Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6223010050
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6223010050.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. augusta 2023, v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a JUDr.
Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného N. Y., stíhaného pre zločin sexuálneho násilia podľa §
200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora voči rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 10T/16/2023 zo dňa 29. 05. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného N. Y. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 10T/16/2023 zo dňa 29. 05. 2023, bol obžalovaný N.
Y. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
a to za skutky, ktorých sa dopustili tak, že

presne nezisteného dňa v dobe od 04.11.2022 do 11.11.2022 na lúke nachádzajúce sa vedľa rodinného
domu č. XX v obci I. potom, čo prekonal odpor poškodeného maloletého J. K., nar. XX.XX.XXXX a
maloletého zvalil do trávy, bozkával maloletého na krku, následne maloletému vyzliekol vrchné nohavice
tak, že maloletý zostal oblečený v spodnom prádle, obchytkával ho po nahom tele a hovoril mu: „Poď,
vyhoň mi ho!“, pričom maloletý ležal na chrbte, obvinený sa na neho ľahol, ale nakoľko maloletý
kričal o pomoc, tak ho obvinený pustil, na čo sa mu maloletý vytrhol, skryl sa v burine a obliekol si

nohavice a ušiel, čím uvedeným konaním spôsobil maloletému J. K., nar. XX.XX.XXXX drobné odreniny
na oboch stranách krku, s ktorými maloletý nevyhľadal lekárske ošetrenie,

- dňa 11.11.2022 v čase o 22.00 h v priestoroch starej opustenej budovy materskej škôlky v obci I. XX,
ako druh matky maloletého J.K., nar. XX.XX.XXXX žijúci s maloletým v spoločnej domácnosti, donútil
mal. J.K., nar. XX.XX.XXXX k sexuálnym praktikám tým spôsobom, že potom ako vlákal do budovy pod

zámienkou, že sa idú vymočiť, ho strhol dnu za oblečenie, dal maloletému ruku na ústa, aby nekričal o
pomoc a prikázal mu: „vyhoň mi vtáka“, pričom stáli oproti sebe, obvinený maloletého bozkával na líca
krk, neustále ho držal za ľavú ruku, aby nemohol ujsť, a následne voľnú ruku maloletého priložil na svoj
pohlavný úd a prikázal maloletému, aby ho ukojil rukou, čo maloletý aj urobil, potom páchateľ uvoľnil
zovretie ruky maloletého, utrel výron semena z časti do detského overalu modrej farby s červeným
pruhom v miestnosti škôlky a sčasti ho zahrabal nohou do piesku, obvinený N. Y. povedal maloletému,

aby o tom nikomu nehovoril a následne spolu z miesta činu odišli, pričom obvinený mal vedomosť, že
maloletý nedosiahol vek 15. rokov, čím uvedeným konaním spôsobil maloletému J.K., nar. XX.XX.XXXX
podľa lekárskej správy MUDr. Y. C. zranenie v oblasti krku - susp. odrenina 0,5 x 2 cm, vyžadujúce si
lekárske jednorázové ošetrenia.

Za toto konanie ho Okresný súd Veľký Krtíš odsúdil podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. c)

Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
6 rokov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu zaradil obžalovaného doústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. mu uložil aj ochranné
psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Uvedený rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním napadli jednak
obžalovaný N. Y. a to podaním svojho obhajcu, ako aj okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši.

Okresný prokurátor v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že pokiaľ ide o výrok o vine, tak s týmto v
napadnutom rozsudku súhlasí, avšak nie je presvedčený o tom, že je správny výrok ohľadne trestu,

ktorý bol obžalovanému za takúto trestnú činnosť uložený a to vo výmere 6 rokov, teda pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa prokurátora je nesprávne, ak okresný súd uviedol,
že obžalovaný je pracovitý človek, ktorý sa snaží starať o rodinu, pretože ide o osobu mentálne zaostalú,
zo znevýhodneného sociálneho prostredia a plne si neuvedomoval protiprávnosť svojho konania. Takýto
záverokresnéhosúdunepovažujeokresnýprokurátorzasprávny,pričompoukázalnato,žeohľadneust.
§ 39 Tr. zák., podľa ktorého okresný súd znížil výmeru uloženého trestu obžalovanému, ten umožňuje

riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam
konkrétnehoprípadualebopomerompáchateľa.Medzitakétoskutočnostivšakskutočnostiohľadneobž.
N. Y. nepatria. Okolnosti konania obžalovaného svojím významom a intenzitou nevybočujú vo výraznej
miere z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, ktoré by odôvodňovali zhovievavejší prístup súdu
pri ukladaní trestu a neexistujú ani také pomery osobitného zreteľa, na ktoré by súd musel brať ohľad.

Pokiaľideorodinuobžalovaného,takjehodnotenýakosnaživá,pracovitáosoba,ktorýsasnažípostarať
orodinuadružku,pričomvtejtosúvislostivšakprokurátoruvádza,žezlistinnýchdôkazovmožnovyvodiť
záver, že obžalovaný je skôr zlodej ako pracovitý človek, pričom od svojej družky a 2-ročnej dcéry už
dávno odišiel a preto je záver súdu o starostlivom druhovi rodiny pochybný. Preto je prokurátor toho
názoru, že súd nesprávne aplikoval ust. § 36 písm. c) Tr. zák. a neopodstatnene priznal obžalovanému

poľahčujúcu okolnosť, že sa dopustil trestnej činnosti v príčinnej súvislosti s negatívnymi dôsledkami
svojejduševnejchoroby,nakoľkocharaktertejtoduševnejchorobynesúvisísosexualitouobžalovaného.
Z uvedeného dôvodu preto prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a
obžalovanému uložiť trest najmenej vo výmere 7 rokov odňatia slobody, teda na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby, zaradiť ho do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia a uložiť mu

ochranné liečenie ústavnou formou.

Voči napadnutému rozsudku, cestou svojej obhajkyne, podal odvolanie aj obžalovaný N. Y., kde
obhajkyňa za obžalovaného v dôvodoch odvolania uviedla, že obidva skutky, ktoré sú obžalovanému
kladené za vinu, stoja len na výpovedi poškodeného maloletého J. K., všetky ostatné výpovede sú len

nepriamymi výpoveďami o tom, čo sa malo v uvedenom prípade stať. Naďalej obžalovaný trvá na tom,
že skutok, ktorý sa mal stať od 04.11.2022 do 11.11.2022, nespáchal, nebolo preukázané jeho trvalé
spolužitie s družkou, z výpovede otca maloletého, ako aj z výpovede jeho matky, vyplýva, že sa v
mieste trvalého bydliska maloletého zdržiaval len občas a to z toho dôvodu, že ho matka maloletého
vyhadzovala a využívala ho len na prácu.

Podľa znaleckého posudku znalcov je zrejmé, že obžalovaný trpel v čase vyšetrovaných skutkov, aj
v súčasnosti trpí duševnou poruchou a to ľahkou duševnou zaostalosťou, táto sa u neho prejavuje
celkovým zaostávaním jeho duševného vývinu, jedná sa o trvalú poruchu, obžalovaný ťažko chápe
otázky, odpovede sú slabo informované, pričom mentálna úroveň dospelého obžalovaného je na

mentálnej úrovni maloletého poškodeného.

Vzhľadom k tomu má obhajoba za to, že takáto osoba nie je plne spôsobilá výkonu trestu a vzhľadom na
uvedené malo byť pri sankcionovaní obžalovaného dominantné uloženie ochranného psychiatrického
liečenia, pretože práve liečením možno dosiahnuť ochranu spoločnosti účelnejšie, ako výkonom trestu

odňatia slobody. Nahradenie trestu uložením ochranného liečenia je dôležité aj z toho hľadiska, že
zdravotný stav obžalovaného nie je možné pozitívne a účinne ovplyvniť výkonom trestu.

Z tohto dôvodu preto navrhla obhajkyňa, aby za použitia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bol obžalovanému
uložení kratší trest odňatia slobody a v prvom rade, aby mu bolo ukladané ústavné ochranné liečenie.

V dôsledku podaných odvolaní potom krajský súd vo veci určil termín verejného zasadnutia, na ktoré bol
riadne a včas eskortovaný z výkonu väzby obž. N. Y., bola prítomná aj jeho obhajkyňa , ako aj krajský
prokurátor.V konečnom návrhu potom obhajkyňa za obžalovaného uviedla, že okrem údajov uvedených v odvolaní,
bychcelaupozorniť,žepodľanejjejklientaninetuší,prečojepredsúdom,stálehovorí,žepoškodenému

nič zlého neurobil, veď ho nezbil. Jemu je jedno, či dostane 6 alebo 20 rokov, on tomu nerozumie, on
je na nízkej mentálnej úrovni, má narušenú orientáciu v časových súvislostiach a on len preto zmenil
výpoveď, lebo mu to povedali na cele a teraz ho strašia, že čo všetko mu budú robiť vo výkone trestu
odňatia slobody. On skôr patrí na liečenie a nie do výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský prokurátor v konečnom návrhu uviedol, že sa taktiež plnom rozsahu pridržiava podaného
odvolania, nebol dôvod akýmkoľvek spôsobom znižovať obžalovanému výmeru trestu, preto považuje
napadnutý rozsudok vo výroku o treste za nesprávny a navrhuje tento zmeniť tak, aby bol obžalovanému
uložený nepodmienečný trest 7 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia a aby mu bolo ponechané ochranné ústavné liečenie.

Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že on tomu poškodenému nič neurobil, družka od neho odišla
do Lučenca, inak súhlasí s tým , čo povedala jeho obhajkyňa.

Na podklade podaných odvolaní potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že tak
odvolanie obž. N. Y., ako aj odvolanie okresného prokurátora nie sú dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosť a po preskúmaní celého trestného spisu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na

objasnenie skutkového stavu veci tak, aby mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10
Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo, aj v ich súhrne v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. zák.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutie v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré všetky
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých

skutočností pokladal na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, na ktoré poukazovala obhajkyňa, teda na
nepriame výpovede svedkov a jedinú usvedčujúcu výpoveď maloletého poškodeného J. K.

Naviac v odôvodnení rozsudku je dostatočne presvedčivo zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal

s obhajobou obžalovaného a prečo tejto obrane neuveril. Aj krajský súd preto nemá pochybnosti o
správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože aj podľa krajského
súdu tieto výsledky zodpovedajú vykonanému dokazovaniu na hlavnom pojednávaní a aj nimi je
preukázané, že sa obžalovaný dopustil trestných činov tak, ako sú mu kladené za vinu v obžalobe.
Samotná skutočnosť, že obžalovaný trpí duševnou chorobou a nemal by byť vo výkone trestu odňatia

slobody, ale mal by byť liečený v liečebnom ústave, neznamená, že nie je možné ho za ním spáchanú
trestnú činnosť uznať vinným a uložiť mu trest odňatia slobody, najmä keď aj znalecký posudok znalcov
nehovorí o tom, že by ho bolo potrebné zbaviť svojprávnosti a zavrieť do ústavu, kde by sa liečil.

Správne postupoval okresný súd, keď za takéhoto stavu uznal obžalovaného vinným z trestnej činnosti

a správne mu uložil aj trest odňatia slobody, ktorý mu znížil o jeden rok pod zákonom stanovenú dolnú
hranicu trestnej sadzby, s takýmto postupom okresného súdu sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil
a na dôvody takéhoto rozhodnutia aj v konečnom dôsledku poukazuje.

Krajský súd je toho názoru, že okresný súd dostatočne presvedčivo odôvodnil svoj napadnutý rozsudok,

krajský súd nemá o týchto záveroch prvostupňového súdu pochybnosti a preto si ich osvojuje a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

Pokiaľ ide o tvrdenia okresného prokurátora, že je potrebné na obžalovaného vplývať trestom odňatia
slobody vo výmere až 7 rokov odňatia slobody, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby, tu krajský súd v zhode s tým, ako to uviedol v napadnutom rozsudku aj prvostupňový súd,
uvádza, že je potrebné prihliadať aj na duševnú chorobu, ktorou obžalovaný trpí a vzhľadom k týmto
okolnostiam je potom namieste znižovanie trestu obžalovanému v zmysle ust. § 39 Tr. zák. tak, ako tourobil okresný súd a preto aj krajský súd je toho názoru, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 6
rokov nepodmienečne, je správny a zákonný.

Nie je možné sa stotožniť ani s názorom obhajoby, že je potrebné úplne vylúčiť potrestanie u
obžalovaného N. Y. vzhľadom na trpiacu duševnú chorobu a len ho umiestniť do ústavu, kde by sa
podroboval ústavnej liečbe, pretože takýto záver znalecký posudok neudáva, nedáva možnosť súdu
takto postupovať a aj keď samotný obžalovaný ani na verejnom zasadnutí krajského súdu neprejavil
nejakébystrévyjadrovanieaskôrpôsobilutiahnutoaticho,neznamenáto,žesineuvedomujezávažnosť

svojej trestnej činnosti. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, keď sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil
s napadnutým rozsudkom, potom musel odvolania tak okresného prokurátora, ako aj obž. N. Y. ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.