Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/76/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122398923
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:6122398923.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, F., 2/ A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, F., 3/ A. G.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, F., 4/ A. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, F., 5/ A.
J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, F., 6/ G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, F.,
všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr. Eduard Šoška, advokát, Daniela Dlabača 769/21, Žilina, IČO:
37 813 145, proti žalovanému: KALA-TECH s.r.o., Daxnerova 9, Žilina, IČO: 52 415 007, o zaplatenie
10.354,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ spoločne a nerozdielne istinu vo výške 10.354,80

eur, zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 2.000 eur od 3.5.2022 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy
3.500 od 3.6.2022 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 3.500 eur od 3.7.2022 do zaplatenia, 0,05
% denne zo sumy 1.354,80 eur od 3.8.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty nad 0,05 % do 0,5 % denne súd žalobný návrh žalobcov
1/ až 6/ z a m i e t a .

III. Žalobcovia 1/ až 6/ voči žalovanému m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobcovia 1/ až 6/ domáhali zaplatenia sumy 10.354,80 eur spolu so
špecifikovanou zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % denne zo sumy 2.000 eur od 3.5.2022 do zaplatenia,
0,5 % denne zo sumy 3.500 od 3.6.2022 do zaplatenia, 0,5 % denne zo sumy 3.500 eur od 3.7.2022 do
zaplatenia, 0,5 % denne zo sumy 1.354,80 eur od 3.8.2022 do zaplatenia na tom skutkovom základe,
že žalobcovia uzatvorili so žalovaným dňa 7.06.2019 zmluvu o nájme, predmetom ktorej je prenechanie
nehnuteľnosti do užívania za odplatu. Žalovaný bol podľa čl. III. zmluvy o nájme povinný platiť nájomné

vo výške 3.500 eur mesačne so splatnosťou do 3. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný
si neplnil povinnosť platiť nájomné riadne a včas a za mesiac máj 2022 zostal dlžný nájomné vo výške
2.000 eur, za mesiac jún 2022 nezaplatil nájomné vo výške 3.500 eur, za mesiac júl nezaplatil nájomné
vo výške 3.500 eur a za mesiac august ku dňu skončenia nájomného vzťahu dňa 12.8.2022 nezaplatil
pomernú časť nájomného vo výške 1.354,80 eur. Celkovo tak zostal žalovaný dlžný na nájomnom sumu
10.354,80 eur. Zmluvné strany mali podľa čl. III. bod 7 zmluvy o nájme dojednanú zmluvnú pokutu vo
výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu
sp. zn. 25Up/1152/2022-21 zo dňa 25.08.2022, ktorým žalobe v celom rozsah vyhovel. Proti vyššie
označenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že neuznáva žalobcamiuplatnený nárok a to ani čo do dôvodu ani do výšky. Žalovaný síce mal povinnosť výplaty voči žalobcom
na základe zmluvy o nájme zo dňa 7.06.2019, následne však neboli naplnené podmienky na to, aby
žalovanývyplatilžalobcomnimipožadovanésumy.Žalovanýmázároveňzato,ženenastalianiokolnosti,

ktoré by odôvodňovali povinnosť žalovaného uhradiť zmluvnú pokutu. Tieto tvrdenia žalovaného budú
následne preukázané dôkazmi, ktoré žalovaný bezodkladne navrhne v ďalšom konaní.
3. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie (v neprítomnosti žalovaného, ktorý doručenie predvolania
mal riadne vykázané - zásielku prevzal dňa 5.7.2023, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania) výsluchom žalobcu 1/, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi produkovanými žalobcami a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
4. Žalobca 1/ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a pridržiaval sa jeho skutkového odôvodnenia.
Udával, že na základe nájomnej zmluvy žalovaný neplnil povinnosti a neplatil platby nájomného tak,
ako boli vyčíslené a následne listom zo dňa 7.08.2022 žalobcovia cez právneho zástupcu odstúpili od
uzavretej zmluvy, a teda domáha sa peňažného plnenia tak, ako je špecifikovaný v návrhu. Pokiaľ ide
o uplatnený nárok podľa čl. III. bod 7, a to zmluvná pokuta vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý deň

omeškania, žalobca 1/ uviedol, že zotrváva aj na uplatnenej tejto náhrade, nakoľko žalovaný mu spôsobil
aj iné výdavky, nezaplatil vodné, stočné a boli by sa dohodli aj na znížení a netrvali by na celej výške,
avšak žalovaný na pojednávanie neprišiel. Tiež následne žiadal, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie.
5. Zo zmluvy o nájme uzavretej medzi prenajímateľom - žalobcovia 1/ až 6/ a nájomcom – žalovaný
súd vzal za preukázané, že predmetom nájmu sú nehnuteľnosti a to rodinný dom súp. č. 440, 441

spolu s pozemkami tak, ako sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. F. a prenajímatelia prenechali
touto zmluvou nájomcovi do nájmu a nájomca si od prenajímateľa berie do nájmu predmet nájmu a to –
dvojdom pozostávajúci z 11 obytných miestností a príslušenstva. V čl. III. bod 1 bola zmluvnými stranami
dohodnutá cena nájmu – nájomné za predmet nájmu je dohodou zmluvných strán stanovená vo výške
3.500 eur mesačne a v cene nájmu nie je zahrnutá spotrebovaná elektrická energia, vodné a stočné,

poplatky za odvoz odpadu a médiá, ktoré si bude nájomca hradiť sám na základe dodávateľsko-
odberateľských zmlúv, ktoré si sám uzatvorí s poskytovateľmi energií a médií. V zmysle čl. III. bod 4
nájomca sa zaviazal prenajímateľovi platiť nájomné v celkovej čiastke 3.500 eur, a to najneskôr v tretí
kalendárny deň príslušného mesiaca na základe splátkového kalendára. V zmysle čl. III. bod 7 v prípade
omeškania nájomcu so zaplatením nájomného podľa tohto článku zmluvy vzniká prenajímateľovi právo

voči nájomcovi na zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Nárok
na poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka tým nie je dotknutý. Nájomný vzťah
v zmysle čl. VI. citovanej zmluvy sa uzatvára na dobu neurčitú s účinnosťou od 15.06.2019. Zmluva bola
podpísaná zmluvnými stranami dňa 7.06.2019 (č.l. 12).
6. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. F. súd zistil, že dom súp. č. 440 a dom súp. č. 441 je v podielovom

spoluvlastníctve žalobcov 1/ až 6/.
7. Dňa 19.7.2022 (č.l. 16) právny zástupca žalobcov v pokuse o mimosúdne urovnanie vyzval
žalovaného na platbu nájomného za mesiac máj, jún a júl spolu vo výške 9.000 eur, a zároveň na úhradu
zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania vyčíslenej v sume 1.855 eur
a vyzval na úhradu žalovanej sumy v lehote 5 dní.

8. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
9.Prevzniknájomnejzmluvysanevyžadujepísomnáforma.Prenajímateľomjeosoba,ktoráprenecháva
vo forme nájmu vec alebo iný právny predmet do užívania alebo brania úžitkov z nej inej osobe
a predmetom užívania na základe nájmu môžu byť hnuteľné a nehnuteľné veci, ale aj časť veci,

prípadne jej súčasť alebo príslušenstvo. Pojmovým znakom nájmu napokon je, že sa zriaďuje za odplatu
(nájomné). Dohoda o výške nájomného je spravidla súčasťou zmluvy o nájme, pričom nedostatok
dohody v tomto smere však nemôže mať za následok neplatnosť zmluvy. Nájomné spočíva spravidla
v opakujúcom sa plnení.
10. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,

inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.
11. Pod nájomným treba rozumieť poskytovanú odplatu za prenechanie určitej veci na dočasné užívanie.
Možno ho v zmysle dohody poskytovať predovšetkým vo forme finančnej, t.j. v peniazoch, avšak nie je
vylúčené jeho plnenie ani v naturálnej, prípadne inej forme. Jeho výška môže byť určená v nájomnej

zmluve. Nájomnú zmluvu uzavretú na neurčitú dobu možno zrušiť na podnet prenajímateľa alebo
nájomcu z akéhokoľvek (i bez uvedenia dôvodu) buď ich dohodou alebo výpoveďou danou niektorým
z nich. Súčasťou dohody o zrušení zmluvy je spravidla aj dohoda o vydaní veci alebo o vyprataní
nehnuteľnosti. Výpoveď ako jednostranný právny úkon (§ 34 a nasl.) prenajímateľa alebo nájomcuprichádza do úvahy, ak nedošlo k dohode medzi nimi o zrušení nájomnej zmluvy a zákon neustanovuje
dôvody pre výpoveď ani lehotu, v ktorej možno zmluvu vypovedať po neúspešnom pokuse o uzavretie
dohody o zrušení nájomnej zmluvy.

12. Súd vzal za nesporné, že žalobcovia ako prenajímatelia a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa
7.06.2019 zmluvu o nájme nehnuteľnosti s príslušenstvom a cena nájmu bola dojednaná v čl. III.
bod 1 zmluvy, a to vo výške 3.500 eur ako mesačný nájom splatný najneskôr v tretí kalendárny deň
príslušného mesiaca. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú (čl. VI. zmluvy). Teda medzi žalobcami
1/ až 6/ a žalovaným bol založený záväzkovo-právny vzťah na základe zmluvy o nájme. V danom

prípade žalobcovia ako prenajímateľ domáhali sa zaplatenia nájomného dohodnutého medzi stranami
na základe zmluvy o nájme a nebolo sporné, že túto zmluvu uzatvorili s dojednanou výškou mesačného
nájomného 3.500 eur a na dobu neurčitú. Nebolo sporné ani to, že žalovaný neuhradil nájomné za
mesiac máj až august 2022 spolu vo výške 10.354,80 eur t.j do ukončenia nájmu 12.08.2022 (túto
skutočnosť žalovaný nenamietal).

13. Keďže si žalovaný svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy nesplnil, súd mu uložil povinnosť zaplatiť
dlžné nájomné žalobcom 1/ až 6/ v sume 10.354,80 eur, pretože ako dlžník má povinnosť z platného
záväzku zaplatiť dohodnuté nájomné.

14. Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa § 137 písm. a) C.s.p. dôkazné bremeno ohľadom

určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba
priaznivé právne dôsledky. Žalobcovia v konaní preukázali existenciu záväzkovo-právneho vzťahu, kedy
žalovanému vznikla povinnosť platiť nájomné a na strane druhej dôkazné bremeno ohľadom existencie
právnej skutočnosti, ktorá má za následok zánik dlhu, bolo na žalovanom ako dlžníkovi. Dôkaz o opaku
(neexistencii dlhu) podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení (§ 559 - 587 Občianskeho zákonníka)

zaťažovalo žalovaného a nebolo preto povinnosťou súdu nahrádzať ju a vykonávať dokazovania nad
tento zákonný rámec. V tomto prípade bolo na žalovanom, aby preukázal, že nájomné v rozhodnom
období v zmysle svojho záväzku zaplatil.

15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť
s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presiahne rozsah
vzniknutej škody.

17. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo

veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinnosti, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď
porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa
účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi
v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu
záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo

pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy
písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom
v budúcnosti nevznikli pochybnosti.

18. Predmetom konania bolo nielen zaplatenie istiny – dlžného nájomného ale i zmluvnej pokuty (vo

výške 0,5 % denne zo sumy 2.000 eur od 3.5.2022 do zaplatenia, 0,5 % denne zo sumy 3.500 od
3.6.2022 do zaplatenia, 0,5 % denne zo sumy 3.500 eur od 3.7.2022 do zaplatenia, 0,5 % denne zo
sumy 1.354,80 eur od 3.8.2022 do zaplatenia) a to dohodnutej v čl. III. bod 7 citovanej zmluvy o nájme,
v zmysle ktorej v prípade omeškania nájomcu so zaplatením nájomného podľa tohto čl. zmluvy vzniká
prenajímateľovi právo voči nájomcovi na zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý deň

omeškania.

19. Súd v priebehu konania poukázal na výšku zmluvnej pokuty, ktorá bola medzi účastníkmi dohodnutá
a pre spravodlivé usporiadanie posudzoval aj primeranosť zmluvnej pokuty v sadzbe 0,5 % z dlžnejčiastky za každý deň omeškania, čo predstavuje 182,50 % za rok a v tejto súvislosti pri posudzovaní
primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty bolo potrebné prihliadať k celkovým okolnostiam úkonu,
jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Podľa názoru súdu je namieste jej posúdenie z pohľadu

naplnenia ďalších jej funkcií – preventívnej, ktorá má zmluvnú stranu viesť, motivovať k plneniu zmluvnej
povinnosti a sankčnej, ktorá je prejavom sankčnosti zmluvnej pokuty a vyplýva z toho, že zaplatením
zmluvnej pokuty nezaniká záväzok ňou zabezpečovaný. Dohodnutá výška zmluvnej pokuty je vzhľadom
na hodnotu zabezpečovanej povinnosti (platiť nájomné vo výške 3.500 eur mesačne riadne a včas –
t.j. v prípade omeškania nájomcu so zaplatením nájomného) neprimeraná a podľa názoru súdu je preto

priestor na moderáciu zmluvnej pokuty. Súd je toho názoru, že pasivita žalovaného v konaní nemôže
mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok.

20. Zmluvná pokuta predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju najmä zmluvnú
povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. V konaní nebolo
preukázané, že žalobcom vznikla škoda, resp. obdobná ujma a odpadá tak reparačná (uhradzovacia)

funkciazmluvnejpokuty,ktorejzmyslomjereparovaťnastraneveriteľaujmu,ktorámuvzniklavdôsledku
porušenia povinností zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta má v prvom rade čeliť porušeniu povinností
(funkcia prevenčná) a znamená, že ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bola hlavná funkcia
zmluvnej pokuty vyčerpaná. V danom prípade zabezpečená povinnosť zmluvnou pokutou nebola plnená
a teda odpadá funkcia prevenčná, ktorá z pohľadu naplnenia jej významu tak, ako bola v zmluve

dojednaná nemotivovala žalovaného k plneniu zmluvnej povinnosti. Keďže žalovaný zmluvnú povinnosť
(platiť nájomné riadne a včas) porušil, súd posudzoval zmluvnú pokutu z pohľadu sankcie pre toho,
kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktorú
povinnosť nahradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná
pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú

povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vzniká veriteľovi
škoda.Súddospelkzáveru,žedohodnutávýškazmluvnejpokuty(0,5%denne)jevzhľadomnahodnotu
zabezpečovanej povinnosti (platba mesačného nájmu 3.500 eur) neprimeraná.

21. Súd pristúpil k uplatneniu moderačného oprávnenia pri aplikácii ustanovenia § 545a, ktoré umožňuje

súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu a rozhodnúť, že
zmluvnú pokutu neprizná v celej výške, v akej bola účastníkmi dohodnutá, aj keď veriteľovi na zaplatenie
zmluvnej pokuty vznikol nárok. Intenzita zmluvnej pokuty svojím účelom musí byť prostriedkom, ktorý
núti zaviazanú zmluvnú stranu vynaložiť maximálne úsilie k splneniu si prevzatej zmluvnej povinnosti
a na druhej strane je prostriedkom ochrany zabezpečenia druhej zmluvnej strany a garanciou, že

zmluvný záväzok bude riadne a včas splnený. Podľa názoru súdu dohodnutá zmluvná pokuta (0,5%
denne z dlžnej sumy) v danom prípade svojím obsahom a zmyslom nepochybne nevytvorila donucovací
prostriedok pre zmluvnú stranu - žalovaného, aby si prevzatú zmluvnú povinnosť splnil a zmluvná
pokuta tak, ako bola dohodnutá medzi účastníkmi vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti jej
výška predstavovala 182,50 % zabezpečovaného zmluvného záväzku. Sankčný charakter zmluvnej

pokuty vyplýva z toho, že účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom
v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku a preto súd výšku zmluvnej pokuty primerane
znížil na 0,05 % denne z dohodnutej výšky 0,5 % eur, čo zodpovedá 18,25 % ročne. Podľa názoru
súdu priznaná zmluvná pokuta v sadzbe 0,05 % denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou a to
s prihliadnutím na okolností a podmienky existujúce v čase uzavretia zmluvy nájme. Vo zvyšnej časti

uplatnenej zmluvnej pokuty nad 0,05 % denne do 0,5 % denne z dlžnej sumy žalobu zamietol.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcov 1/ až 6/ vo veci
a priznal žalobcom 1/ až 6/ proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

24. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).