Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 2, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203933
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1218203933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: SLOVDAN, spol. s r.o., Čečinová 16/A,
Bratislava, IČO: 31 673 601, zastúpeného splnomocnencom A.K. JUDr. Nováčková s.r.o., IČO: 36 699
705, Mandľová 28 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpená
splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Silvia Predná, s.r.o., IČO: 36 859 044, Plynárenská 7/A,
Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany zo dňa 2. februára 2022, č.k. 23C/2/2019-471, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol
(výrok I.) a zároveň zamietol aj žalobu (výrok II.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca
sa žalobou domáhal určenia, že právny úkon spoločnosti Festin, a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava,
na základe ktorého došlo dňa 10.08.2015 k finančnému plneniu v prospech žalovanej je v sume
prevyšujúcej priemerný mesačný zárobok žalovanej za mesiac júl 2015 voči žalobcovi neúčinný.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je veriteľom spoločnosti Festin, a.s. (predtým Salve Finance, a.s.),

Plynárenská 7/A, Bratislava, eviduje žalobca voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, o ktorej je
vedené konanie na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 25Cd/211/2009. Žalovaná je bývalou
zamestnankyňou dlžníka a zároveň osobou, ktorá mala podľa žalobcu prospech z odporovaného
právneho úkonu. Žalovaná k žalobe uviedla, že žalobca nie je v predmetnom spore aktívne vecne
legitimovaný, nakoľko nedisponuje žiadnou vymáhateľnou pohľadávkou voči spoločnosti Festin, a.s.,
ktorej úkonom v prospech žalovanej malo, podľa žalobcu, údajne dôjsť ku kráteniu uspokojenia
žalobcovej pohľadávky. Neboli splnené všetky zákonné dôvody odporovateľnosti právneho úkonu.

Jednou z podmienok je nevyvrátiteľná skutočnosť, že právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť
veriteľa. Žalobca ničím nepreukázal úmysel spoločnosti Festin, a.s. ukrátiť žalobcu. Spoločnosť Festin,
a.s. podala žiadosť o uvoľnenie peňažných prostriedkov na mzdy zamestnancov v D. D., E.. Tento
úkon urobila za účelom vyplatenia splatných mzdových nárokov svojich zamestnancov, t. j. aj žalovanej.
Žalovaná poukázala, že vyplatenie mzdy je faktickým úkonom, ktorým sa spätne vypláca dohodnutá
mzdazavykonanúprácuzamestnanca,tedatýmtoúkonomspoločnosťFestin,a.s.splnilasvojezákonné
a zmluvné povinnosti za žalovanou už poskytnuté protiplnenie (výkon práce podľa pracovnej zmluvy).

Žalobca navrhol prerušiť konanie z dôvodu podaného dovolania proti rozhodnutiu 1Cob/132/2019, keď
žiadal prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní, keď dôvodil
tým, že ak by súd konanie neprerušil, nemal by inú možnosť ako žalobu zamietnuť, tak ak by následne
dovolací súd žalobcovmu dovolaniu vyhovel, potom či už pre res iudicata alebo aj pre prekluzív prípadnejopätovnej žaloby by žalobca nemal žiadnu efektívnu možnosť domôcť sa svojho zažalovaného práva,
pričom odkázal na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo 253/2012, pričom dôvodnosť prerušenia konania
vyplýva aj z rozhodnutia ESĽP č. 46341/17 z 18.11.2021 v právnej veci SLOVDAN, s.r.o. proti Slovenskej

republike. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že Okresný súd Bratislava II
rozsudkom, č.k. 25Cb/211/2009-577 zo dňa 10.04.2014 žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
981.871,47 eur zo 14,75% ročným úrokom z omeškania od 10.02.2007 do zaplatenia, vo zvyšku
žalobu zamietol. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,
č.k. 1Cob/286/2014-669 zo dňa 23.04.2015 bol predmetný rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti

potvrdený.Žalobcauvedenérozhodnutiapoužilakoexekučnýtitulstým,žeusúdnehoexekútoravzniklo
podozrenie zo zneužitia § 104 ods. 1 E.p. povinným v spolupráci so zamestnancami povinného, preto
žalobca podal voči zamestnancom, aj bývalým, žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu voči nemu.
Žalovaný podal dňa 16.06.2015 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolanie. Najvyšší súd SR
uznesením, č.k. 3Obdo 46/2015-898 zo dňa 30.03.2016 dovolanie žalovaného odmietol. Ústavný súd
SRsvojimnálezom,č.k.I.ÚS532/2016-87zodňa09.11.2016rozsudokKrajskéhosúduvBratislave,č.k.

1Cob/286/2014-669 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, č.k. 3Obdo 46/2015 zrušil a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením, č.k. 1Cob/35/2017 zo dňa
10.4.2017 rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/211/2009-577 v napadnutej vyhovujúcej
časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava II následne
rozsudkom zo dňa 29.05.2018, č.k. 25Cb/211/2009-1084 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal

proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O podanom odvolaní žalobcom Krajský
súd v Bratislave rozsudkom, č.k. 1Cob/132/2019-1314 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II,
č.k. 25Cb/211/2009-1084 zo dňa 29.05.2018 a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%. Žalobca vo veci podal proti tomuto rozhodnutiu dovolanie a predložil rozhodnutie ESĽP
č. 46341/17 z 18.11.2021 v jeho veci, ktorým ESĽP uznal, že nálezom ÚS SR, č. I. ÚS 532/2016 došlo

k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru na úkor žalobcu a navrhol v zmysle uvedeného prerušiť konanie s tým,
že iným postupom by súd nútil žalobcu čakať s podaním žaloby až kým nenastane stav zakladajúci
jeho aktívnu legitimáciu, čím však bude vystavený riziku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na
podanie odporovacej žaloby. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 42a OZ, podľa § 42, §
116, § 117 OZ. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že za súčasného stavu žalobca

nie je v predmetom spore aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nedisponuje žiadnou vymáhateľnou
pohľadávkou voči spoločnosti Festin, a.s., Bratislava a preto žalobu zamietol. Súd sa nestotožnil
s právnym názorom vysloveným žalobcom o prejudikovaní postupu ústavného súdu s ohľadom na
rozhodnutie ESĽP č. 46341/17 z dôvodu, že obsahom rozhodnutia je stručný popis rozhodujúcich
skutočností, keď sa uvádza, že sťažujúca sa spoločnosť žalovala inú obchodnú spoločnosť a domáhala

sa zaplatenia peňažnej sumy podľa zmluvy, ktorú medzi sebou uzatvorili. Súdy na dvoch stupňoch
nariadili žalovanej zaplatiť sťažujúcej sa spoločnosti 982.000 eur. Najvyšší súd odmietol dovolanie
žalovanej. Žalovaná podala ústavnú sťažnosť, ktorú ústavný súd prijal na ďalšie konanie a odložil
vykonateľnosť napadnutého rozsudku. Dňa 03.10.2016 sťažujúca sa spoločnosť požiadala ústavný
súd o zaslanie sťažnosti žalovanej. Ústavný súd zaslal sťažujúcej sa spoločnosti kópiu sťažnosti.

Nálezom z 9. novembra 2016 ústavný súd konštatoval porušenie práva žalovanej na spravodlivé súdne
konanie v dôsledku toho, že odôvodnenie odvolacieho súdu malo nedostatky. Sťažujúca sa spoločnosť
sa k ústavnej sťažnosti žalovanej vyjadrila listom z 10.11.2016, nevediac o náleze ústavného súdu
z 09.11.2016, ktorý jej bol doručený následne 11.01.2017, následne sa sťažujúca spoločnosť obrátila
na ESĽP. V časti sťažnosti týkajúcej sa namietaného porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru strany

uzavreli zmier, v zmysle ktorého sa štát zaviazal zaplatiť sťažujúcej sa spoločnosti 2.500 eur a sťažujúca
spoločnosťsavzdalaakýchkoľvekďalšíchnárokovvočiSlovenskejrepublike.Zvyšoksťažnostitýkajúcej
sa článku 6 ods. 1 Dohovoru v súvislosti s údajnou manipuláciou pri prideľovaní veci na ústavnom súde
ESĽP vyhlásilo za neprijateľný z dôvodu zjavnej nepodloženosti. Čo sa týka sťažnosti na porušenie
článku 1 protokolu č. 1 ESĽP poznamenal, že sťažujúca sa spoločnosť argumentovala, že k zásahu

do jej práv došlo zrušením právoplatného rozsudku v jej prospech. ESĽP sa stotožnil s argumentáciou
vlády, že posudzovaný prípad sa líši od prípadov týkajúcich sa porušenia princípu právnej istoty
zrušením rozsudku na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, daný prípad sa týka
ústavnej sťažnosti, ktorá je považovaná za účinný vnútroštátny prostriedok nápravy. ESĽP dospel
k záveru, že konanie o ústavnej sťažnosti nebolo v rozpore s princípom právnej istoty a že preskúmanie

ústavným súdom predstavovalo skôr posledný prvok v reťazi vnútroštátnych prostriedkov nápravy,
než mimoriadny prostriedok pre obnovenie súdneho konania. Tento záver nemení ani skutočnosť, že
pôvodný rozsudok v prospech sťažujúcej sa spoločnosti ešte pred preskúmaním ústavným súdom
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. ESĽP konštatoval, že rozsudok, ktorý sa stane záväznýa vykonateľný nie je nevyhnutne konečný podľa Dohovoru, poukazujúc na to, že v mnohých zmluvných
štátoch najvyššie súdne inštancie vydávajú konečné rozhodnutia potom, ako sa rozsudky nižších
súdov stali záväzné a vykonateľné, pričom táto situácia sama o sebe nie je nezlučiteľná s princípom

právnej istoty. Z uvedeného dôvodu sa tiež súd nestotožnil s návrhom na prerušenie konania i napriek
argumentácii žalobcu týkajúcej sa rozhodnutia NS SR, sp.zn. 6Cdo 253/2012 týkajúceho sa výkladu
vymáhateľnej pohľadávky. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že žalovaná bola v zamestnaneckom
vzťahu s právnym predchodcom spoločnosti Festin, a.s., na základe pracovnej zmluvy. Žalobca má
možnosť v prípade rozhodnutia o priznaní uplatnenej pohľadávky žalobcovi voči spoločnosti Festin, a.s.,

využiť v tomto prípade mimoriadne opravné prostriedky, pri žalovanej by tento stav však vyvolával stav
dlhodobej právnej neistoty.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie,
keď o žalobcovej pohľadávke nebolo z titulu podaného dovolania ešte konečne rozhodnuté tak,

ako to osvedčuje aj súdom prvej inštancie nesprávne interpretované rozhodnutie ESĽP č. 46341/17
z18.11.2021.Názorsúduoúdajnekonečnomzamietnutívymáhateľnejpohľadávkyjezjavnepredčasný.
Súd mal toto odporovacie konanie prerušiť do skončenia dovolacieho konania tak, ako to vyplýva aj
z analogického uznesenia NS SR, sp.zn. 6Cdo/253/2012, v ktorom sa uvádza, že postup súdu –
neprerušenie konania by nútil žalobkyňu čakať s podaním žaloby, až kým nastane stav zakladajúci

aktívnu legitimáciu, teda kým uplatnená pohľadávka jej nebude právoplatne prisúdená. Tým by
však bola vystavená riziku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby
vyplývajúcej z ustanovenia § 42 ods. 2 OZ. Tvrdenie prvoinštančného súdu, že v tomto prípade má
žalobca možnosť využiť mimoriadne opravné prostriedky, tu naráža na právny fakt, že CSP nepozná
žiaden takýto mimoriadny opravný prostriedok, ktorý by v prípade žalobcovho úspechu v konaní

1Cob/132/2019 bolo podľa článku 6 Dohovoru možné efektívne uplatniť na zmenu rozsudku v tomto
konaní. Podľa presvedčenia žalobcu nemôže obstáť ani ostatné tvrdenie prvoinštančného súdu, že
navrhované prerušenie konania by pri žalovanej vyvolával stav dlhodobej právnej neistoty, keďže
samotné prerušenie konania by žalovanú nijak nerušilo vo výkone jej súčasných ale aj budúcich práv
a povinností predstavujúcich atribúty právnej istoty, najmä ak žalovaná nie je v tomto konaní zaťažená

žiadnym neodkladným opatrením, zákazom, čím prerušenie tohto konania na ňu ani nemôže mať
žiaden negatívny dopad, keď jej právne postavenie a status budú vyzerať úplne rovnako ako vyzerali
v rokoch 2015-2022. Nakoľko v konaní boli splnené procesné podmienky na prerušenie konania,
čím zároveň neboli splnené procesné podmienky na meritórny rozsudok, čím súd svojim nesprávnym
procesným postupom odoprel žalobcovi spravodlivosť súdneho konania, čím sa zároveň jednalo aj

o inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný žiada celý napadnutý
rozsudok vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie spolu so zaviazaním prvoinštančného súdu toto
konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia NS SR o dovolaní žalobcu voči rozsudku Krajského súdu
v Bratislava, č.k. 1Cob/132/2019-1314 z 22.04.2021.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa s rozsudkom súdu prvej
inštancie stotožňuje. V predmetnom spore žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko
nedisponuje žiadnou vymáhateľnou pohľadávkou voči údajnému dlžníkovi – voči spoločnosti Festin,
a.s.. Žalovaná poukazuje na to, že v priebehu celého konania žalobca nepreukázal ani ďalšie
predpoklady odporovateľnosti úkonu, ktorého neúčinnosti sa domáha. Síce tvrdí úmysel spoločnosti

Festin, a.s. vyplatením mzdového nároku žalovanej ukrátiť žalobcu, ale toto tvrdenie nepreukázal.
Tiež tvrdí, že žalovaná poznala údajný ukracujúci úmysel spoločnosti Festin, a.s., ale aj v tejto
časti splnenie dôkazného bremena absentuje. Tiež neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim
tvrdeniam, že úmysel ukrátiť veriteľa nie je potrebné dokazovať, nakoľko je žalovaná ako fyzická
osoba blízkou osobou spoločnosti Festin, a.s.. Žalobca tak v konaní nepreukázal splnenie vôbec

žiadnych hmotnoprávnych predpokladov určenia neúčinnosti vyplatenia konkrétneho mzdového nároku
žalovanej. Pokiaľ sa týka zamietnutia návrhu na prerušenie konania súd má zvážiť, či prerušenie
konania prispeje k spravodlivému rozhodnutiu vo veci a tento dôvod prerušenia konania preváži nad
záujmom na postupe bez zbytočných prieťahov, ktorý je rozhodnutím o prerušení konania dotknutý.
Žalovaná má za to, že neboli splnené predpoklady na prerušenie konania, nakoľko konanie vo veci

samej nezávisí od rozhodnutia súdu o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 22.04.2021, č.k. 1Cob/132/2019-1314. Čo sa týka rozhodnutia ESĽP č. 46341/17 má za to, že nie
je dôvod prejudikovať postup ústavného súdu, resp. najvyššieho súdu s ohľadom na toto rozhodnutie.
Konštatovanie žalobcu, že nálezom ÚS SR o zrušení pôvodného rozsudku v žalobcov prospech došlok porušenie článku 6 Dohovoru, nie je pravdivé. V časti, ktorá sa týkala sťažnosti žalobcu o namietanom
porušení článku 6 ods. 1 Dohovoru v konaní pred ústavným súdom, strany uzavreli zmier, v zmysle
ktorého sa štát zaviazal zaplatiť sťažujúcej sa spoločnosti 2.500 eur a táto dohoda predstavuje konečné

rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá sa týkala účasti žalobcu v konaní pred ústavným súdom, resp.
ním namietaného porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru. Túto časť sťažnosti žalobcu z dôvodu uzavretia
zmieru ESĽP vyčiarkol. Ďalšie body sťažnosti, ktoré sa týkali namietania porušenia článku 6 ods. 1
Dohovoru ESĽP odmietol ako zjavne nepodložené. ESĽP prijal vyhlásenie o priateľskom vysporiadaní
medzi sťažovateľom – žalobcom a vládou SR, v ktorom žalobca súhlasil, že poskytnutie finančnej

kompenzácie bude predstavovať konečné rozhodnutie o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá sa týkala
účasti žalobcu v konaní pred ústavným súdom a ním namietaného porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru.
V závere poukázala na odborný názor F. G. A., bývalej zástupkyne SR pre ESĽP, ohľadom záväznosti
takto uzavretej dohody s vládou SR pre všeobecné súdy, v zmysle ktorého slovenský právny poriadok
možnosť obnoviť vnútroštátne konanie aj na základe zmieru uzavretého pred ESĽP ako jednostrannej
deklarácie vlády nepozná. Dôvodom je skutočnosť, že k obnove súdneho konania pred súdmi (vrátane

ústavného) by došlo aktom výkonnej moci. Slovenský zákonodarca preto umožnil obnovu konania len
na základe rozhodnutia medzinárodného súdneho orgánu konštatujúceho porušenie ľudských práv
sťažovateľa.Súdytedanemôžubyťprisvojomrozhodovaníviazanédohodou,ktorúuzavrelsožalobcom
orgán výkonnej moci. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že tvrdenie žalovanej, že žalobca
nedisponuje žiadnou vymáhateľnou pohľadávkou voči údajnému dlžníkovi spoločnosti Festin, a.s.,
na čom aj súd prvej inštancie postavil svoj napadnutý rozsudok, je nedôvodné, keďže o tejto našej
vymáhateľnej pohľadávke naďalej prebieha súdne konanie na Najvyššom súde SR, podľa čoho sa
pre včas podaný opravný prostriedok ešte nemôže považovať za konečné rozhodnutie o žalobcovej

pohľadávke. To, že zmier medzi žalobcom a Slovenskou republikou ako podľa Dohovoru zodpovedným
subjektom za konanie Ústavného súdu predstavuje konečné rozhodnutie z hľadiska žalobcových
škodových nárokov voči SR, neguje právny základ tohto zmieru, že nálezom Ústavného súdu SR
o zrušení žalobcovej pohľadávky voči Festin, a.s. došlo k porušeniu článku 6 Dohovoru. Z pohľadu
proporcionalitybyneprerušeniekonaniamaloprežalobcuzávažnejšiedôsledky,akoprerušeniekonania

pre žalovanú. Pokiaľ sa týka tvrdeného neunesenia dôkazného bremena, tak toto tvrdenie žalovanej je
nedôvodné,keďdotejtofázykonaniasaprvoinštančnékonanienedostalo,keďpretvrdenúúdajnústratu
aktívnej vecnej legitimácie súd návrhy žalobcu na dokazovanie generálne zamietol. Už len z pohľadu
proporcionality by neprerušenie konania malo pre žalobcu závažnejšie dôsledky ako prerušenie konania
pre žalovanú, preto zotrváva na podanom odvolaní.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že na skutočnosť, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, poukazovala v priebehu celého konania pred súdom prvej
inštancie. Neunesenie dôkazného bremena žalobca vo vyjadrení odôvodňuje tým, že súd zamietol jeho
návrhy na vykonanie dokazovania. Súd zamietol návrhy na vykonanie dôkazov, a to potvrdenie zo

sociálnej poisťovne o jej hrubom príjme, výsluch žalovanej, predloženie informácie žalovanou, kedy
jej bola vyplácaná mzda na účet od decembra 2014 do augusta 2015. Žalovaná bola prítomná na
viacerých pojednávaniach, kde jej mohol žalobca klásť otázky. Je preto účelové tvrdenie žalobcu, že
neuniesoldôkaznébremeno,lebomusúdzamietolnávrhnavykonanieopakovanéhodôkazuvýsluchom
žalovanej. Žalovaná predložila ako dôkaz svoju pracovnú zmluvu. Nevidí dôvod, prečo by mala predložiť

informácie o tom, kedy jej bola vyplácaná mzda od decembra 2014 do augusta 2015. Aj keby sa
neuvažovalo o existencii/neexistencii vymáhateľnej pohľadávky, je zrejmé, že dôvodom, prečo žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, nie je to, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, žalobca nevyprodukoval
dôkazy, ktoré by preukázali splnenie hmotnoprávnych predpokladov odporovateľnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti, postupom
bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý
rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), ako aj konanie mu

predchádzajúce, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 23C/2/2019 je určenie, že právny
úkon spoločnosti Festin, a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 700 165, na základe ktorého došlodňa 10.08.2015 z jej bankového účtu (IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) k finančnému
plneniu v prospech žalovanej, je v sume prevyšujúcej priemerný mesačný zárobok žalovanej za mesiac
júl 2015 podľa § 134 zákona č. 311/2001 Z.z. voči žalobcovi neúčinný a prerušenie konania do

právoplatného rozhodnutia NS SR o dovolaní žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k.
1Cob/132/2019-1314 z 22.4.2021na základe návrhu žalobcu.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým žalobu i návrh na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pričom odvolací súd v celom
rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý

na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého žalobca
nie je v predmetnom spore aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nedisponuje žiadnou vymáhateľnou
pohľadávkou voči spoločnosti Festin, a.s. a tiež s názorom, podľa ktorého prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní žalobcu voči rozsudku Krajského súdu

v Bratislave, č.k. 1Cob/132/2019-1314 z 22.04.2021 je nedôvodné. Dôvody pre takýto záver, ktorý
uviedol prvoinštančný súd, súd vyložil dostatočne jasne a zrozumiteľne, pričom v spôsobe jeho
rozhodnutia nebola odvolacím súdom zistená žiadna nezákonnosť, a preto odvolací súd s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Navyše odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu

napadnutého rozsudku.

10. Odvolací súd mal tak isto ako súd prvej inštancie za to, že žalobca nie je v spore aktívne
legitimovaný, pretože nepreukázal, že disponuje vymáhateľnou pohľadávkou. Vymáhateľná pohľadávka
je vykonateľná pohľadávka, t.j. priznaná veriteľovi vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, na

základe ktorého možno nariadiť exekúciu. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim
k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Žalobca sa domáhal súdnou
cestou na svojom dlžníkovi, spoločnosti Festin, a.s. zaplatenia pohľadávky, avšak súdom prvej
inštancie bola jeho žaloba zamietnutá a odvolacím súdom bol tento zamietajúci rozsudok potvrdený
a nadobudol právoplatnosť, takže ohľadne pohľadávky prebehlo riadne súdne konanie, ktoré bolo

skončené právoplatným rozhodnutím o zamietnutí žaloby, z čoho vyplýva, že žalobca nedisponuje
vymáhateľnou pohľadávkou voči spoločnosti Festin, a.s..

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny,
a preto ho v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania,
keď v konaní úspešnej žalovanej priznal ich náhradu voči žalobcovi v celom rozsahu v súlade s ust. §
255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).