Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010262
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Miková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1623010262.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Veronikou Mikovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.
júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX v C. D., E., trvale bytom F. XX, G., E., štátny občan Maďarska,

sa uznáva vinným, že

dňa 18.02.2023 v čase približne o 01.31 h v parku na Kláštornom námestí v Malackách fyzicky napadol
poškodeného H. I., a to tak, že odzadu podišiel k poškodenému, ktorého následne zovretou päsťou
pravej ruky udrel do oblasti hlavy, na čo poškodený H. I. spadol na zem, kde ostal nehybne ležať, pričom
obvinený ešte niekoľkokrát nohou kopol poškodeného H. I. do oblasti hlavy a hrudníka, následkom

čoho poškodený H. I. upadol do bezvedomia, čím poškodenému H. I. spôsobil subdurálny hematóm
(krvácanie pod tvrdú plenu mozgu) vysoko v čelovej oblasti, nevýrazné subarachniodálne krvácanie
(pod pavúčnicu) v spánkovo-temennej oblasti obojstranne, narazenie hlavy v oblasti záhlavia, narazenie
tváre v oblasti ľavého oka, tržnú ranu nad laterálnym očným kútikom vľavo, viaceré drobné oderky tváre,
narazenie hrudníka v oblasti hrudnej kosti a rebier vľavo, narazenie brucha, narazenie ľavého bedrového
kĺbu a narazenie ľavého kolena, ktoré si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie, následnú hospitalizáciu
a práceneschopnosť s nevyhnutnou dobou liečenia v trvaní 42 dní, čím vykonal útok proti takej časti tela
poškodeného H. I., ktorá je dôležitá pre život,

teda

- úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví inému,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona,
§ 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia

Slovenskej republiky na 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, Bratislava 851 01, IČO: 35 942 436,
škodu vo výške 865,26 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 25.05.2023 Okresnému súdu Malacky obžalobu
z 25.05.2023, č. 2 Pv 47/23/1106-32, na obžalovaného A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku o vine

tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 26.07.2023 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, že sa cíti vinným zo spáchania žalovaného skutku. Vyhlásenie obžalovaného súd,
po súhlasnom stanovisku prokurátora, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a podľa § 257 ods.

8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku,
nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného potrestá
sa odňatím slobody až na tri roky.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že skutok
uvedený v obžalobe prokurátora spáchal, keď v parku na Kláštornom námestí v Malackách napadol
poškodeného H. I., tak, že ho zovretou päsťou pravej ruky udrel do oblasti hlavy a po tom čo
poškodený padol na zem a ostal nehybne ležať, obvinený ho ešte niekoľkokrát kopol do oblasti hlavy a
hrudníka, čím poškodenému spôsobil subdurálny hematóm (krvácanie pod tvrdú plenu mozgu) vysoko

v čelovej oblasti, nevýrazné subarachniodálne krvácanie (pod pavúčnicu) v spánkovo-temennej oblasti
obojstranne, narazenie hlavy v oblasti záhlavia, narazenie tváre v oblasti ľavého oka, tržnú ranu nad
laterálnym očným kútikom vľavo, a ďalšie zranenia, ktoré si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie,
následnúhospitalizáciuapráceneschopnosťsnevyhnutnoudobouliečeniavtrvaní42dníaútokvykonal
proti takej časti tela poškodeného, ktorá je dôležitá pre život, naplnil svojim konaním zákonné znaky

skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadom trestu a výšky škody, v rámci ktorého vypočul obžalovaného a

oboznámil podstatné listinné dôkazy najmä aktualizovaný odpis z Registra trestov, aktualizovanúCentrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov, prípad náhrady vynaložených nákladov č. l. 68,
odpoveď Ministerstva vnútra č. l . 146, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR
č. l. 148, lustráciu v systéme AVÍZO č. l. 149, odpis registra trestov č. l. 150 a európsky informačný

systém registra trestov č. l. 151.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v minulosti sa žiadneho trestného činu nedopustil.
Akomotívútokuuviedol,žeboliopití.Vposledných10rokochsazdržiavalnaUkrajinevČeskejrepublike
a na Slovensku. Na krátko navštívil aj jeho sestru v Maďarsku. Do svojich 18 rokov žil na Ukrajine,

posledných 5 rokov sa zdržiaval v Českej republike. Na Slovensku bol necelé 3 mesiace, prechodný
pobyt tu však evidovaný nemá. Českú republiku opustil preto, lebo tu v Malackách má priateľku a chcel
s ňou byť.

Z odpisu Registra trestov ako aj z výpisu z Európskeho informačného systém registrov trestov vyplýva,
že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mal súd preukázané, že
u obžalovaného nie je evidovaný žiaden záznam.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v

zmysle ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Keďže súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody za viac trestných činov ( skutok bol kvalifikovaný
ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona), pri výške trestu vychádzal z ustanovení
o úhrnnom treste v zmysle ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného poriadku.

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,
uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou

hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti zločinu a prečinu, z ktorých bol
obžalovaný uznaný vinným, a ktorý určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom
v danom prípade je výška trestnej sadzby za skutok najprísnejšie trestný stanovená zákonom (§ 155

ods. 1 Trestného zákona) v rozpätí štyri až desať rokov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu za tento skutok súd prihliadol na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j)
Trestného zákona) a taktiež, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36

písm. l) Trestného zákona). Zároveň súd ustálil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h)
Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, čo malo za následok, že trestná sadzba
sa individuálne upravovala v prospech obžalovaného v zmysle kritéria § 38 odsek 3 Trestného zákona,
t. j. zníženie hornej hranice ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prejednávanom prípade to
znamenalo, že trestná sadzba u obžalovaného bola určená podľa zákonných ustanovení v rozmedzí

do 4 rokov do 8 rokov.

Súd má za to, že prijaté vyhlásenie o vine je možné v prípade obžalovaného, jeho osoby a
pomerov a okolností spáchaného skutku analogicky zohľadniť pri rozhodovaní o treste tak ako pri
schválení dohody o vine a treste. Súd preto v danom prípade mimoriadne znížil trest odňatia slobody

obžalovaného podľa § 39 ods. 1 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam a uložil obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý primerane zohľadňuje kritický prístup
obžalovaného k svojej trestnej činnosti. Súd je toho názoru, že takto uložený trest musí byť
spojený s výkonom trestu odňatia slobody, aby bol trestom primeraným na dosiahnutie účelu trestu -funkciu ochrany spoločnosti tým, že zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, rovnako
že uložený trest zodpovedá závažnosti stíhaného zločinu, spôsobu jeho spáchania, následku ako
aj zavineniu a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam. Pri úvahách o druhu trestu súd bral na

zreteľ, že závažnosť zločinu je vyjadrená pomerne prísnou spodnou hranicou trestnej sadzby, čo
odráža hodnoty spoločnosti, ktorá považuje ochranu zdravia ľudí pred násilným konaním páchateľov za
mimoriadne dôležitú. Zároveň vzal do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný zaútočil na telesnú integritu
poškodeného obzvlášť hrubým spôsobom, navyše po jeho ataku zostal poškodený nehybne ležať na
zemi, čo obžalovaného neodradilo od ďalších útokov na dôležitý orgán poškodeného, pričom jeho

konanie mohlo mať fatálne následky na zdraví poškodeného. Obžalovaný pritom konal bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa, nebol napadnutý, nebránil ani osobnú integritu iného, naopak, vo vopred
premyslenom konaní, čakal na poškodeného spôsobom, aby ho poškodený nezazrel a vo vhodnú chvíľu
na poškodeného zaútočil zozadu, čím bez pochýb mienil zvýšiť úspešnosť svojho úmyslu. Následne
vidiac nehybné telo poškodeného, zjavne v stave straty vedomia, pokračoval v útoku na nehybné telo
poškodeného,pričompospáchanískutkuzmiestačinuutiekolapoškodenémuneposkytolpomoc.Dĺžka

uloženého trestu je podľa názoru súdu adekvátna, poskytuje dostatočný čas na splnenie sankčného
charakteru trestu, vytvára časový priestor na výchovné pôsobenie uloženého trestu odňatia slobody
u obžalovaného a v primeranej miere chráni spoločnosť pred jej potenciálnym ďalším protiprávnym
konaním.

Nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, súd ho zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písm. a) Trestného poriadku.

Súd s poukazom okolnosti prípadu, dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, nebude postačovať

len uloženie samostatného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale je nevyhnuté uloženie aj trestu
vyhostenia. Obžalovaný nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo
bola poskytnutá doplnková ochrana. Na obžalovaného sa nevzťahujú ani žiadne vylučovacie okolnosti
vymedzené v ustanovení § 65 ods. 2 Trestného zákona. V posudzovanej trestnej veci vyžaduje uloženie
trestu vyhostenia podľa § 65 ods. 1 Trestného zákona bezpečnosť osôb, keď obžalovaný sa dopustil

násilného zločinu, pri ktorom boli spôsobené aj viaceré poranenia poškodeného a obžalovaný útočil proti
takej časti tela poškodeného, ktorá je dôležitá pre život. Pri ukladaní tohto trestu vzal súd do úvahy osobu
obžalovaného, ktorý je občanom Maďarskej republiky, sa na Slovensku v čase skutku zdržiaval necelé 3
mesiace, a nemal tu registrovaný ani prechodný ani trvalý pobyt, zároveň tu nemal vybudované rodinné
zázemie. Na adrese jeho trvalého pobytu na Ukrajine sa už minimálne 5 rokov nezdržiaval. Vzhľadom

na uvedené súd mal za to, že na obžalovaného je potrebné po výkone nepodmienečného trestu odňatia
slobody pôsobiť trestom vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 1 roku.

Takto uložená kombinácia trestov podľa názoru súdu zabezpečí tak ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k

tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Uložený trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zároveň poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. priznal náhradu škody v
sume 865,26 eur (vynaložené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému H. I., nar.

XX.XX.XXXX), keďže si poškodený uplatnil nárok riadne a včas a bolo preukázané spôsobenie škody
v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného.

Pokiaľ ide o nárok poškodeného H. I., súd konštatuje, že poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil
včas - do konca vyšetrovania, avšak nárok na náhradu škody si neuplatnil riadne, keď iba odkázal na

budúce vyčíslenie škody. Z uvedeného dôvodu súd o nároku poškodeného nerozhodoval, čo mu ale
nebráni domáhať sa náhrady škody od obžalovaného v civilnom procese.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po

vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom
odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.