Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/149/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202208
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5718202208.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ F. U., nar. B., bývajúcej v G., 2/ K. U., nar.
B., bývajúceho v G., obaja právne zastúpení JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou, so sídlom
v Martine, Pavla Mudroňa 26, IČO: 42 392 144, proti žalovaným 1/ Tatra banka, a. s., so sídlom v
Bratislave, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, zastúpenému advokátskou kanceláriou Dentons
Europe CS LLP konajúca prostredníctvom Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom v

Bratislave, Bottova 2A, IČO: 36 861 391, 2/ Dražby a reality PAMAŠA, s. r. o., so sídlom v Leviciach,
Kalvínske námestie 2, IČO: 36 706 655, 3/ S. E., nar. B., bývajúcej v X., o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18C/11/2018, o dovolaní žalovaného 1/ proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. júna 2020 sp. zn. 11Co/10/2020, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .

II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 04. júla 2019 č.
k. 18C/11/2018-441 určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 25.05.2018 o 13.00 hod., v sídle
žalovaného 2/, navrhovateľom ktorej bol žalovaný 1/, organizovaná žalovaným 2/, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom pre

okres S., obec G. a pre katastrálne územie G., a to stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený
na parcele reg. C KN č. 32/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, parcela reg. C KN č. 31
- záhrady o výmere 312 m2, parcela reg. C KN č. 32/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2,
parcela reg. C KN č. 32/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 a parcela reg. C KN č. 33 -
záhrady o výmere 271 m2, ktorých predchádzajúcimi vlastníkmi boli žalobcovia 1/ a 2/, je neplatná. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov konania

proti žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

1.1. Súd prvej inštancie mal preukázanú platne uzatvorenú Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX medzi veriteľom - žalovaným 1/ a dlžníkmi (spoludlžníkmi) žalobcom 1/ a žalobkyňou 2/.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie účelového úveru vo výške 54.600 eur na nadobudnutie a údržbu
financovanej nehnuteľnosti, definovanej v tejto zmluve (ods. 1). Zhodnými vyjadreniami strán sporu (§

151 ods. 1 CSP) mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ neplatili splátky v súlade
so zmluvnou, t. j. pravidelne mesačne vo výške 301,20 eur v 14. deň v príslušnom mesiaci. Listom
žalovaného 1/ z 11.10.2017 mal súd prvej inštancie preukázané, že výška pohľadávky k 10.10.2017 z
titulu nezaplatených mesačných splátok na predmetný úver je 1.427,93 eur. Žalovaný 1/ zaslal žalobcovi
1/ list z 27.10.2017, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa čl. 7.1. a ustanovenia § 565
OZ. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nebol splnený predpoklad podľa § 53 ods. 9 OZ pre použitie

práva žalovaného 1/ podľa § 565 OZ listom z 27.10.2017. Podľa súdu prvej inštancie zmluva o úvere
č. XXXXXXXXXX, uzatvorená medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/, je spotrebiteľskou zmluvou vzmysle § 52 ods. 1 OZ, nakoľko bola uzatvorená medzi dodávateľom (§ 52 ods. 3 OZ) - žalovaným 1/
a žalobcami 1/ a 2/ ako spotrebiteľmi (§ 52 ods. 4 OZ), a to aj za situácie, keď nešlo o spotrebiteľský
úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z., § 1 ods. 2 a § 1 ods. 3, písm. b) Zák. o spotr. úveroch. Ide o

zmluvu o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. ObZ; ustanovenie § 52 ods. 2 posledná veta OZ
nevylučuje použiť túto normu obchodného práva, nakoľko nie je toto ustanovenie v neprospech žalobcov
ako spotrebiteľov. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný 1/ tvrdil splnenie povinnosti podľa § 53 ods. 9
OZ listom zo 17.05.2017. Žalobcovia popierali doručenie predmetného listu - žalovaný 1/ doručenie
preukázal podacím hárkom č. EPH 009653764 a mailovou správou z 28.03.2019, obom 19.05.2017.

Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či list žalovaného 1/ z 27.10.2017, doručený žalobcom 1/ a 2/ dňa
19.05.2017, spĺňal náležitosti právneho úkonu aj v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti
súdprvejinštancieuviedolnapojednávanídňa16.05.2019predbežnéprávneposúdenieveci(§181ods.
2 druhá veta CSP), že z oznámenia podľa § 53 ods. 9 OZ musí byť zrejmé aj, pre ktorú omeškanú splátku
sa má realizovať právo veriteľa podľa § 565 OZ. List zo 17.05.2017, podľa názoru súdu prvej inštancie,
nespĺňa náležitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 OZ, nakoľko vo vzťahu k požiadavke zákona

v ustanovení § 53 ods. 9 OZ nie je dostatočne určitým právnym úkonom, lebo z obsahu listu žalovaného
1/ zo 17.05.2017 nie je možné zistiť, pre ktorú omeškanú splátku žalovaný 1/ uplatní právo podľa § 565
OZ a dojednania podľa čl. 7.7.1. písm. a) VOP pre poskytovanie účelových úverov zabezpečených
záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby, ktoré v zmysle čl. 8.8.5. úverovej zmluvy tvoria
neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie právny úkon je určitý len vtedy,

keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom
výklad nemôže dopĺňať právny úkon, ako to urobil žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 13.06.2019. Lebo
listom, ktorým žalovaný 1/ upozornil žalobcov 1/ a 2/ na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, žalovaný 1/ uviedol len sumu, s ktorou sú žalobcovia v omeškaní, vo výške 1.049,13 eur. Pri
dohodnutých mesačných splátkach vo výške 301,20 eur je zrejmé, že žalobcovia boli v omeškaní s

tromacelýmisplátkamiačiastočnesoštvrtousplátkou,ktorépredchádzalitermínu17.05.2017.Žalovaný
1/ však neidentifikoval konkrétnu splátku, vo vzťahu ku ktorej sa upozornenie zo 17.05.2017 viaže.
Uvedenú neurčitosť upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ nemožno nahradiť výkladom, ako to urobil
žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 16.05.2019. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podľa
názoru súdu prvej inštancie podstatná aj pre vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto vyplývajú z § 53

ods. 9 OZ. Pre doplnenie súd prvej inštancie uviedol, že požiadavka určenia omeškanej splátky, pre
ktorú sa realizuje právo veriteľa na zosplatnenie celého dlhu, je podstatná aj s ohľadom na určenie,
kedy sa stáva zročný celý dlh naraz. V prípade zročnosti celého dlhu postupom podľa § 565 OZ pri
absencii určenia konkrétnej omeškanej splátky, pre ktorú veriteľ žiada zaplatenie celej pohľadávky „pre
nesplnenie niektorej splátky“, nemožno potom zročnosť celého dlhu určiť, čo je podstatné okrem súdenej

veci aj s ohľadom na ustanovenie § 103 druhá veta OZ, podľa ktorého, ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Premlčacia doba na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala
splatnou celá nesplnená splátka, teda musí byť zrejmé, ktorá nesplnená splátka. Súd prvej inštancie
ďalej konštatoval, že upozornenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ je konštruované ako jednostranný právny

úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody, v danom prípade
čl. 7.7.1. písm. a) VOP, uplatní svoje právo podľa § 565 OZ, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením
splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok - uplatnenia
režimu § 53 ods. 9 OZ a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa
§ 565 OZ.

1.2. Zo znenia ustanovenia § 53 ods. 9 OZ teda vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, podľa
názoru súdu prvej inštancie aj určenia omeškanej splátky, ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa §
565 OZ týka, t. j., že dlžník nesplatil niektorú (teda nie niektoré) svoju splátku. Účelom tohto ustanovenia
podľa súdu prvej inštancie je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu pred tým, ako

dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, pričom žalobcovia 1/ a 2/ po doručení listu
zo 17.05.2017, pred zosplatnením, v júni 2017, vykonali úhrady, čo v konaní nebolo rozporované. K
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až listom z 27.10.2017, t. j. viac ako po piatich mesiacoch
od doručenia oznámenia podľa § 53 ods. 9 OZ a cca 4 mesiacoch po následnej úhrade v júni 2017.
Naviac, ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa neuvádza, pre ktorú nesplnenú splátku

veriteľ žiada o zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 OZ; uvádza sa len, že neeviduje úhradu
splatnej pohľadávky zo zmluvy o úvere z 28.12.2011. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že zhodnými
vyjadreniami strán sporu (§ 151 ods. 2 CSP) mal preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ po doručení
upozornenia v máji 2017 vykonali úhrady v dňoch 14.06. a 15.06.2017.1.3. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov na pojednávaní dňa 13.06.2019, že aj pre vykonané
úhrady nemohlo dôjsť k zosplatneniu celého úveru, lebo na základe upozornenia listom zo 17.05.2017

žalobcovia vykonali úhrady v júni 2017, teda aj na omeškanú splátku, ku ktorej žalovaný 1/ tvrdil,
že ku dňu 17.05.2017 boli žalobcovia v omeškaní viac ako tri mesiace, t. j. splátky splatnej dňa
14.02.2017. Po týchto úhradách už žalovaný 1/ nevykonal žiadne úkony v zmysle § 53 ods. 9 OZ
a v súvislosti so zosplatnením celého dlhu listom z 27.10.2017. S ohľadom na uvedené skutočnosti
súd prvej inštancie konštatoval, že potom aj v prípade, že by upozornenie žalovaného 1/ listom zo

17.05.2017 bolo dostatočne určité, pri preukázaní úhrad v júni 2017, podľa vyjadrenia žalovaného 1/
zarátanénaúhradusplátkysplatnej14.02.2017,14.03.2017ačiastočne14.04.2017,potomžalovanému
1/ nevzniklo právo podľa § 565 OZ, toto vykonať listom z 27.10.2017, lebo neboli pre to súčasne splnené
podmienky ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Žalobcovia na základe upozornenia listom zo 17.05.2017 využili
možnosť danú ustanovením § 53 ods. 9 OZ a pred tým, ako žalovaný 1/ použil svoje právo podľa § 565
OZ, zaplatili na omeškanú splátku, ku ktorej žalovaný 1/ tvrdil, že bolo zaslané upozornenie listom zo

17.05.2017. Ak boli následne žalobcovia v omeškaní s ďalšími splátkami, na použitie práva podľa § 565
OZ listom z 27.10.2017 už neboli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ. Podľa súdu prvej inštancie
ustanovenie § 53 ods. 9 OZ treba vykladať spôsobom, že dodatočné uhradenie omeškanej splátky
spotrebiteľom - oneskorene, konzumuje právo veriteľa na jednostranné zosplatnenie splátky. Takýto
záver je možno vykladať aj vzhľadom na dikciu ustanovenia § 565 OZ, ktorá rovnako časovo limituje

veriteľa vykonať jednorazové zosplatnenie pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Právo podľa § 565 OZ mohol žalovaný 1/ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle § 53 ods. 9
OZ, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie so splátkou, vo vzťahu ku ktorej žalovaný
1/ vykonal upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ listom zo 17.05.2017, naďalej trvá. V čase, keď žalovaný
1/ použil právo podľa § 565 prvá veta OZ - zosplatnenie listom z 27.10.2007, omeškaná splátka, vo

vzťahu ku ktorej zaslal žalobcom upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ, bola uhradená.

1.4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že pre predčasnú splatnosť peňažného
záväzku žalobcov z úverovej zmluvy neboli naplnené zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 53
ods. 9 v spojení s § 565 OZ, ktorá skutočnosť bola rozhodná z hľadiska ustanovenia § 3 ods. 6 Zákona

o dobrovoľných dražbách. Podľa súdu prvej inštancie, pretože nenastala splatnosť celého dlhu - účinky
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti listom z 27.10.2017, nebolo možné dražiť predmetné
nehnuteľnosti, lebo hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečená záložným právom ku dňu
oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšovala 2.000 eur. Bolo porušené ustanovenie § 3
ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, dôvodne žalobcovia požiadali súd prvej inštancie podľa § 21

ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, aby určil neplatnosť dražby, preto súd prvej inštancie žalobe
vyhovel.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“), na odvolanie žalovaného 1/,
rozsudkom z 30. júna 2020 sp. zn. 11Co/10/2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a určil, že

žalobcovia 1/, 2/ majú voči žalovaným 1/ - 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

2.1. Krajský súd skonštatoval, že opodstatnenosť správnosti právneho názoru, ktorú vyslovil súd
prvej inštancie, je podporená aj komentárom k ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z

vydavateľstva C. H. Beck od autorov Marek Števček a kolektív - Občiansky zákonník, komentár I., 2015
- strana 576, na ktorý správne poukázali žalobcovia. Z komentára k uvedenému ustanoveniu je zrejmé,
že ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej
splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Vzhľadom na povahu dikcie treba
podľa našej mienky ods. 8 (teraz 9) vykladať spôsobom, že dodatočné uhradenie omeškanej splátky

spotrebiteľom oneskorene konzumuje právo dodávateľa na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Tento
právny záver možno odobriť aj vzhľadom na dikciu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorá rovnako časovo
limituje právo dodávateľa vykonať jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Keďže ustanovenie odseku
8 (teraz 9) malo prestavovať výhodnejší právny režim oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho
zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa odseku 8 môže dodávateľ vykonať len po uplynutí

zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu, že omeškanie (s prvou) splátkou trvá. Z
komentára je ďalej zrejmé, že ak zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité,
aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia troch mesiacov z
omeškania so zaplatením splátky a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva.Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do
sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok
uplatnenia režimu odseku 9 a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa

podľa § 565 OZ v súlade s odsekom 9 § 53 OZ. Zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení
kumulatívnych podmienok predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí
predovšetkým spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí
korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok. Ako nedôvodnú
vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného 1/, ktorý namietal, že súd prvej inštancie nesprávne

posúdil neurčitosť jednostranného právneho úkonu veriteľa z toho dôvodu, že nie je zrejmé, ktorej
konkrétnej splátky sa týka upozornenie zo 17.05.2017 na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru a tiež, že nie je dané výslovné upozornenie na postup podľa ustanovenia § 565 OZ. V tejto
súvislosti sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bodoch
96. až 99. rozsudku, ktorý jasne a zrozumiteľne vyargumentoval. Aj odvolací súd má za to, že ak
predčasné zosplatnenie pohľadávky nespĺňa náležitosti právneho úkonu, bude trpieť vadami podľa

všeobecnýchustanoveníOZoprávnychúkonoch,nebudevychádzaťzosplneniazákonnýchpodmienok
ustanovených v odseku 9, alebo nebude doručené do sféry dispozície jeho adresáta, nikdy nevyvolá
zamýšľané právne účinky a dodávateľ svojím konaním založí protiprávny stav, proti ktorému bude
svedčiť súdna ochrana. Navyše odvolací súd dodal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v
odseku 102. a 103. zamietol žalobu aj z toho dôvodu, že bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 6

Zákona o dobrovoľných dražbách, avšak tento dôvod zamietnutia žaloby nebol namietaný odvolacími
námietkami napriek tomu, že pri namietanom nesprávnom právnom posúdení je okrem konkretizácie pre
vec rozhodujúcej právnej otázky a uvedenia jej riešenia súdom prvej inštancie potrebné vysvetliť, v čom
boloriešenieprávnejotázkysúdomprvejinštancienesprávne auviesť,akomalabyťtátootázkasprávne
riešená. Pričom sa predpokladá, že odvolateľ predostrie takú právnu argumentáciu, ktorá „presvedčí“

odvolací súd, že rozhodnutie súdu prvej inštancie skutočne spočíva v nesprávnom právnom posúdení a
na odstránenie tejto vady sa vyžaduje jeho meritórny zásah. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli
neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok
súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť, nebol napadnutý odvolacími
námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu

konania.

2.2. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods.1vspojenísustanovením§255ods.1CSPtak,ženároknanáhradutrovodvolaciehokonaniamajú
žalobcovia 1/ a 2/ v plnom rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní proti žalovaným 1/ až 3/ úspešní.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa § 421 ods.
1 písm. b) CSP.

3.1. Podľa názoru dovolateľa spočíva napadnutý rozsudok v nesprávnom právnom posúdení veci.
Napadnuté rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnych otázok: 1) Je potrebné ustanovenie § 53 ods.
9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“ alebo „OZ“) vykladať tak, že upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ
musí obsahovať identifikáciu konkrétnej splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní? 2) Je potrebné

vykladať ustanovenie § 565 OZ v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ tak, že možnosť veriteľa žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky vzniká len vtedy, ak je dlžník v omeškaní
s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva?

3.2. Nesprávnosť právneho posúdenia obsiahnutého v napadnutom rozsudku vidí v právnom názore

odvolacieho súdu, podľa ktorého upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy (upozornenie spotrebiteľa na zosplatnenie úveru), musí obsahovať identifikáciu
konkrétnej splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní. Nesprávnosť právneho posúdenia vidí ďalej v
právnom názore odvolacieho súdu, podľa ktorého môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo

vzťahu ku ktorej bol na riziko zosplatnenia upozornený. Za správne pokladá právne posúdenie veci, že
v uplatnení práva podľa § 565 OZ, t. j. v upozornení spotrebiteľa na zosplatnenie úveru, nemusí byť
uvedená splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní. Stačí, že dlžník skutočne je v omeškaní s platením
niektorej splátky, a že bol v zmysle § 53 ods. 9 OZ upozornený na riziko zosplatnenia úveru. Zároveňje toho názoru, že na zosplatnenie úveru stačí splnenie podmienky trojmesačného omeškania a nie je
relevantné, s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní. Z dikcie § 53 ods. 9 OZ vyplýva pre obsah tohto
právneho úkonu povinná náležitosť, že spotrebiteľ musí byť upozornený na uplatnenie práva veriteľa

požadovať splatnosť celej pohľadávky. Žiadne ďalšie povinné náležitosti toto ustanovenie nevyžaduje.

3.3. Ďalej je dovolateľ názoru, že ustanovenie § 565 OZ neobsahuje žiadnu dodatočnú špecifikáciu
splátky, s ktorou musí byť spotrebiteľ v omeškaní. V prvej časti vety („Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach“) zákonodarca hovorí o splátkach v množnom čísle. Ide o

všeobecné vymedzenie typu spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa dané ustanovenie aplikuje. Následný
odkaznasplátkuvjednotnomčíslevšakbezprostrednenadväzujenaodkazna§565OZ.Ztohovyplýva,
že splátkou, s ktorou je dlžník v omeškaní aspoň tri mesiace, sa myslí niektorá splátka v zmysle § 565
- teda ktorákoľvek splátka. Ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ ustanovujú, že účelom
upozornenia je informovať, resp. upozorniť dlžníka, že vzhľadom na porušenie podmienok zmluvy a jeho
omeškanie s platením je veriteľ oprávnený od momentu tohto porušenia použiť sankciu a žiadať od neho

zaplatenieceléhodlhu.Zároveňtietoustanoveniaodstraňujúneprimeranútvrdosť,ktorábymohlanastať
v prípade, ak by veriteľ okamžite po omeškaní spotrebiteľa s prvou splátkou pristúpil k zosplatneniu
celého úveru, keďže takýto krok by mohol byť pre spotrebiteľa finančne likvidačný. Nemenej však tieto
ustanovenia pripúšťajú, že ak v čase od upozornenia spotrebiteľa budú naplnené aj ostatné podmienky
pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, veriteľ je oprávnený dlh zosplatniť. Dovolateľ

navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie,
alebo aby napadnutý rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že nemožno súhlasiť s tvrdeniami
dovolateľa, teda splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní je konkrétna splátka, pre nezaplatenie ktorej

bol dlžník vyzvaný na úhradu a nie akákoľvek nezaplatená splátka, ako sa snaží tvrdiť dovolateľ.
Zosplatnenieceléhoúverumusíspĺňaťajkritériumproporčnostiatoajvovzťahukdobesplácaniaúveru,
k jeho výške, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie - napr. rozhodnutia
C - 415/2011 Mohamed Aziz proti Caixa d'Estalvis de Catalunya, Tarragona i Menresa, či rozhodnutie
C-421/14 Banco Primus. Z právnej úpravy vyplýva, že ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je potrebné vykladať

vo vzájomnej súvislosti s ustanovením § 565 OZ tak, že veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť
úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti splátky, pre
omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh, za súčasného splnenia ďalšej podmienky vyplývajúcej z §
53 ods. 9 OZ, ktorou je povinnosť upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní
preduplatnenímtohtopráva.Uvedenýmspôsobomžalovaný1/nepostupovalazákonompredpokladané

časové následnosti postupu veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi neboli dodržané. Ak jednoznačné definovanie
zameškaných splátok robí problém samotnému žalovanému 1/ ako poskytovateľovi úveru, potom bežný
spotrebiteľ nemôže mať o nič väčšiu šancu vedieť sa zorientovať v situácii. Žalobcovia navrhli, aby
dovolací súd podané dovolanie v celom rozsahu zamietol, pretože nie je dôvodné.

5. Dovolateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že otázka určitosti upozornenia bola
podstatou prvej dovolacej otázky, ktorá smerovala k nevyhnutnosti identifikovať v upozornení konkrétnu
splátku, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní. Je teda zjavné, že tak rozsudok súdu prvej inštancie,
ako aj napadnutý rozsudok závisel od vyriešenia uvedenej právnej otázky. V otázke, či podmienka
spôsobuje značnú nerovnováhu, je treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy, ktoré by sa uplatnili

v prípade neexistencie zmluvnej podmienky. Následne na základe takejto porovnávacej analýzy je
možné posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy
nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené v platnom právnom poriadku. Následná čiastočná
úhrada nemôže spôsobovať stratu možnosti veriteľa uplatniť predčasné zosplatnenie, ak sú pri tom
zachované zákonné podmienky pre uplatnenie tohto práva. Účelom inštitútu zosplatnenia nie je ochrana

veriteľa iba pre prípad, že dlžník dohodnutú splátku neuhradí vôbec. Takáto úprava by neúmerne
zvýhodňovala spotrebiteľov na úkor podnikateľov. Spotrebiteľ by tak mohol po upozornení zaplatiť 1
euro, a tým paralyzovať veriteľa v možnosti žiadať od neho zaplatenie celého úveru. Aj pre spotrebiteľa
má platiť základná právna zásada - práva patria bdelým.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania abez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie uplatnené podľa ustanovenia
§ 421 ods. 1 písm. b) CSP nie je prípustné a to z nasledujúcich dôvodov:

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

8. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne
vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre
posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,
ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide
o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, či je táto otázka riešená dovolacím súdom rozdielne alebo
nebola riešená. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené jeho
rozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil, riešiace otázku, od ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu alebo tvrdenie, že táto právna otázka nebola v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu riešená.

9. Dovolací súd si plne uvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu, pokiaľ by
sa pri posudzovaní dovolania uplatňoval prílišný formalizmus. V rozpore s týmito princípmi ale nie je
prístup majúci na zreteli, že ustanovenia CSP vyžadujú istú mieru formálneho a obsahového vyjadrenia
dôvodov, z ktorých procesná strana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania. Ak však dovolanie aj po

zameraní sa dovolacieho súdu na jeho obsah (§ 124 CSP) zostáva naďalej nejednoznačné alebo
nejasné v tom, že z neho nemožno s istotou usúdiť, ktorú právne významnú otázku mal dovolateľ na
mysli, je potrebné mať na zreteli, že právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v ustanoveniach
CSP nedáva žiadny priestor pre uplatnenie domnienok alebo dedukcií dovolacieho súdu alebo jeho
dohadov o tom, ktorú z viacerých právnych otázok riešených prvoinštančným a odvolacím súdom mal

dovolateľ (jeho advokát) na mysli pri formulovaní dovolania.

10. Nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle §
421 ods. 1 CSP, je konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa odvolací súd riešil
nesprávne. Najvyšší súd uvádza tiež to, že pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť alebo nepodloženosť

niektorých skutkových záverov súdov, neprípustne tým predkladá na dovolací prieskum skutkové, nie
právne otázky. Dovolací súd je pritom viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442
CSP).

11. Dôvod prípustnosti dovolania (§ 421 ods. l písm. b) CSP) proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

predpokladá, že danú právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu preto daná potreba, aby dovolací
súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava dáva dovolaciemu súdu právomoc
rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená, a z
tohto pohľadu rozhodnúť o prípustnosti dovolania. Dovolací súd o tom, že dovolanie je z tohto dôvodu
prípustné, nevydáva osobitné rozhodnutie, ale sám si posúdi túto otázku ako predbežnú a v prípade,

že dospeje ku kladnému záveru, ide o prípustné dovolanie a dovolací súd bez ďalšieho preskúma
napadnuté rozhodnutie a meritórne o ňom rozhodne. Predpokladom prípustnosti dovolania je dôsledné
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom musí uviesť svoj názor na riešenie tejto právnej
otázky (§ 393 ods. 2, 3 CSP). V konkrétnom prípade musí dovolateľ relevantne odôvodniť, že dovolanie
je prípustné, pretože zásadná právna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ riešená, pričom dôvodom

dovolania potom môže byť len otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany
odvolacieho súdu a ako aj odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ (porovnaj Števček M.,
Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok,
Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 1382).

12. Dovolateľ ako právne otázky v zmysle § 421 ods. l písm. b) CSP nastolil: 1) „Je
potrebné ustanovenie § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) vykladať tak, že upozornenie spotrebiteľa na
uplatnenie práva podľa § 565 OZ musí obsahovať identifikáciu konkrétnej splátky, s ktorou je spotrebiteľv omeškaní?“ 2) „Je potrebné vykladať ustanovenie § 565 OZ v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ
tak, že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky vzniká
len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na

uplatnenie tohto práva?“

13. Takto dovolateľom zadefinované právne otázky by mohli mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods.
1 písm. b) CSP iba vtedy, ak by výsledok ich riešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím súdom
predstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý nebolo odvolaniu žalovaného 1/ vyhovené, a pre ktorý

bolo potvrdené ako vecne správne vyhovujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie.

13.1. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil len záverom, že
ak predčasné zosplatnenie pohľadávky nespĺňa náležitosti právneho úkonu, bude trpieť vadami podľa
všeobecnýchustanoveníOZoprávnychúkonoch,nebudevychádzaťzosplneniazákonnýchpodmienok
ustanovených v odseku 9, alebo nebude doručené do sféry dispozície jeho adresáta, nikdy nevyvolá

zamýšľané právne účinky. Odvolací súd sa síce stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že
z obsahu listu žalovaného 1/ zo 17.05.2017 nie je možné zistiť, pre ktorú omeškanú splátku žalovaný
1/ uplatní právo podľa § 565 OZ a dojednania podľa čl. 7.7.1. písm. a) VOP, avšak z rozhodnutia oboch
súdov jednoznačne vyplýva, že aj v prípade, ak by upozornenie žalovaného 1/ listom zo 17.05.2017
bolo dostatočne určité a obsahovalo identifikáciu splátky, s ktorou sú žalobcovia v omeškaní, z dôvodu

preukázania úhrad v júni 2017 zo strany žalobcov, potom žalovanému 1/ nevzniklo právo podľa § 565
OZ toto vykonať listom z 27.10.2017, lebo neboli pre to súčasne splnené podmienky ustanovenia § 53
ods. 9 OZ.

13.2. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že pre predčasnú splatnosť peňažného

záväzku žalobcov z úverovej zmluvy neboli naplnené zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 53
ods. 9 v spojení s § 565 OZ, ktorá skutočnosť bola rozhodná z hľadiska ustanovenia § 3 ods. 6 Zákona
o dobrovoľných dražbách. Podľa súdu prvej inštancie pretože nenastala splatnosť celého dlhu - účinky
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti listom z 27.10.2017, nebolo možné dražiť predmetné
nehnuteľnosti, lebo hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečená záložným právom ku dňu

oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšovala 2.000 eur. Bolo porušené ustanovenie § 3
ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, dôvodne žalobcovia požiadali súd prvej inštancie podľa § 21
ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, aby určil neplatnosť dražby, preto súd prvej inštancie žalobe
vyhovel.

14. Dovolací súd má za to, že predmetné dovolacie otázky sa teda v okolnostiach tohto dovolacieho
konania netýkali takého záveru, výlučne na ktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie.
Odôvodnenie odvolacieho súdu nestojí len na skutočnosti, že upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie
právapodľa§565OZmusíobsahovaťidentifikáciukonkrétnejsplátky,sktoroujespotrebiteľvomeškaní,
a že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky vzniká

len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na
uplatnenie tohto práva, a preto uvedené nie je otázkou rozhodujúcou pre dané konanie, pretože súdy
nižších inštancií nezaložili svoje rozhodnutia iba na ich riešení. Z rozhodnutí oboch súdov jasne vyplýva,
že k zosplatneniu celého úveru nemohlo dôjsť pre vykonané úhrady zo strany žalobcov, lebo na základe
upozorneniažalovaného1/listomzo17.05.2017,žalobcoviavykonaliúhradyvjúni2017(zarátanépodľa

žalovaného 1/ na úhradu splátky splatnej 14.02.2017, 14.03.2017 a čiastočne 14.04.2017), teda aj na
omeškanú splátku (14.02.2017), ku ktorej žalovaný 1/ tvrdil, že ku dňu 17.05.2017 boli žalobcovia v
omeškaní viac ako tri mesiace, t. j. splátky splatnej dňa 14.02.2017. S ohľadom na uvedené oba súdy
konštatovali, že aj v prípade, že by upozornenie žalovaného 1/ listom zo 17.05.2017 bolo dostatočne
určité, pri preukázaní úhrad v júni 2017, potom žalovanému 1/ nevzniklo právo podľa § 565 OZ, toto

vykonať listom z 27.10.2017, lebo neboli pre to súčasne splnené podmienky ustanovenia § 53 ods. 9 OZ.

14.1. Z uvedeného tak vyplýva, že takto dovolateľom nastolené otázky majú v danom prípade
povahu akademickú, ktorej zodpovedanie dovolacím súdom by nemohlo viesť k zrušeniu alebo zmene
dovolaním napadnutého rozhodnutia. Pritom cieľom civilného sporového konania (aj pred dovolacím

súdom) je poskytnúť reálnu ochranu právam, nie riešiť teoretické otázky, ktorých výsledok sa nijako
nepremietne do právnej sféry procesných strán.14.2. V súvislosti so žalovaným 1/ položenými otázkami dáva dovolací súd do pozornosti rozhodnutia
najvyššiehosúdu(vydanépopodanídovolaniažalovaným1/)týkajúcesazaplateniacelejpohľadávkypri
stratevýhodysplátok(§565OZvspojenís§53ods.9OZ) aplynutiapremlčacejdoby(§101a§103OZ)

pri spotrebiteľských zmluvách, a to uznesenie z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018),
uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, uznesenie z 15. decembra 2022 sp. zn.
4Cdo/132/2021, uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. 5Cdo/26/2022 a uznesenie z 31. januára 2023sp.
zn. 9Cdo/368/2021. V rozhodnutiach je prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri
uplatnení zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok, avšak zároveň je tam zdôraznená aj

potreba identifikácie splátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť
tohto zákonného ustanovenia na § 53 ods. 9 OZ.
15. Dovolací súd si plne uvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu,
pokiaľ by sa pri posudzovaní dovolania uplatňoval prílišný formalizmus. V rozpore s týmito princípmi
ale nie je prístup majúci na zreteli, že ustanovenia CSP vyžadujú istú mieru formálneho a obsahového
vyjadrenia dôvodov, z ktorých procesná strana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania. Text, ktorý

dovolateľ zadefinoval a označil za právnu otázku relevantnú z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP, nie
je otázkou, na ktorej riešení odvolací súd založil svoje rozhodnutie, a teda sa nepovažuje za otázku
zásadného právneho významu.

16. Je možné v tejto súvislosti uzavrieť, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo a nemohlo

ani závisieť len od riešenia takto dovolateľom nastolených otázok uvedených v dovolaní, dovolací súd
dovolanie žalovaného 1/ ako neprípustné odmietol.

17. Pokiaľ dovolateľ vo zvyšnej časti dovolania namietal nesprávne vyhodnotenie predložených
dôkazov a zistený skutkový stav, dovolací súd uzatvára, že takto dovolateľom formulované dovolacie

námietky majú charakter námietky nesprávneho hodnotenia dôkazov a následne nesprávneho právneho
posúdenia veci, pričom ale takéto námietky nie sú nespôsobilé založiť prípustnosť dovolania podľa §
421 ods. 1 písm. b) CSP. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu,
prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k
riešeniu právnej otázky a ako hodnotil dôkazy, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421

ods. 1 CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/150/2020, 9Cdo/219/2021).

18. Dovolací súd podotýka, že je viazaný skutkovým stavom zisteným súdmi nižších inštancií (§ 442
CSP). Dovolací súd nie je treťou inštanciou, a preto sa pred ním nemožno domáhať revízie skutkových
zistení urobených súdmi nižších inštancií a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie

nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení vykonaných súdmi nižších inštancií, na
ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, a ani prostriedkom určeným na prehodnotenie vykonaných
dôkazov. Správnosť skutkových zistení súdov, či výsledok hodnotenia, resp. nevyhodnotenia dôkazov
je z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a),
b) CSP, otázkou irelevantnou.

19. Práve povinné zastúpenie advokátom (resp. právnické vzdelanie dovolateľa) má garantovať
bezchybnosť podaných dovolaní, pričom snaha advokátov by mala smerovať k tomu, aby právna otázka
z dovolania jasne vyčnievala, a takisto aby z dovolania vyčnievalo aj právne posúdenie veci, ktoré
pokladá dovolateľ za nesprávne, s uvedením toho, v čom má spočívať táto nesprávnosť. Advokát

týmto vymedzením začína svoj dialóg s najvyšším súdom ako najvyššou súdnou autoritou, a preto musí
pripraviť jasné, vecné a zmysluplné vymedzenie namietaného nesprávneho posúdenia spornej právnej
otázky (m. m. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021, I. ÚS 330/2021, I. ÚS 440/2022).

20. Na záver dovolací súd poznamenáva, že ak by absenciu konkrétne a riadne vymedzenej právnej

otázky nezohľadnil a napriek tomu by pristúpil aj k vecnému posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania,
uskutočnil by procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému
ustanovením § 421 ods. 1 CSP (porovnaj sp. zn. 1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017,
4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017, 9Cdo/197/2020). Ak by bez ohľadu na neprípustnosť
dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu [a na tom základe ho

(dokonca) prípadne zrušil], porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej
procesnej strane (II. ÚS 172/03).21. Dovolateľom formulované otázky nemajú teda charakter takej otázky, len od vyriešenia ktorej
by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Za tohto stavu ich riešenie nemá v preskúmavanej veci
žiadne opodstatnenie. Dovolací súd dospel preto k záveru, že nebol tak splnený jeden zo základných

predpokladov prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP.

22. Žalovaný 1/ teda v dovolaní nevymedzil právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho
súdu a následne malo zakladať nesprávne právne posúdenie veci. Sama polemika s rozhodnutím
odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či

kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci však významovo nezodpovedajú kritériám
uvedeným v § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.

23. Dovolací súd uzatvára, že dovolanie podané dovolateľom pre nesprávne právne posúdenie veci v
danom prípade nezodpovedá požiadavkám z hľadiska vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432
CSP v spojení s ustanovením § 421 ods. 1 CSP, a preto dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.

24. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3
veta druhá CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.