Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 23, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9CdoR/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421203949
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:4421203949.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: W. E., nar. XX. F.
XXXX, a W. E., nar. XX. D. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Zámky, deti rodičov: (matky) É. E. E., nar. XX. D. XXXX, bytom Š., F. XXXX/XX, zastúpená
advokátom JUDr. Gergelym Pšenákom, Nové Zámky, M. R. Štefánika 30, a (otca) P. E., nar. XX. D.
XXXX, bytom I. L. K. XX/a, XXXX T., E., zastúpený advokátom Mgr. Zsoltom Ördöghom, Nové Zámky,

Turecká 36, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn.
7P/121/2021, o dovolaní matky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 12CoP/7/2023 - 324 z 28.
februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č.k. 12CoP/7/2023 - 324 z 28. februára 2023
zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Zámky (ďalej aj „súd prvej inštancie“) č. k. 7P/121/2021-61
zo dňa 5. októbra 2021 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým dočasne (do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov
voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č.

k. 7P/116/2021) zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať
na výživu na každé mal. dieťa po 100 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred
k rukám matky.
1.1. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu a odvolaním napadnutého uznesenia dospel
k záveru, že súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia; v
odôvodnení napadnutého uznesenia totiž absentujú akékoľvek ustanovenia právnych predpisov, na

základe ktorých súd ustálil svoju právomoc v predmetnej veci konať a rozhodnúť, nie je z neho zrejmé,
či sa vôbec zaoberal otázkou svojej právomoci na konanie v tejto veci, čo je jedna z podmienok konania
a z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplýva, na základe čoho a akých skutočností prijal záver, že má
právomoc vo veci konať a na základe návrhu matky neodkladné opatrenie nariadil. Odvolací súd preto
napadnuté uznesenie zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala matka - navrhovateľka (ďalej aj „dovolateľka“)
dovolanie, ktorým namietala, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 písm. f/ CSP). Poukázala na skutočnosť, ktorú namietala aj v rámci odvolacieho konania, že
otec podal uvedené odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, pričom odvolací súd sa s touto

okolnosťou vôbec nevysporiadal. Vzhľadom k tomu, že ide o podstatnú podmienku konania, ktorá ak
nie je splnená, súd nie je oprávnený rozhodovať o podanom odvolaní, Krajský súd v Nitre nemoholrozhodnúť o podanom odvolaní. Aj v prípade, ak by bol toho názoru, že odvolanie bolo podané včas, mal
sa s tým v odôvodnení vysporiadať. Rovnako tak sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s
okolnosťou, že v podanom odvolaní absentovalo splnomocnenie na právne zastúpenie advokátovi, ktorý

odvolanie podal a spísal a teda odvolanie je podané neoprávnenou osobou. Okrem toho odvolací súd
pre nedostatok odôvodnenia svojho rozhodnutia ako aj pre nedostatok odôvodnenia dôvodu na zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP nebol oprávnený zrušiť rozhodnutie Okresného súdu Nové
Zámky z tohto dôvodu. Žiadala preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť.

3. Otec sa k podanému dovolaniu nevyjadril; kolízny opatrovník oznámil, že nie je v jeho kompetencii
vyjadrovať sa k procesným postupom súdneho konania.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35
CSP), po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania, skúmal
prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie

treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je
uvedené v nasledovných bodoch.

5. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo

domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa, sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za
splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky
štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Ako už
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach (por. napr. sp.

zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012,
7Cdo/92/2012),dovolanienieje„ďalšímodvolaním“adovolacísúdnieje(nesmiebyťvnímanýako)tretia
inštancia,vktorejbybolomožnépreskúmaťakékoľvekrozhodnutie.Tejtomimoriadnejpovahedovolania
zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že

dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie
(úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie
sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej
riešenie patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.

ÚS 550/2012).

6. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania na základe ustanovenia § 420 písm.
f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

7. Základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia
§ 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu
opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/
až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto
ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci

samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420
písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

8. V predmetnej veci podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo
rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z uvedeného je zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu je procesným (kasačným) rozhodnutím, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu
prvej inštancie a nerozhodoval o samotnom neodkladnom opatrení a nie je ani rozhodnutím, ktorým
sa konanie o nariadení neodkladného opatrenia končí, keďže v dôsledku kasácie prvoinštančnéhorozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vo veci nariadenia neodkladného opatrenia
právoplatne rozhodnuté a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje (napr. rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/99/2017, 3Cdo/236/2016, 8Cdo/130/2017). Tieto právne náhľady sú

zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (por. publikáciu Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, s. 1353-1356). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 19/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým
odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nesmeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je
dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku“.

9. Treba zdôrazniť, že samotná povaha zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu o zrušení rozhodnutia
súdu prvej inštancie a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie otvára strane sporu možnosť v
pokračujúcom konaní uplatniť všetky svoje procesné práva, vrátane práv na využitie riadnych, prípadne

aj mimoriadnych opravných prostriedkov.

10. Pre prijatie záveru o neprípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v konaní o
nariadení bezodkladného opatrenia rozhodnutím prvoinštančného súdu nie je bez významu naviac ani
skutočnosť, že predmetné bezodkladné opatrenie bolo nariadené ako dočasné opatrenie na úpravu

práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na
čas po rozvode manželstva vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 7P/116/2021), ktorá v
zmysle odborných názorov právnej praxe konštatujúcich, že „ V prípade, ak sa nariadilo neodkladné
opatrenie počas konania vo veci samej, nepôjde o rozhodnutie, ktoré sa považuje za rozhodnutie vo

veci samej (ktoré konzumuje vec samu „ (Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck,
2022, s. 1532-1533) tomuto záveru nasvedčuje. Najvyšší súd aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/157/2017
(publikované v Zbierke stanovísk a NS a súdov SR ako R 21/2018) vyslovil názor, že „ dovolanie nie
je podľa § 420 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd potvrdil (v predmetnej veci naviac zrušil) uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení

neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého, bola
podaná nadväzujúca žaloba“ a vysvetlil, že „ vylúčením prípustnosti dovolania proti takému uzneseniu
odvolacieho súdu o nariadení bezodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, právna
úprava obsiahnutá v § 420 CSP zohľadňuje, že v prípade takého rozhodnutia ide (len) o dočasné
procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone

zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na
konečnú definitívnu ochranu poskytnutú až do rozhodnutia vo veci samej. Zákonodarca tu bezpochyby
zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdu, ku ktorým pri tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú
nižšou intenzitou porušenia procesných práv strán sporu (účastníkov konania).“

11. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
zrušené uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie, nie je dovolanie
podľa § 420 CSP prípustné; nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej ani o rozhodnutie,
ktorým sa konanie (o veci vymedzenej návrhom na začatie konania) končí.

12. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 420 CSP prípustné nie je, najvyšší súd ho ako
dovolaniesmerujúceprotirozhodnutiu,protiktorémuniejeprípustné,podľa§447 písm.c/CSPodmietol
bez toho, aby sa zaoberal jeho dôvodnosťou.

13. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP; výrok o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.