Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216010038
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7216010038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov

JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, v trestnej veci obžalovaného A. A., pre
obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. e), ods.5 písm. a) Tr. zák., na verejnom
zasadnutí konanom dňa 23. augusta 2023, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.2.2023, sp. zn. 8T/3/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému A. A., nar. XX.X.XXXX v B., bytom B., C. D. E. X, ukladá
podľa § 212 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák., § 39 ods.1, ods.3 písm. e) Tr. zák. trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. A. za vinného z pokračovacieho zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák.
účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že

v B. F. C. G. B. D. C. H. E. X v objekte pešieho podchodu E. X od presne nezistenej doby v roku

1993 až do 27.2.2014 potom, ako tam zriadil prevádzku denného baru „I.“ na základe nájomnej zmluvy
č. XXX/XXXX zo dňa 29.9.1993 s I. B., túto nelegálne napojil z rozvodnej skrine elektrickej energie
zabezpečujúcej verejné osvetlenie umiestnenej v blízkosti vstupu do prevádzky denného baru v mieste
pred elektrickým meracím prístrojom na rozvod elektrickej energie, ktorú následne bez oprávnenia a bez
úhrady odoberal, čím podľa znaleckého posudku z odboru elektrotechniky mal spol. Východoslovenská
distribučná, a.s., so sídlom Mlynská č. 31, 042 91 Košice spôsobiť škodu vo výške 148 823,67 eur.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák.
trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. spol. Východoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Mlynská č. 31, 042 91
Košice, IČO: 36 599 361 s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie čo do výroku o vine aj treste okresný prokurátor, ktoré následne aj písomne

odôvodnil.Vdôvodochodvolaniauvádza,žeokresnýsúdsvojpostupodôvodniltým,žebezakýchkoľvek
pochybnostínebolopreukázanéskutočnémnožstvoneoprávneneodobratejelektrickejenergie.Okresný
súd odôvodnil svoj postup, a tiež poukázal na to, že nemôže mať žiadne pochybnosti o vine a rozhodol
tak, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorej odber podlieha
spoplatneniu na základe osobitného predpisu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, čím naplnil
znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. e), ods.4 písm. b) Tr. zák. Prokurátor

je toho názoru, že konanie obžalovaného napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa §
212 ods.2 písm. e), ods.5 písm. a) Tr. zák. ako obzvlášť závažného zločinu krádeže. Navrhol uložiť
obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov nepodmienečne, eventuálne zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom
obhajcu J. K. I., D., I., I. tým, že obžalovaný podal dňa 20.12.1993 žiadosť na Správu mestských
komunikácií Mesta Košice o inštaláciu elektrickej prípojky. Všetci nájomcovia mesta v 90. rokoch neboli
samostatnými odberateľmi elektrickej energie, ale táto bola dodávaná vlastníkovi nehnuteľnosti, teda
mestu a nájomcom bola iba refakturovaná. Obžalovaný by teda nemohol spôsobiť škodu spoločnosti

Východoslovenská distribučná a.s., ale len I. B.. So spoločnosťou Východoslovenská distribučná a.s.
navyše uzatvoril mimosúdnu dohodu o urovnaní, aby mohol byť zapojený ako individuálny odberateľ
elektrickej energie a zaplatil jej sumu 13.954,16 eur. Práve táto suma bola vyčíslená uvedenou
spoločnosťou za obdobie troch rokov spätne ako škoda vzniknutá na jej úkor. Obžalovaný sa navyše
v rokoch 2000 – 2005 dlhodobo zdržiaval z pracovných dôvodov vo Veľkej Británii. Zatvorenie baru pre

neprítomnosť obžalovaného v tomto období potvrdila aj svedkyňa L. M.. Suma 148.823,67 eur vyčíslená
súdnym znalcom je úplne irelevantná, keďže súdny znalec vôbec nebol v objekte baru „I.“ na H. X
N. B.. Navyše stanovil spotrebu elektrických prístrojov z aktuálneho obdobia aj na prístroje spred 20
rokov s úplne inými technickými parametrami. S poukazom na zásadu v pochybnostiach v prospech
obžalovaného by mal byť obžalovaný spod obžaloby oslobodený. Obžalovaný navyše vždy poskytoval

OČTK súčinnosť a nezapríčinil prieťahy v konaní. Nemá záznam v odpise registra trestov a prejavil
ľútosť na pojednávaní 7.2.2023.

Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Zobsahuspisovéhomateriálujezrejmé,žeprokurátorpodalobžalobudňa14.1.2016,vecbolapridelená
náhodným výberom po zániku funkcie predchádzajúceho sudcu dňa 9.12.2016 do nového súdneho

oddelenia, z tohto dôvodu bolo hlavné pojednávanie vykonané znovu.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, zástupcu
poškodenej strany, svedkov O. A. A., P. Q. N., K. R., S. N., I. H., O. N., L. M., P. I., P. K. D., J. N. L., P. I.
I., Q. I., P. I. B., P. N. A., P. K., D. O., znalca H. P. B. B., D. a oboznámením listinných dôkazov.

Na základe takto vykonaného dokazovania po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj v ich
vzájomnej nadväznosti prvostupňový súd nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom
konaní, súd alebo niektorá procesná strana rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný A. A. odmietol urobiť prehlásenie, či je vinný alebo nevinný a na novom hlavnom
pojednávaní využil právo na odopretie výpovede.Svedkyňa O. A. A., bývalá manželka obžalovaného uviedla, že jej manželstvo s obžalovaným trvalo od
r. 1987 do r. 2014, z toho žili spolu do roku 2005. V dennom bare „I.“ bola len zriedkavo, obžalovaný sa
jej nezmieňoval, či má vysporiadané záležitosti súvisiace s úhradou za odber elektrickej energie.

Svedkyňa P. Q. N., pracovníčka I. I. B. vypovedala, že I. B. uzatvorilo s obžalovaným v roku 1993 zmluvu
na prenájom podchodu nachádzajúceho sa pod komunikáciou na G.. B.. Podchod, pokiaľ slúžil svojmu
pôvodnému účelu, musel byť osvetlený a odvodnený. Obžalovaný na základe stavebného povolenia a
na vlastné náklady ho zrekonštruoval na prevádzku denného baru.

Svedkovia K. R. a S. N., inšpektori sieťových pripojení v spoločnosti VSD, a.s. Košice, vykonali na
pokyn nadriadeného s asistenciou polície mimoriadnu kontrolu odberného miesta - denného baru „I.“,
kde bolo podozrenie na neoprávnený odber elektrickej energie. Svedkovia ho vyzvali, aby ich zaviedol
k elektromeru, odvetil, že ho nemá a ukázal, odkiaľ je napojený na odber elektrickej energie. Zistili,
že elektroinštalácia objektu bola napojená mimo meradla na prívodový kábel v rozvádzači verejného

osvetlenia, ktorý sa nachádzal pred prevádzkou baru. Situáciu zadokumentovali aj fotograficky a
odberné miesto odpojili, dokumentáciu postúpili príslušnému úseku VSD, a.s.

Svedok P. K. bol v roku 1993 vedúcim Mestskej prevádzkovej správy Východoslovenskej energetiky,
š.p. v Košiciach. Uviedol, že záujemca o odber elektrickej energie si musel podať žiadosť, v ktorej

musel zadefinovať pripojovacie podmienky. Po ich preverení, ak boli odsúhlasené, si budúci odberateľ
zabezpečil realizačný projekt. Po jeho schválení pracovníci úseku odbytu namontovali elektromer a aj
napojenie na distribučnú sieť. Jeho zamestnávateľ mal na úseku odbytu aj pracovníkov, ktorých náplňou
práce bolo odhaľovanie neoprávnených odberov elektrickej energie.

Svedok D. O. pracoval od r. 1989 vo Východoslovenskej energetike ako technik merania. Firma
prechádzalatransformáciami adostalsanapozíciuvedúcehoodbytu.Vr.2002donejvstúpilzahraničný
investor a okolo r. 2007 sa stal manažérom pre najväčších odberateľov - zákazníkov VSE Holding. V
období rokov 2002 - 2004 vstupovali na trh s elektrickou energiou už aj iné subjekty. Firma vykonávala
preventívnu činnosť, okrem radových zamestnancov to boli technici odbytu a obvodní montéri. Vznikol aj

špeciálne zameraný odbor kontroly neoprávnených odberov, ktorý pracoval s anonymnými podnetmi a
zisteniami pracovníkov pri odstraňovaní porúch, pri odpočtoch, pri výmenách elektromerov a podobne.
Merania pre verejné osvetlenia sa nachádzali v hlavných rozvádzačoch, ktoré sú umiestňované popri
cestách alebo na fasádach budov. Verejné osvetlenie sa ovládalo cez rozvodné skrine, ktoré boli
v správe organizácie Mestské komunikácie Košice, neskôr spol. N., A.. Či malo verejné osvetlenie

napojenie na odber elektrickej energie denne počas 24 hodín, svedok nevedel uviesť. Po vzniku
distribučných spoločností sa zmenila jednotková cena za 1 kW/h, pretože obsahovala cenu za silovú
energiu, za distribučné poplatky a za ďalšie poplatky. Ceny stúpali a boli rozdielne pre obyvateľstvo a
pre podnikateľské subjekty.

Svedok P. N. A. bol v rokoch 1992 - 1999 riaditeľom Rozvodného závodu Košice Východoslovenskej
energetiky, š.p. Košice. Uzatváranie zmlúv na odber elektrickej energie realizovali pracovníci úseku
odbytu. Realizáciu slučiek - napojenie odberateľov realizoval úsek montáží rozvodného závodu VSE,
š.p., ale aj iné oprávnené subjekty. Pokiaľ v danej veci existoval rozvádzač verejného osvetlenia, nemal
byť problém namontovať osobitný elektromer pre zriadenú slučku na odber elektrickej energie pre

denný bar. Organizácia mala vedomosť o čiernych odberoch prevažne v tých lokalitách kraja, kde boli
sústredené rómske osady.

Svedok P. I. B. bol v rokoch 1995 - 2002 konateľom a riaditeľom mestskej spoločnosti N., A., v predmete
činnosti, ktorej bolo okrem iného prevádzkovanie verejného osvetlenia v Košiciach, ktoré predtým

zabezpečovala Správa mestských komunikácií Košice. Svedok jednoznačne uviedol, že pokiaľ by bol
bod neoprávneného napojenia za elektrickým meraním pre verejné osvetlenie, len vtedy by bol dôvod
na uzatvorenie zmluvy o odbere elektrickej energie so spol. N., A., resp. predtým so Správou mestských
komunikácií Košice. Elektromery pre verejné osvetlenie v rozvádzačoch platilo I. B.. Pretože prevádzka
denného baru mala bod napojenia pred ich elektromerom, mohol mať obžalovaný s ich organizáciou

iba zmluvu o sprístupnení rozvádzača pre realizáciu káblovej slučky na elektrické napojenie svojej
prevádzky. Túto slučku mohla v danom čase zrealizovať iba spol. Východoslovenská energetika, š.p.
Košice a logickým zavŕšením tohto postupu v teréne mala byť montáž elektromeru pre meranie spotreby
elektrickej energie v dennom bare. Svedok ozrejmil aj to, že počas dňa sú siete verejného osvetlenia beznapätia, nie je dôvod ich napájať. Pokiaľ spol. N., A. mala uzatvorené nejaké zmluvy na odber elektrickej
energie, týkali sa iba nočného osvetlenia billboardov.

V blízkosti prevádzky denného baru „I.“ bola zriadená v pešom podchode podobná prevádzka, ktorú
mala spoločnosť B., A.. Svedkyňa J. N. L. uviedla, ako jej spoločník v r. 1994 - 2008, že nájomnú
zmluvu mali uzatvorenú s I. B.. Priestor zrekonštruovali podľa stavebného projektu, od r. 1995 v ňom
prevádzkovali piváreň, neskôr herňu a v nadzemnej časti potraviny - večierku. Nemala na starosti
ekonomické veci, keďže prebehla riadna kolaudácia objektu, má za to, že existovala riadne uzavretá

zmluvanaodberelektrickejenergie.ObdobnevypovedalasvedkyňaQ.I..SvedokP.I.I.,konateľuviedol,
že obžalovaného pozná ako majiteľa podobnej prevádzky, ktorú otvoril pred nimi; konzultoval s ním
niektoré technické veci, nie však napojenie na distribučnú sieť elektrickej energie. Svedok tvrdil, že mali
uzatvorenú zmluvu so spol. N., A. o odbere elektrickej energie asi na 20 kW/h. Ku skutočnosti, že žiadosť
o pripojenie (čl. 393-395) podal ako konateľ prevádzkovateľovi distribučnej sústavy Východoslovenskej
energetike, a.s. až dňa 21.11.2012 uviedol, že „asi im to posunula spol. N., A.“. Prítomnosť pracovníkov

VSE registroval, pretože keď robili odpočty, ohlásili sa u nich pri bare. Odčítavali im dva elektromery,
ktoré boli na denný a nočný prúd. Či robili odpočty aj na prevádzke obžalovaného, nevedel. V súčasnosti
má spoločnosť B., A. zmluvu na odber elektrickej energie s dodávateľom E., A.. Slovensko.

SvedokO.N.,bývalýšvagorobžalovanéhouviedol,žekeďobžalovanýzačalprevádzkovaťbar,pracoval

u neho iba tri mesiace. Čapoval a roznášal pivo, bolo to pred 24 rokmi, preto sa nepamätá na vybavenie
priestoru elektrickými spotrebičmi. Pred rozvodom žil obžalovaný s jeho sestrou v byte na ul. E. N. B..

Svedkyňa I. H. vypovedala, že v bare „I.“ pracovala od 1.7.1994 do februára 1995 na pozícii „všetko“.
Bar nemal denné svetlo, stále svietili neóny, bol dobre osvetlený, bola tam klimatizácia, ktorá sa spúšťala

ručne. V miestnosti bol jeden výherný automat, ale až neskôr, ako tam začala pracovať. Bol tam výčapný
pult, väčšia a menšia chladnička, otvorený chladiaci box, dvojplatnička a mikrovlnka. Pri 7 stoloch mohlo
sedieť cca 35 zákazníkov a dalo sa sedieť aj pri bare. Jedna miestnosť slúžila obžalovanému ako
kancelária, bol v nej ohrievač. Aké boli teploty v zime a v lete, nevedela odhadnúť, keď jej bolo chladno,
pracovala v čižmách. Bar bol otvorený 7 dní v týždni aj cez sviatky; otváracie hodiny mal od 13.00 hod.

do 23.00 hod., pokiaľ boli zákazníci, bol otvorený ešte hodinu po polnoci. S obžalovaným sa rozišla v
zlom, či bol bar neskôr nejaký čas mimo prevádzku, nevie, ale počula od viacerých susedov, že sa z
neho stal „bordel“.

Svedkyňa L. M. vypovedala, že v bare „I.“ pracovala ako čašníčka asi od r. 1996 alebo 1997 zhruba 4

roky. Pracovala aj cez sviatky 6-7 dní v týždni, od 13.00 alebo 14.00 hod. do 23.00 alebo 24.00 hod.,
niekedy ju striedal obžalovaný. V bare bolo 7 stolov, bolo tam prítmie, aj keď pre zákazníkov stále svietili
tri svietidlá, neboli to neóny, a nad barom boli dve malé svetlá. Pozdĺž steny bolo nejaké zariadenie,
ale nebolo teplo, keď jej bolo chladno, nechávala si obuté čižmy alebo teplé botasky. Počet výherných
automatov sa menil, boli tri a inokedy dva. Chladničky boli dve rôzne veľké, jeden výčap na pivo, jedna

rýchlovarná kanvica, dvojplatnička tam nebola. Odišla z osobných dôvodov a evidovala, že neskôr bol
bar nejaký čas zatvorený.

Svedkyňa P. I. uviedla, že je kamarátkou obžalovaného. Keď bar otváral, nemal príslušné „papiere“,
vtedy mu s tým pomohla. Napojenie na elektrickú distribučnú sieť spolu neriešili. Z vybavenia priestoru si

pamätá len to, že bol riadne osvetlený, boli v ňom stoličky, barový pult, chladnička a nebolo tam horúco,
obsluhoval jeden čašník. Či sa jej kamarát - obžalovaný zdržiaval niekedy v období rokov 1993 - 2014
v zahraničí, nevedela.

Svedok P. K. D. pracoval ako manažér technického zabezpečenia výherných automatov v spol. B., A. v

rokoch 2003 - 2017. Na základe zmluvy s obžalovaným boli v priestoroch baru „I.“ umiestnené výherné
automaty každý rok v inom počte, jeden rok štyri, nasledujúci rok dva a ďalší opäť štyri a podobne,
pretože podmienky sa stále menili. Výherné automaty mali spotrebu elektrickej energie podľa typu od
100 do 200 W a mohli byť zapnuté len počas otváracích hodín, teda od 18.00 hod. do 01.00 hod., pretože
nielen on, ale aj finančný správca chodil na kontroly. Spotreba energie bola pre automat rovnaká bez

ohľadu na to, či sa na ňom hralo alebo bol iba v pasívnom zapnutom režime.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru elektrotechnika a znalec doc. Ing. B. B., PhD. bol
na hlavnom pojednávaní k nemu vypočutý. Potvrdil jeho záver a uviedol, že pre výpočet výšky škodyvychádzal v prvom rade z dĺžky doby neoprávneného odberu, t.j. 7 720 dní. Vychádzal z dátumu podania
návrhu na kolaudáciu baru - 23.5.1994 a dátum 27.2.2014, kedy došlo k odhaleniu neoprávneného
odberu. Bral do úvahy všetky elektrické spotrebiče, ktoré boli podrobne zadokumentované pri zásahu

polície na mieste činu. Pri dĺžke času ich používania počas dňa vychádzal zo svedeckých výpovedí
v prípravnom konaní. Rok výroby jednotlivých elektrických spotrebičov nevedel, dokumentácia tento
údaj neobsahovala. Do úvahy bral aj zmeny v cenách elektrickej energie počas doby neoprávneného
odberuelektrickejenergie.Akbybolpešípodchodpočasrekonštrukciezaizolovaný,pripustilbyzníženie
vypočítanej výšky škody o 5%. Takúto informáciu však nemal, v predmetnom priestore ani nebol. Znalec

sa jednoznačne vyjadril, že bod pripojenia bol pred elektromerom rozvádzača pre verejné osvetlenie,
čiže jeho odber tento elektromer neregistroval, teda išlo o neoprávnený odber a ako poškodený
prichádza do úvahy len Východoslovenská distribučná spoločnosť, a.s. Košice, pretože túto oblasť
zabezpečuje iba daná spoločnosť.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti.

Podľa správy I. I. B. sú v majetku I. B. dva pešie podchody na G.. B.. Jeden je od r. 1993 prenajatý
obžalovanému A. A. a druhý je prenajatý od r. 1994 spol. B., A..

Obžalovanémuvznikloživnostenskéoprávnenieprepohostinskúčinnosťnaprevádzkenaul.H.E.Xdňa

16.6.1993 a od 2.5.2007 bolo rozšírené o priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových
výrobkov a obvyklých príloh a bezmäsitých jedál.

Obžalovaný uzavrel s I. B. dňa 29.9.1993 nájomnú zmluvu na peší podchod č. 1 o rozlohe 110 m2
na G.. B. za účelom súkromného podnikania na zriadenie denného baru. Zmluva neobsahuje žiadne

ustanovenie týkajúce sa odberu elektrickej energie a jej úhrady.

Dňa 1.7.1993 podal obžalovaný žiadosť o stavebné povolenie na prestavbu podchodu E. X, A.. B.; T.
U. V. D. B. P. nariadil prejednanie žiadosti a miestne zisťovanie na deň 21.7.1993, k čomu bol okrem
iných prizvaný Rozvodný závod VSE Košice, Štúrova 21.

Dňa 13.12.1993 bola I. I. B. doručená žiadosť obžalovaného o povolenie prekopávky chodníka, pretože
na jar 1994 chce začať „samotnú výstavbu“.

Dňa 20.12.1993 bola Správe mestských komunikácií Košice (SMK) doručená žiadosť obžalovaného o

udelenie súhlasu na inštaláciu prípojky na rozvádzač SMK v súvislosti s prestavbou podchodu č. 1 s
tým, že maximálny príkon by bol „do 5 kW“.

Dňa 4.8.1994 vydal Obvodný úrad životného prostredia Košice II povolenie na užívanie a prevádzku
baru „I.“ na ul. H. E. X N. B..

Obžalovaný uzatvoril so spol. B., A.. B. dve nájomné zmluvy na prenájom výherných prístrojov v
priestore baru „I.“, a to v počte 4 kusov od 15.9.2004 do 31.12.2006 a v počte 4 kusov od 25.10.2006
do 31.12.2007, pričom dňom 25.10.2006 bola zrušená zmluva predchádzajúca. Dňa 30.12.2008 bola
uzatvorená zmluva na prenájom 4 kusov výherných prístrojov na dobu určitú do 31.12.2009 a s

účinnosťou od 1.1.2010 na dobu neurčitú bola uzavretá zmluva na prenájom 4 kusov výherných
prístrojov. Podľa prehľadu tržieb, ktorý vyhotovila spol. B., A., boli na prevádzke baru „I.“ evidované tržby
od r. 2005 bez prerušenia každý rok až do marca 2014. Najvyššie tržby boli v r. 2008, potom už klesali
a v r. 2013 dosiahli zhruba len jednu tretinu z objemu tržieb v r. 2008.

Žiadosť o pripojenie do distribučnej siete jej prevádzkovateľovi Východoslovenská distribučná, a.s.
Košice podal konateľ spol. B., A.. B. P. I. I. dňa 21.11.2012.

Žiadosť o pripojenie do distribučnej siete prevádzkovateľa Východoslovenská distribučná, a.s. Košice
podal obžalovaný dňa 3.11.2014.

Podľa zápisu o zistenom neoprávnenom odbere (čl. 85) bolo dňa 27. 4. 2014 pracovníkmi VSD a.s.,
Košice kontrolou rozvádzača verejného osvetlenia pred objektom prevádzky „I.“ zistené, že v ňom bol
neoprávnene napojený kábel s označením CYKY4x16 mm2 priamo na prívodový kábel AYKY4x95 mm2pred hlavným ističom a pred meraním. Druhý koniec kábla CYKY4x16 mm2 bol pripojený na svorky
poistkových spodkov v hlavnej domovej skrini nachádzajúcej sa na vonkajšej stene prevádzky „I.“. Takto
odoberaná elektrina nebola meraná a následne ani fakturovaná.

Dňa15.10.2014uzatvorilobžalovanýsVýchodoslovenskoudistribučnoua.s.,Košice(VSD,a.s.)dohodu
o uznaní a splácaní dlhu, v ktorej potvrdil nespornosť a pravdivosť skutočnosti, že neoprávnene odoberal
elektrinu cez distribučnú sieť VSD a.s., čím mu vznikla povinnosť nahradiť škodu spôsobenú VSD a.s.,
Košice podľa § 46 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. (zákon o energetike) za obdobie od 28.8.2013 do

27.2.2014 vypočítanej podľa metodiky VSD a.s., Košice vo výške 6 954,16 eur.

Východoslovenská distribučná a.s., Košice oznámila, že do 27.2.2014 sa v ich registratúrnom zázname
nenachádza zmluva o pripojení s odberateľom A. A. pre odberné miesto na ul. H., B.. Rovnaké
stanovisko zaujala aj sesterská spol. Východoslovenská energetika, a.s. Košice, na ktorú prešli
k 1.7.2014 práva a povinnosti týkajúce sa dodávky elektriny z materskej spol. Východoslovenská

energetika Holding, a.s., Košice.

Magistrát I. B. oznámil (čl. 460), že I. B. ako nástupca organizácie Správa mestských komunikácií
a Správa komunikácií Košice neeviduje zmluvu na odber elektrickej energie so A. A. ako nájomcom
pešieho podchodu na G.. B. N. B..

Od 19.11.2014 realizuje združenú dodávku elektrickej energie na odberné miesto H. X B. pre odberateľa
A. A. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Bratislava.

Dňa 16.7.2021 o 13.00 hod. vykonal súd obhliadku miesta činu, pri ktorej nameral vonku pred

prevádzkou baru v tieni 26 °C a v priestore t.č. už bývalého denného baru teplotu 23 °C.

Na základe uvedených výsledkov dokazovania prvostupňový súd dospel k spoľahlivému záveru,
že obžalovaný A. A. spáchal trestný čin kladený mu obžalobou za vinu. Jednoznačne ho usvedčujú
svedkovia S. N. a K. R., zamestnanci Východoslovenskej distribučnej a.s., Košice, ktorí pri kontrole

rozvádzača verejného osvetlenia dňa 27.2.2014 konštatovali, že po technickej stránke sa jedná o
neoprávnený odber elektrickej energie a vyhotovili zápis o spôsobe napojenia denného baru na odber
elektrickej energie. Ich svedectvo a predmetný listinný dôkaz sú objektivizované výpoveďou svedka,
bývalého konateľa spol. N., A.. P. I. B.. Obžalovaný v rámci svojej obrany predložil kópiu svojej
žiadosti, ktorú adresoval 20.12.1993 Správe mestských komunikácií Košice. Tá sa však týkala iba

povolenia inštalácie elektrickej prípojky pre jeho denný bar do ich rozvádzača verejného osvetlenia
a nemala nič spoločné s následným odberom elektrickej energie a jej úhrady. Obžalovaný v r.
1993 mal 28 rokov, začínal podnikať a minimálne z korešpondencie príslušného štátneho orgánu
súvisiacou s kolaudáciou jeho denného baru mal vedomosť o existencii Rozvodného závodu Košice
Východoslovenskej energetiky, š. p. Košice, ktorý až do obdobia cca roku 2002 bol výhradným

dodávateľom elektrickej energie v regióne košického kraja. Vzhľadom na uvedené je vylúčené, aby
obžalovaný touto informáciou nedisponoval a nepožiadal označený subjekt o uzatvorenie zmluvy na
odber elektrickej energie pre prevádzku denného baru, keďže si musel byť vedomý, že jej odber nie
je bezplatný.

Z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom je zrejmé, že tento vykonal všetky dostupné a možné
dôkazy, iné dôkazy nie je možné vykonať aj vzhľadom na skutok, ktorý sa stal v roku 1993 – 2014.

Prvostupňový súd však dospel k záveru, že bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané skutočné
množstvo neoprávnene odobratej elektrickej energie, preto sa odklonil od právnej kvalifikácie skutku,

ktorú ustálil prokurátor. Svoje úvahy prvostupňový súd riadne a presvedčivo odôvodnil.

Škodou veľkého rozsahu, ktorú mal spôsobiť obžalovaný vo výške 148.823,67 eur, je najmenej
päťstonásobok škody malej, t.j. 500 x 266 eur = 133 000 eur (§ 125 ods. 1 Tr. zákona). Uvedená
hranica kvalifikačného znaku objektívnej stránky obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods.

2 písm. e), ods. 5 písm. a) Tr. zák. je v prejednávanej veci prekročená o 15 823,67 eur. Prokurátor
žaloval obdobie neoprávneného odberu elektrickej energie za viac ako 20 rokov (r. 1993 - 27.2.2014),
čo presahuje hranicu škody veľkého rozsahu v priemere ročne o cca 792,- eur (mesačne cca 66 eur).
Je teda zrejmé, že presný výpočet spotreby elektrickej energie za žalované obdobie má významnéopodstatnenie, pretože trestné sadzby sú výrazne odlišné. Pri žalovanom odseku 5 § 212 Tr. zák. je to
trest odňatia slobody desať až pätnásť rokov, pri odseku 4 je to rozpätie tri až desať rokov.

Ako vyplýva zo znaleckého posudku z odboru elektrotechnika, znalec vypočítal priemernú dennú
spotrebu všetkých elektrických spotrebičov, ktoré sa nachádzali v čase obhliadky na mieste činu, na
225,43 kWh. Najvyššiu dennú spotrebu mali mať štyri teplovzdušné ohrievače, dva elektrické olejové
radiátory a jeden stojanový infraohrievač spolu 148 kWh, pričom u všetkých uvažoval o dennej dobe
ich pripojenia 12 hodín s výnimkou stojanového infraohrievača, pri ktorom stanovil priemernú dennú

dobu jeho pripojenia na 8 hodín. Do výpočtu celkovej spotreby elektrickej energie boli pojaté aj letné
mesiace,kedymožnomaťoprávnenúpochybnosťotom,žepodobu12hodíndenneodoberalielektrickú
energiu zariadenia slúžiace na vyhrievanie priestoru. Pri úvahe, že neboli používané počas dvoch
letných mesiacov (2 x 31) je to za 20 rokov spolu 1240 dní, čo pri dennej spotrebe, ktorú vypočítal
znalec pre tieto spotrebiče spolu 148 kWh činí celkom 183 520 kWh. Nie je možné prehliadnuť ani tú
skutočnosť, že obžalovaný získal živnostenské oprávnenie v júni 1993 pre pohostinstvo a až v máji 2007

mal rozšírenú živnosť aj pre podávanie tepelne upravených jedál. Tomuto účelu mohli slúžiť mikrovlnka,
gril, fritéza, elektrický sporák, mraznička a minimálne jedna chladnička, ktoré mali mať spolu dennú
spotrebu elektrickej energie 19,83 kWh. Za obdobie od mája 1994 do mája 2007 ide spolu o 4 745
dní. Pri dennej spotrebe elektrickej energie uvedených spotrebičov je to spolu cca 94 900 kWh. Od
celkovej spotreby, ktorú znalec odhadol na 1 627 605 kWh bolo podľa názoru súdu potrebné odpočítať

minimálne súčet uvedených dvoch spotrieb, čím je výsledná spotreba za žalované obdobie objektívne
spochybnená.

Podľa § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák. je kvalifikačným znakom trestného činu krádeže závažnejší spôsob
konania, ktorým podľa § 138 písm. b) Tr. zák. je dlhší čas. Dlhším časom je časový úsek, ktorého dĺžka

je ovplyvnená intenzitou trestného činu. V prípade, že ide o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude
„dlhší čas“ kratší, ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou. Je zrejmé, že v danej veci sa nejedná
o jednorazovú trestnú činnosť ani o trestnú činnosť krátkeho trvania.

Pretože o vine nemal prvostupňový súd žiadne pochybnosti, neuznal právnu kvalifikáciu ustálenú

obžalobou a rozhodol tak, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na
veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, čím po stránke objektívnej naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. e), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák. Po stránke
subjektívnej konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože chcel spôsobom

uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je ochrana vlastníctva.

Pri rozhodovaní o druhu a výške trestu prvostupňový súd vychádzal zo základných zásad ukladania
sankcií, ktoré sú uvedené v § 34 a nasl. Tr. zák. Prihliadal predovšetkým na okolnosti trestného
činu, osobné pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy, pričom priťažujúce okolnosti nezistil

a poľahčovalo mu, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, čo vyplýva z odpisu jeho
registra trestov. Z miesta bydliska bola na obžalovaného podaná len správa o jeho evidencii k pobytu.
S prihliadnutím na individuálnu a generálnu prevenciu, ktorá má byť dosiahnutá uložením trestu, dospel
prvostupňový súd k záveru, že tento účel bude naplnený trestom odňatia slobody síce na spodnej hranici
trestnej sadzby, ale nepodmienečne. Obžalovaný bez akéhokoľvek zjavného zaváhania páchal trestnú

činnosť takmer 20 rokov, čo zakladá výraznú potrebu jeho prevýchovy v ústavnom zariadení. Pre výkon
trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia, pretože
posledných desať rokov pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre inú
úmyselnú trestnú činnosť.

Poškodená strana bola s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces, pretože
v trestnom konaní skutočná výška spôsobenej škody nebola bezpečne preukázaná.

V postupe prvostupňového súdu odvolací súd nezistil pochybenie pri ustálení skutkového stavu bez
dôvodných pochybností a právnej kvalifikácie s odôvodnením ako to urobil prvostupňový súd. Keďže

rozhodnutie prvostupňového súdu je dôsledne a presvedčivé, žiadne iné dôkazy vykonať vo veci nie je
možné, čo sa týka viny v tomto odvolací súd odkazuje na plné dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu.Pri ukladaní trestu obžalovanému odvolací súd dospel k záveru, že tomuto nie je potrebné ukladať
nepodmienečný trest, aj keď v konaní mal pokračovať dlhú dobu od roku 1993 do roku 2014. Obžaloba
vo veci bola podaná na súd v roku 2016. Vznesené obvinenie A. A. bolo 28.2.2014. Ako vyplýva zo

zápisníc o hlavnom pojednávaní obžalovaný nemaril súdne konanie, a ani okresný súd k takému záveru,
že obžalovaný by mal podiel na dĺžke trestného konania nedospel. Odvolací súd si zabezpečil nový
odpis registra trestov na obžalovaného, ktorý prečítal na verejnom zasadnutí a zistil, že obžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný. Pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. odvolací
súd použil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods.1 Tr. zák. a vzhľadom na okolnosti

prípadu spočívajúce v dĺžke konania obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov. Takto uložený trest je hrozbou nad obžalovaným,
aby viedol riadny život a nedopustil sa žiadneho protispoločenského konania. Inak napadnutý rozsudok
vo výroku o náhrade škody zostal nezmenený. Odvolanie prokurátora odvolací súd ako nedôvodné
zamietol a to preto, že s právnou kvalifikáciou ustáleného skutku prvostupňovým súdom sa odvolací súd
plne stotožnil a trest, ktorý obžalovanému odvolací súd uložil aj odôvodnil. Za skutok spáchaný od roku

1993 do 2014, keď obžalovaný na dĺžke konania nenesie vinu navrhovaný trest prokurátorom vo výmere
10 rokov nepodmienečne považoval za čisto formalistický.

To boli dôvody, pre ktoré o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora krajský súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.