Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-20Sa/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200189
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kvietkom v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom,
so sídlom ul. Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,
ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 01.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie o žiadosti žalobcu spísanej v Sociálnej poisťovni, pobočka Rimavská
Sobota dňa 21.06.2021 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.08.2021 tak, že žiadosť

žalobcu zamietla podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zák. č.
461/2003 Z.z.“) , a to s odôvodnením, že žalobca nesplnil podmienky získania potrebného počtu obdobia
dôchodkového poistenia.

2. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Sociálna poisťovňa,
ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.04.2022 zmenila napadnuté rozhodnutie tak, že
„podľa§65ods.1zák.č. 461/2003Z.z.osociálnompoistenívznenízák.č.555/2007Z.z.vámzamietam

žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 21. júna 2021“.

3. Žalovaný po odcitovaní § 65 ods. 1, ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. konštatoval, že dôchodkový
vek poistenca narodeného v roku 1957 je 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov, pričom uzavrel, že
vzhľadom na uvedené, žalobca dôchodkový vek dosiahol 07.01.2020. K 07.01.2020 podľa žalovaného
žalobca získal 3543 dní dôchodkového poistenia. K 07.01.2020 teda získal 9 rokov a 258 dní
dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že k 07.01.2020 žalobca nezískal potrebný počet rokov

obdobia dôchodkového poistenia, tzn. v rozsahu najmenej 15 rokov, podľa žalovaného žalobca nesplnil
jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok. Žalovaný ďalej odcitoval § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003
Z.z. a § 255 ods. 5 cit. zákona. Uzavrel, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá
nárok na výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, nie je možné
toto obdobie služby zhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení. Podľa § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. je potrebné zohľadniť nielen zvýhodnenú
pracovnú kategóriu vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale považovať prvú a druhú kategóriu

funkcií za pracovnú kategóriu a zachovať z nej nároky na prípadné zníženie dôchodkového veku.
Žalovaný tiež odcitoval ust. § 174 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. z v znení neskorších predpisov.
Uzavrel, že nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988
Zb. znení neskorších predpisov žalobcovi nevznikol z dôvodu, že k 31.12.1999 nevykonával službuzaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií. Služobný pomer žalobcu skončil dňom 31.12.1995. Z
uvedeného dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok od zníženia 57. roku veku, ako
žalobca namietal v odvolaní a túto odvolaciu námietku žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú.

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovni na nové konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca poukázal na to, že medzi sporovými stranami niet pochýb o tom, že žalobca v zamestnaní

v I. kategórii funkcií dosiahol 18 rokov a 184 dní v zamestnaní v III. pracovnej kategórii dosiahol 9
rokov a 217 dní. Žalobca odslúžil vo výkone služby v I. kategórii funkcií 6754 dní a odpracoval v III.
pracovnej kategórii 3502 dní, teda spolu 10256 dní, t.j. 28 rokov a 36 dní. Príspevok za službu bol
žalobcovi priznaný od 01.01.1996 podľa ust. § 119 zák. č. 410/1991 Zb. Tento príspevok za službu sa od
01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Služobný pomer príslušníka PZ bol skončený podľa § 109
ods. 1 zák. č. 410/1991 Zb., pretože žalobca o to písomne požiadal, aby bol uvoľnený zo služobného

pomeru. Svedčí o tom personálny rozkaz veliteľa OV PZ Rimavská Sobota č. 236 zo dňa 03.11.1995.

6. Žalobca ďalej v podanej správnej žalobe namietal, že Sociálna poisťovňa pôvodne tvrdila, že ku
dňu 07.01.2020 žalobca získal 3543 dní, to je 9 rokov 258 dní dôchodkového poistenia. S týmto
údajom o odpracovanom období v civile sa žalobca nestotožňoval, ani dátumom narodenia a podľa

vyššie uvedeného jeho výpočtu sa nazdáva, že odpracoval o 50 dní viac, to je 3593 dní (9 rokov
308 dní). Ukázalo sa, že argumenty Sociálnej poisťovne sú namierené proti svojmu poistencovi, sú
účelovéacieľavedomenasmerovanénadôchodkovépoškodeniežalobcu.Sociálnapoisťovňažalobcovi
odkázala, že jeho dôchodkový nárok vznikne až dosiahnutím veku 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov,
to je dňa 31.01.2020. Tento termín už dávno uplynul a nič podstatné sa nestalo ani dodnes. Žalobca

nevylučuje ani argument o tvrdení Sociálnej poisťovne o tom, že služobný pomer žalobcu netrval do
31.12.1999, ktorý však žalobca považuje voči nemu za krajne neférový. Ako na skvelý príklad absurdity
poukázal na narodenie napr. trojičiek, ktoré ukončili služobný pomer hneď po sebe v nasledujúcich troch
dňoch a) 30.12.1999, b) 31.12.1999 a c) 01.01.2000. Podľa doterajších mylných predstáv sociálnych
Sociálnejpoisťovne,nároknastarobnýdôchodokbyvznikolibajednémuznichaostatnídvajasúrodenci

majú veľkú smolu. Takéto rigorózne a rigidné uvažovanie Sociálnej poisťovne je nezlučiteľné s ľudskou
logikou. V tejto súvislosti žalobca poukázal na dôvodovú správu k zák. č. 100/1988 Zb. a tiež na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6Ads/141/2011-87 zo dňa 15.02.2012. Podľa
názoru Sociálnej poisťovne má vraj žalobca smolu, pretože tých 3543 dní, to je 9 rokov a 258 dní
dôchodkového poistenia expirovalo niekde do stratena a vraj to nie je dôchodkovo pokryté! Nuž takto

absurdne má byť prezentovaná dôchodková spravodlivosť? Práve z tohto dôvodu sa v civilnom svete
nesmie porušovať ústavný princíp právnej istoty predvídateľnosti práva, proporcionality a primeranosti.
Sociálna poisťovňa ako obvyklý dôvod zamietnutia žalobcovej žiadosti o skorší odchod do starobného
dôchodku zvyčajne uvádza aj to, že jeho výkon služby netrval do 31.12.1999. V tomto ohľade správne
orgány zamietnutie žalobcovho nároku na starobný dôchodok v skoršom veku (v jeho prípade 57 rokov)

spravidla odôvodňuje iba tým, že žalobcova služba v I. kategórii funkcie netrvala k uvedenému termínu.
Žalobca tvrdí, že administratívne orgány Sociálnej poisťovne vec neposudzujú po právnej stránke úplne
správne a dôsledne. Na ust. § 174 zákona o sociálnej starostlivosti treba aplikovať historický výklad a
systematicky ho vykladať vo vzťahu k ostatným relevantným zákonným ustanoveniam, predovšetkým
k § 175 zákona o sociálnej starostlivosti, aby bol zachovaný účel právnej úpravy sledujúci zachovanie

nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórii po dobu ďalších 24
rokov, t.j. do 31.12.2023. Z uvedeného potom vyplýva, že u žalobcu, ktorý ukončil služobný pomer
príslušníka PZ dňa 31.12.1995, ku ktorému dátumu mu trvala služba v I. kategórii funkcií, mal mu
byť dôchodkový nárok posúdený podľa dovtedy platného a účinného ust. § 174 zák. č. 365/1994
Z.z., vydanom dňa 13.12.1994, účinnom dňa 01.01.1995, t.j. v znení, ktorý sa vzťahoval na nároky

z pracovných kategórií vzniknutých počas roku 1995. V § 175 je uvedené, že nároky vyplývajúce zo
služby v I. a II. kategórii funkcií sa priznávajú do 31.12.2019. Žalobca uviedol, že upozornil Sociálnu
poisťovňu, že v tomto rozhodnom čase iný zákon alebo novela zák. č. 100/1988 Zb. neexistovala. Zákon
FZ ČSFR č. 365/1994 Z.z. bol určujúci a jediný. Nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol podľa §
174 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. dovŕšením fyzického veku 57 rokov, ktorý dosiahol 07.07.2014.

Všetky podmienky však nemusia byť bezpodmienečne splnené kumulatívne (pretože si to protirečí s
obdobím priznávania nárokov I. a II. kategórie funkcií nasledujúcich 24 rokov až do 31.12.2023). Zákon
to tak jednoznačne neuvádza, ako to dnes jednokoľajne tvrdí Sociálna poisťovňa. Podľa § 175 zák.
č. 100/1988 Zb. a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. nároky z I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú ponasledujúcu dobu 24 rokov (ktorá končí 31.12.2023), žalobca znovu a opakovane požiadal vysvetliť
ako túto okolnosť hodlá Sociálna poisťovňa žalobcovi zohľadniť pri priznávaní starobného dôchodku.
Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlila žalobcovi, v akej podobe a forme sa nároky

z I. kategórie funkcií zachovávajú, aký to má v jeho prípade konkrétny význam, ako sa mu to finančne
prejaví do výšky sumy starobného dôchodku. To dodnes nikto nevie posúdiť. Nereagovať na to, že
žalobca poctivo pracoval ďalších 3543 dní, t.j. 9 rokov a 258 dní, je zo strany žalovanej Sociálnej
poisťovne krajine neférové. V ďalšom texte správnej žaloby žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu Českej republiky Pl ÚS 21/96 a IV ÚS 1241/12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je

možnosťfyzickýchaprávnickýchosôbdomáhaťsasvojichprávajupánagenerálnehoriaditeľaSociálnej
poisťovne a v správnom konaní pred ním využiť všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Princíp práva na spravodlivý správny proces zodpovedá právu účastníka na určitú kvalitu
správneho rozhodnutia a povinnosť sociálnej poisťovne svoje rozhodnutie riadne a konkrétne odôvodniť.
Sociálna poisťovňa v odôvodnení rozhodnutia mala podať výklad opodstatnenosti o zákonnosti výroku
svojho rozhodnutia a mala sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jej myšlienkový

postup mal byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočností.
Účelom odôvodnenia rozhodnutia spoľahlivo a presvedčivo vysvetliť postup Sociálnej poisťovne a
dôvody jej rozhodnutia. Ak rozhodnutie Sociálnej poisťovne neobsahuje náležitosti uvedené v zákone, je
nepreskúmateľné. Podľa § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., má občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000
zamestnanie v I. pracovnej kategórii, prípadne službu v I. alebo II. kategórii funkcií, po 31.12.1999 nárok

na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň podľa písmena
b) 57 rokov, ak bol 18 rokov v službe I. kategórie funkcií. Žalobca tvrdí, že tieto podmienky jednoznačne
splnil. Sociálna poisťovňa nekompromisne konštatuje, že ust. § 175g ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. v
znení zák. č. 355/1999 Z.z., ktoré retroaktívne vyžadovalo, aby služba v I. resp. II. kategórii funkcií
trvala k 31.12.1999, sa na žalobcu vzťahuje. Je však nutné zdôrazniť, že prípade § 175g ods. 2 zák. č.

100/1988 Zb. sa nikde nespomína inštitút konania vo veci nároku, čo predpokladá zákonom stanovený
proces začatia a zákonom stanovené ukončenie procesu. V ust. § 175 ods. 2 zákona sa uvádza, že do
termínu 22.12.1999 vo veci priznania starobného dôchodku ešte vôbec nebolo začaté konanie (pozri
ust. § 119 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.) a tým pádom k tejto veci ani nebolo právoplatne rozhodnuté, ale
zároveň v budúcnosti po termíne 22.12.1999 sa takéto konanie vo veci priznania starobného dôchodku

predpokladápričomurčuje,ževtomtokonanísarozhodnepodľapredpisovúčinnýchdodňa22.12.1999.
Žalobca pripomenul, že zák. č. 235/1992 Zb. vrátane zák. č. 365/1994 Z.z. boli všetky platné do
31.12.2003. Týchto 7 nasledujúcich noviel nikto nezrušil, boli naďalej stále v platnosti, stalo sa tak
až vydaním nového sociálneho zák. č. 461/2003 Z.z. Žalobca znova zopakoval, že splnil podmienku
kladenú v ust. § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. a tomu neodporuje ani skutkový stav vyplývajúci z

obsahu administratívneho spisu. Žalobca je presvedčený, že dovŕšením veku 57 rokov dňa 07.07.2014
splnil podmienky potrebné na priznanie nároku na starobný dôchodok v nižšom veku podľa ust. § 129
zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení - príslušníkov PZ, ktorí splnili podmienku nároku na
dôchodok podľa tejto časti, platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje
inak. Určite nie je v súlade s právnym poriadkom SR, ak všeobecný predpis, ktorým bol do 31.12.2003

zák. č. 100/1988 Zb. a od 01.01.2004 je ním zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení, konkrétne
v ust. § 255 jasne stanovuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj náhradná doba
získaná pred 01.01.2004 počas štúdia na prípravu na povolanie a po ukončení kariéry príslušníka
PZ, potom táto doba jednoducho pri priznávaní starobného dôchodku nemôže expirovať a vytratí sa z
dôchodkového posudzovania.

7. Žalobca tiež poukázal na nemeckého právneho filozofa a právnika Gustáva Ratbrucha, ktorý
sformuloval takzvanú Ratbruchovú formulu. Žalobca má za to, že vydané rozhodnutie generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne bolo porušením ústavne a medzinárodne právneho garantovaného
základného princípu materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a

materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, ústavného princípu
právnej istoty, princípu primeranosti a princípu predvídateľnosti práva, a tiež princípu, že právo nemôže
vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti. Žalobca je vážne znepokojený, nespokojný s neúplným
a nesprávnym rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a z tohto dôvodu podal správu
žalobu,ktorousadomáhazrušeniažalobounapadnutéhorozhodnutiaavráteniaveciSociálnejpoisťovni

na nové konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe,
sú v zásade totožné s námietkami, ktoré uviedol v odvolaní podanom proti rozhodnutiu žalovanej,ústredie. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že generálny riaditeľ žalovaného nebral do úvahy judikatúru
súdov Slovenskej republiky, pričom poukazuje na početné rozsudky súdov Slovenskej republiky, ako aj
Českej republiky vydané v obdobných veciach. Žalobca žiada o zhodnotenie doby služobného pomeru

policajta na účely starobného dôchodku. Žalobca požiadal o starobný dôchodok žiadosťou zo dňa
21.06.2021, starobný dôchodok žiadal priznať od 07.01.2020. Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.
v znení zák. č. 555/2007 Z.z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 1957
je 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov a vzhľadom na uvedené, žalobca dôchodkový vek dosiahol

07.01.2020. Na nárok na starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia
dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnutého v rozhodujúcom období, získané vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia, a to na základe údajov uvedených žalobcom v žiadosti
o dôchodok, priložených dokladoch a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme
žalovaného. V ďalšom texte žalovaný odcitoval ust. § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č.
334/2011 Z.z. a § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. V rámci odvolacieho konania generálny riaditeľ

žalovaného zistil, že žalobcovi nebola na starobný dôchodok zhodnotená dodatočne preukázaná doba
štúdia od 01.09.1976 do 24.10.1976. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bol nárok na starobný dôchodok
žalobcu opätovne posúdený. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPU-OSZ-30961-15/2016-VZ
zo dňa 21.11.2016 bol žalobcovi priznaný príspevok za službu od 01.01.1996 podľa zák. č. 410/1991 Zb.
o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR, ktorí sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový

dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z. Pre nárok na príspevok za službu a jeho výšku žalobcovi bolo
zhodnotené obdobie v trvaní 18 rokov a 184 dní. Žalobcova námietka ohľadne diskrepancie údajov o
období výkonu policajnej služby žalobcu, je podľa žalovaného nedôvodná, nakoľko žalovaný vychádzal
z potvrdenia Ministerstva vnútra SR. V III. pracovnej kategórii odpracoval žalobca 9 rokov a 217 dní.
Z uvedeného dôvodu nie je možné v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. v

znení skorších predpisov žalobcovi predmetnú dobu pre vznik na starobný dôchodok zhodnotiť. Podľa
§ 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. je potrebné zohľadniť nielen zvýhodnenú pracovnú kategóriu vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale považovať aj prvú a druhú kategóriu funkcií za pracovnú
kategóriu a zachovať z nej nároky na prípadné zníženie dôchodkového veku. Čiže zachovanie nárokov
vyplývajúcichzozaradeniadozvýhodnenejpracovnejkategórie,spočívaajvzníženívekovejpodmienky

potrebnej na nárok na starobný dôchodok. Nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa
§ 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov žalobcovi nevznikol z dôvodu, že k
31.12.1999 žalobca nevykonával službu zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií. Služobný pomer
žalobcu skončil 31.12.1995. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov,
podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie v I. pracovnej

kategórii alebo služba v I. alebo II. kategórii funkcií trvala k 31.12.1999. Z uvedeného dôvodu nevznikol
žalobcovi nárok na starobný dôchodok od zníženého 57. roku veku, ako žalobca namietal. Žalobca
dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov, teda dňom 07.01.2020. K
uvedenému dňu získal 3597 dní obdobia dôchodkového poistenia, a teda 9 rokov a 312 dní. Vzhľadom
na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, obdobie

služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. nie je obdobím dôchodkového
poistenia, preto ho pre nárok na starobný dôchodok nemožno zhodnotiť a použiť pri výpočte starobného
dôchodku, zhodnotiť a použiť pri výpočte starobného dôchodku článok 33 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
Žalovaný tiež uviedol, že zosúladil svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu

SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú
do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2
Dohovoru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nárok na znížený dôchodkový vek nevznikol, nie je
možné aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru, pretože k 57. roku veku, nemá žalobca nárok na starobný
dôchodok a nie je teda dôvod určiť jeho sumu za použitia čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Žalovaný sa pridŕžal

skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa a trvá na správnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok, nakoľko bola v rámci
odvolacieho konania dodatočne zhodnotená a preukázaná doba štúdia žalobcu. Žalobcovi aj napriek
tomu nevznikol nárok na starobný dôchodok. Žalovaný je toho názoru, že predmetné rozhodnutie je
zákonné a správne. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou replikou, v ktorej opätovne poukázal na to, že
žalobca odslúžil vo výkone služby v I. kategórii 6754 dní, a odpracoval v III. pracovnej kategórii 3502 dní
t.j. 10256 dní, čo je 28 rokov a 36 dní. Poukázal na hrubé chyby vo výpočtoch Sociálnej poisťovne, keďSociálna poisťovňa tvrdí, že odpracoval 29 rokov a 36 dní napriek tomu, že odpracoval iba 28 rokov a
36 dní. V ďalšom texte žalobnej repliky žalobca v podstate zopakoval argumentáciu z podanej správnej
žaloby.

10. Zákonom č. 151/2022 Z.z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)
uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06. 2003 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v
Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
spisovou značkou 20Sa/7/2022 vedie na Správnom súde Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-20Sa/7/2022.

11. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v
spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 31.08.2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku

bolo zverené na úradnej tabuli správneho súdu od 10.08.2023.

12. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej
žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP a vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa s obsahom vyjadrení účastníkov konania

a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel
k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku
poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

15. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom.

16. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
(1) rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je

potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

17. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

18. Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 100/1988 Zb.
(1) Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu
vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené
v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom

1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej
kategórie.(2) Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu
kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám
zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to

a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,
d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,
e) zamestnania členov posádok námorných lodí,

f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,
g) zamestnania kesonárov a potápačov,
h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave
a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a
výskumného reaktoru,

i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s
rizikom chemickej karcinogenity,
j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových
baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať
kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň

a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,
k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri
formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej
koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní
nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,

l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
(3) Do II. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu
kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci
a) veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po dlhoročnom
výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví,

b) obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na ich zdraví
dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhavosťou alebo trvalým
a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými opatreniami,
c) poverení činnosťou v zahraničí obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami v
tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.

(4) Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí
služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí
ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

19. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak

bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e/ 60 rokov.

20. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),

prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,

c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),

prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

21. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.
decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods.

1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

22.Podľa§175zákonač.100/1988Zb.nárokyvyplývajúcezozaradeniazamestnanídoI.aII.pracovnej
kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

23. Podľa § 175g ods. 1 až 3 zákona č. 100/1988 Zb.
(1) Ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a
II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok
a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak

nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov
účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3) Ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia

účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii
funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku
na dôchodok a o jeho výške rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.

24. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správnou žalobou, kde
namietal, že generálny riaditeľ žalovanej sa opieral iba o ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. pričom
aplikoval výlučne gramatický výklad, bez zohľadnenia výkladu historického a systematického. Úplne
pritom ignoroval a nerešpektoval ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., zavedené tou istou novelou,
zákonom č. 355/1999 Z.z., ktorá odkazuje na použitie skorších právnych predpisov. Poukázal na to, že

ust. § 175g ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. rieši konanie o nároku na dôchodok, kde nebolo do účinnosti
novely (22.12.1999) právoplatne rozhodnuté, teda postup v začatých konaniach. Dôležité je však ust.
§ 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorého prijatie sa zdôvodňovalo tým, že sa ním zabezpečí
zachovanie nároku na starobný dôchodok vzniknutého podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. aj vtedy,
ak sa o nároku na starobný dôchodok právoplatne nerozhodlo do účinnosti návrhu. Argumentoval, že

toto ustanovenie hovorí o právoplatnom rozhodnutí o nároku a nie o právoplatnom rozhodnutí v konaní
o nároku, na základe čoho sa nevyžaduje, aby bolo začaté konanie o starobnom dôchodku, hovorí teda
o existujúcom nároku na skorší odchod do dôchodku. Podľa žalobcu nie je teda možné posudzovať
právne nároky občanov, ktorí ukončili pracovný pomer v rokoch 1993 až 1999, podľa iných zákonov,
ktoré nadobudli účinnosť v neskoršom období, teda v období, kedy už dávnom predtým ukončili službu

I. alebo II. kategórie funkcií. Žalobca tvrdil, že splnil dôležitú podmienku trvania služby (18 rokov a 184
dní). Uzavrel, že nárok, ktorý mu vynikol, mu už nemohol byť odňatý neskoršími novelizáciami.

25. Vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci (vrátane obsahu správnej žaloby) nebolo medzi
žalobcom a žalovaným sporné, že žalobca vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií a získal tým

celkom 6754 dní služby, t.j. 18 rokov a 184 dní. Tiež nebolo sporné, že žalobca dosiahol dňa 07.07.2014
vek 57 rokov. Sporné tak zostalo len to (právne posúdenie toho), či žalobca dosiahnutím 18-tich rokov
a 184 dní doby služby v I. kategórii funkcií a fyzického veku 57 okov splnil k 07.07.2014, resp. či kudňu 07.01.2020 mu vznikol nárok na starobný dôchodok (dosiahnutím dôchodkového veku 62 rokov a 6
kalendárnych mesiacov).

26. Ťažisko správnej žaloby žalobcu tak predstavuje námietka nesprávneho právneho posúdenia ust. §
174 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., resp. ich diskriminačného použitia
žalovanou. Vo vzťahu k tejto námietke možno vybrať z ustálenej judikatúry rozsudok Najvyššieho súdu
SR č,k. 9So/285/2015 z 28.06.2017, podľa ktorého: „Je potrebné uviesť, že v súvislosti so zachovaním
nárokov na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií zákonodarca

každoročne v rokoch 1993 až 1999 predlžoval zaraďovanie zamestnaní do zvýhodnenej kategórie,
pričom na účely § 174 vyžadoval naposledy splnenie podmienky trvania takého zamestnania k určitému
dátumu, naposledy k 31. decembru 1999. Cieľom opakovaného predlžovania zaraďovania zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií bolo umožniť dotknutým poistencom
získanie potrebného počtu preferovaných rokov, či už na účely vzniku nároku na starobný dôchodok
podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, alebo na účely nároku na starobný

dôchodok podľa § 174 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení. Ustanovenie § 174 zákona o
sociálnom zabezpečení je ustanovením prechodným a v zmysle vyššie uvedeného je potrebné ho
chápať ako výnimku z požiadaviek, ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok
od skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. len v určitom,
prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a

II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny
poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre skorší
vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. práve a
iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31. decembru 1999
(prvýkrát k 31.12.1992), za predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu trvalo. Ak

pritom zákonodarca pre nárok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení súčasne požaduje
splnenie podmienky podľa § 174 ods. 2 tohto zákona, naposledy v znení účinnom od 1. januára 2000,
takú požiadavku nemožno požadovať za diskriminačnú.“ (obdobne rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009 a sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015).

27. V súvislosti s námietkou žalobcu, že ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., resp. spôsob jeho
uplatňovania v praxi žalovaného sú diskriminačné vo vzťahu k zamestnancom, ktorých zamestnanie
zaradené v I. kategórii funkcií sa skončilo pred 31.12.1999 je potrebné zohľadniť tiež rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012, podľa znenia ktorého: „Podmienka
trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju

nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k navrhovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo
inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii." Námietku diskriminácie tak
nebolo možné akceptovať z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by vo vecne totožných prípadoch,
t.zn. o právach iných osôb v rovnakom postavení ako žalobca, žalovaná rozhodovala inak. Postup,
ktorý je v súlade so zákonom, resp. je zákonom predpokladaný, nemožno považovať za diskriminačný

alebo nepriateľský voči žalobcovi. Námietky žalobcu neobsahujú označenie skutočností, z ktorých by
bolo možné objektívne dospieť k záveru o predpojatosti, resp. o diskriminačnom správaní sa žalovanej
alebo jej generálneho riaditeľa. Konanie podľa antidiskriminačného zákona navyše predstavuje osobitný
prostriedok právnej ochrany poskytovanej súdom s odlišnými princípmi konania zodpovedajúcimi
civilnej povahe konania podľa tohto zákona. Správny súd preskúmavajúci zákonnosť napadnutého

rozhodnutia nie je oprávnený nad rámec obsahu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, posudzovať namietané diskriminačné zaobchádzanie so žalobcom. Pokiaľ sa žalobca
domnieva, že boli porušené jeho práva, ktoré mu zaručuje antidiskriminačný zákon, má možnosť
domáhať sa právnej ochrany podaním osobitnej žaloby podľa § 9 ods. 2, 3 zákona č. 365/2004 Z.z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

28. Ďalej možno v daných súvislostiach poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9So/146/2016, ktorý v súvislosti s gramatickým výkladom ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.
uviedol nasledovné: „S poukazom na vyššie uvedenú judikatúru nemožno súhlasiť s navrhovateľom,

že slovné spojenie „trvali k 31.12.1999" znamená, že ide o trvanie v čase do 31.12.1999. Správnosť
výkladu daného slovného spojenia odporkyňou ako aj krajským súdom napokon potvrdzuje aj vyjadrenie
Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra zo dňa 28.02.2013 tvoriace prílohu k odvolaniu proti napadnutému
rozhodnutiu odporkyne, v ktorom je uvedené, že „podobne formulácia nájom sa skončí ku dňu31.03.2011 vyjadruje, že posledným dňom nájmu je uvedený dátum...“. Obdobným je podľa názoru
odvolacieho súdu aj sporné slovné spojenie „trvali k 31.12.1999", ktoré taktiež vyjadruje podmienku
trvania služobného pomeru k tomuto dátumu vrátane, t. j. k 31.12.1999 a nie „v čase do 31.12.1999“.

Najvyšší súd SR dospel práve k uvedenému záveru a potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý
správnu žalobu obsahujúcu námietku týkajúcu sa výkladu § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. zamietol.

29. Žalobca v správnej žalobe namietal najmä to, že žalovaný nekompromisne konštatuje, že ust. § 175g
ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zák. č. 355/1999 Z.z. sa na žalobcu vzťahuje.

30. Z citovaných ustanovení zákona ako aj z rozsudkov Najvyššieho súdu SR vyplýva, že bez ohľadu na
počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií. musí byt' kumulatívne splnená aj podmienka
upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., a to, že služba I. alebo II. kategórie funkcií musí trvať' k
31.12.1999, ak má mat' poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu
k dovŕšeniu veku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28. októbra 2009 a sp.

zn. 1 So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015).

31. Zákonom č. 355/1999 Z.z. bolo predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie a do I kategórie funkcií až do 31.12.1999 (§ 14, § 130 a § 174 tohto zákona) a v §
175g ods. 2 bolo súčasne ustanovené, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa § 174,

ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ktorý nadobudol
účinnosť od 22.12.1999, sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 21.12.1999).

32. Podľa § 175g ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo

právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I.
a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo
na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak. Z citovaného ustanovenia plynie
prekonajúciorgánpovinnosťrozhodnúťpodľapredpisovúčinnýchpodninadobudnutiaúčinnostizákona

č. 355/1999 Z.z., t.zn. podľa zákona č. 100/1988 Zb v znení účinnom od 22.12.1999, pokiaľ hodnotenie
zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na
dôchodok alebo na jeho výšku.

33. Podľa § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174

nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný
dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Citované
prechodné ustanovenie zreteľne funkčne nadväzuje na ods. 1 tak, že v prípade nesplnenia podmienok
pre uplatnenie ods. 1 (nedostatok vplyvu hodnotenia zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v
I. a II. kategórii funkcií na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku) sa ďalej koná a rozhodne

podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z., tzn. podľa zákona č.
100/1988 Zb. v znení účinnom do 21.12.1999. Logickým dôsledkom uvedeného nesplnenia podmienok
na uplatnenie postupu podľa ods. 1 je použitie intertemporálneho ustanovenia podľa § 175g ods. 2 cit.
zákona, prijatého zákonodarcom za účelom zachovania nároku, o ktorom nebolo v konaní právoplatne
rozhodnuté do 21.12.1999. Žalobca namietal, že toto ustanovenie hovorí o právoplatnom rozhodnutí o

nároku a nie o právoplatnom rozhodnutí v konaní o nároku, na základe čoho sa nevyžaduje, aby bolo
začatékonanieostarobnomdôchodku.Uplatnenímnázorupreferovanéhožalobcom,ktorývychádzalen
z toho, že gramatickým výkladom tohto ustanovenia (ktorý sám považuje za veci neprimeraný) možno
bez ďalšieho dospieť aj k takému výsledku, by pre neprehliadnuteľnú systematickú súvislosť odsekov 1
a 2 ust. § 175g zákona č. 100/1988 Zb. išlo skôr o dotváranie práva, než jeho interpretáciu.

34. Nebola tak dôvodná žalobcova námietka nesprávneho aplikovania, resp. opomenutia použitia §
175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Z citovaného ustanovenia zreteľne plynie záver, že o nároku na
skorší odchod žalobcu do starobného dôchodku sa správne rozhodovalo podľa ust. § 174 zákona č.
100/198 Zb. v znení účinnom od nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z., t.j. od 22.12.1999

(ktoré sa nemenilo až do naposledy účinného znenia zákona č. 100/1988 Zb. ako celku k 31.12.2003,
ku ktorému dátumu bol zákon ako celok zrušený), prostredníctvom ktorého bolo ust. § 175g do zákona
inkorporované, t. zn. podľa jeho naposledy účinného znenia (pred jeho zrušením zákonom č. 461/2003
Z.z.), nakoľko na účely zachovania nárokov žalobcu vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I.pracovnej kategórie podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. niet
prechodných ustanovení (lege artis) použiteľných pre uplatnenie iného znenia zákona.

35. Podmienkami vzniku nároku žalobcu, ktorý vykonával pred 01.01.2000 službu I. kategórie funkcií na
skorší odchod do dôchodku po 31.12.1999 podľa 174 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.
bolo dosiahnutie veku 57 rokov, získanie celkovej doby zamestnania najmenej 25 rokov, z toho 18-tich
rokovvslužbeI.kategóriefunkciíatrvanietejtoslužbyk31.12.1999,t.zn.aždodňa31.12.1999vrátane.
Posúdením normatívneho znenia uvedených ustanovení vo vzájomných súvislostiach je zrejmé, že

uvedené podmienky musia byť pre priznanie nároku splnené kumulatívne. Vzhľadom na prechodný
charakter ust. § 174 a na jeho účel spočívajúci v zachovaní nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do I. a II.
pracovnej kategórie plynúci z ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 175 zákona č. 100/1988 Zb.,
je zrejmé, že podmienky získania 18-tich (a viac) rokov v službe I. kategórie funkcií a trvanie tejto služby
k 31.12.1999 museli byť splnené súčasne a to k 31.12.1999, inak nárok na skorší starobný dôchodok
nevznikol. Pokiaľ zákon č. 100/1988 Zb. v ust. 174 ods. 2 zrozumiteľne podmieňuje vznik nároku na

starobný dôchodok podľa odseku 1 aj trvaním služby k 31.12.1999, nie je udržateľný záver, že pre vznik
nároku postačovalo trvanie služby k 31.03.1999 alebo k skoršiemu dátumu, a to aj napriek získaniu
požadovanej doby služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií a následnému dosiahnutiu veku 57 rokov a
celkovejdobyzamestnania25rokov.Jemylnáargumentáciažalobcu,že jedinouprávnouskutočnosťou,
ktorá zakladá nárok na skorší odchod do dôchodku podľa 174 zákona č. 100/1988 Zb. je získanie

určitého počtu rokov služby v I. alebo II. kategórii funkcií v čase do 31.12.1999.

36. Na podporu uvedených záverov možno použiť aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. I. ÚS 668/2014-15 z 12.11.2014, kde ústavný súd poukázal na to, že v dôsledku zmeny spoločensko-
politických a ekonomických pomerov zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a

o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení účinným od 01.06.1992, ktorým sa zmenil
zákon č. 100/1988 Zb., bolo zaraďovanie zamestnaní do pracovných kategórií zrušené počnúc od
01.01.1993, t.j. s tým, že počnúc týmto dňom nebude možné zaraďovať zamestnania do preferovaných
kategórií. Napriek uvedenému zákonodarca ďalšími zmenami zákona č. 100/1988 Zb. predlžoval
možnosť zaraďovania zamestnaní do pracovných kategórií, a to až do 31.12.1999. Ďalej ústavný súd

poukázal na to, že história a dôvody vzniku zaraďovania do pracovných kategórií a dôvodnosť zrušenia
takéhoto zaraďovania zamestnaní v podmienkach trhovej ekonomiky v spojení so zmenami v systéme
dôchodkového zabezpečenia boli podrobne ozrejmené v dôvodovej správe k zákonu č. 235/1992 Zb.,
ktorú citoval. Táto citovaná dôvodová správa mimo iného hovorí to, že je pripravovaná a postupne
realizovanánovákoncepciasociálnehopoisteniazodpovedajúcapotrebámamožnostiamzabezpečenia

občanov v trhovej ekonomike, ktorá počíta s jednotnou základnou sústavou povinného sociálneho
poistenia pre všetkých občanov s jasnými pravidlami financovania a s nárokmi priamo odvodenými
od platených príspevkov. Systém preferovaných pracovných kategórií, ktorý je súčasťou štátneho
sociálneho poistenia financovaného zo štátneho rozpočtu nie je možné v novej poisťovacej sústave
neštátneho (ale štátom garantovaného poistenia) a v trhových podmienkach zachovať. Podľa citovanej

dôvodovej správy sú pracovné kategórie z koncepčného hľadiska pre novú sústavu sociálneho poistenia
neprijateľné z dôvodu podstaty ekonomickej transformácie (neexistuje podriadenosť hospodárskych
subjektov vláde, pre nezávislé hospodárske subjekty systém preferovaných pracovných kategórií
neplatí už dnes) ako aj preto, že v trhovej ekonomike podstatu problému (obmedzovanie rizikových
prác, prípadne úplatu za ich výkon a ochranu zdravia pracovníkov) riešia sami zamestnávatelia

v súlade so zákonmi. Pracovné kategórie sú podľa označeným uznesením citovanej dôvodovej
správy neprijateľné aj z toho dôvodu, že pre časť zabezpečených osôb zaisťujú vyššie nároky, na
ktorých sa zamestnávatelia, u ktorých sa rizikové práce vykonávajú, ani pracovníci, ktorí tieto práce
vykonávajú, priamo vo zvýšenej miere finančne nepodieľajú. Ústavný súd vzhľadom na zákonnú
úpravu a historické súvislosti jej vzniku a zmien, ústavnú udržateľnosť záverov Najvyššieho súdu

SR týkajúcich sa (ne)zaradenia sťažovateľa do zvýhodnenej pracovnej kategórie, pri posudzovaní
sťažnosti v intenciách základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39
ods. 1 Ústavy SR, sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Z uvedeného uznesenia Ústavného
súdu SR možno mimo iného vyvodiť záver, že právo na priznanie výhod „bývalým, resp. zrušeným“
preferovaným zamestnaniam I. a II. kategórie funkcií zaradeným v rezortných zoznamoch nemožno

vykladať extenzívne ako univerzálne alebo absolútne, vzťahujúce sa na všetky skupiny takýchto
zamestnancov. Naopak neskoršie zachovanie výhod z nich plynúcich sa po ich zrušení týka len tých
zamestnancov alebo skupín zamestnancov vykonávajúcich tieto zamestnania alebo funkcie, na ktorých
sa vzťahuje výnimka v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorá je zvýraznená aj v ust. § 14ods. 1 cit. zákona. Ide teda o výnimku z pravidla, ktorú nemožno vzťahovať na všetky eventuality, ktoré
v súvislosti s vykonávaním preferovaných zamestnaní v I. alebo II. kategórii funkcií v minulosti vznikli,
ale len na tie prípady, s ktorými takýto následok spájajú príslušné právne normy (najmä § 174 zákona

č. 100/1988 Zb.).

37.Dôvodnánebolaaninámietkanepreskúmateľnostinapadnutéhorozhodnutia,ktorúžalobcavymedzil
do tej miery, že sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí žalobcovi nevysvetlila, v akej podobe a forme
sa nároky z I. kategórie funkcií zachovávajú a nereagovalo na to, že žalobca poctivo pracoval ďalších

3 543 dní, t. j. 9 rokov a 258 dní. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení
rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
ktorých základe rozhodovala. Tieto požiadavky obe rozhodnutia konajúcich orgánov Sociálnej poisťovne
spĺňajú. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie, ktorým žiadosť o priznanie starobného dôchodku
zamietol s dostačujúcim a zrozumiteľným odôvodnením, prečo nebolo možné žiadosti žalobcu vyhovieť.

Zároveň odvolací orgán jasne a logicky vysvetlil, čo bolo dôvodom na zmenu odvolaním napadnutého
rozhodnutia (v odvolacom konaní bolo zistené, že na starobný dôchodok nebola zhodnotená dodatočne
preukázaná doba štúdia od 01.09.1976 do 24.10.1976). Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté
rozhodnutie obsahujú v odôvodnení skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté aj úvahu, ktorou
boli zhromaždené podklady vyhodnotené. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov

trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody,
o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie
založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov
a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie
alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia

právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nejednoznačnosť.
Napadnuté rozhodnutie resp. jeho odôvodnenie takýmito chybami netrpí. Skutočnosť, že žalobca s
takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Nestotožnenie sa žalobcu
s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných

názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.

38. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviedol, že žalobcovi nárok na posúdenie
dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov
nevznikol z dôvodu, že žalobca k 31.12.1999 nevykonával službu zaradenú do I. alebo II. kategórie

funkcií. Služobný pomer žalobcu skončil dňom 31.12.1995.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia žalovanej ako aj
postupu, ktorý ich vydaniu prechádzal, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so

zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol aplikujúc § 167 ods. 1 SSP a contrario a v spore
neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).