Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 16, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/71/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810206211
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5810206211.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcov: 1/ M. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. V. č. XXX/XX, R., 2/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. V. č. XXX/XX,
A., 3/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. V. č. XXX/XX, R. (žalobcovia 1/ až 3/ ako právni nástupcovia
pôvodnej žalobkyne G. D., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom U. V. XXX/XX, R., zomrelej
dňa XX.XX.XXXX), žalobcovia 1/ 3/ právne zastúpení: Mgr. Igor Palider, advokát so sídlom L. B. č. XXX/
XX, Q., proti žalovanému: Kooperativa pojišťovna, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Templová
č. 747, Praha, IČO: 47 166 617, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom H. XX,

R., o zaplatenie 14.836,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie pôvodnej žalobkyne G. D. proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/170/2010-445 z 18. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II.
- v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie 418,77 eur titulom amortizácie mení tak, že do dedičstva
po poručiteľke G. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R., U. V. XXX/XX, zomr. XX.XX.XXXX, patrí
pohľadávka poručiteľky voči žalovanému vo výške 418,77 eur titulom amortizácie.
- v časti o zaplatenie sumy 980,15 eur titulom amortizácie rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaný má voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,14 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v súdenej veci) okresný súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.694,74 eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne od 04.06.2011
do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a rozhodnutie o trovách konania
ponechal na rozhodnutie osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok III.).

2. Pôvodná žalobkyňa sa podanou žalobou (doručenou Okresnému súdu Námestovo 21.12.2020)
domáhala nárokov na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla voči
vodičovi motorového vozidla, ktorým jej bola spôsobená škoda H. G. (pôvodne žalovaný 1/) a voči
KOOPERATIVE pojišťovni, a.s., Vienna Insurance Group (pôvodne žalovaný 2/) ako poisťovateľovi, voči
ktorému mal vodič motorového vozidla ako poistený z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla právo, aby za neho nahradil škodu.

3. O časti uplatnených nárokov pôvodnej žalobkyne rozhodol okresný súd v poradí prvým rozsudkom
č. k. 7C/170/2010-386 z 20. mája 2015 tak, že žalobu voči žalovanému 1/ (vodičovi H. G.) zamietol,
KOOPERATIVE pojišťovne, a.s., Vienna Insurance Group ako žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiťžalobkyni sumu 860,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 826,02 eur od
04.06.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (išlo o nárok na náhradu amortizácie za
použitie motorového vozidla žalobkyňou na cesty na lekárske vyšetrenia a rehabilitácie a nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy). Týmto rozsudkom rozhodnutie o trovách konania ponechal na čas po
právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. Na základe odvolania pôvodnej žalobkyne, Krajský súd v
Žiline rozsudkom č. k. 5Co/469/2015-417 z 26.01.2016 výrok, ktorým bola žaloba voči žalovanému 1/
zamietnutá potvrdil a výrok, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba voči žalovanému 2/ zamietnutá zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Výrok, ktorým okresný súd v časti žalobe vyhovel ostal

nedotknutý.

4. Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom v ďalšom konaní rozhodoval o nároku pôvodnej
žalobkyne „iba“ vo vzťahu k spoločnosti KOOPERATIVA pojišťovna, a.s. Vienna Insurance Group ako
jedinému žalovanému a vo veci vydal rozsudok, ktorý je predmetom prieskumu tohto odvolacieho
konania. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobkyni priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 5.000,- eur, vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení. Podľa
tohto názoru nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je krytý povinným zmluvným poistením a žalovaný je
v zmysle osobitného zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinný tento
uhradiť. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že operácie a rehabilitácie, ktorým sa

žalobkyňa musela podrobiť z dôvodu poškodenia zdravia pri dopravnej nehode spôsobenej pôvodným
žalovaným 1/, došlo k zníženiu kvality jej osobného života, ktorá odôvodňovala priznanie nemajetkovej
ujmy v žiadanej výške 5.000,- eur. Z tejto náhrady si žalobkyňa uplatňovala úroky z omeškania, ktoré
jej okresný súd priznal od 04.06.2011, t. j. od dňa nasledujúceho po doručení žaloby, vo zvyšnej časti
žalobu zamietol, pretože žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaného vyzvala na zaplatenie tohto nároku

skôr, než doručením žaloby. Vychádzajúc z právnych záverov krajského súdu v zrušujúcom uznesení,
okresný súd priznal žalobkyni aj nárok na náhradu za opotrebenie motorového vozidla, ktoré použila
na cestách na ošetrenia, vyšetrenia a rehabilitácie (tzv. amortizáciu), a to za prejazdených 3.844 km v
celkovej výške 633,11 eur. Tento nárok si pôvodná žalobkyňa uplatňovala vo výške 0,183 eur za 1 km
jazdypodľazák.č.283/2002Z.z.ocestovnýchnáhradáchvzneníneskoršíchpredpisov.Žalovanýzaujal

názor, že je možné akceptovať amortizáciu vo výške 0,02 eur za 1 km jazdy, ktorú v takejto výške počíta
aj v prípade náhrady za použitie náhradného vozidla, keď vozidlo poškodeného je v oprave. Okresný
súd výšku nároku určil podľa svojej úvahy v zmysle § 136 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP).
Konštatoval, že výsledkom jeho úvahy by mala byť výška náhrady v rozmedzí predstáv účastníkov,
pričom napriek tomu, že analogicky nemožno použiť zákon o cestovných náhradách, výška náhrady

určená za použitie motorového vozidla pri pracovných cestách môže slúžiť ako pomôcka pri určení výšky
tejto náhrady voľnou úvahou súdu. Hoci u pôvodnej žalobkyne nešlo o pracovnú cestu, k opotrebeniu
vozidla došlo obdobne akoby o pracovnú cestu šlo. Výška náhrady podľa vykonávacieho predpisu k
zákonu o cestovných náhradách vychádza z odborných technických údajov týkajúcich sa opotrebenia
motorových vozidiel, a preto nie je dôvod, aby sa od nej podstatne odchýlil ani v súdenej veci, preto

určil výšku tejto náhrady o 10 % nižšiu než je podľa zákona o cestovných náhradách. Vzhľadom na to,
že odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil názor, že žalobkyni bolo potrebné priznať aj
náhradu za cestu jej najbližších príbuzných - manžela a syna do nemocnice počas jej hospitalizácie po
úraze vo výške 61,63 eur, túto náhradu jej priznal, keďže z vyjadrenia ošetrujúceho lekára vyplynulo, že
návštevy príbuzných prispeli k zlepšeniu jej psychickej pohody a skráteniu doby liečenia. Rozhodnutie

o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 OSP si vyhradil na rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

5. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala odvolanie z 24.05.2016 pôvodná žalobkyňa, a to
do výroku II., ktorým bol vo zvyšnej časti jej návrh zamietnutý. Ako odvolacie dôvody uviedla, že súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej upresnila, že odvolanie smeruje
voči tej časti uplatnených čiastkových nárokov, ktoré sa týkajú náhrady za opotrebenie motorového
vozidla (amortizáciu) za vykonané jazdy vozidla pri cestách na nevyhnutné ošetrenia a rehabilitačné
cvičenia. Uviedla, že počas súdneho konania od roku 2010 dochádzalo nepretržite k navyšovaniu počtu

najazdených kilometrov jej motorovým vozidlom, a preto si počas konania dodatočne uplatňovala ďalšie
sumy titulom náhrady za opotrebenie motorového vozidla. V návrhu na pripustenie zmeny žalobného
návrhu zo dňa 27.08.2012 si uplatňovala náhradu za amortizáciu motorového vozidla za celkom 10.336
km vo výške 1.891,49 eur (0,183 eur/km). Táto položka spolu s nákladmi za pohonné hmoty (507,26eur) bola v tomto návrhu vyjadrená v súhrnnej sume 2.398,75 eur. Následne podaním z 27.08.2013
si uplatnila nárok na ďalšiu amortizáciu motorového vozidla za najazdených 768 km v sume 140,54
eur. Celkovo si tak na základe zmien žaloby uplatnila amortizáciu za najazdených 11.104 km (10.336

km + 768 km). Okresný súd napadnutým rozsudkom jej priznal náhradu za amortizáciu len za 3.844
km vo výške 633,11 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z akého dôvodu jej nepriznal
amortizáciu za ňou uplatnených celých 11.104 km, z ktorého dôvodu označila rozhodnutie okresného
súdu za nepreskúmateľné. Za 11.104 km jej vznikol nárok podľa zákona o cestovných náhradách na
amortizáciu vo výške 2.032,- eur a podľa úvahy okresného súdu o znížení o 10 % v sume 1.828,80 eur.

Žalobkyňaďalejnamietala,žeokresnýsúdnepostupovalsprávnepriurčenívýškynáhradyza1kmjazdy,
pretože mal plnom rozsahu vychádzať zo sumy 0,183 eur, ktorú určuje zákon o cestovných náhradách,
nakoľko táto suma odráža stratu vlastnosti vozidla a obvyklé zníženie ceny pri najazdení určitého počtu
kilometrovajvprípadezáujmuojehopredaj.Nazákladetýchtodôvodovžalobkyňanavrhla,abyodvolací
súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku II. zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil a priznal jej amortizáciu za opotrebenie motorového vozidla

za najazdených 11.104 km. Zároveň žiadala, aby jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne, ktoré mu bolo doručené, písomne do času rozhodnutia
odvolacieho súdu nevyjadril.

7. Krajský súd o odvolaní žalobkyne rozhodol rozsudkom č. k. 5Co/322/2016-461 z 28. februára 2017
tak, že rozsudok okresného súdu v časti výroku II., v ktorej súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
potvrdil.Vostatnýchčastiachponechalrozsudokokresnéhosúdunedotknutý.Žalovanémupriznalnárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Konštatoval, že po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho

konania strany konania, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny, v
celomrozsahusastotožnilsjehoodôvodnením,naktorévsúladesust.§387ods.2Civilnéhosporového
poriadku (ďalej „CSP“) poukázal.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd SR uznesením

sp. zn. 2Cdo/5/2019 z 28. februára 2020 (č.l. 516 - 519 spisu) rozsudok krajského súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd dospel k záveru, že konanie pred odvolacím súdom bolo
postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorá
zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Vytýkal odvolaciemu súdu,
že bez bližšieho odôvodnenia sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý nepriznal žalobkyni

nárok na uplatnenú amortizáciu za najazdených 11.104 km vlastným motorovým vozidlom a nezaoberal
sa ani otázkou zníženia náhrady za amortizáciu vozidla o 10 %.

9. Súdená vec sa tak vrátila do štádia odvolacieho konania a senát 8Co odvolacieho súdu
opätovne rozhodoval o odvolaní pôvodnej žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.

7C/170/2010-445 z 18. apríla 2015. Po vrátení veci odvolaciemu súdu bola táto v zmysle Dodatku
č. 5 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Žiline na rok 2021, dňa 06.04.2021 pridelená na prejednanie
a rozhodnutie do senátu 8Co v zložení Mgr. Zuzana Hartelová, Mgr. Katarína Beniačová (sudca -
spravodajca) a JUDr. Táňa Rapčanová. V súvislosti so zmenou Rozvrhu práce Krajského súdu v Žiline
na rok 2023 Dodatkom č. 4 s účinnosťou od 01.06.2023 došlo k zmene v zložení senátu 8Co s tým, že

na miesto JUDr. Táni Rapčanovej bol ako člen senátu zaradený JUDr. Jozef Turza.

10. Odvolanie pôvodnej žalobkyne bolo podané pred 01. júlom 2016, dňa 01. júla 2016 nadobudol
účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016
účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu

o odvolaní pôvodnej žalobkyne po 01. júli 2016 postupoval na základe prechodného ust. § 470 ods.
1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP, avšak splnenie podmienok jeho podania bolo nutné posúdiť
podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP.
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti

ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenie legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za
účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného
a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 4 OSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 201 OSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal(§201a§202OSP)preskúmalnapadnutýrozsudokvmedziachdanýchrozsahom(§390CSP)
a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), po zopakovaní a doplnení dokazovania na nariadenom odvolacom
pojednávaní(§385ods.1CSP)dospelkzáveru,žeodvolaniepôvodnejžalobkyneječiastočnedôvodné,
preto v časti rozsudok okresného súdu v zmysle § 388 CSP zmenil, v časti rozsudok okresného súdu

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania, odvolací súd (senát 8Co) dospel k záveru, že z
obsahu odvolania nie je zrejmé, ako pôvodná žalobkyňa žiada, aby odvolací súd rozhodol. V podanom
odvolaní žalobkyňa žiadala amortizácia za 11.104 km, s tým, že uviedla, že za tieto najazdené kilometre
jej vznikol nárok vo výške 2.032,- eur a podľa úvahy súdu so znížením o 10 % vo výške 1.828,80 eur.

Keďže odvolaciemu súdu z takto vymedzeného nároku nebolo zrejmé, ktorú sumu považuje žalobkyňa
za správnu, výzvou zo 17.01.2022 doručenou jej právnemu zástupcovi G.. B. D. 30.01.2022 (č.l. 534
spisu) vyzval žalobkyňu na upresnenie podaného odvolania. Právny zástupca pôvodnej žalobkyne na
výzvu reagoval podaním z 26.01.2022 ( č.l.540), ktorým odvolaciemu súdu oznámil úmrtie pôvodnej
žalobkyne G. D. a navrhol, aby súd do konania pripustil vstup jej právnych nástupcov - žalobcov 1/ - 3/.

K výzve odvolacieho súdu uviedol, že žalobkyňa žiadala, aby jej bol voči žalovanému priznaný nárok na
zaplatenie sumy 1.447,95 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.227,87 eur od 30.08.2012
dozaplatenia,zosumy220,08eurod30.08.2013dozaplatenia.Suma1.447,95eurpozostávaznáhrady
za spotrebované pohonné hmoty vo výške 49,03 eur a za amortizáciu vo výške 1.398,92 eur.

13. Na základe oznámenia o úmrtí pôvodnej žalobkyne, odvolací súd uznesením č. k. 5Co/71/2020-580
zo 06. októbra 2022 podľa § 63 ods. 1 až 3 v spojení § 378 ods. 1 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní
s dedičmi pôvodnej žalobkyne, a to v záhlaví tohto rozhodnutia označenými žalobcami 1/ až 3/.

14. Odvolací súd vo veci nariadil odvolacie pojednávanie na termín 17.08.2023 o 09.00 hod., na

ktorý predvolal právneho zástupcu žalobcov 1/ až 3/ G.. B. D. a žalovaného. Od predvolania
žalobcov 1/ až 3/ odvolací súd upustil v zmysle § 178 ods. 1 CSP. Na termín pojednávania sa
neustanovil žalovaný, ktorému bolo oznámenie o termíne pojednávania doručené 04.07.2023 (č.l.
588 rub). Svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil a nežiadal odročenie pojednávania.
V tejto súvislosti je nutné uviesť, že na pojednávanie sa ustanovil G. ako poverený advokátsky

koncipient C. advokáta, so sídlom H., R., ktorý odvolaciemu súdu predložil plnomocenstvo pre
tohto advokáta udelené obchodnou spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova ul. 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441. Odvolací súd tak
konštatoval, že plnomocenstvo predložené advokátskym koncipientom nie je plnomocenstvom, ktoré
by bolo udelené žalovaným, ale išlo od žalovaného odlišný subjekt. Potom nemohol odvolací

súd akceptovať advokátskeho koncipienta ako splnomocneného zástupcu žalovaného, mohol len
konštatovať, že žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Pokiaľ advokátsky koncipient argumentoval tým,
že nedostatok splnomocnenia je odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania a tento možno
konvalidovať dodatočným doložením riadneho plnomocenstva, odvolací súd správnosť tohto názoru
nerozporuje. Avšak v čase pojednávania odvolacieho súdu žalovaný vystupoval v konaní samostatne

bez kvalifikovaného procesného zástupcu, ktorého vyjadrenia nebolo možné považovať v tomto štádiu
konaniabezpredloženéhoriadnehoplnomocenstva,zavyjadreniavmenežalovaného.Odvolacísúdtak
dospel k záveru, že prítomnosť osoby na pojednávaní, ktorá o sebe tvrdí, že je zástupcom žalovaného
bez toho, aby túto skutočnosť súdu preukázala, nebola dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle
§ 183 ods. 1 veta prvá CSP. Len na doplnenie odvolací súd poznamenáva, že zo strany žalovaného

bola dodatočne po ukončení pojednávania, odvolaciemu súdu doručená plná moc zo dňa 23.08.2023
udelená žalovaným C. až týmto doručením sa stala voči súdu účinná (§ 124 ods. 2 CSP).

15. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní pred odvolacím súdom zotrval na podanom odvolaní a
v ňom vznesených námietkach. Odvolací súd sa v rámci doplnenia dokazovania oboznámil s úmrtným

listom pôvodnej žalobkyne G. D. a s uznesením Okresného súdu Námestovo z 20.09.2022 sp. zn.
5D/593/2021, z ktorého zistil, že pohľadávka, ktorá je predmetom súdenej veci nebola prejednaná
v rámci dedičského konania po pôvodnej žalobkyni. Právny zástupca žalobcov vzniesol návrh, ktorý
označil ako zmenu žaloby a žiadal, aby bolo určené, že do dedičstva po poručiteľke G. D., nar.XX.XX.XXXX, naposledy bytom R., U. V. XXX/XX, zomrelej XX.XX.XXXX, patrí pohľadávka vo výške
1.447,95 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 8,25 % zo sumy 1.227,87 eur od 30.08.2012
do zaplatenia a zo sumy 220,08 eur od 30.08.2013 do zaplatenia. Uvedený prednes odvolací súd

posudzoval z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že sa nejedná o zmenu žaloby,
ale úpravu žalobného petitu, vzhľadom na vzniknutú procesnú situáciu, úmrtie pôvodnej žalobkyne,
ktorou nedošlo k zmene žalobou uplatneného nároku.

16. Podľa § 140 CSP zmenou žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa

uplatňuje iné právo. Podľa ods. 2 zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe. Podľa ods. 3 za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorý mení
uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Predmetným podaním sa právo uplatnené v pôvodnej žalobe nerozširovalo ani sa neuplatňovalo iné
právo a nedošlo ním ani k podstatnej zmene alebo doplneniu rozhodujúcich skutočností, ktoré boli
tvrdené v pôvodnej žalobe. Išlo o zmenu vo formulácii výroku, ktorú by súd mohol urobiť aj sám.

17. Následne sa odvolací súd zaoberal posúdením dôvodnosti odvolacích námietok. Za tým účelom sa
oboznámil s obsahom spisu a zistil, že návrhom na pripustenie zmeny žalobného návrhu z 27.08.2012

(č.l. 187) doručeným okresnému súdu 30.08.2012, sa pôvodná žalobkyňa domáhala (okrem iných)
nároku na náhradu škody za použitie osobného motorového vozidla na uskutočňovanie presunov
v súvislosti s jej hospitalizáciou a rehabilitačnou liečbou v rozsahu 10.336 km, titulom amortizácie
použitého motorového vozidla vo výške 1.891,49 eur. Túto výšku určila podľa zákona č. 183/2002 Z. z. o
cestovných náhradách v znení opatrenia MPSVR SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za

používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách s účinnosťou od 01.01.2009, za každý
1 km jazdy sumou 0,183 eur. Z tejto sumy si zároveň uplatňovala úroky z omeškania od 30.08.2012 do
zaplatenia. O tejto zmene žaloby rozhodol okresný súd uznesením zo dňa 07.09.2012, právoplatným
12.09.2012 (č.l. 205 spisu).

18. Ďalším podaním zo dňa 27.08.2013 (č.l. 243 spisu) pôvodná žalobkyňa rozšírila svoj nárok na
náhradu za amortizáciu používaného osobného motorového vozidla o ďalších 768 km vo výške 140,54
eur. O tejto zmene žaloby rozhodol okresný súd uznesením z 27.09.2013 (č.l. 268 spisu), ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2013. Predmetom konania sa tak (okrem iných nárokov) stal nárok
na náhradu za opotrebenie osobného motorového vozidla za 11.104 km jazdy (10.336 + 768) v celkovej

výške 2.032,03 eur, po zaokrúhlení 2.032,- eur (1.891,49 + 140,54 eur). Odvolací súd mal ďalej
preukázané, že v nadväznosti na tieto dispozitívne úkony pôvodnej žalobkyne reagoval v konaní pred
okresným súdom žalovaný v rámci procesnej obrany námietkou premlčania. Námietku premlčania v
konaní vzniesol pôvodný žalovaný 1/ H. na pojednávaní pred okresným súdom 04.03.2013 (č.l. 214 -
216 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Tento uviedol, že vzhľadom k tomu, že prvýkrát

bola náhrada škody spočívajúca v spotrebe pohonných hmôt a opotrebovaní vozidla na cestách na
rehabilitáciu a lekárske ošetrenia a vyšetrenia uplatnená dostatočne určitým spôsobom až v zmene
žaloby zo dňa 30.08.2012 (ide o dátum, kedy podanie pôvodnej žalobkyne z 28.08.2012 bolo doručené
okresnému súdu - pozn. odvolacieho súdu) z toho dôvodu namietal premlčanie týchto nárokov za
jazdy od 06.01.2009 do 29.08.2010. K takto vznesenej námietke premlčania pôvodného žalovaného 1/,

žalovaný (v tom čase v pozícii žalovaného 2/) pristúpil v písomnom podaní zo dňa 19.03.2013 (č.l. 222
spisu), v ktorom závere uviedol, že nároky podľa žaloby zmenenej zo dňa 27.08.2012, doručenej na
súd 30.08.2012 neuznáva a taktiež sa pripája k námietke premlčania vznesenej právnym zástupcom
žalovaného v rade 1/ na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 04.03.2013.

19. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní oboznámil uvedený prednes žalovaného, na ktorý reagoval
právny zástupca žalobcov. Ten odkázal na svoje vyjadrenie k vznesenej námietke premlčania už v rámci
konania pred súdom prvej inštancie. Zároveň rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol,
že pôvodná žalobkyňa si tieto nároky priebežne uplatňovala priamo voči žalovanému, keďže tento ich
neuhradil, bola nútená si ich uplatniť súdnou cestou, z ktorého dôvodu nepovažoval vznesenú námietku

premlčania za opodstatnenú.

20. Na základe vyššie uvedených zistení, odvolací súd dospel k záveru, že odvolacia námietka pôvodnej
žalobkyne o neuvedení dôvodov, na základe ktorých jej okresný súd priznal nárok za amortizáciuvozidla „iba“ za 3.844 km, je dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku skutočne nie sú zrejmé
úvahy okresného súdu, na základe ktorých dospel k záveru o nedôvodnosti zvyšnej časti nároku
žalobkyne na náhradu škody titulom amortizácie, keď z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom

konania bol nárok na amortizáciu vozidla za najazdených 11.104 km. V tejto časti je rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné, nie sú z neho zrejmé dôvody, pre ktoré okresný súd v tejto časti
uplatnenému nároku nevyhovel. Odvolací súd na základe tejto skutočnosti preto vo veci nariadil
pojednávanie a vec prejednal. V konaní pred okresným súdom nebol medzi stranami sporný rozsah
vykonaných jázd tak, ako ich pôvodná žalobkyňa špecifikovala vo svojich podaniach, ktorými si tento

nárok uplatňovala. V rámci odvolacieho konania, po doručení odvolania žalobkyne žalovanému, sa
žalovaný k uvedeným skutočnostiam nevyjadroval a správnosť uplatneného nároku, pokiaľ ide o
počet najazdených kilometrov, nerozporoval. Odvolací súd potom vychádzal zo záveru, že pôvodnou
žalobkyňou tvrdený počet najazdených kilometrov 11.104 km nie je medzi stranami sporný. Spornou
zostala výška amortizácie za jeden kilometer jazdy a premlčanie časti uplatneného nároku.

21. Okresný súd pri posúdení uplatnenej sumy za amortizáciu vychádzal z nemožnosti aplikácie zák.
č. 283/2002 Z. z. s tým, že účelom tohto zákona je úprava iných vzťahov než sú predmetom konania
a pri určení výšky amortizácie postupoval vlastnou úvahou. Nesprávnosť týchto záverov okresného
súdu namietala pôvodná žalobkyňa v podanom odvolaní. Odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu
námietku pôvodnej žalobkyne, ktorá sa domáhala použitia analógie v súvislosti s vyčíslením amortizácie

vozidla a aplikácie zák. č. 283/2002 Z. z. a opatrenia MPSVR č. 632/2008.

22. Zákon o cestovných náhradách upravuje poskytovanie náhrad za používanie cestných motorových
vozidiel v pracovno-právnych a obdobných vzťahoch ako to vyplýva z ust. § 1, ale aj v iných vzťahoch.

23. V zmysle ust. § 1 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ( v znení do 28.02.2015,
ďalej „Zákon o cestovných náhradách“) tento zákon upravuje poskytovanie cestovných náhrad. Tento
zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len "náhrada") pri pracovných
cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej
len "dočasné pridelenie"), pri vyslaní do členského štátu Európskej únie (ďalej len "vyslanie do štátu

Európskej únie"), pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného
pracovného vzťahu (ďalej len "vznik pracovného pomeru"), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste
v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného
pracoviska a späť
a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis

neustanovuje inak, 1)
b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak
je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté,
d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

24. Podľa ust. § 1 ods. 2 Zákona o cestovných náhradách tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad
osobám,
a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,
b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v

pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a),
c) ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej
osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ani v inom právnom vzťahu, 1a) ak je to dohodnuté.

25. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Zákon o cestovných náhradách upravuje

poskytovanie náhrad aj osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis. Predpokladá (a nevylučuje)
teda použitie aj v iných, než pracovno-právnych či obdobných vzťahoch v zmysle § 1 ods. 1. Vzhľadom
na skutočnosť, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o nároku na náhradu škody bližšie nevymedzujú
spôsob určenia cestovných nákladov z hľadiska vymedzenia ich rozsahu, je podľa odvolacieho súdu
namieste analogické použitie Zákona o cestovných náhradách.

26. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne dohodne so
zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového
vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len"základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné
motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

27. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o cestovných náhradách sumu základnej náhrady pre jednostopové
vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá
ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. 6) Pri použití prívesu k osobnému
cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15%.

28. Podľa opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z. z. suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre
a) jednostopové vozidlá a trojkolky je 0,050 eura,
b) osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.

29. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 7 ods. 1, 2 Zákona o cestovných náhradách, náhrada
za používanie cestných motorových vozidiel pozostáva nielen z náhrady za spotrebované pohonné

hmoty, ale aj zo základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy (amortizácie). Táto náhrada
predstavuje za jeden kilometer jazdy osobným motorovým vozidlom sumu 0,183 Eur. V prejednávanom
spore tak amortizácia osobného motorového vozidla pôvodnej žalobkyne za najazdených 11.104 km
predstavuje sumu2.032,032eur(pozaokrúhlení2.032,-eur),nazaplateniektorejmalavočižalovanému
nárok titulom náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u

žalovaného.

30. Odvolací súd po ustálení dôvodnosti uvedeného nároku v žiadanej výške 2.032,-eur sa následne
zaoberal posúdením námietky premlčania vznesenej žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov na premlčanie
nároku na náhradu škody proti poistiteľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe,
ktorá škodu spôsobila.

32. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

33. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

34. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa

dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35. Pri premlčaní práva na náhradu škody sa je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a dlhšia objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia

sanezávisleodseba.Ichvzájomnývzťahjetaký,žeaksaskončíplynutiejednejznich,právosapremlčí,
a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia
doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného,
týkajúcu sa jeho vedomosti o škode ako o určitej majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú
možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu

škody uplatniť na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode, sa pritom
nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním. Ďalej je potrebné prihliadať
na vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednostnom
subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. Objektívna premlčacia
doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t. j. od škodnej udalosti. Pokiaľ ide o právo

na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba. Nároky na náhradu
škôd vznikajúcich a narastajúcich pokračujúcim porušovaním tej istej právnej povinnosti, nemožno z
hľadiska premlčania považovať za jediný nedeliteľný nárok na náhradu škody, ktorý by vznikol najskôr poskončeníporušovaniaprávnejpovinnostialebopozavŕšenícelkovejškody,alezasamostatnénároky,na
uplatneniektorýchzačínaplynúťpremlčaciadoba,lenčosapoškodenýovzniknutýchškodáchdozvedel.

36. Pri škodách na zdraví ide o stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, o stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na
náklady spojené s liečením a nároky pozostalých.

37. Nárok pôvodnej žalobkyne na náhradu za amortizáciu použitého motorového vozidla za účelom

prepravy k lekárovi a na rehabilitácie možno považovať za náklady spojené s liečením, teda nárok
na náhradu škody na zdraví, v ktorom prípade platí len dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá
začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. O tom, kto za škodu
zodpovedá mala žalobkyňa vedomosť najneskôr vydaním rozsudku Okresného súdu Námestovo v
trestnomkonanísp.zn.6T/69/2009,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa23.07.2009anazákladektorého
bol poistený žalovaného H. G. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví žalobkyni. Pokiaľ išlo

o rozsah vzniknutej škody, pôvodná žalobkyňa mala vedomosť o tom, že použila motorové vozidlo už v
čase jeho použitia. Pôvodná žalobkyňa k návrhu na zmenu žaloby z 27.08.2012 pripojila rekapituláciu
neuhradených pohľadávok poisťovňou KOOPERATIVA (č.l. 193 až 195), v ktorej špecifikovala uplatnený
nárok na náhradu za amortizáciu uvedením dátumu, kedy boli jednotlivé jazdy vykonané, kam, kde a
v akej dĺžke.

38. Odvolací súd považoval túto námietku premlčania za vznesenú dôvodne a na túto v zmysle ust.
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliadal. Právny zástupca žalobkyne tvrdil, že žalobkyňa si
právo na náhradu škody uplatňovala voči žalovanému a keďže tento dobrovoľne neplnil, musela sa
obrátiť so svojím nárokom na súd. Ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka hovorí o tom,

že právo sa premlčí, ak sa „nevykonalo“ v dobe v tomto zákone ustanovenej. Vykonanie práva v
zmysle tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ide o jeho uplatnenie voči dlžníkovi, ale v
prípade, že dlžník dobrovoľne neplní svoju povinnosť, domáha sa veriteľ (v tomto prípade pôvodná
žalobkyňa) tohto práva súdnou cestou. Žalobkyňa, aby zabránila premlčaniu svojho nároku a úspešnosti
námietky premlčania, bola povinná uplatniť si svoje právo v tejto lehote na súde. Premlčacia doba je

hmotno-právna, to znamená, že subjektívne občianske právo sa premlčuje a musí byť uplatnené na
súde najneskôr v posledný deň uplynutia premlčacej lehoty. Žalobkyňa tvrdila, že nárok na náhradu
za amortizáciu si uplatnila už v podanej žalobe, ktorá bola doručená okresnému súdu dňa 21.12.2010.
V predmetnej žalobe však pôvodná žalobkyňa uviedla: „Podľa priložených dokladov z poisťovne
KOOPERATIVA zostávajú nedoriešené požiadavky na doplatok amortizácie auta - 0,183 eur/km podľa

zákona o cestovných náhradách“. V tomto návrhu neuvádzala žiadne ďalšie okolnosti týkajúce sa
uplatneného nároku, dokonca aj žalobný petit, ktorým uviedla, čoho sa v konaní domáha, pozostával zo
sumy 11.550,08 eur s príslušenstvom, ktorá predstavovala súčet nárokov uplatnených žalobkyňou ako
náhrada škody z titulu poškodenia veci (18,62 eur), náhrada za dopravu (61,63 eur), nemajetkovej ujmy
(5.000,- eur), odvoz havarovaného vozidla (100,- eur), doplatok poškodeného osobného motorového

vozidla (1.418,19 eur). Žalobkyňa prvýkrát až návrhom na zmenu žaloby zo dňa 27.08.2012, ktorý bol
doručený okresnému súdu 30.08.2012 (č.l. 187 spisu), uviedla v konkrétnostiach nárok na náhradu
škody týkajúci sa amortizácie použitého motorového vozidla za 10.336 najazdených kilometrov, ktoré
následne špecifikovala v rekapitulácii neuhradených pohľadávok poisťovňou KOOPERATIVA (č.l. 193
až 195 spisu). Pokiaľ si pôvodná žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu za amortizáciu motorového

vozidla za jazdy, ktoré boli vykonané do 29.10.2010 návrhom na zmenu žaloby, ktorý bol doručený
okresnému súdu 30.08.2012, nárok na túto náhradu si uplatnila po uplynutí subjektívnej premlčacej
doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania
týkajúcu sa tohto nároku, odvolací súd na túto v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliadal. Z
predloženej rekapitulácie neuhradených výdavkov poisťovňou KOOPERATIVA vyplýva, že je premlčaný

nárok pôvodnej žalobkyne na náhradu za odjazdených 5.356 km, a to za obdobie od č. dokladu 1
uvedeného v tejto rekapitulácii po č. dokladu 9, išlo o najazdené kilometre do 10.08.2010.

39. Potom pri uplatnenom nároku na náhradu za amortizáciu odjazdených 11.104 km odpočítal odvolací
súd nárok, ktorý nebolo možné priznať z dôvodu námietky premlčania, a to v rozsahu 5.356 km. Pôvodná

žalobkyňa tak mala nárok na náhradu za amortizáciu v časti nepremlčaného nároku za 5.748 km jazdy.
Za tieto najazdené kilometre jej prináležala amortizácia v rozsahu 1.051,884 eur (5.748 km x 0,183 eur).
Z tejto sumy jej bolo zo strany okresného súdu priznaných 633,11 eur, preto jej zostával ešte nárok na
sumu 418,77 eur (1.051,884 mínus 633,11).40. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. v časti o
zamietnutí žaloby o zaplatenie 418,70 eur titulom amortizácie zmenil tak, že určil, že do dedičstva po

poručiteľke G. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R., U. V. XXX/XX, zomrelej XX.XX.XXXX patrí
pohľadávka poručiteľky voči žalovanému v tejto výške. V časti o zaplatenie sumy 980,15 eur titulom
amortizácie rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti zostal rozsudok
okresnéhosúdunedotknutý.Vtejtosúvislostijenutnéuviesť,žeodvolacísúdjepripreskúmanírozsudku
okresného súdu viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Z obsahu odvolania pôvodnej

žalobkyne zo dňa 24.05.2016 (č.l. 450) vyplývalo, že napadla rozsudok okresného súdu výlučne v
zamietajúcej časti istiny, ktorá jej nebola priznaná titulom amortizácie. Pokiaľ následne právny zástupca
žalobcov doplnil na základe výzvy odvolacieho súdu predmetné odvolanie podaním zo dňa 26.01.2022
(č.l. 536 spisu) a žiadal, aby okrem amortizácie bol žalobcom priznaný aj nárok za pohonné hmoty v
rozsahu 49,03 eur a nárok na úroky z omeškania, išlo o rozšírenie rozsahu podaného odvolania, ktoré
však v zmysle § 364 Civilného sporového poriadku mohol odvolateľ urobiť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Uvedené rozšírenie bolo vykonané až doplnením odvolania po uplynutí odvolacej
lehoty, na ktoré odvolací súd nemohol prihliadať. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v časti,
ktorým bol zamietnutý nárok pôvodnej žalobkyne na zaplatenie pohonných hmôt v sume 49,03 eur a v
rozsahu úrokov z omeškania na základe podaného odvolania nepreskúmaval.

41. O trovách celého konania, vzhľadom k tomu, že došlo v časti k zmene napadnutého rozsudku
okresného súdu, rozhodoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu strán v spore. Odvolací súd vychádzal zo sumy
uplatnenej pôvodnou žalobkyňou v zmysle jej poslednej zmeny zo dňa 27.08.2013 (č.l. 243 spisu).
Pôvodná žalobkyňa si uplatňovala celkovo sumu 15.697,07 eur. V časti o zaplatenie 50,- eur bolo

konanie zastavané, v časti o zaplatenie 860,33 eur bolo žalobe vyhovené v poradí prvým rozsudkom
vydaným v súdenej veci, v časti 5.694,74 eur bolo žalobe vyhovené v poradí druhým rozsudkom
vydaným v súdenej veci a v časti 418,77 eur boli žalobcovia úspešní na základe zmeňujúceho rozsudku
krajského súdu. V časti, v ktorej bolo konanie zastavané, považoval odvolací súd za neúspešnú pôvodnú
žalobkyňu, nakoľko z procesného hľadiska zavinila späťvzatím žaloby, že súd konanie v tejto časti

zastavil. Potom pri určení rozsahu úspechu ako podielu medzi sumou, ktorá celkovo bola žalobcom,
vrátane pôvodnej žalobkyne, priznaná a sume, ktorá bola uplatnená, úspech žalobcov predstavoval
44,43 % (6.973,84 : 15.697,07). Vo väčšom rozsahu tak bol úspešný žalovaný, a to v rozsahu 55,57
% (100% - 44,43 %) a jeho čistý úspech predstavoval 11,14 % (55,57% - 44,43 %), v ktorom rozsahu
priznal odvolací súd žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov celého konania.

42. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3
(za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).