Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 18, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/100/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322205454
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1322205454.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloletého: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny, odbor sociálnych vecí Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov - matky: C. D.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, E., zastúpená JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., advokát, so

sídlomZáhradnícka27,Bratislavaaotca:F.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomE.G.XX,E.,onariadenie
neodkladného opatrenia na návrh matky, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III.
č. k. 37P/209/2022-18, zo dňa 28.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a v tomto rozsahu súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením neodkladným
opatrením uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 100,- eur mesačne, počnúc
dňom vykonateľnosti uznesenia, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (I. výrok). Vo zvyšku návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (II. výrok).

2. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III.
výrok).

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods.
1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 366
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej

aj „ZoR“) a dospel k záveru, že sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa
určenia výživného na maloletého, ktorá vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou oboch rodičov,
pričom otec sa aktuálne na výdavkoch maloletého nepodieľa. Z uvedeného dôvodu zaviazal otca platiť
výživné v nevyhnutnej miere, ktoré predbežne určil pri zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa v danom veku, s ohľadom na jeho výdavky a zdravotný stav. Na čas do rozhodnutia vo veci
samej je v záujme riadneho zabezpečenia potrieb maloletého uložiť otcovi povinnosť prispievať na jeho

výživu aspoň v nevyhnutnom rozsahu vo výške 100,- eur mesačne k rukám matky. Vo zvyšku návrh
matky ako nedôvodný zamietol pre neexistenciu naliehavosti zverenia maloletého dieťaťa, ktoré je vo
faktickej starostlivosti matky.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, a to konkrétne proti
výrokom I. a III. a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutých
výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Podstatou odvolacích námietok otca boli dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Predovšetkým
vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti prvoinštančného súdu, a to Okresného súdu Bratislava III,
keďžemaloletýmánazákladedohodyrodičovmiestobydliskavmesteE.,kdeod01.09.2021navštevuje
materskú školu, čoho dôkazom je potvrdenie o návšteve školy a tiež obaja rodičia žijú a bývajú v E..

Na dôkaz uvedeného poukázal aj na matkou uvedenú korešpondenčnú adresu v plnomocenstve, ako aj
list vlastníctva, z ktorého vyplýva, že je vlastníčkou bytu v meste E. a tiež uvádzala náklady na škôlku,
ako aj na bývanie Bytového družstva v E.. Uviedol, že matka v návrhu nikde netvrdí, že býva v E.,
uvádzala adresu H. I. a pri maloletom klamlivo, že je bytom u nej, pričom v návrhu na rozvod manželstva
uviedla, že on má prechodné bydlisko E., E. G. XX, býva v rodičovskom byte, kde má maloletý vlastnú
detskú izbu a matka býva na adrese E., E. XX. Z uvedeného dôvodu mal za to, že miestne príslušným

je Okresný súd Prešov s poukazom na § 112 CMP. Poukázal na nepravdivosť matkou uvádzaných
tvrdení, čoho dôkazom je aj jeho vyjadrenie zo dňa 21.12.2022 k veci vedenej na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 38P/207/2022 o určenie výživného na maloletého do rozvodu manželstva
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom taktiež namietal miestnu nepríslušnosť
Okresného súdu Bratislava III. V súvislosti s miestnou nepríslušnosťou poukázal na nález Ústavného

súdu SR, č. k. II.ÚS 510/2012-48 zo dňa 05.06.2013, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k.
21CoP/36/2018-36 zo dňa 02.10.2018. Taktiež namietal, že prvoinštančný súd rozhodol napriek tomu,
že mu nesvedčila miestna príslušnosť, ktorá je podľa § 112 CMP výlučnou miestnou príslušnosťou,
vo veci rozhodol ako miestne nepríslušný súd a žiadal, aby bola vec postúpená na Okresný súd
Prešov. Taktiež vyčítal prvoinštančnému súdu nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pričom matka

neosvedčila svoje skutkové tvrdenia, keď on si vyživovaciu povinnosť k maloletému riadne plní osobnou
starostlivosťou, ktorá prebieha v jednom týždni od stredy do nedele a v ďalšom týždni od stredy do
štvrtka, na ktorej úprave sa s matkou dohodli a túto dlhodobo realizujú, teda v podstate ide o striedavú
starostlivosť. O maloletého je teda zabezpečená dostatočná starostlivosť zo strany oboch rodičov a nie
je daná žiadna hrozba ujmy ani škody, teda nie sú dané žiadne skutkové ani právne skutočnosti pre

nariadenie neodkladného opatrenia. Matka v návrhu uvádzala nepravdivé skutočnosti, pričom mu nie je
zrejmé, prečo tak koná, keď aj počas života v spoločnej domácnosti zabezpečoval všetky domáce práce
a poskytoval plnú starostlivosť o maloletého. Taktiež všetky návštevy u lekára sa realizujú za prítomnosti
oboch rodičov, pričom niektoré iba za jeho prítomnosti, ale matka jeho pozíciu znevažuje mysliac si, že
jedine ona vie zabezpečiť starostlivosť o maloletého, je neprístupná kompromisom a správa sa k nemu

verbálne agresívne a je emočne nestabilná. Obvyklý čistý mesačný príjem matky predstavuje podľa jeho
vedomostí sumu 3 500,- eur a jeho príjem 2 500,- eur.

7. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba – otec (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravnýprostriedokprípustný[§355ods.2a§357písm.d)CSP],postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a preto je

potrebné uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. o trovách konania
podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie v danom rozsahu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu

odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti
otca nie je vecne správne, pretože prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca
neodkladným opatrením dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je tiež nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia
nespĺňa.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] sarozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval

správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo
4/2009).

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
pred dovolacím súdom.

12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania

(bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS
60/04 - J.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997,
či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).
13. Požiadavky na riadne odôvodnenie uznesenia súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy
slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie sú vymedzené v ustanovení

§ 236 CSP, podľa ktorého v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu , ktorý ho
vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie ,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Korektným a i ústavne konformným výkladom
takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo
závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka konania);

porušením uvedeného práva účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,
že sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve
zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych
opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods.

1 písm. b) CSP.

14. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby
uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý

proces a podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou bolo postihnuté i odvolaním
napadnuté uznesenie.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

19. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej

záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy je postačujúce, ak účastník
osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená
zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden
z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je

rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

20. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času
ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej,

a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností. Účelom neodkladného opatrenia je spravidla
dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých
sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka
domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo
veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k

predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné
vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí
nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo
vzájomných vzťahoch účastníkov.

21. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na súvislosti, s ktorými sa spája dôvodnosť aplikácie ustanovenia
§ 366 CMP. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, podľa ktorého
neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 ZoR, ktorú si povinný rodič napriek svojim pomerom

v dostatočnom rozsahu (či vôbec) neplní a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej
úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP.

22. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému

záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia
bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť
neodkladným opatrením.

23. Odvolaním napádané uznesenie súdu prvej inštancie je teda nedostatočne odôvodnené, teda

arbitrárne, aj odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia úplne
absentujú dôvody, prečo konkrétne skutkové tvrdenia matky uvádzané v jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia odvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania.

24. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca, týkajúcu sa miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava

III, v uvedenom smere odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 113 CMP, podľa ktorého, ak nie je
príslušný súd známy alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa
maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Bez zisťovania miestnej
príslušnosti môže súd konať vo veciach starostlivosti o maloletých vtedy, ak je to potrebné na ochranu
záujmov maloletého a vec neznesie odklad. Prichádza to do úvahy najmä vtedy, ak je potrebné rýchlo

upraviť pomery maloletého (napr. výchovným opatrením) alebo neodkladne zakročiť, ak príslušný súd
nie je známy. Druhým predpokladom použitia daného ustanovenia je, že sa dieťa fyzicky zdržuje
v obvode súdu, ktorý koná bez zisťovania miestnej príslušnosti. Nevyhnutným úkonom nemusí byť lenvydanie rozhodnutia (napr. uznesenie o neodkladnom opatrení), ale iný procesný úkon – zabezpečenie
dôkazu, predvolanie na výsluch, ohliadka, žiadosť o vyjadrenie (s odkazom na § 115 CMP).

25. S poukazom na uvedené, je teda námietka otca, týkajúca sa predovšetkým miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava III vo vzťahu k vydaniu rozhodnutia o neodkladnom opatrení,
neopodstatnená.

26. Ďalšie odvolacie námietky otca týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia

vo výroku I., považoval odvolací súd za jednoznačne opodstatnené, pretože prvoinštančný súd veľmi
stručne, bez náležitého a riadneho odôvodnenia v bode 19. uznesenia uviedol len opodstatnenosť
nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca v nevyhnutnej
miere, pričom vôbec neuviedol, ako zohľadnil a aké považoval odôvodnené potreby maloletého v danom
veku, ani z akých dôvodov považoval za potrebné určiť výživné otcovi v nevyhnutnej miere, keď matka
odôvodnené potreby maloletého žiadnym spôsobom nepreukázala, len popísala výdavky na č. l. 8 spisu,

ktoré bez žiadneho relevantného dôkazu, ich opodstatnenosť nepreukazujú a navyše sú nadhodnotené
a nie je z nich zrejmé, či sa týkajú výlučne maloletého alebo ide aj o jej výdavky.

27.OkremnedostatočnéhoodôvodnenianapadnutéhouzneseniavovýrokuI.,neušlaodvolaciemusúdu
skutočnosť, že predmetnému návrhu matky, podanému dňa 21.11.2022 predchádzajú konania vedené

pod sp. zn. 38P/207/2022 a sp. zn. 37P/208/2022, ktoré skutočnosti prvoinštančný súd, napriek danému
zisteniu na č. l. 1 spisu nezohľadnil a nevenoval im žiadnu pozornosť, a to nielen vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia, ale ani v jeho odôvodnení. Iba z poznámky na č. l. 1 spisu sa dá usúdiť,
že ide o konanie vedené o úpravu rodičovských práv a povinností do rozvodu a tiež konanie o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Už z uvedených konaní, z ktorými sa mal

prvoinštančný súd oboznámiť, mal prvoinštančný súd venovať pozornosť aj otázke miestnej príslušnosti
a tiež posúdiť dôvodnosť návrhu matky s poukazom na skutkové tvrdenia a zistenia zo spisov, ktoré mali
byť pripojené a mal sa s nimi náležite oboznámiť, z hľadiska dôvodnosti rozhodnutia o neodkladnom
opatrení.

28. Z uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom I. a III.
výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

29. Úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne posúdiť dôvodnosť návrhu matky na nariadenie

neodkladného opatrenia týkajúceho sa už len vyživovacej povinnosti otca na maloletého v nevyhnutnej
miere, v prípade potreby a aj v závislosti na prípadnej ďalšej procesnej aktivite účastníkov konania
vyhodnotiť osvedčenie aj ich ďalších skutkových tvrdení rozhodných pre rozhodnutie vo veci, náležite
zhodnotiť výsledky celého konania a až následne opätovne rozhodnúť o veci, to samozrejme i s
vypravením nového rozhodnutia aj s odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede na všetky významné

otázky, a to aj po zvážení posúdenia miestnej príslušnosti, ako aj po oboznámení sa so spismi
vedenými u neho pod sp. zn. 38P/207/2022 a sp. zn. 37P/208/2022. Tiež je potrebné posúdiť, či si otec
vyživovaciu povinnosť k maloletému neplní, a to ani v nevyhnutnej miere, aké sú vlastne odôvodnené
potreby maloletého, kde maloletý navštevuje materskú školu a či je vôbec daná potreba nariadenia
neodkladného opatrenia.

30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

31. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).