Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 75Ek/1026/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122283561
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zdechovanová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122283561.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BL Finance, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683, v konaní zastúp.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti povinnému: Y.. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. X/X, XXX XX L. Q., o vymoženie 488,06 Eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom, so sídlom exekútorského úradu Svätoplukova 36, 979

01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. 19EX 332/22, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, rozhodujúc
o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/1026/2022 zo dňa
3. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/1026/2022 zo dňa
3. novembra 2022 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 31.03.2022 sa začalo
proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom, ktorým je
rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Cb 91/2006, vydaný dňa 29.05.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 06.07.2006 a vykonateľnosť dňa 10.07.2006 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov, keď pôvodne bola „stará exekúcia“ vedená

súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským a následne JUDr. Dagmar Kováčovou, pričom
táto exekúcia bola v zmysle vyššie označeného zákona Uznesením Okresného súdu Lučenec sp.zn.
6Er/363/2008 z 08.02.2022 zastavená. V prejednávanom prípade sa teda jedná o tzv. repodaj starej
exekúcie, ktorý pripúšťa zákon č. 233/2019 Z.z..

2. Dňa 03.11.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie

pod sp. zn. 75Ek/1026/2022, ktorým zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l
ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný
poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu spisu a vyjadrení oprávneného a tiež
súdneho exekútora vyplynulo, že platby vykonané zo strany povinnej v dňoch 03.06.2010 - 200 Eur,
30.06.2010 - 200 Eur a 28.03.2011 - 190 Eur boli zaevidované ešte v rámci tzv. starej exekúcie,
avšak s prihliadnutím na ďalšie okolnosti neboli spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie. Tieto platby

totiž pôvodný súdny exekútor JUDr. Hermanovský v starej exekúcii započítal v rozsahu 500 Eur na
trovy exekúcie a vo zvyšnej časti 90 Eur ich započítal na úhradu pohľadávky oprávneného. Totiž v
období, kedy povinná tieto platby vykonala, zákon neurčoval súdnemu exekútorovi obmedzenie pri
započítaní vymožených finančných prostriedkoch tak, ako je tomu teraz po veľkej novele Exekučného
poriadku od 01.04.2017, kde ustanovenie § 60 Exekučného poriadku v odseku 2 určuje súdnemu
exekútorovi, že z prijatého plnenia môže byť na trovy exekútora použitých najviac 24 %. Súdny exekútor

teda pri započítavaní vymožených finančných prostriedkov počas starej exekúcie neporušil žiadny v
tom čase platný a účinný právny predpis. Suma vo výške 90 Eur (z prijatých 590 Eur) bola tedazapočítaná na pohľadávku oprávneného, preto poverený súdny exekútor Upovedomením o zastavení
exekúcie zo dňa 01.06.2022 exekúciu v časti istiny vo výške 90 Eur zastavil. Pokiaľ išlo o žiadosť
povinnej o preskúmanie exekučného titulu z dôvodu neprimeraných úrokov z omeškania, vyšší súdny

úradník uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu,
teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať
prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Navyše, v tomto exekučnom konaní je exekučným
titulom rozsudok vydaný samosudcom a preto exekučný súd nemá kompetenciu na jeho preskúmanie.

Pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie teda vyšší súdny úradník nezistil žiadne
skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu,
ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom tu neexistuje ani dôvod na
zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. S poukazom na uvedené považoval podaný návrh na
zastavenie exekúcie za nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnej doručené dňa 09.11.2022 podala
povinná sťažnosť, ktorá bola podaná na poštovú prepravu dňa 24.11.2022, súdu doručená dňa
25.11.2022. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas. V podanej sťažnosti povinná namietla,
že súd rozhodol o jej návrhu len na základe sprostredkovaných informácií od oprávneného a súdneho
exekútora, bez zadováženia si celého listinného spisu súdneho exekútora ešte z pôvodnej starej

exekúcie. Jedine tak by sa dali relevantným spôsobom verifikovať predložené tvrdenia o vykonaných
úhradách a správnym spôsobom započítať tieto sumy k celkovej vymáhanej pohľadávke oprávneného.
Podľa názoru povinnej nie je prijateľné, aby súd právnu argumentáciu nepodložil ustanovením právneho
predpisu, ktorý bol účinný v čase úhrad. Inak povedané, naďalej existujú dôvody na preskúmanie
postupu pôvodného súdneho exekútora, ktorý porušil ustanovenia vtedy platného právneho predpisu

a nepostupoval v súlade so zákonom, čím došlo k navýšeniu úrokov. Toto konanie súdneho exekútora
považuje povinná za neakceptovateľné a jedine exekučný súd v tomto štádiu môže vzniknutú situáciu
sanovať. Je neprijateľné, aby pôvodný súdny exekútor zadržal túto platbu, nesprávne ju započítal a
týmto spôsobom umelo navýšil celkovo vymáhanú sumu. Podľa názoru povinnej malo dôjsť najprv k
započítaniu na istinu a až následne na ďalšie nároky v celom rozsahu 590 Eur, čím by nedochádzalo

k ďalšiemu úročeniu. Konanie pôvodného súdneho exekútora bolo nezákonné a svojvoľné. V tomto
prípadesajednávymoženiesumy578,06Eur,kdemápovinnázato,žeistinapohľadávkybolauhradená
v roku 2010, a preto vymáhanie celkovej sumy 6.007,51 Eur (s poukazom na exekučný príkaz EX 358/08
vydaný dňa 10.04.2014) je nezákonné a v príkrom rozpore s dobrými mravmi v zmysle Občianskeho
zákonníka. Povinnej nie je zrejmé, k akému započítaniu vôbec prišlo a prečo sa toto započítanie objavilo

až v roku 2022 a tiež z akého dôvodu bola Upovedomením o zastavení starej exekúcie do časti
zastavená exekúcia vo výške 90,00 Eur až dňa 01.06.2022, keď k platbe došlo 20.04.2011. Domnieva
sa, že po opätovnom prehodnotení všetkých uvádzaných tvrdení a posúdení predložených dôkazov v
návrhu na zastavenie a riadnom zabezpečení tvrdení o vedení a započítaní celej sumy 590 Eur bude
musieť exekučný súd zastaviť exekúciu v celom rozsahu, resp. určite v časti celej istiny a vo zvyšku

z dôvodu neprimeranosti. Povinná v sťažnosti napokon žiadala, aby súd preskúmal exekučný titul a
primeranosť úrokov z omeškania aj vo vzťahu k započítaniu úhrady, nakoľko suma 6.007,51 Eur + trovy
exekúcie je neprimerane vysoká, a to aj z pohľadu dĺžky trvania konania.

4. Súdu bolo vo veci zaslané aj vyjadrenie oprávneného, ktorý uviedol, že sťažnosť povinnej bez novej

argumentácie pokladá za neodôvodnenú a účelovo podanú. Oprávnený je toho názoru, že povinná
sa opakovanými podaniami snaží predmetnému exekučnému konaniu vyhnúť. Žiadne nové tvrdenia a
argumenty,akotieoktorýchsúdužrozhodol,povinnávpodanejsťažnostineuviedla,pretožiadalpodanú
sťažnosť ako neopodstatnenú a nedôvodnú zamietnuť. Poznamenal tiež, že povinná mala dostatok času
na to, aby predmetnú pohľadávku v celosti uhradila, čím sa mohla vyhnúť samotnému exekučnému

konaniu a navyšovaniu dlžnej sumy.

5.Podľa §202ods.1Exekučnéhoporiadku,vexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej
ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné

skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. Podľa § 559 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, splnením
dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

15. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že
skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny
záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie

obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu
na základe návrhu povinnej zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.

16. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie nad rámec

dopĺňa, že zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde
k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom
opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo
predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola

vymožená pohľadávka oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že pohľadávka
oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako
ubehne rok.

17. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku rozsudok

Okresného súdu Lučenec sp.zn. 14Cb/91/2006 zo dňa 29.05.2006, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti
na peňažné plnenie, ktoré sa skladalo z istiny vo výške 17.758,20 Sk (578,06 Eur), úrokov z omeškania
a trov konania v celkovej výške 8.130 Sk (269,87 Eur). Uvedený peňažný nárok mala žalovaná (povinná
v tomto konaní) uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa06.07.2006. Z vyznačenej doložky vykonateľnosti vyplýva, že rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa
10.07.2006. Sudca prvej inštancie na tomto mieste uvádza, že vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia
ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti

zákonnými prostriedkami. Povinná z exekučného titulu tým, že nezaplatila uloženú povinnosť riadne a
včas, mohla byť exekvovaná už od tohto momentu.

18. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a ďalších podaní v spise mal súd preukázané, že
tento bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote, čo spôsobilo, že návrh na zastavenie exekúcie má voči

povinnej odkladný účinok. Následne exekučný súd pristúpil k preskúmaniu oprávnenosti a dôvodnosti
začatia exekúcie ku dňu začatia exekučného konania, t.j. k momentu podania návrhu na vykonanie
exekúcie. V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie exekučný súd skúma oprávnenosť
a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku
dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Návrh povinného
na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom

je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených
v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde
exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene.
Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie,
ktoránastalavdôsledkuzákonompredvídanýchhmotnoprávnychajprocesnoprávnychskutočností.Pod

okolnosťami, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, je potrebné rozumieť rôzne právne skutočnosti
upravené v hmotnoprávnych predpisoch, ktorých právnym následkom je zánik práva priznaného
exekučným titulom. Najčastejšou právnou skutočnosťou je zánik práva jeho splnením. Musí však ísť
o splnenie dlhu, ktoré nastalo po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, to
znamená ešte pred podaním prvého návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu po podaní

návrhu na vykonanie exekúcie, nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods.
1 písm. a) Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, umožňuje súdu zastaviť exekúciu, ak k splneniu
vymáhanej pohľadávky a aj jej príslušenstva došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia
exekučného konania, nakoľko plnenie povinnosti (hoci aj na účet oprávneného) po začatí exekučného

konania spôsobuje ukončenie exekúcie zo strany súdneho exekútora, a to buď čiastočné alebo v celosti.

19. V posudzovanej veci súd preskúmal tvrdenia povinnej uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie,
avšak mal preukázané, že predmetné exekučné konanie sa začalo dôvodne na základe vykonateľného
exekučného titulu - vyššie špecifikovaného rozsudku Okresného súdu Lučenec. Nakoľko uvedené

rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je ním v tomto štádiu viazaný. Súd dáva
do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa
uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou
o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané

procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje
okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. Nakoľko návrh na
vykonanie exekúcie bol pôvodne v starej exekúcii podaný dňa 15.04.2008, časť dlhu povinnej vo výške
200 Eur + 200 Eur + 190 bola uhradená až následne v dňoch 03.06.2010, 30.06.2010 a 31.03.2011,
teda až po začatí exekúcie. Je však potrebné si uvedomiť, že len úplné splnenie je dôvodom zániku

práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo ešte pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinná osoba plnila v prospech
oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie,
či už o čiastočné alebo úplné. V danom prípade ide o čiastočné vymoženie pohľadávky nakoľko bola
uhradená povinnou len istina, resp. po započítaní prednostne na trovy exekúcie len časť istiny. Povinná

mala v zmysle exekučného titulu zaplatiť oprávnenému ešte úroky z omeškania a trovy konania, pričom
výška trov exekúcie sa určuje podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017
Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku.

20. Súd prvej inštancie si pred vydaním rozhodnutia v sťažnostnom konaní vyžiadal k nahliadnutiu

exekútorský spis EX 358/08 v spojení s EX 5464/2018 zo starej exekúcie vedenej pôvodne JUDr.
Hermanovským a neskôr JUDr. Dagmar Kováčovou, a taktiež si vyžiadal exekútorský spis z aktuálne
prebiehajúcej exekúcie sp.zn. 19EX 332/22 od JUDr. Cirbesa, za účelom overenia skutočností tvrdených
povinnou v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a v sťažnosti. Po preštudovaní obsahu celéhospisového materiálu dospel aj súd prvej inštancie k právnemu záveru, že návrh povinnej na zastavenie
exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinná nepreukázala súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd ani ex offo nenašiel žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie.

21. Súd uvádza, že dôvod na zastavenie exekúcie pre splnenie judikovanej pohľadávky je daný iba
vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Plnenie
po začatí exekučného konania totižto spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z
tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (o čiastočnom zastavení exekúcie) nevydáva. Ak povinný

splní celú vymáhanú pohľadávku po začatí exekučného konania a táto skutočnosť je preukázaná
až v exekúcii, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie. Ak povinný splní po začatí
exekučnéhokonaniačasťvymáhanejpohľadávky,znižujesatýmtoplnenímaktuálnavýškavymáhaného
nároku. Nakoľko povinná plnila časť sumy priznanej exekučným titulom až po začatí exekúcie, také
plnenie nebolo dôvodom zastavenia exekúcie súdom, ale považuje sa za plnenie v rámci exekučného
konania (výkon exekúcie), za ktoré patrí súdnemu exekútorovi odmena (§ 61f ods. 1 v spojení s § 199c

ods. 4 Exekučného poriadku). Z tohto dôvodu nemôžu tvrdenia povinnej o plnení vymáhaného nároku
po začatí exekúcie ako dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku
obstáť, ale sú dôvodom vydania
upovedomeniaoukončeníexekúciesúdnymexekútoromzapodmienky,žepovinnýsplníitrovyexekúcie
(trovy oprávneného a súdneho exekútora).

22. Je potrebné prisvedčiť odôvodneniu uznesenia vyššieho súdneho úradníka v tom zmysle, že pokiaľ
pôvodný súdny exekútor v starej exekúcii započítal prijaté plnenia od povinnej prioritne na trovy exekúcie
a až vo zvyšku na istinu pohľadávky oprávneného, neporušil žiadny v tom čase platný a účinný
právny predpis. Exekučný poriadok totiž až do prijatia novely č. 2/2017 Z.z. účinnej od 01.04.2017

neobsahoval žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by súdnemu exekútorovi ukladalo povinnosť dodržať
určitý presne stanovený postup pri uspokojovaní vymáhaných nárokov. Tak ako mal možnosť započítať
prijaté plnenie prioritne na svoje trovy, tak isto ich mohol započítať napr. na príslušenstvo pohľadávky
tvoriace úroky z omeškania. V rámci vykonávania exekúcie sa nepoužijú ustanovenia § § 566 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda že by uhradené sumy mali byt' v prvom rade započítané

na istinu pohľadávky oprávneného. Zákonný rámec priority uspokojovania vymáhaných nárokov pre
postup súdneho exekútora stanovila až vyššie uvedená novela Exekučného poriadku, pričom prijaté
ustanovenia § 60 bolo možné aplikovať až od momentu účinnosti tohto zákona, t.j. od 01.04.2017.

23. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na

úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane
z pridanej hodnoty, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané
exekučným titulom, d) trovy oprávneného.

24. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a)

použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b);
na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku
1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere
podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné
uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v

poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.

25. Z obsahu pripojených exekútorských spisov vyplýva, že z celkových úhrad povinnej bolo na
uspokojenie pohľadávky oprávneného použitých 90 Eur, pričom vo vzťahu k tejto sume vydal súdny
exekútor aj Upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie. Povinná v prípade, ak sa chcela vyhnúť

exekučnému konaniu a následnej exekúcii, mohla pohľadávku oprávneného zaplatiť skôr, než niekoľko
rokov po právoplatnosti vydaného exekučného titulu a po začatí exekúcie. Súd musí na tomto mieste
opakovane konštatovať, že v prípade plnenia počas už prebiehajúcej exekúcie ide o plnenie, ktoré
nezohľadňuje súd, ale zohľadňuje ho poverený súdny exekútor pri vymáhaní pohľadávky oprávneného.
Ak teda povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie, resp.

prijatie plnenia v rámci exekúcie, čím sa exekúcia (jej časť) bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie
súd nevydáva. Skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje úhradu povinného,
je preukázateľná najmä z evidencie vedenej súdnym exekútorom, prípadne z potvrdenia súdneho
exekútora o splnení dlhu (alebo jeho časti), ktoré je exekútor na požiadanie povinného povinný vystaviť(§ 29 ods. 11 Exekučného poriadku). Je teda zrejmé, že plnenia smerujúce k úhrade dlhu zo dňa
03.06.2010, 30.06.2010 a 31.03.2011, na ktoré poukazuje povinná vo svojom návrhu na zastavenie
exekúcie a ktoré potvrdil aj súdny exekútor, zohľadňuje súdny exekútor, pričom až v prípade, ak dôjde k

úplnému vymoženiu pohľadávky oprávneného (nielen istiny, ale aj príslušenstva a trov exekúcie), bude
exekúcia zastavená resp. ukončená. Keďže povinná plnila až po začatí exekúcie, nie je tu dôvod, pre
ktorý by mal súd prebiehajúcu exekúciu zastaviť, a preto aj súd prvej inštancie, rovnako ako predtým
vyšší súdny úradník, vyhodnotil návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný.

26. Čo sa týka žiadosti povinnej na preskúmanie neprimeranosti priznaných úrokov z omeškania, súd
prvej inštancie v tomto smere poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia vydaného vyšším súdnym
úradníkom, a konštatuje, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané všeobecným súdom je
záväzné, nezmeniteľné a vynútiteľné. Priamym dôsledkom vymenovaných účinkov rozhodnutia, ktoré
je súčasne exekučným titulom je, že ho v rámci prebiehajúceho exekučného konania už nie je možné
exekučným súdom preskúmavať z hľadiska jeho vecnej správnosti a nemožno ho meniť ani zrušovať,

nakoľko tieto úkony prislúchajú len súdu vyššej inštancie, ktorý rozhoduje o opravných (či už riadnych
alebo mimoriadnych) prostriedkoch proti nemu. Rozsah preskúmania rozhodnutia tvoriaceho exekučný
titul exekučným súdom sa obmedzuje len na to, či exekučný titul vydal orgán oprávnený na jeho vydanie,
či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a či sú účastníci
exekučného konania nositeľmi vymáhaných práv a povinností, čo exekučný súd robí už v štádiu pred

udelením poverenia súdnemu exekútorovi, ktoré je predpokladom pre začatie vykonávania exekúcie.
Rovnako v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného môže exekučný súd
preskúmať len okolnosti predpokladané zákonom (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku), ktorými sú
okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu, dôvody týkajúce sa neprípustnosti uznania alebo výkonu cudzieho exekučného titulu

a iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

27. Je teda možné konštatovať, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko
splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha
na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia exekúcie existoval nárok oprávneného voči

povinnej vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinná si povinnosť ním
uloženú dobrovoľne v zostávajúcej časti nesplnila, exekúcia je vedená v zostávajúcej časti oprávnene.

28. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa

súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo
priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje
svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

29. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05

zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia,ktorésapreskúmava vodvolacomkonaní.RovnakoustálenájudikatúraESĽPnevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

30. S poukazom na uvedené súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade
so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná
nepreukázala dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie,
sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/1026/2022 zo dňa 3.

novembra 2022 ako nedôvodnú zamietol.

31. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Súd je toho názoru, že nakoľko exekučné
konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne vdispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň
povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený.
Keďže si strany nenavrhli, aby súd v rámci konania o sťažnosti rozhodoval o trovách exekúcie, súd o

tom nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného
poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.

4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici, dňa 7. septembra 2023

JUDr. Katarína Zdechovanová
sudkyňa