Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 30, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122202018
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5122202018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka C. S., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Y., B.
XX, zastúpená JUDr. Jankou Chorvátovou, PhD., advokátkou, so sídlom W.. I. XX, Y., a otec Bc. O. U.,
nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Z. XXX, X. J., o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 54P/47/2022-363
zo dňa 08.02.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 54P/47/2022-372 zo dňa 16.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 54P/47/2022-363 zo dňa 08.02.2023 v spojení opravným uznesením
č. k. 54P/47/2022-372 zo dňa 16.02.2023, Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo
„prvostupňový súd“) vo výroku I. upravil styk otca tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
A. v nepárnom týždni v roku od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v párnom týždni

v roku od utorka od 15.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. s tým, že otec preberie maloleté dieťa v
predškolskom alebo školskom zariadení alebo v mieste bydliska matky a matke maloletého odovzdá
v mieste jej bydliska. Prvostupňový súd vo výroku II. upravil kedy sa úprava styku nebude realizovať -
počas vianočných a novoročných sviatkov v nepárnom roku, kedy je otec oprávnený stretávať sa s mal.
A. od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a od 1.1. nasledujúceho roka od 10.00 hod. do
6.1. do 18.00 hod., a v párnom roku od 25.12. od 18.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 10.00 hod.,
počas jarných prázdnin v nepárnom roku, kedy je otec oprávnený stretávať sa s mal. A. od soboty prvého

dňa jarných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin nedele do 17.00 hod., počas
veľkonočných prázdnin v párnom roku, kedy je otec oprávnený stretávať sa s mal. A. od prvého dňa
veľkonočných prázdnin, t. j. od Zeleného štvrtka od 10.00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 18.00
hod., počas letných prázdnin, kedy je otec oprávnený stretávať sa s mal. A. od 1.7. od 10.00 hod. do
10.7. do 18.00 hod. a od 21.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a od 11.8. od 10.00 hod. do 20.8. do
18.00 hod. Vo výroku III. upravil miesto prevzatia a odovzdania dieťaťa tak, že v čase osobitnej úpravy
styku otec dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Vo výroku IV. rozhodol o povinnosti matky

dieťa na styk s otcom pripraviť. Vo výroku V. konštatoval zmenu rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 9P/157/2020-213 zo dňa 7.12.2020 v časti úpravy styku s maloletým A.. Vo výroku VI. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Prvostupňový súd konštatoval, že od poslednej úpravy výkonu osobnej starostlivosti a úpravy styku (v
roku 2020) došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a
povinností v časti styku otca s maloletým dieťaťom, nakoľko maloletý A. už je starší a i keď má citovo

bližší vzťah k matke, je potrebné, aby okrem udržiavania tohto citového vzťahu s matkou postupne
dochádzalo k uvoľneniu ich vzájomnej naviazanosti, a to smerom k otcovi a aby sa rozvíjal a prehlboval
vzťah s otcom.
Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že neboli preukázané žiadne nedostatky v starostlivosti o
maloletého syna tak na strane matky, ako aj na strane otca. Maloletý má k obom rodičom pozitívny vzťah,

ale i keď majú obaja rodičia záujem o vykonávanie osobnej starostlivosti, podľa názoru prvostupňového
súduniesúsplnenépodmienkyprenariadeniestriedavejosobnejstarostlivostitak,akonavrhovalotec.Z
uvedeného dôvodu rozhodol o čiastočnom rozšírení styku otca s maloletým. Súd prvej inštancie nezistil
dôvody vylučujúce starostlivosť otca o maloletého v čase jeho choroby, naopak je v záujme maloletého,
aby sa otec zúčastňoval s maloletým aj na vyšetreniach u lekárov, aby bol s jeho zdravotným stavom
riadne oboznámený a edukovaný v spôsobe domácej liečby. Za prekážku rozšírenia styku nepovažoval

ani nástup maloletého na školskú dochádzku. Taktiež vyhodnotil, že dochádzanie maloletého z bydliska
otca do školského zariadenia v Žiline v rozsahu cca 13 km nepredstavuje takú časovú záťaž, ktorá by
mohla negatívne vplývať na maloletého. Tvrdenia matky o tom, že otec je v práci nestabilný, neboli
preukázané. Zamestnávateľ umožňuje otcovi vykonávať prácu aj z domu, čo je v záujme maloletého A..
Poukázal aj na problematickú komunikáciu medzi rodičmi, ktorá pretrváva, ale táto nemôže byť dôvodom

na nerozšírenie styku.
Styk počas jednotlivých sviatkov a prázdnin upravil v súlade s dohodou rodičov.
Súd prvej inštancie vychádzal pri zmene úpravy styku otca s maloletým z predpokladu, podľa ktorého
takouto úpravou bude rešpektované právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom,
ako i právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Zdôraznil, že je v záujme maloletého,

aby sa upravený styk s otcom začal hneď realizovať, nakoľko je potrebné, aby sa maloletý v týchto
podmienkach adaptoval a aby v čase začatia povinnej školskej dochádzky už bol na tento režim
zvyknutý.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala prostredníctvom právnej zástupkyne
odvolanie matka tvrdiac, že nie je potrebné rozširovať stretávanie otca s mal. synom v rozsahu
zodpovedajúcom striedavej starostlivosti tak, ako ho určil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo
výroku I. Takáto úprava rozsahu stretávania podľa nej nie je v najlepšom záujme maloletého. Navrhla,
aby odvolací súd zmenil výrok I. napadnutého rozsudku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal.

A. v nepárnom týždni v roku od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 a v párnom týždni v roku od
utorka od 15.00 hod. do stredy do 17.00 hod. tak, že otec preberie maloleté dieťa v predškolskom alebo
v školskom zariadení alebo v mieste bydliska matky a matke maloletého odovzdá v mieste jej bydliska.
Matka namietala, že súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočného a neúplného vyhodnotenia
dôkazov, rozhodoval na základe správy kolízneho opatrovníka spred roka, teda neaktuálnej, ktorá

nereflektovala skutočný stav v domácnosti otca v čase rozhodovania. Poukázala na skutočnosť, že
maloletý A. si s dcérami otcovej priateľky, s ktorými sa zdržiava v spoločnej domácnosti, nerozumie a u
otca bol smutný. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že došlo k takej kvalifikovanej zmene
pomerov v intenciách ustanovenia § 26 zákona č. 36/2005 Z. z., ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia
ohľadne úpravy styku otca s maloletým, len z dôvodu veku dieťaťa.

Podľa jej názoru nedošlo k vysporiadaniu sa s rozhodnutím o odklade povinnej školskej dochádzky
a správou zo súkromného centra špeciálneho pedagogického poradenstva a boli opomenuté i
odporúčania pedagóga zo základnej školy. Maloletý bude fakticky v striedavej starostlivosti a bude sa
musieť ako prvák prispôsobovať vôli otca a súdu a znášať diskomfort od štvrtka do nedele v nepárnom
týždni a ako aj 2 večery a popoludnia od utorka do štvrtka v párnom týždni.

Nesúhlasila so správou z vykonaného poradenstva vypracovanej Mgr. B., v ktorej je podľa matky
množstvo nepresností, neprávd a chýb a na ktorú sa súd prvej inštancie odvolával. Namietala aj
samotný priebeh poradensko-psychologického procesu, v rámci ktorého absentovalo riadne poučenie
a informovanie.
Namietala taktiež vyslovený záver súdu prvej inštancie o nezistení otcovej pracovnej nestálosti, ktorý

nie je v súlade s listinnými dôkazmi, pretože otec maloletého predložil na pojednávaní novú pracovnú
zmluvu s novým zamestnávateľom od 01.11.2022, a teda ide o tretieho zamestnávateľa od roku 2020.3. K podanému odvolaniu sa vyjadril otec tak, že kolízni pracovníci boli určení nezávislým súdom
ako zástupcovia dieťaťa, zo strany matky im nebolo umožnené vypočuť maloletého a taktiež bola
napadnutá ich nestrannosť. Mal za to, že na základe tejto skutočnosti bolo zmenené zastúpenie

kolízneho opatrovníka, ktorú na pojednávaní konanom dňa 8.2.2023 matka maloletého nenamietala.
Uviedol, že z jeho strany sa pomery nezmenili, stále býva na rovnakej adrese trvalého bydliska, a to
sám. Okolnosť, že ich navštevujú osoby, ktoré sa s maloletým hrajú, nepovažoval za dôvod narušenia
vývinu maloletého. Poukázal aj na správu psychológa, podľa ktorej by matka mala podporiť začlenenie
maloletého do kolektívu.

Vo vzťahu k namietanému obsahu vyhotoveného posudku a spochybňovaniu psychologičky A.. B.
otec uviedol, že pred stretnutiami boli obaja náležite poučení, vyhotovená správa zo stretnutí im
bola doručená. Tvrdenia matky považoval za nepravdivé. K namietanej pracovnej nestálosti uviedol,
že akonáhle nastala zmena z jeho strany, túto doložil pracovnou zmluvou na pojednávaní. Navrhol
odvolanie zamietnuť v plnom rozsahu a napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. K podanému odvolaniu sa kolízny opatrovník vyjadril tak, že navrhol odvolanie matky zamietnuť.

5. Na doručené vyjadrenie otca a kolízneho opatrovníka matka nereagovala.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“),
preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvoinštančného súdu podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 28 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa ust. § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že základným prvkom rodinného života je spolužitie rodiča a
dieťaťa a ich vzájomné prežívanie obojstrannej prítomnosti, a to aj napriek rozkolom vo vzťahoch medzi
rodičmi (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kutzner proti Nemecku z 26. 2. 2002,
sťažnosť č. 46544/99, bod 58; rozhodnutie Elsholz proti Nemecku z 13. 7. 2000, sťažnosť č. 25735/94,
bod 43). Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň nachádza svoje vyjadrenie v čl. 41 Ústavy

Slovenskej republiky, pričom táto zaručuje aj dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Aj z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že ak to nie je v rozpore s jeho záujmami, má dieťa
právo udržiavať osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za jeho
výchovu a zdravý vývoj (čl. 9 ods. 3 ).
Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti
oboch rodičov - otca i matky. V prípade, že rodičia spolu nežijú a nie sú splnené podmienky pre

striedavú osobnú starostlivosť, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich
a upravia sa rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča. Z uvedeného plynie, že aj rodič, ktorému
dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa,
v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb; je a stále zostáva rodičom so všetkými
právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Uvedené práva sa realizuje prostredníctvom styku

tohto rodiča s dieťaťom.
Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom zabezpečuje legitímny cieľ, a to ochranu zdravého vývoja
mal. dieťaťa, aj keď toto nemusí korešpondovať s predstavou jedného alebo druhého rodiča. Zákon
pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom
a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri úprave styku súd postupuje podľa

okolností každého prípadu, pričom musí zvážiť zdravotný stav maloletého dieťaťa, jeho denný režim,
citový vzťah k rodičom, zamestnanie rodičov, bydlisko rodičov, dopravné spojenie, miesto vhodné na
styk a podobne. Na základe všetkých rozhodujúcich skutočností má potom určiť súd frekvenciu styku,
prostredie a časové vymedzenie.

9. V tomto prípade vzhľadom na rozdielne stanoviská a postoje rodičov k dohode o rozsahu a o
podmienkach (bežného) styku otca s maloletým nedošlo, a preto na základe návrhu otca rozhodoval o
zmene úpravy styku súd prvej inštancie. Otec sa domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v rozsahu týždenných intervaloch, s ktorým návrhom matka nesúhlasila. V
odvolanínavrhlaupraviťstykotcasmaloletýmvužšomrozsahuakoostykurozhodolsúdprvejinštancie,

a to v nepárnom týždni v roku od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v párnom týždni v roku
od utorka od 15.00 hod. do stredy do 17.00 hod. s tým, že otec preberie maloleté dieťa v predškolskom
alebo v školskom zariadení alebo v mieste bydliska matky a matke maloletého odovzdá v mieste jej
bydliska.
Referát poradensko-psychologických služieb Žilina pri úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, odbore

sociálnych vecí a rodiny nevidel dôvod, pre ktorý by sa styk maloletého s otcom nemal rozšíriť.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, podľa
ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu otca vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré
následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o rodine

týkajúcich sa úpravy styku maloletého s tým rodičom, ktorému dieťa nie je zverené. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť
jeho záverov, keď rozhodol o rozšírení styku otca s maloletým dieťaťom v stanovenom rozsahu. Matka
maloletého v odvolaní neuviedla žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo
právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie bral
na zreteľ, že v prípade zverenia maloletého dieťaťa len jednému z rodičov je potrebné prihliadať aj na
rodičovské práva druhého rodiča a neobmedzovať ho pri výkone rodičovských práv. Rozhodnutím súdu
prvej inštancie je rešpektované právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, rozsah

úpravy styku je v záujme maloletého, je rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného osobného styku s otcom.12. Z obsahu spisu je dostatočne preukázané, že dovtedajší styk otca s maloletým, ktorý má k nemu
pozitívne citové väzby, prebiehal pravidelne a bez problémov, hoc rodičia majú medzi sebou nezhody
a konflikty. S poukazom na prvostupňovým súdom zistený skutkový stav aj odvolací súd považoval

aktuálne za najlepšie riešenie rozšírenie styku otca s maloletým. Pobyt maloletého rozšírený na dve
časovo ucelené obdobia napĺňa hlavný účel styku a reaguje aj na okolnosť, že podľa pôvodnej úpravy
styku (rozsudkom č. k. 9P/157/2020 - 23 zo dňa 7.12.2020) by maloletý, ktorý nastupuje na povinnú
školskú dochádzku, musel ísť v pracovnom týždni večer späť domov, čo by redukovalo jeho styk s
otcom len na cestovanie a na prípravu do školy. Novostanovený rozsah zodpovedá veku dieťaťa, jeho

zrelosti, ako aj pravidelnosti doterajšieho kontaktu. Nejde o „zakrytú“ striedavú osobnú starostlivosť, ako
to namietala matka, nakoľko rozsah styku predstavuje 3 noci v nepárnom týždni a 2 noci v párnom týždni
v priebehu 14 dní.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna okolnosť, z ktorej by
vyplynula nespôsobilosť otca postarať sa o maloletého. Na strane otca neboli zistené také osobnostné

vlastnosti, ktoré by bránili stretávaniu otca s maloletým, vie zabezpečiť starostlivosť o neho, spĺňa aj
vecné podmienky na starostlivosť o syna, má k nemu pozitívny vzťah a chce sa podieľať na jeho
starostlivosti a výchove. Tvrdenia a námietky matky sa podľa názoru odvolacieho súdu týkajú len
vzájomného vzťahu rodičov a ich nezhôd, naopak otec doterajším výkonom práva styku a plnením
vyživovacej povinnosti preukázal úprimný a trvalý záujem o maloletého. Na tom nič nemení matkou

namietaná pracovná fluktuácia otca.

14. Neobstoja ani odvolacie námietky matky týkajúce sa vypracovanej správy psychologičky Mgr.
B. ako ani - podľa matky neaktuálnej - správy kolízneho opatrovníka. Poradensko-psychologický
proces prebiehal niekoľko mesiacov (07/2022 - 02/2023) a podľa názoru odvolacieho súdu

prezentuje objektívne výsledky diagnostiky (na základe použitia testov), bez subjektívne zvýhodnenia
ktoréhokoľvek z rodičov a reaguje aj na prirodzený vývoj maloletého. Odvolací súd nemá pochybnosti
o správnosti najdôležitejších záverov z neho vyplývajúcich, a to že maloletý má pozitívny vzťah k obom
rodičom, ktorí sú spôsobilí poskytnúť mu adekvátnu starostlivosť a súčasne ho rôznorodým smerom
rozvíjať.

15. Okolnosť, že pri výkone práva styku je maloletý v kontakte s osobami v blízkom vzťahu k otcovi (jeho
partnerka a jej deti), nemôže ísť na ťarchu rozšírenia styku. Takéto spolužitie predstavuje síce nové
výzvy pre maloletého, ktoré sú však (vrátane „detských konfliktov o hračky“) dôležité pre jeho zdarný
psychický a sociálny vývoj a formovanie jeho osobnosti.

16. Odvolací súd konštatuje, že matka v odvolaní neuviedla a v konaní neboli ani zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali úpravu styku otca s maloletým v takom reštriktívnom rozsahu (3 noci
v priebehu dvoch týždňov) ako navrhla matka. Odvolací súd sa nestotožnil s jej názorom, podľa ktorého
takýto kontakt by bol postačujúci na rozvíjanie vzájomného vzťahu s maloletým. Matka podľa názoru
odvolacieho súdu len subjektívne (bez uvedenia a preukázania relevantných skutočností) považuje

rozšírenie styku s otcom za nespravodlivé a v protiklade so záujmom maloletého, a preto odvolací súd
nevidel dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa návrhu matky.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu ako vecne správny potvrdil, pričom na jeho závery opätovne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje

v celom rozsahu.

18. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že za vecne správny považuje rozsudok súdu prvej inštancie aj
ohľadnezvyšnejčastirozsudku,ktoránebolaodvolanímpriamonapadnutá(osobitnáúpravastykupočas
sviatkovaletnýchprázdnin,kedysavšeobecnáúpravaneuplatní,miestoprevzatiaaodovzdaniadieťaťa

v čase osobitnej úpravy styku, uloženie povinnosti matke pripraviť dieťa na styk s otcom a rozhodnutie
o náhrade trov konania).
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP
a vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).