Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 13, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/117/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322203801
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:4322203801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Levice, Ľ. Štúra 53, Levice, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. E. F. X, zastúpená advokátskou kanceláriou MAXIMA, s. r. o., Bratislava, Zelená 2, IČO: 55 061 141
a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XX, o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie otca
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 11.05.2023, č. k. 10P/160/2022-211, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie :

-uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným
výživným zo sumy 30 eur na sumu 150 eur mesačne, vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred,
k rukám matky, počnúc dňom 07.10.2022 (výrok I.),
- zaostalé výživné za obdobie od 07.10.2022 do 11.05.2023 vo výške 595,88 eur uložil otcovi povinnosť

zaplatiť do 90-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.),
- deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25.11.2011, č. k. 9C/283/2010-48 vo výroku
o výživnom pre maloletého A. (výrok III.),
- výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

„Zákon o rodine“), keď po vykonanom dokazovaní v konaní začatom na návrh matky zistil, že vyživovacia
povinnosť otca k maloletému A. bola určená vo výške 30 eur mesačne rozsudkom Okresného súdu
Levice zo dňa 25.11.2011, č. k. 9C/283/2010-48, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené,
maloletýA.ajehosúrodenciC.,nar.XX.XX.XXXXaH.,nar.XX.XX.XXXX,bolinačasporozvodezverení
do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu dvoch starších
súrodencov sumou vo výške 95 eur mesačne a na maloletého A. sumou 30 eur mesačne. Matka v tom
čase poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 280 eur, privyrábala si ako opatrovateľka v Rakúsku

s príjmom okolo 300 eur a poberala rodinné prídavky pre tri deti 65,97 eur. Otec k 16.11.2011 ukončil
živnosť z dôvodu živelnej udalosti, keď mu v dôsledku požiaru zhorela prevádzka, nebol evidovaný na
úrade práce, v roku 2010 vykazoval zo živnosti príjem 530 eur a výdavky 212 eur. Maloletý A. v tom
čase navštevoval materskú školu.3. Konštatoval, že v súčasnosti je matka zamestnaná, za rok 2023 dosiahla priemerný čistý mesačný
príjem937,51eurazaobdobie1-3/2023981,61eur,poberárodinnéprídavkyvovýške60eurmesačne

(do 31.12.2022 vo výške 30 eur mesačne), v čase rozhodnutia súdu nemala okrem maloletého inú
vyživovaciupovinnosť,bývalensmaloletýmA.vrodinnomdomevovlastníctveplnoletejdcéry,mesačne
uhrádza za elektrinu 55 eur, internet 9,90 eur, vodu 20 eur, FreeSat 18,19 eur, telefón 65,30 eur. V
návrhu matka uvádzala i mesačné náklady na svoje životné poistenie 41 eur, pohrebné poistenie 9,50
eur, sporenie pre syna 20 eur, ročné náklady na drevo 650 eur, mesačné náklady na stravu vyčíslila na

300 eur, drogériu 15 eur a pohonné hmoty 45 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec nemá okrem
maloletého inú vyživovaciu povinnosť, je živnostník, podľa daňového priznania za rok 2022 jeho príjmy
predstavovali 3 000 eur, výdavky 1 800 eur, základ dane 1 200 eur, teda priemerný čistý mesačný príjem
bol 100 eur. Na dotaz súdu uviedol, že nedisponuje žiadnymi dokladmi preukazujúcimi jeho príjem, nie je
vlastníkom nehnuteľného majetku, podľa vyjadrenia nemá žiadne výdavky, v žiadnom peňažnom ústave
v SR nemá vedený účet. Otec predložil potvrdenie zo dňa 17.04.2023 vydaného Okresným úradom

I., Odbor živnostenského podnikania o tom, že od 01.06. do 31.08.2023 pozastavuje prevádzkovanie
živnosti. Maloletý A. navštevuje prvý ročník gymnázia v G., mesačne stravné predstavuje cca 35 eur,
príspevok do ZRPŠ 25 eur, pracovný zošiť z anglického jazyka 15 eur ročne, cestovné vo výške 18 eur
mesačne, navštevuje hudobný odbor ZUŠ v G., úhrada nákladov za štúdium ročne predstavuje 110 eur
a príspevok rodičovskému združeniu 17 eur ročne. Je zdravý, matka mu mesačne dobíja kredit vo výške

14 eur, ďalšie náklady matky boli vo výške 64,99 eur za obuv, 165 eur za ošatenie a náklady na skauting
za obdobie júl až október 2022 vo výške 180 eur (ktoré nepreukázala).

4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že od ostatnej úpravy výživného
ubehlo vyše 11 rokov, za ktoré obdobie sa kvalifikovaným spôsobom zmenili pomery tak na strane

maloletého dieťaťa, ako i na strane rodičov. Maloletý A. fyzicky vyspel, v ktorej súvislosti sa zvýšili
náklady na jeho stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, športové i kultúrne vyžitie. V čase určenia
výživného navštevoval materskú školu, v súčasnosti je študentom strednej školy, teda pribudli náklady
tiež so zabezpečením učebných pomôcok, školských potrieb, cestovným do školy, ako i mimoškolskou
aktivitou, keďže navštevuje výuku na gitare v základnej umeleckej škole. Po vyhodnotení vykonaného

dokazovania zistil, že mesačné výdavky pre maloletého A., prihliadnuc na všetky jeho odôvodnené
potreby, sa pohybujú okolo 313 eur, pozostávajú z nákladov za stravu v škole 35 eur, stravu mimo školy
150eur,cestovného18eur,kreditu14eur,poplatkuzaZUŠ10,58eur(127eur:12mesiacov),zdravotnú
starostlivosť 15 eur, športové a kultúrne vyžitie 10 eur, hygienické potreby 10 eur, školské potreby, výlety,
exkurzie 10 eur (120 eur : 12 mesiacov), ošatenie 41,66 eur (okolo 500 eur rok : 12 mesiacov). Obom

rodičom ubudli dve vyživovacie povinnosti, a teda v súčasnosti majú zákonnú vyživovaciu povinnosť
len k maloletému A.. U matky dieťaťa došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu cca o 357 eur. Pokiaľ
sa týka možností a schopností otca maloletého dieťaťa, mal za evidentné, že priemerný čistý príjem
otca zo živnosti, deklarovaný v daňovom priznaní, nezodpovedná reálnemu príjmu, keď z tohto by otec
nebol schopný zabezpečovať si ani svoje nevyhnutné základné potreby (strava, ošatenie, hygiena).

Pokiaľ otec poukazuje na nedostatok financií z podnikania, ktorý údajne trvá viac ako dva roky, bolo
jeho povinnosťou, s poukazom na zákonnú vyživovaciu povinnosť, zabezpečiť si adekvátny príjem,
napr. brigádami, zamestnaním sa. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že v súlade s
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (resp. majetkové) pomery,
ale jeho reálne zárobkové možnosti dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom

získaných vedomostí, pracovaných skúseností a pod. Zdôraznil, že otec má ekonomické vzdelanie,
pracoval ako analytik, aj ako programátor, sám tvrdil, že je i manuálne zručný (stolárske, vodárske
práce, automechanik). V konaní nepreukázal, že by mu v získaní si zamestnania bránila objektívna
prekážka, napr. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Súd prvej inštancie mal za to, že otec by mohol
dosahovať čistý mesačný príjem minimálne 1 000 eur (zdroj: J.). Jeho počínanie v nezabezpečení si

zodpovedajúceho príjmu, vyhodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu. Poukázal na to, že otec
na jednej strane tvrdí, že je bez príjmu, resp. žije len z pôžičky od súrodencov, na strane druhej však
bol schopný prispievať na materiál na búdu synovho psa sumou 500 - 600 eur a finančne vypomáhať
plnoletej dcére, ku ktorej už nemá vyživovaciu povinnosť. Tvrdí, že svoje exekúcie, ktoré nemajú
prednosť pred výživným, spláca, pričom podľa jeho vyjadrenia, za posledné mesiace prispel na syna vo

väčšejmiereakomatka,zčohojezrejmé,žedisponujefinančnýmiprostriedkami.Nazákladeuvedeného
súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na výžive
maloletého A. sumou 150 eur mesačne, pričom takto určené výživné, spolu s rodinnými prídavkami avýživným v rovnakej výške zo strany matky, je primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a
je spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

5. Keďže výživné zvýšil odo dňa začatia konania, t. j. 07.10.2022 (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), odo dňa
podania návrhu do dňa rozhodnutia súdu vznikol otcovi na výživnom dlh vo výške 595,88 eur, ktorý súd
prvej inštancie vyčíslil ako rozdiel medzi výživným, ktoré mal otec za uvedené obdobie uhradiť a ktoré
uhradil, so započítaním sumy 50 eur za topánky zakúpené dieťaťu, sumy 147 eur na rybársky lístok
a sumy 20 eur vreckového na výlet. Zročné výživné uložil otcovi zaplatiť do 90 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku, pri zohľadnení výšku dlhu otca na výživnom.

6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej „C. m. p.“).

7. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého namietajúc,

že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a neprihliadol
na skutočný príjem otca pohybujúci sa v rozmedzí 100-200 eur, ktorý nepokryje ani výdavky otca. Otec
v odvolaní uviedol, že na pojednávaní boli vzaté do úvahy nereálne predstavy matky, a to konkrétne
týkajúcich sa možností práce, ktorú by otec mohol vykonávať. Výška výživného bola určená na základe

neexistujúceho fiktívneho príjmu, pričom reálne otec môže prispievať sumou cca 80 eur mesačne.
Konštatoval, že v budúcnosti očakáva zvýšenie príjmov, avšak v súčasnosti z dôvodu momentálnej
nesolventnosti nie je schopný výživné platiť.

8. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

a právne správne potvrdiť konštatujúc, že otec v podanom odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti,
preukazujúce dôvodnosť podaného riadneho opravného prostriedku, keď namietanú vadu konania
nekonkretizujeapritvrdeníonereálnychpredstaváchzástupkynematkyopomínaust.§18ods.1zákona
č. 586/2003 Z. z. zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát pri výkone advokácie povinný chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Výška výživného, ku ktorej plateniu

súd prvej inštancie zaviazal otca, je primeraná, vyvodená z dostatočne zisteného skutkového stavu
veci a je v súlade s § 75 ods.1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že otec
nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a pri určení výšky príjmu otca vychádzal z jeho potencionálneho
príjmu a preukázanej schopnosti zvyšovať jeho životnú úroveň. Vzhľadom na skutočnosť, že matka
vynakladá primerané a dostatočné úsilie pre zaobstaranie prostriedkov pre seba a maloletého, je

legitímne očakávať, že sa na výžive maloletého bude adekvátne podieľať aj otec. Matka ďalej zdôraznila,
že k zmene výšky výživného na maloleté dieťa došlo po 11 rokoch, maloletý je študentom gymnázia
a jeho náklady sa zvýšili nielen so zabezpečením učebných pomôcok a vzdelania, cestovným do školy,
mimoškolskou aktivitou, ale najmä so zabezpečením jeho základných potrieb a každodenného života.

9.Kolíznyopatrovníknavrholodvolanímnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancieakovecneaprávne
správne potvrdiť. Vo vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že od poslednej úpravy výživného ubehlo 11 rokov
a za toto obdobie sa výrazne zmenili pomery tak rodičov, ako aj maloletého dieťaťa, ktorého odôvodnené
potreby súd prvej inštancie ustálil na sumu cca 313 eur mesačne. S poukazom na § 62 Zákona o rodine
zdôraznil, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí

v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má každý z rodičov
vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti. Otcovi nebráni žiadna objektívna
prekážka dosiahnuť vyšší príjem a výživné určené súdom je primerané možnostiam a schopnostiam
otca a potrebám maloletého dieťaťa.

10. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C. s. p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia
podľa § 219 ods. 3 C. s. p., dospejúc k záveru o nedôvodnosti odvolania otca.

11. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.12. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 380
ods. 2 C. s. p.).

13. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi odvolaním
napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie s účinnosťou od 07.10.2022 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloleté dieťa na sumu 150 eur mesačne, uložil otcovi povinnosť zaplatiť zaostalé
výživné za obdobie od 07.10.2022 do 11.05.2023 v sume 595,88 eur do 90-tich dní od právoplatnosti
rozsudku a deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25.11.2011, č. k. 9C/283/2010

– 18 vo výroku o výživnom pre maloleté dieťa, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené
otázky majúce pri rozhodovaní o návrhu matky podstatný význam a nárok aj správne právne posúdil
(§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v plnej miere na tieto dôvody poukazuje. V záujme doplnenia dôvodov
a vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca dodáva nasledovné.

15. K otcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. (t. j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že
citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd
prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v

hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru,
že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúce sa

k výške zvýšeného výživného na maloleté dieťa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania
najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení

procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

24.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

25. Podľa § 121 C. m. p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
aopriznaní,obmedzeníalebopozbavenírodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná
nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 C. s. p.). Ustanovenia § 121 C. m. p.
a § 26 Zákona o rodine upravujú možnosť zmeny rozsudku vo veciach (o. i.) výkonu rodičovských
práv a povinností, a to aj bez návrhu. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova

rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia
posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch
účastníkov. Ak konajúci súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného
rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového
rozhodnutia musí obsahovať aj špecifikáciu výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj

rozsah, v akom sa pôvodné rozhodnutie mení.

27. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie

opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. zníženia) výživného. Za zmenu
pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na
strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto
musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej
úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo

dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle, ako
i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre
určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania (III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba
prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre

zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené
výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú
intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť ani v prípade, ak súdne
rozhodnutie, naposledy upravujúce výživné na maloleté dieťa neobsahuje dostatočné odôvodnenie
v ňom upravenej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade je súd síce viazaný

výrokom rozhodnutia, avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový stav vzťahujúci sa k pomerom rodičov
a maloletého dieťaťa, existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia.28. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca uvádza, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí
dôsledne zaoberal posúdením, či sa v danom prípade podstatne zmenili okolnosti existujúce v čase
poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa, ktoré sú rozhodujúce pre výšku výživného (od podania

návrhu matky) a pokiaľ následne dospel k záverom, že na strane matky (výškou dosahovaného príjmu,
odpadnutím 2 vyživovacích povinností), otca (odpadnutím dvoch vyživovacích povinností, zohľadnením
princípu potencionality príjmu pri riadnom nevyužívaní schopností a možností otcom) a aj maloletého
dieťaťa (rastom základných životných nákladov maloletého dieťaťa s odstupom 11 rokov od ostatného
rozhodnutia súdu, spojených s vekom dieťaťa, jeho štúdiom na strednej škole, na ktorú dochádza

z miesta bydliska a jeho mimoškolskými aktivitami) zistil podstatnú zmenu pomerov, s týmito závermi
sa odvolací súd plne stotožňuje. So súdom prvej inštancie sa bez výhrad zhoduje aj čo do ustálenia
odôvodnených nákladov maloletého dieťaťa na celkovú výšku cca 313 eur mesačne, ich druhovej
a výškovej špecifikácie, podrobne uvedených v ods. 18 napadnutého rozhodnutia (na ktoré odkazuje).
K týmto záverom dopĺňa, že pri základných odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa je treba naviac
zohľadňovať aj náklady na bývanie vynakladané matkou (55 eur elektrina, 10 eur internet, 20 eur voda,

18 eur FreeSat, cca 30 eur náklady na drevo), z ktorých podiel pripadajúci na maloletého je krytý dávkou
rodinných prídavkov. Je treba zdôrazniť, že takto uznané odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa, ktoré
nie je potrebné z väčšej časti (okrem nákladov na bývanie, školu) ani osobitne preukazovať, vychádzajú
zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa
v porovnateľnom veku nie sú premrštené a vzhľadom na vek maloletého dieťaťa (16 rokov) sa pohybujú

len v základnej výške.

29. Za bez akýchkoľvek výhrad skutkovo a právne správnu považuje aj úvahu súdu prvej inštancie
prezentovanú v rozhodnutí, týkajúcu sa povinnosti otca využiť svoj pracovný potenciál tak, aby
v potrebnom rozsahu mohol zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa. K tejto úvahe dodáva, že zo

zistených skutkových okolnosti prípadu je nepochybné, že otec bez existencie objektívnych dôvodov
dlhodobo prenáša vyživovaciu povinnosť na plecia matky. V konaní prezentované dôvody otca, ktorý
minimálne v období od ostatného rozhodnutia súdu nebol nikdy zamestnaný v závislej práci a už
dlhoročne dosahuje zo živnostenského podnikania príjem vo výške, z ktorého nie je (podľa jeho tvrdenia)
schopný uspokojiť ani vlastné životné potreby a musí mu finančne vypomáhať blízka rodina, je možné

kvalifikovať ako vzdanie sa možnosti dosahovať príjem zodpovedajúci schopnostiam a možnostiam
otca. Takýmto postojom však otec bez objektívnych dôvodov ukracuje maloleté dieťa na uspokojovaní
jeho odôvodnených životných potrieb. Odvolací súd nespochybňuje právo otca na slobodu vo výbere
spôsobu uplatnenia sa na trhu práce a spôsobu dosahovania príjmu, avšak zdôrazňuje, že tieto
právo otca sú obmedzené jeho rodičovskými povinnosťami, ktoré má ku svojmu maloletému dieťaťu,

ktorých súčasťou je (o. i.) aj povinnosť vyživovať maloleté dieťa, a to primerane svojim schopnostiam
a majetkovým a finančným možnostiam. Zdôrazňuje, že otec je v produktívnom veku, v konaní
neprodukoval žiadne tvrdenia o prípadných zdravotných obmedzeniach, a jeho schopnosti a možnosti,
ktorésámuvádzalvkonaní(vminulostivykonávalpráceprogramátora,jemanuálnezručný),muajpodľa
úvahy odvolacieho súdu umožňujú prispievať na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa, odkázaného

výživou na oboch rodičov, vo výške určenej súdom prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že tvrdenia
produkované otcom v konaní (vrátane odvolania), ho nemôžu zbaviť povinnosti primeraným spôsobom
zabezpečovať určenú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.

30. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 07.10.2022 (t. j.

od podania návrhu matky), následne postupoval správne, keď otcovi uložil povinnosť uhradiť zročné
výživné, ktoré mu vzniklo do vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, t. j. do 11.05.2023 v celkovej výške
595,88 eur, s využitím ust. § 232 ods. 3 C. s. p. pri určení lehoty na plnenie. Súd prvej inštancie výšku
zročného výživného za rozhodné obdobie správne ustálil ako rozdiel medzi výživným, ktoré mal otec
podľa rozhodnutia uhradiť a platieb, ktoré za rovnaké obdobie otec na výživu a iné potreby maloletého

dieťaťa uhradil.

31. Pokiaľ otec v odvolaní uvádza, že konanie má inú vadu konania (ktorú však bližšie nekonkretizoval)
je treba uviesť, že za vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je treba
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. považovať akékoľvek pochybenie v procesnom postupe

súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody (napr. nesprávne realizovanie
manudukčnej povinnosti súdu, pochybenie vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými
rozhodnutiami, posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu).Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd existenciu inej vady konania, majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie v posudzovanej veci nezistil.

32. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne
podľa § 387 ods. 2 C. s. p. potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).