Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 13, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/129/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010024
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123010024.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D. E., trvale bytom F. G. H. XX, C. D. E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce
nad Parnou, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
osťažnostiodsúdenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduTrnavazodňa24.2.2023,sp.zn.10PP/1/2023,

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.9.2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením zo dňa 24.2.2023, sp. zn. 10PP/1/2023, podľa
§ 415 odsek 1 Trestného poriadku, § 67 odsek 1 a § 66 odsek 2 Trestného zákona zamietol žiadosť
odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,

ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 23.11.2007 sp. zn. 6T/3/2007 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.02.2008, sp. zn. 3To/72/2007.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že vykonaním zo zákona určenej
časti uloženého trestu splnil odsúdený ku dňu 11.9.2022 formálnu podmienku na podmienečné
prepustenie, avšak vo výkone trestu nepreukázal polepšenie, a tak nesplnil prvú z dvoch materiálnych

podmienok, pričom okresný súd mal za to, že odsúdený nespĺňa ani druhú materiálnu podmienku
dôvodného očakávania vedenia riadneho života po prepustení na slobodu.

K splneniu prvej materiálnej podmienky okresný súd uviedol, že treba rozlíšiť, kedy správanie
odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej
adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien

osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená,
že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a
tým splnil prvú materiálnu podmienku. Okresný súd zohľadnil, že odsúdený sa adaptoval na režim
výkonu trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce
režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Počas výkonu trestu odňatia slobody sa dokonca
u odsúdeného vyskytli viaceré porušenia ústavného poriadku, nebol poverený žiadnou funkciou z radu

väzňov a za celý čas výkonu trestu od roku 2006 dosiahol doposiaľ iba jednu disciplinárnu odmenu.
Polepšenie odsúdeného podľa okresného súdu nemožno konštatovať len na základe skutočnosti, že
je jeho aktuálne správanie na požadovanej úrovni, čo možno označiť iba za prispôsobenie sa režimu
výkonu trestu a nie prejav jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a zmeny správania.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd mal za to, že u odsúdeného, ktorý sa dopustil

tak závažného úmyselného trestného činu, ako je vražda je potrebná dôsledná prevýchova, aby sa
mohlo od neho očakávať, že svojím správaním preukázal polepšenie a že v budúcnosti povedie riadnyživot. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania odsúdeného je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na
význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsob vykonania činu a jeho nenapraviteľný
následok, ktorým je smrť poškodeného. Preto treba konštatovať, že spoločenská nebezpečnosť konania

obžalovaného je veľmi vysoká. Podmienečné prepustenie má opodstatnenie len vtedy, keď všetky
okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného,
ak bude žiť na slobode. Zjavné kriminálne sklony odsúdeného počas pobytu na slobode neumožňujú
súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života. Odsúdený už bol v
minulosti súdne trestaný z toho 4 krát pre trestný čin ublíženia na zdraví. Páchanie trestnej činnosti u

odsúdeného teda nie je len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá
opakovane pácha trestnú činnosť, pričom páchanie trestnej činnosti u neho malo gradujúcu tendenciu.
Odsúdený už v minulosti vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody. Ani predchádzajúce
odsúdenia, ani ukladané a vykonané tresty neodradili odsúdeného od páchania ďalšej trestnej činnosti.
Sprihliadnutímnamenejpriaznivúresocializačnúprognózuodsúdeného,povahuspáchanéhotrestného
činu a trestnú minulosť odsúdeného súd ustálil, že od odsúdeného nie je možné očakávať, že by v

prípade podmienečného prepustenia na slobodu viedol riadny život.

Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť a odsúdený si podal
sťažnosť, ktorú po doručení uznesenia odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 26.6.2023 a dňa
4.7.2023 prostredníctvom svojho obhajcu.

V sťažnosti odsúdený uviedol, že okresný súd nezohľadnil, že bol postupne preraďovaný z maximálneho
do minimálneho stupňa stráženia za pozitívne plnenie si povinností, že už je vo veku 70 rokov, má
cukrovku a vysoký krvný tlak, čo mu neumožňuje vykonávať práce, zapájať sa do aktivít v ústave,
či vykonávať nejakú funkciu. V rámci svojich možností a zdravotného stavu sa odsúdený zapája do

aktivít. Odsúdený má za to, že prvú materiálnu podmienku má splnenú. K druhej materiálnej podmienke
odsúdený uviedol, že od nástupu do výkonu trestu do maximálneho stupňa stráženia do diferenciačnej
skupiny C bol postupne za 16 rokov výkonu trestu za dobré správanie premiestňovaný do minimálneho
stupňa stráženia do diferenciačnej skupiny B a vzhľadom na jeho zníženú pohyblivosť pre zdravotný
stav a jeho vek možno od odsúdeného očakávať vedenie riadneho života.

Odsúdený prostredníctvom obhajcu sťažnosť doplnil v tom smere, že okresný súd nezohľadnil v celosti
všetky okolnosti poukazujúc, že jeho polepšenie preukazuje postupné preraďovanie do miernejších
režimov a stupňov stráženia. Resocializačná prognóza je síce menej priaznivá, ale odsúdený má kritický
postoj k trestnej činnosti, chce sa začleniť do bežného života a absolvovať ambulantné protialkoholické
liečenie, ktoré mu bolo zmenené z ústavného liečenia.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 odsek 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek
1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku, preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a
zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená -

odsúdený a v zákonom stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil
aj to, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že v zmysle § 66 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona odsúdený vykonal tri štvrtiny z

uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 21 rokov, a to dňa 11.9.2022.

Prvá materiálna podmienka v podstate znamená, že u odsúdeného prišlo k vnútornej premene -
prevýchove vo vzťahu k spoločenským normám, najmä dodržiavaniu právneho poriadku. Možno tedapredpokladať, že u odsúdeného nastala taká zmena vnútorného postoja k spoločnosti a právu, ktorá
znamená negatívny postoj k páchaniu trestnej činnosti. Toto je možné preukázať plnením programu
zaobchádzania, negatívnym postojom k predchádzajúcej trestnej činnosti, výkonom práce počas výkonu

trestu, zlepšovaním znalostí a schopností, ktoré zvyšujú zamestnateľnosť, plnením povinností a zákazov
odsúdeným a s tým súvisiacou existenciou disciplinárnych odmien a ich početnou prevahou nad
disciplinárnymi trestami s prihliadnutím na okolnosti odmien a trestov. To znamená, že rozhodnutie
súdu má byť reflexiou celého priebehu výkonu trestu a odsúdeného v tomto priebehu, jeho pozitívneho
vývoja alebo naopak stagnácie a negatívneho vývoja. Zmena vnútorného postoja musí byť skutočná,

nielen predstieraná, resp. nesmie byť len následkom automatickej adaptácie na prostredie výkonu
trestu. Polepšenie vyžaduje, aby odsúdený skutočne potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré viedli
k spáchaniu trestného činu. V tomto zmysle nie je prejavom skutočnej zmeny ani účelové správanie
odsúdeného v súlade s vnútorným poriadkom ústavu na výkon trestu, no bezo zmeny vnútorného
hodnotového nastavenia.

Okresný súd správne vyhodnotil, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím
správaním nepreukázal polepšenie, hoci jeho správanie bolo na požadovanej úrovni a dodržiaval
ústavný režim, čoho dôsledkom bolo aj postupné preraďovanie odsúdeného do miernejších režimov
a stupňov stráženia. Na konštatovanie o polepšení nestačí, aby sa odsúdený, ktorý mal počiatočné
opakované problémy so správaním (odmietol sa podrobiť odberu biologického materiálu, prechovával

nepovolené predmety, opakovane mal neporiadok v osobných veciach a v dvoch prípadoch sledoval
televíziu v nepovolenom čase) sa postupne adaptoval a prispôsobil podmienkam ústavného režimu
tak, že sa správal na požadovanej úrovni. Odsúdený bol za celý čas výkonu trestu, čo je viac ako
16 rokov, len raz disciplinárne odmenený v roku 2019, čo nesvedčí o aktívnom prístupe odsúdeného
k zmene svojho správania v takej intenzite, aby preukázal zodpovednejší prístup k plneniu povinností

a k zmene správania na takej úrovni, aby mohol mať súd za to, že odsúdený preukázal polepšenie. Ako
uviedol okresný súd na konštatovanie polepšenia sa vyžaduje vyššia miera aktivity odsúdeného ako
len prispôsobenie sa ústavnému režimu a nevybočovanie z pravidiel, ktoré musí dodržiavať. Samotné
preraďovanie odsúdeného do miernejších režimov, či stupňov stráženia, svedčí o prispôsobení sa
ústavnému režimu a pravidlám správania sa, ktoré sa od odsúdeného vyžadujú, avšak samé o sebe to

nesvedčí o polepšení sa odsúdeného.
Komplexným zhodnotením osobnosti odsúdeného prihliadnuc na jeho vek i zdravotný stav, je zrejmé,
že sa po počiatočných problémoch s adaptáciou správal v súlade s vnútorným poriadkom ústavu,
avšak nad rámec správania sa v medziach ústavných noriem nepreukázal vyššiu mieru aktivity smerom
kzískaniuväčšiehopočtudisciplinárnychodmien,vzhľadomnaužviacako16ročnývýkontrestuodňatia

slobody.

Druhá podmienka znamená, že je pravdepodobné, teda je "nádej", že odsúdený bude v budúcnosti,
teda po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život. U odsúdeného musí nastať
tzv. dezistencia, teda odklon od páchania trestnej činnosti. Zatiaľ čo prvá podmienka je orientovaná

na minulé správanie, druhá podmienka sa zameriava na správanie budúce. Vedenie riadneho života
znamená správanie v súlade s právnym poriadkom, čiže vedenie života bez porušovania práva, najmä
bez páchania trestných činov alebo aj správnych deliktov.

Okresný súd správne vyhodnotil aj nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné

prepustenie, vychádzajúc z komplexného posúdenia, kedy zhodnotil menej priaznivú resocializačnú
prognózu rizika recidívy vychádzajúc z kriminálnych sklonov odsúdeného, gradácie násilnej trestnej
činnosti, ktorej sa dopúšťal pred výkonom tohto trestu, čo na neho nemalo prevýchovný účinok
napriek vykonaným nepodmienečným trestom odňatia slobody, a prihliadnuc aj na povahu spáchaného
trestného činu. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom

vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne
okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
Odsúdený bol v minulosti odsúdený za nedbanlivostné ublíženie na zdraví, potom za výtržníctvo,
a následne dva krát za úmyselnú ujmu na zdraví a raz za úmyselnú ťažkú ujmu na zdraví, v čom treba
vidieť gradáciu násilných sklonov odsúdeného, ktoré vyústili do obzvlášť závažného zločinu vraždy.

Predchádzajúce odsúdenia na nepodmienečné tresty odňatia slobody boli odsúdenému odpustené
úplne alebo z časti amnestiami, avšak napriek tomu, odsúdený opätovne páchal trestnú činnosť
násilného charakteru s gradujúcim účinkom, čo vylučuje možnosť očakávať od odsúdeného, že
v budúcnosti povedie riadny život.Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol automaticky prepustený po odpykaní

stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Treba zdôrazniť
fakt, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje žiadny právny nárok.
Podmienečné prepustenie je odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu
mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život,
teda, že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní

o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho
trestnej minulosti a správanie sa po prepustení z výkonov trestu, ktorých zvyšky mu boli odpustené
amnestiami.

Záverom krajský súd pripomína, že na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona okrem formálnej podmienky

súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia
slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Odsúdený nesplnil ani jednu z dvoch materiálnych podmienok, a preto okresný súd správne a v súlade
so zákonom rozhodol, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody zamietol.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú jednomyseľne zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.