Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sak/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200444
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:5022200444.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvprávnejvecižalobcu(sťažovateľa):F.G.,nar.XX.XX.XXXX,
štátny príslušník Ukrajiny, bytom XXX XX A. XX, právne zastúpený: JUDr. Alojz Žitník, advokát so
sídlom Moyzesova 816/100, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Riaditeľstvo cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného
zboru Žilina, so sídlom J. Kráša č. 4 010 40 Žilina, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č.

PPZ-HCP-BB7-988-008/2022-PC zo dňa 01.06.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému
uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/198//2022-44 zo dňa 31. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/198//2022-44
zo dňa 31. októbra 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie pred správnym súdom
1.Žalobcasasprávnoužalobouzodňa03.08.2022domáhalzrušeniaopatreniažalovanéhooznačeného
ako„Doručenáplnámoc-oznámenie“zodňa01.06.2022č.PPZ-HCP-BB7-988-008/2022-PCavrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie.
2. Správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko žaloba je podľa jeho
názoru neprípustná. Podľa správneho súdu žalobca napadol rozhodnutím list - Oznámenie č. PPZ-

HCP-BB7-988-008/2022-PC zo dňa 01.06.2022, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že mu bolo dňa
02.05.2022 doručené odvolanie účastníka proti rozhodnutiu vydanému OCP PZ Žilina č. PPZ-HCP-
BB7-988-008/2022/PC zo dňa 29.03.2022 o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného pobytu, ktoré
súčasťou bolo splnomocnenie na JUDr. Alojza Žitníka, advokáta. Nakoľko splnomocnenie pripojené k
odvolaniu nie je v súlade s § 126 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPC“), nebol na ňom osvedčený podpis splnomocniteľa, tak

nebolo správnym orgánom akceptované.
3.Správnysúdkonštatoval,žeuvedenéoznámeniepredstavujeopatrenieprocesnejpovahy,ktorésamo
o sebe nepredstavuje taký zásah do práv žalobcu, ktorý by odôvodňoval samostatné preskúmanie tohto
opatrenia správnym súdom na podklade správnej žaloby. Napadnuté oznámenie je podľa správneho
súdu procesným postupom správneho orgánu, ktorý môže byť predmetom súdneho prieskumu
zákonnostivrámcipreskúmaniaprávoplatnéhorozhodnutiaoodvolanívočirozhodnutiuprvostupňového

správneho orgánu, kedy môžu byť posudzované procesné postupy žalovaného a orgánu druhého
stupňa z pohľadu porušenia procesných práv žalobcu pri vybavovaní jeho žiadosti, zvlášť ak odvolateľ
môže odstrániť nedostatky plnej moci v rámci administratívneho konania. Nateraz však žaloba voči
napadnutému opatreniu je neprípustná a preto správny súd rozhodol o jej odmietnutí. O náhrade trov
konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) v spojení s § 168 druhá veta SSP, nakoľko žaloba
bola odmietnutá.

II.Konanie na kasačnom súde
4. Žalobca (sťažovateľ) podal proti uzneseniu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440
ods. 1 písm. f/ SSP, lebo krajský súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil ako účastníkovi

správneho konania, jemu prináležiace a neodňateľné procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ďalej z dôvodu, že podľa 440 ods. 1 písm. g/ SSP - rozhodol napadnutým
uznesením na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda krajský súd rozhodol procesne
nezákonne a plne nedôvodne a z toho dôvodu naplnil dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1
písm. j/ SSP tým, že správnu žalobu nezákonne odmietol.

5. Sťažovateľ dal do pozornosti, že nemal inú možnosť, ako navodiť právny stav, ako sa domáhať
ochrany podaním správnej žaloby proti nezákonne vydanému individuálnemu správnemu aktu - listu
OPATRENIU nazvanom „Doručená plná moc - oznámenie” vydanom I. stupňovým správnym orgánom
zo dňa 01.06.2022, doručený do advokátskej kancelárie zastupujúceho advokáta JUDr. Alojza Žitníka
dňa 09.06.2022, voči ktorému nebolo možné podať žiadny opravný prostriedok, a to vzhľadom k
tomu, že v závere neobsahovalo žiadne poučenie, a správny orgán týmto de jure i de facto v

hrubom rozpore so zákonom, teda protiprávne ukončil predmetné správne konanie. Sťažovateľ ďalej
namietal, že uznesenie správneho súdu je absolútne nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť
a pre nedostatok dôvodov, pričom nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
6.

Podľa sťažovateľa správnou žalobou napadnutý individuálny správny akt - list OPATRENIE nazvanom
„Doručená plná moc - oznámenie” vydané správnym orgánom I. stupňa Oddelením cudzineckej polície
Policajného zboru Žilina a celý jemu predchádzajúci postup je zásadným porušením ústavnoprávne
a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov /zásad/ materiálneho právneho štátu,

najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho
a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a najmä princípu predvídateľnosti rozhodnutí orgánov
verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť /
vzísť/ z bezprávia a nespravodlivosti.
7. Napadnuté uznesenie sa podľa sťažovateľa javí ako nedôvodné, zmätočné a nepreskúmateľné

rozhodnutie, ktoré správny súd nijako neodôvodnil, pričom takýto postup správneho súdu I. inštancie
je nutné vyhodnotiť vo svojej podstate, ako závažné a zásadné porušenie základného práva účastníka
konania na spravodlivý proces, pričom toto základné právo je zaručené v podmienkach tuzemského
právneho poriadku okrem zákonom i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky,
(ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd).
8. Podľa sťažovateľa dôvody kasačnej sťažnosti sú plne odôvodnené a v plnom rozsahu dané, pričom
jednoznačne vyplývajú okrem iného i z platnej judikatúry Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR
z 21. apríla 2005, sp. zn. 3Azs 33/2004 (S 625 Sb. NSS, www.nssoud.cz) v znení: „Ak je kasačnou
sťažnosťou napadnuté uznesenie o odmietnutí žaloby, prichádza pre sťažovateľa ako dôvod tvrdenie

sťažovateľa o nezákonnosti rozhodnutia o odmietnutí žaloby, pričom však pod tento dôvod podania
kasačnej sťažnosti spadá tiež taký prípad, keď vada konania pred správnym súdom I. inštancie mala,
alebo mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia o odmietnutí správneho žalobného
návrhu a tiež vada konania v tvrdenej zmätočnosti konania pred správnym súdom.
9. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie

správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III.
Konanie pred kasačným súdom

11. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP)predovšetkýmpostupompodľa§452ods.1vspojenís§439SSPpreskúmalprípustnosťkasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ včas [§ 443 ods. 1 SSP], a s prihliadnutím na formálnu viazanosť posudzovania kasačnej
sťažnosti [§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou v spojení s § 439 ods. 3 písm. a/ SSP] a

neviazanosť sťažnostným návrhom (§ 453 ods. 3 SSP) kasačný súd preskúmal napadnuté uznesenie
spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 462 ods.1 v spojení s § 139 ods.
4 SSP) dospel k záveru, že uznesenie správneho súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšiekonanie v zmysle § 462 ods. 1 SSP, pretože po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených
právnych názorov dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

IV.
Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi

konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa § 3 ods.3 zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza
od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023
daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne
a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

V.
Právne posúdenie veci kasačným súdom
12. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä
čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v
preskúmavanej veci sťažovateľka), t. j. na zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges

sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si
podľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší, pričom kasačný súd nie
je oprávnený do tejto procesnej slobody vstupovať.
13. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný (§ 439 ods. 3 písm. a/ a
contrario § 453 ods. 2 veta druhá SSP) jednoznačne vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s plnou

zodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti [sťažnostný návrh podľa § 445
ods. 1 písm. d/ SSP] náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§ 440 v spojení s 445 ods. 1 písm.
c/ SSP ]. V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad rozsah (§ 453 úvod SSP), ktorý
sťažovateľ vymedzil v kasačnej sťažnosti uplatneným dôvodom.
14. Za zásadné považuje kasačný súd hneď úvodom svojho právneho posúdenia, poukázať na

skutočnosť, že sťažovateľ vymedzil rozsah svojej kasačnej sťažnosti sťažnostnými bodmi v zmysle §
440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP. Z jej obsahu priamo vyplýva, že sťažovateľ namieta nielen nesprávny
procesný postup správneho súdu, ktorým mu správny súd znemožnil ako účastníkovi správneho
konania, jemu prináležiace a neodňateľné procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ale aj nezákonné rozhodnutie správneho súdu z dôvodu, že správny súd rozhodol

napadnutým uznesením na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda krajský súd rozhodol
procesne nezákonne a plne nedôvodne a z toho dôvodu, naplnil dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440
ods. 1 písm. j/ SSP, tým že správnu žalobu nezákonne odmietol.
15. Kasačný súd v predmetnej veci posudzoval, či námietky sťažovateľa ohľadne porušeniu práva na
spravodlivý proces, nesprávneho právneho posúdenia veci a napokon nezákonne odmietnutej žaloby

boli dôvodné.
K námietke porušenia práva na spravodlivý proces
16. Sťažovateľ namietal, že uznesenie správneho súdu je absolútne nepreskúmateľné pre jeho
nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.
17. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces považuje kasačný súd za dôležité uviesť, že

pod právom na spravodlivý proces sa nerozumie iba včasné, nestranné a vynútiteľné rozhodnutie súdu,
ale podstatným prvkom je aj riadne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu. V opačnom prípade
môže byť rozhodnutie súdu považované za nepreskúmateľné. Nedostatočné alebo žiadne odôvodnenie
zakladá procesnú vadu zmätočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/111/2018).18. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to,
aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
19. Správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko žaloba je podľa jeho názoru

neprípustná.
20. K samotnému nedostatočnému odôvodneniu napadnutého uznesenia správneho súdu kasačný
súd uvádza, že námietky sťažovateľa sú v tomto kontexte dôvodné. Správny súd uspokojivo logickým
a preskúmateľným spôsobom neposkytol odpoveď, prečo správnu žalobu považoval za neprípustnú,
a to najmä s poukazom na skutočnosť, že sťažovateľ tvrdil, že v administratívnom konaní bol
zastúpený advokátom na celé konanie, o čom aj predložil plnomocenstvo zo dňa 15.07.2022. Sťažovateľ

nespochybňoval, že plnomocenstvo nebolo úradne osvedčené, avšak nezodpovedanou otázkou zo
strany správneho súdu ostalo, či išlo o vadu odstrániteľnú alebo nie a či listom, (ktorým správny orgán
1. stupňa oznámil sťažovateľovi, že nakoľko k odvolaniu bolo priložené splnomocnenie pre advokáta,
ktoré nie je v súlade s § 126 ods. 5 ZoPC, nebude/nebolo v ďalšom konaní akceptované), nedošlo k
zásahu do jeho subjektívnych práv.

21. Správny súd v dôvodoch svojho rozhodnutia o odmietnutí žaloby uviedol, že predmetné oznámenie
predstavuje opatrenie procesnej povahy, ktoré samo o sebe nepredstavuje taký zásah do práv
žalobcu, ktorý by odôvodňoval samostatné preskúmanie tohto opatrenia správnym súdom na podklade
správnej žaloby. Správny súd vychádzal z toho, že napadnuté oznámenie je procesným postupom
správneho orgánu, ktorý môže byť predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v rámci preskúmania

právoplatného rozhodnutia o odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, kedy
môžu byť posudzované procesné postupy žalovaného a orgánu druhého stupňa z pohľadu porušenia
procesných práv žalobcu pri vybavovaní jeho žiadosti, zvlášť ak odvolateľ môže odstrániť nedostatky
plnej moci v rámci administratívneho konania.
22. Takéto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu je zmätočné a neakceptovateľné, nakoľko správny

súd opomenul, že uvedeným listom správny orgán 1. stupňa účastníkovi konania/sťažovateľovi de facto
oznamuje, že konanie sa skončilo. Predmetným listom správny orgán 1. stupňa fakticky účastníkovi
konania oznámil, že odvolanie, ktorého súčasťou je aj splnomocnenie pre advokáta, ktoré nie je v súlade
s § 126 ods. 5 ZoPC, nebolo/nebude v ďalšom konaní akceptované. Inými slovami, správny orgán 1.
stupňa účastníkovi konania oznámil, že o jeho odvolaní voči rozhodnutiu nebude rozhodovať.

23. Preto argumentácia správneho súdu, že napadnuté oznámenie je procesným postupom správneho
orgánu, ktorý môže byť predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v rámci preskúmania právoplatného
rozhodnutia o odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nemôže obstáť.
24. Správny súd sa s dôvodmi sťažovateľa uplatnenými v žalobe nevysporiadal, a tým spôsobil
nezákonnosť rozhodnutia o odmietnutí žaloby podľa článku § 98 ods. 1 písm. g) SSP, pretože

rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatku odôvodnenia a zmätenosti dôvodov rozhodnutia.
25. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR za nepreskúmateľnosť okrem iného sa
považuje, „ak krajský súd nepreskúma jednu z námietok uvedených v žalobe“, ale aj vtedy, „ak z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu nie je zrejmé, prečo sa súd nezaoberal právnou
argumentáciou účastníka konania uvedenou v žalobe a prečo súd považuje žalobné námietky účastníka

konania za nepravdivé, mylné alebo vyvrátené.“
26. Správny súd, ktorý sa zaoberá takýmito argumentmi, ich nemôže len odmietnuť pre ich nesprávnosť,
ale musí aj uviesť konkrétne dôvody, v čom spočíva ich nesprávnosť.
27. Najvyšší správny súd SR pripomína, že Európsky súd pre ľudské práva a zhodne aj Ústavný súd
SR kladie nároky na kvalitu odôvodnenia, ale v rozsahu skutkových okolností a právnych argumentov,

ktoré sú podstatné pre meritum sporu. Rozsah odôvodnenia predurčuje povaha veci. Európsky súd pre
ľudské práva zdôrazňuje, že argumenty týkajúce sa práv a slobôd vyplývajúcich z Dohovoru sú veľmi
významné argumenty, ktoré vnútroštátne súdy nesmú opomenúť a musia sa s nimi vyrovnať (Wagner
and J.M.W.L. v. Luxembourg, rozsudok z 28.06.2007 k sťažnosti č. 76240/01).
28. Ústavný súd SR tiež viackrát uviedol, že povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a

relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil. „Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí
týkaťtakskutkovej,akoiprávnejstránkyrozhodnutia(napr.m.m.III.ÚS328/05,III.ÚS116/06).“Ústavný
súd SR vo viacerých rozhodnutiach bližšie konkretizoval, že „Vyrovnať sa“ s argumentom účastníka
konania teda znamená uviesť dôvody na prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd argumentodmietne, musí ho v odôvodnení rozhodnutia buď vyvrátiť, alebo spochybniť, prípadne vysvetliť, z
akého dôvodu uvedený argument nie je právne relevantný v okolnostiach prípadu. Nestačí, ak súd na
argument účastníka konania zareaguje, ale vyrovná sa s ním nedostatočne, „stručným konštatovaním“.

Inak povedané, nestačí formálne zaoberanie sa námietkou účastníka konania. Súd sa s argumentom
musí vyrovnať dostatočne. Ak argument odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť, z akého
dôvodu (prečo) argument pokladá za nesprávny. Argumenty súdu uvedené pre odmietnutie argumentov
účastníka konania musia byť jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne, aby naozaj vyvracali alebo
spochybňovali argumenty účastníka konania.

29. Ako vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 736/2016 z 05. decembra
2017 „za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné konštatovanie súdu, že
argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné, ak súd vôbec nevysvetlí alebo iba nedostatočne
vysvetlí, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. Čím dôkladnejšia a podrobnejšia je
argumentácia účastníka konania, tým dôkladnejšia musí byť aj argumentácia súdu, ktorou predložené
argumenty spochybňuje alebo vyvracia.“

30. Najvyšší správny súd SR z kasačnej sťažnosti a spisu správneho súdu zistil, že správny súd vôbec
nereagoval na podstatné argumenty sťažovateľa, predmetom ktorých bola námietka, že

správnou žalobou napadol individuálny správny akt - list OPATRENIE nazvanom „Doručená plná moc
- oznámenie” vydané správnym orgánom I. stupňa Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru

Žilina a celý jemu predchádzajúci postup, ktorý je podľa sťažovateľa porušením ústavnoprávne a
medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov /zásad/ materiálneho právneho štátu, najmä
princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a
spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a najmä princípu predvídateľnosti rozhodnutí orgánov
verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť /

vzísť/ z bezprávia a nespravodlivosti.
31. Napriek tomu správny súd odmietol žalobu s odôvodnením, že je neprípustná, nakoľko napadnuté
oznámenie je procesným postupom správneho orgánu, ktorý môže byť predmetom súdneho prieskumu
zákonnostivrámcipreskúmaniaprávoplatnéhorozhodnutiaoodvolanívočirozhodnutiuprvostupňového
správnehoorgánu,kedymôžubyťposudzovanéprocesnépostupyžalovanéhoaorgánudruhéhostupňa

z pohľadu porušenia procesných práv žalobcu pri vybavovaní jeho žiadosti, zvlášť ak odvolateľ môže
odstrániť nedostatky plnej moci v rámci administratívneho konania.
32. Správny súd nedal presvedčivú odpoveď na to, či uvedeným listom nemohlo dôjsť k zásahu do
subjektívnych práv sťažovateľa, keď mu správny orgán 1. stupňa de facto oznámil, že odvolanie proti
rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o pobyt, ktorého súčasťou bolo splnomocnenie pre advokáta, na

ktorom nebol osvedčený podpis splnomocniteľa, nebolo/nebude akceptované v ďalšom konaní, čím mu
oznámil, že v konaní o jeho odvolaní nebude pokračovať.
33. Správne súdy aplikujúce právo, musia vo svojej činnosti postupovať nasledovne: riešiť problémy
výkladu a aplikácie práva s čo najväčšou mierou racionality. Nedostatky plnej moci (na ktorej nebol
osvedčený podpis splnomocniteľa) predloženej v správnom konaní o žiadosti sťažovateľa o pobyt podľa

zákona o pobyte cudzincov, nemusí nevyhnutne spôsobiť ukončenie konania bez toho, aby bol účastník
konania vyzvaný na odstránenie takého nedostatku. Napokon to pripúšťa aj samotný správny súdu,
keď v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, že odvolateľ môže odstrániť nedostatky plnej moci v rámci
administratívneho konania.
34. To samozrejme platí, pokiaľ by správne konanie ďalej pokračovalo a odvolací správny orgán by

rozhodoval o odvolaní proti prvostupňovému správneho rozhodnutiu. To však nie je prípad sťažovateľa,
ktorý práve namieta, že napadnutým listom mu správny orgán oznámil, že v konaní o jeho odvolaní o
zamietnutí žiadosti o pobyt pre nedostatok plnomocenstva nebude pokračovať. Správny súd sa však
týmito okolnosťami nezaoberal. Naopak zmätočne tvrdil, že sa tým bude zaoberať odvolací správny
orgán v rámci preskúmania právoplatného rozhodnutia o odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového

správneho orgánu.
35. Kasačný súd na tomto mieste preto musí zdôrazniť, že odňatím možnosti konať pred súdom
treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Za takýto postup treba považovať aj nedostatočne odôvodnené odmietnutie žaloby v prípade

nesprávnej aplikácie zákonného ustanovenia o odmietnutí žaloby. Tiež odňatím možnosti konať pred
súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia
jeho procesných práv priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.36. Vychádzajúc zo sťažnostných bodov kasačnej sťažnosti sťažovateľa Najvyšší správny súd
SR konštatuje, že sťažovateľom namietané porušenie práva na spravodlivý proces napadnutým
rozhodnutím správneho súdu je opodstatnené a dôvodná je námietka sťažovateľa, že správny súd

porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, pretože jeho právne závery sú z pohľadu namietaného
práva spochybniteľné, neúplné, ale tiež nepresvedčivé a prima facie, preto nemôžu v právnom štáte
obstáť.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia

37. Čo sa týka samotného právneho posúdenia správneho súdu o neprípustnosti správnej žaloby,
je možné stotožniť sa so sťažovateľom. Sťažovateľ namietal, že správny súd vec nesprávne právne
posúdil, pričom z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že sa nestotožnil s právnym názorom krajského
súdu, že napadnutý list žalovaného, (ktorým tento oznamuje sťažovateľovi, že jeho odvolanie proti
rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o prechodný pobyt pre nedostatky plnej moci, nebolo správnym
orgánom akceptované) nepodlieha súdnemu prieskumu.

38. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
39. Podľa § 3 ods. 1 SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu

verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych
správnych aktov a normatívnych správnych aktov, rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt
vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie
alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej

priamo dotýka, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v
administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán
verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán
verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie iným zásahom orgánu

verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

40. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§ 6
SSP) s negatívnou enumeráciou (§ 7 SSP), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú
všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.
Rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu

zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby
ich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších
kritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem
rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. Do popredia
sa dostáva predovšetkým kritérium individuálnych záujmov jednotlivca dotknutých administratívnym

zásahom v spojení so skúmaním rozsahu uplatnenia diskrečných právomocí správneho orgánu pri
realizácii tohto zásahu (pozri Pecníková, M.: Tendencie aplikácie článku 6 ods. 1 dohovoru v sporoch s
orgánmi verejnej moci. In: Justičná revue, č. 5/2002, s. 616 - 635).“
41. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa tak v zmysle uvedených podmienok súdneho
prieskumu ustálenej a súdnej praxe považujú aj povolenia (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným
orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods.
7 Správneho poriadku.
42. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní, v zmysle § 3 ods. 7 Správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné

pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné
ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov Rady Európy), platí, že
ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1 až 6 sa primerane použijú aj pri
vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.43. Najvyšší správny súd SR súd ako príklady vecne prejednania oznámenia orgánu verejnej správy
uvádza výsledky týchto konaní vedených na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Sžf 77/2014 (rozsudok
sp. zn. 4Sžf 77/2014 z 10. septembra 2015) a sp. zn. 6Sžf 115/2014 (rozsudok sp. zn. 6Sžf 115/2014

z 24. februára 2016).
44. Najvyšší správny súd SR pritom odkazuje na právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky,
uvedené v náleze sp. zn. III. ÚS 91/2016, že pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať
žalobusmerujúcuprotineformálnemuoznámeniusprávnehoorgánu,ktorýnemalzozákonavyplývajúcu
povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.

45. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty
[(čl. 1 ods. l ústavy), napr. PL. ÚS 36/95], ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť
práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri
opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95
a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované.
V uvedených prípadoch bol ústavný súd toho názoru, že najvyšší súd zastavením konania porušil

sťažovateľkami označené ich základné práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivé súdne
konanievzmyslečl.46ods.1a2ústavy,čl.36ods.1a2listinyačl.6ods.1dohovoru.Podľačl.46ods.2
ústavy Slovenskej republiky v citovanom znení kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak
zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich

sa základných práv a slobôd.
46. Vo všeobecnej rovine musí Najvyšší správny súd SR konštatovať, že pritom nie je rozhodujúcim
kritériom, ako sú tieto individuálne správne akty formálne (t. j. terminologicky) označené, pretože okrem
rozhodnutí môže ísť aj o rozhodnutia, ktoré zákonodarca v zmysle iných dôvodov po formálnej stránke
označil ako opatrenia, povolenia, súhlas alebo platobný výmer, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné

stanoviská (napríklad v inej právnej oblasti analogia iuris § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní /správny poriadok/).
47. Už prostredníctvom inej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne
vymedzil právne akty vydané Radou Európy ako formálne pramene slovenského právneho poriadku.
Najmä prostredníctvom rozsudku sp. zn. 1Sžo/28/2009 zo dňa 8. februára 2011 bolo najvyšším súdom

zdôraznené: „V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti
a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je v systéme
prameňov práva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom
Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami), i keď sú formulované viac
všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho

právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na
kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good
Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a
niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady
Európy) a Európskej únie.“

48. Preto aj v prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že v zmysle odporúčania Rady Európy Rec
(89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny
akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych
orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom ktoré
priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“ (viď aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo 17.05.2016 sp. zn. III. ÚS 91/2016).
49. Na základe takto vymedzeného rámca súdneho prieskumu bolo pre posúdenie postupu správneho
súdu nutné zodpovedať otázku, či je list žalovaného - Oznámenie č. PPZ-HCP-BB7-988-008/2022-
PC zo dňa 01.06.2022, možné preskúmať v správnom súdnictve a či záver správneho súdu o
nepreskúmateľnostinapadnutéholistuspoukazomnauplatnenénámietkysťažovateľaniejepredčasný.

50. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší správny súd SR k preskúmateľnosti oznámení, listov a
iných neformálnych aktov správnych orgánov, ktoré síce nevykazujú formálne znaky administratívneho
rozhodnutia avšak evidentne disponujú jeho materiálnymi znakmi, dodať, že už v minulosti vyslovil
viackrát právne názory, od ktorých nemá dôvod s poukazom na konštantnosť judikatúry sa odchýliť,
a preto na svoju rozhodovaciu činnosť v prejednávanej veci na podporu svojich vyššie uvedených

právnych názorov odkazuje. Rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy
podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom
verejnej správy, a preto na to, aby ich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve,
zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií.51. Nemožno opomenúť ani judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (pozri napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 a III. ÚS
283/2010), ktorá postupne speje k novozformulovaným kritériám na posudzovanie aplikovateľnosti čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a ktorá už naďalej
nevylučuje aplikáciu Dohovoru ani aj pri rozhodovaní o sporoch medzi fyzickými a právnickými osobami
a orgánmi verejnej moci o zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov (Bendenoun proti Francúzsku -
rozsudok z 24. februára 1994, séria A, č. 284, Georgiou proti Spojenému kráľovstvu - rozhodnutie
zo 16. mája 2000 o prijateľnosti sťažnosti č. 40042/98, Ferrazzini proti Taliansku - rozhodnutie z 12.

júla 2001 vo veci sťažnosti č. 44759/98). Rovnako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 11.03.2014
sp. zn. 4Sžf/1/2014, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 3/2015, je zrejmé, že pre preskúmateľnosť v správnom súdnictve nie je nutné,
aby malo oznámenie formálne náležitosti rozhodnutia. „Aj keď oznámenie o zamietnutí odvolania nemá
formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní, svojimi procesnými dôsledkami
významne zasahuje do ústavne chráneného práva účastníka konania na prejednanie veci, preto je

takéto oznámenie i bez formálnych znakov rozhodnutia spôsobilým predmetom súdneho prieskumu
v správnom súdnictve.“ S poukazom na ústavou garantované právo na súdnu ochranu zakotvené
v článku 46 ústavy vo vzťahu k súdnemu prieskumu rozhodnutí dáva Najvyšší správny súd SR do
pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17.05.2016 sp. zn. III. ÚS 91/2016,
v zmysle ktorého: „Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa tak v zmysle uvedených podmienok

súdnehoprieskumuužniekoľkorokovustálenejaprevažujúcejsúdnejpraxepovažujúajpovoleniaalebo
aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné
akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 Správneho poriadku. Aj keď sa na proces
vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods.
7 Správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné

právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých
odporúčaní prijatých Výborom ministrov Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách
konania uvedených v § 3 ods. 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov,
vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.“ Obdobne aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS 21/08 Ústavný súd Slovenskej republiky zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je

príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie
a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo
aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.
52.Vovecisp.zn.5Sžf31/2011spoukazomnavecnýrozsahkonaniapredsprávnymsúdomvymedzený
pôvodne v § 244 ods. 3 a 248 O.s.p. Najvyšší súd SR uviedol, že: „výnimky z aplikácie ústavy (čl. 46

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne,
ale treba k nim pristupovať reštriktívne“. Vzhľadom k tomu, že krajský súd sa uvedenými skutočnosťami
nezaoberal, jeho záver o nepreskúmateľnosti listu žalovaného je predčasný a neodôvodnený.
53. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu podľa § 462
ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Iný postup by bol v rozpore so zásadou

„denegatio iustitiae“ (odopretie spravodlivého súdneho konania), ktorú zohľadňuje aj Ústava Slovenskej
republiky v čl. 46, a súčasne by iný postup viedol k porušeniu základného práva na súdnu ochranu
uvedenú v citovanom článku 46 ústavy, čo je zrejmé aj z vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo 17.05.2016 sp. zn. III. ÚS 91/2016 ...„Pokiaľ súd v správnom súdnictve
odmietne vecne prejednať žalobu smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý

nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo
vzťahu k takému žalobcovi.“
54. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu pokračovať v konaní v intenciách právneho názoru
vysloveného kasačným súdom.

VI.
Záverečné zhodnotenie
55. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že správny súd porušil zákon svojim procesným postupom,

ako aj právnym posúdením veci uvedeným v napadnutom uznesení. Vzhľadom na sťažovateľom
vymedzený rozsah kasačnej sťažnosti ju kasačný súd považuje za dôvodnú, v dôsledku čoho uznesenie
správneho súdu bolo potrebné podľa § 462 ods. 1 SSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.56. O trovách kasačného konania rozhodne správny súd podľa § 467 ods. 3 SSP, podľa ustanovenia
ktorého, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny
súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§
147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.