Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 9, 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17P/124/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623202032
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6623202032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa - manžela: N.

N., U. XX.XX.XXXX, R. Z. XX, XXX XX Z. F. Č. I. E..XX, XXXXX Q., U., štátny občan Slovenskej republiky
a manželky navrhovateľa: U. N., U. XX.XX.XXXX, F. R. Z. XX, XXX XX Z., F. Č. D. E.. XX, XXXXX Y.,
U., štátna občianka Slovenskej republiky, za účasti maloletého dieťaťa: U. N., U. XX.XX.XXXX, bytom
ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode, takto

r o z h o d o l :

I.Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX H. Z., zapísané v knihe manželstiev

Okresného úradu D., G. Ú. Z., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, por. č. X r o z v á d z a .

II. Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať vo veci úpravy pomerov manželov k maloletému
dieťaťu: U. N., U.Á. XX.XX.XXXX na čas po rozvode a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol. Ako dôvod
uviedol, že s odporkyňou uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U obidvoch išlo o manželstvo prvé.

Z manželstva sa narodilo jedno dieťa U.. Manželstvo uzatvorili po niekoľkoročnej známosti. Okrem
menších nedorozumení bolo ich manželstvo pomerne harmonické až do minulého roka, kedy došlo
k narušeniu ich vzťahov. Prestali spolu komunikovať, hádky sa každým dňom stupňovali a prestali si
rozumieť a ich city ochladli. Vzťahy medzi manželmi z uvedených dôvodov zapríčinených obidvoma
stranami sú tak vážne narušené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj
spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie.

2. Manželka zaslala súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že súhlasí so všetkým, čo uviedol navrhovateľ
v návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Od marca
2023 s navrhovateľom nežijú už v spoločnej domácnosti a ani spolu nekomunikujú. Navrhovateľ má
už vážnu známosť, s ktorou žije v jednej domácnosti. Z toho dôvodu súhlasí, aby bolo manželstvo
rozvedené. Zároveň súhlasí, aby súd pojednával v jej neprítomnosti, nakoľko sa z pracovných dôvodov
nevie dostaviť na pojednávanie.

3. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že návrh podal z toho dôvodu, že v manželstve pretrvávali hádky,
nevedeli sa na ničom dohodnúť. Po narodení dcéry manželka sa venovala len dcére, čo mu aj jeden rok
po jej narodení rozumel, avšak tri roky od narodenia dcéry nespávali v jednej posteli, intímny vzťah bol
v podstate na bode mrazu, jemu to však chýbalo. Je pravda, že krátko po rozchode si našiel priateľku.Štyri mesiace je šťastne zadaný s priateľkou, chodia spolu do roboty a žijú normálnym životom, tak ako
sa má. Pracuje na tri zmeny, šesť dní v týždni, ale stále sa snaží si nájsť čas, aby sa mohol s dcérou
kontaktovať. Manželka mu to umožňuje, v tomto smere je rozumná a ústretová. Dcére dáva všetko, čo

je v jeho možnostiach a v silách. Ohľadne výživného sa to už rieši v Nemecku na súde. On už spolužitie
obnoviť nemieni a podľa neho to cíti tak aj manželka.

4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že prešetrili pomery na adrese trvalého bydliska rodičov
maloletej, rodičov tam nenašli. Správu zaslali súdu, na ktorej trvajú.

5. Oboznamuje sa návrh na začatie konania, sobášny list, doklady o príjme a výdavkoch otca, vyjadrenie
manželky.

6. Z pripojeného sobášneho listu bolo zistené, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa
XX.XX.XXXX H. Z.. U oboch išlo o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza maloletá dcéra U., U.

XX.XX.XXXX.

7. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

17. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona o rodine manželstvo je záväzkom muža a ženy. Spoločnosť
tento jedinečný záväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

18. Podľa čl. 2 Základných zásad zákona o rodine rodina založená manželstvom je základnou bunkou

spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.

19. Podľa čl. 3 Základných zásad zákona o rodine rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným
poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je
najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorené otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytne

rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou a pomocou
pri výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa čl. 4 Základných zásad zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne
si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej

úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať detí v zhode s vlastným náboženským a filozofickým
presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a
povinnosti patri obidvom rodičom.

21. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,

ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo na základe takejto zmluvy
preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty
EurópskychspoločenstievaEurópskejúniemajúprednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky.Prevzatie
právne záväzných aktov, ktoré vyžaduje implementáciu, sa vykonáva zákonom alebo nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.

22. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo
anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu

a) na ktorom území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva,
alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred
podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne
pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej

Británie a Írska tam má „domicil“,
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia „domicil“.

23. Podľa citovaných ustanovení je vo veci rozvodu manželstva daná právomoc tohto súdu,

lebo obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Obaja manželia s rozvodom
manželstva súhlasili, ani jeden neprejavil záujem o obnovenie spolužitia. Manželia nežijú v spoločnej
domácnosti. Manžel má už novú známosť a v danom prípade bol preukázaný kvalifikovaný rozvrat
manželstva.Manželstvosineplnísvojefunkcie,keďžemanželianežijúvspoločnejdomácnosti,spoločnenevychovávajú maloleté dieťa a ani spolu intímne nežijú, preto v danom prípade nie je predpoklad
na obnovenie manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že
sú splnené podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom a preto návrhu navrhovateľa vyhovel a

manželstvo účastníkov konania rozviedol.

24. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p“). s konaním o rozvod manželstva
je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

25. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 9 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu
Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

27. Podľa § 161 ods. 2 C. s. p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

28. Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase

začatia konania.

29. Podľa čl. 8 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ods. 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení
článkov 9, 10 a 12.

30. Podľa čl. 12 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu pri výkone svojej
právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva majú
právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:
a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinností k dieťaťu a
b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným

jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

31. Podľa čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.decembra 2008 o právomoci rozhodnom práve,
uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je
právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:

a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo

d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

32. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletému

dieťaťu na čas po rozvode. Preskúmaním veci dospel súd k záveru, že maloleté dieťa má obvyklý
pobyt v Nemecku. Zo spisového materiálu a z prednesov na pojednávaní vyplýva, že obaja rodičia
sú štátni príslušníci Slovenskej republiky a v súčasnej dobe už niekoľko rokov žijú a pracujú mimo
územia Slovenskej republiky a to v Nemecku. Nežijú spolu, každý z nich vedie samostatnú domácnosť
mimo územia Slovenskej republiky. V Nemecku rovnako dlho žije aj ich maloletá dcéra, ktorá žije s

matkou. Ich prítomnosť v Nemecku nemá teda dočasný alebo príležitostný charakter. Niet teda žiadnych
pochybností, že maloleté dieťa má obvyklý pobyt v Nemecku.

33. Súd má za to, že výluky z určenia všeobecnej právomoci (čl. 8) podľa čl. 9,10 a 12 nariadenia Rady
(ES) č. 2201/2003 nemožno v tomto prípade použiť. Do úvahy by prichádzalo len použitie ustanovenia čl.

12 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, avšak preto, aby Slovenský súd, ktorý má právomoc podľa
čl. 3 (na základe návrhu na rozvod manželstva) mal právomoc aj v tejto veci, ktorá sa týka rodičovských
práv a povinností a ktorá súvisí s návrhom na rozvod manželstva, museli by byť kumulatívne splnené
nasledovné podmienky a to aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu (ods.1) a manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo
iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa (ods. 2).

34. Obaja rodičia majú rodičovské práva a povinností k maloletému dieťaťu, teda prvá podmienka
je splnená. Matka ani otec neuviedli výslovne písomným podaním adresovaným súdu, že prijímajú
právomoc slovenských súdov konať a rozhodovať vo veci a súd má za to, že ak by aj bolo možné
považovať niektoré z vyjadrení, či skutočnosti manželky alebo manžela za „iný jednoznačný spôsob“
takéhoto prejavu, stále nemožno opomenúť fakt, že druhá podmienka pre založenie právomoci

slovenských súdov podľa čl. 12 ods. 1 nariadenia je podmienka najlepším záujmom dieťaťa. Ani matka
ani otec neodôvodnili, prečo považujú právomoc nemeckých súdov za rozpornú so záujmom maloletého
dieťaťa a nevyplýva to ani z okolností prípadu. Maloleté dieťa žije v Nemecku, rodičia tam žijú, matka
tam pracuje, dieťa sa tam vzdeláva. Niet žiadneho dôvodu pre prijatie záveru, že je v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa, aby vo veci konal a rozhodoval slovenský súd, v ktorého obvode sa maloleté dieťa
združuje len príležitostne. Naopak v záujme riadneho prešetrenia pomerov v súvislosti s riešením otázky,

do koho osobnej starostlivosti má byť maloleté dieťa zverené, je na mieste hovoriť o záujme maloletej,
aby takéto šetrenie bolo realizované úradmi a orgánmi príslušnými podľa jeho obvyklého pobytu (teda
orgánmi nemeckými), ktoré na základe daných zistení aj rozhodnú. Z uvedeného dôvodu tak nemožno
konštatovať naplnenie druhej podmienky pre právomoc slovenských súdov. Súd je toho názoru, že je v
záujme maloletého dieťaťa, aby jeho vec riešil ten súd, v obvode ktorého má dlhodobo obvyklý pobyt,

keďže všetci účastníci konania sa fakticky nachádzajú na území Nemecka.

35. Keďže maloleté dieťa v čase začatia návrhu nemalo (ani v súčasnosti nemá) obvyklý pobyt na
území Slovenskej republiky, nie je daná právomoc slovenských súdov na konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale je daná právomoc nemeckých súdov vecne

a miestne príslušných podľa práva Nemecka.

36. Čo sa týka určenia právomoci súdu, ktorý je oprávnený rozhodovať o vyživovacej povinnosti rodičov
k dieťaťu, súd vychádza z ustanovenia čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, pričom má za to, že podľa
daného ustanovenia má právomoc rozhodovať o danej veci nemecký súd. Ako kritérium pre určenie

právomoci nemeckého súdu možno na daný prípad aplikovať ustanovenie písmena a), b) a d).

37. Od počiatku teda neboli splnené podmienky pre začatie a vedenie konania (podmienka právomoci
súdu)onávrhunaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuatiežvyživovacej
povinnosti, preto súd vyslovil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy pomerov manželov k ich

maloletému dieťaťu na čas po rozvode (vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode a vo veci vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode) a preto konanie v tejto časti zastavil.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C. m. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) je odvolanie možné

odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie
dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 C. m. p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať

konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 C. m. p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 C. m. p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 367 ods. 3 C. m. p. uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.