Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ľubica Adamčíková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-14C/185/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520207856
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7520207856.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom v C. XXX, 2/ B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom vo D., E. XX, 3/ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v
Medzeve, Grunt 160, 4/ F. F., nar. X.X.XXXX, bytom v Budimíre 87 všetci zast. B. G. A., H., A., MHA -
Advokáts.r.o.sosídlomMasarykova2,Košice,IČO:36861324protižalovaným:1/A.I.,pobytneznámy,
zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, 2/ A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom vo D., E. XX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje, že do dedičstva po neb. J. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom E.
XX, D. patria nehnuteľnosti zapísané na odbore Okresného úradu Košice-okolie, obec D., kat.úz. D.,
zapísané na LV č.XXXX ako parc.reg.E č. 93 o výmere 167 m2, trvalý trávnatý porast a parc.reg. E č.95
o výmere 102 m2 záhrada.
II. Stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia sa podaným žalobným návrhom domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po neb. J. B.,
nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX patria nehnuteľnosti zapísané na odbore Okresného úradu Košice-
okolie, obec D., kat.úz. Valaliky, na LV č.XXXX ako parc.reg. E č.93, vo výmere 167 m2, trvalý trávnatý
porast a parc.reg. E č.95 vo výmere 102 m2, záhrada. Žalobu odôvodnili tým, že v roku 1969 ich právny
predchodca odkúpil od žalovaného v 1.rade nehnuteľnosti ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O predmetné nehnuteľnosti sa výlučne a dlhodobo právny predchodca žalobcov – otec J. B. staral a po
jeho smrti sa dedičmi J. B. stali jeho deti, a to žalobcovia a žalovaný v 2.rade.
2. Slovenský pozemkový fond, ktorý v konaní zastupoval žalovaného v 1.rade s podanou žalobou
súhlasí. U žalovaného v 2.rade súd postupoval v zmysle § 116 ods.2 CSP- fikcia doručenia.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 4.rade, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi,
ktoré žalobcovia predložili, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Vypočutá žalobkyňa v 4.rade uviedla, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania stále užívala jej
rodina, odkedy si to pamätá a v podstate ide o pozemok, ktorý sa nachádza pred vchodom do domu
a za domom záhrada, pričom všetci žalobcovia si mysleli, že tento pozemok im patrí. V roku 2015 sa
uskutočnilo dedičské konanie, avšak predmetom dedičského konania predmetná nehnuteľnosť nebola.
Ďalej uviedla, že z rozprávania právneho predchodcu – otca vie, že otec chcel postaviť rodinný dom,
keďže ich bolo 5 detí a povedal im, že od p. I. odkúpil pozemok a že mu zaň zaplatil. Akým spôsobom
to celé prebehlo, uviesť nevedela, avšak otec hovoril, že predmetný pozemok kúpil v roku 1969. Ďalej
uviedla, že predmetný pozemok je riadne ohradený, a to murovaným oplotením, keďže jej rodičia sao všetko starali. Uviedla, že kúpu predmetného pozemku vie potvrdiť ich sused K. I., ktorý je synovcom
žalovaného v 1.rade. Ako dôkaz na svoje tvrdenie predložila súdu grafickú identifikáciu parciel, ako aj
potvrdenie obce Valaliky o užívaní a platení dane z nehnuteľnosti ich právnym predchodcom – otcom.
5. Vypočutý svedok K. I. uviedol, že žalobcov pozná, keďže sú jeho susedia. Potvrdil, že nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom tohto sporu patrila jeho strýkovi A. I. – žalovanému v 1.rade. Uviedol, že strýko
mu povedal, že niekedy v roku 1968 alebo 1969 odpredal J. B. – právnemu predchodcovi žalobcov
a H. L. predmetný pozemok na výstavbu rodinného domu. Títo dvaja mali stavať rodinný dvojdom,
pretože ide o časť pozemku pred domom a časť pozemku za domom. Nevedel presne uviesť, kedy
právni predchodcovia žalobcov postavili rodinný dom, keďže on si postavil v roku 1976 a rodina B.
už mala dom postavený. Ďalej uviedol, že aj keď právni predchodcovia žalobcov odkúpili predmetný
pozemok v roku 1969, ale dom postavili až v roku 1974. Bolo to z toho dôvodu, že v tom čase všetko
vybavovanietrvaloveľmidlhoataktiežnebolodostatokmateriálu.Potvrdilvšak,žeprávnipredchodcovia
žalobcov predmetný pozemok užívali od roku 1969, riadne si ho ohradili a užívali ho ako záhradu. Taktiež
uviedol, že má vedomosť o tom, že právni predchodcovia žalobcov za predmetný pozemok platili aj
dane. A taktiež, že doposiaľ túto nehnuteľnosť rodina Ječovcov užíva.
6. Vypočutý svedok H. L. uviedol, že žalobcovia sú jeho bezprostrednými susedmi. Potvrdil, že jeho
otec mu povedal, že J. B. – otec žalobcov odkúpil od žalovaného v 1.rade niekedy pred rokom 1970
pozemky a neskôr aj otec žalobcov spolu s otcom svedka odkúpili od miestneho úradu nehnuteľnosti
na výstavbu domu. Ďalej potvrdil, že má vedomosť o tom, že právni predchodcovia žalobcov a jeho
otec mali záujem postaviť rodinné domy, ale v tom čase to ešte nebolo vysporiadané. Potvrdil, že v roku
1973 začali spoločne stavať rodinný dvojdom, potom čo odkúpili pozemky od miestneho úradu. Taktiež
potvrdil, že predmetné nehnuteľnosti sú od doby, kedy boli vystavané domy, riadne oplotené.
7. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
8. V prvom rade sa súd zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení, že
sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po zosnulom J. B.. Právny záujem, ktorý je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že vyhovením žalobe bude
možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a ochranu práv žalobcu alebo jeho oprávnených
záujmov. Súdna prax vychádza z toho, že: 1. naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací
petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáhal) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, 2. tento záujem je daný
vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho
právne postavenie stalo neisté, 3. záver súdu o (ne) existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu
predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný (správne zvolený a prípustný) procesný
nástroj ochrany jeho práva, 4. naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak sa určovacou žalobou
vytvorí pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde prípadným ďalším sporom, 5. naliehavý
právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis do katastra
nehnuteľnosti,6.naliehavýprávnyzáujemnaurčení,čituprávnyvzťahaleboprávoječinieje,môžemať
aj tretia osoba (na samom úkone alebo právnom vzťahu bezprostredne nezúčastnená), pokiaľ preukáže,
že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvni (zlepší) jej právne postavenie. Naliehavý právny záujem
na určení je daný najmä tam, kde je aktuálny stav objektívnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, pričom nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla.
Bez takého určenia by bolo ohrozené, či porušené žalobcovo právo alebo by sa bez tohto určenia jeho
právne postavenie stalo neistým.
9. Aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými spočívajúci v tom,
že žalobcovia napriek tomu, že sú dedičmi po poručiteľovi – pôvodnom vlastníkovi predmetných
nehnuteľnosti, zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti nedosiahli v dedičskom konaní
z dôvodu, že pôvodný vlastník – poručiteľ odkúpil sporné nehnuteľnosti od žalovaného v 1.rade v roku
1969, avšak žalobcovia nevedeli predložiť žiadnu zmluvu, na základe ktorej došlo ku kúpe predmetných
nehnuteľnosti. Skutočnosť, že došlo k predaju predmetných sporných nehnuteľnosti žalovaným v 1.rade
právnemu predchodcovi žalobcov dosvedčili aj vypočutí svedkovia. Vzhľadom k tomu, že žalobou sadaným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a právnej neistoty sporových strán, súd
dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je v danom prípade daný.
10. Podľa § 132 ods. 1 zák.č.40/164 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastníctvo možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.
11. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
13. V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcov odkúpil od
žalovaného v 1.rade sporné nehnuteľnosti v roku 1969. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 460
OZ, v súdenej veci bolo potrebné predovšetkým vyriešiť otázku, či poručiteľ v čase smrti bol vlastníkom
predmetných nehnuteľnosti.
14. Na základe vykonaného dokazovania už skôr uvedeného, súd vyhovel žalobe žalobcov v celom
rozsahu a určil, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi a následne
tieto nehnuteľnosti budú prejednané v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
17. Súd žalobcom nepriznal náhradu trov konania aj keď v konaní boli úspešní, avšak trovy konania si
neuplatnili voči žalovanému v 1.rade, iba voči žalovanému v 2.rade. Keďže u žalovaného v 2.rade súd
postupoval v zmysle § 116 ods.2 CSP, súd nepriznal náhradu trov konania ani voči žalovanému v 2.rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Košice. Lehota na podanie odvolania
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.