Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200049
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M,

členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a A. B. C. (sudca spravodajca), v právnej veci
žalobcu: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, F., podnikajúceho pôvodne pod obchodným
menom Božena Nosková - B O N O, miesto podnikania: Mýtna 2104/20, Trnava, IČO: 117 561 28,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária KADUC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Trojičné námestie
4, Trnava, IČO : 50 290 762, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
26973/2022 zo dňa 20. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.
101343518/2021 zo dňa 29. júla 2021 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil

žalobcovi rozdiel dane v sume 4.461,82 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
2016.

2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci vykonanej daňovej
kontroly preveril všetky predložené dôkazy zo strany žalobcu, ktoré vyhodnotil v rámci zásady voľného
hodnotenia dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a skonštatoval, že žalobca nedisponuje
relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali nadobudnutie služby od dodávateľa G. E. - H. I. v zmysle

faktúry č. 2016/003, z ktorej si uplatnil právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období január 2016 vo
vzťahu k uplatnenej provízii z deklarovaných dodaní daňového subjektu D. E. pre odberateľa UNISEK
EOOD.

3. Hodnota fakturovanej sprostredkovateľskej provízie (2 %) dodávateľa G. E. podľa faktúry č. 2016/003
zaobdobie1/2016bolavsume834,98eur,ztohozákladdanevovýške695,82euraDPH20%vovýške
139,16eur.Správcadanemázato,žekdodaniuvtakomrozsahuakohoprezentovalžalobcanazáklade

predloženej faktúry nedošlo. Podiel 2 % za sprostredkovanie pre odberateľa UNISEK EOOD podľa
faktúry č. 2016/003 vypočítaný podľa uvedeného základu dane predstavuje čiastku základu 522,87 eur
a príslušná DPH v sume 104,57 eur.4. Správca dane zo záverov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2016
- vo veci splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) pre odberateľa UNISEK EOOD za obdobie X/XXXX

- J. veci odpočítania dane sprostredkovateľa G. E. z deklarovaných dodaní pre odberateľa UNISEK
EOOD za obdobie 1/2016 nepriznal daňovému subjektu D. E. právo na oslobodenie dane podľa § 43
zákona o DPH deklarovaných plnení pre odberateľa UNISEK EOOD v sume 26.143,68 eur, ktoré v
súlade s § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH považoval za dodanie tovaru v tuzemsku, pri ktorom vzniká
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a odpočítanie dane v tuzemsku podľa § 49 ods. 1 a

2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v sume 104,57 eur z faktúry 2016/003 od dodávateľa
G. E. za sprostredkovanie.

5. V zmysle uvedených skutočností správca dane zvýšil daň z dodania tovaru a služieb v tuzemsku o
sumu 4.357,28 eur (suma 26.143,68 eur je považovaná v zmysle § 22 ods. 1 cit. zákona za sumu s
daňou, z toho základ dane 21.786,40 eur, daň 20 % je 4.357,28 eur) a znížil odpočítanie dane z tovaru a

služieb kúpených v tuzemsku za zdaňovacie obdobie január 2016 o sumu 104,57 eur, čo predstavovalo
celkový rozdiel dane v sume 4.461,85 eur.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal v
podstate rovnaké skutočnosti aké boli predmetom žalobného návrhu.

7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 26973/2022 zo dňa 20. januára 2022 zmenil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu vo výrokovej časti tak, že daň zistenú správcom dane vo
vyrubovacom konaní menil zo sumy 4.530,10 eur na 4.425,53 eur, vyrubený rozdiel dane v sume
4.461,85 eur menil na sumu 4.357,28 eur a v poslednom odseku rozhodnutia správca dane rozdiel v

sume 4.461,85 eur menil na sumu 4.357,28 eur.

8. Ako dôvod zmeny žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním ohľadne sprostredkovateľskej
činnosti G. E. deklarovanej dodávateľskou faktúrou č. 2016/003 správca dane dospel k záveru, že G.
E. vykonával pre daňový subjekt činnosti spojené s odbytom, na základe ktorých si fakturoval províziu,

a z ktorých G. E. priznal DPH v príslušnom zdaňovacom období, pričom právo na odpočítanie DPH z
predmetných činností správca dane priznal daňovému subjektu v rozsahu deklarovaných odberateľov
daňového subjektu okrem odberateľa spoločnosti UNISEK vo výške 104,57 eur, a to z dôvodu, že
nebolo preukázané dodanie sporného tovaru do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi
spoločnosti UNISEK. V súvislosti s nepriznaním práva na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č.

2016/003, a to vo výške 104,57 eur, žalovaný konštatoval, že síce splnenie podmienok pre oslobodenie
dodávokspornéhotovarudoinéhočlenskéhoštátudeklarovanémunadobúdateľovispoločnostiUNISEK
nebolo preukázané, avšak správca dane nespochybnil realizáciu sporného tovaru v tuzemsku, keď
deklarovaným dodávkam sporného tovaru nepriznal oslobodenie od DPH a predmetné dodávky
sporného tovaru zdanil tuzemskou DPH, nebolo preto dôvodné nepriznať daňovému subjektu právo

na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. 2016/003 od dodávateľa G. E. v plnom rozsahu, t. j. v
sume 139,16 eur, keď správca dane priznal odpočítanie DPH iba z časti provízie, v sume 34,59 eur. Z
uvedených dôvodov žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím vyrubenie
rozdielu dane v sume 4.461,85 eur znížil na sumu 4.357,28 eur, t. j. o sumu 104,57 eur a rozdiel dane
zistenej správcom dane vo vyrubovacom konaní znížil zo sumy 4.530,10 eur na sumu 4.425,53 eur.

9. V ďalšom žalovaný konštatoval, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia v rozsahu odvolacích
námietok ohľadne spoločnosti UNISEC, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe dôkazov
získaných správcom dane konštatuje, že podmienky pre oslobodenie dodávok sporného tovaru
do iného členského štátu, deklarovaných spornými faktúrami, neboli splnené. Výsledky zisťovania

bulharskej finančnej správy nepotvrdili reálnosť intrakomunitárneho dodania tovaru deklarovanému
nadobúdateľovi, spoločnosti UNISEC, keďže osoba oprávnená konať za spoločnosť UNISEC, konateľ
(Svetozar Petrov), poprel akúkoľvek obchodnú činnosť s daňovým subjektom, poprel nadobudnutie
sporného tovaru od daňového subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období ako i to, že by splnomocnil
akúkoľvek osobu konať v mene spoločnosti UNISEC, poprel existenciu rôznych pečiatok spoločnosti

UNISEC a rovnako v účtovníctve spoločnosti UNISEC sa nenachádzali žiadne obchody s daňovým
subjektov kontrolovanom zdaňovacom období.10. Daňovým subjektom predložené splnomocnenie zo dňa 01. októbra 2015, podpis úradne neoverený,
ktorým mala spoločnosť UNISEC splnomocniť osoby Polya Saveva a Rumen Filipov konať v mene
spoločnosti „UNISEK“ OOD s pečiatkou s rovnakým názvom „UNISEK“ OOD, t.j. neexistujúca

spoločnosť, keďže podľa výpisu z bulharského obchodného registra je názov spoločnosti „UNISEK“
EOOD, nemožno považovať za vierohodný dôkaz. Je nanajvýš podozrivé, že by konateľ spoločnosti
„UNISEK“ EOOD používal pečiatku s nesprávnym názvom a uvádzal na listinách ako splnomocnenie,
nesprávny názov spoločnosti. Je tiež potrebné uviesť, že na listinách predložených konateľom
spoločnosti UNISEC, I. K., bulharskej finančnej správe je rozdielna pečiatka spoločnosti UNISEC,

na ktorej je názov spoločnosti podľa výpisu z bulharského obchodného registra - „UNISEK“ EOOD.
Na listinách predložených daňovým subjektom ako dôkazné materiály (dodávateľská zmluva, sporné
faktúry, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, CMR) je rovnako pečiatka s neexistujúcim názvom,
rozdielna od pečiatky použitej konateľom spoločnosti UNISEC, I. K. v ním predložených listinách.

11. Predmetné splnomocnenie spochybnil i samotný splnomocnenec Polya Saveva, keď pre bulharskú

finančnú správu uviedla, že v období od 01. septembra 2015 do 31.
decembra 2016 neuzatvárala kontrakty so spoločnosťami z EÚ vrátane Slovenska ani neobchodovala
s tovarom. Zistenia z evidencie cudzincov z ubytovania v H. K. v dotknutých dňoch, že účelom
ubytovania K. I. bola rekreácia, potvrdzujú tvrdenia K. I.. V súvislosti s predloženou fotografiou, na
ktorej pri aute s bulharským EČV je zachytená neidentifikovateľná osoba, žalovaný uvádza, že správca

dane nedisponuje identifikáciou osoby zachytenej na fotografiách predložených daňovým subjektom (z
predmetných fotografií ani nie je možné tam zachytené osoby identifikovať), avšak zistenie totožnosti
osobynafotografiáchniejedôkazomdodaniaspornéhotovarudeklarovanémuodberateľovi,spoločnosti
UNISEC. Nie je preto ani dôvodné dožadovať sa fotografie K. I. na príslušných bulharských inštitúciách.

12.DaňovýmsubjektomnamietanéúčtovnévýkazyzbulharskejzbierkylistínspoločnostiUNISECzarok
2011 s dátumom 17. marca 2012 sú správne s pečiatkou spoločnosti UNISEC OOD, keďže zmena názvu
spoločnosti nastala až dňom 12. júla 2012. Daňový subjekt mal vedomosť o názve spoločnosti UNISEC
EOOD v kontrolovanom zdaňovacom období, keďže disponoval výpisom z bulharského registra zo dňa
09. októbra 2015 a názov spoločnosti UNISEC EOOD bol uvedený i v dodávateľskej zmluve zo dňa

01. októbra 2015, pričom však pečiatka na predmetnej zmluve bola s názvom neexistujúcej spoločnosti.
Nemožno preto hodnotiť prístup daňového subjektu za obozretný, keď zistené nezrovnalosti nepreveril
u konateľa spoločnosti UNISEC za účelom ich odstránenia.

13. Predmetná daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole č.

102356284/2019 zo dňa 14. októbra 2019 a oznámenia o zmene termínu začatia daňovej kontroly č.
102440074/2019 zo dňa 25. októbra 2019 a to dňa 25. novembra 2019. Daňová kontrola bola ukončená
dňa 04. januára 2021 doručením protokolu č. 102016945/2020 zo dňa 21. decembra 2020. Rozhodnutím
č. 101051504/2020 zo dňa 17. júna 2020 bola predmetná daňová kontrola prerušená od 22. júna 2020 z
dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie rady EÚ

č. 940/2020 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, do získania podkladov, na
základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Oznámením č. 101308320/2020 zo dňa 13. augusta
2020 správca dane oznámil daňovému subjektu, že dňa 11. augusta 2020 pominuli dôvody, pre ktoré sa
daňová kontrola prerušila (t.j. prerušenie 50 dní). Vzhľadom na vyššie citovaný § 61 ods. 5 daňového
poriadku v nadväznosti na § 46 ods. 10 daňového poriadku, podľa ktorého počas prerušenia daňovej

kontroly lehoty neplynú, je zrejmé, že zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná.

14. V daňovom konaní je daňový subjekt v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný
preukazovať podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
daneaskutočnosti,ktoréjepovinnýuvádzaťvdaňovompriznaníaleboinýchpodaniach,ktoréjepovinný

podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a
záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH je takou skutočnosťou aj
dodanietovarudeklarovanémunadobúdateľovivinomčlenskomštáte.Vdanejvecijespornépráveto,či
skutočným odberateľom sporného tovaru bol deklarovaný nadobúdateľ, spoločnosť UNISEC, či sporný

tovar bol prepravený do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti UNISEC.
Pokiaľ daňový subjekt tvrdí, že odberateľom sporného tovaru bola spoločnosť UNISEC, zaťažuje ho
dôkaznébremenovovzťahuktomutotvrdeniu;prijehoneunesenízostávaibanepreukázanýmtvrdením.
Daňovým subjektom predložené listinné dôkazy sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdeniedaňového subjektu obsiahnuté v daňovom priznaní, že sporný tovar mal byť prepravený do iného
členského štátu, a že práve tomu nadobúdateľovi mal byť sporný tovar dodaný. Ak však správca dane
pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce

tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za
nepreukázané. V súvislosti s uvedeným považuje žalovaný námietku daňového subjektu o prenesení
dôkazného bremena na správcu dane za neopodstatnenú.

15. Správca dane vykonal dokazovanie podľa § 24 daňového poriadku v súlade so zásadami správy

daní, uvedenými v § 3 daňového poriadku; záver ktorý správca dane vyvodil zo zisteného skutkového
stavu zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH. Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3
ods. 3 daňového poriadku rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom dbal na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňového subjektu.

16. Keďže dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil v súvislosti so spornými faktúrami nepreukazujú
ním prezentované skutočnosti, nepodarilo sa mu právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti,
či sporný tovar nimi deklarovaný bol skutočne prepravený do iného členského štátu deklarovanému
nadobúdateľovi, identifikovanému pre DPH v inom členskom štáte, pochybnosti nijakým spôsobom

neodstránil, odvolací orgán sa stotožňuje so závermi správcu dane, že na základe vykonaného
dokazovania neboli daňovým subjektom splnené podmienky pre oslobodenie predmetného dodania
sporného tovaru z tuzemska do iného členského štátu od DPH podľa § 43 ods. l a 5 zákona o DPH
a správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 8 ods. l písm. a) zákona o DPH a § 19 ods. l
zákona o DPH, keď pristúpil k zdaneniu dodania sporného tovaru.

17. Odvolávanie sa daňového subjektu na rozsudky ESD považuje žalovaný za neopodstatnené, keďže
v danom prípade daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok ustanovených § 43 ods. 1 a 5
zákona o DPH, vzhľadom na zisteniami správcu dane spochybnenú fyzickú prepravu sporného tovaru
deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti UNISEC do Bulharska. V súvislosti s rozsudkami Súdneho

dvora Európskej únie, na ktoré daňový subjekt vo svojom odvolaní poukazuje, a ktorých skutková
podstata je odlišná od danej veci, je potrebné uviesť, že pokiaľ sa daňový subjekt v daňovom konaní
na ne odvoláva je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má
prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie a nielen uvádzať niektoré právne závery
v týchto rozsudkoch konštatované.

18. Je tiež potrebné uviesť, že aj daňovým subjektom citovaná judikatúra, pojednávajúca o skutkovo
odlišných skutočnostiach, poukazuje na ochranu práv tých daňových subjektov, ktoré potrebné
opatrenia na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, prijmú. Nezodpovedá však
zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie daňového subjektu, ktorý si nepreverí

obchodného partnera z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si či osoba s ktorou uzatvára
obchody je oprávnená konať za deklarovaného odberateľa.

II.

Žaloba

19. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 14.
marca 2022 žalobu, ktorá bola doručená súdu dňa 15. marca 2022, a v ktorej namietal, že daňová
kontrola bola nezákonná, keďže lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola zo strany správcu dane

dodržaná.

20. Žalobca ďalej namietal, že správca dane, evidentne uvedomujúc si svoje protiprávne konanie a
blížiaci sa koniec lehoty na skončenie daňovej kontroly, vyjadrenia a návrhy na doplnenie dokazovania
žalobcu úplne prehliadol a čisto formálne a nezákonne a predčasne vydal protokol z daňovej kontroly

dňa 21. decembra 2020. Protokol je v rozsahu 160 strán, pričom žalobca podal vyjadrenie k zisteniam
z daňovej kontroly 15. decembra 2020 a Protokol bol vydaný 21. decembra 2020 z čoho je zrejmé, že
správca dane mal tento Protokol už vopred napísaný. Je teda nepochybné, že správca dane doručoval
žalobcovioznámeniesoskutočnosťamičistoformálne,bezakejkoľvekmožnostižalobcuzvrátiťvýsledokdaňovej kontroly, nakoľko správca dane mal už Protokol pripravený a žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania by tento stav nezvrátili.

21. Žalobca ďalej namietal, že správca dane nepristúpil k vykonaniu navrhovaných dôkazov žalobcom
počas daňovej kontroly a tieto dôkazy začal vykonávať až vo vyrubovacom konaní. Ide o nezákonný
postup následok čoho je poznačenie Protokolu a všetkých nasledujúcich konaní vadou nezákonnosti.

22. Žalobca ďalej namietal, že Protokol neobsahuje obligatórnu náležitosť, a to vyjadrenie žalobcu

ako daňového subjektu. Vo vyjadrení k oboznámeniu so zisteniami žalobca navrhol viacero dôkazov o
spôsobe nevybavenia a nevykonania týchto dôkazov a návrhov na doplnenie dokazovania sa žalobca
dozvedel až v Protokole. Takýmto postupom bolo žalobcovi upreté jeho právo vyjadriť sa k dôkazom,
navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a s tým je pochopiteľne spojená aj absencia
vyjadrenia žalobcu v Protokole. Žalobca ďalej namietal, že dňa 29. júla 2020 sa uskutočnilo ústne
pojednávanie, výstupom ktorého bola Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101232815/2020. V tejto

zápisnici bol žalobca evidovaný ako osoba, ktorá sa zúčastnila pojednávania, resp. mohla sa zúčastniť,
avšak svoje právo nevyužila. Žalobca o takomto ústnom pojednávaní nemal vedomosť a konanie tohto
ústneho pojednávania nebolo oznámené ani jeho právnemu zástupcovi.

23. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že konaním správcu dane došlo k porušeniu judikatúry Súdneho

dvora EÚ o povinnosti správcu dane skúmať zavinenie daňového subjektu pred vyrubením rozdielu dane
daňového subjektu a vedomosť o tom, či žalobca vedel o podvodnom konaní resp. o nezákonnostiach
na strane iných subjektov, ktoré sa zúčastnili obchodných vzťahov.

24. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

13S/40/2016 ako aj rozsudky Súdneho dvora EÚ C:212:547 Mescek - Gabona a C-80/11 a C142/11.
V zmysle tejto judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že nemožno potrestať platiteľa dane, ktorý nevedel
alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu, alebo že iné plnenie tvoriace súčasť
dodávateľského reťazca, ktoré predchádza, alebo nasleduje po plnení platiteľa dane bolo poznačené
podvodom vo vzťahu k DPH. Z judikatúry súdneho dvora ďalej vyplýva, že odoprieť práva daňového

subjektu v súvislosti s DPH je možné len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa prekračuje
proporcionalita pri ochrane práv verejných financií, zavinenie musí preukázať daňový orgán.

25. V súvislosti s odberateľom spoločnosti UNISEK žalobca uviedol, že dôležitým aspektom nepriznania
oslobodenia od DPH a dorubenie rozdielu dane je len jednostranné prehlásenie odberateľa UNISEK,

ktorý obchodnú spoluprácu poprel. Čo sa týka dôkazu v neprospech žalobcu, o ktorý ako jediný
dôkaz opiera správca dane svoju argumentáciu, žalobca poukázal na judikatúru, ktorú využíva vo
svojej rozhodujúcej činnosti aj správca dane. V súvislosti s § 29 ods. 4 cit. zákona poukazuje v
tomto smere na čestné vyhlásenie, ktoré zaslal konateľ spoločnosti UNISEK, a podľa ktorého čestné
prehlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom a nemôže byť ním porušená rovnosť

medzi účastníkmi, preto je predloženie čestných vyhlásení v daňovom konaní právne irelevantné. V tejto
súvislostipoukázalžalobcanarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísúd“)
sp. zn. 2Sžf/40/2011. Žalobca ďalej uviedol, že čestné prehlásenie konateľa spoločnosti UNISEK bolo
spochybnené v priebehu dokazovania a žalobca zabezpečil do spisu dôkazy a dokumenty z bulharskej
zbierky listín, na ktorej sa nachádza rovnaká pečiatka. Konateľ spoločnosti UNISEK preto nehovorí

pravdu, keď spochybňoval vlastnú pečiatku, pričom súčasne zamlčal, že jeho spoločnosť takúto pečiatku
používala v danom rozhodnom období. Žalobca v tomto smere navrhoval vykonanie dôkazu vyžiadanie
prostredníctvom MVI účtovných dokladov relevantných z roku 2016 resp. 2015, na ktorých sa nachádza
pečiatka odberateľa UNISEK, tento dôkaz však správca dane nevykonal. Žalobca ďalej poukázal aj na
to, že predložil fotodokumentáciu, na ktorej sa nachádza osoba K. I. v sklade žalobcu ako nakladá tovar

do áut s bulharskými ŠPZ, hoci táto túto skutočnosť poprela. Pokiaľ správca dane spochybňoval, že na
predmetných fotografiách sa nenachádza táto osoba, ale iná žena, žalobca navrhol vykonanie dôkazu,
a to vyžiadanie prostredníctvom MVI dokladov s fotografiou tejto osoby.

26. Ďalším dôkazom vyhodnoteným v neprospech žalobcu je vyhlásenie L. M., ktorý len neurčito

odpovedal na otázky pri výsluchu. Na tento výsluch správca dane prihliada, ignoruje však bez
riadneho odôvodnenia nasledovné výsluchy a písomné potvrdenia, v ktorom svedok M. dodanie tovaru
odberateľovi UNISEK potvrdil. V poslednom rade správca dane vyhodnotil v neprospech žalobcu
aj úmrtie pracovníka UNISEK, N. O. v roku 2017. Žalobca opakovane žiadal o vykonanie dôkazuprostredníctvom MVI, ktorou by sa preskúmal vzťah N. O. so spoločnosťou UNISEK. Správca dane
tejto požiadavke nevyhovel, pričom navrhovaným dôkazom sa mohlo zistiť, že N. O. bol v relevantnom
období zamestnancom spoločnosti UNISEK. Žalobca ďalej označil za jeden z najdôležitejších dôkazov,

ktorý odmietol správca dane vykonať preskúmanie platnosti osvedčenia IČ DPH odberateľa UNISEK
zo dňa 16. novembra 2015. Žalobca trval na vykonaní tohto dôkazu prostredníctvom MVI žiadosti,
avšak jeho návrhu nebolo vyhovené. Tento dôkaz mohol potvrdiť, že splnomocnenec mal prístup k
originálom dokumentov vydaným dodatočne počas obchodovania so žalobcom a nemôže teda ísť
o minulé zneužitie údajov ako sa snažil uvádzať konateľ spoločnosti UNISEK. Tie sú nepravdivé

vyhlásenia konateľa UNISEK o tom, že ide o zneužitie minulých starých dokumentov spoločnosti z roku
2011, pretože kartička o registrácii na DPH bola vydaná v roku 2015. V súvislosti s týmto dôkazom
žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/132/2019 a následne rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžfk/68/2020. V tomto rozsudku najvyššieho súdu je konštatované, že v
súvislosti s obdobným skutkovým základom, ako aj predmetom správnej žaloby za zdaňovacie obdobie
roku 2015 taktiež aj vo vzťahu k odberateľovi UNISEK zrušením rozsudku a vrátením na ďalšie konanie

rozhodol najvyšší súd v prospech žalobcu, keď konštatoval, že námietka sťažovateľa, t. j. žalobcu,
že tento mal k dispozícii originál kartičky IČ DPH bulharskej spoločnosti je okolnosťou, ktorá je z
hľadiska skutkových okolností veci relevantnou, že mala byť predmetom hodnotenia v rámci konania
pred orgánom verejnej moci.

III.

Vyjadrenie žalovaného, replika

27. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 08. júna 2022, podaním doručeným súdu dňa 08.
júna 2022, v ktorom sa vyjadril k jednotlivým námietkam, pričom v súvislosti s nezákonnou dĺžkou
daňovej kontroly a nezákonnosťou Protokolu, správca dane uviedol, že daňová kontrola bola začatá 25.
novembra 2019 a ukončená 04. januára 2021, pričom od 22. júna 2020 bola do 11. augusta
2020 prerušená. Z uvedeného dôvodu daňová kontrola trvala celkovo 357 dní a teda zákonná lehota

jeden rok bola dodržaná.

28. V súvislosti s vykonávaním dôkazov vo vyrubovacom konaní správca dane uviedol, že žalobca
predložil návrhy na vykonanie dokazovania ku koncu daňovej kontroly a preto predložené návrhy
a dôkazy boli vykonávané v rámci vyrubovacieho konania, a keďže daňová kontrola nepredstavuje

samostatné daňové konanie, ale je iba čiastočným procesným postupom, ktorý sa uskutočňuje v rámci
daňového konania, je úkonom správcu dane smerujúcim k obstaraniu dôkazného prostriedku. Protokol
k daňovej kontrole je len jedným z dôkazov, ním sa žalobcovi neukladajú práva a povinnosti, je iba
jedným z podkladov na vydanie rozhodnutia. Až na základe skutočných zistení vo vyrubovacom konaní
je vydané rozhodnutie, ktoré určuje práva a povinnosti daňového subjektu.

29. V súvislosti s námietkou, že žalobca nebol účastníkom ústneho pojednávania dňa 29. júla 2020
žalovaný uvádza, že toto ústne pojednávanie bolo vykonané s G. E., pričom sa konalo v súvislosti s inou
daňovou kontrolou a výpoveď bola zahrnutá len ako listinný dôkaz do spisu.

30. V súvislosti s námietkami, týkajúcimi sa spoločnosti RELTIH žalovaný uvádza, že táto námietka
nesúvisí s kontrolovaným zdaňovacím obdobím január 2016, a preto sa touto námietkou nezaoberal.

31. V súvislosti s jednostranným vyhlásením konateľa spoločnosti UNISEK, ktoré podľa názoru žalobcu
je v rozpore s vykonanými dôkazmi, na čo poukázal žalobca, tak žalovaný uviedol, že žalobcom

namietané účtovné výkazy z bulharskej zbierky listín opatrené pečiatkou UNISEK OOD sa týkajú
obdobia 2011, 2012, avšak zmena názvu spoločnosti nastala až dňom 12. júla 2012, preto nemožno
konštatovať, že písomné vyjadrenie konateľa spoločnosti UNISEK je nepravdivé. Žalobca mal vedomosť
o názve spoločnosti UNISEK EOOD v kontrolovanom zdaňovacom období, keďže disponoval výpisom
z bulharského obchodného registra a názov spoločnosti UNISEK EOOD bol uvedený v dodávateľskej

zmluve 01. októbra 2015, pričom však pečiatka na predmetnej zmluve bola s
názvom neexistujúcej spoločnosti.32. V súvislosti s námietkou žalobcu, že vyvrátil tvrdenie K. I. o tom, že táto sa nikdy nenachádzala
v sklade žalobcu, a že žalobca predložil o tom aj dôkaz, ktorý sa týka fotodokumentácie, na ktorej sa
nachádza práve táto osoba, tak žalovaný uvádza, že splnomocnenie, ktoré predložil žalobca týkajúce

sa K. I. spochybňuje samotný splnomocnenec, K. I., keď pre bulharskú finančnú správu uviedol, že v
období od 01. septembra 2015 do 31. decembra 2016 neuzatvárala kontrakty so spoločnosťami
z EÚ vrátane Slovenska, ani neobchodovala s tovarom. V súvislosti s predloženou fotografiou, na ktorej
pri aute s bulharským evidenčným číslom je zachytená neidentifikovateľná osoba, žalovaný uviedol,
že správca dane nedisponuje identifikáciou osoby zachytenej na fotografiách a navyše totožnosť tejto

osoby na fotografiách nie je dôkazom dodania sporného tovaru odberateľovi spoločnosti UNISEK.

33. V súvislosti s vyhláseniami svedka L. M., že mal vzťah so spoločnosťou UNISEK, keď mal realizovať
prostredníctvom osoby N. O. obchody, pričom doklady odovzdával práve tejto osobe, mimochodom,
ktorá je toho času mŕtva, a že taktiež peniaze mal dostávať od tejto osoby, nie je však zrejmé,
prečo mal obchodný vzťah so spoločnosťou realizovať prostredníctvom tejto osoby, keďže jedinou

oprávnenou osobou konať za spoločnosť UNISEK bol konateľ spoločnosti I. K., ktorý poprel akékoľvek
splnomocnenie pre inú osobu. V súvislosti s platnosťou osvedčenia IČ DPH odberateľa zo dňa 15.
novembra 2015 žalovaný poukazuje, že samotná držba fotokópie osvedčenia IČ DPH bez ďalšieho
nepreukazuje splnenie podmienok na oslobodenie dodávok tovaru od DPH a v tejto súvislosti poukázal
žalovaný na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžfk/68/2020.

34. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca dňa 01. augusta 2022, v ktorej poukázal, že
správca dane vedel, že nestíha dodržať zákonnú jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly,
a preto čisto formálne predčasne vydal a doručil Protokol z daňovej kontroly a žalovaný ho svojím
rozhodnutím odobril. Následne fakticky správca dane pokračoval proti vôli žalobcu vo vykonávaní

úkonov daňovej kontroly len vo vyrubovacom konaní. Uvedené má za následok poznačenie celej
daňovej kontroly nezákonnosťou.

35. Ďalej žalobca zopakoval, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že správca dane vo svojich
záveroch zahrnul skutočnosťami o podvodnom konaní v reťazci transakcie, a preto bol povinný skúmať

zavinenie žalobcu o vedomosti a možnosti vedomosti o tom, že sa zúčastní na podvodnom konaní.

36. V súvislosti s odberateľom spoločnosti UNISEK žalobca poukázal na rovnaké skutočnosti, aké boli
predmetom žalobného návrhu, pričom zopakoval, že za obzvlášť dôležité považuje navrhované dôkazy
na dokazovanie zistenia vzťahu N. O. k odberateľovi UNISEK a predloženie platného IČ DPH.

37. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

IV.
Konanie na správnom súde

38. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 20S/21/2022-81 zo dňa 11. júla 2022, právoplatným dňa 18.
júla 2022, priznal žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci
samej.

39. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-20S/21/2022.

V.

Právne posúdenie40. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

41. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 31. augusta 2023, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Právny zástupca žalobcu v priebehu
konania súdu podaním zo dňa 06. marca 2023 oznámil, aby súd vo veci nenariaďoval pojednávanie
a žalovaný sa k nariadeniu pojednávania nevyjadril. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

dňa 06. júla 2023 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

42. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

43. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov l až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým

podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná

dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

44. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci ako je elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci
a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna

hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnu bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

45. Podľa § l9 ods. l prvá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

46. Podľa § 22 ods. l zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie
tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý
dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

47. Pri preverovaní splnenia podmienok, za ktorých je oslobodené od DPH dodanie tovaru z tuzemska
do iného členského štátu ako i pri preverovaní splnenia podmienok, za ktorých vzniká právo odpočítať
DPH z tovaru alebo zo služby postupuje správca dane v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
o správe daní.

48. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.49. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie

alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

50. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

51. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

52. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

53. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

54. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

55. Podľa § 46 ods. 10 prvá a druhá veta daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je
najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

56. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu týkajúcu sa DPH so zameraním na dodržiavanie
zákona o DPH za zdaňovacie obdobie január 2016. Daňová kontrola začala na základe Oznámenia o
daňovej kontrole č. 102356284/2019 zo dňa 14. októbra 2019 a na základe oznámenia o zmene termínu
začatia daňovej kontroly č. 102440074/2019 zo dňa 25. októbra 2019.

57. Výsledkom daňovej kontroly bol Protokol č. 102016945/2020 zo dňa 21.
decembra 2020, ktorý bol zaslaný žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
Protokole, ktorý bol doručený daňovému subjektu, t. j. žalobcovi 04. januára 2021.

58. Žalobca v lehote stanovenej správcom dane vo výzve doručil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v Protokole, pričom správca dane sa s námietkami, návrhmi, ktoré boli zo strany žalobcu
navrhnuté oboznámil a následne prerušil vyrubovacie konanie v súvislosti so žiadosťami o MVI. Daňová
kontrola bola prerušená dňa 22. júna 2020 a 11. augusta 2020, kedy pominuli dôvody,
bolo oznámené žalobcovi, že v daňovej kontrole sa pokračuje.

59. Dňa 20. júla 2021 boli prerokované so žalobcom pripomienky, o čom bola vyhotovená Zápisnica č.
101274442/2021 a následne správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie.

60. Správny súd ďalej zistil, že za zdaňovacie obdobie január 2016 si daňový subjekt, t. j. žalobca

uplatnil oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH na dodávky tovaru do iného členského štátu
pre odberateľa spoločnosť UNISEK EOOD deklarované faktúrami č. 16004 dátum dodania 07. januára
2016, s celkovou cenou zdaniteľného obchodu 4.676,40 eur, č. 16006 dátum dodania 08.
januára 2016, s celkovou cenou zdaniteľného obchodu 4.988,16 eur, č. 16007 dátum dodania09. januára 2016, s celkovou cenou zdaniteľného obchodu 4.969,52 eur, č. 16025 dátum dodania 22.
januára 2016 s celkovou cenou zdaniteľného obchodu 4.966,80 eur, č. 16027 dátum dodania 23. januára
2016, s celkovou cenou zdaniteľného obchodu 3.873,36 eur a č. 16028 dátum dodania 24. januára 2016,

s celkovou cenou zdaniteľného obchodu 2.669,44, ktorých predmetom boli rôzne cukrovinky.

61. Spolu s faktúrami predložil žalobca správcovi dane medzinárodné nákladné listy tzv. CMR listy,
potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom podpísané L. M. s adresou miesta ukončenia prepravy D.
L. XX, I. - P., D., príjmové pokladničné doklady vystavené daňovým subjektom, výdajky zo skladu

vystavené daňovým subjektom s pečiatkou spoločnosti s názvom UNISEK OOD, splnomocnenie zo
dňa 01. októbra 2015, výpis z bulharského obchodného registra spoločnosti UNISEK,
dodávateľská zmluva zo dňa 01. októbra 2015 a sms komunikáciu medzi L. M. a G. E., potvrdenie
cudzineckej polície o ubytovaní L. M. a K. I. I. na Slovensku v kontrolovanom zdaňovacom období,
fotografie auta s bulharskými evidenčnými číslami a neidentifikovateľnými osobami pri aute.

62. Predmetom posudzovaných obchodov, ktoré sa mali uskutočniť medzi žalobcom a deklarovaným
bulharským odberateľom UNISEK, bolo dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ
(Bulharska). Žalobca si z tejto transakcie uplatnil oslobodenie od dane, pričom predložil doklady a
písomnosti na preukázanie splnenia podmienok podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH.

63. Vo vzťahu k uvedenému správny súd v prvom rade považuje za potrebné pripomenúť, že dôkazné
bremeno v daňovom konaní na preukázanie rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane, v
danom prípade podmienok pre oslobodenie od dane stanovených zákonom o DPH, zaťažuje daňový
subjekt (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Dokazovanie, ktoré vykonáva správca dane, následne slúži
na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. Ak zistenia, ktoré vyplynú

z dokazovania, vedú k objektívnym, skutkovo podloženým pochybnostiam o tvrdeniach a dokladoch
daňového subjektu, musí byť umožnené daňovému subjektu tieto pochybnosti vyvrátiť, chýbajúce údaje
alebo dôkazy doplniť a nejasnosti vysvetliť (§ 46 ods. 5 daňového poriadku).

64. Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne

dodávky) aj spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravujú ustanovenia
§ 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH. Pri aplikácii týchto ustanovení je treba mať na zreteli ciele
Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
a tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Podľa ustanovenia
§ 43 ods. 4 zákona o DPH a nasl. je dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane

v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná na
daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie dodávky v rámci Európskeho spoločenstva zodpovedajúce
nadobudnutiu v rámci spoločenstva umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež
porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH. Úmyslom úpravy
zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej

únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby).

65. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci C-409/04 Teleos plc a iní), ako aj z ustálenej
rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
5Sžf/27/2016 zo dňa 28. marca 2017, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26.

januára 2017) vyplýva, že na to, aby dodanie tovaru identifikovanej osobe pre daň v inom členskom
štáte mohlo byť oslobodené od dane, musí sa tovar odoslať alebo prepraviť z jedného členského
štátu do druhého členského štátu (to znamená, že musí fyzicky opustiť územie Slovenskej republiky)
a taktiež tento tovar musí byť dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Pojem
osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej

úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu určenia (spotreby) tovaru, pričom osobou povinnou
odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Podľa rozsudku
Súdneho dvora EÚ C-409/07 zo dňa 27. septembra 2007 vo veci Teleos plc. a ďalší nie je v rozpore
s právom spoločenstva požadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode,

nakoľko intrakomunitárne dodania tovarov cez hranice členských štátov nie sú monitorované a preto
nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov. Pod daňovým podvodom sa tu myslí účasť dodávateľa
(vedomá či nevedomá) na nedovolenom daňovom úniku u odberateľa, ktorý únik nie je spojený s bežnou
platobnouneschopnosťouodberateľaprištandardnýchobchodnýchpodmienkach.ZjudikatúrySúdnehodvora EÚ možno vyvodiť, že zodpovednosť za konanie obchodného partnera (odberateľa) nemožno
pričítať na ťarchu dobromyseľného dodávateľa, avšak pod podmienkou, že tento prijal všetky rozumné
opatrenia v záujme zabránenia svojej participácii na nedovolenom daňovom úniku u odberateľa. Tu je

namieste očakávať od dodávateľa napr. preverenie, že odberateľ reálne existuje a obchoduje s daným
tovarom, či je platiteľom DPH, či komunikuje z verejne dostupných adries, prípadne či osoby, ktoré v
jeho mene konajú, sú skutočne oprávnené tak robiť. Ide pritom len o niektoré z možných opatrení, keďže
tieto je potrebné posudzovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.

66.Spôsobpreukazovaniarealizácieintrakomunitárnejdodávky(vzmysleuskutočneniaprepravytovaru
doinéhočlenskéhoštátu)závisípodľacitovanýchustanovenízákonaoDPHodtoho,čiprepravuvykonal
dodávateľ, odberateľ alebo na účet niektorého z nich iná osoba (prepravca). V prejednávanej veci
malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou UNISEK so sídlom v Bulharsku,
pričom podľa rámcovej dodávateľskej zmluvy mal vykonanie prepravy zabezpečovať sám odberateľ
prostredníctvom požičaných osobných áut s bulharskými EČV. Žalobca v priebehu daňovej kontroly

preukazoval realizáciu obchodu, prepravu a dodanie tovaru spoločnosti UNISEK faktúrami, dodacími
listami - výdajkami k dodanému tovaru, fotodokumentáciou nakladania tovaru do vozidiel s bulharskými
EČV a medzinárodným prepravným dokladom (CMR), s údajom o mieste určenia tovaru: Sofia,
Bulharsko. Všetky doklady boli v mene odberateľa podpísané a potvrdené L. M. ako splnomocnencom
odberateľa.

67.Právnymdôvodomneuznaniaoslobodeniaoddanepridodanítovaruztuzemskadoinéhočlenského
štátu teda bolo v prejednávanom prípade nepreukázanie zákonných podmienok na oslobodenie od
dane podľa § 43 zákona o DPH, presnejšie, nepreukázanie dodania tovaru do iného členského štátu
deklarovanému nadobúdateľovi - identifikovanému pre DPH v tomto inom členskom štáte. Pochybnosti

správcu dane o naplnení podmienky reálneho dodania tovaru deklarovanému odberateľovi v Bulharsku
vyvstali predovšetkým zo skutočnosti, že konateľ odberateľa poprel akúkoľvek vedomosť o obchodnom
vzťahu so žalobcom a pred dožiadaným bulharským správcom dane tvrdil, že nesplnomocnil L. M.
ani inú osobu na realizáciu obchodu so žalobcom a nepotvrdil nakladanie s tovarom ani zaplatenie
faktúr žalobcu. Zo skutkových zistení správcu dane je zrejmé, že spoločnosť UNISEK nepriznala a

teda ani nezdanila u bulharského správcu dane nadobudnutie predmetného tovaru od žalobcu, ktorý
si tu uplatnil oslobodenie od dane z titulu intrakomunitárnej dodávky. Spoločnosť UNISEK naopak
po začatí preverovania dodávky na základe medzinárodného dožiadania signalizovala bulharským
orgánom činným v trestnom konaní zneužitie svojho obchodného mena pri tejto transakcii, ktorú v
celom rozsahu poprela. Pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na oslobodenie od dane preto bolo

kľúčové preveriť, či osoby, ktoré jednali so žalobcom pri realizácii obchodov, konali s právnymi účinkami
pre spoločnosť UNISEK, prípadne v mene iného subjektu registrovaného na DPH v Bulharsku.

68. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že na podklade skutkových zistení správcu
dane,niejemožnékonštatovať,žežalobcavdaňovomkonanípreukázaluskutočnenieintrakomunitárnej

dodávky a prepravu tovaru do iného členského štátu (Bulharska) odberateľovi registrovanému pre DPH
v tomto štáte. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné poukázať na to, že žalobca pri uzatváraní kúpnej
zmluvy konal s osobou L. M., o ktorej vedel, že nie je štatutárnym zástupcom odberateľa, a ktorej
oprávnenie konať v mene spoločnosti, doložené písomným splnomocnením bez úradného overenia
podpisu splnomocniteľa, si nepreveril priamo u deklarovaného odberateľa. Celé dojednanie obchodu

s cukrovinkami prebehlo len na základe telefonickej komunikácie a textových správ s osobami, ktoré
kontaktovali žalobcu tvrdiac, že chcú nadviazať obchodnú spoluprácu ako splnomocnení zástupcovia
spoločnosti UNISEK. Nebolo preukázané, že by sa žalobca pred uzavretím zmluvy alebo v priebehu
jej napĺňania až po odovzdanie tovaru na prepravu spojil (napr. prostredníctvom oficiálnej e-mailovej,
osobne alebo aspoň telefonickej komunikácie) s osobou oprávnenou podľa údajov z obchodného

registra konať za spoločnosť odberateľa (I. K.), aby sa presvedčil, či vôbec uzatvára kontrakt s tým, kto je
uvedený na dokladoch. Takéto konanie je nielen mimoriadne neobozretné z hľadiska rizika zapojenia sa
do podvodnej daňovej schémy, ale robí úplne opodstatnenou zásadnú pochybnosť správcu dane o tom,
či dodávka tovaru a jeho preprava bola uskutočnená k deklarovanému odberateľovi s registráciou pre
daň v inom členskom štáte (Bulharsku), na ktorého by prešla povinnosť odviesť daň za intrakomunitárnu

dodávku v štáte spotreby tovaru. Z režimu DPH totiž logicky plynie, že ak v okolnostiach prípadu daňovú
povinnosť nemá mať žalobca z titulu vývozu tovaru platiteľovi dane v Bulharsku, potom musí preukázať
uzavretie obchodu s registrovaným platiteľom dane v Bulharsku a súčasne odoslanie tovaru na prepravutomuto odberateľovi (a tým zároveň prenos daňovej povinnosti na odberateľa). Toto však predloženými
dokladmi jednoznačne preukázané nebolo.

69. Ak aj správny súd vezme do úvahy možnú motiváciu deklarovaného odberateľa nepriznať
intrakomunitárnu dodávku za účelom vyhnutia sa daňovej povinnosti, aj tak musí zotrvať na tom,
že nadobudnutie a prevzatie tovaru spoločnosťou UNISEK od žalobcu zostalo pochybné, pričom
žalobca, ktorého v tomto smere zaťažovalo v daňovom konaní dôkazné bremeno, tieto pochybnosti
nevyvrátil hodnovernými dôkazmi. Pri pohľade na dôkaznú situáciu prejednávaného prípadu správny

súd konštatuje, že niet žiadneho dôkazu v súvislosti s posudzovanými dodávkami, ktorý by spoľahlivo
prepojoval žalobcu priamo so spoločnosťou UNISEK a nestál by na osobe L. M., ktorého prepojenie
na deklarovaného odberateľa taktiež nie je ničím hodnoverne doložené. Splnomocnenie vystavené
pre menovaného, bez spoľahlivého overenia podpisu štatutárneho zástupcu spoločnosti na tejto plnej
moci, prípadne následného preverenia jej autenticity u samotného odberateľa, v spojitosti s neskorším
zistením, že skutočný konateľ spoločnosti I. K. poprel uzavretie obchodu i udelenie splnomocnenia,

nemožno vyhodnotiť ako preukazujúce, že L. M. pri jednaní so žalobcom zastupoval spoločnosť
UNISEK, bol oprávnený v jej mene a na jej účet uzavrieť zmluvu o dodávkach tovaru a dojednať jeho
prepravu do Bulharska. Rovnako skutočnosť, že v daňovom konaní nebol preukázaný vzťah N. O. k
spoločnosti UNISEK v dôsledku úmrtia menovaného, ťaží nie správcu dane, ale žalobcu, ktorý niesol v
konaní dôkaznú povinnosť na preukázanie hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane.

70. Podľa názoru správneho súdu je veľmi pravdepodobné, že žalobca bol predloženou plnou mocou
bez overenia podpisu splnomocniteľa uvedený L. M. do omylu, že menovaný je zástupcom spoločnosti
UNISEK oprávneným vystupovať v jej mene. Jeho oprávnenie konať za spoločnosť však bolo s
ohľadom na vyjadrenie konateľa tejto spoločnosti I. K. zásadne spochybnené. Keďže L. M. je podozrivý

z neoprávneného vystupovania za spoločnosť UNISEK, celkom pochopiteľne nemôžu byť práve
jeho písomné čestné vyhlásenia, napr. ohľadom účelu jeho cesty na Slovensko, dôkazom o tom,
že bol oprávnený vlastnými úkonmi voči žalobcovi zaväzovať spoločnosť. Takéto oprávnenie mohol
nadobudnúť len od štatutára spoločnosti, nie od N. O., s ktorým L. M. podľa vlastného vyjadrenia vo
veci obchodov so žalobcom komunikoval, odovzdával mu tovar a prijímal od neho hotovosť na úhradu

faktúr od žalobcu. Ani sám L. M. netvrdil, že by bol konaním za spoločnosť UNISEK splnomocnený
konateľom tejto spoločnosti a ani z jeho vyjadrení nevyplýva nič, čo by robilo hodnoverným jeho
prepojenie na spoločnosť, keďže podľa vlastného vyjadrenia pomáhal na Slovensku vybavovať obchody
pre známeho, ktorým zrejme bol N. O.. Vzťah zomrelého N. O. k spoločnosti UNISEK, ktorý údajne
mohol byť jej zamestnancom, nebol objasnený, pričom o preukázaní jeho oprávnenia záväzne konať

za túto spoločnosť, prípadne splnomocňovať v mene spoločnosti iné osoby (napr. L. M.), sa nedá
uvažovať ani len v náznakoch. Naopak z pohľadu správneho súdu je, aj vo vzťahu k tejto osobe,
relevantné vyjadrenie konateľa spoločnosti UNISEC, ktorý potvrdil, že nesplnomocnil žiadnu osobu
konaním v mene tejto spoločnosti, so žalobcom nemal v období od 01. júla 2015 do 30. júna 2016 žiadny
obchodný vzťah a v jeho účtovníctve sa žiadne doklady vo vzťahu k žalobcovi nenachádzajú (vyjadrenie

zo dňa 10. mája 2016), čo súčasne vylučuje, že N. O. konal v mene spoločnosti UNISEC. Toto
všetko samozrejme bolo predmetom dôkaznej povinnosti žalobcu, a preto správca dane nepostupoval v
rozpore s daňovým poriadkom (§ 24 ods. 1), keď iniciatívne neskúmal, kto ešte bol oprávnený konať za
spoločnosť UNISEK. Správny súd má za to, že ďalšie dokazovanie údajného pracovnoprávneho vzťahu
nebohého N. O. s UNISEK nebolo povinnosťou správcu dane a k ničomu, pre vec relevantnému, by

neviedlo, pretože ani existencia takéhoto pracovnoprávneho vzťahu by nepreukazovala oprávnenie L.
M. konať za spoločnosť.

71. Podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ nič nebráni tomu, aby sa dodávateľovi zamietlo
priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci EÚ, ak sa s ohľadom na objektívne

skutočnosti preukáže, že tento si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania,
alebo že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal
nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie
jeho vlastnej účasti na tomto podvode (rozsudok SD EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona, bod 55).
Preto správny súd zdôrazňuje, že dôvodom nepriznania oslobodenia od dane v prejednávanom prípade

nebola účasť žalobcu na nedovolenom daňovom úniku (podvode na DPH) u deklarovaného odberateľa,
ale nepreukázanie uskutočnenia dodávky tomuto odberateľovi, resp. inému platiteľovi dane v inom
členskom štáte EÚ. Preto nie je relevantné venovať sa tomu, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že
plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu na dani zo strany deklarovaného odberateľa a čiprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie tomuto podvodu
(rozsudok SD EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona, bod 54).

72. V ďalšom ohľadom jednotlivých námietok, ktoré vzniesol žalobca v žalobe, správny súd uvádza
nasledovné:
Čo sa týka námietky nedodržania zákonnej lehoty na skončenie daňovej kontroly, správny súd túto
námietkunepovažujezadôvodnú,keďžezobsahuspisovéhomateriálujednoznačnevyplýva,žedaňová
kontrola bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102356284/2019 zo dňa 14. októbra

2019 a oznámením o zmene termínu začatia daňovej kontroly č. 102440074/2019 zo dňa 25. októbra
2019, a to dňa 25. novembra 2019. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu dňa 04. januára
2021, pričom v období od 22. júna 2020 do 11. augusta 2020 bola daňová kontrola
prerušená z dôvodu zabezpečenia medzinárodnej výmeny informácií, a teda toto obdobie sa do doby
daňovej kontroly nezapočítava, a teda daňová kontrola trvala celkovo, mimo obdobia prerušenia, 357
dní, a teda zákonná lehota v trvaní 1 roka bola podľa názoru správneho súdu dodržaná.

73. Pokiaľ ide o námietku, že správca dane pokračoval vo vykonávaní dokazovania aj vo vyrubovacom
konaní, a tým je celé konanie poznačené nezákonnosťou, správny súd k tejto procesnej námietke
uvádza,ževovzťahukvyrubovaciemukonaniudaňovákontrolajejednýmznajvýznamnejšíchnástrojov,
ktorým správca disponuje, aby zistil alebo preveril základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie dane, pričom vo vyrubovacom konaní nie je dôvod opätovne vykonávať dokazovanie,
ktoré už prebehlo v rámci daňovej kontroly. Avšak pokiaľ sa vyskytnú nové skutočnosti, ktoré správca
dane zistí vo vyrubovacom konaní, tak môže v tomto vyrubovacom konaní vykonať ďalšie dokazovanie
a nie je nejako obmedzený vo svojom procesnom práve doplniť dokazovanie o skutočnosti, ktoré vyšli
najavo po skončení daňovej kontroly v rámci vyrubovacieho konania.

74. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa toho, že správca dane do protokolu nezahrnul vyjadrenia
žalobcu k priebehu daňovej kontroly, táto skutočnosť je tiež podľa názoru správneho súdu skutočnosťou,
ktorá nemôže ovplyvniť meritórne rozhodnutie vo veci, keďže z vyjadrenia správcu dane, ako aj
žalovaného vyplýva, že vyjadrenia žalobcu, zistenia správcu dane v priebehu daňovej kontroly sa týkali

dôkazov a návrhov ohľadne blokového konania pokuty pre L. M. a správca dane vyhodnotil, že tieto
skutočnosti nemajú vplyv na výsledky daňovej kontroly, a preto bez toho, aby k týmto vyjadreniam zaujal
stanovisko, protokol vydal.

75. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane vydal protokol len pár dní potom, ako došlo k

oboznámeniu žalobcu so zisteniami z daňovej kontroly a protokol, ktorý obsahoval 160 strán nemohol
byť v takomto krátkom období vypracovaný, a teda, že správca dane tento protokol už mal vyhotovený,
správny súd poznamenáva, že zo zákona nič nebráni správcovi dane, aby si vypracoval koncept
protokolu, ktorý následne po oboznámení sa s výsledkami daňovej kontroly, správca dane vydá, a teda
skutočnosť, že protokol, ktorý obsahoval 160 strán mohol mať správca dane ako koncept pripravený a

nič mu nebránilo, aby následne po splnení zákonných podmienok oboznámil žalobcu so zisteniami z
daňovej kontroly a následne tento protokol vydal.

76. Ohľadom námietky žalobcu, že sa nezúčastnil výsluchu svedka G. E. dňa 29. júla 2020, správny súd
uvádza, že z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že správca dane vyhodnotil tento výsluch ako

listinný dôkaz, a teda nebolo povinnosťou správcu dane predvolávať žalobcu na tento úkon, keďže tento
úkon bol vykonávaný v rámci inej daňovej kontroly, týkajúcej sa iného daňového subjektu a s listinným
dôkazom sa mohol žalobca oboznámiť pri oboznámení s výsledkami daňovej kontroly, čo žalobca ani
nepopiera, že spravil prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

77. Vo vzťahu k odberateľovi spoločnosti RELTIH, námietky, ktoré podal žalobca v tomto konaní sú
irelevantné, pretože predmetná žalobná námietka nesúvisí s kontrolovaným daňovým obdobím január
2016 a žalobca v tomto období nedeklaruje intrakomunitárne dodanie tovaru tomuto odberateľovi, a teda
správny súd považuje za zbytočné sa k tejto námietke vyjadrovať.

78. Ku námietke žalobcu, že tento predložil dôkazy o tom, že spoločnosť UNISEK používala pečiatku
spoločnosti UNISEK EOOD, a že za tým účelom zabezpečil z Bulharskej zbierky listín doklady, ktoré túto
skutočnosť preukazujú, správny súd rovnako ako žalovaný poukazuje na to, že žalobca doložil doklady,
ktoré sa datujú na rok 2011 a 2012, kde ešte táto spoločnosť UNISEK EOOD bola registrovaná. Malzrušenú registráciu až 12. júla 2012, a teda tieto doklady sa netýkajú januára 2016, teda kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia.

79. Pokiaľ ide o fotografie, ktoré mali preukazovať skutočnosť, že svedkyňa K. I. sa reálne nachádzala
v skladoch žalobcu pri nakládke tovaru pre dodávateľa spol. UNISEK, tak správny súd vyhodnotil túto
argumentáciu ako dôkaz, ktorý nepotvrdzuje aj v prípade, že by na fotografii bola táto osoba, že tovar
žalobca skutočne dodal spoločnosti, ktorú deklaroval na dodávateľských a odberateľských listoch.

80. Správny súd dospel k záveru, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc
zásadu voľného hodnotenia dôkazu podľa § 2 ods. 3 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho
povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových
okolností týkajúcich sa prepravy predmetného tovaru na územie Bulharskej republiky urobil a žalovaný
ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi

ustanoveniami zákona o DPH.

81. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalobca disponoval originálom, resp. fotokópiou kartičky IČ DPH a
v tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžfk/68/2020,
ktorý zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/132/2019 zo dňa 06. mája 2020 práve z toho

dôvodu, že správny súd, resp. správne orgány sa nezaoberali dôsledne otázkou držby tejto kartičky,
tak správny súd poznamenáva, že žalobca v súvislosti s touto námietkou poukazuje, že kasačný súd
súhlasil s námietkou žalobcu, že skutočnosť, že žalobca mal, resp. má k dispozícii originál kartičky IČ
DPH bulharskej odberateľskej spoločnosti je okolnosťou, ktorá z hľadiska skutkových okolností sa javí
natoľko relevantnou, že táto mala byť predmetom hodnotenia v rámci konania pre orgány verejnej moci.

82. Tu správny súd poznamenáva, že z uvedeného rozsudku vyplýva síce táto skutočnosť, avšak
kasačný súd v tejto otázke ďalej uviedol, čo už žalobca v danom prípade nespomína, že samotná
držba tejto kartičky IČ DPH, prípadne jej fotokópie bez ďalšieho nepreukazuje splnenie podmienok na
odpočítanie DPH. Naopak v obchodnom styku sa javí ako neobvyklé práve to, aby mal dodávateľ v držbe

originál osvedčenia o registrácii odberateľa pre DPH. Bod 38. rozsudku sp. zn. 6Sžfk/68/2020.

83. V bode 40. okrem toho kasačný súd v súvislosti s osobou N. O. konštatoval, že skutočnosť, či N.
O. bol zamestnancom spoločnosti UNISEK by bola relevantnou primárne v prípade, keby obchodné
transakcie so žalobcom realizoval v mene spoločnosti UNISEK priamo N. O., čo však v rámci konania

nebolo ani tvrdené, ani preukázané.

84. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že nemožno prisvedčiť žiadnej
zo vznesených žalobných námietok, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190
SSP.

85. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od
žalobcu, aby mu nahradil trovy konania.

86. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.