Uznesenie Judgement was issued on Thursday, September 13, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 34Ek/1864/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121352645
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6121352645.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom
Lamačská cesta 4256/8, 833 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 749 542, proti povinným:
1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A., 2/ A. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
E. F. XXX/XX, XXX XX A. G., 3/ F. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. J. F. XXX/XX, XXX XX A., o
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 24 765,62 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Zuzana Papcunová, so sídlom exekútorského úradu K. L. XX, XXX XX D., ktorý ju vedie pod. zn. 256EX
552/21, o návrhu povinných 1/ až 3/ na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného 1/ voči uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/1864/2021 zo dňa
03.08.2022, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného 1/ z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 03.08.2022 uznesenie, ktorým návrh povinných 1/-3/ na zastavenie
exekúcie v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení, za použitia ustanovení § 33 ods. 1, ods. 7, ods.
8, ods. 10, § 61k ods. 1 - 5, § 61l ods. 3 prvej vety zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konštatoval, že návrh povinných bol podaný po uplynutí
15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V prípade povinného 1/ zároveň ide

o v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie, pričom o prvom jeho návrhu rozhodol uznesením sp.
zn. 34Ek/1864/2021 zo dňa 09.05.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2022. Povinní mali
za to, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie uplynula 10 ročná premlčacia lehota podľa
§ 408 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako ,,OBZ”), aj lehota 3 mesiacov podľa §
408 ods. 2 OBZ. Okrem toho, v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesli námietku zaujatosti súdneho
exekútora pre pomer k účastníkom konania podľa § 30 Exekučného poriadku, ktorú námietku bližšie

neidentifikovali, ani neuviedli z akého dôvodu vylúčenie exekútora žiadajú. Vzhľadom na skutočnosť, že
námietka zaujatosti neobsahovala náležitosti uvedené v ustanovení § 33 ods. 8 Exekučného poriadku,
vyšší súdny úradník na ňu neprihliadal a nerozhodoval o nej.

2/ V súvislosti s povinnými tvrdeným premlčaním pohľadávky vyšší súdny úradník uviedol, že vymáhaná
pohľadávka vznikla z obchodno-záväzkového vzťahu dňa 16.02.1998, uzavretím zmluvy o poskytnutí

podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku. V zmysle § 408 ods. 1 OBZ sa premlčacia doba
skončí najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Dňa 22.09.2004 bol
vydaný exekučný titul (rozsudok Okresného súdu Košice I. sp. zn. 28Cb/233/2002 zo dňa 22.09.2004,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2005 a vykonateľnosť dňa 17.05.2005), ktorý povinných
zaviazal uhradiť oprávnenému určenú sumu finančných prostriedkov. Z uvedeného je zjavné, že
exekučný titul bol vydaný po šiestich rokoch odo dňa uzavretia zmluvy a právo bolo právoplatne priznané

v súdnom konaní skôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby. Na základe uvedeného mal vyšší
súdny úradník za to, že oprávnený si mohol uplatniť nárok z exekučného titulu v pôvodnom exekučnomkonaní vedenom JUDr. Hugom Hýbalom pod sp. zn. EX 246/2014, nakoľko výkon rozhodnutia -
exekučné konanie sa začalo v čase pred uplynutím premlčacej doby v zmysle § 408 ods. 1 OBZ. Už
počas posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie mal vedomosť, že exekučné konanie bolo v tomto

prípade začaté na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaj) v zmysle § 9 ods. 1
ZoUNEK, a že na podklade uvedeného exekučného titulu sa viedla tzv. stará exekúcia (§ 1 ods. 2
ZoUNEK). Táto exekúcia bol v zmysle § 2 ods. 1 a/ ZoUNEK zastavená, nakoľko uplynula rozhodná
doba a oprávnenému bolo umožnené opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods.
1 ZoUNEK pričom oprávnený túto možnosť využil a dňa 26.05.2021 doručil Okresnému súdu Banská

Bystricanávrhnavykonanieexekúcie.Zupovedomeniaozastavenístarejexekúcie,sp.zn.EX246/2014
zo dňa 10.06.2020, vydané JUDr. Hugom Hýbalom, súdnym exekútorom, vyšší súdny úradník zistil, že
predmetná exekúcia bola vedená na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16Er/6878/2014 a podkladom
pre vykonanie exekúcie bol exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Košice I. sp. zn. 28Cb/233/2002
zo dňa 22.09.2004. Z oznámenia vydaného súdnym exekútorom o ukončení exekučného konania
sp. zn. EX 246/2014 zo dňa 09.08.2020 mal vyšší súdny úradník preukázané, že staré exekučné

konanie sa skončilo doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie Okresnému súdu Košice
I dňa 29.07.2020. Po tom ako sa ukončilo exekučné konanie vedené na Okresnom súde Košice I.
pod sp. zn. 16Er/6878/2014, začala oprávnenému plynúť jednoročná lehota podľa 9 ods. 2 ZoUNEK
na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (§ 9 ods. 1 ZoUNEK), pričom by uplynula dňa
29.07.2021. Oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 26.05.2021, teda v lehote

uvedenej v § 9 ods. 2 ZoUNEK. Vzhľadom na túto skutočnosť, nárok priznaný exekučným titulom nie je
premlčaný a je spôsobilý na vymáhanie prostredníctvom exekúcie, nakoľko zo strany povinných nedošlo
k dobrovoľnému splneniu pohľadávky.

3/ Počas posudzovania návrhu povinných na zastavenie exekúcie posúdil vyšší súdny úradník aj

včasnosť podania ich návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa
01.06.2022 osobne do sídla exekútorského úradu. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný 1/
prevzal dňa 09.07.2021, povinný 2/ dňa 12.07.2021 a povinný 3/ si ho prevzal dňa 09.07.2021. Lehota
na podanie návrhu na zastavenie exekúcie uplynula povinnému 1/ dňa 24.07.2021, povinnému 2/ dňa
27.07.2021 a povinnému 3/ dňa 24.07.2021. Návrh povinných na zastavenie exekúcie bol tak podaný po

uplynutí 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (povinným osobám). V prípade, ak
povinný podá návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, a v takto podanom
návrhu neuvedie skutočnosti, ktoré nemohol uplatniť v zákonom stanovenej lehote, je súd povinný návrh
na zastavenie v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
je pevne stanovená zákonom a nie je možné ju predĺžiť. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že povinní

v návrhu na zastavenie exekúcie uviedli také skutočnosti, ktoré im museli byť známe už v čase, kedy
plynula zákonná lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku. Dodal, že k zastaveniu exekúcie by nedošlo ani v prípade, ak by povinní podali návrh na
zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, nakoľko pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní
nie je premlčaná. Keďže povinní podali návrh na zastavenie exekúcie po zákonom stanovenej lehote a

neuviedli v ňom skutočnosti, ktoré nemohli uplatniť v zákonom stanovenej lehote, vyšší súdny úradník
ich návrh v celom rozsahu zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

4/ Voči uzneseniu podal povinný 1/ sťažnosť, nakoľko súd podľa neho vec nesprávne právne posúdil,
nesprávnym procesným postupom mu znemožnil realizovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. S posúdením súdu, že
neuplynula premlčacia doba nesúhlasil, keďže z pohľadu § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka plynutie
tzv. absolútnej objektívnej premlčacej doby neovplyvňuje skutočnosť, či v priebehu plynutia označenej

doby bolo o nároku meritórne rozhodnuté vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia (rok
2004). Pre účely správneho posúdenia jej plynutia je rozhodujúce iba to kedy nastala splatnosť
vymáhanej pohľadávky a nie je jej nútená (exekučná) vymáhateľnosť. Z uvedeného potom možno urobiť
záver, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným v roku 2014 bola jeho pohľadávka
jednoznačne premlčaná, keďže bola podaná po uplynutí 10 ročnej premlčacej doby vyplývajúcej z § 408

ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka. Názor súdu síce koreluje s koncepciou prerušenia plynutia
premlčacej doby regulovanej v rámci Občianskeho zákonníka, avšak s touto koncepciou Obchodný
zákonník jednoznačne nepracuje. Okolnosť právoplatného priznania vymáhaného práva je z pohľadu §
408 Obchodného zákonníka rozhodujúca iba čiastočne, a to z pohľadu situácie regulovanej v § 408 ods.2 Obchodného zákonníka, ak je právo priznané neskôr ako tri mesiace pred uplynutím tzv. absolútnej
objektívnej premlčacej doby (§ 408 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka) alebo ak je priznané po
jej uplynutí. Uvedené ustanovenia však pre posúdenie danej veci nie sú rozhodujúce, keďže právo

vymáhané oprávneným bolo priznané skôr ako tri mesiace pred uplynutím 10 ročnej premlčacej doby.
Inými slovami povedané, hypotéza právnej normy vyplývajúcej z § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka
nepokrýva situáciu priznania práva skôr než tri mesiace pred uplynutím 10 ročnej premlčacej doby a
preto pre účely danej veci s ňou nemožno aplikačne pracovať. Sumarizujúc už uvedené je zrejmé, že ak
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v roku 2014, tak tento návrh podal po uplynutí 10 ročnej

premlčacej doby počítanej najneskôr od roku 2002 kedy si oprávnený uplatnil svoju splatnú pohľadávku
na súde.

5/ S tvrdením súdu, že návrh na zastavenie exekúcie podal oneskorene, keďže návrh na zastavenie
exekúcie podal na poštovú prepravu 22.07.2021 (ďalej len „prvý návrh na zastavenie exekúcie“),
nesúhlasil. Tento návrh adresoval súdu, ktorý je zároveň aj príslušný na rozhodovanie o tomto návrhu.

Ak bol súd názoru, že nie je príslušný na rozhodovanie o ňom bol povinný ho postúpiť na iný podľa jeho
názoru príslušný orgán. Zároveň je potrebné uviesť, že lehotu na podanie návrhu je potrebné považovať
za zachovanú aj keď je návrh podaný na nepríslušný orgán. Návrh, ktorý bol súdnemu exekútorovi
doručený 01.06.2022 (ďalej len „druhý návrh na zastavenie exekúcie“) bol v poradí druhým návrhom na
zastavenie exekúcie, ktorý bol z vecnej stránky totožný ako ten predchádzajúci adresovaný exekučnému

súdu. Z uvedeného vyplýva, že súd bol povinný meritórne rozhodnúť o jeho návrhu na zastavenie
exekúcie a tento návrh nemohol posúdiť ako oneskorene podaný, resp. ak dospel k záveru, že druhý
návrh je vecne iný než prvý návrh, tak stále má povinnosť rozhodnúť o prvom návrhu na zastavenie
exekúcie. Navyše z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34 Ek 1864/2021 z 20.06.2022
vyplýva, že súd si bol a je vedomý toho, že podal návrh na zastavenie exekúcie spolu s návrhom

na vylúčenie exekútora (prvý návrh na zastavenie exekúcie), pričom súd rozhodoval iba o návrhu na
vylúčenie exekútorky a nie o prvom návrhu na zastavenie exekúcie (bod 11 uznesenia Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 34 Ek 1864/2021 z 20.06.2022). Z uvedeného potom vyplýva, že súd je buď
stále povinný meritórne rozhodnúť o jeho prvom návrhu na zastavenie exekúcie alebo jeho záver, podľa
ktorého návrh na zastavenie exekúcie podal oneskorene je názor, ktorý je právne nesprávny a ktorým

mu zároveň uprel právo konať pred súdom. Na základe už uvedeného navrhol, aby súd napadnuté
uznesenie zrušil a dal pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi zaoberať všetkými namietanými vadami
napadnutého rozhodnutia.

6/ Oprávnený k sťažnosti povinného 1/ uviedol, že zotrváva na svojom právnom závere uvedenom

vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.06.2022, ktoré podal na žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Zuzany Papcunovej. Nesúhlasil s tvrdením povinného 1/, že súd vec
nesprávne právne posúdil, nesprávnym procesným postupom znemožnil povinnému 1/ realizovať jeho
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má mať inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Naopak, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34Ek 1864/2021 zo
dňa 03.08.2022, považoval za správne a mal za to, že nemá vady namietané povinným 1/. Preto navrhol
potvrdiť sťažnosťou napadnuté uznesenie.

7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

9/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,

koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.11/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249

CSP a zistil, že sťažnosť povinného 1/ nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník v prejedávanej veci zistil
skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto
aj správne právne posúdil. Vyšší súdny úradník neporušil právo povinného 1/ na spravodlivý proces,
pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.
Naopak, vyšší súdny úradník ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite

vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odôvodnenie uznesenia je dostatočne vyčerpávajúce
a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Zároveň sudca poukazuje na znenie
ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým
sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie,
ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry

tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na

podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a
očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom
na skutočnosti uvádzané povinným 1/ v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho
súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.

15/ V exekučných konaniach začatých od 01.04.2017 (za ktoré sa považuje i toto exekučné konanie), pri
návrhochnazastavenieexekúciepodanýchpovinnými,platnáprávnaúpravazakotvilatzv.koncentračnú
zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na
zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy

podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí
tejtolehoty.Kýmvnávrhunazastavenieexekúcie,podanomvlehote15dníoddoručeniaupovedomenia
o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku),
môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by
mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1

Exekučného poriadku, v každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného
poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže
uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí
uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od

vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna
skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu
neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Správnosťjej aplikácie v exekučných konaniach potvrdzuje i Ústavný súd SR (porovnaj rozhodnutie Ústavného
súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020 alebo sp. zn. I. ÚS 563/2022 z 19.10.2022), vrátane
spotrebiteľov(II.ÚS231/2021zodňa24.05.2022aIV.ÚS106/2023z21.02.2023),aajpriamovovzťahu

k včasnosti vznesenia námietky premlčania (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.I. ÚS 563/2022
z 19.10.2022).

16/ Hoci zákonodarca určil, že povinný sa môže voči neprípustnej exekúcii brániť návrhom na
zastavenie exekúcie, a pripustil, že ho môže podať i opakovanie s rozličnými účinkami, s možnosťou

opakovaného podávania takýchto návrhov určil (vo väzbe na efektívnosť exekučného konania), aby
povinný v každom jednom návrhu na zastavenie exekúcie jednak včas a riadne po skutkovej a právnej
stránke vyšpecifikoval dôvody nedôvodnosti, resp. neprípustnosti exekúcie a jednak určil, že v ďalšom
návrhu na zastavenie exekúcie nemôže relevantne použiť tie skutočnosti a tvrdenia, ktoré mohol použiť
už pri predošlom návrhu na zastavenie exekúcie. Stanovil tak preto, aby súd vedel, čo je predmetom
obrany a vedel, kam má súd smerovať svoju procesnú činnosť. Po ďalšie aj preto, aby povinný určité

dôvody nepodával opakovane s cieľom predlžovať exekúciu. Zákonodarca teda prinútil subjekty niesť
zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.

17/ V prejednávanej veci sa jedná o druhý návrh na zastavenie exekúcie, podaný povinným 1/
z tých istých dôvodov ako jeho prvý návrh, podaný dňa 22.07.2021 (tvrdenia o premlčaní vymáhanej

pohľadávky, tvrdenia o zastavení starej exekúcie sp. zn. 1Er 1362/2002 uznesením Okresného súdu
Košice I, duplicitu s konaním 16Er 6878/2014, vedenie exekúcie voči trom povinným namiesto štyroch),
čo uviedol i sám povinný 1/ vo svojej sťažnosti. O prvom návrhu na zastavenie exekúcie tunajší
exekučný súd už právoplatne rozhodol jeho zamietnutím (uznesením sp. zn. 34Ek/1864/2021 zo dňa
09.05.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2022). Uvedené rozhodnutie bolo povinnému 1/

riadne doručené (čo preukazuje doručenka nachádzajúca sa v spise, podľa ktorej povinný 1/ prevzal
predmetnéuzneseniedňa12.05.2022)amaltakmožnosťoboznámiťsasjehoobsahom,atoivovzťahu
k posúdeniu námietky premlčania, ktorá je podstatou jeho sťažnosti. Za nepravdivé a zavádzajúce
považovalpretosúdtvrdeniapovinného1/,že súddoposiaľojehoprvomnávrhunazastavenieexekúcie
nerozhodol,alerozhodollenonámietkevylúčeniasúdnehoexekútora.Informáciuotom,žeojehoprvom

návrhu na zastavenie exekúcie už súd právoplatne rozhodol, pritom obsahuje i napadnuté uznesenie
(viď bol 3 odôvodnenia uznesenia). O námietke vylúčenia exekútora z exekúcie rozhodol vyšší súdny
úradník až následne, rozhodnutím sp. zn 34Ek/1864/2021 zo dňa 20.06.2022.

18/ Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že všetky námietky vznesené povinným 1/ v druhom návrhu na

zastavenie exekúcie mohol a mal uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom v lehote 15 dní
od doručenia upovedomenia, čo aj urobil. Súd, konajúc vyšším súdny úradníkom, ich však nepovažoval
za relevantné, preto jeho prvý návrh na zastavenie exekúcie rozhodnutím zo dňa 09.05.2022 zamietol.
Keďže povinný 1/ voči rozhodnutiu nepodal sťažnosť, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, čím sa
zavŕšila možnosť povinného 1/ relevantne podať návrh na zastavenie exekúcie z rovnakých dôvodov.

Preto sa súd v sťažnostnom konaní ani nezaoberal tvrdeniami povinného 1/ v súvislosti s posúdením
premlčania vymáhaného nároku (ktoré uvádzal v sťažnosti), nakoľko o tom už bolo právoplatne
rozhodnuté a podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku nie je možné na opakované námietky prihliadať.

19/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov súd sťažnosť povinného 1/ voči uzneseniu

vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 34Ek/1864/2021 zo dňa 03.08.2022, vyhodnotil ako nedôvodnú
v celom rozsahu a preto ju podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).