Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6322010304
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6322010304.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 7. septembra 2023 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka,
PhD., v trestnej veci obžalovanej B. K., stíhanej pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. a prečinu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák., konajúc o odvolaní okresného prokurátora a obžalovanej

voči rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/86/2022 zo dňa 15. 5. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovanej B. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/86/2022 zo dňa 15. 5. 2023 rozhodol, že § 285 písm. a)
Tr. por. sa obžalovaná 1/ B. K., nar. XX.XX.XXXX a obžalovaný 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, pre skutok
v bode 1/ obžaloby, ktorého sa dopustili tak, že

od presne nezisteného času a dňa mesiaca jún r. 2021 do 13.15 h dňa 05.10.2021 v obytnom dome č.
XXX/XXX na ul. P. A. v obci U. C., časť M., počas pobytu ich syna maloletého A. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C., Z. XXXX/XX,. ktorý je v súčasnej dobe zverený do náhradnej osobnej starostlivosti
uznesením Okresného súdu v C. pod č. X P/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa
01.04.2019, starej mame B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., Z. XXXX/XX, B. K. maloletému
A.S., nezistený počet krát naťahovala jeho pohlavný orgán, nezistený počet krát mu strkala svoj prst do

análneho otvoru, následkom čoho maloletý A.S. mal svoj pohlavný orgán červený, bolestivý a natieral si
ho masťou, pričom plakal, že ho pohlavný orgán bolí, štípe a neustále, keď sa vrátil od rodičov si tento
pohlavný orgán a oblasť análneho otvoru škrabal, pričom otec maloletého Z. K. počas toho, ako matka
maloletého B. K. s maloletým pozerala pornografický film a zároveň mu naťahovala jeho pohlavný orgán,
žiadnym spôsobom nezakročil a nezabránil, aby upustila od tohto konania,

ktorý obžaloba ohľadne obž. 1/ B. K. kvalifikovala ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods.
2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písmeno c), písmeno d) Tr. zák., ohľadne obž. 2/ Z. K.
ako prečin neprekazenia trestného činu podľa § 341 ods. 1 Trestného zákona,
spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. sa obžalovaná 1/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. C., S. A. XXX/
XXX a obžalovaný 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. C., S. A. XXX/XXX, pre skutok v bode
2 obžaloby, ktorého sa dopustili tak, že
od dňa 24.01.2012 presne nezisteného času do presne nezisteného času dňa 03.01.2018, kedy bol
maloletý A.S., nar. XX.XX.XXXX odovzdaný uznesením Okresného súdu v C. pod č. X P/XX/XXXX-XX
zodňaXX.XX.XXXX,právoplatnýdňa03.01.2019,dostarostlivostistarejmatkyB.M.,nar.XX.XX.XXXX,

bytomC.,Z.2174/40,zanedbávalistarostlivosťoichsyna,maloletéhoA.S.,nar.XX.XX.XXXX,nezistený
počet krát sa stalo, že maloletý bol hladný, smädný, správali sa k nemu chladne, neposkytovali mulásku, objatie, v dôsledku čoho bol maloletý utiahnutý v domácom prostredí a aj neskôr v škôlke, ktorú
navštevoval, bol hladný, smädný, neupravený, utiahnutý, nechcel s nikým komunikovať, nemal vyvinuté
žiadne hygienické návyky, nevedel sa najesť, jedol ako „mačka", nenaučili ho rozprávať, papučky nosil o

tri čísla väčšie, čo mu robilo problém pri chôdzi, čím spôsobili svojmu maloletému synovi A.S. psychické
utrpenie a zároveň maloletého ohrozili na jeho psychickom zdraví a obmedzili jeho bezpečnosť,

ktorýobžalobakvalifikovalaakozločintýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208ods.1písmeno
b), ods. 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného

zákona
spod obžaloby oslobodil, nakoľko daný skutok nie je trestným činom.

Naproti tomu okresný súd obžalovanú 1/ B. K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom U. C., S. A. XXX/
XXX, uznal vinnou, že
od presne nezisteného dňa do 05.10.2001 v obytnom dome č. XXX/XXX na ul. P. A. v obci U. C.,

časť M., počas pobytu ich syna maloletého A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., Z. XXXX/XX,
ktorý je v súčasnej dobe zverený do náhradnej osobnej starostlivosti uznesením Okresného súdu v C.
pod č. X P/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 01.04.2019, starej mame B. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., Z. XXXX/XX, nezistený počet krát pred maloletým pozerala pornografiu,
teda vydala úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, ju zvádzala

k nemravnému životu, čím spáchala prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. a) Trestného zákona
a za to ju okresný súd odsúdil podľa § 211 ods. 1, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 1 roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil najmä skutočnosťou, že z vykonaného dokazovania
na hlavnom pojednávaní nemal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok v
bode 1/ obžaloby, ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin sexuálneho násilia podľa § 201 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák., ohľadom obžalovanej 1/. Obžaloba vinu obžalovanej 1/ preukazovala hlavne trestným

oznámenímB.M.,matkyobžalovanej1/,ktorejjezverenýmaloletýdostarostlivosti,nakoľkopovznesení
obvinenia svedkyňa odmietla vypovedať a výsluchom maloletého B., ktorý však nevykonávala špeciálna
pedagogička alebo psychologička so zameraním na mentálne postihnuté deti, ale len vyšetrovateľka
polície.

Okresný súd poukázal na mentálnu úroveň maloletého B. a jednotlivé rozporné hodnotenia zo strany
znalkyne z odvetvia psychológie a druhej svedkyne psychologičky. A teda vzhľadom na mentálne
postihnutie maloletého, v oblasti pamäte, keď jeho krátkodobá a dlhodobá pamäť sú na nízkej úrovni,
súd nevyhovel prokurátorovi a nenariadil znalecké skúmanie dvoma znalcami z odvetvia psychiatrie.

Vzhľadom na tieto závery nemal okresný súd za preukázané spáchanie skutku 1/ obžalovanou tak, ako
jej bolo kladené za vinu. Uznal v konaní bez pochybností preukázanú len tú skutočnosť, že maloletý
bol svedkom pornografickej produkcie. Vyplývalo to jednak zo samotnej výpovede maloletého B., keď
hovoril slovo porno, spomínal mamu a ukazoval na počítač. Ďalej to vyplýva aj z výpovede znalkyne
Mgr. Z., ktorá bola presvedčená o tom, že pornografia bola prítomná v živote maloletého, len sa nevedel

s určitosťou vyjadriť, či bol toho aj súčasťou alebo len svedkom istých skutočností.

Podľa okresného súdu rovnako sa k tomu vyjadrovala aj pracovníčka ÚPSVaR pani Bc. O., ktorá taktiež
bola pri výsluchu maloletého. Čo sa týka skutku 2/ obžaloby, ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. súd dospel k záveru,

že bez pochybností nebolo preukázané zavinenie zo strany obžalovaných. Súd mal za to, že v prvom
rade bolo potrebné preukázať úmysel zo strany obžalovaných, pričom musel brať do úvahy aj mentálnu
výbavu obžalovanej 1/, obžalovaného 2/, ako aj zdravotné problémy maloletého B., hlavne s ohľadom
na skutočnosť, že bol mentálne retardovaný, trpel disfáziou a vyžadoval si zvýšenú pozornosť.

Okresný súd svoje rozhodnutie oprel o výpoveď starej matky B. M., ktorá v prípravnom konaní
nevypovedala o podaní trestného oznámenia, až na hlavnom pojednávaní ozrejmila svoje trestné
oznámenie, uviedla, že si všimla, že chlapec nenapreduje, začal chodiť až v 17 mesiacoch. Z tohto
dôvodu sa aj snažila dcére povedať, že majú navštíviť odborníka. Čo sa týka skutočnosti, že rodičiamaloletému nedávali jesť, svedkyňa tak usúdila preto, že si na chate schovával veci, preto si myslela,
že bol hladný a učiteľka zo škôlky povedala, že maloletý dojedá po deťoch. Čo sa týka toho, že maloletý
mal jesť ako mačka, to upresnila v tom smere, že to urobil len raz, keď si kľakol k miske, čo mala mačka

a dal si ruky dozadu. To, že sa maloletý nevedel najesť, usúdila preto, že jedol strašne rýchlo a veľa
si naberal. Svedkyňa priznala, že maloletý mal zlú motoriku, musel ju trénovať. Ďalej uviedla, že dcéra
mala nedostatky v domácnosti ohľadne poriadku, upozorňovala dcéru na to, aby viac dbala na poriadok
a hygienu chlapca. Skutočnosti, ktoré boli uvedené ďalšími svedkami v súvislosti s výchovou dieťaťa,
súd musel posudzovať hlavne s ohľadom na mentálnu vyspelosť obžalovanej, ktorej osobnosť bola,

podľa znalkyne, symplexná, intelektuálové schopnosti sú na úrovni mentálnej subnormy. Z tohto dôvodu
obžalovaná nedosahovala normu, jej myšlienkové procesy nie sú zodpovedajúce človeku, ktoré tento
intelekt v norme má.

SúdsaplnestotožnilsozávermiznaleckéhoposudkuPhDr.D.,PhD.anesúhlasilsozávermiznaleckého
posudku znalkyne Mgr. Z., že zaobchádzanie zo strany rodičov bolo, voči maloletému z psychologického

hľadiska, vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, určitou trvalosťou a maloletý ho posudzoval ako ťažké
príkorie. V konaní nebolo teda bezpochyby preukázané, že obžalovaní 1/, 2/ aspoň v nepriamom úmysle
konali tak, aby neposkytovali maloletému stravu, ošatenie, nevyhnutnú hygienu, zdravotnú starostlivosť,
výchovu a vzdelávanie. Ak aj boli nejaké nedostatky ohľadne hygieny, stravy, ošatenia, výchovy nebolo
to tak závažného charakteru, aby to zakladalo trestnú zodpovednosť. Čo sa týka uloženého trestu, súd

prihliadol najmä na spôsob spáchania činu zo strany obžalovanej, jej následok, zavinenie a pohnútku
konania, pričom zvážil aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, keďže obžalovaná nebola súdne ani
priestupkovo riešená, pričom zistil prevahu poľahčujúcich okolností, keďže obžalovaná pred spáchaním
skutku viedla riadny život a preto uložil trest obžalovanej v zníženej hornej hranici trestnej sadzby o
jednu tretinu, pričom zároveň dospel k záveru, že pre nápravu obžalovanej postačuje len podmienečný

trest odňatia slobody ale dlhšieho trvania. Súd preto uložil trest odňatia slobody vo výmere jedného roka,
ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojimi odvolaniami napadol jednak
prokurátor priamo do zápisnice, a čo do viny a trestu v zákonnej lehote aj obžalovaná prostredníctvom

svojho obhajcu.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že zo znaleckého posudku č. 67/2021
znalca z odvetvia psychológia, odvetvie klinická psychológia detí Mgr. A. Z. vyplýva, že osobnosť
maloletého je v procese vývinu, ktorý je zreteľne disharmonický, celkovo vývojovo zaostáva, avšak

dokáže spomienky oddeliť od doby, kedy žil u biologických rodičov od obdobia a zážitkov vo
výchovnom prostredí u starej matky. Je schopný v reprodukcii spomienok zachytiť podstatu prežitej
skúsenosti, zároveň poukázal na skutočnosť, že u maloletého sú prítomné známky duševných bolestí
a traumatických zážitkov, ktoré rodičia maloletému spôsobovali a netrvali krátky čas. Zaobchádzanie zo
strany rodičov voči maloletému z psychologického hľadiska sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a

bezcitnosti s určitou trvalosťou, maloletý ho pociťoval ako ťažké príkorie.

Čo sa týka odvolania obžalovanej podaného prostredníctvom obhajcu, táto namietala, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva dostatočne odôvodnený záver, že by obžalovaná jednak spáchala skutok tak,
ako sa jej kladie za vinu, čím je výrazne spochybnená opodstatnenosť a dôvodnosť tak začatého

trestného stíhania, ako aj dôvodnosť vzneseného obvinenia a zároveň stíhané konanie obžalovanej
nemožno v tomto smere hodnotiť ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.
1 písm. a) Tr. zák.

Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci nariadil termín verejného

zasadnutia, na ktorý sa riadne a včas dostavil obhajca, ktorý zároveň doručil vyjadrenie obžalovanej,
ktorá súhlasila s vykonaním verejného zasadnutia na Krajskom súde v Banskej Bystrici v jej
neprítomnosti, zároveň sa dostavil druhý obžalovaný, ako aj krajský prokurátor.

Krajskáprokurátorkavkonečnomnávrhupredkrajskýmsúdomuviedla,žesavplnomrozsahupridržiava

dôvodov odvolania, ktoré bolo podrobne zreferované a navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň navrhla, aby odvolanie obžalovanej
bolo zamietnuté ako nedôvodné.Obhajca obžalovaných uviedol, že má za to, že v konaní pred okresným súdom nebol produkovaný taký
dôkaz, ktorý by obžalovanú umožňoval uznať vinnou tak, ako to konštatoval okresný súd, pričom má za
to, že odvolanie prokurátora, vzhľadom na jeho nesúrodosť, je nutné zamietnuť a zároveň navrhoval,

aby krajský súd v napadnutej časti rozsudku, tento zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
resp. aby alternatívne obžalovanú 1/ spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný 2/ uviedol, že súhlasí so
svojim advokátom a pridržiaval sa jeho vyjadrenia, pričom v predmetnej veci nemal čo viac dodať.

Krajský súd v Banskej Bystrici potom na podklade podaných odvolaní v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr.

por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora, ako aj odvolanie obžalovanej P. K., nie sú dôvodné.

Z predloženého trestného spisu jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa na viacerých hlavných
pojednávaniach vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Zároveň
súd v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. jednoznačne správne objasnil skutkový stav veci, zároveň tieto

vyhodnotil správne a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, ako mu to ukladá § 2 ods. 12 Tr. por.

Zároveň okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré svoje skutkové zistenia oprel a zároveň jednoznačne konkrétne
uviedol aj dôkazy, ktoré považoval za nedostatočné, resp. ktoré považoval za rozporné.

Je zrejmé, že okresný súd venoval veľkú mieru pozornosti jednak osobe poškodeného, a to aj
vyhodnotením jednotlivých znaleckých posudkov týkajúcich sa poškodeného, zároveň s veľkou mierou
perfekcionizmu rozoberal osobu obžalovanej 1/, ako aj obžalovaného 2/. Je zrejmé, že z jeho strany
sa jednalo o snahu o čo najprecizovanejšie zistenie skutkového stavu a objasnenia, či v predmetných

skutkoch, tak ako boli kladené obžalobou obžalovanej 1/ a obžalovanému 2/ za vinu, sa stali. Krajský súd
sa môže len v plnom rozsahu stotožniť s takto odôvodneným rozhodnutím a je zrejmé, že okresný súd
vychádzal z dobre zisteného skutkového stavu veci zároveň jednotlivé tvrdenia vyplývajúce z dôkaznej
situácie podroboval jednak hodnoteniu samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Tieto závery sú podrobne rozvedené na stranách 17 až 24 rozsudku odôvodnenia prvostupňového
rozsudku, Krajský súd v Banskej Bystrici o týchto záveroch nemá pochybnosti a aj podľa názoru
krajského súdu zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaných sa potom

dostatočne podrobne a presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku tak, ako už vyššie
konštatoval odvolací súd, krajský súd nemal pochybnosti o záveroch prvostupňového súdu a preto si
úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojil a v podrobnostiach na ne odkázal.

Z týchto dôvodov sa preto nemohol krajský súd stotožniť s názorom okresného prokurátora v časti

týkajúcej sa oslobodzujúceho rozsudku, nakoľko je zrejmé, že nebola preukázaná vina obžalovanej 1/
a obžalovaného 2/ a v časti skutku, za ktorý uznal okresný súd obžalovanú vinnou sa nestotožnil s
jej odvolaním. Zároveň z preskúmavaného spisového materiálu má krajský súd za to, že uložený trest
vychádzal zo zákonnej sadzby, pričom súd zohľadnil všetky okolnosti osoby obžalovanej, spôsob jej
spáchania trestného činu, ako aj pohnútky, ktorá ju k tomu viedla.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. teda ako nedôvodné odvolania
tak okresného prokurátora, ako aj obžalovanej B. K. zamietol.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.