Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122205620
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4122205620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr.

Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: U. H., nar. XX. XX. XXXX, F. XXX/XX,
Q., občan SR, právne zast.: Mgr. Peter Miklóssy, advokát, Hlavná 1221, Vráble, IČO: 42 125 308, proti
žalovanému v 1. rade: J. Y., nar. XX. XX. XXXX, F. XX, Q., občan SR, v 2. rade: H. Y., nar. XX. XX. XXXX,
F. XX, Q., občan SR, obaja žalovaní právne zast.: JUDr. Dagmar Danóciová, advokátka, Záborského
491/32, Nitra, IČO: 42 046 262, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o podanom odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/56/2022-185 zo dňa 27. 02. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd prvej inštancie) zamietol žalobu žalobcu
a žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom pozemku s
parcelným č. XXXX/X (parcela registra C KN), druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
4 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. Q., vytvoreným geometrickým plánom č. 3/2022 zo dňa 24. 03. 2022,
ktorého vyhotoviteľom je Ing. Yveta Strhanová, úradne overeným Okresným úradom Nitra, katastrálny

odbor, dňa 08. 04. 2022 pod č. G1-724/2022. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným
úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. Q., a to parcely registra C: parcelné č. XXXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 281 m2, parcelné č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 76 m2, parcelné č. XXXX - záhrada o výmere 381 m2, stavby domu so súpisným číslom XXX
na pozemku s parcelným č. XXXX/X a stavby rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla na

pozemku s parcelným č. XXXX/X. Žalovaní sú ako manželia bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností
zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. Q., a to parcely registra
C: parcelné č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 323 m2, parcelné č. XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 32 m2, parcelné č. XXXX - záhrada o výmere 172 m2, parcelné č. XXXX
- záhrada o výmere 207 m2, stavba domu so súpisným číslom XXX na pozemku s parcelným č.
XXXX a stavba garáže so súpisným číslom na pozemku s parcelným č. XXXX. Pozemky žalovaných
zapísané aktuálne na LV č. XXXX pôvodne spolu tvorili pozemok parcelné č. XXXX/XX v evidovanej

výmere 747 m2, zapísaný v PKV č. 4798. Tento pôvodný pozemok nadobudli na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 11. 01. 1956 J. K. s manželkou P. K., rod. K.. Pozemok a jeho vlastníci boli titulom kúpy
do pozemkovej knihy zapísaní pod Čd. XXX/XX dňa 15. 08. 1956. Prvým technickým podkladom so
zameraním hranice medzi terajšími pozemkami s parcelnými č. XXXX/X a XXXX vo vlastníctve žalobcua terajšími pozemkami s parcelnými č. XXXX a XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných bol
geometrický plán a výkaz plôch č. 35/1956 zo dňa 31. 08. 1956. Geometrický plán bol vyhotovený až
následne, po kúpe pôvodných pozemkov s parcelnými č. XXXX/XX a XXXX/XX, ich zápise a zápise

ich vlastníkov do pozemkovej knihy. Podanou žalobou sa žalobca domáha určenia hranice medzi
pozemkami s parcelnými č. XXXX/X a XXXX vo vlastníctve žalobcu a pozemkami s parcelnými č. XXXX
a XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných poukazujúc na skutočnosť, že súčasná právna
hranica je evidovaná nesprávne a presahuje smerom do pozemku žalobcu. Žalobca na podporu svojich
tvrdení o nesprávne zaevidovanom priebehu hranice predložil znalecký posudok, odborné vyjadrenie a

geometrický plán, všetky doklady vypracované Ing. Yvetou Strhanovou, znalkyňou z odboru geodézia a
kartografia.Žalobupovažovalzajedinýmožnýarelevantnýprostriedoknápravyvzhľadomnanesprávne
zakreslený priebeh hranice medzi pozemkami. Uviedol tiež, že žalovaní nemohli vlastnícke právo
nadobudnúť vydržaním, keďže na ich strane nemožno hovoriť o nerušenej a dobromyseľnej držbe.
Poukazoval na skutočnosť, že o spornej otázke vlastníckeho práva nebolo rozhodnuté meritórne, pričom
prejudiciálne posúdenie určitej otázky podľa CSP zásadne nemá tvoriť prekážku veci rozsúdenej.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil z výpisu z LV č. XXXX Okresného úradu
Nitra, katastrálny odbor, že ako výlučný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nitra, obci
Nitra, k. ú. Q., a to parcely reg. „C“ parcelné č. XXXX/X o výmere 360 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
parcelnéč.XXXX/Xovýmere76m2-zastavanáplochaanádvorie,parcelnéč.XXXXovýmere381m2-

záhrada, dom s. č. XXX na parcele č. XXXX/X a rozostavaný rod. dom na parcele č. XXXX/X je zapísaný
žalobca. Súd prvej inštancie ďalej z výpisu z LV č. XXXX Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zistil,
že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Nitra, obci Nitra, k. ú. Q., a to parcely reg. „C“ parcelné č.
XXXX o výmere 323 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné č. XXXX o výmere 32 m2 - zastavaná
plocha a nádvorie, parcelné č. XXXX o výmere 172 m2 - záhrada, parcelné č. XXXX o výmere 207 m2 -

záhrada, dom s. č. XXX na parcele č. XXXX a garáž s. č. XXXX na parcele č. XXXX sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je na predmetnom LV zapísaná
kúpna zmluva V 2512/11-1685/11.

4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 16C/338/2016 mal súd prvej inštancie preukázané,

že na Okresnom súde Nitra prebiehalo konanie o spore žalobcov J. Y. a H. Y. (žalovaní v tomto
konaní) voči žalovanému U. H. (žalobca v tomto konaní) o odstránenie časti stavby rodinného domu
(ďalej v texte aj ako konanie 16C). Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 16C/338/2016-121 zo dňa
26. 11. 2018 uložil žalobcovi povinnosť odstrániť časti nadstavby malometrážneho rodinného domu
(zrubovej nadstavby postavenej na garáži) na CKN parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, k. ú. Q. zapísaných

na LV č. XXXX presahujúce na CKN parcely č. XXXX, XXXX, k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX
po hranicu medzi týmito pozemkami v rozsahu: - presahujúcu strechu v strede garáže nad parc. č.
XXXX - 34 cm, za garážou 27 cm, na konci nadstavby malometrážneho rodinného domu, na parc.
č. XXXX -11 cm; - presahujúce rohové spoje na parcele č. XXXX - 26 cm, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti predmetného rozsudku. Žalovaným bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,
ktorým navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský
súd v Nitre rozsudkom 12Co/94/2019 - 210 zo dňa 12. 05. 2022 tak, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. V konaní 16C sa súdy zaoberali spornou otázkou stanovenia hranice medzi pozemkami

vo vlastníctve žalobcu a pozemkami vo vlastníctve žalovaných. Súd prvej inštancie po vykonaní
dokazovania dospel k záveru, že hranica medzi pozemkami vedie tak, ako ju označili žalovaní a ako
je vyznačená v pláne skutočného zamerania. Opak sa žalobcovi v predmetnom konaní preukázať
nepodarilo. Tiež neboli preukázané tvrdenia žalobcu o nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej časti
pozemku vydržaním. V konaní 16C sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že hranica medzi pozemkami

bola zakreslená nesprávne a takto bola užívaná už dlhšiu dobu a bola rešpektovaná aj právnymi
predchodcami žalovaných. Hoci žalobca plán skutočného zamerania považoval za neobjektívny, svoje
tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd preto považoval predložený plán skutočného zamerania
za relevantný a pri rozhodovaní z neho vychádzal. S výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie a
aj s jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd, ktorý považoval za správny

právny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca časťou nadstavby malometrážneho rodinného
domu presahujúcou na pozemok žalovaných protiprávne zasiahol do ich vlastníckeho práva. Podľa
názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci žalobca nepreukázal iný priebeh hranice medzi susednými
pozemkami, než aká vyplýva z plánu skutočného zamerania a nepreukázal ani splnenie zákonnýchpodmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Voči rozsudku odvolacieho súdu bolo
žalobcom podané aj dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/100/2021 zo
dňa 31. 03. 2022 odmietnuté.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v tejto veci nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť vzhľadom na
výsledok právoplatne skončeného konania 16C. V konaní 16C bola hmotnoprávna otázka vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ku ktorej žalobca žiada určiť vlastnícke právo v tomto konaní, definitívne
vyriešená. Predmetom uvedeného konania 16C síce bolo odstránenie časti stavby, a teda súd vo výroku

rozhodnutia nerozhodoval o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale ukladal žalobcovi (v konaní
16C vystupujúci ako žalovaný) povinnosť časť stavby odstrániť, pred rozhodnutím o tejto povinnosti
si však súd musel ustáliť otázku priebehu hranice medzi pozemkami strán sporu. V konaní 16C súd
dospel k záveru, že hranica medzi parcelami č. XXXX, XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve žalobcu a
parcelami č. XXXX, XXXX, XXXX vo vlastníctve žalovaných prebieha tak, ako je zakreslená v pláne
skutočného zamerania vypracovaného Geodetickou kanceláriou GEA s.r.o., Ing. Ľubomírom Šagátom.

V predmetnom konaní bolo zároveň preukázané, že stavba žalobcu presahuje na parcely žalovaných č.
XXXX a XXXX, preto súd za splnenia ďalších podmienok žalobe vyhovel a žalobcovi nariadil časť stavby
presahujúcej na pozemky žalovaných odstrániť. Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 16C/338/2016-121 zo dňa 26. 11. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.
k. 12Co/94/2019-210 zo dňa 12. 05. 2020 bolo konanie o odstránenie časti stavby rodinného domu vo

vlastníctve žalobcu definitívne a s konečnou platnosťou skončené. Jeho výsledok, teda rozhodnutie vo
veci samej, je pre strany predmetného sporu a ich právnych nástupcov záväzné. K záveru o dôvodnosti
uloženia povinnosti žalobcovi, aby časť stavby domu odstránil, dospel súd v konaní 16C po tom, ako
si prejudiciálne vyriešil otázku vlastníctva pozemkov žalobcu a žalovaných a priebeh hranice medzi
nimi. Hmotnoprávna otázka priebehu hranice medzi pozemkami žalobcu a žalovaných bola v konaní

16C definitívne vyriešená a zároveň bola definitívne vyriešená hmotnoprávna otázka vlastníckeho práva
žalobcu k spornej časti parcely č. XXXX, pretože z tohto konania je zrejmé, že celá parcela č. XXXX je
vo vlastníctve žalovaných. Súd prvej inštancie považoval výsledok právoplatne skočeného konania 16C
za záväzný a pri rozhodovaní v tomto spore naň musel prihliadať. Dospieť k inému záveru o vlastníctve
časti parcely č. XXXX tak, ako sa ho domáha žalobca v tomto konaní, nie je možné, pretože táto otázka

už bola v konaní 16C vyriešená a súd si ju už nemôže posúdiť inak. Žalobu v tomto konaní 19C bolo
preto nutné zamietnuť. Uvedený právny záver vyplýva z ustanovení § 194 ods. 2 CSP a § 228 CSP
(predtým ustanovenie § 135 ods. 2 a § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). V celom rozsahu
tiež súd prvej inštancie odkázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/13/2020
zo dňa 30. 11. 2021, v ktorom sa tento dôsledne vysporiadal aj s právnymi závermi Najvyššieho

súdu SR v iných veciach k otázke záväznosti prejudiciálneho posúdenia. Záver žalobcu, že súd pri
rozhodovanívovecivedenejpodsp.zn.16Cvychádzalzrozdielnychskutkovýchokolností,nepovažoval
za správny. Hoci predmety konaní 16C a 19C sú odlišné, skutkový stav je v oboch prejednávaných
sporoch totožný. Za nové skutočnosti nie je podľa názoru súdu prvej inštancie možné považovať ani
znalecký posudok či geometrický plán vypracovaný Ing. Yvetou Strhanovou predložené žalobcom v

tomto konaní, pretože znalkyňa v týchto listinách nedeklaruje zmenu skutkového stavu (oproti stavu,
ktorý tu bol v čase rozhodovania vo veci 16C), ale len prešetruje, vysvetľuje a zakresľuje hranice medzi
pozemkami strán sporu na základe technických podkladov a nového mapovania. To, že žalobca bol v
konaní 16C pasívny a listiny, ktoré majú preukazovať jeho vlastnícke právo k spornej časti pozemku, si
v konaní 16C nezabezpečil a súdu takéto listiny nepredložil, neznamená, že skutkový stav sa zmenil.

Žalobca bol stranou sporu 16C, v predmetnom konaní bol aj právne zastúpený, mal možnosť sa vo
veci vyjadrovať, súdu navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, jeho právny zástupca
sa zúčastnil všetkých pojednávaní v uvedenom konaní. V konaní 16C žalobca síce spochybnil plán
skutočného zamerania predložený žalovanými, no svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, čo
súd prvej inštancie v konaní 16C konštatoval v bode 43. odôvodnenia rozsudku zo dňa 26. 11. 2018.

6. Vzhľadom na predmetné právoplatne skončené konanie 16C a jeho výsledok nebolo možné žalobe v
tejto veci vyhovieť, a preto ju súd prvej inštancie zamietol. Vykonávanie ďalšieho dokazovania vypočutím
znalkyne Ing. Yvety Strhanovej či svedka N. H. za účelom ustálenia priebehu hranice medzi pozemkami
strán sporu považoval súd prvej inštancie za nadbytočné, preto tieto dôkazy s poukazom na zásadu

hospodárnosti nevykonal.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie, pričom rozsudok napadol v celom rozsahu. Podľa žalobcu v predmetnej právnej veci súdprvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, a napokon napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Preto bolo odvolanie žalobcu odôvodnené v zmysle ustanovení § 365 ods. 1

písm. b/, písm. d/, písm. e/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ CSP.

8. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na Geometrický plán č. 3/2022 zo dňa 24. 03. 2022,
ktorý vyhotovila Ing. Yveta Strhanová, úradne overený Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor dňa
08. 04. 2022 pod č. G1-724/2022, ktorý je súčasťou súdu predloženého Odborného vyjadrenia č. 1/2022
znalkyne Ing. Yvety Strhanovej z odboru geodézia a kartografia, podľa ktorého je novým pozemkom s

parc. č. XXXX/X (parcela registra C KN), druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 4 m2,
nachádzajúci sa v katastrálnom území Q., vymedzená časť pozemku, ktorá bola nesprávne pričlenená
k pozemku s parc. č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných. Zároveň je obsahom tohto
odborného vyjadrenia presne vymedzený priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami s parc. č.
XXXX/X a XXXX vo vlastníctve žalobcu a pozemkami s parc. č. XXXX a XXXX v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalovaných, a to po jednotlivých bodoch definovaných tak príslušnými súradnicami,
ako aj ich umiestnením na mieste samom. Určenie hranice medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu
a pozemkami v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných prostredníctvom geometrického plánu
vychádza zo záverov znaleckého posudku č. 5/2021 znalkyne Ing. Yvety Strhanovej z odboru geodézia
a kartografia. Závery tohto znaleckého posudku potvrdzujú skutočnosť, že súčasná právna hranica

medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu a pozemkami v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných
je evidovaná nesprávne a nie je totožná so skutočnou právnou hranicou medzi týmito pozemkami,
pričom je evidovaná nesprávne práve tak, že táto hranica nesprávne v rozpore s právnym stavom
presahuje smerom do pozemku žalobcu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že dôvodom nesprávnosti
aktuálnej evidencie právnej hranice medzi pozemkami s parc. č. XXXX/X a XXXX vo vlastníctve

žalobcu a pozemkami s parc. č. XXXX a XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných je
chybný výpočet lomových bodov pri technicko-hospodárskom mapovaní (THM) na danom mieste v
roku 1986 podľa vyšetrovacieho a meračského náčrtu č. 203. Podľa znaleckého posudku po mapovaní
THM má byť správne určená hranica medzi pozemkami s parc. č. XXXX/X a XXXX vo vlastníctve
žalobcu a pozemkami s parc. č. XXXX a XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných tak, ako

je to zobrazené v prílohách znaleckého posudku po lomových bodoch (presne určených znaleckým
posudkom) č. 203-89, 203-102, 9029, 4335-1 (predný roh stavby garáže na parcele registra C KN č.
XXXX), 4335-2 (zadný roh stavby garáže na parcele registra C KN č. XXXX), 203-37 (zadný kraj betónu
na konci pozemkov registra C KN č. XXXX a XXXX k susedným parcelám registra C KN č. XXXX
a XXXX). Znalecký posudok tak presne definuje a vymedzuje posun hranice do pozemkov žalobcu,

resp. plochu z pozemkov žalobcu, ktorá bola nesprávne pričlenená k pozemkom v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných.

9. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol napriek tomu, že žalobca predložil dôkaz o nesprávnej
evidencii hranice medzi pozemkami sporových strán, resp. dôkaz o jej správnom priebehu, pričom

obsah tohto dôkazu nebol vyvrátený ani spochybnený, rozhodol súd prvej inštancie nesprávne na
základe nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá podľa
žalobcu naplnenie odvolacích dôvodov v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP.
Žaloba bola podaná dôvodne. Ak súčasná právna hranica medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu a
pozemkami v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných je evidovaná nesprávne tak, že táto hranica

nesprávne v rozpore s právnym stavom presahuje smerom do pozemku žalobcu, dochádza tým k
porušeniu vlastníckeho práva žalobcu. Presah hranice do pozemku žalobcu značí, že žalovaní zasahujú
neoprávnene do vlastníckeho práva žalobcu. Došlo k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu
medzi susediacimi pozemkami je potrebné nielen rekonštruovať, ale nanovo správne určiť. Trvajúci stav
porušenia vlastníckeho práva žalobcu znamená, že žalobca, do vlastníckeho práva ktorého žalovaní

zasahujú protiprávne, má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou na určenie
hranice medzi jeho pozemkami a susediacimi pozemkami žalovaných. V takomto prípade totiž ide o
určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha. Jedná sa o spor o ochranu
vlastníckeho práva, ktorého rozhodnutie patrí do právomoci súdu. Ide o vzájomné vymedzenie predmetudvoch vlastníckych práv a „určenie hranice“ treba považovať za spôsob, ktorým žalobca vyjadruje, že
mu ide o určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu - ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov.
Žaloba bola podaná dôvodne ako jediný možný a relevantný prostriedok nápravy na správne určenie

hranice medzi pozemkami s parc. č. XXXX/X a XXXX vo vlastníctve žalobcu a pozemkami s parc. č.
XXXX a XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných. Keďže hranica pozemkov žalovaných
neoprávnene presahuje do pozemkov žalobcu, je potrebné súdnym rozhodnutím určiť vlastnícke právo
k novovytvorenému pozemku, ktorý zodpovedá ploche presahu pozemkov žalovaných do pozemkov
žalobcu. Bez podania žaloby, resp. bez rozhodnutia súdu o požadovanom určení vlastníckeho práva

nie je možné dosiahnuť zápis vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností. Žalobca navrhol
v konaní pred súdom prvej inštancie vykonanie dokazovania. Návrhy na vykonanie dokazovania boli
označené v žalobe a vo vyjadrení žalobcu zo dňa 26. 09. 2022. Vykonanie tohto dokazovania je
relevantné vo vzťahu k predmetu konania a zároveň je potrebné pre správne rozhodnutie o predmete
konania. Súd prvej inštancie však žalobcom navrhované dokazovanie nevykonal a žalobu zamietol bez
vykonania navrhovaného dokazovania. Uvedený nesprávny postup súdu prvej inštancie zakladá podľa

žalobcu naplnenie odvolacích dôvodov v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/, písm. f/
a písm. g/ CSP.

10. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutý rozsudok o zamietnutí žaloby založil na ustanoveniach § 228
a § 230 CSP, na tomto dôvode založené zamietnutie žaloby je zásadne nesprávne, čo zakladá podľa

žalobcu naplnenie odvolacích dôvodov v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/, písm. d/ a písm. h/
CSP. O otázke, ktorá je predmetom tohto súdneho konania o určenie vlastníckeho práva ku konkrétnemu
pozemku v prospech žalobcu, nebolo doposiaľ v žiadnom inom súdnom konaní právoplatne meritórne
rozhodnuté, a to ani v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/338/2016. Právoplatný
rozsudok vydaný v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/338/2016 nie je

rozhodnutím o otázke, ktorá by bola, či mala byť otázkou prejudiciálnou pre rozhodnutie súdu v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/56/2022 o určení vlastníckeho práva ku konkrétnemu
pozemkuvprospechžalobcu.SúdnekonanievedenénaOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.16C/338/2016
a jeho výsledok nepredstavuje pre konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/56/2022
o určenie vlastníckeho práva prekážku veci rozsúdenej. Ak by rozhodnutie súdu v konaní vedenom na

Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/338/2016 malo predstavovať pre konanie vedené na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 19C/56/2022 prekážku veci rozsúdenej, v konaní vedenom na Okresnom súde
Nitrapodsp.zn.19C/56/2022bysúdmalrozhodnúťozastaveníkonania,nieozamietnutížaloby.Postup
súdu prvej inštancie je tak vzhľadom k dôvodom, na základe ktorých rozhodol, rozporný. Prekážka res
iudicata v tomto prípade neexistuje. Výsledok súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod

sp. zn. 16C/338/2016 nebráni tomu, aby súd v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
19C/56/2022 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vykonal navrhované dokazovanie a zaoberal
sa meritórne otázkou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti označenej v petite žaloby a vo veci meritórne
rozhodol tak, že žalobe vyhovie. Vo vzťahu ku konaniu, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn. 16C/338/2016, je daná totožnosť osôb (sporových strán), nie je však daná totožnosť predmetu

konania.

11. Žalobca ďalej uviedol, že predmetom konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
16C/338/2016, ktorý vyplýva zo žalobného nároku (petitu žaloby a výroku rozhodnutia súdu) s jeho
skutkovým odôvodnením (odôvodnením žaloby a odôvodnením rozhodnutia súdu), bolo odstránenie

častí stavby žalobcu, o ktorých žalovaní tvrdili, že presahujú nad pozemok žalovaných. Vo vzťahu ku
konaniuourčenievlastníctvakpozemkuvprospechžalobcu(určeniuhranicemedzipozemkamižalobcu
apozemkamižalovaných)nejdeototožnýnárok,ktorýbyboluplatnenýztotožnéhoskutkovéhozákladu.
Ide síce o právny vzťah medzi totožnými osobami, pričom tento právny vzťah sa týka vlastníckeho
práva sporových strán k ich susediacim pozemkom, avšak pôvodná žaloba o odstránenie častí stavby

žalobcu sa opierala o iné skutočnosti (a iné dôkazy), ako sa opiera žaloba o určenie vlastníckeho práva
k pozemku v prospech žalobcu. Skutkový základ žaloby o určenie vlastníckeho práva k pozemku v
prospech žalobcu je odlišný. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/338/2016 sa
súd síce zaoberal vlastníckym právom sporových strán k ich susediacim pozemkom a hranicou medzi
ich pozemkami, ale vychádzal pritom z iného skutkového základu vyplývajúceho z iných skutkových

tvrdení a z iných dôkazných prostriedkov. Na rozdiel od konania vedeného na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 16C/338/2016 sa však skutkový základ žaloby o určenie vlastníckeho práva k pozemku v
prospech žalobcu zakladá na vyhodnotení všetkých listín vrátane technických podkladov a výsledkov
mapovania, na základe ktorých boli v evidencii nehnuteľností zapisované práva k susediacim pozemkomvo vlastníctve žalobcu a žalovaných, resp. na základe ktorých bola evidovaná a je určená hranica medzi
susediacimi pozemkami vo vlastníctve žalobcu a žalovaných. Toto predmetom konania vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/338/2016 nebolo. Teda výsledok konania vedeného na Okresnom

súdeNitrapodsp.zn.16C/338/2016nepredstavujeprekonanieourčenievlastníckehoprávakpozemku
v prospech žalobcu prekážku veci rozsúdenej z dôvodu odlišnosti (nie totožnosti) predmetu konania.

12. Žalobca ďalej s poukazom na odbornú literatúru uviedol, že prejudiciálna otázka a jej posúdenie
nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia. Keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou

časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba
v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pričom v danej súvislosti
poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/115/2016 zo dňa
28.06.2017.VkonanívedenomnaOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.16C/338/2016sasúdsícezaoberal
vlastníckym právom sporových strán k ich susediacim pozemkom a hranicou medzi ich pozemkami,
ale o priebehu hranice (o určení vlastníctva k určitej spornej ploche) meritórne vo výroku rozhodnutia

nerozhodoval. Prejudiciálne posúdenie otázky vlastníckeho práva sporových strán k ich susediacim
pozemkom a hranice medzi ich pozemkami v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
16C/338/2016 netvorí prekážku veci rozsúdenej (prekážku právoplatne rozhodnutej veci) pre konanie
o určenie vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalobcu. Právne závery vyslovené v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/13/2020 zo dňa 30. 11. 2021 považuje žalobca za

nesprávne. Tento rozsudok nereflektuje zodpovedajúcim spôsobom relevantnú právnu úpravu CSP v
otázkach prejudiciality, prekážky veci rozsúdenej a základných princípov civilného sporového konania.
Výklad podľa ktorého rozhodnutie o povinnosti plniť tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo
vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými sporovými stranami vo vzťahu k tomu istému skutku,
ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie, nie je správny a nemôže platiť

pre každý prípad, resp. nemôže platiť a neplatí pre tento konkrétny prípad. Podľa názoru žalobcu
nie je rozumne mysliteľné a nijako logicky vyvoditeľné z výroku o plnení dospieť k neexistujúcemu
výroku o určení. Ak právoplatnosť môže nadobudnúť iba výrok rozhodnutia, nie je možné hovoriť o
existencii prekážky veci rozsúdenej vo vzťahu k neexistujúcemu výroku. Z výroku o povinnosti plniť (o
povinnosti niečo konať) nie je možné nijako rozumne vyvodiť výrok o platnosti určitého právneho úkonu,

či (ne)existencii práva. Dovodzovať tieto závery z odôvodnenia rozsudku je rovnako nesprávne, pretože
účinky spojené s materiálnou právoplatnosťou môže nadobudnúť iba a výlučne enunciát rozsudku, nie
jeho odôvodnenie. Doterajšie náhľady v istom zmysle suplovali neexistenciu funkčnej právnej úpravy
medzitýmneho rozsudku. Tá však už účinnosťou CSP existuje. Preto už uvádzané názory neobstoja,
nie je už potrebné suplovať neexistenciu právnej úpravy a s účinnosťou takto suplovanej právnej úpravy

je potrebné prehodnotiť vzájomné vzťahy určovacieho výroku a výroku na plnenie. Výrok o splnení
povinnosti už nemôže mať účinok na prejudiciálne posúdenie (určenie) existencie alebo neexistencie
práva, ktoré determinuje výrok o plnení. Tieto funkcionality už účinnosťou CSP preberá medzitýmny
rozsudok podľa § 214 ods. 2 CSP. Výrok o splnení povinnosti tak je prekážkou veci rozsúdenej len voči
iným (ďalším) potenciálnym výrokom o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového základu

medzi tými istými subjektami, nie voči neexistujúcemu meritórnemu určeniu determinujúceho práva.

13. Záverom žalobca konštatoval, že ak by malo platiť právne posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ochrana vlastníckeho práva žalobcu nebude spravodlivá a účinná a žalobcovi by
bola spravodlivosť odopretá. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je dôvodná. Na naplnenie princípu

spravodlivosti a účinnej ochrany vlastníckeho práva žalobcu je potrebné v súdnom konaní rozhodnúť
o správnom priebehu hranice medzi pozemkami žalobcu a pozemkami žalovaných. Bez tohto určenia
nebudú právne vzťahy medzi sporovými stranami usporiadané spravodlivo; spor nebude rozhodnutý
spravodlivo. S poukazom na článok 2 ods. 1 Základných princípov CSP uviedol, že meritórne posúdenie
a rozhodnutie otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnosti označenej v petite žaloby je nevyhnutné na

naplnenieprincípovspravodlivostiaúčinnejochranyvlastníckehoprávažalobcu.Apokiaľtakýmsúdnym
rozhodnutím dôjde k odklonu od predchádzajúceho, avšak len prejudiciálneho posúdenia vyjadreného
v odôvodnení (nie vo výroku) iného súdneho rozhodnutia, nie je to nedovolené. K porušeniu zákona
takým odklonom nedôjde; bude to v zmysle zákona vyžadovať dôkladné a presvedčivé odôvodnenie
tohto odklonu (článok 2 ods. 3 Základných princípov CSP).

14. Žalovaní sa k odvolaniu vyjadrila cestou svojej právnej zástupkyne, pričom nesúhlasili s tvrdeniami
žalobcu v podanom odvolaní, keď mali za to, že v súdnom spore sp. zn. 16C/338/2016 vedenom
na Okresnom súde Nitra, ktorý bol právoplatne skončený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.16C/338/2016-121 zo dňa 26. 11. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.
12Co/94/2019-210 zo dňa 12. 05. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 07. 2020, bol vyriešený
priebeh hranice medzi pozemkami strán sporu ako predbežná otázka. V súdnom konaní vedenom pod

sp. zn. 16C/338/2016 bol žalovanými predložený Plán skutočného zamerania vlastníckej hranice medzi
parcelami na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Q., vypracovaný Geodetickou
kanceláriou GEA s.r.o., Nitra dňa 29. 08. 2015. V tomto konaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že
hranica medzi pozemkami vedie tak, ako ju označili žalovaní a ako je vyznačená v Pláne skutočného
zamerania. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, ako aj z Plánu skutočného zamerania, právny

stav hranice, t. j. hranice zapísanej v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností, je totožný
s užívacou hranicou (s minimálnymi odchýlkami) a začína od bodu č. 4 - roh oplotenia smetného koša,
pokračuje na rohu garáže žalobcu U. H. na parcele č. XXXX/X, pričom za garážou žalovaných je medzi
pozemkami pletivový plot, ktorý oddeľuje ich pozemky od pozemkov žalobcu a je postavený na hranici
medzi týmito pozemkami, t. j. že priestor medzi garážami J. a H. Y. a U. H. patrí žalovaným, resp.
predtým ich právnym predchodcom. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na odseky 18., 19., 20., 21.

a 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie konštatuje, z akého dôvodu
nebolo možné žalobe vyhovieť, a to vzhľadom na výsledok právoplatne skončeného konania sp. zn.
16C/338/2016. Poukázali tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/13/2020 zo dňa 30. 11.
2021.

15. Znalecký posudok predložený žalobcom, resp. jeho záver, považujú žalovaní za nesprávny a
v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 162/1995 Z. z. - katastrálny zákon, konkrétne s
ustanoveniami § 63 a 64, ako aj s § 35 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov,
ktoré upravujú obnovu katastrálneho operátu a určovanie priebehu hraníc medzi pozemkami a z
ustanovení ktorých vyplýva, že vyhlásením platnosti obnoveného operátu (THM) sa doterajší operát

stáva neplatným. Zápisom údajov obnoveného operátu do katastra nehnuteľností získajú tieto údaje
povahu hodnoverných a záväzných údajov katastra nehnuteľností. Obnova katastrálneho operátu
novým mapovaním (THM) v katastrálnom území Q. bola vykonaná v roku 1986. Technicko-hospodárske
meranie začalo v roku 1984 (a to aj na Hattalovej ulici) ohľadne pozemkov, ktoré sú v súčasnosti vo
vlastníctve strán sporu, pričom ohľadne hraníc medzi týmito pozemkami bol spísaný Čiastkový protokol

č. 203 zo dňa 15. 05. 1984. Podľa tohto Čiastkového protokolu č. 203 výsledky zistenia boli zaznačené
v priloženom vyšetrovacom náčrte č. 203. V tomto vyšetrovacom náčrte č. 203 bola hranica zameraná
presne tak, ako je v súčasnosti právna hranica zakreslená v katastrálnom operáte, ktorá je zároveň aj
užívacou hranicou. Tento Čiastkový protokol č. 203 podpísala pani H., vtedajšia vlastníčka nehnuteľnosti
(právna predchodkyňa žalobcu), a to bez pripomienok. V Čiastkovom protokole č. 203 je v tabuľke pri

podpise pani H. uvedené pôvodné číslo EN parcely XXXX/XX a pri mene pani K. (právna predchodkyňa
žalovaných) pôvodné číslo EN parcely XXXX/XX. Po THM došlo k prečíslovaniu parciel a tieto nové
čísla parciel už boli uvedené vo vyšetrovacom náčrte č. 203 a tiež v príslušných listoch vlastníctva
- v súčasnosti č. XXXX a č. XXXX. Čiastkový protokol a vyšetrovací náčrt sa nachádzajú v súdnom
spise Znalkyňa Ing. Strhanová na strane 2 a 3 znaleckého posudku popísala nové mapovanie - THM v

roku 1984 ako aj postupné prečíslovanie parciel, avšak nevysporiadala sa s vyššie uvedenými listinami,
nedostatočne prešetrila technické podklady nového mapovania a z toho dôvodu je záver znaleckého
posudku nesprávny a je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 162/1995 Z. z. a vyhlášky č. 461/2009 Z.
z. v znení neskorších predpisov. Žalovaní tiež poukázali na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 132/2019-21 zo dňa 20. 11. 2019, v ktorom Ústavný súd SR riešil obdobný prípad ohľadne obnovy

katastrálneho operátu novým mapovaním.

16. Záverom uviedli, že v znaleckom posudku znalkyňa Ing. Strhanová riešila historicky od roku 1956,
akým spôsobom bola hranica medzi pozemkami strán sporu zameraná. Uviedla, že pozemky boli prvý
krát zamerané Geometrickým plánom č. Čd XXX/XX, že tento nebol zakreslený do katastrálnej mapy a

že v tomto geometrickom pláne bola správne zameraná právna hranica medzi pozemkami strán sporu.
Žalovaní sú toho názoru, že i v tejto časti je znalecký posudok nesprávny, keďže už v roku 1956 boli
sporné pozemky oplotené, ako sa konštatuje v Kúpnej zmluve Čd XXX/XX, ktorou právni predchodcovia
žalobcu nadobudli sporný pozemok a tento Geometrický plán Čd XXX/XX je v rozpore s tým, ako boli
pozemky v prírode reálne oplotené. Z uvedených dôvodov nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že

dôkaz o nesprávnej evidencii hranice medzi pozemkami sporových strán (t. j. znalecký posudok a
Odborné vyjadrenie č. 1/2022) nebol vyvrátený a ani spochybnený. Vyššie uvedený Plán skutočného
zamerania, ktorý bol predložený v spore sp. zn. 16C/338/2016, je správny a potvrdzuje priebeh hranice
medzi pozemkami strán sporu. Dokonca priebeh tejto hranice potvrdil aj žalobca vo svojej výpovedina pojednávaní konanom dňa 14. 12. 2022, keď na otázku právnej zástupkyne žalovaných odpovedal,
že pokiaľ ide o výklenok k smetnému košu, tento sa robil sčasti na pozemku K. (právni predchodcovia
žalovaných, ktorí im nehnuteľnosti predali) a sčasti na pozemku jeho otca N. H., teda nie tak, ako tvrdil

v žalobe a ako uvádza znalkyňa Ing. Strhanová v znaleckom posudku. Tiež pokiaľ ide o oplotenie medzi
pozemkami uviedol, že tam bol a tento plot bol odstránený.

17. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20. 06. 2023 zotrval na právnom názore o tom, že
prejudiciálne posúdenie otázky vlastníckeho práva sporových strán k ich susediacom pozemkom a

hranice medzi ich pozemkami v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/338/2016
netvorí prekážku veci rozsúdenej (prekážku právoplatne rozhodnutej veci) pre konania o určenie
vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalobcu, ako aj na závere o nesprávnosti právnych záverov
vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/13/2020 zo dňa 30. 11. 2021, resp. na tom,
že nie sú relevantné pre tento konkrétny prípad. Posúdenie predbežnej otázky v odôvodnení rozhodnutia
súdu z konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/338/2016, ktoré sa opieralo o iné

skutočnosti a iné dôkazy, teda bolo založené na inom skutkovom základe a inom dokazovaní, nemôže
predurčovať hmotnoprávny stav pre rozhodnutie v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
19C/56/2022 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Riešenie prejudiciálnych otázok v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/338/2016 nebráni tomu, aby súd v konaní
vedenomnaOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.19C/56/2022ourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti

vykonal navrhované dokazovanie a zaoberal sa meritórne otázkou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
označenej v petite žaloby.

18.ČosatýkanámietokžalovanýchprotiZnaleckémuposudkuč.5/2021znalkyneIng.YvetyStrhanovej,
resp. proti Odbornému vyjadreniu č. 1/2022 znalkyne Ing. Yvety Strhanovej, tieto námietky sú v

odvolacom konaní bezpredmetné, resp. sú nedôvodné. V prvom rade je v tejto súvislosti potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie sa predmetnými dôkazmi v konaní ani nezaoberal. Preto žalobca
podaným odvolaním vytýka, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Posudzovanie obsahu znaleckého posudku a odborného vyjadrenia
a správnosti ich záverov by malo nasledovať po vykonaní tohto dokazovania pred súdom. Nedôvodnosť

námietok žalovaných proti Znaleckému posudku č. 5/2021 znalkyne Ing. Yvety Strhanovej (resp. proti
Odbornému vyjadreniu č. 1/2022 znalkyne Ing. Yvety Strhanovej) vyplýva z toho, že žalovaní závery
tohto znaleckého posudku a odborného vyjadrenia relevantným spôsobom nevyvrátili ani nespochybnili.
Posúdenie priebehu hranice pozemkov a správne určenie jej priebehu s ohľadom na všetky listiny,
vrátanetechnickýchpodkladovavýsledkovmapovania,nazákladektorýchbolivevidenciinehnuteľností

zapisované práva k susediacim pozemkom vo vlastníctve žalobcu a žalovaných, resp. na základe
ktorých bola evidovaná a je určená hranica medzi susediacimi pozemkami vo vlastníctve žalobcu
a žalovaných, je aj odbornou otázkou. Žalovaní nepredložili vlastné dôkazy, ktorými by preukázali
nesprávnosť záverov Znaleckého posudku č. 5/2021 znalkyne Ing. Yvety Strhanovej, resp. Odborného
vyjadrenia č. 1/2022 znalkyne Ing. Yvety Strhanovej. Znalkyňa v znaleckom posudku podrobne prešetrila

a vyhodnotila všetky listiny, vrátane technických podkladov a výsledkov mapovania (ktoré sú prílohou
znaleckého posudku), na základe ktorých boli v evidencii nehnuteľností zapisované práva k susediacim
pozemkom vo vlastníctve žalobcu a žalovaných, resp. na základe ktorých bola evidovaná a je určená
hranica medzi susediacimi pozemkami vo vlastníctve žalobcu a žalovaných, pričom sa zaoberala aj
Plánom skutočného zamerania zo dňa 29. 08. 2015, ktorý bol vypracovaný Geodetickou kanceláriou

GEA, s.r.o., resp. sa zaoberala a vysporiadala s realizáciou technicko-hospodárskeho mapovania. Ďalej
žalobca zopakoval argumentáciu o dôvode nesprávnosti aktuálnej evidencie právnej hranice medzi
pozemkami, ktorým je chybný výpočet lomových bodov pri technicko-hospodárskom mapovaní (THM)
na danom mieste v roku 1986 podľa vyšetrovacieho a meračského náčrtu č. 203.

19. Žalovaní na vyjadrenie žalobcu písomne nereagovali.

20. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) po
zistení,žeodvolaniebolopodanévčas,oprávnenou stranousporu(§362,§359CSP),protirozhodnutiu,
ktorémožnonapadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom(§355ods.1CSP),poskonštatovaní,žeodvolanie

obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).21. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v

plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby žalobcu v
prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Keďže odvolací súd dospel
k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo
svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú
obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento

prípad. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z
dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP; § 380 CSP), pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám,

ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

23. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadne existencie,
predmetu a výsledku predchádzajúceho konania sp. zn. 16C/338/2016 sú popísané v napadnutom
rozsudku súdu prvej inštancie, tieto neboli medzi stranami sporné a preto z nich vychádzal aj odvolací

súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní. Z uvedených skutkových zistení vyplýva, že medzi žalovanými
a žalobcom v tomto konaní, prebiehal spor o odstránenie časti nadstavby, v ktorom konaní súd prvej
inštancie rozsudkom č. k. 16C/338/2016-121 zo dňa 26. novembra 2018 uložil žalovanému (U. H.)
odstrániť časť nadstavby malometrážneho rodinného domu (zrubovej nadstavby postavenej na garáži)
na CKN parcelách č. XXXX/X, XXXX/X k. ú. Q., zapísaných na LV č. XXXX presahujúce na CKN

parcely č. XXXX, XXXX k. ú. Q. zapísané na LV č. XXXX po hranicu medzi týmito pozemkami v
rozsahu: presahujúcu strechu v strede garáže nad parc. č. XXXX - 34 cm, za garážou 27 cm, na
konci nadstavby malometrážneho rodinného domu, na parc. č. XXXX - 11 cm, presahujúce rohové
spoje na parc. č. XXXX - 26 cm a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku podal
žalovaný (U. H.) odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 12Co/94/2019 -

210 zo dňa 12. 05. 2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Proti rozsudku odvolacieho
súdu podal žalovaný dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod
sp. zn. 5Cdo/100/2021 zo dňa 31. marca 2022 tak, že dovolanie žalovaného odmietol. Súd prvej
inštancie postupoval správne, keď žalobu v dôsledku prejudiciálneho posúdenia otázky hranice medzi
pozemkami vo vlastníctve žalobcu a pozemkami vo vlastníctve žalovaných v právoplatne skončenom

konaní vedenom pod sp. zn. 16C/338/2016, zamietol. Žalobcovi už v tomto predchádzajúcom konaní
v pozícii žalovaného nič nebránilo uplatniť si a preukázať ním tvrdené vlastnícke právo, čo sa však
žalobcovi v tomto predchádzajúcom konaní preukázať nepodarilo, tak ako to vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutí vydaných v konaní pod sp. zn. 16C/338/2016 súdom prvej inštancie resp. odvolacím súdom.
Hmotnoprávna otázka priebehu hranice pozemkov žalobcu a žalovaných bola v tomto konaní vyriešená

s výsledkom uloženia povinnosti žalobcovi odstrániť časti stavby presahujúce na pozemok žalovaných,
keď bolo konštatované, že žalobca časťou nadstavby malometrážneho rodinného domu presahujúcou
na pozemok žalovaných zasiahol do ich vlastníckeho práva. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je
možné a v súlade s právom (ako aj so zásadami formálnej logiky) v jednom spore vyriešiť spornú otázku
stanovenia hranice medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu a pozemkami vo vlastníctve žalovaných

a dôjsť k záveru, že jedna zo strán má nárok spočívajúci v povinnosti druhej strany odstrániť časti
stavby presahujúcej na jej pozemok, ktorý má svoj základ v existencii jej vlastníckeho práva a následne
v spore o určenie vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti opätovne posudzovať takúto otázku a
prípadne dospieť k opačnému záveru, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Podľa názoru
odvolacieho súdu by takýto postup nezodpovedal jednému zo základných princípov právneho štátu -

princípuprávnejistoty.Vtomtosmereniejepritomrozhodujúce,ževpredchádzajúcomsporebolatakáto
otázka posúdená len prejudiciálne, pretože toto posúdenie v sebe nevyhnutne zahŕňalo posúdenie
samotnéhohmotnoprávnehovzťahustránsporuknehnuteľnostiamvovlastníctvežalobcuažalovaných.Súd prvej inštancie v tomto prípade nemôže riešiť to, čo už bolo právoplatne vyriešené v osobitnom
spore sporových strán.

24. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že prejudicialitu
je možné vo všeobecnosti chápať aj ako kauzálny vzťah medzi dvoma subjektívnymi právami, z
ktorých jedno je podmienené druhým. Podstatná je predovšetkým v prípadoch, kedy sa právoplatným
rozhodnutím o veci vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor a od jej posúdenia závisí
rozhodnutie v tejto ďalšej veci. Prejudicialita teda vyjadruje aj skutočnosť, že v konaní o určitej veci sa

vyskytujerelatívnesamostatnáotázka,ktorábolapredmetomprávoplatneskončenéhokonaniaamápre
terajšie konanie určujúci význam. Účinok prejudiciality sa v tomto konkrétnom prípade prejavuje práve v
zamietnutí žaloby a nie v zastavení konania z dôvodu prekážky právoplatne rozsúdenej veci, ako na to
poukazovalžalobcavpodanomodvolaní.Jepotrebnéodlišovaťto,žedôjdekprejudiciálnemuvyriešeniu
určitej hmotnoprávnej otázky v inom konaní a dôsledky takéhoto vyriešenia určitej hmotnoprávnej otázky
pre iné neskoršie konanie (v tomto prípade dôsledky spočívajúce v zamietnutí žaloby), od naplnenia

podmienok pre konštatovanie prekážky právoplatne rozsúdenej veci, ktorá zakladá iný právny následok
v podobe zastavenia konania, k čomu v tomto prípade nedošlo.

25. Na základe uvedeného žalobca v podanom odvolaní nesprávne namietal, že právoplatný výsledok
predchádzajúceho konania vedeného pod sp. zn. 16C/338/2016 nemá vplyv na prejednávaný spor;

otázka danosti vlastníckeho práva žalovaných v uvedenom spore bola nevyhnutnou (prejudiciálnou)
otázkou vo vzťahu k dôvodnosti ich žaloby; predmetná otázka danosti ich vlastníckeho práva k sporným
pozemkom bola podstatnou súčasťou právneho posúdenia veci a viedla k právoplatnému úspechu v
uvedenom spore (bez existencie ich vlastníckeho práva by nemohli byť v spore vzhľadom na obranu
žalobcu úspešní); preto sa žalobca mýli, že predmetný spor a jeho výsledok nemá vplyv na prejednávaný

spor. Postupom súdu prvej inštancie tak nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces a súd prvej inštancie sa nemohol dopustiť ani pochybenia v rámci zisťovania skutkového
stavu, pretože len súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy z navrhnutých vykoná (s navrhnutými dôkaznými
prostriedkami, ktorými však nebolo vykonané dokazovanie, sa preto nemusel súd prvej inštancie ani
osobitne vysporiadať v odôvodnení napadnutého rozsudku z hľadiska ich obsahu) a ich vykonaním

nemohlo dôjsť k zisteniu rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci, pretože tieto boli dostatočne
zistené z pripojeného spisu v predchádzajúcom spore vedenom pod sp. zn. 16C/338/2016; súd prvej
inštancie preto na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil a žalobu
žalobcu ako nedôvodnú správne zamietol.

26. Odvolací súd sa stotožnil aj s procesným postupom súdu prvej inštancie a s jeho názorom
ohľadne neexistencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania v podobe prekážky
právoplatne rozhodnutej veci; o prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak súd určitú
otázku v konaní posúdil len prejudiciálne, pretože prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť
nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, ktorý jediný v rámci súdneho rozhodnutia nadobúda

právoplatnosť; riešenie prejudiciálnej otázky sa prejavuje len v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nemôže
tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Navyše súd prvej inštancie správne poukázal na
odlišnosti v skutkovom vymedzení uplatnených nárokov žalobcov v predchádzajúcom spore a žalobcu
v prejednávanom spore; navyše niet pochýb o tom, že zmenené procesné postavenie strán oproti
predchádzajúcemu sporu zakladá povinnosť súdu znovu vec posúdiť za súčasného rešpektovania

predchádzajúcich rozhodnutí o hmotnoprávnych vzťahoch pôvodných strán; súd prvej inštancie preto
správne pristúpil k vecnému posúdeniu dôvodnosti žaloby žalobcu v prejednávanom spore.

27. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/13/2020 zo dňa 30. 11. 2021, ktorý sa s otázkou záväznosti prejudiciálneho

posúdenia komplexne vysporiadava (okrem iného aj vo vzťahu k rozhodnutiu, na ktoré poukazoval
žalobca v podanom odvolaní - sp. zn. 3Cdo/115/2016), na ktorého závery v celom rozsahu odkazuje
aj odvolací súd.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené je tiež potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval

správne, keď už nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, pretože by to bolo pri vyššie uvedenom správnom
právnom posúdení veci nadbytočné a nehospodárne. Odvolací súd preto pokiaľ ide o odvolacie dôvody
uplatnené žalobcom uvádza, že nedošlo k ich naplneniu.29. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom

konaní nemal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).