Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, July 30, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119316210
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6119316210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu Ing. S. C., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom R., V. N. XXXX/X, toho času bytom A. - západ, T., D. Z. XXXX, T. republika, právne
zastúpeného advokátom M.. Petrom Belicom, so sídlom O., M. R. S. XX, proti žalovaným 1/ U. W., nar.
X.XX.XXXX, bytom R. - N., K cintorínu XX/XX, 2/ L.. F. W., nar. X.X.XXXX, bytom R., A. XXXX/X, obaja
právne zastúpení advokátom JUDr. Ivanom Glovniakom, so sídlom R., D. W. XXXX/XX, o zaplatenie
15.318 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
42C/66/2019-448 zo dňa 13. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Konštatoval nepreukázanie
pasívnej vecnej legitimácie, t.j. nepreukázanie, že žalovaní 1/ a 2/ ako fyzické osoby sporné pozemky
bez právneho dôvodu v rozhodnom období od 20.6.2017 do 20.5.2019 skutočne užívali. V tejto spojitosti
uviedol, že z procesného hľadiska bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno „od samého počiatku ťažilo
žalobcu“, ktorému za obdobie skoro dvoch rokov nič nebránilo, aby produkoval tvrdenia a dôkazy

za účelom preukázania jeho nároku. O povinnosti produkovať tieto tvrdenia a dôkazy včas, ako aj o
následkoch nesplnenia danej povinnosti bol žalobca „pravidelne poučovaný“.
2. Okresný súd zdôraznil, že samotná otázka vecnej legitimácie má hmotnoprávny charakter, čo vylučuje
poučovaciu povinnosť súdu (§ 160 CSP) a tiež procesný postup odstraňovania vád konania. Vzhľadom
na zásadný záver ohľadne (nedostatku) vecnej legitimácie nepovažoval za významné okolnosti týkajúce
sa výšky (tvrdeného) bezdôvodného obohatenia, preto sa k prednesom strán súvisiacim s dotknutou
otázkou nevyjadroval.

3. Vo vzťahu k vytyčovaciemu náčrtu č. 427/2021, ktorý žalujúca strana predložila na pojednávaní
22.2.2022, okresný súd doplnil, že je z neho zrejmé, že sa vzťahuje k (neskoršiemu) obdobiu, ktoré nie
je predmetom konania v súdenej veci. Zároveň mal zo svedeckých výpovedí A. O. a M. H., ako aj F. C.
či D. O., potvrdené, že žalovaní 1/, 2/ ako fyzické osoby nikdy predmetné pozemky žalobcu neužívali.
Okresný súd tiež uzavrel, že spoločnosť U., s.r.o., vykonáva svoju činnosť na pozemkoch žalovaných
a nikdy nepodnikala na pozemkoch žalobcu. D., nebolo popreté, že drevo, ktoré sa v daných miestach
nachádza a ktoré spoločnosť U., s.r.o., spracováva, nie je jej majetkom, ale majetkom osôb, s ktorými

obchoduje. Okresný súd sa vyjadril aj k (prvotnému) čestnému prehláseniu svedka O., ktorý uviedol,
že zo strany právneho zástupcu žalobcu mu boli kladené otázky, na ktoré odpovedal, ale nevie potvrdiť
správnosť obsahu čestného prehlásenia, lebo on (svedok) právnemu zástupcovi „ani dobre nerozumel“.4. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore plne úspešní žalovaní 1/ a 2/ majú voči
žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktoré má síce 18 strán, ale
vecné dôvody sú uvedené len v troch bodoch odôvodnenia. V tejto spojitosti pomerne rozsiahlo citoval
z právnej úpravy i rozhodnutí najvyšších súdnych autorít.

6. Odvolateľ poukazoval na to, že unesenie dôkazného bremena nemožno viazať len na osobu/stranu
žalobcu, ale aj na žalovanú stranu sporu, a o to viac „v kontradiktórnom prostredí“. Pokiaľ strana
poprie skutkové tvrdenia druhej strany, je povinná uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach. V danej súvislosti žalobca tvrdil, že žalovaní 1/, 2/ svojím konaním pri negociácii zmluvy
nikdy nepopierali, že by užívali sporné pozemky v rozhodnom čase.
7. Okresnému súdu vyčítal zjavné nepochopenie výpovede svedkyne F. C., keďže ona pri jej

vyjadreniach nemyslela na vytyčovací náčrt č. 427/2021. Naopak, výslovne uviedla, že na sporných
nehnuteľnostiach sa bola pozrieť v období do marca 2019 do júna 2019, kedy sa na nich nachádzala
drevná hmota a mechanizmy, ktoré s ňou manipulovali, pričom odkazovala na jednotlivé fotografie.
Rovnako táto svedkyňa potvrdila, že žalovaní 1/ a 2/ „aktívne vložili svoje mená“ do návrhu nájomnej
zmluvy, t. j. neobstojí tvrdenie, že žalovaná 2/ nemá vzťah k pozemkom. Žalobca uviedol, že taktiež

svedok O. potvrdil v čestnom vyhlásení užívanie pozemkov žalovanými; na pojednávaní „urobil len
kozmetické gramatické korekcie“.
8. V ďalšej časti odvolania žalobca pomerne podrobne rozpísal spôsob stanovenia ceny obvyklého
nájomného, od hodnoty ktorého odvodzuje výšku ním nárokovaného bezdôvodného obohatenia.

9. Žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj len ako žalovaní) navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Zopakovali, že
žalobca nijako nepreukázal, že by oni (žalovaní) užívali jeho pozemky. Zároveň aj spoločnosť U., s.r.o.,
(a nie žalovaní) nikdy nepodnikala na pozemkoch žalobcu. Pokiaľ sa žalobca nesprávne domnieval („z
existencie dreva“ v okolí jeho pozemku), že toto drevo tam mali ukladať žalovaní, tak v rámci súdneho
konania bolo jednoznačne zistené, že žalovaní takto nikdy (svoje) pozemky v okolí pozemkov žalobcu

neužívali; nie to ešte (priamo) jeho pozemky.
10. Hodnotenie svedeckej výpovede F. C. odvolateľom žalovaní označovali za účelové. Je nepochybné,
žežalobcombolpredloženýibajedenvytyčovacínáčrt,kuktorémusamenovanáivyjadrovala.Obdobne
nepresne žalobca interpretuje i výpoveď svedka O.; ten potvrdil iba existenciu dreva v areáli a pokiaľ tam
videl žalovaného 1/, tak tento sa na mieste zdržiaval ako konateľ spoločnosť U., s.r.o. Žalovaná 2/ sa

aj v zmysle výpovede menovaného svedka nikdy na pozemkoch nezdržiavala a ani ich inak neužívala.
Žalovaní dodali, že žalobca nepreukázal, že ním predložené fotografie sú fotografiami jeho pozemkov
a ani to, z akého obdobia tieto pochádzajú.

11. V následnej reakcii žalobca zotrval na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie. Uviedol,

že žalovaný 1/ je dlhodobým konateľom spoločnosti U., s.r.o., a sami žalovaní navrhli označenie seba
(a nie tejto spoločnosti) za stranu zmluvy o urovnaní nárokov titulom užívania pozemkov v predmetnom
čase. W. zdôrazňovanie spoločnosti U., s.r.o., považoval žalobca za snahu protistrany vyhnúť sa
povinnosti uhradiť jeho nároky.

12. Taktiež žalovaní 1/ a 2/ zotrvali na svojom prvotnom stanovisku prezentovanom v odvolacom
konaní. Zopakovali, že žalobca nepreukázal, že dotknuté fotografie sú z roku 2019 a svedkyňa C.
sa vyjadrovala len k fotografiám z vytyčovacieho náčrtu, teda z roku 2021. Doplnili, že z právneho
hľadiska je zamieňanie spoločnosti s ručením obmedzeným s jej spoločníkmi (žalovanými) „celkom
zjavne nesprávne“.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Hoci možno sčasti súhlasiť s odvolateľom, že z hľadiska presvedčivosti by mohol (a mal)
byť napadnutý rozsudok v časti odôvodnenia viac vysvetľujúci a jednoznačnejší, avšak čiastočná
nedôslednosť okresného súdu v obsahu i štruktúre odôvodnenia nespôsobuje nepreskúmateľnosťposudzovaného rozhodnutia. Aj z obsahu odvolania vyplýva, že pre dotknutú stranu sporu (v tomto
prípade žalobcu) boli zrejmé zásadné konštatovania okresného súdu, ktoré svojim odvolaním namieta.
15. Skôr do budúcna - pre odôvodňovanie iných/ďalších rozhodnutí okresným súdom - krajský súd

dodáva, že je nadbytočným až samoúčelným siahodlhé opisovanie jednotlivých podaní strán (neraz
v nemalej časti opakujúcich už predtým prezentované tvrdenia a argumenty), resp. obsahu spisu;
podstatným má byť ich zhrnutie a posúdenie konajúcim súdom. Pokiaľ sa napríklad okresný súd otázkou
výšky (tvrdeného) bezdôvodného obohatenia vôbec nezaoberal, je úplne bez významu podrobné
popisovanie stanovísk strán k danej otázke.

16. V súdenej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 15.318 eur s
príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov parc. č. 883/37 a
885/19 kat. úz. C. C. v období od 20.6.2017 do 20.5.2019, ktorých bol v danom čase výlučným
vlastníkom. Žalobca však neposkytol žiadne bližšie skutkové vymedzenie týkajúce sa spôsobu (a
ani rozsahu), aký mali žalovaní (akou konkrétnou činnosťou, či už bezprostredne vlastnou alebo

sprostredkovanou cez iné osoby, konajúce v ich mene a na ich účet), jeho pozemky v rozhodnom období
užívať.
17. V danej spojitosti náležite poukazujú žalovaní na negatívnu dôkaznú teóriu, v zmysle ktorej sa
nepreukazuje, že sa niečo nestalo. Naopak, ten, kto tvrdí existenciu nejakého skutkového deja (v
súdenej veci žalobca), je povinný ho nielen konkrétne skutkovo vymedziť, ale následne aj preukázať.

Zároveň platí, že ak sa žalobca obmedzil v rámci skutkového vymedzenia len na všeobecné tvrdenie
o užívaní jeho pozemkov žalovanými, tak protistrane na účinné popretie takýchto všeobecných tvrdení
postačovalo rovnako všeobecné (no v priebehu celého sporu jednoznačné a výslovné) popretie užívania
pozemkov; osobitne priamo nimi ako fyzickými osobami. V žiadnom prípade tak neobstojí vyjadrenie
žalobcu, že nepopretím jeho skutkových tvrdení, sa tieto stali nespornými (§ 151 ods. 1 CSP) a teda

preukázanými.

18.Sdotknutýmzáveromveľmiúzkosúvisíajprípadnýpresundôkaznéhobremena,naktorúeventuálnu
súčasť procesu dokazovania žalobca v odvolaní tiež poukazuje. Je nepochybné, že strana žalobcu
je v štandardnom sporovom konaní, medzi ktoré súdená vec jednoznačne patrí, tou stranou, ktorú

prvotne zaťažuje dôkazné bremeno. Až za situácie, že toto bremeno žalobca unesie, t.j. preukáže
dôvodnosť svojich skutkových tvrdení, dochádza k preneseniu dôkaznej povinnosti na protistranu. K
takejto procesnej/dôkaznej situácii však v prejednávanom prípade nedošlo.

19. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca neuniesol bremeno konkrétnych skutkových tvrdení, čo do

značnej miery až vylučuje možnosť unesenia dôkazného bremena. Krajský súd v podstate nad rámec
dotknutého (pre výsledok sporu určujúceho) záveru dodáva, že ani dôkazy produkované žalobcom
nepreukázali užívanie jeho pozemkov v rozhodnom období žalovanými. Východiskovo je súčasne
potrebné uviesť, že opísanie rozhodných skutočností (v tomto prípade konkrétne vymedzenie spôsobu
užívania pozemkov žalovanými 1/ a 2/ ako fyzickými osobami) nie je v zmysle § 132 ods. 2 CSP možné

nahradiť odkazom na označené dôkazy.

20. V rámci svojich podaní žalobca až do záverečného štádia prejednávania veci predložil jedinú
fotografiu - prílohu k replike (č.l. 74), ktorá mala byť podľa poznámky na nej uvedenej vyhotovená
17.4.2019, t.j. takmer v úplnom závere rozhodného obdobia, za ktoré žalobca požaduje vydanie

bezdôvodného obohatenia. Na danej fotografii je zobrazené uložené drevo (guľatina) na nejakom
pozemku, vôbec nie je zrejmé, že by malo ísť o pozemok žalobcu, resp. kde sú jeho hranice; o koho
drevo sa jedná; za akým účelom tam bolo uložené; v akom časovom období atď. Vo výsledku tak ide o
fotografiu bez potrebnej výpovednej hodnoty. Neskôr predložená fotografia (č.l. 400) je vyhotovená dňa
27.7.2019, t.j. mimo relevantného obdobia.

21. Jediný vytyčovací náčrt, ktorý bol v konaní predložený, pochádza z roku 2021, t.j. logicky nemôže
preukazovať stav v období od 20.6.2017 do 20.5.2019. Uvedené v plnej miere platí aj pre fotografie k
nemu priložené. Krajský súd dodáva, že svedkyňa F. C., keď sa vyjadrovala k fotografiám, vyjadrovala sa
presne k tým, ktoré sú priložené k dotknutému vytyčovaciemu náčrtu; odkazuje napr. na farebné kolíky,
osadené geodetom v rámci daného vytyčovania. Priamo vo vytyčovacom náčrte (v rámci protokolu o

vytýčení hranice pozemku - č.l. 404) je konštatované, že (až) dňa 6.5.2020 boli vytýčené hranice obvodu
pozemkov parc. č. 883/37 a 885/19.
22. Vo vzťahu k svedkovi pánovi O. je relevantnou jeho osobná svedecká výpoveď na pojednávaní
22.2.2022, a nie obsah čestného prehlásenia, ktoré - ako svedok na pojednávaní výslovne uviedol -bolo na základe jeho odpovedí napísané právnym zástupcom žalobcu. Bezprostredná výpoveď svedka
p. O. je však z hľadiska významných okolností pomerne nekonkrétna. Uviedol, že nevie presne označiť,
kde sa pozemky nachádzajú; videl na danom mieste len žalovaného 1/; žalovanú 2/ tam nevidel (ani ju

nepozná); vo vzťahu k žalovanému 1/ doplnil, že jeho (svedkovou) domnienkou je, že všetci ľudia, ktorí
tam robia, robia pre pána W. (žalovaný 1/). Zároveň v tejto svedeckej výpovedi absentujú akékoľvek
jednoznačné časové údaje.

23. Pokiaľ žalobca opakovane zdôrazňoval rokovania o nájomnej zmluve (v období apríl -máj 2019),

ku ktorej podpísaniu napokon ani nedošlo a fakt, že na žiadosť žalovaných boli do záhlavia zmluvy
uvedení oni ako fyzické osoby (a nie spoločnosť U., s.r.o.) a tiež doplnenie článku IX do návrhu zmluvy,
je zásadným práve text dotknutého (navrhovaného) zmluvného dojednania: „Zmluvné strany vyhlasujú,
že je medzi nimi sporné, či a v akom rozsahu nájomcovia alebo iné osoby užívali predmet nájmu pred
podpisomtejtozmluvyačimáprenajímateľavakejvýškeprávonaodplatuzaspornéužívaniepredmetu
nájmu za obdobie pred uzavretím tejto zmluvy alebo akýkoľvek iný nárok v súvislosti s predmetom

nájmu“. Z predmetného textu je jednoznačné, že žalovaní rozhodne nepotvrdili, žeby v nejakom období
pozemky žalobcu užívali; naopak akcentovaná je spornosť takéhoto tvrdenia. Tú žalovaní výslovne
prezentovali aj v priebehu celého posudzovaného sporu.
24. Rovnako z e-správy zaslanej žalovanými dňa 16.4.2019 (č.l. 354) svedkyni R. C., ktorá v danej
záležitosti konala za žalobcu, ani v najmenšom nevyplýva, že by žalovaní mali potvrdiť užívanie

pozemkov žalobcu v rozhodnom čase. Z jeho obsahu je súčasne zrejmé, že suma ktorá je v správe
spomínaná (25.000 eur), predstavuje ponúkanú kúpnu cenu za odpredaj dotknutých pozemkov a nijako
nesúvisí s ich (údajným) užívaním žalovanými.

25. Keďže nebol preukázaný základ nároku, krajský súd (obdobne ako okresný súd) sa otázkou

eventuálnej výšky nároku/bezdôvodného obohatenia nezaoberal.
26. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

27. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto majú žalovaní 1/
a 2/ voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.