Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 20, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 1T/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215010269
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2215010269.39

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Kostolanskej a

prísediacich Dezidera Kosára a Árpáda Orbána, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému E. J. pre
trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona účinného do 01.01.2006 v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody
podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20.09.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

obžalovaného: E. J. dátum narodenia: XX.XX.XXXX
miesto narodenia: A. I.,
trvalé bydlisko: W. I. - V.,
T..č.: vo výkone trestu v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
č. 1Pv 459/14/2201-20 zo dňa 20.04.2015 pre skutok

v bode 1) obžaloby právne kvalifikovaný ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti
jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 v jednočinnom
súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
účinného do 01.01.2006, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 7. júna 2003 o 20.00 hod. v Š., okres Dunajská Streda, v budove ubytovne na N. B. Č.. X,
neoprávnene bez použitia násilia vnikol do bytu užívaného poškodenou K. N., v ktorom byte bez jej
súhlasu neoprávnene zotrval, kde tam prítomnej svojej družke poškodenej K. F. sa slovne vyhrážal jej
fyzickou likvidáciou a to takým spôsobom, že tieto vyhrážky vzbudili u nej dôvodnú obavu, že budú aj
dokonané,

v bode 2) obžaloby právne kvalifikovaný ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b)

Trestného zákona účinného do 01.01.2006, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 23. augusta 2003 okolo 12.00 hod. v Š., okres Dunajská Streda, na N. B. Č.. X, na druhom poschodí
ubytovne potom, čo rozbil sklenenú výplň na dverách, vnikol do izby X.. O. Š., pričom mu priložil
kuchynský nôž ku krku a z ruky mu vytrhol mobilný telefón zn. Nokia 3210 v hodnote 1.700,- Sk (56,43
eur),

v bode 3) obžaloby právne kvalifikovaný ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona účinného do 01.01.2006, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, žedňa 23. augusta 2003 medzi 15.00 hod. a 16.00 hod. na bližšie nezistenom mieste s kuchynským nožom
v ruke pod hrozbou fyzickej likvidácie donútil X.. O. Š. k poskytnutiu svojho motorového vozidla zn.

Mazda 323 F, EČ: A.- XXX D., pričom ho donútil sadnúť si na sedadlo pre spolujazdca a sám si sadol
za volant a spolu vykonali jazdu do Mliečna a následne do obce Rovinka, okres Senec,

v bode 4) obžaloby právne kvalifikovaný ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona účinného do 01.01.2006, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 23. augusta 2003 okolo 16.00 hod. v obci W., okres Senec na miestnej komunikácii potom, čo
nezvládol riadenie vozidla a pri cúvaní zadnou časťou narazil do tam uložených tehál a prednou časťou
do oplotenia rodinného domu č. XXX opätovne sa vyhrážal fyzickou likvidáciou X.. O. Š., ak uvedenú
udalosť oznámi polícii,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky v bodoch 1), 2), 3) a 4),
pre ktoré bol obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku dedičov poškodeného X.. O. Š., R.. XX.XX.XXXX, U..
XX.XX.XXXX, naposledy D. Š., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Obžalovaný: E. J. dátum narodenia: XX.XX.XXXX
miesto narodenia: A. I.,
trvalé bydlisko: W. I. - V.,

T..č.: vo výkone trestu v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová,

je vinný, že

v bode 5) obžaloby

dňa 4. mája 2004 v čase okolo 22.00 hod. v obci C., okres Dunajská Streda v rodinnom dome č. XXX,
fyzicky napadol Ľ. C. a to tak, že ho viackrát udrel päsťou do oblasti tváre, a do oblasti ľavého ramena,
v dôsledku čoho menovaný utrpel zranenia s dobou liečenia do 7 dní a následne kuchynským nožom v
ruke sa mu vyhrážal zabitím, pričom jeho vyhrážky u menovaného vyvolali dôvodnú obavu o svoj život
a zdravie,

teda
v bode 5)
- sa inému vyhrážal usmrtením takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

čím spáchal
v bode 5)
- trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Trestného zákona
účinného do 01.01.2006.

Za to mu súd ukladá :

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.10.2009, § 37 písm. h), písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava 1 zo dňa 23.11.2009, sp. zn. 1T/147/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2010,ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.04.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu č. k. 1 Pv 459/14/2201 zo dňa 20.04.2015 na (v
tom čase) obvineného E. J. pre skutky právne kvalifikované v bode 1) obžaloby ako trestný čin násilia
proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného
do 01.01.2006 v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, v bode 2) obžaloby ako trestný čin lúpeže podľa §

234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 01.01.2006, v bode 3) obžaloby ako trestný
čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do 01.01.2006, v bode
4) obžaloby ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného
do 01.01.2006, v bode 5) obžaloby ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi
podľa § 197a ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006.

Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20.11.2017, keď obžalovaného po vykonanom
dokazovaní uznal za vinného skutkovo, aj právne vo všetkých bodoch obžaloby podľa obžaloby a za
to obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pri zrušení trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/147/2009 zo dňa 23.11.2009 vo výroku o treste, obžalovaného

na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a
zaviazal ho k náhrade škody poškodenému X.. O. Š..

Rozhodnutie zo dňa 20.11.2017 Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5To/117/2018 zo dňa
20.12.2018 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.06.2023 po poučení podľa § 277a Trestného
poriadku, po porade so svojim obhajcom uviedol, že súhlasí so zmenou zloženia senátu.

Ku skutku v bode 1 rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených - svedkýň K. N. a K. F., prečítaním
výpovede poškodenej - svedkyne K. F. podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku na čl. 57-60 a 191-196,
prečítaním zápisnice o ohliadke miesta činu na čl. 75-77, oboznámením s fotodokumentáciou na čl.

78-79, prečítaním lekárskej správy na čl. 94 podľa § 269 Trestného poriadku.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa niekomu vyhrážal fyzickou
likvidáciou, pripustil hádky a nadávky. Bývalá družka obžalovaného, poškodená - svedkyňa F. na
hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať, preto bola prečítaná jej výpoveď z

prípravného konania z čl. 58. Uviedla, že sa jej obvinený nevyhrážal a trestné oznámenie podávala
len v návale zlosti, obsah trestného oznámenia sa nezhoduje so skutočnosťou. Poškodená - svedkyňa
N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vyhrážky nepočula, uviedla, že obžalovaný a svedkyňa F. sa
zvykli často hádať, nebola svedkom žiadnych vyhrážok fyzickou likvidáciou, aspoň si to nepamätá.
Návrhy strán na opätovné vypočutie poškodenej - svedkyne N. a prokurátorky na prečítanie zápisnice

z prípravného konania o výsluchu poškodenej - svedkyne K. N. súd odmietol, keďže poškodená -
svedkyňa už bola vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2015, za prítomnosti obžalovaného, jeho
obhajkyne a prokurátora riadne a zákonne a obžalovaný súhlasil so zmenou zloženia senátu a teda
hlavné pojednávanie sa znovu nevykonáva a teda išlo o nedôvodné návrhy.

Z vykonaného dokazovania nevyplýva existencia žiadneho priameho dôkazu o vine obžalovaného, ani
jednazpoškodených-svedkýňnepotvrdilipriebehudalostítak,akosúuvedenévskutkovejvetepodanej
obžaloby. Priamym dôkazom, o ktorý by bolo možné oprieť rozhodnutie o vine obžalovaného, nie je
ani obsah lekárskej správy a skutočnosti v nej uvedené ohľadom toho, čo mala o príčine zdravotných
problémov povedať lekárovi poškodená - svedkyňa, lekárska správa preukazuje to, že osobe bola

poskytnutá lekárska pomoc, v uvedený deň a čas, tým ktorým lekárom. Zo žiadnej výpovede nevyplývaani, či prišlo k neoprávnenému vniknutiu obžalovaného do bytu poškodenej - svedkyne N. a či tam
neoprávnene zotrval. Ohliadka miesta činu a fotodokumentácie je len nepriamym dôkazom, ktorý nemá
oporu v ďalšom dokazovaní. Ako to konštatoval aj Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí zo dňa

20.12.2018.

Z uvedených dôvodov súd obžalovaného spod obžaloby v bode 1) obžaloby, keďže nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, oslobodil.

Ku skutkom v bodoch 2 - 4 rozsudku.

Z vykonaného dokazovania aj v prípade týchto skutkov nevyplýva, že sa tieto stali.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovede poškodeného - svedka X.. Š.
z prípravného konania na čl. 61-65 podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku (správne malo byť podľa §

263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), výsluchom svedkov H. a F..

Ohľadne skutku v bode 2) obžaloby obžalovaný uviedol, že neukradol žiadny mobil, nevnikol do izby,
sklenená výplň sa rozbila pod vplyvom prievanu a nepriložil poškodenému ku krku kuchynský nôž.
Taktiež poprel svoju vinu v skutku 3) a 4) obžaloby, pričom na svoju obhajobu udával ohľadne skutku

3) obžaloby, že poprosil poškodeného, aby ho odviezol do W. a vôbec sa mu nevyhrážal, tak ako je
to uvedené v skutkoch 3) a 4) obžaloby. Poškodený súhlasil s odvozom, jazdil on, keďže poškodený
nebol schopný riadiť vozidlo. Uznával, že pri cúvaní zadnou časťou vozidla narazil do nejakých paliet
- do tehál. Poškodený nehovorí pravdu.

K výpovedi poškodeného - svedka X.. Š. z prípravného konania zo dňa 23.01.2004, ktorá bola
prečítaná po predchádzajúcom súhlase prokurátora a obhajkyne, pri neúčasti obžalovaného na hlavnom
pojednávaní súd uvádza, že táto bola urobená pred vznesením obvinenia obžalovanému. Podľa
uznesenia zo dňa 04.02.2004 a priložených doručeniek, bolo E. J. vznesené obvinenie pre skutky
zo dňa 23.08.2003 kvalifikované ako lúpež podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona

účinného do 01.01.2006 a vydieranie podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného do
01.01.2006, pričom uznesenie bolo oznámené E. J. dňa 04.02.2004 a jeho obhajkyni dňa 24.03.2004.
Za predpokladu, že súd podľa § 263 ods. 3 Trestného poriadku číta zápisnicu o výpovedi svedka, musí
ísť o výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam zákona. O výpovedi poškodeného
- svedka X.. Š. z prípravného konania možno povedať, že bola zákonná, nakoľko bola urobená po

začatí trestného stíhania. Odsúdenie obžalovaného však nemôže byť založené iba na výpovedi svedka
z prípravného konania, ktorého výsluch nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, akoby tomu bolo v
prípade odsúdenia obžalovaného v tomto prípade. Obžalovaný nemal možnosť realizovať svoje práva
na obhajobu, najmä právo vypočuť tohto svedka, resp. klásť mu otázky. Ako konštatoval aj Krajský súd v
Trnave vo svojom rozhodnutí zo dňa 20.12.2018, vždy musí ísť o umožnenie výkonu práva obvineného,

resp. obhajoby, aktívne sa zúčastniť výsluchu svedka aspoň jedenkrát v priebehu konania, nedostatok
postupu OČTK v tomto smere nebráni čítaniu zápisnice, ak o to obžalovaný požiada, použitiu takého
dôkazu ako podkladu pre rozhodnutie nebráni, ak podľa hodnotenia súdu nevyznieva v neprospech
obvineného, výsluch, ktorý v prevažnej miere usvedčuje obžalovaného z trestnej činnosti, musí byť
vykonaný kontradiktórnym spôsobom, aj v prípade, že súd vykoná hlavné pojednávanie v neprítomnosti

obžalovaného a aj napriek tomu, že obhajca s prečítaním výpovede takéhoto svedka z prípravného
konania súhlasí. Keďže, ako vyplýva z úmrtného listu na čl. 418, poškodený - svedok X.. Š. dňa
30.09.2019 zomrel, obžalovaný nemal možnosť vypočuť svedka ani po rozhodnutí Krajského súdu v
Trnave zo dňa 20.12.2018.

Výpovede svedkov H. a F. nedokazujú spáchanie skutkov obžalovaným, k čomu súd v plnom rozsahu
odkazuje na odôvodnenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.12.2018. „Obžalovaný nepopiera, že
vozidlo poškodeného Š. riadil, popiera však, že by donútil poškodeného k poskytnutiu svojho vozidla
spôsobom, aký sa mu kladie za vinu. Výpovede svedkov H. a F. v tomto smere nepreukazujú spáchanie
skutku v súlade s obžalobou, pretože svedok H. sa vyjadril len ku škode, ktorú neskôr zistil na svojom

oplotení, priamym svedkom udalostí nebol.“ „...ani svedok F. nebol svedkom udalostí, ktoré mali
predchádzať spomínanej dopravnej nehode (teda nabúraniu vozidla do oplotenia). Nemôže sa tak
vyjadriť k tomu, či obžalovaný nútil svedka - poškodeného pod hrozbou fyzickej likvidácie, k poskytnutiu
svojho motorového vozidla. K udalostiam priamo po dopravnej nehode sa potom svedok F. vyjadrillen tak, že obaja páni boli akoby v šoku a snažili sa z miesta činu odísť. Svedok nevypovedal žiadne
skutočnosti k tomu, či sa obžalovaný vyhrážal poškodenému fyzickou likvidáciou, ak uvedenú udalosť
oznámi polícii. To, že obžalovaný riadil motorové vozidlo, že spolujazdcom bol poškodený Š. a že došlo k

dopravnej nehode, nepopieral ani obžalovaný. Iné skutočnosti z výpovede svedkov H. a F. nevyplynuli.“

Z uvedených dôvodov súd obžalovaného spod obžaloby aj v bodoch 2), 3) a 4) obžaloby, keďže nebolo
dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný, oslobodil.

Ku skutku v bode 5 rozsudku

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 5) rozsudku súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
prečítaním výpovede poškodeného - svedka C. z prípravného konania na čl. 68 - 69 podľa § 263 ods.
3 Trestného poriadku, výsluchom svedkov J. a K. podľa § 261 Trestného poriadku a prečítaním ich
výpovedí z prípravného konania na čl. 72 a čl. 73 podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku.

Obžalovaný uviedol, že poškodeného - svedka nenapadol, len ho upozornil, že smrdí, potom, čo prišli
policajti, je pravda, čo uviedli, pred nimi vybehol na poškodeného - svedka, pretože klamal.

Výpoveď poškodeného - svedka C. v prípravnom konaní dňa 06.05.2004, že dňa 04.05.2004 v čase

okolo21.00hod.spalvosvojejposteli,kdesazobudilnato,žehoniektoudieradooblastitváreavidel,že
ho bije obžalovaný a preto hneď z blízkeho bytu zavolal policajtov, ktorým po príchode ihneď oznámil, že
ho napadol obžalovaný, bola urobená po vznesení obvinenia E. J.. Podľa uznesenia zo dňa 05.05.2004
a priložených doručeniek, bolo E. J. vznesené obvinenie pre skutok zo dňa 04.05.2004 kvalifikovaný ako
násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Trestného zákona účinného do

01.01.2006, pričom uznesenie bolo oznámené E. J. dňa 05.05.2004 a jeho obhajkyni dňa 24.05.2004.
Z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by o výsluchu svedka bol akýmkoľvek spôsobom
upovedomený obžalovaný alebo obhajkyňa. Nakoľko súd nevypočul svedka na hlavnom pojednávaní
(ako vyplýva z úmrtného listu na čl. 260, poškodený - svedok C. dňa XX.XX.XXXX zomrel), nebola
obžalovanému daná možnosť vypočuť svedka, a to v kontexte celého trestného konania.

Súd však obžalovaného vo vzťahu ku skutku 5) obžaloby uznal vinným skutkovo aj právne v zmysle
podanej obžaloby nie len na základe výpovede poškodeného - svedka C., ale aj na základe výpovedí
svedkov J. O. K., policajtov, ktorých mal poškodený - svedok C. zavolať na miesto skutku a ktorým mal
oznámiť napadnutie obžalovaným, nie len na základe výpovede poškodeného - svedka C..

Svedok J. pred súdom uviedol, že si s odstupom času nepamätá na obsah svojej výpovede a následne
bola podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania z čl.
72, rovnako tak aj svedok K. uviedol, že si nepamätá, že bol v predmetnej trestnej veci vypočutý ako
svedok a nevie sa k nej vyjadriť, preto bola podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítaná jeho

výpoveďzprípravnéhokonaniazčl.73.Zpredloženéhospisovéhomateriálunevyplýva,žebyovýsluchu
svedkov bol akýmkoľvek spôsobom upovedomený obžalovaný alebo obhajkyňa. Výpovede uvedených
svedkov boli realizované predtým, ako obžalovanému bolo oznámené obvinenie pre predmetný skutok.
Podľa obsahu zápisníc z prípravného konania boli svedkovia vypočutí dňa 05.05.2004 o 00.05 hod. a
00.40 hod., pričom zo zápisnice o výsluchu obvineného E. J. zo dňa 05.05.2004 vyplýva, že mu bolo

v čase o 1.35 hod. doručené uznesenie o jeho trestnom stíhaní za predmetný skutok. Obvinenie bolo
tak vznesené (oznámené obžalovanému) až po výsluchu svedkov. Napriek tomuto, obžalovaný mal
možnosť na hlavnom pojednávaní sa aktívne zúčastniť výsluchu oboch svedkov.

Svedkovia J. O. K. vypovedali, že boli v tom čase príslušníci PZ, vykonávali hliadkovú službu a bolo

im stálou službou OO PZ oznámené, že v Dunajskej Strede, v obci C. Č.. XXX sa vo dvore rodinného
domu nachádza podozrivá osoba. Na mieste ich vo dvore čakal C., ktorý im oznámil, že v dome ho
napadol J.. Keď vošli do domu, chceli sa opýtať J., prečo napadol C., ale vtedy vošiel aj C., v dôsledku
čoho sa pravdepodobne J. nahneval a v prítomnosti svedkov vybral z kuchynskej linky nôž a začal sa
C. vyhrážať, že ho zabije a s nožom v ruke k C. vyrazil. Svedkovia ho vyzvali, aby upustil od svojho

konania, menovaný poslúchol a vrátil nôž na miesto. Následne J. napadol C. na dvore rodinného domu
tak, že ho udrel päsťou do tváre, za prítomnosti svedkov, tí ho následne predviedli na OO PZ, ale ešte
cestou sa J. vyhrážal, že „dá na papulu C.“.Výpoveď poškodeného - svedka C. je podporená výpoveďami príslušníkov polície, ktorí boli priamymi
svedkami násilného konania obžalovaného voči poškodenému v podobe vyhrážania sa a aj v podobe
fyzického útoku.

Z výpovedí svedkov Q. Z., K.. Q. J., O. Z., J. J. a J. Z. nevyplynulo súdu nič podstatné, keďže títo
svedkovia sa nevedeli bližšie vyjadriť k priebehu udalostí v jednotlivých bodoch.

K výroku o treste

Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním
podstatného obsahu nasledujúcich listinných dôkazov: výsledkov lustrácií obžalovaného zo dňa
19.09.2023 v Registri trestov - odpise, v Centrálnej evidencii priestupkov a správnych deliktov zo dňa
20.09.2023, v ZVJS zo dňa 19.05.2023 a oboznámením podstatného obsahu spisu Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 1T/147/2009.

Z odpisu z Registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný v ňom má 16 záznamov. Pred
04.05.2004 (dátum spáchania skutku v bode 5) obžaloby) bol obžalovaný odsúdený 9 - krát, v piatich
prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, v dvoch prípadoch mu bol odpustený výkon trestu
dňa 14.12.2000 amnestiou, na základe rozhodnutia Okresného súdu Komárno zo dňa 04.09.1990 sp.

zn. 3T/16/1990 mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 12 mesiacov pre trestný čin
podľa § 155 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na základe rozhodnutia Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 13.03.1995 sp. zn. 1T/165/1994 mu bol uložený trest odňatia slobody
nepodmienečne na 12 mesiacov pre trestný čin podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.

Súd v rámci dokazovania oboznámil aj podstatný obsah spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
1T/147/2009, z ktorého zistil, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 23.11.2009, právoplatný a
doručený dňa 20.05.2010 odsúdený podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, ktorý skutok urobil
dňa 23.10.2009, na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou 2
roky do 20.05.2012, výkon ktorého mu bol nariadený dňa 20.12.2011, trest vykonal dňa 22.03.2013.

Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
15T/142/2022 zo dňa 21.11.2022 pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa §
348 ods. 1 písm. h) Trestného zákona.

ZodpovedenalustráciuvZVJSvyplýva,žeobžalovanýaktuálnevykonávatrestodňatiaslobodyuložený
mu Okresným súdom Rimavská Sobota, trestným rozkazom sp. zn. 0T/84/2020 zo dňa 22.08.2020.

Z výsledku jeho lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zo dňa 20.09.2023 súd
zistil, že obžalovaný v nej má evidovaných 19 priestupkov, za jazdy na bicykli pod vplyvom alkoholu, že

ako cyklista odmietol vykonať dychové skúšky, za narúšanie občianskeho spolunažívania, za krádež,
za porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za
neuposlúchnutia výziev verejného činiteľa.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných

titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak
tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.10.2009, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej

zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného do 31.10.2009, rovnako ako v odseku 1 sa
potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý.

Podľa § 197a ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, kto sa inému vyhráža usmrtením,
ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona, súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného
stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť
trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia
budejehonápravalepšiezaručená.Taktomôžedoústavunavýkontrestuminimálnehostupňastráženia
zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo

výkonetrestuzaúmyselnýprečin.Nemôževšakdoústavunavýkontrestusminimálnymalebostredným
stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo
páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť
rokov.

Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných

kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery. A § 42 ods. 1 (keďže odsudzoval páchateľa za trestný čin ktorý spáchal
skôr (dňa 04.05.2004) ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok za iný jeho
trestný čin (dňa 20.05.2010 bol obžalovanému doručený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 1T/147/2009), ods. 2 Trestného zákona a § 2 ods. 1 Trestného zákona.

Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestných činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri trestnom čine násilia proti skupine obyvateľov aprotijednotlivcovipodľa§197aods.1Trestnéhozákonaúčinnéhodo01.01.2006jetrestnásadzbatrestu
odňatia slobody určená od 0 do 1 roka, pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona
účinného v čase spáchania skutku, do 31.10.2009, od 0 do 2 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zistil, že u obžalovaného nie je žiadna
poľahčujúca okolnosť a sú u neho dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona,
spáchal viac trestných činov a § 37 písm. m) Trestného zákona, bol už za trestný čin odsúdený. Na
základe tohto zistenia a po aplikácii § 41 ods. 1 Trestného zákona, ukladanie trestu za trestný čin z nich
najprísnejšie trestný, preto súd z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Trestného

zákona zvýšil dolnú hranicu do úvahy prichádzajúceho trestu odňatia slobody za prečin podľa § 212 ods.
2 písm. f) Trestného zákona účinného do 31.10.2009 (od 0 do 2 rokov) o jednu tretinu (24 mesiacov /
3 = 8 mesiace), v dôsledku čoho potom upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody predstavovala
rozpätie od 8 do 24 mesiacov.

Súd preto obžalovanému v zmysle trestnej sadzby upravenej v § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného

do 31.10.2009 mohol po jej úprave v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona ukladať trest odňatia slobody
vo výmere od 8 do 24 mesiacov. Súd zohľadnil aj zákonné ustanovenie, že súhrnný trest nesmie byť
miernejší ako trest uložený skorším rozhodnutím.

Pri ukladaní trestu súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu. Prihliadol na spôsob spáchania

činov, a to na úmyselné, v prípade trestného činu podľa § 197a ods. 1 Trestného zákona účinného do
01.01.2006 aj agresívne konanie obžalovaného s kuchynským nožom, ktorých sa dopustil v priamom
úmysle. Súd prihliadal tiež na následky konania obžalovaného. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, v tomto smere súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný
bol pred spáchaním trestných činov niekoľkokrát odsúdený. Predchádzajúce odsúdenia zrejme na neho

nemali prevýchovný účinok.

Vychádzajúc z výsledkov dokazovania a po zhodnotení všetkých vyššie uvedených relevantných
okolností a vzhľadom aj na osobu a mieru narušenia obžalovaného, dospel súd k presvedčeniu,
že na obžalovaného je v rámci tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu potrebné pôsobiť

nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý sa, aj po zohľadnení skutočnosti, že od spáchania
skutku podľa § 197a ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 obžalovaným uplynula doba vyše
19 rokov, nachádza v dolnej časti do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby (od 8 do 24 mesiacov), t.j.
v trvaní 12 mesiacov.

Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný, zákonný a spravodlivý a predovšetkým spôsobilý
dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahujú tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní
ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia,
aj napriek tomu, že trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/147/2009
vykonával v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v
posledných 10 rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu

bol uložený za úmyselný trestný čin a aj so zreteľom na mieru narušenia obžalovaného a skutočnosť,
že obžalovaný v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody za iný trestný čin v ústave na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Súd podľa § 42 ods. 2 Trestného poriadku zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. 1T/147/2009 zo dňa 23.11.2009, právoplatný dňa 20.05.2010, ako aj všetky
ďalšie výroky na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, súd dedičov poškodeného X.. O. Š., ktorý si riadne a včas

uplatnil nárok na náhradu škody odkázal na civilný proces, keďže obžalovaného spod obžaloby v bodoch
2), 3) a 4) oslobodil.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťnaOkresnomsúdeDunajskáStredado
15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného
poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného

poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v

jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

poškodený: pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, v neprospech obžalovaného len čo do povinnosti
o náhradu škody (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).