Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815205438
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8815205438.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS,s.r.o.,sosídlomVajnorská100/A,83104Bratislava,IČO:36432105zast.:Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
50 361 368, proti povinnému: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, o udelenie poverenia, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11Er/569/2015-25 zo
dňa 09.01.2018 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo
„exekučný súd“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený u súdneho exekútora zápisnicu o návrhu na začatie exekučného
konania proti povinnej na vymoženie 1.901,65 eur s prísl., a to na základe rozsudku sp. zn. IA-
C/0314/0974 zo dňa 24.04.2014. Dňa 16.06.2017 súd vyzval oprávneného, aby do konania doložil
Všeobecné obchodné podmienky obsahujúce v čl. 10 II. časti rozhodcovskú doložku, ktorá mala slúžiť
ako súčasť podkladov pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Oprávnený

na výzvu súdu a súdneho exekútora nereagoval a svoje podanie nedoplnil.

3. Citujúc ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, 2, § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok
v znení účinnom do 31.03.2017, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom
zneníauviedol,ženazákladechýbajúcichpožadovanýchpísomnostíaabsenciurozhodcovskejdoložky
súd nemal za preukázané, že v predmetnej veci mohol Rozhodcovský súd vo veci rozhodnúť , teda nie je

možné preskúmať jej súlad so zákonom a to, či spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, keďže
nebola v stanovenej lehote predložená oprávneným, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil ust.
§ 365 ods.1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie prekročil zákonné

limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín, ako pripúšťa výslovné
znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, súd nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo
súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Prekročením zákonných
limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej
doložky súd prvej inštancie arbitrárnym a svojvoľným postupom bez jeho účasti oprávneného nemohol

rozhodcovský rozsudok znegovať. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd a
preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená; nerešpektovaním uvedenéhodochádza k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, že štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tomto smere sa on v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením Nálezu Ústavného súdu II. ÚS 499/2012, keď poukazuje na to, že nie

je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu. Vylúčením možnosti riešiť spory podľa Zákona o
rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, keď účastník konania ich bez svojej viny nemohol
označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv
právoplatne rozhodlo, odňal mu ako účastníkovi možnosť konať pred súdom a nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď ním citované ustanovenie
normuje neplatnosť len ako následok neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nevysvetľuje však pojem

neprijateľnej podmienky. Preto musela byť neprijateľnosť podmienky pred súdom pozitívne dokázaná a
na tom nič nemení ani prípad, keď súd takýto dôkaz vykonáva z úradnej moci. Zároveň sa exekučný
súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom iných súdov toho istého stupňa, dokonca
samotný exekučný súd. Rozhodcami pôsobiacimi v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaním pred
stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým

vzdelaním, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka
ako spotrebiteľa nevynímajúc. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonávala
samostatné dokazovanie skutkového stavu, keď ani v jednom ustanovení CSP nemá oporu pre záver,
že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo
veci samej a teda i vykonávať dokazovanie, rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Pokiaľ by aj súd zvažoval

rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky oprieť o smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko smernica je aktom výlučne sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v
žiadnom prípade interpretačný; nie je preto možné brať do úvahy ani judikatúru ESD vzťahujúcu sa na
rozhodcovské doložky všeobecne, keď zdôrazňuje, že teóriu o tzv. eurokonformnom výklade právnych

noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Došlo
tiež k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo a právne
obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú aj zamietajú. V exekučnom konaní dochádza k
nútenému vymoženiu povinnosti správneho vzťahu, ktorého obsah už je právoplatne a vykonateľne
judikovaný.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,

bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti

uvádza.

7. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských

veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup

exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

8. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskomspore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom,

ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

9. Viaceré rozhodnutia tohto odvolacieho súdu, ale aj Najvyššieho súdu SR konštatovali oprávnenie
exekučného súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe
platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo nevznikli v určenom zmluvnom alebo inom
právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

10. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“.

(Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.
ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.

11. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie, ktorý prioritne mal riešiť rozhodujúcu

právnu otázku, ktorou je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy, avšak vzhľadom na skutočnosť, že táto
nebola v konaní ani po výzve súdu oprávneným predložená, žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie
exekúcie zamietol.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej

rozhodcovskej zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.18. V prípade, že predložená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná, rozhodcovský súd nemal právomoc
rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný titul.

19. Samotná rozhodcovská zmluva, ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať súčasne úpravu
Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

20. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí

byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy, bez
možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj v prípade
preskúmanej rozhodcovskej zmluvy. V danom prípade ide o rozhodcovskú zmluvu podľa zákona č.

244/2002 Z. z. Vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladaním
viacerých formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe dlžníka - spotrebiteľa, pričom na
zakladanie viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase so spotrebiteľom používa rôzne
formuláre (napr. zmluva o úvere, dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská zmluva), vyššie uvedený
záver (že nejde o individuálne uzavretú zmluvu) musí dodávateľ vyvrátiť (§53 ods. 3 OZ), avšak inak, ako

len poukazom na to, že použil formulár legitimizovaný zákonom. Pri nezmenenej metodike uzatvárania
spotrebiteľských zmlúv, ani v tomto prípade odvolací súd nezistil odklon od dlhoročne používanej formy
(„predloženialistinynapodpis“),apretonezistilvpredmetnejveciindividuálnedojednanierozhodcovskej
doložky.

21. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie

POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

22. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní

nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.

V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá do kategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej

obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné
sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle čl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou
dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“), a opätovne
tiež rozsudok C 243/08 Pannon GSM Zrt. ca Erzsébet Sustikné Győrfi „Pokiaľ však ide o podmienku,

ktorá je predmetom sporu vo veci samej, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bodoch 21 až 24
už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores rozhodol, že vopred stanovená
podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc
pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo

dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá.“

23. V tomto prípade rozhodoval rozhodcovský súd v Bratislave a adresa trvalého pobytu spotrebiteľa
bola v čase vydania rozhodcovského rozsudku v obci N., okres A..24. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.

Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

25. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie
poverenia zamietol vzhľadom na to, že nemal preukázané, či rozhodcovský súd mal právomoc vydať
exekučný titul, keďže rozhodcovská zmluva nebola v konaní predložená, teda nebolo možné preskúmať,
či táto neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či rozhodcovská doložka samotná nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, následkom čoho neplatnosť takej rozhodcovskej doložky, resp.
zmluvy.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdil.

27. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími

námietkami oprávnenej.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).