Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/105/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010996
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6713010996.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Petra Hunáka, PhD. v trestnej veci obžalovaných A. U. a spol.,
stíhaných pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.,
na verejnom zasadnutí dňa 12. septembra 2023, o odvolaniach obžalovaných A.V., S. O. a N. S. proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/167/2013 zo dňa 30.03.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných A. U., S. O. a
N. S. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/167/2013 zo dňa 30.03.2022 boli obžalovaní A. U., S.
O. a N. S. uznaní vinnými zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. vo T. v priestoroch autobazáru Z. B. s.r.o. T., Q. XXXX/X sa
A. U., S. O. a N. S. spoločne s osobami A. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. L., nar. XX.XX.XXXX, S. Q., nar.
XX.XX.XXXX, Z. F., nar. XX.XX.XXXX ako aj ešte s ďalším doposiaľ neznámym páchateľom tvrdiac, že
idú „ v mene pána D.“ vyhrážali Z. Z., nar. XX.XX.XXXX fyzickou likvidáciou, pokiaľ nedá „ pánovi D.“
pokoj a nech si z neho nerobí „ dojnú kravu“, ktoré slová ako by hovorca predniesol A. C., následne
sa pripojili Q. L., S. Q. a Z. F. a nadávali mu slovami „ kokot, buzerant, vyjebaný kokot, veď ty vieš, od

koho sme prišli, zajebeme ťa, zlikvidujeme, ty si tu skončil, zabudni na D.“, pričom aby svoju hrozbu
zdôraznili, napadol Q. L. s ďalším z nestotožnených páchateľov Z. Z. tak, že ho udrel hlavou do tvárovej
oblasti ako aj ho kopol nohou do jeho ľavého kolena, kde ostatní páchatelia sa tohto činu konkludentným
spôsobom zúčastnili, následne všetkých X páchateľov z miesta činu odišlo, pričom Z. Z. spôsobili aj
drobné zranenia bez PN ako aj vzbudili u neho dôvodnú obavu o jeho život a jeho rodiny.
Za to okresný súd obžalovanému A. U. podľa § 189 ods.X Tr. zák. a článku 6 ods.1 Medzinárodného

dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky,
ktorého výkon podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods.1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 1 rok.
Obžalovanému S. O. podľa § 189 ods.1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. a článku
6 ods.1 Medzinárodného dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd uložil trest odňatia
slobody v trvaní 2 roky, pričom výkon trestu mu podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods.1 Tr. zák.

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.
Obžalovanému N. S. podľa § 189 ods.1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. a článku
6 ods.1 Medzinárodného dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd uložil trest odňatia
slobody v trvaní 2 rokov, pričom výkon trestu mu podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods.1 Tr. zák.
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný A. U., a to proti výrokom o vine a

o treste, ktoré dodatočne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Z písomných dôvodov
odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný U. sa necíti byť vinný zo spáchania predmetného zločinuvydierania, keďže svojím konaním, resp. žiadnym konkrétnym úkonom nevyvolal žiadnu hrozbu násilia
alebo inej ujmy. R. skutočnosť napokon ani nebola konkrétne popisovaná v popise skutku napadnutého
rozsudku. Doposiaľ ničím nebolo preukázané, že by poškodenému tvrdil, že ide „v mene pána D.“, ničím

sa nevyhrážal Z. Z., rozhodne nie fyzickou likvidáciou, nikdy nepoužil slová, aby dal pokoj pánovi D.,
ako aj to, aby si nerobil z neho dojnú kravu. Q. konštatuje, že toto mal predniesť A. C.. Z. sa pripojiť aj
ostatní podľa popisu skutku a konať tak, ako je tam uvedené, avšak on tak nekonal. V popise skutku je
totiž uvedené jeho meno, avšak tak, že vo vzťahu k úkonom vyhrážania nie je konštatované nič. Takto
sa mu veľmi ťažko obhajuje, keďže z tohto pohľadu sa má odvolávať vlastne proti tomu, čo neurobil.

Jeho obhajoba je po celú dobu rovnaká, domnieva sa, že nedošlo k naplneniu formálnych znakov
trestného činu zločinu vydierania. Ide o úmyselný trestný čin, ktorý musí byť namierený na naplnenie
všetkých formálnych znakov tejto skutkovej podstaty. Obžalovaný sa domnieva, že bol zaradený do
nejakej skupiny spoluobžalovaných, avšak bez toho, aby čokoľvek konal, čo samo o sebe nepostačuje
pre uznanie jeho viny. Preto sa domáhal preskúmania zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého
rozsudku, a to takým spôsobom, aby bol v celom rozsahu spod obžaloby oslobodený podľa § 285

písm. c) Tr. por. V tejto súvislosti poukázal na neprimerane dlhú dobu, počas ktorej sa vedie trestné
stíhanie voči nemu viac ako 10 rokov, čo samo o sebe predstavuje , že sa stal objektom konania orgánov
činných v trestnom konaní v postavení „obete“, keďže musel po tak dlhú dobu znášať právnu neistotu
jeho postavenia v občianskom živote.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie aj obžalovaný S. O. a obžalovaný N. S., a to prostredníctvom

svojho obhajcu proti výrokom o vine a o treste. Z písomných dôvodov oboch odvolaní, ktoré podal ten istý
obhajca, v podstate vyplývajú rovnaké skutočnosti, pričom obhajca oboch obžalovaných konštatoval,
že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny vo všetkých výrokoch, a to z dôvodu, že bol vydaný na
základe nesprávne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov
a nesprávneho právneho posúdenia veci.

V časti I obhajca poukazuje na základné zásady trestného konania v zmysle § 2 ods. 10 a § 2 ods.
12 Tr. por. a vysvetľuje, ako majú orgány činné v trestnom konaní postupovať, aby bol zistený skutkový
stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Ďalej poukazuje na § 168 ods. 1 Tr. por., ktorý upravuje
náležitosti rozsudku, ktorý obsahuje odôvodnenie v nadväznosti na to vysvetľuje právo na spravodlivý
proces v zmysle článku 6 Dohovoru a z neho vyplývajúcej judikatúry ESĽP v súvislosti s odôvodnením

napadnutého rozsudku.
V časti II obhajoba poukazuje na zistený skutkový stav uvedený v napadnutom rozsudku. V tomto
smere poukázala na oslobodzujúci rozsudok obžalovaného N. D., údajného objednávateľa pôvodne
obžalovaného č. 4 v tomto konaní. V tomto smere poukazuje na to, že údajný objednávateľ tohto konania
bol oslobodený spod obžaloby v tomto konaní a preto obžalovaní nevidia absolútne žiadne logické

vysvetlenie v tom, že by sa oni mali dopustiť skutku, ktorý im je kladený za vinu na tom skutkovom
základe, že spolu s ostatnými obžalovanými konali v mene pána D.. D. závery prvostupňového súdu
v otázke viny oboch obžalovaných podľa obhajoby nie sú správne, sú nepresvedčivé a navzájom
si kolidujúce pri posúdení skutku u obžalovaného N. D., pretože ak prvostupňový súd u osoby N.
D. konštatoval, že nebolo dokázané, že sa skutky stali, mal v danom prípade rovnako postupovať v

otázke viny aj v prípade oboch obžalovaných, keďže nie je bez dôvodných a rozumných pochybností
preukázané, že skutok, ktorý im je kladený za vinu, spáchali.
V časti P. obhajoba konštatovala, že prvostupňový súd pri rozhodovaní absolútne odignoroval obhajobu
obžalovaných, pričom komplexne podrobne nevyhodnotil celý rad skutočnosti v ich prospech. V tejto
súvislosti obhajoba hodnotila výpovede svedkov A. C., S. Q., Z. F., Q. L., Z. X., S. Z., A. A. a N. A.

str. X-X odvolaní.
Následne sa venovala vyhodnoteniu správy prvostupňového súdu o výsledku dozoru, ktorý sa uskutočnil
dňa 26.01.2010 do 15.40 hod., ktorú súd vyhodnotil za pochybnú pričom reálny výkon dozoru mal
prebiehať do 13.45 hod., a preto neveril tvrdeniam obžalovaných, ani svedkom A. a A. o tom, že sa
obaja mali do XX.XX hod. nachádzať na inom mieste, ako na mieste činu, navyše, keď všetci svedkovia,

vrátane svedka Z. jednoznačne pri výpovediach označili prítomnosť oboch obžalovaných na mieste činu.
Ďalej obhajoba poukázala na vypracovaný znalecký posudok č. 001/2020 znalcom P.. A. E., ktorý
metódouanalytickejfotogrametrieurčilsomatometricképarametreosôbzaznamenanýchnakamerovom
zázname. Obhajoba v tejto súvislosti konštatovala, že označené osoby znalcom a určenie ich
výšky neboli totožné s osobou oboch obžalovaných. Ich výška totiž nekorešpondovala so žiadnou

zistenou hodnotou výšky postáv na kamerovom zázname. Taktiež bol vypracovaný znalecký posudok
kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, v zmysle ktorého obrazový záznam nebolo možné
použiť za účelom individuálnej identifikácie jednotlivých osôb, čím opätovne nebola preukázaná vina
obžalovaných na mieste činu. Ďalej obhajoba poukázala na to, že odvolací súd vo svojom rozhodnutíuž zrušil prvotné rozhodnutie prvostupňového súdu v časti uznania viny a uloženia trestu u oboch
obžalovaných, pričom súdu vytkol viaceré nedostatky, vrátane toho, že napriek spochybňovaniu
vierohodnosti svedka - poškodeného Z. Z. sa súd prvého stupňa touto skutočnosťou v odôvodnení

prvotného rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal, ani v tomto odvolaní napadnutom rozhodnutí sa súd
týmito skutočnosťami opätovne podrobnejšie nezaoberal. Z vykonaného dokazovania tak výpoveď
poškodeného Z. ostala osamotená bez podpory vo vykonanom dokazovaní.

V časti IV obhajoba zhrnula hodnotenie dôkazov, pričom konštatovala, že žiadnym dôkazom nebolo

preukázané, že by sa obžalovaní dopustili predmetného skutku, nebolo preukázané, že sa nachádzali
v danom čase na danom mieste činu. K. v podstatne odôvodnil svoje rozhodnutie nedôveryhodnými
výpoveďami, ktoré vyhovovali súdu k preukázaniu viny obžalovaných a ostatné dôkazy, ako aj výsluchy
svedkov práve svedčiace v prospech obžalovaných označil za nedôveryhodné a nepreukazujúce ich
vinu. V tomto smere obhajoba poukázala na zásadu „in dubio pro reo“ a jej aplikáciu. Z uvedeného
dôvodu navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaných oslobodil spod obžaloby

v zmysle § 285 písm. c) Tr. por., alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa s tým, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom v konečnom dôsledku
sa domáhala oslobodenia obžalovaných S. O. a N. S. spod obžaloby.

Obhajca obžalovaného A. U. na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch ich odvolania a na

ich všetkých vyjadreniach, z uvedeného dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného A.
U. oslobodiť spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c) Tr. por.

Obhajca obžalovaných S. O. a N. S. na verejnom zasadnutí tak isto zotrval na písomných dôvodoch
ich odvolania a všetkej ich argumentácie, ktorá bola prednesená vo veci, pričom obžalovaný O. a

obžalovaný S. popierajú spáchanie trestnej činnosti, z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že
by obžalovaní boli na mieste skutku, ktorý sa im kladie za vinu, podľa obhajoby nie je logické, aby obaja
obžalovaní konali v mene pána D., ktorý vlastne bol z predmetného skutku oslobodený. Z uvedeného
dôvodu obhajoba navrhla, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a obaja obžalovaní spod obžaloby
oslobodení v zmysle § 285 písm. c) Tr. por., alternatívne, aby napadnutý rozsudok bol zrušený a vec

bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že v konečnom dôsledku sa
obžalovaní domáhajú oslobodenia spod obžaloby.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a správny vo všetkých jeho bodoch a z toho dôvodu navrhol odvolania všetkých obžalovaných

ako nedôvodné zamietnuť.

X. A. U. na verejnom zasadnutí uviedol, že je nevinný, predmetnú trestnú činnosť nespáchal.

X. S. O. na verejnom zasadnutí uviedol, že je bezúhonný občan, nikdy nebol trestaný a tejto veci sa

nezúčastnil a konania sa nedopustil.

X. N. S. na verejnom zasadnutí tak isto uviedol, že je bezúhonný občan, doposiaľ nebol súdne trestaný,
trestnej činnosti sa nedopustil, žije usporiadaným životom.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolaní obžalovaných A. U., S. O. a N.
S. zistil, že tieto boli podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému
boli prípustné. H. v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal i pre prípad, ak by toto

odôvodňovalo podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe
odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných A. U., S. O. a N. S. nie sú dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy, vrátane doplnenia dokazovania podľa požiadavky

odvolacieho súdu na objasnenie skutkového stavu v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por. V tomto
smere sa odvolací súd nestotožnil s hodnotením dôkazov obhajobou všetkých obžalovaných.V odôvodnení napadnutého rozsudku totiž prvostupňový súd v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené

alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne
odporujú.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Napriek tomu, že všetci traja obžalovaní popierali svoju

vinu konštatovaním, že ani jeden z nich dňa XX.XX.XXXX nebol v priestoroch autobazáru, teda na
mieste činu. Zo spáchania skutku ich usvedčovali predovšetkým svedok poškodený Z. Z., svedok Z.
X. a svedok S. Z.. Z výpovede týchto svedkov vyplynulo, že v priestoroch autobazáru a pred ním sa
nachádzalo osem ľudí, z ktorých niektorí po príchode poškodeného Z. na miesto, tohto obstáli.

V tomto smere z výpovedí svedkov S. Z. a Z. X. vyplynulo, že došlo k nátlaku a vystrašeniu poškodeného

Z.. Napadnutie poškodeného preukazoval aj záver z bezpečnostnej kamery, kde bol viditeľný kop nohou
do poškodeného jedným z prítomných mužov (svedkom L.).

S. obžalovaného U., O. a S. na mieste činu potvrdili poškodený Z. Z., svedkovia S. Z. a Z. X..
Menovaných poznali ako osoby, ktoré sa zúčastnili na skutku, pričom aktívne nepôsobili, ich prítomnosť

však svedkovia X. a Z. hodnotili ako zvýšenie hrozby pre poškodeného Z.. H. z výpovede svedka X.
vyplynulo tiež, že hrozba sa neminula účinkom, pretože si poškodený zabezpečil nepriestrelnú vestu a
zbraň, následne sa zdržiaval v zahraničí.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil s hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom

tak, ako ho uviedol v napadnutom rozsudku a str. 12-14, ktorého výsledkom bolo konštatovanie
viny u všetkých troch obžalovaných zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Obžalovaní spoločným konaním iného násilím, hrozbou násilia
alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal a opomenul.

Z uvedeného dôvodu sa ani odvolací súd nemohol stotožniť s námietkami obžalovaného A. U., ktoré
spočívali v tom, že „svojím konaním, resp. žiadnym úkonom nevyvolal žiadnu hrozbu násilia alebo inej
ujmy.“ Ďalej, že ničím nebolo preukázané, že by obžalovaný U. tvrdil poškodenému, že ide v mene pána
D.. H. sa nevyhrážal Z. Z., rozhodne nie fyzickou likvidáciou. H. nepoužil slová, aby dal pokoj pánovi D.,
ako aj to, aby si nerobil z neho dojnú kravu. Tieto slová mal predniesť A. C.. V popise skutku je uvedené

len jeho meno (A. O.), vo vzťahu k úkonom vyhrážania nie je konštatované nič.

K vyššie uvedenému musí krajský súd konštatovať, že všetci traja obžalovaní boli uznaní vinnými zo
zločinu vydierania podľa § X89 ods. 1 Tr. zák. spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že základným predpokladom spolupáchateľstva je spáchanie
trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov a úmysel k tomu smerujúci.

Spoločné konanie dvoch alebo viacerých páchateľov môže spočívať v troch formách, a to:

- každý zo spolupáchateľov svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu,
- každý zo spolupáchateľov svojím konaním naplnil len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného
činu, ktorá je potom naplnená len súhrnom týchto konaní,
- každý zo spolupáchateľov vykonáva určitú činnosť, ktorá až ako celok tvorí konanie požadované
skutkovou podstatou trestného činu.

Obžalovaní sú teda stíhaní za konanie, ktoré vykonali v spolupáchateľstve s ďalšími osobami, pričom
ich formou konania bolo síce neaktívne konanie, ale ich úlohou bolo zvyšovať dôraznosť vyhrážky
smerovanej poškodenému Z. Z., prvotne prednesenú svedkom A. C. a potom ostatnými prítomnými.
C. preukázané, že všetci traja obžalovaní prišli spolu s ďalšími osobami, celkovo v počte osem mužov,

ktorí prišli k autobazáru poškodeného na dvoch K.. Po vystúpení z týchto áut hneď oslovili svedka
Z., ktorý sa nachádzal v autobazáre, či je Z., keď zistili, že nie je, nariadili mu, aby ho okamžite
privolal. N. traja obžalovaní v tom čase patrili k tejto skupine mužov, aj keď neboli aktívni vo fyzickom
napádaní poškodeného a vo vyhrážkach jednoznačne ich konanie súd musí hodnotiť ako posilnenieúčinku vyhrážok ich samotnou prítomnosťou. S. tvrdenie obžalovaného U., že on nič nerobil, nič nekonal,
je irelevantné, pretože jeho úmysel zúčastniť sa vyhrážania sa poškodenému Z. bol preukázaný už
jeho samotnou prítomnosťou v tejto skupine osôb. Spolu totiž prišli na dvoch motorových vozidlách a

po skončení akcie spolu odišli všetci rovnako na dvoch motorových vozidlách. V podstate prevedením
skutku išlo o tzv. mafiánsku metódu vyhrážania sa inej osobe, aby skupina dosiahla svoj cieľ. Tým bola
splnená aj druhá zákonná podmienka spolupáchateľstva (subjektívna podmienka).
Rovnako neobstoja ani námietky obžalovaných O. a S. ohľadne ich tvrdení, že na mieste činu neboli,
pretože sa v tom čase nachádzali v prevádzke výherných prístrojov, kde vykonávali kontrolu úradníci

daňového úradu. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd vypočul svedkov A. A. a N. A., pracovníkov
daňového úradu, pričom z ich výpovedí zistil, že dňa XX.XX.XXXX bol vykonaný daňový dozor, z ich
výpovedí však nebolo preukázané, že by daňová kontrola s obžalovanými prebiehala aj v čase okolo
XX hod. Za týchto okolností potom súd vyhodnotil ako pochybný zápis v správe o výsledku dozoru, t.j.,
že dozor sa mal skončiť o XX.XX hod., pričom reálny výkon mal prebiehať od XX.XX hod. do XX.XX
hod., preto prvostupňový súd správne neuveril týmto tvrdeniam obžalovaných O. a S., ani svedkom o

tom, že mali do XX.XX hod. byť na inom mieste, ako na mieste činu. V tomto smere svedkovia Z., Z. a X.
jednoznačne vo svojich výpovediach, aj pri konfrontáciách označili S. O. a N. S. ako prítomné osoby na
mieste činu. Z uvedeného dôvodu ani odvolací súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného S. O. a N.
S., týkajúcej sa ich prítomnosti na mieste činu, keďže prvostupňový súd sa s rozpormi v ich výpovediach
a zadováženými dokumentami z predmetných kontrol vysporiadal v napadnutom rozsudku na str. XX

druhý odsek, s ktorým hodnotením dôkazov sa krajský súd v plnej miere stotožnil a v podrobnostiach naň
poukazuje. Rovnako ako aj ďalšie námietky obžalovaných O. a S., týkajúceho sa oslobodenia N. D.,
hodnotenia svedeckých výpovedí svedkov C., Q., F., L., X., Z. a svedkov A. a A. krajský súd vyhodnotil
ako účelové tvrdenia s cieľom spochybniť záver o vine obžalovaných, ktorý urobil prvostupňový súd. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd musel tak isto vyhodnotiť obhajobu oboch obžalovaných ako účelovú,

ktorá mala obžalovaných zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum.
V konečnom dôsledku sa odvolací súd stotožnil s námietkou obžalovaného A. U., že sa voči jeho osobe
viedlo trestné konanie neprimerane dlhú dobu, na túto skutočnosť však už prvostupňový súd prihliadol
pri ukladaní trestu obžalovaným a v tejto súvislosti okresný súd aplikoval čl. 6 ods. 1 Medzinárodného
dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Z uvedeného dôvodu okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o uložených trestoch obžalovaným,
v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu.
Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali
všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní
trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa, či možnosť jeho nápravy. Primeranosť

a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni
mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste.
V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s určením
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia na 1 rok u všetkých troch obžalovaných aj krajský súd

považuje za primeraný a zákonný, a to najmä s poukazom na aplikáciu čl. 6 ods. 1 Medzinárodného
dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ktorý prvostupňový súd aplikoval vzhľadom
aj na dĺžku vedenia trestného konania proti obžalovaným. Takto uložený podmienečný trest odňatia
slobody potom vyhovuje zákonným podmienkam pre individuálnu a generálnu prevenciu. Je uložený na
samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1

Tr. zák., pričom horná hranica trestnej sadzby v tomto prípade bola až 6 rokov.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Tr. por. zamietol odvolania
obžalovaných A.V., S. O. a N. S. ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.