Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822202989
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3822202989.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vékonyovej a sudkýň JUDr.
Aleny Radičovej a JUDr. Ivety Záleskej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XXX, D., právne zastúpenej: Advokátska kancelária Mgr. Vladimíra Ľuptáka, so sídlom M. Mišíka
I. 2752/4A, Prievidza, proti žalovanému: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, D., právne
zastúpeného: F. I. J., so sídlom F. XXX/X, K., v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, na odvolanie

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 8C/30/2022-160 zo dňa 22. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e.

Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanému priznal voči

žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie vo výroku I. po právnej stránke odôvodnil § 212 ods. 1 CMP a § 137 písm.
c) CSP. Uviedol, že v danej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že L. G. bola vlastníčkou depozitného
certifikátu M. N.. I. emisia č. O. a O. v hodnote X.XXX.XXX,- Sk a XXX.XXX,- Sk. Konštatoval, že
žalobkyňa bola povinná v konaní preukázať, že depozitné certifikáty boli vo vlastníctve poručiteľa. Túto

skutočnosť však v konaní nijako nepreukázala a ani ňou navrhnuté dôkazy túto skutočnosť
nepreukázali. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že by poručiteľovi patrili
predmetné certifikáty v rozhodnom období a žalovaný účinne poprel tvrdenia žalobkyne. Žalobkyňa v
danom prípade nemala naliehavý právny záujem, keďže rozhodnutie v konaní tak, ako to požaduje, by
nemohlo viesť k prededeniu týchto certifikátov v konaní o novoobjavenom dedičstve.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol výrokom II. v zmysle zásady úspechu podľa § 255
CSP a úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dodal, že
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatných uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobkyňa. Uviedla, že súd prvej inštancie vôbec nezobral do úvahy ustanovenie § 257 CSP, podľa

ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného zreteľa. Pri
skúmaní existencie podmienok vhodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o
náhrade trov konania treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne a osobné pomery všetkých
účastníkov konania. Poukázala na skutočnosť, že je dôchodkyňa, jej dôchodok predstavuje XXX,- eur
mesačne, jej manžel je trvale invalidný dôchodca a jeho dôchodok je XXX,- eur. Majetkové pomery
žalovaného sú výrazne lepšie, ako jej majetkové pomery, pričom poukázala aj na tú skutočnosť, že

žalovaný neoprávnene získal sumu XX.XXX,XX eur, keď zatajil depozitné certifikáty, ktoré patrili do
dedičského konania po nebohej matke. Vyslovila názor, že dôvody hodné osobitného zreteľa sú ajtie skutočnosti, že vzhľadom na to, že M. N. skartovala depozitné certifikáty, dostala sa do dôkaznej
núdze, pretože nebola schopná preukázať na koho meno zneli tieto depozitné certifikáty, čo zneužil
žalovaný, keď tvrdil, že depozitné certifikáty založil on. Okrem výpovede jeho vlastnej manželky nebol

schopný preukázať, či v rokoch 1998 a 1999 disponoval na tú dobu vysokými finančnými čiastkami
1.000.000.- Sk. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu
sp. zn. 8C 30/2022 v časti II., že žalovaný má voči žalobkyni nárok na trovy konania v rozsahu 100 %,
zrušil a rozhodol, že v zmysle § 257 CSP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
K podanému odvolaniu žalobkyňa dňa 17.07.2023 doložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo

dňa 01.12.2022 o výške jej starobného dôchodku.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. K jej tvrdeniu, že dôvody hodné osobitného zreteľa
sú jej majetkové pomery, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2Cdo/102/2017 zo dňa 31.07.2017 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/2019 zo
dňa 06.06.2019. Podľa jeho názoru je tvrdenie žalobkyne vo vzťahu k jej majetkovým pomerom

indiferentné. Ak by skutočne finančné pomery žalobkyne boli na zlej úrovni, mohla si zvoliť právne
zastúpenie cez P. K. K.. Žalobkyňa je ale v konaní od počiatku zastúpená advokátom, pričom tvrdenia
o svojich majetkových pomeroch začína produkovať až v odvolacom konaní. Dodal, že žalobkyňa je
bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, čo
vyplýva z verejne dostupného registra. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v súdnom konaní vo

veci samej nepreukázala naliehavý právny záujem a ani neuniesla dôkazné bremeno. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že podaná žaloba bola nedôvodná a následne zamietnutá. Zároveň tvrdenie
žalobkyne, že sa žalovaný neoprávnene obohatil o sumu XX.XXX,XX eur, označil za fabuláciu, čo
potvrdil aj súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní. Preto nepovažoval toto tvrdenie žalobkyne za
relevantný dôvod na nepriznanie nároku žalovaného na náhradu trov konania. Zastával názor, že súd

prvej inštancie riadne a správne vyhodnotil dôkazy a spravodlivo rozhodol, pričom svoje rozhodnutie
vo výroku náležite odôvodnil, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalobkyňa sa voči výroku vo veci
samej neodvolala. K tvrdeniu žalobkyne, že majetkové pomery žalovaného sú podstatne lepšie ako
jej majetkové pomery, uviedol, že žalovaný spoločne so svojou manželkou celý život riadne a poctivo
pracoval a bol prospešný pre spoločnosť. Pracoval ako vojak a jeho manželka ako zdravotná sestra. To,

že so svojou manželkou má dnes nejaký majetok, na ktorý si poctivo zarobili počas svojho produktívneho
života, nemôže byť na ťarchu žalovaného a nemôže byť teda dôvodom na nepriznanie nároku na
náhradu trov konania. Poukázal na skutočnosť, že on aj jeho manželka sú rovnako dôchodcami a že
podanou žalobou bolo poškodené jeho dobré meno a utrpel ujmu na cti. Záverom uviedol, že odvolanie
žalobkyne neobsahuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mu nemal byť priznaný nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %. Nepriznanie trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % by bolo
porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Na základe uvedených
skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k.
8C/30/2022 – 160 zo dňa 22.06.2023 ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Dňa 01.08.2023 doručil žalovaný súdu prvej inštancie doplňujúce podanie, v ktorom v celom rozsahu
zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne. Zopakoval, že ani predloženie listinného dôkazu
- rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 01.12.2022 nemôže byť dôvodom na nepriznanie
nároku na náhradu trov konania žalovanému, ktorý je rovnako ako žalobkyňa poberateľom dôchodku.

Zopakoval, že žalobkyňa je v konaní od počiatku zastúpená advokátom bez rozhodnutia Centra právnej
pomoci. Pred podaním žaloby bola súdnym komisárom – notárkou poučená na potrebu unesenia
dôkazného bremena svojich tvrdení, pričom na uvedenú skutočnosť bola poučená aj súdom prvej
inštancie v rámci podaného predbežného právneho posúdenia veci. Tvrdenia o svojich majetkových
pomeroch začína žalobkyňa produkovať až v odvolacom konaní, pričom o svojich nepriaznivých

majetkových pomeroch sa v priebehu konania do podania odvolania nezmienila ani raz. V tejto súvislosti
poukázal na § 366 CSP s tým, že podľa jeho názoru nemožno na žalobkyňou predložené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 01.12.2022 ako novotu v odvolacom konaní prihliadať, nakoľko na
uvedený postup nie sú splnené žiadne podmienky podľa CSP. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie
vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II.
ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej ako "CSP") bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania je potrebné

v zmysle § 387 CSP potvrdiť ako vecne správny.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. (vo veci samej) odvolaním napadnutý nebol, preto je v
tomto rozsahu právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. V danej veci žalobkyňa podaným odvolaním napadla výrok II. prvostupňového rozhodnutia, keď

nesúhlasila s priznaním náhrady trov žalovanému v rozsahu 100 %. Podľa jej názoru súd prvej inštancie
prirozhodovaníonáhradetrovkonanianemalpostupovaťpodľa§255CSP(tzv.podľazásadyúspechu),
ale mal aplikovať § 257 CSP, v zmysle ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú
dôvodyhodnéosobitéhozreteľa.Zadôvodyhodnéosobitnéhozreteľažalobkyňaoznačilajejnepriaznivé
majetkové pomery (nízky starobný dôchodok) a skutočnosť, že v dôsledku skartovania depozitných

certifikátov M., N. sa dostala do dôkaznej núdze.

12. V zmysle vyššie uvedenej zásady úspechu súd prizná strane, ktorá mala vo veci plný úspech,
náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane
nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov

(ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy
konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené
úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná strana nahradiť.

13. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa

vo veci rozhodlo. Žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).

14. Nie je povinnosťou všeobecných súdov pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť na dôvod
zamietnutia žaloby vo veci samej. Z pohľadu náhrady trov konania je podstatné, či bol účastník konania
neúspešný, resp. v akom rozsahu bol neúspešný. V tejto súvislosti sa nejaví ako podstatné, že či žaloba
bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení alebo pre vecnú
neopodstatnenosť žalobného nároku. (Uznesenie Ústavného súdu SR z 30. septembra 2014, sp. zn.

II. ÚS 599/2014). V posudzovanom prípade bola žaloba zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena žalobkyňou (výrok I.). Žalobkyňa rozhodnutie v uvedenej časti nenapadla, a teda rozhodnutie,
ktorým súd žalobu zamietol, nadobudlo právoplatnosť. Je tak nepochybné, že žalobkyňa bola vo veci
samej v celom rozsahu neúspešná.

15. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané ustanovenie § 257 CSP, ktoré mal súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať, odvolací súd konštatuje, že uplatnenie tohto osobitného
kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne. V prípade použitia
uvedeného ustanovenia by muselo ísť o celkom osobitný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán

sporu.

16. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v danej veci nevzhliadol výnimočnosť daného
prípadu pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP z dôvodu sociálneho aspektu žalobkyne, keď z obsahu
spisu nevyplýva tá skutočnosť, že žalobkyňa nemôže uhradiť trovy konania žalovaného s poukazom

na jej zárobkové, majetkové, osobné, či zdravotné pomery, teda nebola preukázaná taká skutočnosť,
že celkové pomery žalobkyne to neumožňujú. Žalobkyňa predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie o poberaní starobného dôchodku vo výške XXX,- eur, t. j. má pravidelný mesačný príjem.
Žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti spočívajúce v mimoriadnych nákladoch na domácnosť, resp.súvisiacich so zdravotným stavom. Je tak zrejmé, že žalobkyňa má iba bežné náklady na domácnosť,
na ktorých sa má povinnosť podieľať tiež jej manžel, ktorý je podľa jej vyjadrenia zároveň poberateľom
invalidného dôchodku vo výške XXX,- eur. V prípade aplikácie cit. ustanovenia § 257 CSP je

bezpredmetné, že žalovaný má vyššie príjmy ako žalobkyňa. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode
so žalovaným poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/102/2017
zo dňa 31.07.2017, v zmysle ktorého ,,Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je
solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako
u protistrany.“ Zároveň odvolací súd dodáva, že žalobkyňa v priebehu konania na súde prvého stupňa na

svoje nepriaznivé majetkové pomery neupozorňovala, túto skutočnosť uviedla prvýkrát až v odvolacom
konaní. Súd prvej inštancie tak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania nemohol mať vedomosť o tejto, žalobkyňou tvrdenej skutočnosti, a teda prípadnej aplikácii ust.
§ 257 CSP. Pokiaľ ide o skartovanie depozitných certifikátov bankou, z ktorého dôvodu
sa žalovaná dostala do dôkaznej núdze, uvedenou skutočnosťou sa už zaoberal súd
prvej inštancie v rámci rozhodovania vo veci samej (výrok I.), ktorý výrok odvolaním nebol napadnutý

a nadobudol právoplatnosť. Z pohľadu náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP tak rovnako nie je
možné zohľadniť túto skutočnosť ako dôvod hodný osobitného zreteľa.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nevzhliadol žiadne
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by bolo potrebné pri určení povinnosti

nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Celkové pomery žalobkyne ako povinnej strany sporu o
náhrade trov konania nepreukazujú, že táto nie je spôsobilá uhradiť náhradu trov konania žalovanému.
18. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
postupoval v zmysle vyššie uvedenej zásady úspechu zakotvenej v § 255 CSP. Žalobkyňa bola v konaní
vo veci samej v celom rozsahu neúspešná, a preto súd správne priznal úspešnému žalovanému voči

žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok vo výroku II. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému proti žalobkyni priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).