Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Ladislav Mejstrík
Legislation area – Rodinné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/26/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322201920
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5322201920.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek
senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
C. L., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Čadca, dieťa rodičov, matka: K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, W. a otec: C. L., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, na návrh K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, W., za účasti
Krajskej prokuratúry Žilina, o náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti
uzneseniu Okresného súdu Čadca, č.k. 14P/94/2022-64 zo dňa 14. 12. 2022, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Čadca zveril maloletého C. do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky s tým, že táto je povinná vykonávať osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia sústavne a dôsledne sa starať o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný
rozvoj. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Súd zároveň
matke určil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške 50,- eur mesačne na
účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, taktiež otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške
170,- eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred na ten istý účet. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. §
45 a § 62 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že pri rozhodovaní bral ako prvoradé hľadisko záujem
maloletého dieťaťa, jeho zdravý a pokojný vývoj. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru,
že navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o dieťa aj v súčasnej dobe, pričom žiadne nedostatky
zistené neboli. Rozhodnutie súd zdôvodnil tým, že rodičia nie sú schopní zabezpečiť samostatne riadnu
starostlivosť. Obaja rodičia požívali alkoholické nápoje. Pod ich vplyvom dochádzalo ku konfliktom,
prítomné bolo aj fyzické násilie. Hoci v súčasnej dobe rodičia prejavili záujem abstinovať, pre krátkosť
času nie je dostatočná záruka, aby konflikty v rodine sa neopakovali, je potrebné istý čas ešte zabezpečiť
starostlivosť o dieťa starou matkou. Kolízny opatrovník pri šetrení pomerov v domácnosti nezistil žiadne
nedostatky, pričom stará matka má v náhradnej osobnej starostlivosti aj súrodenca maloletého C.,
na ktorého je tento naviazaný, a preto budú zachované aj súrodenecké väzby. Rodičom je zo strany
navrhovateľky umožnený kontakt s dieťaťom. Pri určení výšky výživného vychádzal súd zo skutočností,
že C. vo veku troch rokov je v celodennej starostlivosti starej matky, je zdravý, potrebné je zabezpečiť
bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby a podobne. Matka dieťaťa je nezamestnaná,
poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 60,- eur, otec pracuje v spoločnosti Železnice Slovenskej
republiky s príjmom v priemere 1 179,- eur mesačne. Súd tak za primeranú považoval výšku výživného
u matky 50,- eur mesačne vychádzajúc z toho, že by bolo v jej možnostiach a schopnostiach dosahovaťaspoň minimálnu mzdu, u otca súd vychádzal z reálneho príjmu. Výživné pritom bolo už aj v minulosti
určené neodkladným opatrením. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletého
dieťaťa. Uvedené uznesenie považuje za nesprávne a nesúhlasí s ním. Podľa jeho názoru súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Uviedol, že účelovo je z neho robený alkoholik, čo však nie je
pravda. V minulosti bol na materskej dovolenke a staral sa nielen o svojho syna, ale aj o syna družky.
Žiadal, aby maloletý C. bol zverený do jeho starostlivosti. Má vytvorené vhodné podmienky na bývanie,
s maloletým má pekný vzťah.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Čadca, ktorá uviedla, že odvolanie otca
považuje za nedôvodné. Vykonaným dokazovaním bola jednoznačne preukázaná dôvodnosť zverenia
maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Z tohto dôvodu sa stotožňuje s rozhodnutím
súdu, ako aj všetkými skutočnosťami uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Navrhla, aby
odvolací súd rozhodnutie potvrdil.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP
a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom
konania bolo rozhodovanie o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Pri
rozhodovaní o odvolaní mal súd druhej inštancie posúdiť, či súd prvej inštancie správne a úplne zistil
skutkový stav, resp. dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 14P/76/2022-30 zo dňa
23. 06. 2022 bola rodičom uložená povinnosť odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti starej
matky. Dieťa dovtedy s matkou a jej partnerom - otcom maloletého spolu žili v rodinnom dome v Obci
A., spoločne vychovávali dve maloleté deti a to D. K., ktorého biologický otec E. L. zomrel a spoločného
syna C.. Maloletý D. už bol v tom čase zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, a to
z dôvodu, že matka maloletého C. a jeho otec vo zvýšenej miere požívali alkoholické nápoje. Matka
mala aj psychické problémy. V júni 2022 si chcela siahnuť na život, pri čom bol prítomný aj maloletý
syn D.. Následne bola matka hospitalizovaná v nemocnici v Žiline, bola nabádaná, aby podstúpila
protialkoholickú ústavnú liečbu, ktorú už v minulosti absolvovala, avšak bezvýsledne. Pri preverovaní
stavu v rodine prostredníctvom sociálnoprávnej ochrany detí sa rodičia istý čas snažili zabezpečiť riadnu
starostlivosť, avšak opätovne sa po nejakom čase vrátili k predchádzajúcemu spôsobu života. Stará
matka má s vnukom C. vytvorený blízky citový vzťah, spoločne teraz žije s ňou aj so svojim bratom
D.. Rodičia deti navštevujú, občas im prinesú potraviny a ovocie. Súd prvej inštancie konštatoval, že
rodina bola viac ako dva roky sledovaná a až keď bola situácia vyhodnotená ako ohrozujúca život a
zdraviemaloletéhodieťaťa,pristúpilosakvyňatiuzjehozákladnejrodiny.Náhradnáosobnástarostlivosť
je dočasné riešenie a je na rodičoch, aby dokázali, že ich snaha a záujem zabezpečiť synovi riadnu
starostlivosť sú trvalé. Momentálne záruku, že bude zabezpečená starostlivosť o maloletého, dáva
najmä stará matka, kde po prešetrení pomerov v rodine neboli zistené žiadne nedostatky. Zároveň
zverením maloletého C. do náhradnej osobnej starostlivosti budú zachované aj súrodenecké väzby s
bratom D..
6. Na základe takto zistených skutočností je možné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň
primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil.
7. Pokiaľ teda v odvolaní otec maloletého dieťaťa namietal, že nie je osobou, ktorá vo zvýšenej miere
požíva alkoholické nápoje a že v minulosti sám bol na materskej dovolenke a riadne sa staral o syna,
resp. že má vytvorené podmienky na bývanie, ako aj pravidelný príjem, čo by mu umožnilo starať sa osynaajvsúčasnejdobe,totorozhodnutiesúduprvejinštancie,aniodvolacísúdnevyvracajú.Problémom
v tomto prípade bola nestabilita prostredia, v ktorom maloletý vyrastal. To, že v rodine boli problémy s
alkoholom, nebola len ojedinelá záležitosť, ale vzhľadom na to, že rodina bola monitorovaná viac ako
dva roky, považoval aj odvolací súd túto skutočnosť za preukázanú. Samotná matka maloletého dieťaťa
absolvovala protialkoholickú liečbu neúspešne, pričom ani ďalšiu liečbu, ktorá predchádzala rozhodnutiu
súdu, neukončila. Je tiež zrejmé, že dochádzalo v rodine k fyzickému násiliu (nie vo vzťahu k deťom),
avšak takáto situácia neprispela k vytvoreniu zdravého prostredia pre riadny vývin dieťaťa. Tak ako
uviedol súd prvej inštancie, uvedené rozhodnutie nie je trvalé, pokiaľ sa preukáže, že zmena, ktorá
nastala v rodinnom prostredí, bude dlhodobá a rodičia budú schopní sa riadnym spôsobom postarať o
zdravý vývoj maloletého dieťaťa, je možné následne maloletého C. prinavrátiť do rodinného prostredia
rodičov. V súčasnej dobe však potreby maloletého, ako aj zabezpečenie kľudného prostredia lepším
spôsobom zabezpečí stará matka, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval aj odvolací súd
za správne a zákonné.
8. Pokiaľ vo svojom odvolaní otec maloletého dieťaťa uviedol tvrdenia, ktoré mali vyvrátiť skutkový stav
zistený prvoinštančným súdom, neboli to dôvody také, ktoré by neboli prejednané súdom prvej inštancie,
resp. boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom. Z týchto dôvodov
potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP a
konštatoval, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.