Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323202022
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2323202022.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Clementisove
sady 1616, Galanta, IČO: 32 357 273, proti žalovaným: 1. E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X,
G., 2. H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. I. XXX/XX, J. C., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o návrhu

žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Galanta č. k. 26C/50/2023-35 zo dňa 3. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1. p o t v r d
z u j e, vo vzťahu k žalovanému 2. r u š í a v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol

(žalobkyňa a členovia jej rodiny majú právo užívať byt č. XX vo vchode č. 0 na 3. p. v bytovom dome s.
č. XXX v obci C. D., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej).

2. Rozhodnutie okresný súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2,
§ 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 330 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vecne uzavrel, že návrh nie je dôvodný, preto návrh zamietol. Vychádzal zo
znenia žalobkyňou žiadaného určenia, že toto nemožno subsumovať (ani analogicky) pod žiadne z
písmen a) až h) ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktoré ustanovenie síce zakladá
len demonštratívny výpočet možností uloženia povinnosti strane sporu neodkladným opatrením (t.j.
nevylučuje nariadenie neodkladného opatrenia mimo rámec písm. a/ až h/ s poukazom na aplikáciu
výrazu „najmä“), avšak spoločným menovateľom demonštratívneho výpočtu možností úpravy je zjavne

skutočnosť, že v každom prípade ide o uloženie povinnosti strane sporu (nie konštatovanie resp.
určenie existencie oprávnenia strany sporu ako je to v danom prípade žalobkyňou formulované).
Uvedená požiadavka nie je samoúčelná, nakoľko vykonateľnosť rozhodnutia ako vlastnosť rozhodnutia
zabezpečujúca jeho účel je determinovaná aj formuláciou jeho návrhu/petitu, pričom formuláciou návrhu
je vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti civilného sporového konania súd viazaný. S poukazom na
nespornú existenciu synalagmatickosti záväzkových vzťahov, kde každému oprávneniu zodpovedá istá

povinnosť konkrétneho subjektu/subjektov, mala žalobkyňa možnosť produkovať návrh v intenciách
ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Zároveň konštatoval, že petit návrhu neobsahuje
jednoznačnú konkretizáciu spornej nehnuteľnosti definitívne vylučujúcu zameniteľnosť nehnuteľnosti.

4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorým navrhla vyhovenie návrhu.
Argumentovala tým, že predmetný byt č. XX užíva okrem žalobkyne ďalších 5 osôb (z toho 3 maloleté

deti), preto podmienku na nariadenie neodkladného opatrenia - potrebu bezodkladne upraviť pomery
považuje za splnenú. Žalovaný 2. býva v okrese Trnava, byt kúpil nepochybne za účelom jeho ďalšiehopredaja a získania zisku a preto žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 15.11.2021, nakoľko je ohrozené bývanie a ďalšia existencia jej šesťčlennej rodiny. Po
podaní žaloby žalovaný 1. niekoľkokrát telefonoval žalobkyni, resp. jej dcére A. K. a vyzýval ju byt

vysťahovať, inak bude vysťahovaná sťahovacou službou, že súdny spor má vyhratý. Dňa 13.7.2023
zavolal A. K. neznámy muž údajne zo sťahovacej služby a oznámil jej, že má prísť vysťahovať byt, k
čomu má súdne rozhodnutie. Následne na číslo, z ktorého volal, zavolal právny zástupca žalobkyne a
tento muž povedal, že sa volá H., čo je vraj priezvisko a je z D., je vraj spoločníkom žalovaného 2. v
spoločnosti AK Taxi s.r.o., J. C., ktorá spoločnosť vykonáva aj sťahovacie služby. Právny zástupca vyzval

muža na zaslanie údajného súdneho rozhodnutia na mailovú adresu, čo sa dodnes nestalo. Uvedené
telefonáty s nepravdivými vyjadreniami preukazujú neodôvodnený psychický nátlak na žalobkyňu a jej
rodinu, aby byt uvoľnili. Dňa 13.7.2023 zaslal právny zástupca žalobkyne žalovanému 1. mailom výzvu,
aby prestal obťažovať žalobkyňu a členov jej rodiny. Žalovaný 1. odpovedal mailom zo dňa 17.7.2023,
v ktorom sa k vytknutému správaniu nevyjadril. K vyjadreniu okresného súdu v odseku 14 odôvodnenia
napadnutého uznesenia, že znenie žalobkyňou žiadaného určenia nemožno subsumovať pod žiadne

z písmen a) až h) ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalobkyňa poukázala na to, že
návrh opiera o písm. d), teda, že žalobkyňa a členovia jej rodiny majú právo užívať predmetný byt,
čomu zodpovedá povinnosť žalovaného 2. a každého prípadného ďalšieho vlastníka bytu znášať toto
užívanie bytu. Nesúhlasí s názorom, že petit návrhu neobsahuje jednoznačnú konkretizáciu spornej
nehnuteľnosti, definitívne vylučujúcu zameniteľnosť nehnuteľnosti. Pripojila mail právneho zástupcu

žalobkyne adresovaný žalovanému 1. zo dňa 13.7.2023 (č.l. 48), mail žalovaného 1. zo dňa 17.7.2023
adresovaný právnemu zástupcovi žalobkyne (č.l. 49).

5. Žalovaní odvolanie nepodali, k odvolaniu sa nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 – ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení
s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363

CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je voči žalovanému 1. nedôvodné, preto postupom podľa §
387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie voči nemu potvrdil, odvolanie je voči žalovanému 2. dôvodné,
preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) napadnuté uznesenie voči nemu zrušil a vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i jednotlivé argumenty žalobkyne predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. Žalobkyňa odôvodnila nariadenie neodkladného opatrenia potrebou neodkladnej úpravy pomerov

strán, keď žalobkyňa a členovia jej rodiny majú právo predmetný byt užívať až do právoplatného
skončenia konania vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2021.

9. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha voči žalovaným určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 15.11.2021 uzavretej žalovaným 1. v zastúpení žalobkyne ako predávajúcej a žalovaným 2. ako

kupujúcim, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor,
na LV č. XXXX, okres Galanta, obec C. D., k. ú. C. D., a to byt č. XX vo vchode č. 0 na 3. p. v stavbe
bytový dom s. č. XXX postaveného na pozemkoch parcely registra C KN parc. č. 11/45, parc.č. 11/16,
parc. č. 11/35 a parc. č. 11/17, v celosti a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a na príslušenstve veľkosti 283/10000-in.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 21.6.2018 uzavrela žalobkyňa ako dlžník so žalovaným 1. ako
veriteľom zmluvu o pôžičke peňazí, predmetom ktorej bola suma 19.419,49 eur (časť pôžičky vo výške
9.618,34 Eur na dohodnuté platobné miesto – účet spoločnosti FINANC PARTNERS s.r.o., časť pôžičkyvo výške 9.801,15 Eur na účet dlžníka), ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému 1. v lehote do 31.1.2019
spolu s dohodnutým úrokom vo výške 500,- Eur. Dňa 21.6.2018 uzavrela žalobkyňa ako záložca so
žalovaným 1. ako záložným veriteľom a Design Pro-Tech s.r.o. ako záložným dlžníkom zmluvu o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorým na zabezpečenie záväzku záložného dlžníka zriadila v
prospech záložného veriteľa ťarchu – záložné právo k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade
Galanta, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, okres Galanta, obec C. D., k. ú. C. D., a to k bytu č. XX vo
vchode č. 0 na 3. p. v stavbe bytový dom s. č. XXX postaveného na pozemkoch parcely registra C KN
parc. č. 11/45, parc. č. 11/16, parc. č. 11/35 a parc. č. 11/17, v celosti a k podielu na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve veľkosti 283/10000 – in. V čl. II bod 2.1. písm. l)
Zmluva o pôžičke - znamená zmluvu o pôžičke, ktorú uzavreli veriteľ a dlžník dňa 21.6.2018 v znení ako
je prílohou č. 1 tejto zmluvy. V čl. VII. bod 7.4. záložnej zmluvy žáložca splnomocnil záložného veriteľa
k vykonaniu záložného práva vrátane vykonania právneho úkonu súvisiaceho s predajom zálohu. Dňa
17.1.2018 žalobkyňa odvolala v súlade s ust. § 33b Občianskeho zákonníka plnomocenstvo udelené
v záložnej zmluve zo dňa 21.6.2018 v celom rozsahu (osvedčenie pravosti podpisu dňa 17.1.2019 čl.

13). Dňa 15.11.2021 uzavrel žalovaný 1. ako splnomocnený zástupca žalobkyne so žalovaným 2. kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor, na
LV č. XXXX, okres Galanta, obec C. D., k. ú. C. D., a to byt č. XX vo vchode č. 0 na 3. p. v stavbe bytový
dom s. č. XXX postaveného na pozemkoch parcely registra C KN parc. č. 11/45, parc. č. 11/16, parc. č.
11/35 a parc. č. 11/17, v celosti a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na

príslušenstve veľkosti 283/10000 – in, za kúpnu cenu 49.100,- Eur. Rozhodnutím číslo: V – 254/2022
zo dňa 31.1.2022 Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor prerušil vec účastníkov A. B., E. E. o návrhu
na vklad práva do katastra nehnuteľností do vyriešenia predbežnej otázky. Rozhodnutím číslo vkladu:
V 254/2022, dňa 24.5.2023 Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C. D. na liste vlastníctva č. XXXX,

byt č. XX, číslo vchodu 0, 3. poschodie, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu 283/10000, súpisné číslo stavby XXX na pozemku registra V KN s parcelným číslom
11/16, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, 11/17, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
11/35, druh pozemku zastavená plocha a nádvorie, 11/45, druh pozemku zastavená plocha a nádvorie
v podieli 1/1 v prospech H. B.. Okresný súd uznesením č. k. 17C/40/2020-221 zo dňa 5.4.2023 zastavil

konanie (určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 21.6.2018, určenie, že právny úkon žalovaného 1.
a to výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.6.2018 je neplatný, právna
úkony žalovaného 2. /MARENČÍK dražby, s.r.o./ smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXX, byt č. XX sú neplatné. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (na čl. 21)
je ako vlastník predmetného bytu č. XX zapísaný žalovaný 2. parc. č. 11/35 a parc.č. 11/17, v celosti a

podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve veľkosti 283/10000
– in.

11. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.17. Osobitný význam má ustanovenie citované v odseku 16 pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní
vecnej správnosti je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 CSP. Vylúčené je však

to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia,
na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

18. Ustanovenie § 127 CSP stanovuje tzv. všeobecné náležitosti, ktoré musí spĺňať každé podanie
adresované súdu. Popri týchto náležitostiach musia byť pri určitých typoch podaní kumulatívne splnené

aj iné náležitosti uložené osobitným ustanovením, ktoré sú v prípade žaloby dané ust. § 132 CSP.
Žaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v § 132 ods. 1 CSP, teda označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

19. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh, ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, ods.
3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

20. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit a ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo
sa podaním sleduje). Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia je však procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako
každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, teda

predmet konania, nemožno považovať iba samotný petit neodkladného opatrenia, ale aj jeho skutkové
odôvodnenie, čo spolu so navrhovaným petitom vymedzuje predmet neodkladného opatrenia. Žalobca
musí preto svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti
vydaného uznesenia. Tá je splnená vtedy, ak je možné navrhovaný petit neodkladného opatrenia
prevzatý do výroku uznesenia vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Preto neprimeraný

formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu a prílišný tlak na dopĺňanie takých
náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v
súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26.9.2002).

22. Súd je teda viazaný obsahom žalobného návrhu a nie doslovným znením petitu žaloby

(neodkladného opatrenia). Súd v sporovom konaní nemôže svojvoľne meniť obsah návrhu, t.j.
rozhodovať o niečom, čo žalobca neučinil predmetom konania. Presná formulácia výroku rozhodnutia
súdu musí vychádzať z obsahu návrhu (aj na nariadenie neodkladného opatrenia), nemusí však byť
formulačne doslovne totožná so znením petitu navrhnutého neodkladným opatrením.

23. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa stotožnil
s nesúhlasom žalobkyne, ktorá namieta záver okresného súdu (odsek 14 odôvodnenia napadnutého
uznesenia), že požiadavku (určenie) žalobkyne nemožno subsumovať (ani analogicky) pod žiadne
zpísmena)ažh)§325ods.2CSP.Odvolacísúd,takakoajokresnýsúdpoukazujenato,že§325ods.2
CSPobsahujedemonštratívnyvýpočetpovinnostíaobmedzení,ktorémôžebyťneodkladnýmopatrením

uložené. Okresný súd však pri svojom rozhodovaní postupoval príliš formalisticky, keď uzavrel, že
požiadavka žalobkyne nespadá pod § 325 ods. 2 CSP. Okresný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil
celý obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je súčasťou obsahu žaloby vo veci
samej, ktorá smeruje voči (obom) žalovaným, rovnako ako aj neodkladné opatrenie (keďže žalobkyňa
v návrhu výslovne neuviedla, že neodkladné opatrenie smeruje výlučne voči jednému zo žalovaných)

a teda aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje voči žalovaným. V zmysle návrhu
neodkladného opatrenia podľa odvolacieho súdu právu žalobkyne užívať byt, zodpovedá podľa obsahu
neodkladného opatrenia povinnosť žalovaných, uvedené jej umožniť, resp. strpieť.24. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon.
Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať,
požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej
veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje
medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah

a požíva rovnakú ochranu.

26. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Je daná vtedy, ak jedna strana je subjektom
práva a opačná strana subjektom povinnosti. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný vtedy, ak mu
skutočne patrí nárok, ktorý žalobu uplatňuje a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne
povinnosť, ktorej splnenia sa na ňom žalobca domáha. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že

žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. To platí nielen pre konanie vo veci samej, ale i pre konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia.

27. Odvolací súd v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1. má

za to, že požiadavka žalobkyne voči žalovanému 1. nie je dôvodná, keďže tento už nie je vlastníkom
nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Uvedená
skutočnosť vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX (na č. l. 21), podľa ktorého je ako vlastník predmetného
bytu č. XX, parc. č. 11/35 a parc.č. 11/17, v celosti a podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstve veľkosti 283/10000 – in zapísaný žalovaný 2. a to titulom

V 254/2022 Kúpna zmluva (vklad povolaný dňa 24.5.2023).

28. S poukazom na uvedené v odseku 27, potom pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
1. pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý tak nie je (už ani v čase nariadenia
neodkladného opatrenia napadnutým uznesením) podľa hmotného práva nositeľom povinností (a práv)

vyplývajúcich z vlastníckeho práva, ktorých sa neodkladné opatrenie týka, bolo dôvodným návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia voči tomuto žalovanému 1. ako nedôvodný zamietnuť, preto
odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie vo vzťahu k žalovanému 1. ako
vecne správne potvrdil.

29. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie voči žalovanému 2., odvolací súd poukazuje na nižšie uvedené.

30. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého strana žiada. Neodkladné opatrenie má preto

slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje okamžitý
zásah súdu.

31. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným predpokladom pre

nariadenie neodkladného opatrenia je však osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o
dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo
účastníka konania ohrozené.

32. Procesné zabezpečenie (formou neodkladného opatrenia) má vždy nevyhnutne vzťah ku
konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne
nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych
povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov.

Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).33. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich

skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).

34. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva

plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
rozhodnutiavovecisamej,pričompriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Neodkladným opatrením sa totiž nepriznáva žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní
prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

35. V rámci konania o naradenie neodkladného opatrenia je teda rozsah „dokazovania“ (osvedčovania)

podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010).

36.Mieraosvedčeniasariadidanousituáciou,najmänaliehavosťoujejriešenia.Osvedčenieskutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa tak posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich.

37. Odvolací súd konštatuje, že neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP spočíva
v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť
určité obmedzenia. Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz
niektorej z uvedených možností, prípadne kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich. Tento pomerne
široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách. Rovnako

ako pri neodkladnom opatrení na obmedzenie dispozičného oprávnenia podľa § 325 ods. 1 písm.
c) CSP je však súd povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na
prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Právo vec užívať (ius utendi) patrí
rovnako ako právo s vecou nakladať (ius dispodendi) a právo vec držať (ius possidendi) k základných
subjektívnych oprávnení vlastníka. Prostredníctvom práva užívať vec (resp. požívať jej plody a úžitky

je realizovaná úžitková a ekonomická hodnota veci. Pod užívaním veci rozumieme prisvojovanie si
úžitkových vlastností veci – napr. byt sa užíva za účelom bývania. previesť vec, založiť a pod.), dochádza
k zásahu, ktorý je neprimeraný (porov. komentár Nové Aspi).

38. S ohľadom na záver odvolacieho súdu uvedený už v odseku 28, navrhované neodkladné opatrenie

(podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP) sa vzťahuje k žalovanému 2. ako vlastníkovi spornej nehnuteľnosti
(niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať). Pričom súd prvej inštancie pochybil, keď
vec nesprávne právne posúdil (odsek 23) a následkom tohto pochybenia sa nezaoberal vo vzťahu
k žalovanému 2. ne/existenciou predpokladov odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
označených v odseku 31.

39. V súvislosti s uvedeným v odseku 38 v spojení s predmetom konania vo veci samej (určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy) dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2019, ktorý v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia uviedol,
že pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP a/alebo podľa § 137 písm.

d) CSP je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobkyňa vyvodzuje v konaní ňou
uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec správne
vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Žalobkyňa je povinná svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho
však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením
nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu

uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu
žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobkyňa vyvodzuje z tohto právneho vzťahu,
je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah
právneho vzťahu (5Cdo/120/2017). Inak povedané predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorenývýlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového
deja (causa petendi). Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh... Podľa
názoru dovolacieho súdu predmet sporu v danej veci nie je možné jednoznačne ustáliť. Zo samotného

petitu žaloby síce vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti spornej zmluvy a prísne
formalisticky(ibazobsahupetitu)bolopotommožnépodriadiťdanúvecpodprocesnýrežimustanovenia
§ 137 písm. d) CSP, ale z obsahu samotnej žaloby tiež vyplýva, že mohlo ísť aj o žalobu v procesnom
režime ustanovenia § 137 písm. c) CSP. V takomto prípade by mal petit žaloby ale spočívať v určení, či
tu právo je alebo nie je, teda nešlo by o neplatnosť spornej zmluvy. Aj podľa názoru relevantnej právnej

teórie žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je
potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129),
ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže
v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný
obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v okolnostiach konkrétneho prípadu je možný
taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne,

že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný
ako vlastník vo verejnom registri" (TOMAŠOVIČ, M. In ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J.,
MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 505). Keďže záver prvoinštančného súdu, že predmetná žaloba je procesne
neprípustná, nakoľko sa nejedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu (§

137 písm. d/ CSP), bol predčasný, keď prvostupňový súd nepostupoval podľa § 129 CSP, týmto súd
prvej inštancie žalobkyni nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

40. Nesúhlas žalobkyne s záverom okresného súdu, že petit návrhu neobsahuje jednoznačnú

konkretizáciu spornej skutočnosti, považuje odvolací súd za dôvodný, s ohľadom na už uvedené
v odseku 21 a 22, keď označenie nehnuteľnosti obsahuje (aj) požadovaný výrok vo veci samej, ktorý je
súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

41. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd

dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04).

42. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozhodnutia súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky sú ustanovené
v § 220 CSP. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 220 CSP treba dospieť k záveru,

že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov. rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

43. Podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej
inštancie voči žalovanému 2. a vec vrátil (v zrušenom rozsahu) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

44. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho

súdu, posúdiť predložené dôkazy a vyhodnotiť ich s uvedením argumentačného základu vyhodnotenia
hodnoverného osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana, vychádzajúc
zprávnehoposúdeniapredpokladovvznikuhmotnoprávnehonároku.Akoajpotrebaneodkladnejúpravy
pomerov ako ďalšia zo zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia,zahŕňajúca prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, bude posúdená súdom prvej inštancie tak, aby právnym
úvahám zodpovedali skutkové zistenia osvedčené účastníkmi konania. Pri nariaďovaní neodkladného
opatreniajepritompotrebnéskúmaťvšetkyzákonomstanovenépredpokladyvzmysle§324CSPanasl.

45. Svoj právny záver vo vzťahu k zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania poskytne
odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné
a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

46. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za osvedčené a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a ako vec právne
posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými
námietkami účastníkov konania.

47. Keďže súd v konaní o neodkladnom opatrení nevykonáva dokazovanie, vychádza zo skutkových
okolností, ktoré má osvedčené, preto pri rozhodovaní o tomto návrhu žalobcov musel vychádzať z tých
právnych skutočností, ktoré medzi stranami nastali a ktoré má listinnými dokladmi osvedčené a teda aj
pre odvolací súd pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 1 CSP). Vylúčené je to, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na dôkazoch, ktoré vznikli až
po vydaní napadnutého uznesenia, preto odvolací súd na dôkazy založené žalobkyňou až v odvolacom
konaní (ako súčasť jej odvolania) mail zo dňa 13.7.2023 a mail zo dňa 17.7.2023 neprihliadal. Pokiaľ
ide o podanie žalobkyne doručené odvolaciemu súdu dňa 14.9.2023 a skutočnosti ako aj dôkazy (plná

moc zo dňa 3.4.2023, oznámenie na OO PZ zo dňa 11.9.2023, splnomocnenie zo dňa 5.9.2023) v ňom
uvedené, odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa uvedené predložila až po uplynutí lehoty (na podanie
odvolania), preto nemožno takýto prostriedok procesného útoku považovať za novotu podľa § 366 CSP.

48. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie

neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 a § 128 ods. 1 CSP),
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP), o trovách
konaniavzniknutýchvsúvislostistýmtoneodkladnýmopatrením(takprvoinštančnýchakoajodvolacích)
sa preto bude rozhodovať v konečnom rozhodnutí, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo § 336 ods. 3
CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

49. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
aprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumentyúčastníkovkonania(porovnajnapríkladrozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľky odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

50. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).