Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 10, 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 15P/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623202227
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Ragačová Černíková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6623202227.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou o veci starostlivosti o maloleté

deti: A. B., narodená XX.XX.XXXX, A. B., narodený XX.XX.XXXX, C. B., narodená XX.XX.XXXX a D. B.,
narodený XX.XX.XXXX, všetky deti bytom ako otec, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: otec E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. XXXX/XX, XXX XX F. a matka G. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX F.,
t.č. H. I. X, XXXX A., G., o výžive maloletých - zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na zníženie výživného na maloleté deti z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka v podanom návrhu žiadala znížiť výživné na maloleté deti. V podanom návrhu uviedla, že
výživné na maloleté deti bolo určené rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 12P/12/2018-66 zo
dňa 25.04.2018, ktorým po rozvode manželstva boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca
a matka bola zaviazaná prispievať na výživu detí výživným v sume 50,-Eur mesačne, na každé dieťa
zvlášť. Matka je t. č. tehotná, z dôvodu zdravotných problémov počas tehotenstva nemôže pracovať,
jej mesačný príjem t. č. činí 50.000,- HUF, čo je približne 135,-Eur. Musí uhrádzať nájom, elektrinu,
vodu, plyn v sume 125.000,-HUF (336,81 Eur). Žije s partnerom J. G., narodeným XX.XX.XXXX a jeho

maloletými deťmi. Príjem partnera matky činí 130.000,-HUF (350,-Eur) a prídavky na deti 30.000,-HUF
(80,-Eur). Keďže v súčasnosti nemôže matka pracovať, požiadala o zníženie výživného na maloleté deti.

2. Otec s návrhom matky nesúhlasil, uviedol, že sa sám stará o štyri maloleté deti, dve z nich sú osobami
so zrakovým postihnutím. Príjem otca pozostáva z peňažného príspevku za opatrovanie v sume 625,65
Eur, náhradného výživného v sume max. 200,-Eur (výška náhradného výživného sa odvíja od rozsahu

úhrady výživného matkou), prídavku na deti v sume 240,-Eur. Na pojednávaní doplnil, že od augusta
poberá príplatok k prídavku na deti v sume 120,-Eur. Teda celkový mesačný príjem otca činí 1.185,65
Eur (spolu s výživným). Výdavky otca pozostávajú z úhrady nájmu a elektriny v sume 115,97 Eur, nákup
5 m2 dreva v sume 350,-Eur, strava pre deti cca 20,-Eur na deň (20 x 30 =600,-Eur), drogéria 25,-
Eur, strihanie vlasov 7,-Eur pre jedno dieťa, lieky 7,-Eur mesačne, gél do očí 8,35 Eur, výdavky na
pohonné hmoty 30,-Eur (cestovné do školy) + polročne suma 50,-Eur kontrolné vyšetrenia po operácii
očí v Bratislave, ošatenie, obuv pre deti.

Podľa vyjadrenia otca v písomnom podaní, doplnenom na pojednávaní o listinný dôkaz (záznamy otca
o úhrade výživného matkou), matka výživné nikdy neplatila riadne a včas. Uhrádzala ho nárazovo
niekedy vo vyšších sumách, za posledný rok (od júna 2022 do septembra 2023) uhradila výživné za
mesiac august 2022 v sume 92,18 Eur, december 2022 v sume 77,78 Eur, marec 2023 v sume 96,98Eur. Poslednú vyššiu platbu otec od matky evidoval v mesiaci marec 2022 v sume 700,-Eur, z ktorých si
ponechal sumu 200,-Eur (výživné) a zvyšnú sumu 500,-Eur poukázal na účet Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny na zníženie dlhu matky na výživnom. Rovnako otec postupoval aj pri ďalších platbách

matky (mesiac marec 2020 v sume 80,24 Eur, september 2020 v sume 127,07 Eur, február 2021 v sume
71,40 Eur, apríl 2021 v sume 60,93 Eur, júl 2021 v sume 1.446,-Eur, október 2021 v sume 85,37 Eur,
november 2021 v sume 121,39 Eur), kedy sa výška náhradného výživného poukazovaného otcovi
odvíjala od sumy výživného uhradeného matkou, teda otec každú úhradu výživného matkou priznal,
sumu prevyšujúcu výšku náhradného výživného (200,-Eur) poukázala úradu práce a pri čiastočnej

úhradevýživnéhomatkoubolavýškanáhradnéhovýživnéhopoukázanáotcovivčiastkezníženejosumu
výživného uhradeného matkou. V prípade zníženia výživného matke by otec prišiel o pravidelný príjem
poukazovaný v podobe náhradného výživného.

3. Kolízny opatrovník v podanej správe zo dňa 28.07.2023 uviedol, že dňa 27.07.2023 vykonal sociálne
zisťovanie v domácnosti otca E. B. na adrese A. XX J. F.. Otec spoločne s maloletými deťmi A.,

A., C. a D. obývajú dvojizbový byt, ktorý je v osobnom vlastníctve otca. Domácnosť pozostáva z
chodby, kuchyne, dvoch izieb a kúpeľne s toaletou. Zariadenie domácnosti tvorí štandardný nábytok.
Vykurovanie domácnosti je zabezpečované prostredníctvom krbu na pevné palivo. Ako výdavky na
domácnosť otec uviedol zálohovú platbu za elektrickú energiu v sume 120,- Eur mesačne, poplatok za
televíziu v sume 10,50 Eur mesačne a internet v sume 14,- Eur mesačne. Medzi ostatné výdavky uviedol

poplatok za mobilný telefón v sume 10,- Eur mesačne a sporenie v sume 20,- Eur mesačne. Otec vlastní
osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Ignis, r. výroby 2007, kde ročne uhrádza povinné zmluvné postenie
v sume 90,- Eur. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych
dávok bolo zistené, že otec je poberateľom prídavku na dieťa v sume 360,- Eur mesačne, peňažného
príspevku na opatrovanie mal. A. v sume 669,- Eur mesačne a náhradného výživného v sume 200,-

Eur mesačne.
Otec pri šetrení uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky maloletých detí ohľadne zníženia výživného. S
maloletými deťmi má vysoké výdavky, pretože s mal. deťmi A. a C. pravidelne navštevujú nemocnicu v
A. z dôvodu pravidelných kontrol po operácii očí. Maloletá A. je ťažko zdravotne postihnutá, je nevidiaca,
vyžaduje si celodennú osobnú starostlivosť. Maloletá C. má tiež zhoršený zrak, vidí len slabo, na čo bola

maloletá pred pár týždňami operovaná. Ďalej uviedol, že matka maloletých detí ani v súčasnej dobe
neplatí výživné pravidelne, má vedomosť o tom, že má dlh vo výške asi 4000,- Eur. O maloleté deti sa
podľa jeho slov matka nezaujíma, sporadicky ich telefonicky kontaktuje asi jedenkrát mesačne.
Maloleté deti A., C., D. a A. boli počas sociálneho zisťovania v domácnosti prítomné, nejavili známky
zanedbávania, resp. týrania. Maloletá C. je žiačkou šiesteho ročníka Základnej školy K. G. vo F.,

navštevuje bežnú triedu, ale pri výučbe využíva pomôcky na zväčšenie písma. Maloletý D. D. A. tiež
navštevujú Základnú školu K. G. vo F., od septembra 2023 bude maloletý D. žiakom štvrtého ročníka
a maloletý A. žiakom ôsmeho ročníka. Maloleté deti uviedli, že sa v domácnosti otca cítia dobre, nič
im nechýba. Maloleté deti uviedli, že vo voľnom čase radi oddychujú, pozerajú televíziu a pomáhajú
otcovi. Maloletý A. uviedol, že navštevoval kurz varenia. Na otázky kladené maloletým deťom zo strany

pracovníčok úradu ohľadne ich matky, odpovedali stroho a bez záujmu. Pediatrom maloletých detí je
G. G. L. vo F..
Úrad na základe vykonaného sociálneho zisťovania konštatoval, že otec E. B. má vytvorené vhodné
bytové a sociálne podmienky pre všestranný vývin a opateru maloletých detí A. B., A. B., C. B. a D. B.,
zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.

4. Súd nariadil pojednávanie na 11.09.2023, ktoré sa uskutočnilo za osobne prítomnosti všetkých
účastníkov konania.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu matky na

zníženie výživného zo dňa 22.06.2023, rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12P/12/2018-66 zo
dňa 24.04.2018, právoplatný a vykonateľný dňa 31.05.2018, vyjadrenie otca k podanému návrhu spolu s
listinnými dôkazmi č. l. 34, 45-62, správa ÚPSVaR Lučenec, pracovisko F. zo dňa 28.07.2023, listinnými
dôkazmi predloženými na pojednávaní..

6. Matka na pojednávaní uviedla, že od 8. marca nepracuje, lekár jej nedovolí pracovať, lebo je na
rizikovom tehotenstve a odvtedy ju živí partner. Jej mesačný príjem činí 44-tisíc až 50-tisíc forintov
mesačne. Partner uhrádza všetky výdavky v domácnosti – nájom, lieky, ktoré matka musí každý
mesiac užívať, nákupy a potrebuje už nakúpiť dieťaťu veci, ktoré bude po narodení potrebovať. Partnerpríležitostne pracuje ako murár a z toho majú občasné vyššie príjmy. Musia sa sťahovať aj do iného
podnájmu, lebo byt, ktorý obývajú, je už malý. Bude to drahší podnájom, lebo sa sťahujú z dvojizbového
do trojizbového podnájmu, aby malo bábätko svoj vlastný priestor. Partner matky má diagnostikované

ochorenie sklerózu multiplex, preto nemôže dosahovať vyšší príjem. Vo vzťahu k maloletým deťom
matka uviedla, že je v kontakte s deťmi cez Viber, ale otec jej často odpíše, že sa deti so ňou nechcú
rozprávať. Keď sa jej podarí s deťmi spojiť, vtedy sa deti nevedia dohodnúť, ktoré sa bude s matkou prvé
rozprávať. Tiež následne matka uviedla, že v poslednom čase nie je s deťmi v žiadnom kontakte, lebo
sa jej pokazil telefón, vedela sa s nimi spojiť len s pomocou laptopu, hoci syna označila na Messengeri,

aj mu napísala, tento nereagoval. Preto sa už teraz v poslednej dobe deťom neozýva. Keď deťom volá,
tak buď jej nezdvihnú alebo jej napíšu, že sa s ňou nechcú rozprávať.
K úhrade výživného matka uviedla, sa snažila uhrádzať výživné, ale nie vždy sa jej to darilo. Potvrdila,
že nepravidelne posielala sumu výživného a nie vždy to bola suma 200,- Eur, ale vždy poslala toľko,
koľko vedela. Výživné posielala cez Western Union.
Na otázku, prečo matka neuhrádzala výživné riadne a včas, táto uviedla, že pracovala len na štyri

hodiny s príjmom 120.000,- HUF, z tejto sumy musela prispievať na nájom a na všetky ďalšie veci s
tým súvisiace. Počas Covidu pol roka vôbec nepracovala, po Covide bolo ťažké nájsť si prácu, lebo v
Maďarsku prijímali predovšetkým do zamestnania ľudí ako štátnych občanov Maďarskej republiky, nie
cudzincov. V tomto čase nevedela výživné posielať, lebo mala zmluvy len na tri mesiace, stále menila
prácu, následne v januári otehotnela a od marca nepracuje.

Na otázku, či má nejaké zdravotné obmedzenia, pre ktoré mohla vykonávať prácu len na štyri hodiny
denne, matka uviedla, že nemá žiadne zdravotné obmedzenie, ale ako cudzinka dostala len prácu na
štyri hodiny denne. Keby mala dvojité občianstvo, mohla by pracovať na osem hodín. Matka zdôraznila,
že teraz nevie platiť výživné, lebo je tehotná (v ôsmom mesiaci tehotenstva), ale o pol roka, keď sa dieťa
narodí, partner matky si ju chce vziať, chce, aby malo dieťa kompletnú rodinu. Potom už bude mať matka

dvojité občianstvo a bude vedieť pracovať. So súčasným partnerom matka udržiava partnerský vzťah
5 až 6 rokov, z toho dva roky je tento vzťah stabilný. K uzavretiu manželstva však nepristúpili z toho
dôvodu, že partner matky chce mať peknú svadbu, on si to takto naplánoval.
Na otázku, či si matka uvedomuje, že znížením výživného bude deťom poukazovaná znížená suma
náhradného výživného, matka uviedla, že si to uvedomuje, ale je v ôsmom mesiaci tehotenstva a ešte

v dohľadom čase nemôže ísť pracovať.

7. Otec na pojednávaní uviedol, že za posledný rok matka asi štyrikrát zaplatila výživné. Matka mu sms-
kou pravidelne píše, že ešte pošle nejaké peniaze, ale nepošle. Matka býva s partnerom v hlavnom
meste Maďarska (A.), preto otec spochybnil tvrdenie matky, že jej partner zarábal len 350,- Eur. K vzťahu

matky k deťom otec uviedol, že deti sú z toho celé rozčarované, nakoľko nie raz sľubovala deťom hračky
a oblečenie, ale nikdy nedoniesla. Nie raz sa stalo, že povedala, že príde, potom prišli výhovorky, že
vlaky nefungovali alebo stanicu opravovali, stále nejaké výhovorky. Za 5 rokov sa matka dvakrát stretla
s deťmi.
K úhrade výživného matkou otec uviedol, že po rozvode manželstva ešte matka poslala 200,- Eur, potom

v máji poslala 200,- Eur, potom 0, 0, 0 za jún, júl, august, potom v septembri 300,- Eur, potom október,
november, december zase 0, v januári 2019 uhradila 173,04 Eur, február 0, v marci 172,11 Eur, v apríli
0, v máji 0, v júni 2019 uhradila 169,20 Eur, v júli 0 a potom už nič. Potom sa zamestnala v Maďarsku
a odvtedy nič neposielala. Otec sa domnieval, že na deti na Slovensku už potom nešlo nič, všetko išlo
na partnerove deti. Následne poslala vyššiu sumu. Ako dôkaz otec predložil zošiť, v ktorom si zapisuje

úhradu výživného na maloleté deti od roku 2018.

8. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.9. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

10. Podľa § 75 ods. 1 a 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. Podľa § 76 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie
výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky
z omeškania..

12. Podľa § 77 ods. 1 a 2 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

13. Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,
spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Súd mal v konaní preukázané, že výživné na maloleté deti bolo naposledy upravené rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č. k. 12P/12/2018-66 zo dňa 24.04.2018, právoplatným a vykonateľným
dňa 31.05.2018, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol (výrok I.), na čas po rozvode
manželstva súd maloleté deti A. B., narodená XX.XX.XXXX, A. B., narodený XX.XX.XXXX, C. B.,

narodená XX.XX.XXXX, D. B., narodený XX.XX.XXXX zveril do výchovy a starostlivosti otca (výrok II.)
a matke súd uložil povinnosť platiť výživné na maloletú A. B., A. B., C. B., D. B. vo výške 50,-Eur na
každé maloleté dieťa zvlášť, vždy mesačne vopred k rukám otca maloletých detí do 30.-teho dňa toho
ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku (výrok III.).

15. Matka podaným návrhom žiadala o zníženie výživného na maloleté deti. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že pri zisťovaní a posudzovaní majetkových pomerov povinného rodiča je potrebné
vždy vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zisťované
skutočnosti na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane
oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť

voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje
požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu,
ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti,
schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce
povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov

na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až
po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.
Odôvodnené potreby dieťaťa budú spravidla zvýšené pri trvalých závažných ochoreniach.

16. Pokiaľ ide o odôvodnené a preukázateľne vynaložené výdavky na úhradu potrieb maloletých detí,

za tieto súd v konaní považoval výdavky na stravu, ktoré otec vyčíslil v sume 20,-Eur na deň na všetky
štyri deti, čo činí pri jednom dieťati sumu 5,-Eur na deň. Za mesiac predstavuje predmetný výdavok
sumu 150,-Eur na dieťa. Ďalej za odôvodnený výdavok súd vzal výdavky na drogériu v sume 25,-Eur
na deti, pri jednom dieťati predmetný výdavok činí cca 7,-Eur. Na lieky otec uhrádza sumu cca 13,-Eur mesačne (na jedno dieťa pripadá suma 3,25 Eur), na cestovné 30,-Eur (na jedno dieťa pripadá
suma 7,50 Eur), so starostlivosťou o maloletú A. a C. má otec zvýšené výdavky, nakoľko ide o deti
s ťažkým zdravotným postihnutím – poškodenie zraku. Otec uviedol ako jeden z výdavkov súvisiacich so

zvýšenou starostlivosťou o tieto dve maloleté deti pravidelné polročné kontroly v Bratislave, kde otec za
jednu cestu zaplatí výdavky na pohonné hmoty v sume 50,-Eur (z ktorej sumy na dve deti pri mesačnej
úhrade pripadá suma 8,33 Eur) . Zároveň otec musí dohliadať na technický stav motorového vozidla,
s ktorou skutočnosťou sú spojené výdavky s údržbou auta. Medzi ďalšie výdavky na maloleté deti patria
výdavky na kúpu oblečenia a obuvi, ktoré výdavky sa spravidla uhrádzajú sezónne (približne každé

štyri mesiace). Keďže otec nevedel vyčísliť predmetný výdavok, súd ustálil ako približnú sumu, ktorú
je nevyhnutné vynaložiť na úhradu oblečenia a obuvi na jedno maloleté dieťa vo výške 50,-Eur, čo pri
prepočte na mesačný výdavok činí sumu 12,50 Eur. Ďalším výdavkom, ktorý uviedol otec, je sporenie
v sume 20,-Eur mesačne, z ktorého na jedno dieťa pripadá suma 5,-Eur mesačne. Z uvedeného výpočtu
je zrejmé, že základne, nevyhnutné výdavky otca na jedno maloleté dieťa činia 185,-Eur (pri maloletej
A. a C. sú o čosi vyššie).

Výdavky otca na vedenie domácnosti mal súd preukázané vo výške 115,97 Eur, z ktorých výdavkov na
jedno maloleté dieťa pripadá suma 23,19 Eur. Otec musí tiež zabezpečiť na zimu dostatočné množstvo
dreva na vykurovanie bytu, kde za 5 m2 dreva uhradil sumu 325,-Eur. Súd nie je zrejmé, či ide o
dostatočné množstvo dreva na celú vykurovaciu sezónu, avšak z tejto sumy na maloleté dieťa súd
zarátal sumu 5,41 Eur mesačne (325 / 12 = 27,08 / 5 = 5,41). Ďalej otec uhrádza poplatky za televíziu,

internet a telefón v celkovej výške 30,50 Eur, z ktorej sumy súd na jedno maloleté dieťa započítal sumu
6,10 Eur. Otec tiež platí PZP v sume 90,-Eur ročne, čo pri mesačnej úhrade činí sumu 7,50 Eur, z ktorej
sumy na jedno maloleté dieťa pripadá 1,50 Eur. Teda výdavky otca v súvislosti s vedením domácnosti
a úhradou výdavkov na vedenie domácnosti a ďalších výdavkov nevyhnutných pre bežné fungovanie
domácnosti činia sumu 181,05 Eur, z ktorej sumy na jedno maloleté dieťa (keďže maloleté deti sú

súčasťou domácnosti otca) pripadá suma 36,20 Eur.
Z uvedeného výpočtu je teda zrejmé, že základné výdavky na jedno maloleté dieťa, ktoré výdavky otec
musí nevyhnutne uhradiť a predstavujú výdavky na zabezpečenie najzákladnejších potrieb nutných pre
život dieťaťa, činia sumu 221,20 Eur mesačne. Z tejto sumy sa matka výživným podieľa len vo výške
50,-Eur.

17. Pokiaľ ide o osobné a sociálne pomery otca a maloletých detí, všetci (piati) obývajú dvojizbový byt
zariadený štandardným nábytkom, z čoho je zrejmé, že všetky deti majú spoločnú izbu, otec obýva druhú
izbu, ktorá je zrejme zároveň aj obývacou izbou. Dve z maloletých detí sú deťmi s ťažkým zdravotným
postihnutím, sú nevidomé, maloletá A. si vyžaduje celodennú starostlivosť otca, preto otec nepracuje,

ale je poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie maloletej A. v sume 669,- Eur mesačne.

18. Mesačný príjem otca pozostáva z peňažného príspevku za opatrovanie v sume 625,65 Eur,
náhradnéhovýživnéhovsumemax.200,-Eur(výškanáhradnéhovýživnéhosaodvíjaodrozsahuúhrady
výživného matkou), prídavku na deti v sume 240,-Eur, príplatku k prídavku na deti v sume 120,-Eur.

Teda celkový mesačný príjem otca činí 1.185,65 Eur. Celkové mesačné výdavky otca činia 921,05
Eur (do tejto sumy nie sú zahrnuté výdavky otca na vlastnú stravu, drogériu, lieky, ošatenie a obuv). Pri
znížení príjmu otca o sumu náhradného výživného (200,-Eur) hrozí, že otec sa dostane do stavu životnej
núdze, kedy bude mať problém uhrádzať základné a nevyhnutné výdavky svoje a svojich maloletých
detí, o ktoré sa stará sám.

19. Pokiaľ ide o majetkové pomery matky, táto je skutočne tehotná, teda preukázateľne sa jej
znížil príjem. Vykonaným dokazovaním však súd zistil, že ani do času, kým otehotnela, matka
neuhrádzala výživné na maloleté deti riadne a včas, pričom určené výživné 50,-Eur nedosahuje ani len
polovicu preukázaných a odôvodnených mesačných výdavkov na výživu jedného maloletého dieťaťa.

Matka potvrdila, že nemala žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by jej bránili v možnosti riadne
sa zamestnať. Znížený príjem odôvodňovala tou skutočnosťou, že ako občan Slovenskej republiky
nedostala v Maďarsku možnosť zamestnať sa na plný pracovný úväzok. Uvedená skutočnosť je síce
značne nevierohodná a vzhľadom na to, že matka dobrovoľne opustila územie Slovenskej republiky,
presťahovala sa na územie iného štátu, kde mala sťaženú možnosť zamestnať sa a dosahovať

dostatočný príjem na úhradu výživného, súd na uvedené odôvodnenie zníženia príjmu matky
neprihliadal a vychádzal z potencionality príjmu matky, ktorá by výkonom práce (zamestnania) na území
Slovenskej republiky mohla dosahovať príjem minimálne vo výške minimálnej mzdy (646,-Eur mesačne
brutto za rok 2022), od ktorej by sa následne odvíjala aj výška nemocenského (331,-Eur mesačne),dávky materskej (477,90 Eur) a aj rodičovského príspevku (470,-Eur) a rodinných prídavkov (60,-Eur).
Teda mohla dosahovať taký príjem, ktorý by značne prevyšoval jej mesačný príjem v G. (120.000,-HUF
= 308,-Eur) a postačoval by na úhradu výživného na maloleté deti. Rovnako súd neprihliadol ani na

budúce výdavky matky, ktoré odôvodňovala potrebou presťahovania sa do väčšieho trojizbového bytu
(s odôvodnením, aby dieťa po narodení malo dostatok priestoru), nakoľko maloleté deti A., A., C. D. D.
doteraz žijú s otcom v dvojizbovom byte. Tiež súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že matka má stáleho
partnera, ktorý sa podieľa na úhrade nákladov na živobytie matky a bude sa podieľať aj na úhrade
nákladov na výživu ich spoločného maloletého dieťaťa, otec (na rozdiel od matky) uhrádza výdavky

na maloleté deti A., A., C. D. D. sám, s ich úhradou mu nikto ďalší nepomáha. Preto súd mal za to,
že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, nakoľko zníženie príjmu otca by preukázateľne
mohlo ohroziť schopnosť otca uhrádzať základné potreby maloletých detí, pričom otec, poskytujúci
celodennú starostlivosť dieťaťu s ťažkým zdravotným postihnutím nemá možnosť zvýšiť si mesačný
príjem tým, že by sa zamestnal. Naopak matka napriek možnosti dosahovať dostatočný príjem, tento na
základe vlastného rozhodnutia nedosahovala, na maloleté deti výživným neprispievala riadne a včas,

čo bolo dôvodom, pre ktorý je otcovi poukazované náhradné výživné. Keďže matka si dlhodobo neplní
vyživovaciu povinnosť riadne a včas, dobrovoľne sa vzdala možnosti dosahovať vyšší príjem (uvedená
skutočnosť sa vzťahuje aj na výšku príjmu počas dočasnej práceneschopnosti, materskej a rodičovskej
dovolenky), súd návrh matky ako nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov v celom rozsahu zamietol.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, B. M. XX, XXX XX K..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní

prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada
odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.