Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423200809
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6423200809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov, matka: O. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. C. Y. XXX/XX, O., t. č. Útulok pre matky a deti v O., a otec: D.

L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. C. Y. XXX/XX, O., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody
Dubnica nad Váhom, o návrhu navrhovateľky F. Q., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľa N. Q., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom M. I. XXX/XX, N. A. M., obaja zastúpení Advokátska kancelária Dobiš, s.r.o.
so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, na odvolanie navrhovateľov voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 25P/41/2023-50 zo dňa 10.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 25P/41/2023-50 zo dňa 10.05.2023 Okresný súd Žiar nad Hronom
(ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľov
na zverenie maloletého dieťaťa do ich náhradnej osobnej starostlivosti a určenia výživného rodičom
každému zvlášť vo výške 30 % zo sumy životného minima, ktorý návrh navrhovatelia podali z dôvodu,

že si maloletú W. obľúbili, dieťa si brávali od rodičov na niekoľko dní alebo týždňov, pričom jej chceli
dopriať lepšiu starostlivosť, keďže táto vyrastá v nevyhovujúcich podmienkach. Navrhovatelia sú krstní
rodičia maloletej a k návrhu pripojili písomné vyhlásenie matky, ktorá s podaním návrhu súhlasila. Vo
výroku II. rozhodol prvostupňový súd o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ne nárok.
Prvostupňový súd poukázal na to, že prioritne musel preskúmať, či rodičia maloletého dieťaťa môžu
zabezpečovať výchovu a starostlivosť o maloletú osobne a až v prípade, že rodičia maloletej sami nie
sú schopní, resp. nemôžu zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, sa mal zaoberať otázkou, či sú

krstní rodičia zo strany otca maloletej vhodnými osobami na zverenie maloletej do ich starostlivosti a či
je takáto prípadná náhradná osobná starostlivosť v jej záujme.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v čase jeho rozhodovania
matka osobne a riadne zabezpečuje starostlivosť maloletej ako aj ostatným maloletým deťom, a to
v prirodzenom rodinnom prostredí v „útulku“ pre matky a deti v Kremnici od 02.05.2023, čo vyplýva
zo stanoviska kolízneho opatrovníka. Nebolo teda preukázané, že matka nemá vytvorené dostatočné

stabilné zázemie pre poskytovanie všestranného rozvoja a zabezpečenia riadnej starostlivosti o
maloletú, vrátane školskej dochádzky a predškolského zariadenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že
zo strany matky došlo k zmene jej doterajšieho postoja k výchove mal. detí a najmä mal. W. a v snahezabezpečiť jej primerané rodinné prostredie v spoločnosti ostatných súrodencov. Pri starostlivosti o mal.
deti matke pomáha asistentka, ktorá sa v útulku nachádza každodenne od 16:00 hod. do 22:00 hod.,
ako aj sociálne pracovníčky útulku, s ktorými matka spolupracuje. Nezistil, že matka nezabezpečuje,

resp. nemôže zabezpečiť starostlivosť o maloletú W., keďže náhradná starostlivosť predstavuje práve
nahradenie osobnej starostlivosti o dieťa. V danom prípade teda nestačí, že by mal. dieťa nemalo u
matkyvytvorenérovnakodobréživotnépodmienkyakovnáhradnejstarostlivosti,ktorátotižprichádzado
úvahy až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom
podporovať biologické vzťahy a rodinný život. I keď otec sa nemôže podieľať na výchove mal. detí z

dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, podľa názoru súdu prvej inštancie zo strany matky má mal. W.
ako aj ostatné mal. deti zabezpečenú sústavnú a dôslednú osobnú starostlivosť o ich výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývoj, a to matkou. S poukazom na uvedené dôvody dospel k záveru, že návrhu
navrhovateľov na jej zverenie do ich náhradnej osobnej starostlivosti nie je možné vyhovieť, a po prijatí
tohto záveru potom súd prvej inštancie sa v ďalšom nemohol zamerať na otázku, či navrhovatelia - krstní
rodičia zo strany otca maloletej sú vhodnými osobami na zverenie maloletej do ich starostlivosti, resp.

či takáto prípadná náhradná osobná starostlivosť by bola v záujme maloletej.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia tvrdiac, že jediným
a najpodstatnejším dôvodom podania návrhu na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti
bol záujem dieťaťa, pričom preukázali v konaní, že všetky podmienky na takéto rozhodnutie kladené

zákonom (o rodine) spĺňajú, pričom rodičia maloletej s podaním takéhoto návrhu súhlasili.
Poukázali na to, že matka maloletej porodila ďalšie dieťa, a teda nemôže zabezpečovať osobnú
starostlivosť o všetkých osem detí, a teda skutkové okolnosti neboli dostatočne zistené. Namietali,
že zamestnankyne kolízneho opatrovníka aktívne vystupovali proti návrhu a nehájili záujem dieťaťa;
matka maloletej bola evidentne pod vplyvom týchto osôb. Ďalej poukázali na to, že matka s deťmi žije

u S., ktorá rodina je známa ubytovávaním sociálne slabších rodín, z čoho získavajú peniaze alebo
dotácie od štátu, a teda pre nich je matka s ôsmimi deťmi zaujímavá po finančnej stránke. Podľa názoru
navrhovateľov záujem maloletého dieťaťa nebol v konaní prioritný, súd prvej inštancie nezistil pomery,
v akých v súčasnosti sa rodina nachádza ani dochádzku do materskej školy, ale spoľahol sa na tvrdenia
zamestnankýň kolízneho opatrovníka. Opätovne poukázali na to, že sú krstnými rodičmi maloletej, ktorá

u nich žila dlhšie obdobie, je na nich zvyknutá a nedošlo by ani k pretrhnutiu rodinných pút, pretože sa
často navštevujú a komunikujú. Maloletá začala navštevovať škôlku u navrhovateľov, kde bola šťastná
a spokojná. Vzhľadom k uvedenému navrhli, aby odvolací súd vrátil vec prvostupňovému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka v tom smere, že so zverením maloletej do starostlivosti
navrhovateľov súhlasila nevedomky, majúc za to, že ide o dokument týkajúci sa materskej školy. O
maloletú a jej súrodencov sa podľa vlastného vyjadrenia stará najlepšie ako vie, ľúbi ju, pričom býva v
sociálnom zariadení, kde platí nájom a obýva prvé poschodie rodinného domu. So starostlivosťou o deti
jej pomáhajú starí rodičia mal. detí. Nesúhlasila s tým, aby súrodenci boli rozdelení. Pokiaľ jej v minulosti

navrhovatelia so starostlivosťou o maloletú pomáhali ako jej krstní rodičia, neskôr jej začali brániť v styku
s ňou, na čo sa zľakla a vyhľadala pomoc kolízneho opatrovníka a centra pre deti a rodiny. Potvrdila, že
na pojednávaní konala sama za seba a za svoje deti a nebola ovplyvnená inými osobami.

4. K podanému odvolaniu sa kolízny opatrovník vyjadril tak, že navrhol rozsudok prvostupňového súdu

potvrdiť.

5. Otec sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“),
preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvoinštančného súdu podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu.

Podľa ust. § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“) rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd

môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa
takto zveriť sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené
predpoklady.

8. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie,
ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom
o rodine týkajúcich sa náhradnej osobnej starostlivosti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho odôvodnenia, pričom
konštatuje, že navrhovatelia v odvolaní neuviedli žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť

skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vzhľadom na prvostupňovým súdom zistený
skutkový stav považoval za preukázané, že matka dokáže riadne a v prirodzenom prostredí zabezpečiť
starostlivosť o všetky maloleté deti, vrátane maloletej W.; narodenie ďalšieho maloletého dieťaťa na
tejto okolnosti nič nemení. Z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna okolnosť, z ktorej by vyplynula

nespôsobilosť matky postarať sa o všetky deti. Aj odvolací súd poukazuje, že matke pri starostlivosti
pomáha asistentka, prípadne príbuzní. Odvolacie námietky navrhovateľov týkajúce sa nedostatočnej
starostlivosti matky vzhľadom na stanovisko a správu kolízneho opatrovníka neobstoja. Tvrdenia a
odvolacie námietky navrhovateľov sa podľa názoru odvolacieho súdu týkajú len prípadnej životnej
úrovne či bytových podmienok maloletých detí, resp. maloletej, a tie samé osebe nie sú dôvodom pre

náhradnú starostlivosť.

9. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Komentár k Zákonu o rodine (PAVELKOVÁ, Bronislava.
§ 45 [Náhradná osobná starostlivosť - všeobecne]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine. 2.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, ISBN 978-80-89603-15-2.), podľa ktorého: „Zákon neurčuje na

tomto mieste žiadne hmotnoprávne podmienky pre zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
Odvoláva sa len na prioritnú zásadu rodinného práva - chrániť záujem maloletého dieťaťa. Podporne
treba preto využiť všeobecné ustanovenie § 44, ktoré určuje podmienky pre zverenie dieťaťa do
akejkoľvek formy náhradnej starostlivosti. Vo vzťahu k náhradnej osobnej starostlivosti platí subsidiárne.
Preto možno vyvodiť, že dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len vtedy, ak rodičia

nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa. V tomto kontexte treba
opakovane zdôrazniť, že musia byť naplnené všetky predpoklady pre odňatie dieťaťa zo starostlivosti
jeho rodičov tak, ako sú menované vo vysvetlivkách k ust. § 44 ods. 1. Dôvody na strane rodičov môžu
mať subjektívny i objektívny charakter.
Môžu byť spôsobené zavineným zanedbávaním starostlivosti alebo aktuálnou nezavinenou

neschopnosťou rodičov postarať sa o svoje maloleté dieťa. K poslednému menovanému dôvodu možno
zaradiťajprípad,aksasícerodičchceosvojedieťaosobnestarať,dokoncamánatovytvorenéajvšetky
podmienky, ale vzťah medzi ním a dieťaťom je natoľko narušený, že dieťa jeho starostlivosť odmieta,resp. uprednostňuje starostlivosť inej osoby (napríklad preto, že sa s dieťaťom dlhé roky nestýkal a dieťa
vyrastalo s druhým rodičom v spoločnej domácnosti s druhom alebo so starými rodičmi dieťaťa).“

10. Okolnosti spočívajúce v súhlase rodičov s náhradnou starostlivosťou, ktorý súhlas matka neskôr
poprela, resp. uviedla, že si nebola vedomá jeho dosahu, nemajú vplyv na záver, podľa ktorého je
matka ochotná a schopná starostlivosť o maloletú zabezpečovať. Za záujem maloletej možno považovať
aj okolnosť, aby vyrastalo so svojimi súrodencami a rodičmi, ktoré prirodzené väzby sú chránené aj
Dohovorom o právach dieťaťa. Odvolací súd podotýka, že nič nebráni tomu, aby navrhovatelia ako

krstní rodičia maloletej pomáhali so starostlivosťou o ňu bez ďalšieho dobrovoľne, na báze dobrých
vzájomných rodinných vzťahov.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP
a vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).