Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/177/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203312
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5817203312.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu J.. J. Y., W.., nar. XX.X.XXXX,
bytomA.,A.XX,právnezastúpenéhoadvokátomMgr.IgoromPaliderom,sosídlomD.XXXaadvokátom
JUDr. Ľuboslavom Kašubom, so sídlom A., N. M. X, proti žalovanej V.. Y. M., rod. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom A., A. XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom
A. - T., M. X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/13/2017-371 zo dňa 23. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi

na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 41.050 eur tak, že výška primeranej náhrady za
spoluvlastnícky podiel žalobcu je 45.000 eur.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu
a žalovanej k rodinnému domu súp. č. XX, postavenému na pozemku parc. č. 177/1, k hospodárskej
budove a k pozemkom parc. č. 177/1, 177/2 a 178, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na LV č. X kat.
územia N., označené nehnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a na vyrovnanie

spoluvlastníckeho podielu jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41.050 eur. O trovách konania
rozhodol okresný súd tak, že žalobca je povinný zaplatiť v spore úspešnej žalovanej ich náhradu v
pomere 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, o ktorom odvolací
súd rozhodol rozsudkom z 30.1.2020 (sp. zn. Krajského súdu v Žiline 10Co/10/2020) tak, že rozsudok
okresného súdu potvrdil vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k

predmetným nehnuteľnostiam a vo výroku o ich prikázaní do výlučného vlastníctva žalovanej. Rozsudok
okresného súdu zmenil vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho
spoluvlastníckeho podielu sumu 41.050 eur tak, že žalovaná je povinná z daného titulu zaplatiť žalobcovi
sumu 45.000 eur. Zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania.
3. Na základe dovolania podaného (iba) žalovanou stranou Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.
7Cdo/207/2020z24.8.2022zrušilrozsudokodvolaciehosúduvzmeňujúcomvýroku(ovýškefinančného
vyrovnania)avzávislýchvýrokochonáhradetrovkonaniaavdanejčastimuvecvrátilnaďalšiekonanie.

4. Vzhľadom na výsledok predchádzajúceho odvolacieho konania a konania dovolacieho v aktuálnom
štádiu sporu zostala jeho predmetom vo veci samej len výška finančného vyrovnania; navyše, iba v
rozmedzí medzi sumami 41.050 eur a 45.000 eur a závislý procesný nárok na náhradu trov konania.5. Právoplatný rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/10/2020 z 30.1.2020 (v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/13/2017-371 z 23.4.2019) vo výrokoch o zrušení
podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej a o prikázaní dotknutých nehnuteľností do výlučného

vlastníctva žalovanej nebol rozhodnutím dovolacieho súdu dotknutý. To znamená, že podielové
spoluvlastníctvo strán bolo a zostalo (aj po vykonaní dovolacieho prieskumu) „definitívne“ zrušené a
výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX, hospodárskej budovy a pozemkov parc. č. 177/1,
177/2 a 178 kat. územie N. sa stala žalovaná.
6. Meritórny predmet sporu tak predstavuje iba výška finančného vyrovnania, ktoré má žalovaná (ako

pôvodná spoluvlastníčka, do výlučného vlastníctva ktorej boli nehnuteľnosti právoplatne prikázané)
zaplatiť žalobcovi (ako pôvodnému spoluvlastníkovi, ktorému in natura nebola prikázaná žiadna z
nehnuteľností). S určitým zjednodušením sa dá konštatovať, že otázkou, ktorú má odvolací súd riešiť,
zostalo, či žalovaná má/mala zaplatiť titulom finančného vyrovnania žalobcovi sumu 45.000 eur, alebo
41.050 eur.
7. S poukazom na to, že spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vecou, v

ktorej môže súd prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než sa strany domáhajú (§ 216 ods. 2
CSP), mohlo by sa javiť, že do úvahy prichádza aj eventualita uloženia žalovanej povinnosti zaplatiť
primeranú náhradu v sume vyššej než 45.000 eur. Nakoľko však dovolanie podala len žalovaná, v
zmysle čl. 16 ods. 3 Základných princípov CSP nemohlo byť v následnom/ďalšom konaní rozhodnuté
pre ňu nepriaznivejšie ako v rozhodnutí, ktoré napadla opravným prostriedkom (dovolaním). To znamená

rozsah finančného vyrovnania mohol zodpovedať maximálne sume 45.000 eur.

8. Uvedenému vymedzeniu predmetu konania vo veci samej (a nadväzujúcemu, resp. závislému výroku
o nároku na náhradu trov konania) zodpovedá aj stručnejší opis obsahu podaní/procesných úkonov
sporových strán.

9. Žalobca sa odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že dotknuté nehnuteľnosti budú
prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že bude zaviazaný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej
spoluvlastníckeho podielu sumu 45.000 eur. Poukazoval na to, že okresný súd neprihliadol na vyjadrenie
žalovanej (v reakcii na žalobcovu ponuku), že i ona vyplatí druhého spoluvlastníka sumou 45.000

eur; čo spôsobuje (tiež) nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Hoci teda žalovaná potvrdila
pripravenosť uhradiť žalovanému ako náhradu za jeho podiel sumu 45.000 eur, okresný súd ju „zaviazal“
len k úhrade 41.050 eur.
10. Žalobca namietal (ne)zákonnosť a (ne)preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia i vo výroku o
trovách konania. Opakovane dával do pozornosti svoju aktivitu a naproti tomu pasivitu žalovanej

ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalovaná - okrem iného - vo
vyjadrení k odvolaniu proti prvému (zamietajúcemu) rozsudku okresného súdu navrhovala zachovať
existujúce spoluvlastníctvo. Z titulu absencie vzájomnej komunikácie žalobca znášal náklady právneho
zastupovania, vyhotovenia znaleckého posudku a súdne poplatky (2 x po 2.463 eur), bez úhrady ktorých
by nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva. Nakoľko na vyporiadaní majú „zásadný záujem“

obe strany, je spravodlivé, aby sa podieľali na všetkých nákladoch spojených s konaním rovným dielom.
Nadväzne žalobca požadoval priznanie mu nároku na plnú náhradu trov konania alebo aspoň v rozsahu
50%.

11. Žalovaná žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zopakovala, že žalobcovi ide len o získanie

profitu z predaja dotknutých nehnuteľností. Vzhľadom na to, že stranami nebola spochybnená hodnota
nehnuteľností stanovená znaleckým posudkom, „je neopodstatnené polemizovať o hodnote podielu“.
Žalovaná dodala, že s poukazom na úspech v spore jej patrí plná náhrada trov konania, pričom
neexistujú ani dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.

12. Žalobca v následných podaniach - v časti relevantnej pre aktuálne štádium konania - len stručne
zopakoval svoju pôvodnú odvolaciu argumentáciu.
13. Rovnako žalovaná zotrvala v plnej miere na svojom prvotnom vyjadrení v rámci odvolacieho konania.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal vo vyššie ustálenom rozsahu a z dôvodov

vymedzených v odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP) a po vykonaní pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok
okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.15. Krajský súd pojednávanie dňa 23.8.2023 vykonal v neprítomnosti riadne a včas predvolanej strany
žalobcu. Neakceptoval žiadosť žalujúcej strany o odročenie pojednávania (podanú dňa 21.8.2023
advokátom JUDr. V. K.), ktorej podstatou bolo prevzatie zastupovania žalobcu menovaným dňa

21.8.2023 a s tým súvisiaci nedostatok času na prípravu.
16. Rozhodnutie dovolacieho súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/207/ /2020 z
24.8.2022) žalobca prevzal už dňa 10.10.2022. Najneskôr od predmetného dňa (po dobu cca 10
mesiacov) mal kvalifikovanú vedomosť o tom, že v konaní pred odvolacím súdom sa bude pokračovať.
Mal teda dostatok času na vyhľadanie odbornej právnej pomoci. Pokiaľ tak učinil až dňa 21.8.2023,

uvedený prístup k napĺňaniu vlastných procesných práv a povinností dopadá v plnej miere na ťarchu
jeho sporovej strany. Navyše, žalobca sa o stave konania na krajskom súde dva krát informoval
prostredníctvom žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z. To znamená, že jednoznačne mal vedomosť o
vedení konania na odvolacom súde.

17. Predvolanie na pojednávanie žalobca prevzal osobne dňa 11.8.2023, čiže bola zachovaná lehota

na prípravu na pojednávanie podľa § 178 ods. 2 CSP. Keďže čiastočným zrušením predchádzajúceho
rozsudku odvolacieho súdu (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/10/2020 z 30.1.2020) sa
vec vrátila do štádia pred rozhodovaním odvolacieho súdu, krajský súd doručoval predvolanie na termín
pojednávania i právnemu zástupcovi žalobcu v danom štádiu - JUDr. Paliderovi. Menovaný advokát
predvolanie prevzal dňa 9.8.2023. Len na okraj odvolací súd dopĺňa, že zatiaľ nedisponuje informáciou

o ukončení predmetného vzťahu právneho zastúpenia.
18. V záujme komplexnosti krajský súd tiež konštatuje, že posudzovaná vec nevykazuje znaky
výraznejšej zložitosti. Osobitne, ak aktuálne v dôsledku rozhodnutia dovolacieho súdu je v merite veci
predmetom sporu iba výška finančného vyrovnania; a aj to „len“ v rozsahu 3.950 eur (rozdiel medzi
sumami 45.000 eur a 41.050 eur). Odvolací súd JUDr. Kašubu o nevyhovení jeho žiadosti o odročenie

pojednávania bezodkladne informoval elektronicky (plus štandardným e-mailom) i telefonicky.

19. Krajský súd neakceptoval ani následnú/ďalšiu žiadosť žalujúcej strany o odročenie pojednávania.
Išlo o elektronické podanie (asi) bezprostredne žalobcu z 23.8.2023 (o 5:45 hod.), v ktorom uvádzal,
že „vzhľadom k neočakávaným, ale intenzívnym zdravotným ťažkostiam (zrejme otrava z jedla) sa

ospravedlňuje z dnešného pojednávania“ a žiada o jeho odročenie.
20. Nakoľko predmetné podanie neobsahovalo žiadne odborné (lekárske) potvrdenie o nepriaznivom
zdravotnom stave žalobcu a ani náležité skutkové vymedzenie jedinečných verifikovateľných okolností,
krajský súd nepovažoval tvrdený dôvod za preukázaný a tým ani za dôležitý v zmysle § 183
CSP. Takýto prístup k žiadosti/návrhu na odročenie pojednávania vyplýva aj z rozhodovacej činnosti

Najvyššieho súdu SR (bližšie napr. sp zn. 4Cdo/23/2021 z 27.10.2021; „...o dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania ide v zásade pri udávanom nepriaznivom zdravotnom stave strany iba vtedy, keď (už)
v čase rozhodovania súdu je žiadosť o odročenie pojednávania doložená kvalifikovaným vyjadrením
lekára o tom, že žiadateľ sa z relevantných zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania“).
Vzhľadom na vyššie uvedené súvislosti ohľadne právneho zastúpenia žalobcu je potrebné zdôrazniť, že

nebol kumulatívne naplnený ani druhý zo zákonných predpokladov na odročenie pojednávania podľa
§ 183 ods. 1 CSP („...a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť). V konkrétnostiach súdenej veci od žalobcu nielenže bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa
na predmetnom pojednávaní dal zastúpiť, ale on i zastúpený bol.
21. Rovnako o nevyhovení ani následnej/ďalšej žiadosti o odročenie pojednávania bol žalobca

bezodkladne prostredníctvom elektronickej pošty (na e-adresu, z ktorej bol mail odvolaciemu súdu
zaslaný) informovaný.

22. V nadväznosti na právny záver vyslovený dovolacím súdom (predovšetkým body 17. a 19.
odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/207/2020 z 24.8.2022) odvolací súd

doplnil/zopakoval dokazovanie prehratím zvukového záznamu z pojednávania okresného súdu zo dňa
23.4.2019 [prioritne minutáže medzi 2:10 až 2:30 (úvodné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na
danom pojednávaní), minutáže 41:00 až 43:00 (vyjadrenia žalovanej resp. jej odpovede na otázky
právneho zástupcu žalobcu v priebehu pojednávania) a minutáže 1:02:10 až 1:03:00 (časť záverečnej
reči/záverečného vyjadrenia žalovanej na danom pojednávaní)].

23. Na základe zopakovaného dokazovania krajský súd rozdielne od okresného súdu ustálil výšku
primeranej náhrady, ktorú je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi. Žalovaná na pojednávaní dňa
23.4.2019 opakovane a výslovne deklarovala ochotu (aj schopnosť) zaplatiť žalobcovi na vyrovnanievyporiadávaného spoluvlastníckeho podielu sumu 45.000 eur s tým, že každá zo strán si bude znášať
jej vlastné trovy. Uvedené rovnako výslovne a opakovane deklaroval (pred i počas daného úkonu
okresného súdu) tiež žalobca.

24. Z obsahového hľadiska v konkrétnostiach súdenej veci nejde o nič iné, ako o zhodné (a teda
nesporné) skutkové tvrdenie oboch sporových strán o výške primeranej náhrady (§ 186 ods. 2
CSP). Tá okolnosť, že predmetné navýšenie primeranej náhrady oproti záverom znaleckého posudku
bolo stranami prezentované s motiváciou skoršieho ukončenia sporu, nie je pre dotknutý dôsledok
osobitnejšie významná. Nemožno pritom opomínať, že pri určení spoluvlastníka, ktorému budú

nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva (čo bolo kardinálnou dilemou súdeného prípadu),
zohrávala i výška primeranej náhrady dôležitú rolu. V nemalej miere totiž podmieňovala spojitosť
(schopnosť vyplatenia protistrany), ktorá bola pre „výber“ výlučného vlastníka určujúca. Len na okraj
krajský súd dodáva, že v súdnej praxi je už dlhodobejšie ustálené, že hodnota vymedzená v znaleckom,
resp. odbornom posudku nie je výlučne určujúcou. Naopak, zákonný termín „primeraná náhrada“ zahŕňa
i ďalšie elementy a ukazovatele; neraz aj nie vyslovene ekonomické, či právne.

25. Nakoľko obe sporové strany mali záujem na nadobudnutí predmetu spoluvlastníctva do svojho
výlučného vlastníctva, je krajský súd toho názoru, že výška náhrady 45.000 eur, ktorá bola ponúkaná
každou sporovou stranou na výplatu protistrany, je - napriek značnej relatívnosti vnímania daného
pojmu - tiež spravodlivá, resp. spravodlivejšia než 41.050 eur určená znaleckým posudkom. Oproti
predchádzajúcemu stanovisku vymedzenému v rozsudku z 30.1.2020 krajský súd za súčasť zhodného

tvrdenia strán vyhodnotil aj „prepojenie“ výšky primeranej náhrady 45.000 eur s tým, že každá zo strán
si bude sama znášať trovy jej vzniknuté.

26. Keďže žalovaná na základe (v tom čase právoplatného a vykonateľného) rozsudku odvolacieho súdu
žalobcovi sumu 45.000 eur titulom finančného vyrovnania už vyplatila (ide o výslovné tvrdenie žalovanej

relevantne žalobcom nespochybnené, a teda nesporné - § 151 ods. 1 CSP), krajský súd uvedenému
prispôsobil formuláciu zmeňujúceho výroku. Jeho konštatačná forma („výška primeranej náhrady za
spoluvlastnícky podiel žalobcu je 45.000 eur“) reflektuje stav, kedy povinnosť žalovanej ako povinného
subjektu ku dňu (aktuálneho) rozhodovania odvolacieho súdu už bola splnená.

27. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia (hoci len čiastočnej) rozhodoval krajský súd v
zmysle § 396 ods. 2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1, § 255 a 453 ods. 3 CSP) o nároku na náhradu
trov celého (prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho) konania. V spore o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je nutné úspešnosť strán vnímať v širších súvislostiach zahŕňajúcich -
okrem iného - aj postoj strán v štádiu pred uplatnením daného nároku na súde. Z obsahu spisu, ako aj

z vyjadrení samotných strán, je zrejmé, že v súdenom prípade bol pred začatím konania iniciatívnejší
žalobca. Žalovaná až v reakcii na jeho výzvy (že ju vyplatí) reagovala rovnakou ponukou.
28. Vzhľadom na takmer absolútnu neschopnosť strán vzájomne komunikovať a zhodnú veľkosť ich
spoluvlastníckych podielov jedinou skutočne reálnou možnosťou nielen usporiadania ich právnych
pomerov, ale aj faktickej dispozície s predmetom spoluvlastníctva bolo súdne konanie. Preto je potrebné

zdôrazniť, že bez podania odvolania žalobcom voči prvému rozsudku okresného súdu o zamietnutí
žaloby by stav právnej i faktickej neistoty medzi stranami odstránený nebol. Krajský súd len pre úplnosť
dodáva, že žalovaná dotknuté rozhodnutie okresného súdu odvolaním nenapadla.

29. Obe sporové strany žiadali prikázanie predmetu spoluvlastníctva do svojho výlučného vlastníctva.

Obaja (pôvodní) spoluvlastníci spĺňali podmienky na prikázanie vecí do ich výlučného vlastníctva (resp. z
opaku, ani u jedného nebola zistená žiadna relevantná okolnosť, pre ktorú by nemohol byť v budúcnosti
výlučným vlastníkom), „úspešný“ však mohol byť len jeden z nich. Laicky povedané, hoci rozhodnutie
o „výbere“ budúceho výlučného vlastníka sa odvíjalo od úvah matematicky vyjadrených vzájomným
pomerom 51% ku 49% v prospech tej či onej strany, verdikt v danej otázke musel znieť 100% ku 0%

v prospech len jednej strany.
30. Za daných okolností rozhodne nemožno hovoriť o (plnom) úspechu žalovanej a (plnom) neúspechu
žalobculennazákladeskutočnosti,žežalovanásastalavýlučnouspoluvlastníčkoupôvodnespoločných
nehnuteľných vecí. Žalobca nebol neúspešný v tom, že by spoluvlastníctvo bolo zrušené proti jeho vôli
(naopak on bol tou stranou, ktorá v konaní využila všetky dostupné procesné prostriedky na dosiahnutie

zrušenia nefunkčného spoluvlastníctva) a ani v tom, že by spoluvlastníctvo bolo vyporiadané iným
zákonným spôsobom. V konečnom dôsledku tiež v otázke výšky primeranej náhrady došlo k jej určeniu
na základe žalobcom dlhodobo prezentovanej argumentácie - tvrdenej výšky finančného vyrovnania.31.Navyše,akojevyššiekonštatované,vrámciaktuálnehoodvolaciehokonaniaboloustálené,ževýška
primeranej náhrady v rozsahu 45.000 eur bola bezprostredne spojená s tým, že každá zo strán si bude
sama znášať trovy jej vzniknuté. Rozoberané východiská a úvahy podmieňujú (komplexný) záver, že

úspech oboch strán v spore bol približne rovnaký (§ 255 ods. 2 CSP), z ktorého titulu žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania.

32. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.