Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-3C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715200304
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8715200304.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.

Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpeného
Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796 proti
žalovanej A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX C., štátna občianka SR, o zaplatenie
sumy 1 663,85 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 663,85 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od
4.5.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 663,85 eura s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 4.5.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že
so žalovanou uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, č. návrhu XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnou
poistení motorového vozidla EČV: C. XXXXX s účinnosťou od 29.12.2010. Dňa 6.6.2012 nastala poistná
udalosť, na základe ktorej si dňa 7.6.2012 poškodený spoločnosť SEGAT spol. s r.o., uplatnil nárok na

náhradu škody z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla žalovanej. Poukázal na uplatnenie
nároku na náhradu škody, zápis o obhliadke, reláciu o dopravnej nehode, rozhodnutie o priestupku.
Poisťovateľ vyplatil poškodenému dňa 1.2.2013 sumu 5 546,15 eura, pričom poukázal na predložené
dôkazy. Žalobca žalovanú listom zo dňa 12.04.2013 vyzval, aby nahradila sumu 1 663,85 eura, ktorú
žalobca za ňu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a to z dôvodu, že
poistné splatné dňa 29.3.2012 zaplatila až dňa 7.6.2012, t. j. v čase, keď nastala poistná udalosť (dňa
6.6.2012)bolavomeškanísplatenímpoistného,pričom žalovaná list prevzala dňa 18.4.2013. Žalobca

uviedol, že v
SK-3C/1/2016
-2-

zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.

Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca žiadal priznať
úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/95 Z. z. odo dňa4.5.2013 z dôvodu, že žalovaná bola na základe výzvy zo dňa 12.4.2013 povinná uhradiť dlžnú sumu
do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom tak neurobila.

2. V spore ešte Okresný súd Poprad vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala odpor.
Odpor odôvodnila tým, že pokiaľ sa týka uvedenej poistnej zmluvy, táto je zmluvou spotrebiteľskou,
pričom požiadavka žalobcu, ktorý požaduje za nevedomé omeškanie s platbou 50 eur 3 mesiace
ako sankciu cca s úrokom až 2 000 eur, tak je to v prvom rade v rozpore s únijným i našim
právom upravujúcim práva spotrebiteľa. Poistná zmluva je najmä typová zmluva, ktorú ako zmluvný

typ upravuje Občiansky zákonník. Poistná zmluva má povahu absolútnej neobchodnej zmluvy.
Poistná zmluva má charakter adhéznej zmluvy (contrat d´adhesion). Pre ňu je charakteristické, že
sa uzaviera na základe poistných podmienok a fyzická alebo právnická osoba, ktorá dostane návrh
na jej uzavretie, nemá možnosť dosiahnuť zmeny. Zmluvná voľnosť je tu obmedzená na prijatie
alebo odmietnutie takéhoto návrhu. Z hľadiska zmluvnej voľnosti je pri dojednaní poistnej zmluvy
potrebné rešpektovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Tieto zmluvy

(včítane poistnej zmluvy) nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (poisteného). Exemplatívny
výpočet neprijateľných zmluvných podmienok je uvedený v § 53 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné
podmienky sú absolútne neplatné. Preto sa v prvom rade dovolala neplatnosti takejto zmluvnej
podmienky. V druhom rade poukázala už na spomínanú neprimeranosť postihu, ktorého sa dovoláva

žalobca, teda na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv vyplývajúci
z občianskych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu
posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v
prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia
umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov.

Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje
dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. V žalovanom prípade je zrejmé,
že žalobca si síce uplatnil len časť poskytnutého plnenia, avšak vzhľadom na to, že zmluva bola platná,

vzhľadom na výšku dlhovanej sumy a dĺžku meškania, ako i na to, že nijako neupozornil na omeškanie
a následky z toho hroziace pre žalovanú, ako i iné okolnosti, tak žalobca k tomu využitiu svojmu právu
podľa žalovanej spornému nemal vôbec pristúpiť, z takého postupu je pre žalovanú zrejmá prevažujúca
motivácia žalobcu poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Takýto výkon
práv odporuje dobrým mravom a vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi

účastníkmi, tak na postavaní niektorého z nich navonok.

SK-3C/1/2016
-3-

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že k prvej časti odporu, v ktorej žalovaná
poukazuje na „nevedomé omeškanie s platbou poistného“ uvádza, že zákon č. 381/2001 Z. z., ani zákon
č. 40/1964 Zb. nepozná pojem nevedomé omeškanie. Povinnosti poistníka sú jasne dané v ust. § 796
Občianskeho zákonníka a to tak, že poistník podpisom poistnej zmluvy sa zaväzuje platiť riadne a včas
poistné. Žalovaná uzatvorila poistnú zmluvu tak, že štvrťročne mala platiť poistné vo výške 50 eur so

splatnosťou vždy 29.12., 29.3, 29.6. a 29.9.. Tieto skutočnosti vyplývajú z poistnej zmluvy, požiadavka
platiť poistné je zákonnou aj zmluvnou povinnosťou poistníka. Nemôže sa teda jednať o nevedomé
omeškanie s platbou poistného. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia v zmysle ust. §
12 zákona č. 381/2001 Z. z.. Tento nárok nie je úrokom, ani náhradou škody, ale je originálnym nárokom
poisťovateľa. Všeobecné poistné podmienky (pokiaľ ide o nárok na náhradu poistného plnenia) kopírujú

zákonné znenie. Preto nepovažuje za podstatné, aby súd riešil súlad všeobecných poistných podmienok
s unijným právom. Vyslovil presvedčenie, že zákonné znenie nároku na náhradu poistného plnenia nie
je v rozpore s unijným právom. Už návrh zákona sa vždy koncipuje tak, aby bol v súlade s unijným
právom. Nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia majú aj ďalšie členské štáty EÚ. Zákon
ponechal na poisťovateľa, v akej výške nárok na náhradu poistného plnenia uplatní. V danom prípade

bolo uplatnených 30 % z vyplateného poistného plnenia, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za
rozpor s právami spotrebiteľa. Je nutné dodať, že zákonný nárok podľa ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z.
z., ktorý je uvádzaný aj vo všeobecných poistných podmienkach, nie je zmluvnou podmienkou v zmysle
§ 53 Občianskeho zákonníka. Nemôže sa teda jednať o neprijateľnú podmienku. Aj keby súd posúdilnárok navrhovateľa ako vyplývajúci zo zmluvnej podmienky, nedošlo k odchýleniu sa týchto „zmluvných
podmienok“ od zákona. Neprijateľnou podmienkou by mohlo byť také dojednanie, uvedené v poistnej
zmluve, ktorým poisťovateľ si napríklad vyhradzuje právo na účtovanie rôznych poplatkov, za splnenia

v poistnej zmluve uvedených podmienok. Poisťovateľ by teda zakladal poistenému povinnosti, ktoré
vyplývajú iba z obsahu poistnej zmluvy a nejde pritom o zákonný nárok každého poisťovateľa. Žalovaná
má poistnú zmluvu k dispozícii. Text poistnej zmluvy, tak ako ho má žalovaná, je kompletným textom
zmluvy. Všeobecné poistné podmienky predložil súdu, aj keď mal za to (vzhľadom na vyššie uvedené),
žesanejednáozmluvnédojednanie.Vďalšejčastikodporužalovanejuviedol,žerozpornárokužalobcu

s § 53 Občianskeho zákonníka nie je konkretizovaný, rovnako ako je neurčité to, ktoré ustanovenia
smernice EHS 93/13 neboli vôbec alebo dostatočne transponované do slovenského právneho poriadku.
Z uvedeného dôvodu má za to, že žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia. K tvrdenému rozporu
uplatneného nároku s dobrými mravmi uviedol, že výška dlhovanej sumy nemá žiadnu právnu relevanciu
k nároku, ktorý je predmetom konania. Zákon pojednáva o omeškaní s platením poistného. Každé
nezaplatenie celého splatného poistného včas a v plnej výške je omeškanie s platením poistného.

Zákon č. 381/2001 Z. z., ani Občiansky zákonník alebo akýkoľvek iný predpis neustanovuje povinnosť
poisťovateľa upozorniť poistníka na omeškanie a následky z tohto hroziace pre žalovanú. Naopak,
vslovenskomprávnomporiadkusauplatňujezásada„neznalosťzákonaneospravedlňuje.“Žalovanáani
v súčasnosti nemá uhradené poistné za dve poistné obdobia a žalobca zasielal žalovanej tri upomienky
o nezaplatení poistného, ako aj každý rok oznámenie o výške poistného na daný rok. Poistená spôsobila

škodu vo výške 5 546,15 eura, žalovaná bola v omeškaní s platením poistného takmer 2,5 mesiaca,
preto uplatnenie 30 % z výšky plnenia rozhodne nepovažuje žalobca za šikanózny výkon práva. Nároky
na náhradu poistného plnenia pre omeškania s platením poistného sú bežným nárokom poisťovní, súd
disponuje množstvom už ukončených vecí, (aj v prípadoch kde
SK-3C/1/2016

-4-

žalobcom bola Komunálna poisťovňa, as. Vienna Insurance Group), v ktorých bol poisťovni priznaný
nárok. Naopak, nemá vedomosť o žiadnom súdnom rozhodnutí, v ktorom by súd nárok poisťovne
na náhradu poistného plnenia posúdil ako šikanózny výkon práva. Poukázal na rozhodnutie NS SR,

sp.zn. 4Cdo/284/2010, kde súd vyslovil, že nárok podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. nie je nárokom
na náhradu škody. Z uvedeného potom vyplýva, že súd nemôže aplikovať ust. § 450 Občianskeho
zákonníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 3Cdo/326/2009,
potvrdil rozsudok odvolacieho súdu. Odvolací súd vyslovil právny názor, že „§ 12 ods. 1 písm. f) zákona
č. 381/2001 Z. z. neobmedzuje rozsah plnenia, ktoré je poisťovňa oprávnená požadovať v prípade

omeškania s platením poistného v čase poistnej udalosti a stanovuje jej právo aj na náhradu celého
plnenia“, V danej právnej veci poisťovňa tiež uplatnila požadovanú náhradu vo výške 30 % poistného
plnenia. Má za to, že súdy v Slovenskej republike otázku prípustnosti nároku žalobcovi už vyriešili.
Z uvedených dôvodov žalobca trvá na podanom návrhu v celom rozsahu.

4. Tunajší súd v spore rozhodol rozsudkom č. k. 3C/1/2016-174 zo dňa 6.7.2018 tak, že zaviazal
žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Na základe
odvolania podaného žalovanou Krajský súd v Prešove zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil na ďalšie
konanie. Uviedol, že dôvodom zrušenia rozhodnutia je skutočnosť, že rozhodnutie nedáva odpoveď
na všetky podstatné skutkové a právne otázky súvisiace s prípadom. Z rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky 1Cdo/73/2019 vyplýva, že pri uplatňovaní regresnej náhrady sa má uplatniť
výchovný a nie likvidačný účel a regresná náhrada má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku
škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia pri
zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať, zohľadnením
okolností, za ktorých škoda vznikla a skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením

týchto troch komponentov je možné dospieť k záveru, či je regresná náhrada primeraná. V danom
prípade súd prvej inštancie opomenul skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil (v danom prípade
pomery žalovanej, ktorá síce škodu osobne nespôsobila, ale za škodu môže zodpovedať). Z rozhodnutia
nevyplývajú žiadne skutkové zistenia týkajúce sa pomerov žalovanej, a preto je rozhodnutie predčasné.
Zrozhodnutiatiežnevyplýva,akábolasplatnosťpoistnéhopodľapoistnejzmluvy-čiplatenievsplátkach

bolo iba výhodou pre žalovanú, ale poistné za celé poistné obdobie bolo splatné naraz (ako to v odvolaní
uvádza žalovaná) alebo či splátky poistného v dojednaných termínoch boli jediným spôsobom platenia
poistného. Ak súd zistí, že poistné za poistné obdobie bolo splatné naraz, je možný aj záver, že žalovaná
nebola v omeškaní s platením poistného (ak síce meškala so zaplatením splátky, ale v čase splatnosticelého poistného bolo poistné zaplatené). Súd prvej inštancie zistí, aká bola splatnosť poistného a či
žalovaná bola v omeškaní s platením poistného v čase poistnej udalosti. Ak žalovaná bola v omeškaní s
platením poistného, súd prvej inštancie zistí, aké sú pomery žalovanej, ktoré by mohli mať vplyv na výšku

uplatneného nároku, zohľadní skutočnosť, že regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel
a následne vo veci rozhodne.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 19.4.2023 uviedla, že síce uzatvorila s poisťovateľom zmluvu
na dobu neurčitú, ale na poistné obdobie vždy jeden rok, ktoré sa automaticky predlžovalo a v ktorom

mala platiť dohodnuté ročné poistné za technický poistný rok, ale v splátkach poistného štvrťročne a nie
teda na obdobie štvrťroka, ako mylne uvádza
SK-3C/1/2016
-5-

vlastne žalobca. Poistenie teda zaniká v lehote jedného mesiaca od nezaplatenia poistného za jeden

rok a nie jeho časti. Splatnosť poistného preto nastala až dňom splatnosti poslednej splátky poistného,
t. j. dňom 29.12.2013. K žalobcom zvolenému výkladu poistnej zmluvy poznamenáva, že podľa §
54 ods. 2 Obč. zák. platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa (žalovaného), t. j. že posledná splátka
poistného bola zročná až 29.12.2013, teda nebola v omeškaní s platením poistného v zmysle ustanovení
zákona a preto nemôže nastať prípad predpokladaný touto žalobou. To by nastalo iba vtedy, ak by

bola v omeškaní aj po 29.12.2013. So žalobcom uzavrela poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (poistenie súboru motorových vozidiel) s tým,
že neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli, resp. mali byť všeobecné poistné podmienky pre
poisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Tiepredložilsámžalobca
v tomto spore. Podľa článku X. ods. 1 všeobecných poistných podmienok, poistným obdobím je poistný

(technický) rok, čo je obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ktorého začiatok sa zhoduje s dňom
vzniku poistenia. Podľa odseku 3 tohto článku, v poistnej zmluve možno dohodnúť, že poistník uhradí
poistné v splátkach. Podľa článku V. bodu 10, v prípade platenia poistného formou splátok zanikne
poistenie nezaplatením zostávajúcej časti poistného do jedného mesiaca od splatnosti poslednej
dohodnutej splátky v rámci príslušného poistného obdobia. Keď bolo zaraďované motorové vozidlo

Toyota Land Cruiser PP 455CG do poistenia dňa 29.12.2010, bolo dohodnuté platenie poistného 50
eur štvrťročne. Platenie poistného bolo rozložené na 4 štvrťročné splátky. Až momentom nezaplatenia
poslednej splátky za dané poistné obdobie by bola v omeškaní s platením poistného. Prípadný regres
bol viazaný nie na zaplatenie štvrťročnej splátky, ale na nezaplatenie celého poistného za poistný
(technický) rok. Hoci každá splátka mala dojednanú svoju splatnosť, v čase poistnej udalosti bola v

omeškaní s platením štvrťročného poistného - splátky, nie so zaplatením poistného za dané poistné
obdobie. S prípadnou neskoršou úhradou štvrťročnej splátky nemôžu nastať regresné nároky vo vzťahu
k poistenému, ak tento poistné za celý rok zaplatil včas. Len s omeškaním s úhradou ročného poistného
by mal žalobca nárok na náhradu poistného plnenia (regres) vo vzťahu k žalovanému v dôsledku
poistnej udalosti. Zákon o povinnom zmluvnom poistení a všeobecné poistné podmienky dávajú právo

poisťovateľovi na požadovanie náhrady poistenia plneného za poistníka v čase, keď nastala poistná
udalosť, ak poistník bol v omeškaní s platením poistného, kde sa nehovorí o omeškaní so splátkou,
prípadne rozloženého štvrťročného platenia poistného. Regresné nároky podľa § 12 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z. z. sú len v prípadoch nezaplatenia dohodnutého poistného, kde platenie tohto poistného a
jeho podmienky môžu byť dojednané osobitne vo všeobecných poistných podmienkach (§ 788 ods. 3

Občianskeho zákonníka). Platenie poistného, jeho podmienky a výšku, si účastníci dojednali z hľadiska
prípustných možností vo všeobecných poistných podmienkach a v uzavretej poistnej zmluve. Bolo
dohodnuté ročné poistné za poistné obdobie technického roka s možnosťou splatenia tohto bežného
poistného v štvrťročných splátkach bez dohody o regresných následkoch v prípade nezaplatenia
štvrťročnej splátky včas. Regres sa týka nezaplatenia poistného za poistné obdobie, kde splatnosť podľa

všeobecných poistných podmienok, a to článku V. bodu 10, je dňom poslednej dohodnutej splátky -
štvrtej štvrťročnej splátky. Odvolávanie sa žalobcu na judikatúru, ktorá je už prekonaná praxou a vývojom
právneho poriadku aj vzhľadom na zavádzanie noriem EÚ pôsobí účelovo. Ním predložené judikáty sú
už staršieho dáta, neaktuálne, 20 rokov dozadu, ktoré vôbec neodrážajú aktuálny posun v posilnení
práva spotrebiteľov a ich ochrany, vývoj rozhodovania, posun judikatúry súdov v tejto oblasti.

Poukazuje tiež už na spomínanú
SK-3C/1/2016
-6-neprimeranosť a ľubovoľnosť postihu, ktorého sa dovoláva voči spotrebiteľovi žalobca, teda na
ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv vyplývajúci z občianskych vzťahov nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Pritom súd môže odmietnuť procesné úkony, ktoré celkom slúžia

na zneužitie práva či svojvoľné uplatňovanie práva - čl. 5 CSP. V žalovanom prípade je zrejmé, že
žalobca si síce uplatnil len časť poskytnutého plnenia, avšak vzhľadom na to, že zmluva bola platná,
vzhľadom na výšku údajne dlhovanej sumy a dĺžku meškania, ako i na to, že nijako neupozornil na
omeškanie a následky z toho hroziace pre ňu ako žalovanú, a to ani pri podpise zmluvy, ako i iné
okolnosti, tak žalobca k tomuto využitiu svojho práva nemal vôbec pristúpiť. Z takého postupu je pre

žalovanú zrejmá prevažujúca motivácia žalobcu poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu ako spotrebiteľa
(tzv. šikanózny výkon práva), sankcionovať ju neprimerane za to, že musel za ňu plniť. Takýto výkon
práv odporuje dobrým mravom a vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi
účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Jej žalobca nedoručil žiadne upozornenie, čo
jej hrozí v peňažnom ponímaní v prípade omeškania a mal doručovať do vlastných rúk. Je možné,
že ide aj o odvetu žalobcu za to, že ho žalovala za nevyplatenie celej poistnej sumy z havarijného

poistenia, ktoré odmietal uhradiť. Ústavný súd SR trval na tom, že okrem iného je potrebné skúmať aj
okolnosti, za akých došlo k udalosti zakladajúcej regresný nárok (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa
31.1.2019, IV.US 377/2018). „Za ústavne akceptovateľnú možno považovať úvahu najvyššieho súdu,
že regresná náhrada má plniť výchovný účel, a nie likvidačný účel a má zohľadniť okolnosti, za ktorých
došlo k vzniku škody. Vzhľadom na uvedené primeranosť náhrady možno podľa názoru ústavného súdu

ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo
o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla a
tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Podľa názoru ústavného súdu až posúdením týchto
troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch
komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode

- nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať
súčasneajtretíkomponent,t.j.konkrétnepomerytoho,ktoškoduspôsobil,lebolentakmožnodosiahnuť
účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku
regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej
náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel - a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky)

likvidačná. V danom prípade, hoci ide o zmluvu, ktorú je s minimálne obsahom stanoveným zákonom za
vzniku či existencie predpokladaných skutočností povinný uzatvoriť určený subjekt, stále sa ale jedná
o zmluvu poistnú, upravenú prvotne Občianskym zákonom a ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, najmä
ak jednou z jej zmluvnou stranou je občan (nepodnikateľ). Preto požiadavka žalobcu, ktorý požaduje za
nejasných, neurčitých podmienok založených na ľubovôli za údajné a nevedomé omeškanie spotrebiteľa

s platbou 50 eur tri mesiace ako sankciu cca s úrokom už vyše 2000 eur, je tak v prvom rade v rozpore
s únijným i našim právom upravujúcim práva spotrebiteľa. Súd musí takýto nárok podrobiť kontrole, aj
keby mal aj oporu v zákone. Súd na nekalosť, neprijateľnosť zmluvných podmienok musí prihliadnuť
aj bez návrhu, ex offo. Súd spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej vznikla uplatnená sporná pohľadávka, bol
povinný aj sám podrobiť súdnej kontrole z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa a taký nárok posúdiť ako

nárok z nekalej podmienky. Okrem toho, Všeobecné poistné podmienky, na ktoré zmluva odkazovala a
o ktoré opiera žalobca svoj nárok, neboli súčasťou zmluvy. Podľa ustálenej

SK-3C/1/2016
-7-

súdnej praxe zmluvné podmienky musia byť zakotvené a dohodnuté len v samotnej zmluve o
úvere a nie v rôznych iných ďalších listinách, na ktoré zmluva odkazuje, pritom sú napísané písmom
nečitateľným bez super technických pomôcok. Ak je tomu tak, na takéto podmienky sa súdom neberie
vôbec zreteľ, akoby neboli a následne sa posudzuje čisto podľa obsahu a formy len samotná zmluva.

No a táto zmluva o poistení neobsahuje po takom posúdení vôbec zákonom vyžadované svoje základné
náležitosti. Nakoniec, neobsahuje ich ani v hypotetickom spojení s tými zavádzajúcimi, žalobcom
uvádzanými dokumentmi, ktoré nikdy nevidela. Dodáva tiež, že jej majetkové pomery sú v súčasnosti
konsolidované, exekúcia vedená naším súdom pod sp. zn. 7Er/42/2015 už bola ukončená a poberá
plný plat sudcu, čiže cca 3000 eur mesačne. Vlastní aj viacero nehnuteľností a auto, čo je zrejmé aj z

majetkového priznania sudcu, ktoré je voľne dostupné. A na záver stále pripomína, že má za to, že vo
veci koná a rozhoduje nepríslušný súd, že bola odňatá zákonnému sudcovi v Poprade v rozpore s čl. 48
ústavy, na prikázanie veci Okresnému súdu Svidník nebol zákonný dôvod, dôvody na vylúčenie všetkýchsudcov neexistovali. Preto navrhuje, aby súd žalobu najmä z vyššie uvedených dôvodov zamietol a trovy
nepriznal žiadnej zo strán.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 2.5.2023 uviedol, že obsahom vyjadrenia žalovanej je len
rozsiahle opakovanie už jej predchádzajúcej argumentácie, s ktorou sa žalobca v celom rozsahu
vyporiadal už v jeho predchádzajúcich písomných podaniach. Skutkový stav jednoznačne preukazuje,
že žalovaná bola v čase poistnej udalosti (dňa 6.6.2012) v omeškaní s uhradením poistného splatného
dňa 29.3.2012. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 29.12.2010 zmluvu o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6809316066 so začiatkom
poistenia dňa 29.12.2010 o 15:00 hod. (ďalej aj ako „Poistná zmluva“). Ročné poistné bolo dohodnuté
vo výške 200 eur a jeho platenie bolo dojednané v štvrťročných splátkach po 50 eur. Podľa Poistnej
zmluvy:Poistnéjebežnéajesplatnéprvéhodňapoistnéhoobdobia,ktoréhozačiatoksazhodujesdňom
vzniku poistenia. Ak bolo dojednané platenie poistného v polročných, štvrťročných alebo mesačných
splátkach, následná polročná, štvrťročná alebo mesačná splátka poistného je splatná v deň po uplynutí

kalendárneho polroka, štvrťroka alebo mesiaca odo dňa zhodného s dňom vzniku poistenia, alebo v
deň nasledujúci po poslednom dni obdobia, za ktoré bola uhradená predchádzajúca splátka. S odkazom
na uvedené poistné je splatné prvého dňa poistného obdobia, ktorého začiatok sa zhoduje s dňom
vzniku poistenia. Poistné je teda splatné na začiatku poistného obdobia (vždy 29. december). Platenie
poistného v splátkach je teda výhodou pre žalovanú. Pri dojednaných splátkach poistného poisťovateľ

súhlasí s tým, aby poistné, ktoré je splatné na začiatku poistného obdobia, bolo hradené v priebehu
poistného obdobia splátkami. Ak poistník neuhradí riadne a včas splátku poistného, dostáva sa do
omeškania s úhradou poistného, ktoré je bez ďalšieho splatné na začiatku poistného obdobia. Vzhľadom
na dojednanie medzi zmluvnými stranami o platení poistného v štvrťročných splátkach, bola žalovaná
povinná uhradiť splátky poistného v dňoch 29. december, 29. marec, 29. jún a 29. september. Poistné

splatné dňa 29.3.2012 však žalovaná ako poistník uhradila dňa 7.6.2012, potom ako dňa 6.6.2012 došlo
ku škodovej udalosti. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predkladá výpis z inkasného účtu k
Poistnej zmluve. Skutkový stav jednoznačne preukazuje, že žalovaná bola v čase poistnej udalosti dňa
6.6.2012 v omeškaní s uhradením poistného. Dáva do pozornosti, že žalovaná bola v tom istom čase
v omeškaní aj s uhradením poistného aj za poistné obdobia (i.) od 29.9.2011 do 28.12.2011 a (ii.) od

29.12.2011 do 28.3.2012, keď ku obidvom poistným obdobiam uhradila poistné až

SK-3C/1/2016
-8-

dňa 7.6.2012 (jednorazová úhrada 150 eur), t. j. deň po poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 6.6.2012.
Argumentácia žalovanej, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, je vo vzťahu k prejednávanému nároku
bez právnej relevancie, keďže pohľadávka, ktorá tvorí predmet konania, je zákonnou pohľadávkou,
t. j. vznik tejto pohľadávky žalovanej je založený zákonom. V prejednávanej právnej veci je suma
žalobou uplatneného regresného nároku voči žalovanej stanovená pevne a je sumou konečnou. Suma

poskytnutá poškodenému sa navyšovať nebude. Povinné zmluvné poistenie sa uzatvára pre prípady
spôsobenia/zavinenia vzniku škodovej udalosti/dopravnej nehody v dôsledku prevádzky motorového
vozidla. Zákon č. 381/2001 Z. z. pamätá na situácie, keď poistník neuhradí poistiteľovi poistné riadne a
včas, hoci sa na to zmluvne zaviazal. V prípade vzniku škodovej udalosti je poškodený chránený tak,
že poistiteľ mu nahradí celú vzniknutú škodu, a to napriek tomu, že poistník je v omeškaní s úhradou

poistného, t. j. poisťovňa nemá poistné plnenie kryté uhradeným poistným. Mechanizmus nachádzajúci
sa v Zákone č. 381/2001 Z. z. má zabezpečiť, aby vyplácanie poistného plnenia bolo voči poškodeným
ekonomicky udržateľné aj v takomto prípade. Ak by poisťovňa nemala dostatok finančných prostriedkov,
nemohla by poskytnúť poškodeným poistné plnenie, ktoré im patrí. Ak by nebolo možné finančne
postihnúť osoby, ktoré neplatia poistné, pričom túto možnosť postihu zakotvil v zákone zákonodarca,

takto nastavený systém sa stane neudržateľný. Určenie výšky regresného nároku v prípade náhrady
poistného plnenia je v zmysle zákona ponechané na uvážení žalobcu, pričom žalobca výšku regresného
nároku uplatňuje v závislosti od závažnosti porušenia právnej povinnosti. Vzhľadom na druh porušenia
povinnosti poisteného, ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, pristúpil žalobca k uplatneniu
nároku na náhradu poistného plnenia vo výške 30 % z celkového poskytnutého poistného plnenia.

Žalobca uhradil poškodenému SEGAT spol. s r.o. náhradu škody vo výške 5 546,15 eura. Žalobca s
odkazom na § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. žiada nahradenie poistného plnenia iba vo
výške 30 % z celkovej sumy 5 545,15 eura, t. j. 1 663,85 eura. Pokiaľ si žalobca nárokuje 30 % zoskutočne vyplatenej poistného plnenia s tým, že poistné plnenie sa do budúcna zvyšovať nebude, je
takto stanovená výška náhrady poistného plnenia plne primeraná a proporcionálna.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

8. Z poistnej zmluvy č. 6809316066 zo dňa 29.12.2010 súd zistil, že žalovaná uzatvorila so žalobcom
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla značky TOYOTA typ Land Cruiser, EČV: C. XXXXX so začiatkom poistenia od 29.12.2010 od

15.00 hod. na dobu neurčitú. Ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 200 eur so splatnosťou poistného
v štvrťročných splátkach 50 eur, pričom poistné je splatné prvého dňa poistného obdobia, ktorého
začiatok sa zhoduje s dňom vzniku poistenia teda a to 29.12., 29.3., 29.6., 29.9.

9. Z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy č. 6809316066 za obdobie od 29.12.2010 do 13.01.2015
je zrejmé, že žalovaná zaplatila poistné splatné dňa 29.3.2012 dňa 7.6.2012 (dňa 6.6.2012 došlo ku

škodovej udalosti). Z výpisu je tiež zrejmé, že žalovaná bola v tom istom čase v omeškaní aj s uhradením
poistného aj za poistné obdobia od 29.9.2011 do 28.12.2011 a od 29.12.2011 do 28.3.2012, keď ku
obidvom poistným obdobiam uhradila poistné až dňa 7.6.2012 v jednorazovej úhrade 150 eur.

SK-3C/1/2016
-9-

10. Z uplatneného nároku na náhradu škody poškodeného spol. s r.o. SEGAT zo dňa 7.6.2012 súd
zistil, že dňa 6.6.2012 nastala poistná udalosť, na základe ktorej si dňa 7.6.2012 poškodená obchodná

spoločnosť uplatnila nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla
žalovanej. Uvedené skutočnosti, že došlo ku škodovej udalosti, vyplývajú zo spisu k poistnej udalosti, a
to zápisu o obhliadke, relácie o dopravnej nehode a rozhodnutí o priestupku.

11. Z oznámenia o poistnom plnení žalobcu spoločnosti SEGAT spol. s r.o. vyplýva, že žalobca dňa

1.2.2013 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého poškodenej spoločnosti predložil výpočet
výšky plnenia s tým, že poistné plnenie poukazuje v zmysle § 797 Občianskeho zákonníka na účet
spoločnosti SEGAT spol. s r.o. v sume 5 546,15 eura.

12. Z potvrdenia žalobcu ku škode č. 8011416251 súd zistil, že žalobca dňa 6.2.2013 uhradil

poškodenému SEGAT spol. s r.o. sumu 5 546,15 eura.

13. Z výzvy žalobcu zo dňa 12.4.2013 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie náhrady
poistného plnenia, ktoré za žalovanú vyplatil poškodenému v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla (číslo regresu 9002572280) žalovanej. Žalobca oznámil žalovanej, že v zmysle § 12

písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvplatnomznenísiuplatnilvoči
nej nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré poskytol z jej poistnej zmluvy č. 6809316066 na základe
oznámenia poškodeného o vzniku poistnej udalosti poškodenému SEGAT spol. s r.o. z titulu poistnej
udalosti č. 8011416251 - dopravná nehoda zo dňa 6.6.2012 a to vo výške 5 546,15 eura (škoda na

majetku). Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla EČV: C. a v čase, keď nastala poistná
udalosť, žalovaná bola v omeškaní s platením poistného. Z uvedeného dôvodu žalobca vyzval žalovanú
na zaplatenie náhrady časti poistného plnenia vo výške 1 663,85 eura do 15 dní odo dňa doručenia
predmetnej výzvy. Z pripojenej kópie doručenky vyplýva, že žalovaná ju prevzala dňa 18.4.2013.

14. Právny zástupca žalobcu predložil na pojednávaní interný pokyn pri uplatňovaní regresov podľa § 12
ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. Uviedol, že v zmysle zákona má žalobca právo na náhradu 100
% vyplateného poistného, ale ako to vyplýva z interného pokynu na strane 4 bod 3.6., žalobca uplatňuje
maximálne 30 % z vyplatenej sumy poistného plnenia. Dodal, že ak je poistený v omeškaní s platením
poistenia v čase škodovej udalosti do 10 dní po jeho splatnosti, sa regres neuplatňuje, každých 10

začatýchdnísapripočítavaregres10%zpoistnéhoplneniamaximálnedovýške30%.Žalovanávtomto
konaní bola v omeškaní s platením poisteného viac ako 2,5 mesiaca, z uvedeného dôvodu žalobca si
uplatnil náhradu vo výške 30 % z vyplateného poistného.15. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

SK-3C/1/2016
-10-

17. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane poistná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa § 788 ods. 2 písm. b) Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä výšku

poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné.

19. Podľa § 796 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu,
je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že
poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak

nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné
dňom začiatku poistenia.

20. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinnosť
uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla
zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa

držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla
alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy
prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

22. Podľa§12ods.1písm.f) zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostiza

škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,poisťovateľ
má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z
dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol
v omeškaní s platením poistného.

23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

SK-3C/1/2016
-11-

26. Podľa § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

28. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

29. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Výška úrokovej sadzby ECB za obdobie od 11.7.2012 do 4.5.2013 bola 0,75 %.

31. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

32. Súd na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 29.12.2010

uzatvorili poistnú zmluvu č. 6809316066 ako poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla značka TOYOTA, typ Land Cruiser, EČV: C. XXXXX so začiatkom poistenia od
29.12.2010 od 15.00 hod. na dobu neurčitú. Ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 200 eur so
splatnosťou poistného v štvrťročných splátkach po 50 eur, pričom poistné je splatné prvého dňa
poistného obdobia, ktorého začiatok sa zhoduje s dňom vzniku poistenia teda a to 29.12., 29.3., 29.6.,

29.9. Je nepochybné a nebolo to len výhodou pre žalovanú, že platenie poistného bolo dojednané v
štvrťročných splátkach a že štvrťročná splátka poistného je splatná v deň po uplynutí kalendárneho
štvrťrokaododňazhodnéhosdňomvznikupoistenia,alebovdeňnasledujúcipoposlednomdniobdobia,
za ktoré bola uhradená predchádzajúca splátka. Pri dojednaných splátkach poistného poisťovateľ
súhlasí s tým, aby poistné, ktoré je splatné na začiatku poistného obdobia, bolo hradené v priebehu

poistného obdobia splátkami. Ak poistník neuhradí riadne a včas splátku poistného, dostáva sa do
omeškania s úhradou poistného, ktoré je bez ďalšieho splatné na začiatku poistného obdobia. Vzhľadom
na toto dojednanie medzi stranami o platení poistného v štvrťročných splátkach bola žalovaná povinná
uhradiť splátky poistného v dňoch 29. december, 29. marec, 29. jún a 29. september. Súd mal z výpisu
z inkasného účtu za preukázané a tiež to nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná poistné splatné

dňa 29.3.2012 uhradila dňa 7.6.2012, deň po tom, ako dňa 6.6.2012 došlo ku škodovej udalosti, ktorej
vznik žalobca listinnými dôkazmi tiež preukázal. Z výpisu z inkasného účtu bolo naviac preukázané, že
žalovaná bola v tom istom čase v omeškaní aj s uhradením poistného aj za poistné obdobia od 29.9.2011
do 28.12.2011 a od 29.12.2011 do 28.3.2012, keď ku obidvom poistným obdobiam uhradila poistné až
dňa 7.6.2012 (jednorazová úhrada 150 eur), t. j. deň

SK-3C/1/2016
-12-

po poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 6.6.2012. Bolo nesporné aj to, že dňa 6.6.2012 nastala

poistná udalosť, na základe ktorej si dňa 7.6.2012 poškodená obchodná spoločnosť SEGAT spol. s r.
o. uplatnila nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla žalovanej
a že dňa 6.2.2013 žalobca zaplatil poškodenému škodu vo výške 5 546,15 eura. Z výzvy žalobcu
zo dňa 12.4.2013 bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovanú v súlade s § 12 písm. f) zákona č.
381/2001 Z. z. na zaplatenie náhrady časti poistného plnenia vo výške 1 663,85 eura, ktoré za žalovanú

vyplatil poškodenému SEGAT spol. s r.o. v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla
žalovanej. Z pripojenej kópie doručenky je zrejmé, že žalovaná výzvu s lehotou plnenia do 15 dní
prevzala dňa 18.4.2013. Keďže žalovaná uvedenú sumu žalobcovi nezaplatila, žalobca si uplatnil svoj
nárok súdnou cestou.

33. Žalovaná sa v konaní primárne bránila tým, že k nezaplateniu poistného dochádza až momentom
nezaplatenia poslednej splátky za dané poistné obdobie, ktorým je jeden technický rok a nie
nezaplatením niektorej zo štvrťročných splátok. Bolo jednoznačne preukázané, že splátky poistného
v dojednaných termínoch boli jediným spôsobom platenia poistného. O takomto spôsobe plateniaročného poistného vyplývajúceho z poistnej zmluvy zmluvné strany, t. j. žalobca a žalovaná, uzatvorili
dohodu, ktorá neodporuje zákonu, nakoľko citované zákonné ustanovenie § 103 prvá veta Občianskeho
zákonníka umožňuje plnenie v splátkach. Nič predsa nebránilo stranám dohodnúť sa na jednorazovom

plnení. Platenie poistného bolo teda jasne a zrozumiteľne zmluvne dohodnuté vo forme štvrťročných
splátok s dohodnutými termínmi splatnosti jednotlivých splátok, pričom žalovaná sa dostala do
omeškania so zaplatením štvrťročnej splátky ku dňu 29.3.2012 a dokonca žalovaná bola v tom istom
čase v omeškaní aj s uhradením poistného aj za poistné obdobia od 29.9.2011 do 28.12.2011 a od
29.12.2011 do 28.3.2012. Žalovaná si nemôže vysvetľovať dojednanie poistného v splátkach ako odklad

platenia poistného do termínu splatnosti poslednej splátky, či to, že až splatnosťou poslednej splátky
jej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi splatné splátky poistného, t. j. ako výhodu závisiacu od jej vôle,
kedy splátky, príp. celé poistné uhradí. Z uvedeného je zrejmé, že tým, že sa žalovaná dostala do
omeškania s plnením niektorej zo splátok, bola zároveň v omeškaní s platením celého poistného a preto
jednoznačne možno konštatovať, že žalovaná bola v čase poistnej udalosti v omeškaní s platením
poistného.

34. Tým, že žalovaná ako poistník porušila zmluvne dohodnuté podmienky platobnej disciplíny (čo bolo
v konaní nesporné), žalobca poskytoval poistné krytie bez náležitej peňažnej protihodnoty z jej strany,
preto má právo uplatniť si voči nej nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia v zmysle § 12
ods. 1 písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky 1Cdo/73/2019, na ktoré poukazuje aj krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení,
pri uplatňovaní regresnej náhrady sa má uplatniť výchovný a nie likvidačný účel a regresná náhrada
má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním
výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v
budúcnosti bude zvyšovať, zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla a skúmaním pomerov toho,

kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov je možné dospieť k záveru, či je regresná
náhrada primeraná. Súd teda posúdil uvedené tri komponenty a dospel k záveru, že regresná náhrada
uplatňovaná žalobcom je primeraná.

SK-3C/1/2016

-13-

V danom prípade súd v zhode s vyjadrením žalobcu konštatuje, že žalobca má v zmysle zákona právo
na náhradu poistného plnenia 100 % alebo jeho časti, ktoré za žalovanú vyplatil. Súd je toho názoru,
že v tomto prípade uplatnených 30 % z vyplatenej sumy poistného plnenia je primeraná regresná

náhrada, vyplýva to aj so žalobcom predloženého interného pokynu, nakoľko žalovaná bola v omeškaní
s platením poistného dokonca viac ako 8,5 mesiaca s tým, že žalobca deklaroval poistné plnenie sa
do budúcna zvyšovať nebude. Takto stanovená výška náhrady poistného plnenia je plne primeraná
a proporcionálna a podľa názoru súdu má výchovný (neplatenie dohodnutých splátok) a nie likvidačný
charakter. Čo sa týka skúmania pomerov žalovanej ako posledného predpokladu priznania regresnej

náhrady podľa citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu a záverov zrušujúceho uznesenia krajského
súdu,žalovanásamavposlednompísomnomvyjadreníuvádza,žejejmajetkovépomerysúvsúčasnosti
konsolidované, exekúcia vedená tunajším súdom pod sp. zn. 7Er/42/2015 už bola ukončená a poberá
plný plat sudcu, čiže cca 3000 eur mesačne. Vlastní aj viacero nehnuteľností a auto, čo je zrejmé aj z
majetkovéhopriznaniasudcu,ktoréjevoľnedostupné.Súdmázato,žepomeryžalovanejsúdostatočné

na zaplatenie regresnej náhrady v žalovanej výške. Súd poukazuje tiež na to, že nárok podľa § 12
ods. 1 písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení nie je nárokom na náhradu škody, ale sankčným
nárokom sui generis a preto zo strany súdu je vylúčené použitie moderačného práva na postihové
právo poistiteľa podľa § 12 zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť
výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12 zákona je v zmysle uvedeného ustanovenia

poisťovateľ, t. j. žalobca.

35. Žalobca si uplatnil proti žalovanej okrem istiny aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 1 663,85 eura od 4.5.2013, t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí 15 - tich
dní od doručenia výzvy na zaplatenie regresného nároku do zaplatenia (žalovaná výzvu prevzala dňa

18.4.2013). Pretože žalovaná svoj dlh žalobcovi včas nezaplatila, dostala sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu a preto súd žalobcovi priznal v zmysle citovaných zákonných ustanovení aj požadovaný
úrok z omeškania.36. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Ďalšími námietkami,
ktorá uvádzala žalovaná v poslednom písomnom vyjadrení a ktoré uvádzala aj pred zrušujúcim
uznesením Krajského súdu v Prešove, sa súd vzhľadom na právny názor krajského súdu a na jeho

rešpektovanie nezaoberal, nakoľko po vrátení veci nevyšli na povrch nové skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali odklon od právneho názoru.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení vo výroku II. rozsudku.
Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal proti neúspešnej žalovanej náhradu trov konania
v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku

samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.