Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822203004
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:3822203004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce,sociálnychvecíarodinyvPrievidzi,dieťarodičov:matkaY.Y.,nar.XX.XX.XXXX,pobytomR.,otec
H. X., nar. XX.XX.XXXX, pobytom R., o návrhu navrhovateľa: H. J., nar. XX.XX.XXXX, pobytom H. XXX/

XX, Z., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie navrhovateľa
voči rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 19P/38/2022 - 71 zo dňa 15.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 19P/38/2022-71 zo dňa 15.12.2022 Okresný súd Prievidza (ďalej aj
„súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľa na zverenie

maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
Tento návrh navrhovateľ podal z dôvodu, že maloletý bol od 01.08.2017 v starostlivosti navrhovateľa
a jeho manželky ako profesionálnych rodičov, starali sa o neho od 10 mesiacov veku až do ukončenia
pracovného pomeru v Centre pre deti a rodiny M. (ďalej len „CDR“). Vyrastal v rodine s deťmi
navrhovateľa, so svojimi súrodencami i s mal. Y., ktorú má navrhovateľ s manželkou v pestúnskej
starostlivosti, pričom matka a otec sa o maloletého zaujímali len veľmi sporadicky.

Prvostupňový súd poukázal na to, že u navrhovateľa možno konštatovať splnenie zákonných
predpokladov (osobných, najmä zdravotných a osobnostných) na to, aby mu maloletý mohol byť zverený
do náhradnej osobnej starostlivosti, avšak uvedené nemožno konštatovať u jeho manželky, s ktorou
žije v spoločnej domácnosti, nakoľko 5 maloletých detí, ktoré žili v profesionálnej náhradnej rodine u
navrhovateľa uviedlo, že jeho manželka sa k nim nesprávala dobre a odmietli sa k nim vrátiť. CDR
na základe vyjadrení detí podalo trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu páchaného na
deťoch. Manželka navrhovateľa údajne používala neprimerané výchovné metódy, uprednostňovala

svoje biologické deti, deti z CDR zastrašovala, zakazovala im o niektorých veciach hovoriť, pričom
celkovo prostredie v domácnosti navrhovateľa na základe výpovedí detí nebolo možné považovať za
harmonické.
Hoci sa navrhovateľ s manželkou starali o mal. J. od jeho 10 mesiacov, teda nepochybne sa medzi nimi
vytvorili citové väzby a maloletý ich považuje za svoju rodinu, vzhľadom na podané trestné oznámenie
voči manželke navrhovateľa by zverenie mal. J. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa nebolo

v záujme dieťaťa. Hoci trestné konanie nebolo ku dňu rozhodnutia prvostupňového súdu ukončené, za
danej situácie manželka ako osoba, s ktorou navrhovateľ žije v domácnosti, spôsobom svojho života
nezaručuje, že náhradná osobná starostlivosť bude vykonávaná v záujme dieťaťa.Naproti tomu maloletý je v súčasnosti umiestnený v inej profesionálnej náhradnej rodine, kde je spokojný
a dobre sa adaptoval na nové prostredie.
Vo výroku II. prvostupňový súd vychádzajúc z § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový

poriadok (ďalej len „CMP“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ tvrdiac, že
psychologičky, ktoré vypočúvali deti žijúce predtým u nich v profesionálnej náhradnej rodine, nevedeli
správne určiť mieru správnosti a opodstatnenosti tvrdení detí voči manželke navrhovateľa. Keďže

do domácnosti chodievali neohlásené návštevy a taktiež biologickí rodičia detí ich mohli kedykoľvek
navštevovať v domácnosti, podľa navrhovateľa kedykoľvek mohli uviesť, že sa im v domácnosti
navrhovateľa niečo nepáči, čo sa nestalo. Daná situácia vznikla iba pre slovné nedorozumenie medzi
manželkou a Y. K., ktorá bola zo strany manželky navrhovateľa opakovane upozornená na zlepšenie
správania. Mal. Y. nahovorila deti na vyjadrenia voči manželke navrhovateľa, čo môže potvrdiť aj ich
pestúnskadcéraY..Detisanikdynaničnesťažovali,bolispokojné,ajkeďbyradšejžilisosvojoumatkou,

čo považoval navrhovateľ za prirodzené. Ďalej poukázal na to, že mal. J. navštevujú v CDR dva razy
v mesiaci a tento je šťastný, keď sa stretnú a chce sa vrátiť domov. Taktiež navrhovateľ s manželkou
sú nešťastní, že mu toto nemôžu splniť. Preto zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti by bolo v súlade
s najvyšším záujmom maloletého.

3. Navrhovateľ doplnil odvolanie podaním doručeným súdu 12.01.2023, v ktorom poukázal na to, že
podal žiadosť o predčasný dôchodok, aj na vhodné bytové podmienky v rámci jeho rodinného domu.
Opätovne zdôraznil citové väzby mal. J. k členom jeho rodiny. Navrhol, aby si súd vyžiadal vyjadrenie
vyšetrovateľky, ktoré sa vedie voči manželke navrhovateľa.
4. K podanému odvolaniu sa kolízny opatrovník vyjadril tak, že navrhol rozsudok prvostupňového

súdu potvrdiť, napriek tomu, že navrhovateľ má vytvorené podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti
maloletému vzhľadom na dokazovanie v rámci konania, ako aj neukončené vyšetrovanie, keď existujú
pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia.

5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka navrhovateľ uviedol, že kolízny opatrovník nemá možnosť

nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a na základe toho posudzovať vhodnosť výchovného prostredia.
Maloletý stále prejavuje záujem vrátiť sa do ich rodiny a pobyt v inej profesionálnej náhradnej rodine
je už dlhodobý a pre neho nekomfortný. Svoju vôľu vyjadruje na každej návšteve navrhovateľa a jeho
manželky.

6. Otec sa k podanému odvolaniu vyjadril v tom smere, že maloletý J. je u rodiny navrhovateľa od
malička, majú medzi sebou pozitívne vzťahové väzby a ich výchovné prostredie považuje za vhodné.
Žiadal, aby súd prihliadol k názoru maloletého J.. Hoc on sám nemá ako bezdomovec možnosť sa o
nich postarať, nechce, aby sa dieťaťu ubližovalo. Podľa jeho názoru odobratím od rodiny navrhovateľa
maloletý J. psychicky trpí.

7. K vyjadreniam navrhovateľa a otca kolízny opatrovník uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku,
avšak vzhľadom k tomu, že maloletý je na bývalých profesionálnych rodičov veľmi citovo naviazaný, bolo
navrhovateľovi umožnené stretávať sa s ním aj mimo CDR, avšak bez možnosti prespávania. Poukázal
na to, že konanie v trestnej veci voči manželke navrhovateľa bolo postúpené na priestupkové konanie.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“),
preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvoinštančného súdu podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa ust. § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Podľa § 45 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť

maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 46 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti manželom. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z
manželov so súhlasom druhého manžela.
10. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie,
ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom

o rodine týkajúcich sa náhradnej osobnej starostlivosti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje jeho správnosť, pričom uvádza, že
navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo
právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné:

11. Vzhľadom na prvostupňovým súdom zistený skutkový stav považoval odvolací súd taktiež za
preukázané, že navrhovateľ spĺňa Zákonom o rodine stanovené osobnostné predpoklady pre náhradnú
osobnú starostlivosť, avšak existujú pochybnosti o tom, či spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ním žijú v domácnosti, a to najmä jeho manželky, dokáže zaručiť, že bude náhradná

osobná starostlivosť vykonávaná v záujme maloletého dieťaťa. Splnenie tejto podmienky je nutné
považovať za dôležité, pretože osoby žijúce s navrhovateľom v spoločnej domácnosti vedome alebo
nevedome ovplyvňujú výchovu dieťaťa a svojím správaním ovplyvňujú stabilitu domáceho prostredia,
jeho harmóniu a hodnotový systém. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania navyše vyplýva
celková dominancia manželky navrhovateľa v rámci rodiny, pričom aj CDR M. vo svojej správe zo

dňa 08.09.2022 poukazovalo na skutočnosť, že výchovný aspekt zabezpečovala v prevažnej miere
manželka navrhovateľa.

12. Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého z vykonaného
dokazovania vyplývajú pochybnosti o vhodnosti výchovných pomerov v domácnosti navrhovateľa. Mal.

deti Y. K., N. K., T. Y., R. Y. a W. Y., žijúce spolu s mal. J. do augusta 2022 u navrhovateľa a jeho manželky
v rámci profesionálnej náhradnej rodiny (t. j. v ústavnej starostlivosti) vo svojich tvrdeniach poukazovali
na neprimerané výchovné metódy manželky navrhovateľa, a to najmä na drobné fyzické tresty, krik,
rozdielny prístup k náhradným deťom a vlastným biologickým deťom, zastrašovanie či celkový prístup
poznačený dešpektom vo vzťahu k mal. deťom v náhradnej starostlivosti. Z ich vyjadrení vyplynulo,

že ani vzťahy medzi navrhovateľom a jeho manželkou nie sú harmonické, táto sa dopúšťa násilia
i voči nemu. Na základe tvrdení vyššie menovaných maloletých detí boli tieto odňaté z domácnosti
navrhovateľa a jeho manželky.

13. Z rozhodnutia Okresného úradu v Trenčíne, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie

priestupkov(ďalejlen„správnyorgán“)číslospisuOU-TN-OVVS2-2023/020424-007zodňa23.08.2023,
ktoré predložila odvolaciemu súdu v priebehu odvolacieho konania manželka navrhovateľa, vyplýva,
že trestné konanie vedené v súvislosti s vyššie uvedeným obvinením bolo na základe uznesenia
Krajského riaditeľstva policajného zboru Trenčín, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania
pod č. ČVS: ORP-513/1-VYS-TN-2022 odstúpené 28.03.2023 postúpené na priestupkové konanie pre

podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ a e/
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“)
zo strany manželky navrhovateľa, ktorého sa mala dopustiť ako profesionálny náhradný rodič CDR
M. úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví a iným hrubým
správaním. Rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 23.08.2023 bolo priestupkové konanie podľa § 76

ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná,
nebolo obvinenej z priestupku preukázané.14.Odvolacísúdjevzmysle§193CSPviazanýrozhodnutímpríslušnýchorgánovotom,čibolspáchaný
trestný čin alebo priestupok. V prejednávanej veci správny orgán priestupkové konanie zastavil pre
nedostatok dôkazov o vine manželky navrhovateľa skonštatujúc, že postupoval v súlade so zásadou

prezumpcie neviny, pretože vyhodnotením všetkých dôkazov v súhrne, ako i v jednotlivých súvislostiach
nemohol dospieť k jednoznačnému záveru o vine obvinenej. Odvolací súd z uvedeného vyvodil záver,
podľa ktorého v priestupkovom konaním síce nebola preukázaná vina manželky navrhovateľa, nie je
však vylúčené, že k incidentom tak, ako ich opisovali maloleté deti, nedošlo. Inak by správny orgán
priestupkové konanie zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutok sa

nestal. Vzhľadom k tomu pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia navrhovateľa naďalej existujú,
a preto odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky stanovené ust. § 45
ods. 1 Zákona o rodine pre zverenie mal. J. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa.

15. Odvolací súd považuje ďalej za dôležité poukázať aj na správu z psychologického posúdenia
citových väzieb zo dňa 12.09.2022, podľa ktorej mal. J. (ani po 5 rokoch spolužitia od útleho veku

maloletého) nemal k navrhovateľovi vytvorený žiadny citový vzťah - ani kladný, ani záporný, naopak
objavili sa známky vychádzajúcich záporných citov voči nemu. Za hlavný objekt lásky považoval
manželku navrhovateľa, ktorá bola pre neho primárnou opatrujúcou osobou a na ktorú bol najviac
naviazaný; napriek tomu sa u neho aj voči nej objavili náznaky negatívnych citov. Vzhľadom k
uvedenému odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého maloletý síce mal väzby v domácnosti

navrhovateľa, a to najmä k jeho manželke a pestúnskej dcére Y., avšak samotný navrhovateľ pre neho
napriek rokom spolužitia dôležitú vzťahovú osobu nepredstavoval. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je
predpoklad nadobudnutia silnej vzťahovej väzby medzi nimi do budúcna, ani keby bol maloletý zverený
navrhovateľovi do náhradnej osobnej starostlivosti.

16. Odvolací súd ďalej prihliadol k tomu, že maloletý v novom prostredí u nových náhradných
profesionálnych rodičov prosperuje; možno teda predpokladať, že sa novej situácii bez ďalšej
traumatizácie prispôsobí. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje aj na rozpory v názoroch medzi
samotnýmibiologickýmirodičmimaloletého,vrámciktorýchmatkasnáhradnouosobnoustarostlivosťou
navrhovateľavzhľadomnavýpovedeostatnýchdetínesúhlasilaanaopakotecbolzato,abybolmaloletý

ponechaný v dovtedajšom výchovnom prostredí. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP
a vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku o d v o l a n i enie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).