Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820202114
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5820202114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: F. Y.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. W. XXXX/XX, G., prechodne bytom M. XXX/X, Z., právne zastúpený
Mgr. Jurajom Kornhauserom, advokátom so sídlom I. L. XX, Z., proti žalovanej: W. Z., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom Z. XXX/XX, G., o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, na základe odvolania
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/64/2020-129 zo dňa 28. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) určil, že právo žalovanej
na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej medzi kupujúcim - žalobcom a predávajúcimi - W. Z., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, G. a W. Z., nar.: X.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, G., zo dňa
6.3.2020, ktorá kúpna zmluva bola predložená do konania o návrhu na vklad vedeného na Okresnom
úrade Tvrdošín, katastrálny odbor, pod V-483/2020, ktoré (právo na odstúpenie) žalovaná realizovala
odstúpením od kúpnej zmluvy dňa 4.9.2020, nebolo dané.

2.Primárne súd prvej inštancie skúmal procesnú prípustnosť žaloby. V tejto spojitosti zistil, že počas
konania o vklade vlastníckeho Okresný úrad Tvrdošín, katastrálny odbor, rozhodnutím zo dňa 17.9.2020
prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam na dobu 30
dní z dôvodu, že počas katastrálneho konania žalovaná doručila správnemu orgánu odstúpenie od
kúpnejzmluvy.Správnyorgánpretovyzvalžalobcunapredloženiepísomnéhostanoviskakodstúpenius
poučením, že v prípade nesúhlasu s odstúpením je potrebné, aby podal určovaciu žalobu v zmysle § 137
písm. c) CSP a informoval o tom správny orgán predložením potvrdenia o podaní žaloby na príslušnom

súde. Na základe toho žalobca podal predmetnú žalobu.
3.Okresný súd uviedol, že rozhodovanie o tom, či je právny úkon platný alebo neplatný, je rozhodovaním
o právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Z tohto hľadiska je možné považovať výzvu správneho
orgánu za mätúcu. Pokiaľ by však aj bol žalobca správnym orgánom správne poučený, aby postupoval
podľa § 137 písm. d) CSP, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu žalobcovi možnosť žalovať o
určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. V prípade, že kupujúci je už zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník, má možnosť podať určovaciu žalobu, na základe ktorej sa bude súdu

domáhaťvysloveniarozsudku,žejevlastníkomdanýchnehnuteľností.Neprehľadnejšiasituácianastáva
v prípade, ak dôjde k odstúpeniu od nadobúdacej zmluvy v priebehu vkladového konania, t.j. vtedy keď
správny orgán ešte nerozhodol, čo je aj tento prípad. V takom prípade neprichádza do úvahy podanie
určovacej žaloby o určenie vlastníckeho práva, nakoľko súd by obišiel celé konanie a rozhodnutiesprávneho orgánu podľa katastrálneho zákona. Uvedené situácie vznikajú v obvode Okresného súdu
Námestovo pomerne často, nakoľko správne orgány na úseku katastra nehnuteľností sa necítia
oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 (R 81/2014) a následné usmernenie

v Katastrálnom bulletine) skúmať platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy a teda akákoľvek listina, a to
aj taká ktorá je zjavne neplatným právnym úkonom a možno dokonca ani nemá náležitosti právneho
úkonu, môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva záznamom, pričom stačí aby sa druhý účastník
právneho vzťahu, hoci aj zapísaný na liste vlastníctva, nevyjadril v stanovenej lehote.
4.V posudzovanom prípade, je však podľa súdu prvej inštancie zrejmé čo má žalobca touto žalobou

v úmysle dosiahnuť a súd môže jeho nárok pretransformovať do takej podoby, aby bol aj procesne
prípustný. V opačnom prípade, by súd odňal žalobcovi možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Platnosť/
neplatnosť odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy by sa stala prakticky nepreskúmateľnou, keďže súd
by ju z procesného hľadiska nemohol meritórne prejednať ako žalobu podľa § 137 písm. d) CSP a
správny orgán, by ju tiež neposudzoval nakoľko sa na to necíti oprávnený.
5.Súd prvej inštancie tu čiastkovo uzavrel, že pri posudzovaní procesnej prípustnosti žaloby vychádzal

z toho, že § 137 CSP prostredníctvom slova „najmä“ vyjadruje to, že výpočet toho, čoho sa možno
žalobou domáhať je len demonštratívny. Predmetné ustanovenie je potrebné vnímať v úzkej spojitosti s
§ 3 CSP, podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Pokiaľ teda vychádzajúc zo záverov
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 (R 81/2014), nie je správny orgán oprávnený

posudzovať úkon odstúpenia od nadobúdacieho titulu (kúpnej zmluvy), je takýmto orgánom súd. Ten
je potom povinný postupovať tak, aby strane sporu neodňal možnosť domáhať sa súdnej ochrany. V
kontexte uvedeného je možné žalobu považovať aj ako určitý druh určovacej žaloby (§ 137 písm. c)
CSP, na základe ktorej súd zistí, či tu právo vykonať nejaký právny úkon je, resp. bolo. Preto dospel k
záveru, že naliehavý právny záujme žalobcu existuje. Odstúpením od zmluvy jednou zmluvnou stranou

a dôjdením tohto prejavu vôle adresátovi, sa zmluva zrušuje od počiatku. Nakoľko žalovaná odstúpila
od kúpnej zmluvy z 6.3.2020 v priebehu vkladového konania, stalo sa právne postavenie žalobcu
neistým, a to o to viac, že v prevádzaných nehnuteľnostiach býva so svojou rodinou, prevádzkuje tam
svoje podnikanie a za prevádzané nehnuteľnosti už zaplatil kúpnu cenu. V danom prípade naliehavý
právny záujem ani nebolo potrebné preukazovať, nakoľko možnosť podať žalobu podľa § 137 c) CSP

vyplýva aj z osobitného predpisu, ktorým je § 31a písm. c) katastrálneho zákona, ktorý predpokladá,
že účastník katastrálneho konania na výzvu správneho orgánu predloží verejnú listinu alebo inú listinu,
ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti.

6.Následne, pokiaľ ide o samotné posúdenie veci, okresný súd skutkovo ustálil, že žalovaná s

manželom ako predávajúci rokovali so žalobcom ako kupujúcim o predaji prevádzaných nehnuteľností
od septembra 2019, t.j. niekoľko mesiacov. Aj iniciatíva na predaj prevádzaných nehnuteľností
prišla zo strany predávajúcich. Kúpa mala byť zrealizovaná do konca roka 2019, avšak financujúca
banka požadovala od žalobcu daňové priznanie, a z daného dôvodu sa kúpa prevádzaných
nehnuteľnostípresunulanarok2020.Právemanželžalovanejdalvseptembri2019vypracovaťznalecký

posudok za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty prevádzaných nehnuteľností za účelom realizácie
hypotekárneho obchodu a zriadenia záložného práva. Všeobecná hodnota prevádzaných nehnuteľností
podľa uvedeného znaleckého posudku bola stanovená na 158.000 eur. Žalobca zároveň od jesene
2019 začal so súhlasom žalovanej a jej manžela s rekonštrukciou druhého podlažia kupovanej stavby.
Prvý návrh kúpnej zmluvy vypracoval opäť manžel žalovanej a otec manželky žalobcu (G. I.). Uvedený

návrh kúpnej zmluvy však nebol akceptovateľný pre financujúcu banku a žalobca dal vypracovať
prostredníctvom hypotekárnej poradkyne a ich právničky návrh kúpnej zmluvy, ktorý sa v konečnom
dôsledku aj podpisoval. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 6.3.2020, návrh na vklad bol na Okresnom
úrade Tvrdošín, katastrálnom odbore, podaný dňa 10.3.2020 a dodatok č. 1 k návrhu na vklad bol
podaný 13.3.2020. Na základe kúpnej zmluvy boli predávané prevádzané nehnuteľnosti za kúpnu cenu

166.000 eur. Kúpna cena pozostávala z dvoch častí, prvú časť kúpnej ceny vo výške 27.000 eur mala byť
zaplatenázvlastnýchzdrojovžalobcuadruháčasťkúpnejcenyvovýške139.000eurmalabyťzaplatená
z prostriedkov hypotekárneho úveru. Kúpna cena bola zaplatená. Predávajúci zároveň s podpisom
kúpnej zmluvy podpísali aj záložnú zmluvy s financujúcou bankou na prevádzané nehnuteľností, na
základe ktorej bolo zriadené záložné právo, ktoré vzniklo jeho vkladom do katastra nehnuteľností pod

V 482/2020 zo dňa 29.05.2020.
7.Manželovi žalovanej diagnostikovali zhubný melanóm v roku 2017, jeho zdravotný stav sa výraznejšie
zhoršil v marci 2020. Manžel žalovanej zomrel dňa XX.XX.XXXX. Jediným právnym nástupcom po
manželovi žalovanej je žalovaná samotná. Žalovaná doručila dňa 07.09.2020 žalobcovi odstúpenie odkúpnej zmluvy zo dňa 04.09.2020. Ako dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy uviedla, že kúpnu zmluvu
spolu s manželom podpísali v tiesni, nakoľko v čase podpísania kúpnej zmluvy bol manžel chorý,
absolvoval náročnú liečbu a predmet prevodu uvedený v kúpnej zmluve (prevádzané nehnuteľnosti)

nezodpovedal skutočnému premetu kúpy.

8.V rámci právneho posúdenia súd prvej inštancie východiskovo konštatoval, že zmluvná strana, pokiaľ
nie je v zmluve alebo zákone uvedené inak, má právo od zmluvy odstúpiť, ak túto zmluvu uzavrela v
tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 Občianskeho zákonníka).

9.Ohľadom splnenia týchto podmienok bolo dôkazné bremeno na strane žalovanej a nakoľko ho
žalovaná v tomto konaní neuniesla, nebola v tomto konaní úspešná. Tieseň mala byť podľa žalovanej
vyvolaná tým, že jej manžel bol vážne chorý, jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršil, nemohol chodiť a
podstupoval náročnú onkologickú liečbu v dôsledku čoho bola aj ona v zlom psychickom rozpoložení a
za takýchto okolností žalobca zorganizoval podpisovanie kúpnej zmluvy, návrhu na vklad ako aj záložnej
zmluvy počas presunu manžela žalovanej z nemocnice v Dolnom Kubíne do nemocnice v Žiline na

kapote auta, resp. v aute pred notárskym úradom v Dolnom Kubíne.
10.Danú situáciu však okresný súd nepovažoval za konanie v tiesni z nasledujúcich dôvodov. O predaji
nehnuteľností zmluvné strany jednali už od septembra 2019, nešlo teda o náhly krok. Samotný manžel
žalovanej dal ešte v septembri 2019 vyhotoviť za týmto účelom znalecký posudok na ohodnotenie
všetkých prevádzaných nehnuteľností. Okrem iného aj na základe tohto znaleckého posudku si potom

žalovaný požiadal o hypotekárny úver, ktorý mu bol vo financujúcej banke aj schválený. Žalovaná a
jej manžel teda už v čase niekoľko mesiacov pred uzatvorením kúpnej zmluvy akceptovali fakt, že
prevádzané nehnuteľnosti ako celok budú zabezpečovať budúcu pohľadávku financujúcej banky z
hypotekárneho úveru.
11.Je nelogické a žalovaná to ani nikdy netvrdila, že by predávajúci súhlasili s tým, aby aj časť pozemku

CKN parc. č. 567, o ktorej žalovaná tvrdí, že nemala byť predmetom predaja, zabezpečovala do
budúcnosti úver žalobcu. Vo vzťahu k okolnostiam podpisovania zmlúv je dôležité uviesť, že prvý
zaznamenaný prípad COVID-19 na Slovensku sa vyskytol dňa 6.3.2020 (v Česku 1.3.2020, v Poľsku
4.3.2020,vMaďarsku4.3.2020).Zhľadiskapostupovuzatváraniazmlúvdofebruára2020nemožnosíce
skutočne spôsob podpisovania zmlúv o prevode nehnuteľností na kapote auta považovať za štandardný

postup, od marca 2020 však museli akékoľvek dovtedajšie zvyklosti ustúpiť epidemickej situácii. Z
hľadiska vtedajšej situácie preto išlo o plne akceptovateľný a v daných dňoch aj vyžadovaný spôsob
uzatvárania zmlúv. Uvedený spôsob podpisovania znižoval možnosť prenosu ochorenia. V daných
dňoch a týždňoch bol všeobecný strach a obavy zo šírenia novej nepoznanej choroby a bolo potrebné
minimalizovať kontakt medzi osobami z rôznych domácností.

12.Nebolo sporné, že zmluvy boli podpisované pred notárskym úradom, že pracovníčka notára
oprávnená na osvedčovanie podpisov prišla k autu, kde sa nachádzali žalovaná, jej manžel a žalobca
a následne podpisy osvedčila. Navyše manžel žalovanej nemohol v tom čase chodiť, a aj z tohto
hľadiska bol pre neho tento spôsobom podpisovania vhodnejší. Napriek tomu, že zdravotný stav
manžela žalovanej sa výrazne zhoršil v marci 2020, nemalo takéto zhoršenie jeho stavu taký vplyv na

jeho vnímanie, aby nevedel posúdiť čo podpisuje, nakoľko ako je zrejmé manžel žalovanej aj neskôr
komunikoval so stranami sporu ohľadom realizovania predaja prevádzaných nehnuteľností. Žalovaná
bezpochyby zažívala kvôli chorobe manžela psychicky ťažké obdobie života a s tým spojený stres. Toto
obdobie však trvalo niekoľko mesiacov, nemožno preto len z tejto skutočnosti usudzovať, že všetky jej
právne úkony urobené v tomto období boli vykonané v tiesni.

13.Opísanéskutočnostitedanezakladalimožnosťkonštatovať,žekúpnazmluvabolapodpísanávtiesni.
Pre úspešné uplatnenie § 49 Občianskeho zákonníka je totiž potrebné, aby tieseň bola pohnútkou k
vykonaniu prejavu vôle. Choroba manžela žalovanej a jej zlé psychické rozpoloženie, neboli takýmto
spúšťačom konania, ktorý by ich viedol k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Uzatvorenie kúpnej zmluvy bolo
len zavŕšením niekoľko mesiacov trvajúceho procesu predaja prevádzaných nehnuteľností.

14.Za zásadnú súd považuje aj tú skutočnosť, že žalovaná vo svojom výsluchu uviedla, že o predaj
prevádzaných nehnuteľnosti sa vôbec nezaujímala, nakoľko celý predaj zastrešoval jej manžel a
podpísala to čo jej predložili. To znamená, že vo vzťahu k zmluvám a ich uzatvoreniu nemala žiadne
výhrady a zároveň k nim nemala žiadny vôľový postoj. Žalovaná sa preto ani nemohla vo vzťahu k
uzatváraným zmluvám dostať do tiesne, nakoľko tie z jej pohľadu v tom čase nemali vôbec súvis s jej

ťaživou psychickou situáciou.15.Násleen, pokiaľ ide o nápadne nevýhodné podmienky, tie nastávajú vtedy, ak ide o evidentný
nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo o očividnú nevýhodnosť nejakých ďalších podmienok. To
predpokladá, že druhému účastníkovi zmluvy nevýhodnosť podmienok musela byť zrejmá.

16.Vzhľadom k tomu, že kúpna cena bola medzi stranami dohodnutá už dlho pred uzatvorením
kúpnej zmluvy, že takto dohodnutá kúpna cena bola vyššia ako znaleckým posudkom určená
všeobecnáhodnotaprevádzanýchnehnuteľnostíaževkúpnejzmluvesanenachádzajúžiadnenápadne
nevýhodné podmienky pre jednu či druhú zmluvnú stranu, však nemožno podľa okresného súdu v
danom prípade hovoriť o nápadne nevýhodných podmienkach kúpnej zmluvy. To, že popri založení

prevádzaných nehnuteľností museli ešte rodičia manželky žalobcu založiť aj svoje nehnuteľnosti, svedčí
tiež o tom, že hodnota prevádzaných nehnuteľností nebola výrazne vyššia ako kúpna cena za ne. Ak
za nevýhodnosť podmienok považovala žalovaná miesto a čas uzatvorenia kúpnej zmluvy, súd odkázal
na posúdenie týchto skutočností v rámci skorších úvah o absencii tiesne.

17.Žalovaná neobjasnila, akú časť pozemku CKN parc. č. 567 nemala v úmysle predávať. Túto časť

opísala len ako časť pozemku CKN parc. č. 567 nachádzajúcu sa pod prístavbou. Zo zápisu v katastri
nehnuteľností vyplýva, že pozemok CKN parc. č. 567 má výmeru 185 m2. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že ohodnocovaná stavba s.č. XXX, a teda nesporne prevádzaná stavba, má zastavanú plochu
173,74 m2.
18.Súdu teda nebolo zrejmé a žalovaná takéto vysvetlenie ani neposkytla, kde na zvyšných 11 m2

majú byť postavené prístavba a v nej dve garsónky. Nelogickým v tvrdeniach žalovanej bola aj tá
skutočnosť, prečo sa nedovolávala aj neplatnosti kúpnej zmluvy aj vo vzťahu k prístavbe. Obdobne
nijakým spôsobom neuviedla, ako by mal byť riešený prístup k podľa nej neprevádzanej časti pozemku
CKN parc. č. 567 a prístavbe. Jediný prístup k uvedenej časti pozemku a garsónkam tvorí pozemok
CKN parc. č. 566/1, ktorý bol tiež prevádzaný na žalobcu a žalovaná vo vzťahu k jeho prevodu nikdy

žiadne výhrady nevyslovila. Konanie žalovanej v tomto smere nemá z pohľadu súdu logické vysvetlenie
a jej tvrdenia, že predmetom prevodu nemali byť niektoré časti prevádzaných nehnuteľností, tak súd
vyhodnotil ako účelové.
19.Podľa žalovanej existovala ústna dohoda, podľa ktorej mal žalobca geometrickým plánom odčleniť od
pozemku CKN parc. č. 567 tú časť, ktorej prevod žalovaná namietala. Žalovaná a jej manžel ako vlastníci

pozemku CKN parc. č. 567 však nijako žalobcu na tieto úkony nesplnomocnili. Žalobca ako nevlastník
tak ani žiadne úkony v tomto smere vykonať nemohol. Okresný súd preto opäť poukázal na nelogickosť,
keď uvedeným geometrickým plánom mala byť vyňatá z predaja len časť pozemku CKN parc. č. 567,
ale nijakým spôsobom sa ani podľa tvrdení žalovanej v predzmluvných rokovaniach neriešila prístavba,
ktorá by mala na tejto časti pozemku CKN parc. č. 567 stáť.

20.Pokiaľ žalovaná poukázala na spôsob zaplatenia kúpnej ceny, t.j. najmä na to, že časť prvej časti
kúpnej ceny vo výške 20.000 eur mala previesť žalobcovi a ten následne na účet žalovanej a manžela
tieto peniaze previedol späť a tým preukázal zaplatenie časti prvej časti kúpnej ceny, tak samotná
žalovaná vo svojom výsluchu uviedla, že tieto peniaze žalobcovi požičala. Išlo preto z právneho hľadiska
o pôžičku. To, že časť kúpnej ceny žalobca zaplatil z tejto pôžičky neznamená, že žalobca nezaplatil

celú kúpnu cenu. Poskytnutie týchto peňažných prostriedkov však žalobca rozporoval, avšak nakoľko
predmetom tohto konania nebola skutočnosť zaplatenia celej kúpnej ceny a tým aj platnosť kúpnej
zmluvy, súd uvedené ďalej neskúmal a zdôraznil, že celkovo obrana žalovanej vo viacerých aspektoch
smerovala skôr k preukázaniu neplatnosti kúpnej zmluvy.

21.Dôveryhodnosť vyjadrení žalovanej bola podľa súdu prvej inštancie spochybnená aj niekoľkými
ďalšími skutočnosťami. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca dňa 10.6.2020 za účelom
podpisu zmlúv „dokonca vycestoval“ za žalovanou a jej manželom do Dolného Kubína, kde bol manžel
žalovanej dňa 6.3.2020 hospitalizovaný a „vystihol čas“ jeho prevozu do Žiliny. Z jej výsluchu a
predložených listín však vyplynulo, že manžel žalovanej bol v Dolnom Kubíne hospitalizovaný do

6.3.2020, následne ho žalovaná a žalobca spoločne previezli do Žiliny. Keby aj išlo o chybu v písaní
dátumu, z výsluchov strán bolo nesporné, že žalobca a žalovaná na automobile, ktorý patril žalovanej a
jej manželovi a ktorý riadil žalobca, dňa 6.3.2020 spoločne prišli za manželom žalovanej do nemocnice v
Dolnom Kubíne, následne podpísali zmluvy a následne pokračovali do Žiliny. Žalovaná vo vyjadrení tiež
uviedla, že dodatok č. 1 k návrhu na vklad, ktorým sa odstraňovali chyby v návrhu na vklad, podpísali

zmluvné strany na naliehanie jej manžela, vo výsluchu potom uviedla, že o chybe v návrhu na vklad
sa dozvedela od katastra (hoci dodatok č. 1 podpisovala) a tiež uviedla, že kataster vyzval zmluvné
strany na opravu návrhu na vklad. Z listinných dôkazov však vyplýva, že návrh na vklad bol podaný
dňa 10.3.2020 a dodatok č. 1 k návrhu na vklad bol podaný 13.3.2020. Vzhľadom na vyťaženosťkatastrálneho odboru Okresného úradu Tvrdošín, ktorá je súdu známa z jeho úradnej činnosti, je značne
nepravdepodobné, aby o ňom začali rozhodovať hneď v prvých troch dňoch po jeho podaní a následne
od 13.3.2020 do 17.9.2020 (cca 6 mesiacov) o ňom nekonali. Oveľa dôveryhodnejšie znie vysvetlenie

žalobcu, že chybu si všimli pri zasielaní skenov dokumentov financujúcej banke a následne všetky
zmluvné strany (aj žalovaná) dodatok vypodpisovali.

22.Okresný súd, zhrnúc prezentované úvahy vyslovil, že žalovaná nemala právo platne odstúpiť od
kúpnej zmluvy, nakoľko neboli splnené predpoklady pre možnosť takéhoto odstúpenia a zároveň

nemohla ani platne odstúpiť od tejto kúpnej zmluvy, nakoľko ju považuje za neplatnú.
23.Doplnil, že nevykonal ďalšie stranami navrhované dôkazy, nakoľko ich považoval za nadbytočné.
Osobami, ktoré bezprostredne vnímali okolnosti predaja prevádzaných nehnuteľností boli predovšetkým
zmluvné strany kúpnej zmluvy, ostatné osoby mohli vnímať vôľu zmluvných strán len sprostredkovane
a to cez vyjadrenia a konanie zmluvných strán.

24.Nakoľko bol žalobca z procesného hľadiska úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku, okresný
súd zaviazal žalovanú k náhrade trov súdneho konania vo výške 100 %. .

25.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a domáhala sa jeho zmeny v podobe zamietnutia.
26.Pripustila, že spolu so svojím nebohým manželom W. Z. ešte za jeho života rokovali spolu so

žalobcom o odpredaji nehnuteľností, avšak bez neskolaudovanej stavby označenej ako prístavba na
KNC 567/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2. Počas rokovaní boli sporové strany
jednoznačne dohodnuté, že predmetom prevodu nebude časť pozemku KNC 567, dnes označená ako
KNC 567/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, a ani doteraz neskolaudovaná samostatná
stavba povolená na základe stavebného povolenia stavebného úradu Mesta G. č.j. 2009/01541-T zo

dňa 27.7.2009. Stavba je síce v stavebnom povolení označená ako prístavba rod. domu č.s. XXX, v
skutočností sa však jedná o samostatnú stavbu - polyfunkčný objekt s obchodným priestorom na prízemí
advomaapartmánminahornýchpodlažiach.Obsahnakonieczahektickýchokolnostípodpísanejkúpnej
zmluvy dňa 6.3.2020 nezodpovedá predzmluvným dojednaniam a ani nie je prejavom vôle zmluvných
strán a to minimálne na strane predávajúcich. To, že sa musel vyhotovovať dodatok ku kúpnej zmluve

svedčí o tom. že obsah zmluvy nebol ani prejavom skutočnej vôle nadobúdateľa a teda spísanie listiny
dňa 6.3.2020 bolo „šité horúcou ihlou“.
27.Rokovania medzi zmluvnými stranami prebiehali niekoľko mesiacov a aj za prítomnosti svedkov,
ktorých navrhla vypočuť. Navrhnutí svedkovia by sa vedeli vyjadriť k obsahu predzmluvných rokovaní
sporových strán ako aj ku zdravotnému stavu jej neb. manžela v čase pred podpisom samotnej zmluvy,

keď by vedeli potvrdiť, že W. Z. okrem toho, že sa stal v podstate imobilným, bol nesústredený, mal
výpadky komunikácie a pamäte, chvíľami nepoznával ľudí, nevedel sa rozpamätať na svoje meno, ani
nemohol hovoriť.
28.V ďalšej časti žalovaná rozsiahlo zopakovala chronológiu vzniku a postupu ochorenia manžela a
podpisu zmluvy s dôrazom na okolnosti spôsobujúce časovú a psychickú tieseň, v dôsledku čoho si

všimla, že podpísali zmluvu, ktorej obsah nezodpovedal ich vôli až v momente, keď sa žalobca domáhal
na Okresnom úrade, katastrálnom odbore zápisu vlastníckeho práva aj ku stavbe „rodinný dom č.s.
XXX na KNC 1841/2 a pozemok KNC 1841/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2, ako aj
ďalších troch parciel, ktoré nikdy neboli predmetom rokovaní o možnej kúpe. Uviedla, že predmetom
znaleckého posudku nie je totožná nehnuteľnosť, ktorá nakoniec bola ako predmet prevodu uvedená v

kúpnej zmluve. Žalobca pri okolnostiach podpisovania zmluvy zo dňa 6.3.2020 nám zamlčal skutočnú
svoju vôľu získať okrem vopred dohodnutého rozsahu nehnuteľností za dohodnutú cenu 166 tis. eur
aj nehnuteľností (neskolaudovaná stavba s pozemkom pod ňou, druhý rod. dom žalovanej a jej neb.
manžela). Toto konanie žalobcu bolo aj v tomto smere v rozpore s dobrými mravmi, ktoré ochranu
súdom nemôže požívať. Tieseň bola vyvolaná jednak tým, že ich žalobca doviezol pred notársky úrad

podpísať na kapote auta kúpnu zmluvu na hodnotný majetok, pričom jej manžel sa nachádzal v kritickom
zdravotnom stave, ktorý mu neumožňoval slobodne uvažovať a nepoznajúc skutočný obsah zmluvy
nemohol ani posúdiť jej obsah, ako aj tým, že žalovaná bola traumatizovaná konfrontáciou so zlým a
prudko sa zhoršujúcim zdravotným stavom manžela, snažila som sa ho previezť z nemocnice v Dolnom
Kubíne do Žiliny a preto na základe nechceného a násilného dovezenia k notárovi na kapote auta

kúpnu zmluvu podpísala. Nápadne nevýhodné podmienky sú dané tým, že za pôvodne dohodnutú
kúpnu cenu 166.000 eur žalobcovi previedli aj tie nehnuteľnosti, ktoré mu previesť nechceli a na ktorých
prevode sa predtým nedohodli. Okrem toho, ak k udalosti došlo 6.3.2020, tak o prvom diagnostikovanomprípade COVID 19 sa verejnosť dozvedela najskôr až z večerných správ. V čase podpisu zmluvy súdom
modelovaný stav neexistoval.
29.Ďalej odvolateľka namietala konštatovanie okresného súdu, že tvrdením o neplatnosti kúpnej zmluvy

poprela možnosť od tejto zmluvy odstúpiť, nakoľko možno odstúpiť len od platného právneho úkonu. Súd
prvej inštancie však sám k otázke platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2020 postoj vo
svojom rozhodnutí nezaujal. Z obsahu vyneseného petitu možno odôvodňovať, že súd považuje kúpnu
zmluvu zo dňa 6.3.2020 za platnú, hoci sám z logiky odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že
neplatnosť tejto zmluvy pripúšťa. Súd mal teda o platnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2020

rozhodnúť prejudiciálne a toto svoje prejudicálne rozhodnutie mal dostatočne odôvodniť.
30. Okrem toho žalovaná poukázala na § 49a veta prvá OZ, v zmysle ktorého má omyl konajúceho za
následok neplatnosť právneho úkonu vtedy, ak bol podstatný (rozhodujúci pre uskutočnenie právneho
úkonu konajúceho), a súčasne za predpokladu, že druhý účastník omyl konajúceho vyvolal. Žalovaná
ani jej manžel nemohli mať dostatočnú predstavu a vedomosť o skutočnom obsahu kúpnej zmluvy, ktorej
znenie dal žalobca pripraviť a oni ju podpísali s predstavou, že predmetom prevodu sú len nehnuteľnosti,

na prevode, ktorých sme boli so žalobcom dohodnutí. Omyl, do ktorého nás žalobca doviedol sa týkal
pre nás rozhodujúcej skutočnosti - prevodu neskolaudovanej stavby na pozemku parc. č. KNC 567/2,
ktorú nikdy žalobcovi predať nechceli. Omyl je podstatný, lebo sa týka právneho dôvodu a predmetu
právneho úkonu ako aj súvisiacich okolnostiach, bez ktorých by k urobeniu právneho úkonu nedošlo.
Žalobca ich svojim správaním 6.3.2020 uviedol do omylu a jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti so

vznikom nášho omylu, pretože konaním žalobcu získali mylnú predstavu o rozhodujúcich skutočnostiach
prevodu vlastníctva.
31.Napokon, podľa odvolateľky, pokiaľ OU Tvrdošín katastrálny odbor vyzval žalobcu na podanie žaloby
podľa § 137 písm. c) CSP, nemal na mysli žalobu na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. V
tomto smere j e nevyhnutné poukázať na zmenu právnej ú pravý. ktorá nastala účinnosťou CSP. U

žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak
požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy
nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Súd musí
úkony strán sporu (§470 ods. 2 CSP) posudzovať podľa účinkov a podmienok v znení účinnom v čase
ich uskutočnenia, (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo N. apríla 2021, sp. zn. 9Cdo/7/2021. Judikatúra

ustálila, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho
právo, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom určovacej
žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcov u neistotu určením, či tu právo je alebo
nie je. V danom spornom prípade naliehavý právny záujem daný nie je, lebo určovacou žalobou sa
neodstraňuje spornosť platnosti/neplatností kúpnej zmluvy zo dna 6.3.2020, ktorej vecno-právne účinky

ešte nenastali

32.V písomnom vyjadrení žalobcu k podanému odvolaniu tento navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
33.Zdôraznil,žežalovanávodvolaníúčelovomenísvojetvrdeniaakonštruujenovénepravdivéskutkové
tvrdenia. Hoci zo stavebného povolenia, na ktoré sa odvoláva žalovaná má byť zrejmé, že ide o

prístavbu, stavebné povolenie k odvolaniu nepriložila. Samotná žalovaná pritom opakovane označovala
spornú časť nehnuteľnosti ako prístavbu. Táto údajne samostatná stavba nemá ani len samostatné
inžinierske siete ani vlastnú prístupovú cestu. Prístup k prístavbe je možný len cez parcelu C-KN
č. 566/1, ktorá bola nesporne predmetom prevodu. Sám manžel žalovanej objednal vypracovanie
znaleckého posudku, pričom z ohodnotenia nevylúčil časť pozemku pare. C-KN č. 567, ani za obdobie

niekoľkých mesiacov nevykonal žiadne úkony smerujúce rozdeleniu pozemku. Žalobca so žalovanou
a jej manželom nie len rokovali o predaji rodinného domu so súp. č. XXX a príslušných pozemkov, ale
povolili žalobcovi aj zrekonštruovať a úplne zariadiť podkrovie rodinného domu už na jeseň 2019. V
januári 2020 žalobca dokonca „prevzal“ prevádzku obchodu so záhradkárskymi potrebami od manžela
žalovanej, ktorý ho aj dlhodobo uvádzal do prevádzky tohto obchodu, nakoľko manžel žalovanej sa

dlhodobo chystal na dôchodok.
34.Podpis samotnej kúpnej zmluvy nebol vôbec „hektický“, ako to opisuje v odvolaní žalovaná. Práve
naopak, podpisovanie zmluvy prebiehalo bežne a zmluvné strany podpisom zmluvy len potvrdili
dlhodobo prejavovanú vôľu nehnuteľnosti scudziť. Podľa prepúšťacej správy z Dolnooravskej NsP bol
manžel žalovanej prepustený do domácej starostlivosti, a teda nešlo o nejaký urgentný presun, ako

to naznačuje žalovaná v odvolaní. Z prepúšťacej správy Dolnooravskej NsP ďalej vyplýva, že manžel
žalovanej bol „pri vedomí, orientovaný, poloha aktívna, spolupracuje“. Manžel žalovanej bol celkom
zrejme hospitalizovaný pre bolesti chrbtice spôsobené onkologickým ochorením.35.Nepravdivým je i tvrdenie žalovanej, že kúpna zmluva nemala byť prejavom vôle predávajúcich a
ani kupujúceho, nakoľko mala údajne vzniknúť potreba uzavrieť dodatok ku kúpnej zmluve. Dodatok
však ku kúpnej zmluve nikdy uzatvorený nebol. Dodatok bol uzatvorený k návrhu na vklad, v ktorom

právnička nedopatrením uviedla všetky nehnuteľnosti z listu vlastníctva. Samozrejme s takouto chybou
v návrhu na vklad vlastníckeho práva by Okresný úrad, katastrálny odbor nikdy vklad vlastníckeho práva
nepovolil. Žalovaná sa snaží žalobcu počas celého konania vykresliť ako podvodníka.
36.Ďalšie vykonštruované tvrdenie žalovanej je to, že predzmluvné rokovania prebiehali niekoľko
mesiacov za prítomnosti svedkov, ktorých navrhla vypočuť. Žalobca navrhovaných svedkov MUDr.

G. a MUDr. B. nepozná, nikdy sa s nimi nestretol a neexistuje ani žiaden racionálny dôvod na to,
aby boli prítomní pri predzmluvných rokovaniach. Z lekárskych správ, ktoré boli vyhotovené v čase
hospitalizácie manžela žalovanej je zrejmé že, bol hospitalizovaný pre bolesti chrbtice a liečba opioidmi
začala až po podpise kúpnej zmluvy. Obdobne lekárske správy predložené žalovanou k odvolaniu
boli vyhotovené až po skončení konania na súde prvej inštancie, a teda ide o novoty, ktoré nemožno
použiť, nakoľko ich žalovaná mohla vyžiadať a predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie.

Práve žalobca našiel manžela žalovanej s bolesťami chrbtice, ktorého aj okamžite previezol k lekárovi
a následne do Hornooravskej NsP, odkiaľ bol prevezený do Dolného Kubína. Navyše vozidlo so
žalovanou a jej manželom viedol žalobca na žiadosť žalovanej. Nikto nespochybňuje vážne zdravotné
ťažkosti manžela žalovanej, avšak keby došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu ako to opisuje
žalovaná, nepochybne by manžela žalovanej neprevážal žalobca v obyčajnom motorovom vozidle,

ale došlo by k prevozu manžela žalovanej zdravotnou záchrannou službou, ktorá je spôsobilá na
takýto prevoz. Žalovaná najskôr vo vyjadreniach tvrdila, že žalobca ich vyhľadal v Dolnom Kubíne, len
aby podpísali kúpnu zmluvu, čím nepochybne chcela poukázať na údajné zneužitie situácie. Neskôr
žalovaná potvrdila, že vozidlo aj so žalovanou do Dolného Kubína viedol žalobca a následne realizoval aj
prevozdonemocnicevŽiline.Najednejstranemalmaťmanželžalovanejveľkébolestianadruhejstrane

mal byť v polobdelom stave. Celkom zrejme ide len o špekulácie žalovanej, ktorá sa po smrti manžela
snaží dodatočne zmeniť dohodnuté zmluvné podmienky a snaží sa tvrdiť stav tiesne aj keď s takouto
pohnútkou nikdy nekonali. Manžel žalovanej bol prijatý do Dolnooravskej NsP dňa 27.2.2020 a z
tejto bol následne prepustený dňa 6.3.2020. Manžel žalovanej tak bol už 8 dní hospitalizovaný a približne
3 roky trpel onkologickým ochorením, preto žalobca popiera, že údajná tieseň spôsobená zhoršeným

zdravotným stavom mala byť pohnútkou na podpis kúpnej zmluvy, a to aj s ohľadom na dlhodobo
prebiehajúce predzmluvné rokovania, povolenie rekonštrukcie rodinného domu a odovzdanie prevádzky
obchodu. Opakovane zdôraznil, že dohoda o oddelení časti pozemku č. 567 nikdy neexistovala a
ani manžel žalovanej, ktorý ešte na jeseň 2019 objednal znalecký posudok nekonal tak, aby došlo k
oddeleniu prístavby rodinného domu.

37.Taktiež nie je pravdou, že by bol žalobca upozornený katastrom na nezrovnalosti v návrhu na vklad.
Žalobca nebol nikdy vyzvaný katastrom na podanie dodatku, pričom nezrovnalosti v návrhu na vklad si
všimla manželka žalobcu, keď scanovala listiny pre financujúcu banku. Popierame, že by mal žalobca
uviesť žalovanú a jej manžela do omylu. Žalovaná sa vo vyjadrení snaží navodiť mylný dojem, že
mala strach, a preto podpísala dodatok k návrhu na vklad. Tvrdenia žalovanej je účelové, žalovaná a

jej manžel podpísali záložnú zmluvu, kúpnu zmluvu, návrh na vklad, dodatok k návrhu na vklad, čím
opakovane potvrdili svoju vôľu nehnuteľnosti scudziť.
38.K údajnému omylu žalovanej a jej manžela opätovne zopakoval, že žalovaná i jej manžel mali
opakovanú možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a svoju vôľu opakovane potvrdzovali.
Argumentácia žalovanej o údajnom omyle je len fabuláciou, ktorou sa žalovaná snaží zvrátiť opakovane

prejavenú vôľu.
39.Výška kúpnej ceny uhradená žalobcom za nehnuteľnosti bola viac než primeraná, pričom skutočná
hodnota nehnuteľností podľa znaleckého posudku bola dokonca nižšia než kúpna cena, ktorú žalobca
uhradil. Podpis kúpnej zmluvy v aute nemožno považovať v žiadnom prípade za nápadne nevýhodnú
podmienku. Poprel tvrdenia žalovanej o tom, že by mal žalobca akokoľvek násilne a zo strany žalovanej

nechcene doviezť žalovanú a jej manžela pred notársky úrad. Uvedené tvrdenie žalovaná prezentuje
po prvý krát a opäť za jediným účelom očierniť osobu žalobcu. Žalovaná uvádza, že súd nevyhodnotil
otázku neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2020. Platnosť zmluvy však v konaní sporná nikdy nebola a
platnosť, resp. neplatnosť žalovaná pred súdom prvej inštancie ani nenamietala. Žalovaná odstúpila od
kúpnej zmluvy, a teda považovala ju za platnú. Rovnako na pojednávaní predložila súdu návrh zmluvy

o budúcej zmluve, ktorú nútila žalobcu podpísať a ktorej predmetom mal byť prevod prístavby. Takto
by žalovaná nekonala keby zmluvu považovala za neplatnú. Údajnú neplatnosť žalovaná argumentuje
až v podanom odvolaní. Žalobca rovnako vylučuje, že by akokoľvek konal v rozpore so zákonom alebodobrými mravmi. Práve žalovaná koná v rozpore s dobrými mravmi, a to od doby, čo sa snaží dodatočne
zmeniť zmluvné podmienky.

40.V následnom vyjadrení žalovaná zotrvala na svojich doterajších stanoviskách a doplnila, že to, že
žalobca za jej peniaze vykonával stavebné prestavby v podkroví rodinného domu, na obsahu dohôd nič
nemení. Nerozporuje skutočnosť, že žalobca prevádzkuje obchod so záhradkárskymi potrebami, avšak
neuviedol, že ho prevádzkuje na základe zmluvy o poskytnutí priestorov uzatvorenej dňa 3.2.2020 a ani
to, že už podaním zo dňa 1.2.2022, resp. zo dňa 11.8.2022 ho vyzvala na vypratanie nehnuteľností.

41.Napokon, v poslednom vyjadrení žalobca uviedol, že ak žalovaná tvrdí, že žalobca prevádzkuje
obchodsozáhradníckymipotrebaminazákladezmluvyoposkytnutípriestorovzodňa3.2.2020.ideopäť
ozavádzajúcetvrdenie,nakoľkotátozmluvamalaslúžiťnapreukázanieoprávneniaužívaťnehnuteľnosť
do podpisu kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam. Podľa čl. III. ods. 1. kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2020
„predávajúci uvoľnia a odovzdajú predmet kúpy kupujúcemu do 3 dní od úhrady celej dohodnutej kúpnej

ceny na bankový účet predávajúcich“. Fakticky však došlo k odovzdaniu nehnuteľnosti do užívania
žalobcovi ešte pred podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2020, keď žalovaná a jej manžel žalobcovi
povolili realizovať rekonštrukciu na jeseň 2019. Žalobca je tak plne oprávnený užívať nehnuteľnosti,
a teda aj priestory obchodu so záhradkárskymi potrebami. Žalovaná neoprávnene žiada žalobcu, aby
priestory so záhradkárskymi potrebami vypratal. Výzva žalovanej zo dňa 11.8.2022 len preukazuje, ako

žalovaná neustále vymýšľa nové spôsoby ako žalobcu šikanovať, pričom nikdy ani len nespomenula,
že by priestory obchodu nemali byť predmetom prevodu.

42.Krajský súd, ako súd odvolací súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal

podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

43.Primárne, pokiaľ ide o procesný rámec predostretej veci, v podobe námietky prípustnosti zvolenej

formy určovacej žaloby, odvolací súd sa stotožňuje s podrobnými a osobitostiam súdenej veci
korešpondujúcimi úvahami súdu prvej inštancie (body 2 až 5 tohto odôvodnenia) o vhodnosti žalobcom
zvoleného procesného prostriedku. Súčasne platí, že ani okresným súdom realizovaná úprava
definitívneho znenia petitu nevybočuje z akceptovateľnej (resp. v zmysle záverov aplikačnej praxe
najvyšších súdnych autorít výslovne požadovanej) miery súdneho aktivizmu. Inými slovami, okresný

súdsprávnevyhodnotil,žepodstatoupredostretejžalobybolourčenie,žeprávonaodstúpeniežalovanej
prináleží, len ak sú splnené (jeho) podmienky. V tomto kontexte súdom prvej inštancie formulovaný petit
obstojí (v žiadnom prípade sa nejedná o rozhodnutie ultra petitum).
44.Naopak, svojou povahou tendenčná a formalistická argumentácia (prehliadajúca fakt, že nenastali
vecno-právne účinky kúpnej zmluvy, preto nie je možné žalovať určenie „do vlastníctva“) žalovanej

vo vzťahu k demonštratívnemu výpočtu “druhov“ žalôb (§ 137 CSP) totiž jednak popiera praktický
dopad/účinok zvolenej žaloby na právne postavenie žalobcu, keď umožnenie zavkladovania prevodu
vlastníckeho práva (ako následok vyhovenia takejto žalobe) reálne odstraňuje stav právnej neistoty
(čo práve je naplnením požiadavky prípustnosti žaloby vo všeobecnosti) a súčasne nereflektuje ani
relevantné doktrinálne úvahy - viď napr. autorský komentár/výklad: Števček, M. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. C.H.Beck, 2016, str. 500 - v zmysle ktorých princíp preventívneho charakteru
určovacej žaloby nie je možné absolutizovať, za špecifických okolností, osobitne v prípade určovacích
žalôb, kde cieľom je dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri (ako je tomu v konečnom dôsledku i v
súdenej veci, kde predostretá žaloba smeruje k umožneniu zavkladovania vlastníckeho práva žalobcu)
sa predmetný princíp nemusí vždy uplatniť.

45.Možno preto čiastkovo uzavrieť, že žalobcom zvolená procesná forma náležite/kvalifikovane smeruje
k realizácii/ochrane dotknutého hmotného práva.

46.Následne, čo sa týka vyhodnotenia ne/preukázania podmienok existencie/vzniku tiesne a nápadne
nevýhodných podmienok, odvolací súd sa v plnom rozsahu (§ 387 ods. 2 CSP) stotožňuje s logickým a

dôsledným posúdením nenaplnenia pojmových znakov týchto inštitútov v konkrétnostiach posudzovanej
veci okresným súdom a v podrobnostiach na toto (posúdenie) odkazuje (tým je daný širší rozsah citácie
dôvodov súdu prvej inštancie, osobitne body 6 až 21 tohto odôvodnenia).47.Odvolacia argumentácia z tohto aspektu potom predstavuje len opakovanie stanovísk žalovanej,
ktoré už boli podrobne vyvrátené súdom prvej inštancie. Len za účelom zdôraznenia vecnej správnosti
záverov okresného súdu je vhodné upriamiť pozornosť žalovanej na skutočnosť, že odstúpiť možno

iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá. Ak teda žalovaná považovala kúpnu zmluvu za neplatnú
z niektorého zo zákonných dôvodov, napr. pre deficit vôľovej zložky založený na tom, že v kúpnej
zmluve mal byť širší rozsah nehnuteľností, než zmluvné strany dojednali (alebo ako to činí aktuálne
procesne neprípustným spôsobom - novotami v odvolacom konaní ohľadne omylu), bola by to práve
ona, ktorá pristúpila k použitiu procesne nevhodného prostriedku právnej ochrany - odstúpeniu od

zmluvy. Pokiaľ žalovaná zdôrazňuje, že niektoré z nehnuteľností tvoriacich obsah kúpnej zmluvy
neboli predmetom kontraktačného procesu predchádzajúceho podpisu zmluvy, uvedené (odhliadnuc
od skutočnosti, že žalovaná vôbec nereagovala na úvahy súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých je
nelogické, aby žalovanou označené nehnuteľnosti neboli predmetom kúpy aj z toho dôvodu, že by k nim
inak úplne stratila prístup) nebolo v konaní ničím preukázané, naopak, ani z predloženého znaleckého
posudku (na ocenenie nehnuteľností, ktorých predaj bol zamýšľaný), vylúčenie/odčlenenie žiadnych

nehnuteľností nevyplýva. Omyl v návrhu na vklad (nie v obsahu kúpnej zmluvy) je z tohto pohľadu
irelevantný, keďže predmetom zápisu vecných práv je obsah kúpnej zmluvy, nie obsah návrhu na
vklad. Okolnostiam súdenej veci preto zodpovedá, že predaj nehnuteľností bol dlhodobo pripravovaný,
v zásadnej miere iniciovaný a vedený práve zo strany manžela žalovanej a žiadny deficit v procese
uzavretia kontraktačného procesu nebol preukázaný/zistený. Napokon, spôsobom zodpovedajúcim

procesnej úprave sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s požiadavkou na doplnenie dokazovania, keď
vyhodnotil, že s ohľadom na určujúce závery o zmluvnom procese by výsluch navrhovaných svedkov
bol nadbytočný.

48.Zhrnúc opísané, krajský súd dospel k záveru, že v konaní nebolo zistené žiadne okolnosti

objektivizujúce záver o danosti podmienok pre odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy pre tieseň, resp.
nápadne nevýhodných podmienok, čo viedlo k potvrdeniu meritórneho výroku.

49.Žalovaná síce podala odvolanie „proti celému rozsudku“, avšak vo vzťahu k výroku o trovách
prvoinštančného konania len v súvislosti s namietanou správnosťou rozhodnutia/výroku I. vo veci samej;

žiadnu argumentáciu osobitne sa vzťahujúcu k trovám konania nepredložil. Vzhľadom na potvrdenie
napadnutého rozsudku vo veci samej krajský súd ho potvrdil aj v od neho závislom rozhodnutí o trovách
prvoinštančného konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore v zmysle ust. § 255
ods. 1 CSP.

50.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Odvolateľka - žalovaná nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto žalobcovi vznikol
voči nej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne súd
prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

51.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.