Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214410
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6115214410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. D. XXX, štátneho občana SR, v konaní zastúpeného Advokátska kancelária POLÁČEK
& partneri s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Dlhá ulica 2039/6, IČO: 47 257 032, proti žalovanému
Družstvo Môlča, so sídlom Môlča, Prostredná Môlča 140, IČO: 46 399 038, v konaní zastúpeného
JUDr. Alenou Babišovou, advokátska kancelária Banská Bystrica, Pestovateľská 2682/18, o zaplatenie
2 506,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 17C/286/2015-326 zo dňa 18. 08. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.) a vo
výroku o náhrade trov konania (výrok III., IV.) p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu,
o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2,20 eur
spolu s príslušenstvom v súdom určenej lehote (výrok I.), vo zvyšku žalobu (označenej ako „návrh“)
zamietol (výrok II.), rozhodol o nároku na náhradu trov konania a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 99 % v súdom určenej lehote (výrok III.) s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku okresného súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok IV.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.506,75 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného

obohatenia,kuktorémumalodôjsťtým,žežalovanýžalobcovineplatilzaužívaniepozemkovzapísaných
na LV č. XXXX, ktoré sa nachádzajú v areáli bývalého roľníckeho družstva, ktoré je oplotené plechovým
plotom a ktoré využíva výlučne žalovaný pre svoje podnikateľské účely. Bezdôvodné obohatenie žiadal
zaplatiť za obdobie od 01. 07. 2012 - 30. 06. 2015. Žalobca uviedol, že aj napriek výzve žalovaný „ušlé
nájomné“ riadne a včas neuhradil, čím sa dostal do omeškania, a preto sa žalobca domáhal aj zaplatenia
úroku z omeškania vo výške 5,05 % od 01. 08. 2012 až do zaplatenia. Písomným podaním zo dňa 18.
08. 2015 zobral žalobca žalobu čiastočne späť pre zaplatenie sumy 135,50 eur s príslušenstvom, neskôr

právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že zobral žalobu čiastočne späť celkovo pre zaplatenie sumy
298,78 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01. 08. 2012 až do zaplatenia a pre zaplatenie
5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 2.207,97 eur od 01. 08. 2012 do 01. 03. 2015. Predmetomkonania tak zostalo zaplatenie sumy 2.207,97 eur spolu s 5,05% z omeškania ročne od 02. 03. 2015
až do zaplatenia.

2. Pôvodne o žalobe okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 12. 04. 2018 č. k. 17C/286/2015-159
tak, že v rozsahu, v ktorom došlo k späťvzatiu žaloby (viď vyššie), konanie zastavil a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.414,29 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 02.
03. 2015 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a návrh žalobcu
(žalobu žalobcu) vo zvyšku zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 19. 09. 2019

č. k. 16Co/292/2018-20 rozsudok okresného súdu, okrem výroku, ktorým okresný súd sčasti konanie
zastavil, zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil z dôvodu, že okresný súd nerozlišoval striktne, či sa žalobca
domáhal zaplatenia ním žalovanej sumy titulom nájomného alebo titulom bezdôvodného obohatenia,
pričom samotná žaloba je v tomto smere zmätočná, keďže žalobca v žalobe používa mätúce pojmy. V
zrušujúcom uznesení krajský súd poukázal na ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. s tým,

že medzi žalobcom a žalovaným vznikol nájomný vzťah, z ktorého vzniká užívateľovi pôdy povinnosť
platiť vlastníkovi (spoluvlastníkovi) nájomné a v súdenej veci nebolo sporné, že žalovaný užíva pozemky
žalobcu (spoluvlastnícke podiely žalobcu) bez nájomnej zmluvy, a preto žalovaný je povinný platiť
nájomné a jeho neuhradením žalobcovi vzniká nárok na zaplatenie nájomného a nie bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, a to titulom nájomného vzťahu, ktorý medzi nim vznikol zo zákona.

Krajský súd poukázal aj na tú skutočnosť, že výška nájomného sa mala posudzovať podľa § 10 ods. 2
zákona č. 504/2003 a mala byť najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom
území, pričom pri určení výšky nájomného sa vychádza z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej
podľa osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991, a preto v danej
veci nebol dôvod rozhodnúť o výške nájomného (resp. bezdôvodného obohatenia ako rozhodol súd

1. inštancie) v cene určenej súkromným znaleckým posudkom Ing. Štefana Pastieroviča v Znaleckom
posudku č. 119/20196. Tunajšiemu súdu krajský súd uložil povinnosť vyzvať žalobcu na preukázanie
hodnoty poľnohospodárskej pôdy, resp. pozemku zastavaného poľnohospodárskou stavbou alebo
pozemku, ktorý bol prenechaný na poľnohospodársky účel podľa § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.
v znení zákona č. 549/2004 Z. z. , a výšku nájmu z takto určenej hodnoty poľnohospodárskej pôdy

určiť podľa § 10 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z. Odvolací súd tiež poukázal na to, že pokiaľ predmetné
pozemky nájmu, z ktorých sa dožaduje žalobca, resp. bezdôvodného obohatenia, síce nie sú evidované
v katastri registra „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie slúžiace na poľnohospodárky účel alebo ako
pozemok zastavaný poľnohospodárskou stavbou, nakoľko sú evidované ako trvalé trávnaté porasty, tak
ide evidentne o nesúlad právneho a reálneho stavu veci, čím v skutočnosti tieto pozemky sú zastavané

stavbami žalovaného, ktoré slúžia svojmu poľnohospodárskemu účelu a je preto zákonné a spravodlivé
určiť výšku nájmu tak, ako pri pozemkoch evidovaných v katastri registra „C“ ako zastavaná plocha a
nádvorie slúžiace na poľnohospodársky účel alebo pozemok zastavaný poľnohospodárskou stavbou.

3. Napriek právnemu záveru odvolacieho súdu žalobca na pojednávaní dňa 09. 06. 2022 trval na tom,

že jeho nárok je treba posudzovať v zmysle § 451 OZ ako bezdôvodné obohatenie.

4. Súd v konaní nepovažoval za sporné, že predmetom konania je nájom poľnohospodárskych
pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. D., zapísaných na LV č. XXXX za obdobie od 01. 07. 2012 do
30. 06. 2015 o celkovej výmere 3 931 m2, a že predmetné pozemky sú evidované ako parcely reg. „E“

ako trvalý trávny porast, a že žalobca a žalovaný v rozhodnom období boli podielovými spoluvlastníkmi
predmetných parciel, každý v podiele 1. Nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi za rok 2014 sumu
5,-eur, za rok 2015 sumu 5,- eur, za rok 2016 sumu 5,- eur, ktoré žalobca žalovanému nevrátil. Sumu
7,50 eur žalovaný žalobcovi uhradil za roky 2013 a 2015, ktorá suma bola žalovanému zo strany žalobcu
vrátená. V konaní zostalo sporné, ktoré parcely sú v skutočnosti zastavané plochy a nádvoria a ich

výmera, ako aj výška obvyklého nájmu za roky 2012 až 2016 a jeho koeficient.

5. Okresný súd po doplnení dokazovania mal za preukázané, že žalovaný predmetné pozemky
v rozhodnom období, t. j. od 01. 07. 2012 do 30. 06. 2015 užíval, a teda užíval aj spoluvlastnícky podiel
žalobcu vo výške 1. Súd mal zároveň preukázané, že predmetné pozemky boli v rozhodnom období

využívané na poľnohospodárske účely, na niektorých parcelách sú umiestnené stavby vo vlastníctve
žalovaného, a to sklad, teľatník, kravín 80, kravín 50, senník, kravín 100, váha, vrátnica, silážna jama,
ale právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, nie je evidovaný na liste vlastníctva, čo vyplýva z LV
č. XXX kat. úz. D. a žalovaný svoje tvrdenia o využívaní predmetných pozemkov žalovaným na iný účelv konaní nepreukázal. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol nájomný vzťah, a preto bolo povinnosťou žalovaného platiť žalobcovi
za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu nájomné, vo výške obvyklého nájomného. Výšku obvyklého

nájomného súd zistil podľa § 5 ods. 4 vyhl. č. 172/2018 Z. z., pričom obvyklé nájomné je zverejnené na
stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva obvyklá
výška nájomného pre kat. úz. D. v roku 2018 - 20,99 Eur/ha, pre rok 2019 – 21,87 Eur/ha, pre rok 2020 –
23,09 eur/ha. Z prílohy vyhlášky č. 465/2008 okresný súd zistil hodnotu ornej pôdy vo výške 0,1131/m2
a hodnotu TTP vo výške 0,0209 eur/m2 pre kat. úz. D. s tým, že hodnota zastavanej plochy a nádvoria

z predmetnej prílohy vyhlášky nevyplývajú. Pri určení výšky nájomného súd vychádzal z koeficientu
0,1131 eur/m2 vzhľadom k tomu, že predmetné pozemky sú evidované ako parcely registra „E“, pri
ktorých môže byť sporná ich výmera a súd preto považoval za spravodlivejšie určenie vyššej hodnoty
predmetných parciel. Žalobca inú hodnotu, resp. iný koeficient v konaní nepreukázal, a tiež nepreukázal
skutočnú výmeru zastavaných plôch a nádvorí na jednotlivých pozemkoch, aby mohol súd na takúto
výmeru, a teda aj vyššiu hodnotu prihliadnuť a v tomto smere žalobca návrh na doplnenie dokazovania

ani nepodal. Žalobca sa domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia od 01. 07. 2012 do 30. 06.
2015, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 08. 07. 2015 a preto okresný súd vzhľadom na vznesenú
námietkupremlčanianárokžalobcuzaobdobieod01.07.2012do08.07.2012považovalzapremlčaný.
Konečnýspôsobvýpočtunájomnéhookresnýsúduviedolvbode59.10dôvodovnapadnutéhorozsudku.
V konečnom dôsledku mal za to, že celkový návrh žalobcu za 35 mesiacov a 24 dní predstavuje celkovú

sumu17,157eur.Žalovanýzarozhodnéobdobiežalobcoviuhradilsumu15,-eur,ktorázostranyžalobcu
žalovanému nebola vrátená, a teda súd dospel k záveru, že nárok žalobcu po zaokrúhlení predstavuje
čiastku 2,2 eurá, na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal, keďže v tejto časti žalobu považoval
za dôvodnú. Poukázal na to, že v súlade s právnym názorom krajského súdu nemohol prihliadnuť na
predložené znalecké posudky pri určení výšky obvyklého nájmu, a že ním určená výška nájomného

je primeraná, obvyklá, aj s prihliadnutím na predložené nájomné zmluvy z okolitých obcí. Vzhľadom k
tomu, že súd žalobe v celom rozsahu nevyhovel, vo zvyšku žalobu zamietol.

6. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 663 OZ, § 22 ods. 2 vety prvej zák. č. 229/1991 Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, poľa § 1 ods. 2 písm.

a), ods. 3, § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom do 30. 04. 2018, podľa § 43 ods. 2 zák.
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, úpravách pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a podľa § 5 ods. 1 vyhl. č. 172/2018 Z. z.

7. O úrokoch z omeškania okresný súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením vlády

SR č. 87/2005 Z. z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

8. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 - dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá
CSP) odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nesúhlasí v prvom
rade s právnou kvalifikáciou, teda s právnym základom uplatneného nároku, ako ho posúdil súd
prvej inštancie a odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. Podľa jeho názoru sa malo jednať
o bezdôvodné obohatenie podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom výška bezdôvodného
obohatenia zodpovedá obvyklej výške nájomného, na ktoré by žalobca mal nárok pri štandardnom

uzatvorení nájomnej zmluvy na konkrétny predmet prenájmu. Nesúhlasil s tým, že v danom prípade
bol akoukoľvek formou uzatvorený nájomný vzťah na predmet sporu medzi žalobcom a žalovaným,
a teda nemôže sa jednať o nájomné. Vo vzťahu k hodnote, resp. k cene predmetu sporu uviedol, že
sa podrobne vyjadril, pričom aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 19. 09. 2019
uvádza, že výška nájomného sa mala posudzovať podľa § 10 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z. a mala

byť najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území, pričom pri určení
výšky nájomného sa vychádza z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu,
ktorým je v danom prípade § 43 ods. 2 zák. č. 303/1991 Zb. Tvrdil, že počas konania bolo preukázané,
že dotknuté pozemky s výnimkou nepatrnej časti neslúžia v skutočnosti na poľnohospodárky účel,
lebo sa jedná o tzv. nesúlad druhu pozemku zapísaný na príslušnom liste vlastníctva a skutočného

druhu pozemku, ktorým sú zastavané plochy a nádvoria. Tieto pozemky sú v intraviláne obce, a teda
aj ich využite na poľnohospodárky účel je nereálne a nelogické. Sú v prevažnej miere umiestnené v
oplotenom uzamknutom areáli, pričom sa jedná o väčšinu plôch, ktoré sú spevnené ako vnútroareálové
komunikácie, resp. sú zastavané stavbami, ktoré neslúžili len na poľnohospodársky účel. Uviedol, žev konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že v predmetom areáli boli parkované autobusy Lalik
trans, a že v priestoroch tohto areálu okrem prenajímania parkovacích plôch (aj vo vlastníctve žalobcu)
mala mať táto spoločnosť prenajaté aj stavby, v ktorých autobusy a iné motorové vozidlá opravovali a

robili na nich údržbu. Nie je teda pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo sporné, že
predmetom sporu sú poľnohospodárske pozemky ani to, že tieto slúžili svojmu poľnohospodárskemu
účelu, alebo sa na nich nachádzali stavby, ktoré by slúžili poľnohospodárskemu účelu. Práve túto právne
významnú skutočnosť odvolací Krajský súd nemal k dispozícii, a preto v zrušujúcom uznesení dospel
aj k nesprávnemu právnemu názoru o určení spôsobu výpočtu, resp. určenia „nájomného“. Rozsudok

okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo
zmeniť a žalobe vyhovieť.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie po rozsiahlom
dokazovaní správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil v súlade s vysloveným
právnym názorom Krajského súdu Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 16Co/292/2018 zo dňa 19. 09.

2019.Súdprvejinštanciemalzapreukázané,ževdanomprípadesanejednáobezdôvodnéobohatenie,
ale o zákonný nájom poľnohospodárskych pozemkov v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., a to § 22
ods. 2. Žalobca svoje tvrdenia o využívaní predmetných pozemkov žalovaným na iný účel v konaní
nepreukázal. Pozemky slúžia výlučne na poľnohospodárske účely, pričom žalovaný pred súdom prvej
inštancie čestne vyhlásil, že dotknuté pozemky zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. D. využíval od ich

nadobudnutia a využíva až po súčasnú dobu len za účelom vykonávania poľnohospodárskej výroby.
Dal do pozornosti zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov ako i jeho novelu, ktorá upresňuje
definíciu „pozemok slúžiaci na poľnohospodárske účely“. V zmysle predmetného zákona je pozemok
alebo jeho časť ten, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností
„C“ ako zastavaná plocha a nádvorie slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný

stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely alebo iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske
účely. V schválenom znení novely je minimálna výška nájomného určená ako dvojnásobok obvyklej
výšky nájomného za poľnohospodársku pôdu v danom katastrálnom území. Obdobne sa určí výška
odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom
stavbami na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak slúži na poľnohospodárske účely. Na základe

vyššie uvedeného žalovaný odvolanie žalobcu nepovažuje za dôvodné a navrhol rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu potvrdiť.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 CSP)

a rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
z nasledovných dôvodov:

11. Tak ako súd prvej inštancie ani odvolací súd nepovažoval za spornú tú skutočnosť, že tak žalobca
ako aj žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. D.,

zapísanými ako parc. registra „P“ č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/
XXX E. XXXX/XXX o celkovej výmere 3 931 m2 ako trvalé trávnaté porasty a že žalovaný za užívanie
predmetných pozemkov žalobcovi neplatil žiadne nájomné. Žalobca síce v konaní tvrdil, že sa domáha
od žalovaného zaplatenia bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním týchto nehnuteľností, avšak
odvolací súd už v zrušujúcom uznesení č. k. 16Co/292/2018-220 zo dňa 19. 09. 2019 dospel k právnemu

záveru, že v zmysle ust. § 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a
lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona, alebo dňom, keď bol
pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať
k 01. 10. bežného roka; to neplatí, ak ide o lesné pozemky, na ktoré sa vzťahujú ods. 3 a 4. K

nájomnému vzťahu medzi žalobcom a žalovaným teda došlo na základe uvedeného ustanovenia zo
zákona. Žalovanému preto vznikla povinnosť platiť nájomné a jeho neuhradením žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie nájomného, a nie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Krajský súd poukázal
aj na tú skutočnosť, že výška nájomného v danom prípade sa mala posudzovať podľa § 10 ods. 2 zák.
č. 504/2003 Z. z., pričom pri určení výšky nájomného sa vychádza z hodnoty poľnohospodárskej pôdy

určenej podľa osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade § 43 ods. 2 zák. č. 330/1991 Z. z.

12. Okresný súd právne závery odvolacieho súdu v ďalšom konaní a pri rozhodovaní rešpektoval, dospel
k záveru, že v zmysle § 22 ods. 2 prvej vety zák. č. 229/1991 Z. z. medzi nimi vznikol nájomný vzťahzo zákona. Predmetné pozemky považoval za pozemky užívané na poľnohospodárske účely v súlade
s definíciou v § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesov, a pri ručení výšky nájomného správne postupoval podľa ust. § 10

ods. 1, 2 zák. č. 504/2003 Z. z. pričom obvyklú výšku nájomného určil v súlade s ust. § 1 ods. 3 zák. č.
504/2003 Z. z. v spojení s § 5 ods. 4 vyhlášky č. 172/2018 Z. z.

13.Odvolacísúdsastotožnilajsozávermiokresnéhosúdu,žežalobcaužívaniepredmetnýchpozemkov
žalovaným na iný než poľnohospodársky účel v konaní nepreukázal. Naopak, žalovaný preukázal,

že na niektorých parcelách predmetných pozemkov sú umiestnené stavby vo vlastníctve žalovaného,
a to sklad, plus teľatník, kravíny, váha, vrátnica, silážna jama, pričom odvolací súd len dopĺňa, že
tvrdeniažalobcu,žežalovanýpredmetnépozemkyužívalajnainýúčel,napr.naprenajímaniepozemkov
dopravnej spoločnosti, ktorá na týchto pozemkoch vykonávala aj opravy autobusov, zostalo v konaní v
rovine tvrdenia, bez preukázania alebo predloženia náležitých dôkazov túto skutočnosť preukazujúcich.
Fotografia autobusu v uvedenom areáli nie je sama o sebe dôkazom preukazujúcim tvrdenie žalobcu.

Samotný spôsob výšky nájomného vychádzajúci z koeficientu uvedeného okresným súdom, žalobca v
konaní nenamietal, namietal len obvyklú výšku nájomného, vzhľadom k tej skutočnosti, že podľa jeho
názoru žalovaný neužíval predmetné pozemky (len) na poľnohospodárske účely, a preto odvolací súd
správnosť tohto výpočtu uvedeného súdom prvej inštancie (body 59.7 až 59.10 dôvodov rozsudku)
nepreskúmaval.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch (výrok II, III., IV.) ako vecne správny potvrdil a vo výroku I., v ktorom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2,20 € s príslušenstvom ako odvolaním nenapadnutý, ponechal
nedotknutým.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako súd prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru
úspechu vo veci a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu, keďže žalovaný bol v celom rozsahu úspešný s tým, že o výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.