Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 30, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1Tk/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011040
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3123011040.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Frátrika a prísediacich Mgr. Viery

Králikovej a Bc. Romana Pavlíka v trestnej veci obžalovanej A. B., C. D. na hlavnom pojednávaní
konanom 31. augusta 2023 v Trenčíne, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
A. B., C. D., narodená X. XXXXXXXXX XXXX v Handlovej, trvale bydliskom E., A. XXX/X, t. č. vo výkone
väzby v ÚVV Ilava,

je vinná, že

v čase medzi 22:15 hod. až 22:30 hod. dňa 26.01.2023, na prízemí v kuchyni rodinného domu na ulici
A. F. XXX/X, G. E., okres Prievidza, po predchádzajúcej slovnej hádke so svojim manželom H. B., s
ktorým obvinená žila v spoločnej domácnosti pod vplyvom alkoholu fyzicky zaútočila na poškodeného
H. B. takým spôsobom, že kuchynským nožom s čiernou rúčkou s celkovou dĺžkou 33 cm a čepeľou
dĺžky cca 21 cm, ho jediným úderom veľkej intenzity bodla do prednej steny hrudnej vľavo, čím spôsobila
H. B. v oblasti hrudníka 2,5 cm nad ľavou prsnou bradavkou bodnú ranu orientovanú vertikálne,

doširoka otvorenú s rozmermi 5,0 cm x 2,3 cm, ktorou bodnou ranou došlo k prebodnutiu hrudnej
steny, k prerušeniu kostených štruktúr skeletu hrudníka (kompletnému prerušeniu IV. rebra) a následne
k prebodnutiu ľavej komory srdca s prechodom cez osrdcovníkový vak, a nábodu ľavých pľúc, čím
došlo k nasledovnému masívnemu úniku krvi predovšetkým priamo do hrudnej dutiny vľavo a tiež
do osrdcovníkového vaku poškodeného, ktoré zranenia viedli k rýchlemu a nezvratnému úrazovému
a hemoragickému šoku s definitívnym zlyhaním činnosti krvného obehu a dýchania, čo v priebehu
niekoľkých minút viedlo k smrti poškodeného H. B., trvale bytom E., A. XXX/X, ktorej nebolo možné
zabrániť ani v prípade poskytnutia okamžitej laickej či odbornej pomoci,

teda

iného úmyselne usmrtila, pričom taký čin spáchala na chránenej osobe (blízkej osobe),

čím spáchala

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno
j), písmeno l) Trestného zákona a za aplikácie § 38 odsek 3, odsek 8 Trestného zákona ako aj § 39 odsek

2 písmeno b), odsek 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody 15 (pätnásť) rokov.Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá ochranný
dohľad na 2 (dva) roky, pričom podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s odkazom na § 51 odsek 3
písmeno b) Trestného zákona obžalovanej ukladá počas trvania ochranného dohľadu aj zákaz požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa§60odsek1písmenoa)Trestnéhozákonasúdobžalovanej ukladá trestprepadnutiaveci,ato:
- mobilný telefón Motorola, v modrom koženom obale
- pánske nohavice zn. Loshon, čierno šedé s bielym opaskom

- nôž modro-bielej farby s modrou čepeľou zn. Royal Line dĺžka 20 cm, čepeľ 9 cm
- nôž ružovo-bielej farby s modrou čepeľou zn. Royal Line, s odlomenou časťou čepele, dĺžka 23,5 cm,
čepeľ 12,1 cm
- nôž čierno-striebornej farby dĺžka 25,5 cm, čepeľ 11,5 cm, poškodená
- nôž čierno-striebornej farby dĺžka 33 cm, čepeľ 21 cm

- nôž čierno-striebornej farby so zúbkatým ostrím dĺžka 33 cm, čepeľ 20,5 cm
- nôž dĺžka 33 cm, čepeľ 21 cm
- tričko zelenej farby s bielym nápisom Abro, veľkosť "L"
- obrúčka z bielo žltého kovu (chirurgická oceľ)
- 1 pár ponožky tmavomodré

- tmavošedé tepláky
- tmavomodré slipy
- modré tričko s krátkym rukávom s nápisom Majartin bielej farby, veľkosť "L" -
- bavlnené legíny fialovej farby s hrubšou gumou v páse
- pravá krátka členková ponožka bielej farby s fialovými odtlačkami mačacej stopy

- ľavá krátka členková ponožka bielej farby s fialovými odtlačkami mačacej stopy.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených A. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale

bydliskom Handlová, Sociálnu poisťovňu, pobočku Prievidza, so sídlom Matice slovenskej 10, Prievidza
a spoločnosť Arbitra s. r. o. so sídlom Sekurisova 3413/16, Bratislava s uplatneným nárokom na náhradu
škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

20.07.2023 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) na Okresný súd Trenčín („súd“)

na obžalovanú A. B., nar. XX.XX.XXXX („obžalovaná“) obžalobu 1Kv 16/23/3300 z 19.07.2023 pre
podozrenie zo spáchania skutku na tom skutkovom základe a takej právnej kvalifikácie, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bola obžalovaná poučená o všetkých jej procesných

právach, najmä podľa § 34 a § 121 Tr. por.. Zároveň bola poučená podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku
skutku uvedenému v obžalobe môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Obžalovaná po
tomto poučení urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinná zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Nakoľko uznala vinu zo stíhaného spáchania skutku, súd postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle cit. ust.

obžalovaná odpovedala „áno“. Prokurátor, ako aj na hlavnom pojednávaní prítomní poškodení, následne
vyjadrili súhlas s tým, aby súd vyhlásenie obžalovanej prijal a vykonal dokazovanie len k výrokom
o trestnoprávnych sankciách, resp. k výrokom o náhrade škody. Po takomto zistení súd vyhlásenie
obžalovanej o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď
ho právne posúdil zhodne s tým, ako bol posúdený v podanej obžalobe, pretože boli naplnené všetky

štyri zákonné formálne znaky daného trestného činu, tj. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívnastránka, podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania obsiahnutých
v spise nemal pochybnosti o vine obžalovanej s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykoná
len k výrokom o trestnoprávnych sankciách a výrokom o náhrade škody.

Na návrh procesných strán súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej,
čítaním znaleckých posudkov z odvetví Psychiatria a Klinická psychológia dospelých (postupom podľa
§ 268 odsek 2 Tr. por.) a listinných dôkazov (postupom podľa § 269 Tr. por.), a to zápisnice o obhliadke
miesta činu na č. l. 452, zápisnica o obhliadke tela nebohého na č. l. 473, správ na č. l. 568, 569, 570,

572, 574, 575 a 576, ako aj prepisu hovoru obžalovanej na linku prvej pomoci č. l. 542 a nasl., ako aj
z prílohovej obálky č. l. 648 odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov.

Obžalovaná v prvom rade spáchanie stíhaného skutku oľutovala. Popísala, že pred spáchaním
stíhaného skutku viedla riadny život, nemala žiadne problémy. Riadne sa starala aj o svoje dve maloleté
deti, ktoré ju ako matku stále potrebujú. Pokiaľ ide o jej vzťah s nebohým poškodeným, jednalo sa

o normálne manželstvo, v ktorom sa síce vyskytovali aj hádky, ale podľa jej názoru sa ich manželstvo
nevymykalo normálu. Podľa nej sa milovali a ona ho stále miluje. Rozhodne vopred nemala úmysel ho
usmrtiť, išlo o nejaký skrat. Tiež poukázala na to, že osud nebohého poškodeného jej rozhodne nebol
ľahostajný,pretopospáchanístíhanéhoskutkuihneďvolalazáchrannúslužbu,poskytovalaprvúpomoc,
urobila všetko preto, aby ho zachránila, čo sa jej však už nepodarilo.

Zo znaleckého psychiatrického posudku na osobu obžalovanej vyplynulo, že obžalovaná v čase
spáchania stíhaného skutku a ani v čase vyšetrenia netrpela žiadnou duševnou chorobou v zmysle
choromyseľnosti. Jednalo sa u nej o poruchu osobnosti dissociálnu, emočne instabilnú, impulzívny
typ, nezdržanlivú. Na báze takto štruktúrovanej osobnosti bol u nej zistený syndróm kompletnej

psychosomatickej závislosti od alkoholu s dominujúcou prakticky úplnou stratou kontroly a dezinhibíciou
explozívneho agresívneho konania v ebrietách (opitosti), k čomu došlo i tempore criminis (v čase
spáchania stíhaného skutku). Obžalovaná chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu. Jej
osobnostná štruktúra a závislosť sú také, ako v čase spáchania stíhaného skutku, okrem situačne
vynúteného obdobia abstinencie. Jej osobnostnú štruktúru, ako aj závislosť treba považovať za stav

trvalý, vyžadujúci psychiatrickú a psychoterapeutickú starostlivosť. Obžalovaná v čase spáchania
stíhaného skutku mohla rozpoznať protiprávnosť svojho konania v miere nepodstatne, forenzne
nezávažne, zmenšenej. Rovnako jej schopnosť toto svoje konanie ovládať, bola nepodstatne,
forenzne nevýznamne zmenšená. Jej rozpoznávacie i ovládacie schopnosti boli nepodstatne, forenzne
nepodstatne zmenšené, neboli vymiznuté. Pobyt obžalovanej na slobode je pre spoločnosť nebezpečný

z psychiatrického hľadiska a preto znalec odporúčal súdu, aby u nej nariadil ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

Zo znaleckého psychologického posudku na osobu obžalovanej vyplynulo, že jej intelektové schopnosti
sa nachádzajú v nižšom pásme priemeru, pričom jej kognitívne schopnosti vrátane intelektových

a mnestických sú intaktné. Jedná sa u nej o alterovanú, emočne nestabilnú porucha osobnosti –
impulzívny typ. Vnútorné zdroje na vyrovnávanie sa so záťažou má narušené, volí nezrelé copingové
stratégie, pôžitkársky spôsob života (abúzus alkoholu). Afektemotivita je nestála s afinitou k náhlym
zmenám v afektívnom vybití s negatívnym dopadom na myslenie a konanie. Agresivita nie je u nej
zvýraznená črta, má však zvýraznenú emočnú impulzivitu, vznetlivosť, ktorá v situáciách požitia

návykových látok môže byť ešte viac zvýraznená. V záťažových situáciách sa u nej môžu vyskytovať
aj hostilné až agresívne formy správania. Je vznetlivá, ľahko frustrovaná, iritabilná, málo empatická,
jej sociálne správanie je hrubé, anetické. Nepridŕža sa sociálnych konvencií. Voči svojej osobe je
výrazne nekritická, má sklon svoje správanie odôvodňovať externými faktormi situácie a tým si prípadnú
maladaptivitu ospravedlniť. Konvenčné testovanie reality je zachované, je apsychotická. Rozumová

(mentálna) chápavosť obžalovanej je z forenzného hľadiska primerane zachovaná, jej kognitívne
schopnosti vrátane intelektových a mnestických nevykazujú narušenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť
správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalostí, ktoré prežila a ktorých sa zúčastnila
priamo. Jej slovná zásoba je priemerná, je schopná sa vyjadrovať a pomenovávať udalosti a situácie,
ktoré zažila. Orientovaná je všestranne správne, nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia. Jej

vnímanie je intaktné, myslenie koherentné, je apsychotická. Všeobecná psychologická vierohodnosť
je zachovaná. Obžalovaná je k svojej osobe výrazne nekritická, bagatelizuje a racionalizuje abúzus
alkoholu, má tendenciu sa javiť sociálne žiadúco, vyviňuje sa, presúva zodpovednosť za svoje zlyhania
na druhých. Má sklon svoje správanie odôvodňovať externými faktormi situácie a tým si prípadnúmaladaptivitu ospravedlniť. K stíhanému skutku sa pred znalcom vyjadrila v tom zmysle, že si na
udalosti nepamätá, nedokáže si ich vybaviť z pamäti, pričom z psychologického hľadiska sa jedná o
vedomú účelovosť. Resocializačná prognóza obžalovanej bola vyhodnotená ako priaznivú s výhradou,

že sú prítomné indície, že aj v minulosti mala útočiť nožom na predchádzajúceho manžela a jej
správanie v stavoch alkoholovej ebriety je agresívne. Aj preto bude vzhľadom k resocializačnej prognóze
smerodajné, či v budúcnosti bude od alkoholu abstinovať.

Zo zápisníc o obhliadke miesta činu a obhliadke tela nebohého poškodeného vyplýva zaistenie vecí

uvedených vo výroku tohto rozsudku týkajúceho sa trestu prepadnutia vecí.

Viacerí minulí zamestnávatelia podali správy na obžalovanú. Spotrebné družstvo COOP Jednota
Prievidza potvrdilo, že obžalovaná pracovala na ich prevádzke v Handlovej na pozícii predavač –
pokladník od 11.04.2022 do 30.06.2022. Pri plnení pracovných povinností neevidovali nedostatky, prácu
vykonávala podľa nariadení vedenia. Postupom času sa však začala správať agresívnejšie, viac si

dovolila voči kolegom, aj voči nadriadeným, vždy to však bolo len v rovine slov (zvýšený hlas alebo
vulgárne vyjadrovanie). Jej dochádzka bola riadna, do práce chodila načas, práceneschopná bola až
ku koncu pracovného pomeru, od 28.06.2022. Spoločnosť Mjartan, s. r. o. potvrdila, že obžalovaná
bola u nich zamestnaná od 04.11.2021 do 12.12.2021 na dohodu o pracovnej činnosti a od 10.01.2022
do 06.04.2022 na trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, a to ako pracovník vo výrobe obuvi,

kde jej pracovnú náplň tvorili najmä manuálne a obslužné práce pri montáži obuvi a ďalšie práce
spojené s výrobným procesom, s balením obuvi, s údržbou alebo upratovaním. Pracovné povinnosti
si vykonávala v súlade s požiadavkami zamestnávateľa, pracovná disciplína a pracovná morálka boli
v norme. Jej správanie k nadriadeným a tiež ku kolegom bolo v norme, bezproblémové. Pracovný
pomerbolukončenýdohodouoskončenípracovnéhopomerunažiadosťobžalovanej.Práceneschopná

bola dvakrát v trvaní 20, resp. 21 kalendárnych dní, v čase práceschopnosti chodila do práce načas,
požívanie alkoholických nápojov u nej nezistili. Spoločnosť G. T. S. – Martin, s. r. o. potvrdila, že
obžalovaná bola u nich zamestnaná od 16.09.2019 do 31.03.2020 ako dekoratérka porcelánu. V
oblasti pracovnej disciplíny a pracovnej morálky s ňou neboli žiadne problémy a čo sa týka plnenia
pracovných povinností snažila sa plniť si pracovné úlohy v rámci svojich možnosti. Jej správanie

voči nadriadeným aj ostatným spolupracovníkom bolo priateľské, nekonfliktné, voči nadriadeným mala
prirodzený rešpekt. Pracovný pomer s menovanou bol ukončený uplynutím doby určitej, hlavne z dôvodu
neplnenia mesačných noriem, ktoré sú záväzné pre všetkých pracovníkov, keďže jej pracovný výkon
bol cca 75 % zo stanovenej mesačnej normy. Problémy s dochádzkou nemala, počas celej pracovnej
doby bola trikrát na OČR. Počas celého obdobia u nej nebolo zistené požívanie alkoholických nápojov,

hoci na prevádzke v Handlovej je vykonávaná pravidelná mesačná kontrola na požívanie týchto nápojov.
Nikdy sa u nej neprejavovali žiadne príznaky svedčiace o prípadnom požívaní alkoholických nápojov
v rámci pracovnej doby prípadne príchod do práce pod ich vplyvom. Spoločnosť Gabor spol. s r. o.
potvrdila, že obžalovaná u nich bola zamestnaná od 27.01.2014 do 31.07.2019, pričom pracovný pomer
bol najskôr uzatvorený na dobu určitú 1 rok a neskôr bol prekvalifikovaný na dobu neurčitú. Pracovala

ako pomocný pracovník v obuvníckej výrobe, na oddelení zvrškov. Jej pracovná morálka bola dobrá,
zadané úlohy si splnila, disciplinárne riešená nebola. Pracovná dochádzka obžalovanej bola od roku
2015 slabšia, bola viackrát práceneschopná a od 18.06.2016 do 18.07.2019 bola najskôr na materskej
a následne na rodičovskej dovolenke. Po rodičovskej dovolenke ukončila pracovný pomer z dôvodu
starostlivosť o dieťa. I. J. podala správu, že obžalovaná u nej pracovala od 27.07.2011 do 31.12.2011

ako čašníčka. K jej pracovnej disciplíne sa nevedela vyjadriť, nakoľko prevádzku viedol jej zosnulý
manžel. Dôvodom ukončenia pracovnej zmluvy bola zmena majiteľa prevádzky. A. J. K. J. podala
správu, že obžalovaná bola u nej zamestnaná od 01.01.2012, kedy sa stala majiteľkou Bistra Arched,
do 30.06.2012 ako čašníčka. Bola zodpovedná zamestnankyňa, k svojim pracovným povinnostiam sa
správala zodpovedne, bola spoľahlivá, pričom bola zodpovedná za prevádzku aj finančnú hotovosť v

prevádzke. K nej aj jej manželovi ako k nadriadeným sa správala vždy s rešpektom, nikdy s ňou nemali
konflikty či iné nezhody. Aj s jej kolegyňou mali skôr priateľský vzťah, neboli medzi nimi problémy.
Nakoľko si našla novú prácu v potravinách, pracovný pomer ukončila. Jej dochádzka do práce bola
vzorná, bezproblémová. Počas trvania pracovného pomeru v práci nepožívala alkoholické nápoje. Do
ich prevádzky chodila aj v čase pracovného voľna, no nedá sa povedať, že by chodila piť alkohol, skôr

sa socializovať, porozprávať so známymi a susedmi, nakoľko v okolí prevádzky bývala a poznala ľudí,
ktorí prevádzku navštevovali. Výraznejšie pod vplyvom alkoholu bola videná iba jedenkrát, nesprávala
sa však agresívne. Napokon spoločnosť GLOBUS spol. s r. o. potvrdila, že obžalovaná bola u nichzamestnaná na pracovný pomer od 15.05.2008 do 31.08.2013, pracovala na pozícii predavačka –
pokladníčka.
Boli jej udelené viaceré písomné napomenutia z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny (nedodržiavanie

pravidiel na pracovisku, porušený zákaz konzumovania potravín na pracovisku, atď.), ďalej sa
nedostavila na pracovnú zmenu podľa rozpisu služieb bez toho, aby túto skutočnosť nahlásila
nadriadenej. Zo mzdových listov je zrejmé, že bola počas pracovného pomeru často práceneschopná.
Jej kolegyne z predajne uviedli, že nebola veľmi zodpovedná v práci, keď bola príležitosť, rada sa práci
vyhla, taktiež bola dosť arogantná, neúctivá a neústretová voči zákazníkom, kolegyne na ňu museli

dohliadať, aby si svoju prácu vykonala k spokojnosti. Z hodnotenia kolegýň je zrejmé, že nebola ten
typ pracovníka, za ktorým im bolo ľúto, keď odišla a ktorého by postrádali vo svojom kolektíve. Okrem
nevyhovujúceho správania mala sklon ku klamstvu, čo sa týka nepoctivého predaja tovaru a taktiež bola
podozrivá, že brala hotovosť z pokladne. Pri čine však nebola nikdy pristihnutá. Autoritatívna vedúca
ju zvládala, avšak nová vedúca mala problémy zvládnuť jej správanie. Pracovný pomer bol ukončený
výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti. Obžalovaná nikdy v práci nebola usvedčená z požívania alkoholu,

ale javila známky požívania alkoholu mimo pracoviska, čo o nej bolo známe, pričom bývala nepríjemná
a agresívna.

Podľa prepisu hovoru obžalovanej na linku prvej pomoci je zrejmé, že obžalovaná bezprostredne po
spáchaní stíhaného skutku oznámila bodnutie nebohého poškodeného a adresu, kam žiadala vyslanie

posádky rýchlej zdravotnej služby. Bola inštruovaná, ako nebohému poškodenému poskytovať prvú
pomoc (tlačenie na ranu a kardiopulmonálna resuscitácia), ktorú sa mu aj poskytnúť snažila. Viackrát
sa vyjadrila, že sa obáva jeho úmrtia a naliehala, aby pomoc prišla čo najskôr.

Z odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaná doposiaľ nebola

trestne stíhaná a nedopustila sa ani žiadneho priestupku.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd aplikujúc § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. boli

u obžalovanej zistené dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že pred spáchaním
stíhaného skutku viedla riadny život, keďže nebola trestaná a dokonca sa nedopustila ani žiadneho
priestupku a § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa k spáchaniu stíhaného skutku priznala a tento úprimne
oľutovala, a to v rámci jej výpovede na hlavnom pojednávaní. Žiadna priťažujúca okolnosť pritom
u nej zistená nebola. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4, § 38 ods. 2 Tr. zák.) súd

preto vychádzal z pomeru poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností 2:0, a teda trestná sadzba
uvedená v § 145 ods. 2 Tr. zák. (20 až 25 rokov, alebo trest odňatia slobody na doživotie; splnenie
podmienok uloženia trestu odňatia slobody na doživotie podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. však z vykonaného
dokazovania rozhodne nevyplynulo, a to predovšetkým na závery znaleckého psychiatrického posudku
na jej osobu, kde bola záverovaná priaznivá možnosť jej resocializácie) sa za aplikácie § 38 ods. 3, ods.

8 Tr. zák. zmenila znížením jej hornej hranice o 1/3 a obžalovanej tak mohol byť ukladaný trest odňatia
slobody od 20 rokov do 23 rokov a 4 mesiace. Ďalej je ale zrejmé, že obžalovaná urobila vyhlásenie
o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zák., čo z pohľadu súdu a v súlade s konštantnou súdnou praxou
môže odôvodniť aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam., teda zníženie dolnej
hranice trestnej sadzby o 1/3, teda s prihliadnutím na už skôr uvedené ukladanie trestu odňatia slobody

od 13 rokov a 4 mesiace do 23 rokov a 4 mesiace. Aplikujúc ustanovenia o treste uvedené vo výroku
tohto rozsudku súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto upravenej trestnej
sadzby 15 rokov. Okrem už spomenutého vyhlásenia obžalovanej o jej vine, ktoré podmienilo zníženie
dolnej hranice trestnej sadby, súd prihliadol na viaceré skutočnosti. V prvom rade poukazuje na dikciu §
34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že obžalovaná je
matkou dvoch maloletých detí, pričom uloženie trestu odňatia slobody vo väčšej výmere by rozhodne
malo zásadne negatívny vplyv na jej deti, ktoré by tak neprimerane dlho boli odlúčené od svojej matky,
ktorá sa do spáchania stíhaného skutku o ne riadne osobne starala, pričom z vykonaného dokazovania
nevyplynuli žiadne negatívne poznatky v tomto smere. Tento záver je umocnený najmä u mladšieho

dieťaťa, t. č. 6 ročného. Síce na jednej strane aj uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 15 rokov
nepochybne na maloleté deti obžalovanej nebude mať priaznivý vplyv, na druhej strane, čo tiež treba
zdôrazniť, dokonaný trestný čin vraždy je trestným činom s nezvratným následkom na živote a zdraví inej
osoby, ktorým Trestný zákon prikladá najväčšiu ochranu, ako je zrejmé i zo systematiky jeho zaradeniav rámci Trestného zákona. Pri uložení obžalovanej trestu odňatia slobody súd ďalej prihliadol na to, že
podľa záverov psychologického posudku na osobu obžalovanej je jej resocializačná prognóza priaznivá,
a tak je predpoklad, že aj trestom kratšieho trvania ako je dolná hranica predmetnej trestnej sadzby,

bude naplnený účel trestu predpokladaný § 34 ods. 1 Tr. zák.. Tiež nie je v tomto smere bez významu, že
podľazáverovpsychiatrickéhoposudkunaosobuobžalovanejbolazistenájejplnázávislosťnaalkohole,
ktorá nikdy nebola liečená a ktorá sa súčasne nepochybne „podpísala“ pod spáchanie stíhaného skutku
obžalovanou.Spoukazomnatútoskutočnosťmal súdďalejzato,žezasúčasnéhouloženiaochranného
liečenia navrhnutého znalcom bude účel trestu predpokladaný § 34 ods. 1 Tr. zák. naplnený aj trestom

kratšieho trvania ako je dolná hranica predmetnej trestnej sadzby. Pri rozhodovaní o výmere trestu súd
ďalej prihliadol na to, že u obžalovanej sa jedná o „prvopáchateľku“ trestnej činnosti, ako aj na to, že
obžalovaná po tom, ako si uvedomila spáchanie stíhaného skutku, snažila sa nebohého poškodeného
zachrániť. Nezostal tiež v tomto smere nepovšimnutým spôsob spáchania stíhaného skutku, keď tento
sa nevyznačoval brutalitou, išlo o jedno bodnutie, ktorého následkom bola smrť nebohého poškodeného.
Zo všetkých týchto dôvodov považoval za spravodlivé uloženie obžalovanej trestu odňatia slobody vo

výmere práve 15 rokov. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovanú podľa § 48 ods. 4 Tr.
zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. K tomu v prvom rade opätovne
dáva do pozornosti, že sa u obžalovanej jedná o jej prvý nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň
má súd za to, že náprava obžalovanej bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, kde sú dobré možnosti vykonávania práce, teda zachovania si pracovných návykov

z hľadiska zaradenia sa do spoločnosti po vykonaní trestu. Rovnako v súlade s § 34 ods. 3 Tr. zák.
je zaradenie do ústavu so stredným stupňom stráženia vhodnejšie pre udržanie vzťahov s primárnou
rodinou, najmä maloletými deťmi obžalovanej. Napokon, zaradenie obžalovanej do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia k páchateľom prevažne opakovanej nezvratnej trestnej činnosti
násilného charakteru by nemuselo dosiahnuť sledovaný účel. Podľa § 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr. zák. súd

obligatórne obžalovanej uložil ochranný dohľad 2 roky, pričom podľa § 77 odsek 2 Tr. zák. s odkazom
na § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obžalovanej uložil počas jeho trvania aj zákaz požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok, keďže v čase spáchania stíhaného skutku bola pod vplyvom alkoholu,
na ktorom je závislá, čo má obžalovanú ďalej motivovať, aby i po výkone trestu odňatia slobody viedla
riadny život v súlade so všetkými platnými normami spoločnosti. Súd ďalej aplikujúc § 73 ods. 2 písm.

a), písm. d) Tr. zák. obžalovanej uložil ochranné liečenie doporučené znalcom psychiatrom. Podľa § 60
ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil trest prepadnutia vecí „doličných vecí“ zaistených počas prehliadky
miestastíhanéhoskutkuaosobynebohéhopoškodenéhosvýnimkounotebookuzn.Lenovo,ktorýnebol
použitý na spáchanie stíhaného skutku a bol používaný synom obžalovanej na školské účely. Netreba
opomínať, že aj prokurátor, ako strana sporu, s takýmto postupom súhlasil. Hoci si je súd dobre vedomý,

ženievšetkypredmetné„doličnéveci“včaseichzaisteniapatriliobžalovanejabolipoužiténaspáchanie
stíhaného skutku, tu prihliadol aj na to, že obžalovaná ako jediná dedička po nebohom poškodenom
výslovne súhlasila, resp. navrhla uloženie tohto trestu, a to aj vo vzťahu k veciam, pri ktorých by inak do
úvahy prichádzalo ich zhabanie podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák..

S týmto konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, keďže poškodení L. B. (bývalá manželka
nebohého poškodeného; uplatnila nárok obete trestného činu), A. B. (brat nebohého poškodeného;
uplatnil nárok titulom nákladov na pohreb), Sociálna poisťovňa (uplatnila nárok titulom vyplácania
sociálnych dávok po nebohom poškodenom) a spoločnosť Arbitra s. r. o. (uplatnila nárok titulom
zastupovania obete trestného činu) uplatnili nárok na náhradu škody. Poškodená L. B. sa však na

hlavnom pojednávaní vyjadrila, že nežiada priznať nárok na náhradu škody, tento si už uplatňuje
v civilnom konaní. U ostatných poškodených súd dospel k záveru, že by bolo treba na rozhodnutie o
povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a
predĺžilo by ho, preto boli podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaní
na civilný proces.

iného úmyselne usmrtila, pričom taký čin spáchala na chránenej osobe (blízkej osobe),

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.