Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/158/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200339
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200339.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M,

členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca) a A. B. C., v právnej veci
žalobcu: HIRK spol. s r.o., Niklová 3962, 926 01 Sereď, IČO: 31 355 404, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Lebovič, s.r.o., Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO:50 289 934,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102698225/2022 zo dňa 03.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.102698225/2022 zo dňa
03.10.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101869794/2022 zo dňa 29.06.2022 a vec v r

a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o ktorej výške
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Senica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobia január 2018, apríl 2018, august 2018 až október 2018 na základe Oznámenia
o daňovej kontrole č. 102106566/2019 zo dňa 06.09.2019 (doručené dňa 12.09.2019) s termínom
začatia 01.10.2019. Rozhodnutím Daňového úradu Trnava, pobočka Senica (ďalej len „správca dane“)
číslo 101869794/2022 zo dňa 29.06.2022 správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.
o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
115 311,62 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018. V kontrolovanom
zdaňovacom období október 2018 si žalobca okrem iného uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených

dodávateľom Laser Systems s.r.o. , Betliarska 12, 851 07 Bratislava – Petržalka, IČO 50797751, DIČ
XXXXXXXXXX, IČ DPH D. vo výške 49 212,18 eur, z faktúr vystavených dodávateľom PETROLCO
s.r.o. , Horná Strieborná 14599/4, 974 01 Banská Bystrica, IČO 47405007, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH
D. vo výške 66 099,44 eur, za nákup pohonných hmôt. Správca dane odkazom na § 13 ods. 1 zákona
o č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) skonštatoval, že v prípade predaja
pohonných hmôt medzi dodávateľmi Laser Systems, s.r.o., PETROLCO s.r.o. a daňovým subjektom k
dodaniu tovaru nedošlo na území Slovenskej republiky. Deklarované dodávky tovaru od deklarovaných

dodávateľov neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, preto
dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a daňový subjekt nemá
právo uplatniť si odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Dodávatelia tento tovarnadobudli v inom členskom štáte – Rakúsko, Česká republika a daňový subjekt nebol nadobúdateľom
tovaru na území Slovenskej republiky.

2. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Trnava, pobočka Senica číslo 101869794/2022 zo dňa
29.06.2022 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.102698225/2022 zo
dňa 03.10.2022 tak, že napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo
žalobcovi doručené dňa 06.10.2022.

II.
Žaloba

3. Žalobou zo dňa 30.11.2022 doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 30.11.2022, sa žalobca
domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102698225/2022 zo dňa

03.10.2022 a rozhodnutia správcu dane č. 101869794/2022 zo dňa 29.06.2022 a priznania náhrady
trov konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie je podľa
názoru žalobcu nezákonné z dôvodov podľa ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č.
162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, teda z dôvodov, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie

skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

4. Žalobca dlhodobo podniká v oblasti distribúcie pohonných hmôt, ktoré nakupuje od rôznych

dodávateľov podľa aktuálnych možností na trhu v Slovenskej republike. V posudzovanom zdaňovacom
období nakupoval žalobca pohonné hmoty aj od dodávateľov PETROLCO s.r.o. a Laser Systems s.r.o.
Žalobca v danom období nemal možnosť nakupovať tovar (pohonné hmoty) priamo od prvotného
dodávateľa (výrobcu) OMV, resp. ČEPRO, preto ho musel nakupovať od iných dodávateľov, v tomto
prípade od PETROLCO s.r.o. a Laser Systems s.r.o. Žalobca mal samozrejme vedomosť o tom, že

pohonné hmoty pochádzajú zo skladu Lobau v Rakúsku, teda z rafinérie OMV (dodávateľ Laser Systems
s.r.o.), resp. od dodávateľa (výrobcu) ČEPRO, Střelice, Česká republika (dodávateľ PETROLCO s.r.o.),
avšaknemalvedomosťoinýchdodávateľoch,ktorífigurovalinamedzistupňochvdodávateľskomreťazci
a vzťahoch medzi jednotlivými dodávateľmi v reťazci. Žalobca potrebuje informáciu o pôvode tovaru,
keďže ide o pohonné hmoty, a to z dôvodu zachovania požadovaných kvalitatívnych vlastností tovaru,

ako aj z hľadiska plnenia povinností v oblasti spotrebnej dane z minerálnych olejov, ktorej tento druh
tovaru podlieha. Žalobca dodávateľom PETROLCO s.r.o. a Laser Systems s.r.o. za dodávky tovaru,
ktoré boli predmetom daňovej kontroly, riadne zaplatil kúpnu cenu vrátane DPH. Tento tovar následne
ako distribútor pohonných hmôt ďalej predal svojim odberateľom, ktorým fakturoval cenu tovaru vrátane
DPH a túto DPH riadne vykázal v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie. Zároveň si

uplatnil nárok na odpočítanie dane na vstupe za prijaté plnenia od dodávateľov PETROLCO s.r.o. a
Laser Systems s.r.o. v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože toto plnenie
použil ako platiteľ DPH na dodanie zdaniteľných plnení svojim odberateľom. Podstata napadnutých
rozhodnutí spočíva v tom, že správca dane zamietol žalobcovi nárok na odpočítanie DPH na základe
faktúr vystavených dodávateľmi žalobcu PETROLCO s.r.o. a Laser Systems s.r.o. za zdaňovacie

obdobieoktóber2018.Správcadane,anižalovanýnespochybnilisamotnédodanietovaru.Avšaksporné
dodávateľské faktúry posúdili tak, že tieto boli vystavené na dodávku tovaru s miestom dodania mimo
územia Slovenskej republiky, preto uvedení dodávatelia mali podľa žalovaného fakturovať žalobcovi
dodanie tovaru správne bez DPH. K takémuto záveru žalovaný a správca dane dospeli iba na základe
toho, že bola uskutočnená iba jedna preprava tovaru a žalobca mal vedomosť o tom odkiaľ (z akého

miesta a od akého prvotného dodávateľa) tovar pochádza.

5.Správcadaneajžalovanýopakovaneuvádzajú,žezpredloženýchdokladovavyjadrenízúčastnených
osôb vyplýva, že žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava
tovaru začala uskutočňovať (str. 29 napadnutého rozhodnutia), avšak napriek pomerne rozsiahlemu

odôvodneniu napadnutých rozhodnutí, nie je v týchto rozhodnutiach dostatočne jasne a zrozumiteľne
vysvetlené, na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov dospel správca dane k záveru, kedy
žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník. Išlo pri tom o kľúčovú otázku rozhodujúcu pre
právne posúdenie veci. V tomto smere je napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutienedostatočne odôvodnené. Napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené ďalej aj z toho dôvodu,
že sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal s konkrétnymi odvolacími námietkami žalobcu,
ktoré žalobca vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol k sporným dodávateľom

vo vzťahu k posúdeniu otázky prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný ako svoj
hlavný argument poukazuje na to, že „ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci
až k poslednému odberateľovi, v tom istom objeme, v rovnaký deň, bez toho, aby sa tovar prekladal,
z čoho je jednoznačné, že bol tovar daňovému subjektu dodaný v inom členskom štáte a že daňový
subjekt nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v inom členskom štáte“ (str. 27 napadnutého

rozhodnutia). Tieto skutočnosti preukazujú však iba to, že v posudzovanom prípade išlo o viaceré
po sebe nasledujúce dodávky toho istého tovaru, ktoré zakladajú jedinú dopravu týchto tovarov v
rámci Spoločenstva, avšak žiadnym spôsobom jednoznačne nepreukazujú (resp. nevyvracajú tvrdenia
žalobcu k tejto otázke), kedy došlo k prechodu práva nakladať ako vlastník na žalobcu. Pre správne
určenie miesta dodania však nepostačuje iba preukázanie skutočnosti, že išlo o jedinú dopravu týchto
tovarov, ale je potrebné na základe riadne zisteného skutkového stavu zistiť aj to, kedy žalobca získal

právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný posudzoval všetky prípady dodávok spoločne bez
akéhokoľvek prihliadnutia na rozdielny skutkový stav týchto rôznych dodávok, pričom skutkový stav
všetkých dodávok neprípustne zmiešal dokopy a odvodil z neho zovšeobecnené závery (najmä pokiaľ
ide o prepravu tovaru) pre všetky posudzované dodávky (str. 27 napadnutého rozhodnutia). Takýto
postup nie je možné považovať za riadne a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

6. Právne posúdenie veci žalovaným a správcom dane je nesprávne z dôvodu, že správne orgány sa pri
určení miesta dodania tovaru obmedzili na zohľadnenie výlučne jedinej skutočnosti, a to existencie iba
jednej prepravy tovaru z iného členského štátu na miesto určenia do sídla žalobcu alebo iného miesta
na území Slovenska, bez zohľadnenia akýchkoľvek iných okolností prípadu a bez vykonania celkového

posúdenia všetkých osobitných okolností veci samej. Žalobca tovar vo všetkých prípadoch prevzal až
na území Slovenskej republiky. Pokiaľ bola dodávka tovaru v poriadku, potvrdil dodací list a na základe
vystavenej faktúry cenu tovaru uhradil. Všetky tieto úkony sa diali až po ukončení prepravy, keď už sa
tovar nachádzal na území Slovenskej republiky. Do tejto doby nemal žalobca žiadne práva k tovaru,
nenakladal s ním ako vlastník, nebol oprávnený dávať pokyny prvotnému dodávateľovi (výrobcovi) a ani

prepravcom, ako majú s tovarom nakladať. Správca dane nepreukázal, že by dodávateľ vykonávajúci
prvú dodávku predmetného tovaru bol jeho nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar bude opätovne
predaný inej zdaniteľnej osobe predtým, než opustí členský štát dodania. To platí rovnako aj o ďalších
dodaniach predchádzajúcich dodaniu v prospech žalobcu. Teda ani na základe toho nie je možné v
zmysle judikatúry (rozsudok Euro Tyre Holding, bod 36) priradiť prepravu až druhému, resp. ďalšiemu

dodaniu. Vzhľadom na skutočnosť, že dodávatelia žalobcu PETROLCO s.r.o. a Laser Systems s.r.o.
predali žalobcovi tovar ako platitelia dane zaregistrovaní na Slovensku a celú dodávku realizovali ako
dodávku tuzemskú, žalobca potom nemal dôvod vykazovať dodávku vo svojom daňovom priznaní ako
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho
dvora EU a Najvyššieho správneho súdu ČR.

7. Žalovaný (podobne ako aj správca dane) podrobne rekapitulujú zistený skutkový stav týkajúci sa
jednotlivých dodávateľov a jednotlivých dodávok, vrátane preverovania prepravy. Žalovaný celý zložitý
skutkový stav v posudzovanej veci zovšeobecnil do jednej vety tak, že: „je z vykonaného dokazovania
a vyjadrenia samotného daňového subjektu zjavné, že tovar bol prepravovaný daňovým subjektom,

alebo cisternami daňového subjektu, ktoré boli zapožičané, alebo iným prepravcom, ktorému ale daňový
subjekt zapožičal svoje cisterny, a to priamo z nakládky tovaru (tovar sa nakladal v inom členskom
štáte) priamo daňovému subjektu alebo jeho odberateľom“ (str. 27 napadnutého rozhodnutia). Uvedené
skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú v rozpore s obsahom administratívneho
spisu. Ide o hrubé skresľovanie a zovšeobecňovanie zistených skutočností, kde žalovaný zmiešal

dokopy všetkých dodávateľov a všetky dodávky a z toho odvodil všeobecný záver z pohľadu žalovaného
platný pre všetky posudzované dodávky tovaru a síce, že tovar prepravoval buď žalobca alebo
sa preprava vykonávala jeho vozidlami. Žalobca nebol v žiadnom vzťahu s prvotnými dodávateľmi
pohonných hmôt, ani s inými skoršími dodávateľmi v reťazci, a ani si nemohol u nich priamo uplatňovať
akýkoľvek nárok na tovar. Žalobca ani nemal nikdy vedomosť (správca dane opak nepreukázal)

o tom, akí ďalší dodávatelia vstupujú do dodávateľského reťazca medzi prvotným dodávateľom a
spoločnosťami PETROLCO s.r.o. a Laser Systems s.r.o. Žalobca nikdy neuhradil cenu tovaru predtým,
ako bola začatá preprava. Žalobca cenu tovaru uhradil vždy najskôr po tom, ako vozidlo (a s ním aj tovar)
ukončil prepravu, teda až vtedy, keď už sa tovar nachádzal na území Slovenskej republiky (preukázanélistinnými dôkazmi) Skutkové závery žalovaného a správcu dane, ktorý pri nich ani nebrali do úvahy
obsah zmluvných vzťahov medzi žalobcom a dodávateľom, sú nesprávne.

8. Napadnutým postupom a rozhodnutím správcu dane a žalovaného došlo k porušeniu princípov
právnej istoty a legitímnych očakávaní. Porušenie týchto princípov spočíva v tom, že správca dane
posúdil preskúmavanú transakciu ako takú, ktorá nezakladá žalobcovi nárok na odpočítanie dane, a
to napriek tomu, že v iných identických prípadoch žalobcu nárok na odpočítanie dane uznal. Žalobca
si za rovnakých podmienok a na základe typovo rovnakých zmluvných vzťahov uplatňoval nárok

na odpočítanie dane takým istým spôsobom, ako v posudzovanom prípade, aj v iných zdaňovacích
obdobiach. Príslušný správca dane už skôr viackrát v uvedených prípadoch vykonal u žalobcu miestne
zisťovanie a daňovú kontrolu a nikdy nárok žalobcu na odpočítanie dane nespochybnil, išlo pritom
o identické prípady. Dôkazy k tomu boli predložené v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu správcu
dane. V uvedených prípadoch nedošlo k spochybneniu nároku žalobcu na odpočítanie dane a toto
odpočítanie bolo správcom dane akceptované. Žalobca vzhľadom na túto aplikačnú prax daňových

orgánov považuje ním uplatňovaný spôsob odpočítania dane za správny a oprávnený. V dôvere v
takýto postup daňových orgánov žalobca aj v neskorších obdobiach vstupoval do typovo obdobných
právnych vzťahov, riadne uhrádzal svojim dodávateľom kúpnu cenu tovaru vrátane DPH a vychádzal z
predpokladu, že mu bude aj v iných typovo obdobných prípadoch nárok na odpočítanie dane uznaný. Až
v neskoršom období došlo k zmene prístupu správcu dane, hoci sa spôsob realizácie posudzovaných

transakcií v žiadnych rozhodujúcich skutkových okolnostiach ničím nelíšil od iných obdobných prípadov,
ani v medziobdobí nedošlo k zmene aplikovateľných právnych noriem. Žalovaný sa s týmito námietkami
vysporiadal tak, že ich považoval za nedôvodné z dôvodu že v každom daňovom konaní je vykonávané
samostatné daňové konanie (str. 29 napadnutého rozhodnutia).

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.12.2022 navrhol žalobu zamietnuť. V súvislosti s

právom nakladať s tovarom ako vlastník uviedol, že sa nevyžaduje sa, aby strana, na ktorú bol majetok
prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený a/alebo, aby jej
bol fyzicky doručený, a ani prepravu tovaru nemožno považovať za rozhodujúcu na určenie, či došlo
k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako
vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia, ktoré

môžu ovplyvniť právnu situáciu daného tovaru, najmä rozhodnutie o jeho predaji (pozri napr. rozsudok
C-401/18 vo veci Herst s. r. o., bod 36, 37, 38, C-414/17 AREX CZ, bod 75). Plnenie, ktorým je dodanie
tovaru sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov,
ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku jednou stranou na druhú stranu, ktorá s ním nakladá
ako keby bola vlastníkom tohto majetku. Účel smernice by mohol byť ohrozený, ak by sa podmienky

dodávky tovaru menili v jednotlivých členských štátoch tak, ako sa menia podmienky upravujúce prevod
vlastníctva v zmysle súkromného práva príslušných členských štátov. Žalovaný dodáva, že z vyjadrení
žalobcu vyplýva, že sa spoliehal na skutočnosť, že ak nakupuje tovar od platiteľa dane so sídlom
v tuzemsku, automaticky daň vzniká v tuzemsku a jeho dodávateľ je povinný mu vystaviť faktúru s
tuzemskou daňou, ktorú si môže v súlade s ustanoveniami zákona o DPH odpočítať. Takýto postup

je však z pohľadu zákona o DPH nedostatočný. Pre správne určenie dane, t.j. určenie miesta vzniku
daňovej povinnosti (tuzemsko, iný členský štát EÚ), osoby povinnej platiť daň, daňového režimu (napr.
prenosu daňovej povinnosti na odberateľa, oslobodenie), a pod., je potrebné mať podrobné informácie
o tovare a službe, ktorý je predmetom zdaniteľných obchodov. Podmienky pre správne určenie miesta
vzniku daňovej povinnosti sú určené smernicou č. 2006/112/ ES o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty Európskej únie (ďalej len „smernica o DPH“), ktorá bola do vnútroštátneho právneho systému
transponovaná zákonom o DPH a tieto pravidlá boli spresnené a vysvetlené početnou judikatúrou
Súdneho dvora EÚ. V danom prípade žalobca mal vedomosť o tom, že tovar sa nachádza v inom
členskom štáte, pretože už pri uzatváraní zdaniteľných obchodov bolo jeho povinnosťou si zistiť všetky
skutočnosti, ktoré ovplyvňujú správnosť určenia DPH, a to je i miesto, kde sa tovar nachádza. V zmysle

obchodných dojednaní, ktorých bol zmluvnou stranou, a na ktoré opakovane odkazuje, prepravu tovaru
prenehozabezpečilidodávatelia,taktiežznášalrizikánatovare,tovarbolprepravenýpriamokžalobcovi
alebo jeho odberateľom, čím preukázateľne na neho prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastníkešte pred začatím prepravy, a teda práve zmluvný vzťah medzi ním a jeho dodávateľmi je pohyblivou
dodávkou.

10. K opakovanému odkazovaniu žalobcu na zmluvne dohodnuté podmienky, žalovaný odkazuje na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR č. 10Sžfk/74/2020 zo dňa 24.02.2022 vydaného v totožnej
veci a totožných účastníkov konania u žalobcu, ktorý v bode 40 rozsudku uvádza, že z ustálenej
judikatúry SD EÚ (napr. rozsudok č. C-320/88 zo dňa 08.02.1990 vo veci Shipping and Forwarding
Enterprise Safe BV, rozsudok č. C-237/09 zo dňa 03.06.2010 vo veci De Fruytier, rozsudok č. C-414/17

zo dňa 19.12.2018 vo veci AREX CZ a.s. a rozsudok č. 401/2018 zo dňa 23.04.2020 vo veci Herst
s.r.o.) vyplýva, že pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, sa
neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý
prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby
bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva nedošlo. Existencia prevodu
práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza,

má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi
ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, je
pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k celkovému posúdeniu všetkých osobitných
okolností veci samej. Zároveň v bode 41 kasačný súd skonštatoval, že argumentácia, ktorá sa pri určení
momentu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník pri dodaní tovaru opiera o zmluvy uzatvorené

podľa Obchodného zákonníka, je v rozpore s právom Európskej únie, judikatúrou SD EÚ ako aj zákonom
o DPH. Dodanie tovaru v zmysle smernice o DPH a zákona o DPH je viazané na umožnenie práva
nakladať s tovarom ako vlastník, a nie na prevod vlastníckeho práva podľa vnútroštátnej právnej úpravy.
Na základe uvedeného žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu o hrubom skresľovaní a zovšeobecňovaní
zistených skutočností a má za to, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný posudzovali moment prevodu

práva nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle ustanovení smernice, zákona o DPH a judikatúry
Súdneho dvora EÚ v nadväznosti na správne určenie miesta dodania tovaru.

11. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že skutkový stav nebol zistený správne a došlo k nezákonnému

preneseniu dôkazného bremena na žalobcu. Závery uvedené v odôvodnení žalovaného rozhodnutia
sú vyvodené z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý zodpovedá zásadám. logického myslenia
a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Závery sú
formulované na základe presne identifikovaných dôkazov. Napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie
v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia je zrejmé, akým spôsobom jednotlivé vymenované skutočnosti žalovaný
vyhodnotil vo vzťahu k predmetu konania, o čom to-ktoré skutkové zistenie svedčí. Prvostupňový orgán
vykonal dokazovanie, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie,
preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov, daňovú kontrolu vykonával v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej

účelu. Prvostupňový orgán vykonal dokazovanie podľa § 24 daňového poriadku v súlade so zásadami
správy daní uvedenými v § 3 daňového poriadku. Záver ktorý vyvodil zo zisteného skutkového stavu
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH. Výsledky dokazovania bez pochybností nepreukazujú, že dodanie tovaru
bolo uskutočnené tak, ako deklarujú sporné faktúry vo vzťahu k deklarovaným obchodom. Napadnuté

ako aj prvostupňové rozhodnutie v dostatočnej miere uvádzajú dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutí
zakladá. V súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi bol riadne zistený
skutkový stav potrebný na rozhodnutie v danej veci.

12. K námietkam o porušení princípu právnej istoty žalovaný opakuje, že v každom daňovom

konaní (v predmetnej daňovej kontrole, aj v konaniach, na ktoré poukazuje žalobca), je/bolo vykonané
samostatné dokazovanie a zistené skutočnosti boli vyhodnotené poverenými zamestnancami v
jednotlivých konaniach v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán
vyhodnotili reálny vplyv predložených dôkazov na uplatnené právo odpočítania dane a na základe tohto
vyhodnotenia vyslovili záver o existencii alebo neexistencii dôvodov pre uznanie tohto práva. Žalovaný

zrozumiteľne odôvodnil skutočnosti dôležité pre meritum veci – právo na odpočítanie dane. Žalovaný dal
odpoveď na námietky nastolené žalobcom, ktoré majú pre vec podstatný význam, a ktoré dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne objasnískutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je rozhodnutie
dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a skutkový stav je správne a riadne posúdený.

IV.

13. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 14S/158/2022-121 zo dňa 23.01.2023, priznal žalobe odkladný
účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v
Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z
Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred správnym súdom
je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-14S/158/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

V.

Relevantné právne predpisy

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak

tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

21. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

22. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.23. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa
§ 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

24. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
(Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov.)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

25. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.

26. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

27. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o
DPH“) predmetom dane je nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu
Európskej únie.

29. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na
účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda,
teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za

inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty
na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo
Národnou bankou Slovenska (Čl. 219 ods. 1 až 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326,
26. 10. 2012). Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej
centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010). § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.) v deň predchádzajúci dňu
predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

30. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom
odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet
do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie

tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte
prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s
oslobodením od dane.

31. Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je

predmetom dane, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá
nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom
štáte, ab) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za
protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a
okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.

32. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou
tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej
má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14.

33. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

36. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

VI.
Právne posúdenie správnym súdom

37. Správny súd preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane

konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd o
žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 31.08.2023.

38. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
č. 102698225/2022 zo dňa 03.10.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č.

101869794/2022zodňa29.06.2022 ovyrubenírozdieludanevsume115311,62EURnadanizpridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 žalobcovi. Realizácia dodávok tovaru nebola v daňovom
konaní spochybnená. Medzi žalobcom a žalovaným je sporné najmä to, či došlo k riadnemu zisteniu
toho, kedy nadobudol žalobca právo nakladať s tovarom ako vlastník.

39. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že správca dane
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018, apríl
2018, august 2018 až október 2018 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102106566/2019 zo
dňa 06.09.2019 (doručené dňa 12.09.2019) s termínom začatia 01.10.2019.

40. Dňa 09.04.2020 žalobca podaním č. 6/03809739/2020 požiadal o prerušenie daňovej kontroly od
12.03.2020 v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo
finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Daňová
kontrola bola prerušená od 10.04.2020 do skončenia obdobia pandémie dňa 30.09.2020.41. Z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu z dôvodu
zaslania Žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“)

č. XXXXXXXXXXXX/XX, E. XXXXXXXXXXXX/XX, E. XXXXXXXXXXXX/XX, E. XXXXXXXXXXXX/
XX, bola daňová kontrola prerušená Rozhodnutím č. 100041765/2021 zo dňa 12.01.2021 odo dňa
13.01.2021. Dňa 04.10.2021 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Túto skutočnosť
oznámil správca dane žalobcovi Oznámením č. 101902360/2021 zo dňa 08.10.2021. Z dôvodu, že
bolo potrebné získať ďalšie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu z dôvodu zaslania MVI

č. XXXXXXXXXXXX/XX, bola daňová kontrola opäť prerušená Rozhodnutím č. 101960517/2021 zo
dňa 18.10.2021 odo dňa 19.10.2021. Dňa 04.02.2022 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola
prerušila. Túto skutočnosť oznámil žalobcovi správca dane Oznámením č. 100250604/2022 zo dňa
07.02.2022.

42. OvýsledkudaňovejkontrolysprávcadanevyhotovilProtokolč.100398332/2022zodňa01.03.2022,

ktorého súčasťou je Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, a ktorý bol doručený
žalobcovi dňa 07.03.2022. V lehote určenej správcom dane na vyjadrenie sa k protokolu žalobca doručil
elektronickými prostriedkami dňa 20.04.2022 vyjadrenie, v ktorom uviedol svoje pripomienky a návrhy,
ktorými sa správca dane zaoberal vo vyrubovacom konaní. Dňa 02.06.2022 správca dane spísal so
žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101633699/2022, ktorú považoval za posledný úkon vo

vyrubovacom konaní.

43. V kontrolovanom zdaňovacom období október 2018 si daňový subjekt okrem iného uplatnil
odpočítanie dane:
- z faktúr vystavených dodávateľom Laser Systems s.r.o. , Betliarska 12, 851 07 Bratislava – Petržalka,

IČO 50797751, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH D. vo výške 49 212,18 eur,
- z faktúr vystavených dodávateľom PETROLCO s.r.o. , Horná Strieborná 14599/4, 974 01 Banská
Bystrica, IČO 47405007, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH D. vo výške 66 099,44 eur, ktorých zoznam je
podrobne uvedených v rozhodnutí správcu dane, za nákup pohonných hmôt.

44. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil reťazové obchody medzi spoločnosťami:

RAFF LAGER LOBAU, IČ DPH F. › OMV Slovensko, s.r.o., IČDPH F. › SP Consulting s.r.o., IČDPH D.
› Laser Systems s.r.o., IČDPH D. › HIRK spol. s r.o.
ČPRO a.s., Č › DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., SI › VENGA TRADE s.r.o., SR › PETROLCO s.r.o., SR ›

HIRK spol. s.r.o.
OMV RAFF LAGER LOBAU, AT › OMV Slovensko, s.r.o., IČDPH: F. › VENGA TRADE s.r.o. ›
PETROLCO s.r.o. › HIRK spol. s.r.o.

45. Správca dane odkazom na § 13 ods. 1 zákona o DPH skonštatoval, že v prípade predaja pohonných

hmôt medzi dodávateľmi Laser Systems, s.r.o., PETROLCO s.r.o. a žalobcom k dodaniu tovaru nedošlo
na území Slovenskej republiky. Deklarované dodávky tovaru od deklarovaných dodávateľov neboli
predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, preto dodávateľom nevznikla
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobca nemá právo uplatniť si odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Dodávatelia tento tovar nadobudli v inom členskom štáte –

Rakúsko, Česká republika a žalobca nebol nadobúdateľom tovaru na území Slovenskej republiky. Tovar
bolpredanýžalobcovieštenaúzemíinéhočlenskéhoštátu. Keďjetenistýtovarpredmetomdvochalebo
viacerých za sebou idúcich dodávok tovaru, ale s jedným pohybom tovaru v rámci Spoločenstva, a to od
prvéhododávateľatovarupriamokposlednémuodberateľovivreťazci,potomideotzv.reťazovýobchod.
Dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z

podnikateľov, ktorý sa na reťazovom obchode zúčastňuje, môže previezť na druhého podnikateľa právo
disponovaťstovaromakovlastníklenvtomprípade,aktotoprávozískalodsvojhododávateľa.Ibajedno
dodanie tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť spojené s prepravou (pohyblivá dodávka),
ostatné dodávky tovaru sa uskutočňujú bez prepravy (nepohyblivá dodávka) a miestom ich dodania je
miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Postup pri uplatňovaní režimu

DPH pri reťazových obchodoch je podmienený aplikáciou ustanovení zákona o DPH, ktoré definujú
miesto dodania tovaru (§ 13), miesto nadobudnutia tovaru (§ 17), príp. miesto dovozu tovaru (§ 18).
Skutočnosť, že doprava je ďalej prefakturovaná samostatne, nemá vplyv na posúdenie pohyblivej a
nepohyblivej dodávky. Základným pravidlom pre určenie miesta dodania pre tovar je miesto, kde satovar nachádza v čase jeho dodania, ak ide o dodanie tovaru bez prepravy a ak ide o dodanie tovaru
s prepravou alebo odoslaním, miestom dodania je miesto, kde sa začína preprava alebo odoslanie. V
danom prípade nie je rozhodujúce, kto vykonáva prepravu. Môže to byť dodávateľ, odberateľ alebo tretia

osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa.

46. Podľa žalovaného z predloženého administratívneho spisu, ako aj z napadnutého rozhodnutia
správcu dane vyplýva, že u žalobcu správca dane skonštatoval porušenie ustanovení § 49 zákona o
DPH. Podstatnou skutočnosťou bolo, že deklarované dodávky tovaru od dodávateľa Laser Systems

s.r.o. a PETROLCO s.r.o. neboli predmetom dane v tuzemsku, a preto dodávateľom nevznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Základnou
podmienkou pre vznik práva na odpočítanie dane je, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť.
Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti dodávateľa, nevzniká ani právo na odpočítanie dane. Z
predložených a získaných dokladov vyplýva, že miestom dodania nebola Slovenská republika.

47. Podľa orgánov verejnej správy bol tovar prepravovaný z miesta nakládky tovaru RAFF LAGER
LOBAU, Rakúsko a ČEPRO a.s. Česká republika na Slovensko, t.j. od prvého dodávateľa v reťazci
priamo k žalobcovi alebo k jeho odberateľom. Z uvedeného vyplýva, že ide o reťazové obchody
časovo po sebe nasledujúce, kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až
k poslednému odberateľovi, v tom istom objeme, v rovnaký deň, bez toho, aby sa tovar prekladal, z

čoho je jednoznačné, že bol tovar žalobcovi dodaný v inom členskom štáte, a že žalobca nadobudol
právo nakladať s tovarom ako vlastník v inom členskom štáte. Túto skutočnosť potvrdila aj konateľka
žalobcu, keď v súvislosti s prepravou tovaru od dodávateľa Laser Systems s.r.o. uviedla, že tomuto
dodávateľovi boli zmluvne zapožičané cisterny daňového subjektu, prepravu zabezpečoval dodávateľ
s tým, že v niektorých prípadoch prepravu vykonával aj žalobca. V súvislosti s prepravou tovaru

od dodávateľa PETROLCO s.r.o. uviedla, že prepravu zabezpečoval tento dodávateľ, pričom daňový
subjekt zapožičal cisternu prepravnej spoločnosti Limited Transport a DOS servis, k čomu je uzatvorená
zmluva o výpožičke. Taktiež uvádzala, že tovar bol dodaný na priamo na prevádzku daňového subjektu
(Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101665321/2020 zo dňa 03.11.2020).

48. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tak ako dôvodí žalobca, rozhodujúce v predmetnej
veci je, kedy nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Z predložených a získaných dokladov
a vyjadrení samotného žalobcu vyplýva, že získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým,
ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať. Zo zistení správcu dane je zrejmé, že preprava bola
uskutočnenávrámcizmluvnéhovzťahumedzižalobcomajehopriamymidodávateľmi,ktorínenadobudli

tovar na území Slovenskej republiky, pretože im bol predaný ešte na území iného členského štátu bez
prepravy.

49. K námietkam o porušení princípu právnej istoty žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že
v každom daňovom konaní, je/bolo vykonané samostatné dokazovanie a zistené skutočnosti boli

vyhodnotené poverenými zamestnancami v jednotlivých konaniach v súlade s § 3 ods. 3 daňového
poriadku. Ak by aj nastala situácia, že v prípade predchádzajúcej daňovej kontroly správca dane
nepostupoval v súlade s uvedenými zásadami a nechránil záujmy štátu a obcí, pričom zistené
skutočnosti nevyhodnotil náležite v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, nie je možné takýto postup
považovať za určujúci pre ďalšie daňové kontroly za iné zdaňovacie obdobia. Takýto výklad môže

viesť k situácii, že nezákonný postup by sa stal základom pre ďalšie daňové konania, čím by aj tieto
následne trpeli vadami nezákonnosti. Preto je potrebné každú vec posudzovať jednotlivo v nadväznosti
na vykonané dokazovanie.

50. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že správca dane sa v predmetnom

konaní nezaoberal vedomosťou daňového subjektu o prípadných nezákonnostiach na predchádzajúcich
stupňoch dodávateľských reťazcov a na žiadnom mieste napadnutého rozhodnutia takúto úvahu
správcu dane ani neuvádza. Podstatnou skutočnosťou bolo správne určenie miesta dodania tovaru, a
preto správca dane nemusel zisťovať, resp. preukazovať vedomosť daňového subjektu o prípadných
nezákonnostiach na predchádzajúcich stupňoch dodávateľských reťazcov.

51. V súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom konaní správny súd pripomína, že pri správe daní sa
uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov explicitne uvedená aj v § 3 ods. 3 daňového poriadku.
Správca dane hodnotí nielen tie dôkazy, ktoré mu boli predložené daňovými subjektmi, ale v záujmesprávneho určenia dane by mal získať a následne hodnotiť všetky dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv
na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne zistenie dane, pričom pri dokazovaní
nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Jeho povinnosťou pri dokazovaní je zabezpečiť,

aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Zásada objektívnej
pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v
daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,

akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z
nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už
má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžfk/76/2020
zo dňa 26. 08. 2022, sp. zn. 4Sžf/18/2011 zo dňa 07.09.2011, sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015).

52. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie neznamená absolútnu povinnosť správcu

dane „dokazovať“ dovtedy, dokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2019, sp. zn.
6Sžfk/20/2018).

53. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril
aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018: „Daňový subjekt má
v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie

(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03. 08. 2022).

54. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022 (bod 13 až
16) vyplýva, že určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a od ktorej ho
už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva často náročné a pomerne nejednoznačné. Dôkazné bremeno sa
v daňovom konaní presúva medzi daňovým subjektom a správcom dane, pričom v určitej fáze konania

ho vždy môže niesť iba jeden z nich. Dôkazné bremeno najprv zaťažuje daňový subjekt a až potom
správcudane.Tátošpecifickákoncepciadokazovaniapriamonadväzujenapodstatudaňovéhokonania,
v ktorom je skutkovým základom tvrdenie daňového subjektu o jeho daňovej povinnosti. Neúmerné
prenášanie dôkazného bremena na daňový subjekt zo strany orgánov finančnej správy je potrebné
považovať za ústavne neudržateľný postup. Neprimerané dôkazné bremeno sa môže prejavovať v

dvoch rovinách, a to (i) zaťažením daňového subjektu predkladaním dôkazov nad rozsah nevyhnutne
postačujúci na preukázanie rozhodujúcich skutočností alebo (ii) požiadavkou na preukazovanie takého
okruhu skutočností, ktoré netvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Dôkazné bremeno by mal
daňový subjekt znášať v rozumne akceptovateľnom rámci, resp. do tej miery, do ktorej to od neho
možno rozumne požadovať. Od daňového subjektu možno na daňové účely požadovať štandardné a

v obchodnej praxi obvyklé dôkazy, pri ktorých je rozumné predpokladať, že ich daňový subjekt bude
uchovávať; samozrejme, musí ísť o dôkazy, ktoré sú postačujúce na preukázanie skutočného dodania
tovaru, ktoré sa javí ako dostatočne pravdepodobné. Pri posudzovaní miery dôkazného bremena
daňového subjektu je potrebné vychádzať z toho, že dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt,
nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať

dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných
dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul
od doby, keď preukazované skutočnosti nastali (podobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky č. k. 8 Afs 23/2018 zo 16. januára 2020, ktorého závery sú aplikovateľné aj vovzťahu k slovenskej právnej úprave). Ak daňový subjekt preukázal existenciu materiálneho plnenia
a predložil všetky zákonom požadované doklady viažuce sa na neho, vyčerpal tým vlastné dôkazné
bremeno. Správca dane nemôže daňovému subjektu pričítať existenciu dôkaznej núdze týkajúcu

sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno
požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je z pohľadu daňového subjektu objektívne
nemožné (tzv. probatio diabolica). Rozsah dôkaznej povinnosti sa logicky môže vzťahovať len na tie
dôkazy, ktorými reálne môže disponovať daňový subjekt. Dôkazné bremeno teda nemožno ponímať
extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek, skutočností, t. j. vrátane tých,

ktoré je povinný predložiť iný subjekt.

55. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane - žalobcu, ktoré je spojené
s jeho dôkaznou povinnosťou. Žalobca, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom
stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento
nárok uplatnil, je povinný preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených

podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (pozri rozsudok
NSSR sp. zn. 4Sžf/6/2016 zo dňa 17.01.2017).

56. Smernica Rady 77/388/EHS o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane
z obratu - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (Šiesta smernica) a Smernica Rady 2006/112/
ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zaviedli spoločný systém DPH založený najmä na
jednotnej definícii zdaniteľných plnení. Súčasťou je aj jednotná definícia pojmu „dodanie tovaru“, t. j.
prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník (článok 14 smernice o DPH). Účelom tejto

nadnárodnej právnej úpravy je zabezpečenie jednotného výkladu podmienok dodania tovaru. Prevod
vlastníckeho práva spôsobmi upravenými vnútroštátnym právom sa nevyhnutne nezhoduje s prevodom
práva nakladať s tovarom ako vlastník. Ak by sa podmienky dodania tovaru menili v jednotlivých
členských štátoch v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy prevodu vlastníckeho práva, mohol by byť
priamo ohrozený účel smernice o DPH. Predmetná právna úprava bola pritom implementovaná do

národnej právnej úpravy DPH zákonom č. 593/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V zmysle dôvodovej správy sa ustanovenie §
8 ods. 1 zákona o DPH upresňuje v nadväznosti na čl. 14 ods. 1 smernice o DPH a súčasne sa týmto
zosúlaďuje s § 19 ods. 1 zákona o DPH.

57. Treba pripomenúť, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 20 smernice o
DPHdôjdelenvtedy,keďprávonakladaťstovaromakovlastníkprejdenanadobúdateľaakeďdodávateľ
preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto
odoslania alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu odoslania (rozsudok Súdneho
dvora vo veci C-401/18 z 23.apríla 2020 Herst, G.:G.:H.:XXXX:XXX, bod 34 a odkaz na rozsudky z 27.

septembra 2007, Teleos a i., C-409/04, EU:C:2007:548, body 27 a 42, ako aj z 19. decembra 2018,
AREX CZ, C-414/17, EU:C:2018:1027, bod 61).

58. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok č. C-320/88 zo dňa 08.02.1990 vo veci
Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV, rozsudok č. C-237/09 zo dňa 03.06.2010 vo veci De

Fruytier, rozsudok č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 vo veci AREX CZ a.s. a rozsudok č. 401/2018 zo
dňa 23.04.2020 vo veci Herst s.r.o.) vyplýva, že pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s
tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym
právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky
s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva

nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na
ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie
dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k prevodu práva nakladať
s tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k celkovému
posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.

zn.10Sžfk/74/2020, bod 40).

59. Prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník nevyžaduje, aby strana, na ktorú bol
tento majetok prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený a/alebo aby jej bol fyzicky doručený (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-401/18 z 23.apríla 2020 Herst,
G.:G.:H.:XXXX:XXX, bod 38 a odkaz na uznesenie z 15. júla 2015, Itales, C-123/14, neuverejnené,
EU:C:2015:511, bod 36, a rozsudok z 19. decembra 2018, AREX CZ, C-414/17, EU:C:2018:1027,

bod 75). V tejto súvislosti by sa úkon prepravy pohonných hmôt, t. j. premiestnenie tohto tovaru z
prvého členského štátu do druhého členského štátu, nemal považovať za rozhodujúci na určenie, či
bolo prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník, bez zohľadnenia akejkoľvek inej okolnosti
umožňujúcej predpokladať, že k takémuto prevodu došlo ku dňu tejto prepravy (rozsudok Súdneho
dvora vo veci C-401/18 z 23.apríla 2020 Herst, G.:G.:H.:XXXX:XXX, bod 39 a odkaz na rozsudok z 19.

decembra 2018, AREX CZ, C-414/17, EU:C:2018:1027, bod 78).

60. Dodanie tovaru v zmysle smernice o DPH a zákona o DPH je viazané na umožnenie práva nakladať
s tovarom ako vlastník, a nie na prevod vlastníckeho práva podľa vnútroštátnej právnej úpravy. Výhrada
vlastníckeho práva upravená medzi žalobcom a jeho zmluvným partnerom má účinky pri nadobudnutí
vlastníckeho práva žalobcu k pohonným hmotám z pohľadu súkromného práva. Pri posudzovaní

momentu dodania tovaru v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH je ale len jednou z okolností, na ktoré je
potrebné prihliadať. za účelom zistenia momentu a miesta dodania tovaru žalobcovi v zmysle § 8 ods.
1 zákona o DPH je nevyhnutné dostatočne zistiť a vyhodnotiť všetky súvisiace okolnosti danej veci.

61. V prípade reťazových obchodov za intrakomunitárne dodanie tovaru s prepravou môže byť

považovaná len jedna preprava z reťazca obchodných transakcií. Pre určenie takejto transakcie je
rozhodné miesto, kde daňový subjekt nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník. Za účelom
správneho určenia takéhoto miesta je vždy potrebné posúdiť všetky jedinečné okolnosti danej veci. Až
následne je možné identifikovať, ktoré dodanie spĺňa všetky podmienky stanovené pre dodania v rámci
Spoločenstva (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/144/2022, bod 30 a odkaz na

rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-430/09 Euro Tyre zo dňa 06.04.2006).

62. Správny súd sa s akou prvou vysporiadal s otázkou, či žalovaný a správca dane dostatočne
zrozumiteľne vysporiadali s tým, kde a kedy došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník
na žalobcu.

63. Predmetom skúmania sú dve skutkovo odlišné skupiny dodávok od dvoch rôznych dodávateľov
– Laser Systems s.r.o. a PETROLCO s.r.o. Ohľadom dodávok od Laser systems s.r.o. žalovaný
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v zmysle doručených dokumentov Colným úradom Bratislava
správcovidane(Žiadosťč.101640952/2020zodňa28.10.2020,Odpoveďnadožiadanieč.591158/2020

zo dňa 23.12.2020), odosielateľom pohonných hmôt je OMV Downstream GmbH, Wien, miesto
odoslania OMW Downstream GmbH, Kledering. Príjemcom uvedeným na dokumentoch je OMV
Slovensko, s.r.o., Bratislava a miesto určenia HIRK spol. s r.o., Sereď. Ako prepravca je uvedený žalobca
a O.G.TRANS s.r.o.

64. Správny súd konštatuje, že podľa zistení žalovaného v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018, apríl 2018, august 2018 až október
2018 bola preprava tovaru od dodávateľa Laser Systems s.r.o. uskutočnená dvoma spôsobmi:
spoločnosťou O.G.TRANS, s.r.o., ktorá prepravu fakturovala spoločnosti Laser Systems s.r.o. alebo
samotným žalobcom, ktorý ju následne fakturoval spoločnosti Laser Systems s.r.o. v zmysle Rámcovej

kúpnej zmluvy o realizácii dodávok PHM, dodacia parita CPT. Ohľadom tohto skutkového záveru
žalovaného správny súd poukazuje na to, že keďže napadnuté rozhodnutie sa týka len zdaňovacieho
obdobia október 2018, žalovaný nedostatočne skutkovo vymedzil, aké presne je jeho zistenie ohľadom
kontrolovaného zdaňovacieho obdobia október 2018.

65. Z vykonaného dokazovania uvedeného v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že prepravy tovaru boli
objednávané prostredníctvom emailu a tieto obsahovali údaje o mieste nakládky, mieste vykládky, čase
vykládky,množstveadruhutovaru.NakládkatovarusauskutočňovalanastáčištivLabouRakúsko,ktoré
je plne automatizované, tovar sa nakladal na základe kódu, bez ktorého sa nevydal. Po naložení tovaru
tovar pri výjazde vodič vyzdvihol doklady, z nákladného listu prepísal údaje do CMR a pokračoval na

vopred určené miesto vykládky. Z uvedených skutočností vyplýva, že tovar bol fakturovaný nasledovne
OMV RAFF LAGER
LOBAU, AT › OMV Slovensko, s.r.o., IČ DPH: F. › SP Consulting s.r.o. › Laser Systems s.r.o.› HIRK spol.
s r.o. Preprava tovaru bola realizovaná OMV RAFF LAGER LOBAU, AT › HIRK spol. s r.o., SK. Dodanietovaru (pohonných hmôt) medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a žalobcom je možné považovať
za pohyblivú dodávku (dodanie tovarov spojené s odoslaním alebo prepravou tovarov), to znamená, že
miesto dodania mali v tom štáte, v ktorom sa tovary nachádzali v čase, keď sa začína preprava (§ 13

ods. 1 písm. a) zákona o DPH).

66. Ohľadom dodávateľa PETROLCO s.r.o. žalovaný uviedol, že zmysle doručených dokumentov
Colným úradom Bratislava správcovi dane (Žiadosť č. 101640952/2020 zo dňa 28.10.2020, Odpoveď
doručená e-mailom dňa 27.12.2020 zaevidovaná pod ev. č. 588740/2020), príjemcom v prípade

odosielateľa pohonných hmôt OMV Slovensko, s.r.o. bola spoločnosť VENGA TRADE s.r.o. a príjemcom
vprípadeodosielateľapohonnýchhmôtČEPROa.s.bolaspoločnosťSprávastrategickýchsurovín,s.r.o.
Prepravnými spoločnosťami boli žalobca, spoločnosť O.G.TRANS s.r.o., DOS-SERVIS autodoprava
s.r.o., Popilka spol. s r.o., Limited Transport s.r.o. a KLACSKA s.r.o. Správca dane v priebehu daňovej
kontroly dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia zistil reťazové obchody medzi
spoločnosťami ČEPRO a. s., Praha, DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, VENGA TRADE s.r.o., Banská

Bystrica, PETROLCO s.r.o., Banská Bystrica a HIRK spol. s r.o., Sereď, kedy ten istý tovar bol
prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi dvomi prepravcami. Tovar
bol predtým, ako opustil členský štát, predaný z ČEPRO a. s. DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., od DAMAZ
OIL ADRIA, d.o.o. VENGA TRADE s.r.o., z VENGA TRADE s.r.o. PETROLCO s.r.o. a z PETROLCO
s.r.o. HIRK spol. s r.o., t. j. došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobu pred

fyzickou prepravou tovaru do iného členského štátu.

67. Spoločnosti VENGA TRADE s.r.o. a PETROLCO s.r.o. neuskutočnili podľa žalovaného dodanie na
území Slovenskej republiky. Pretože dodania, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za
časovo po sebe nasledujúce, spoločnosti DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, VENGA TRADE s.r.o.,

Banská Bystrica a PETROLCO s.r.o., Banská Bystrica predmetné PHM nakúpili a dodali (bez prepravy)
ešte na území Českej republiky - t. j. bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. Pokiaľ (ktorémukoľvek)
dodávateľovi v tuzemsku nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, vyplýva z
toho, že jeho odberateľovi nevzniklo pri predmetných dodaniach právo na uplatnené odpočítanie dane
(fakturovaná daň je splatná len z titulu jej uvedenia vo faktúre).

68. Správny súd po dôkladnom preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako aj obsahu súdneho
a administratívneho spisu musel prisvedčiť žalobnej námietke, že v rozhodnutiach orgánov verejnej
správy nie je dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené, kedy presne žalobca získal právo nakladať
s tovarom ako vlastník a akými konkrétnymi dôkazmi a správnou úvahou je tento moment skutkovo

preukázaný.

69. Správny súd poukazuje na nezrozumiteľný záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že podľa
dokladov a vyjadrení zúčastnených osôb v súvislosti s dodávateľom Laser Systems s.r.o. sa pohonné

hmoty dovážali z Lobau Rakúsko, preprava sa vždy začínala v Lobau v Rakúsku a doprava bola
zabezpečená samotným kupujúcim – žalobcom a v niektorých prípadoch spoločnosťou O.G.TRANS
s.r.o., Hlohovec. Orgány verejnej správy sú však povinné riadne identifikovať a rozlíšiť jednotlivé
konkrétne prepravy realizované v kontrolovanom zdaňovacom období s uvedením kto konkrétne
prepravu realizoval.

70. Podľa názoru správneho súdu vada nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúca
v nepreskúmateľnosti postihuje aj vymedzenie toho, z akých všetkých faktúr a od akých všetkých
dodávateľov si žalobca uplatnil odpočítane dane v kontrolovanom zdaňovacom období október 2018.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí (str.9) len stroho uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období

október 2018 si žalobca „okrem iného“ uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom
Laser Systems s.r.o. a PETROLCO s.r.o. Správnemu súdu nie je jasné, čo sa rozumie pod pojmom
„okrem iného.“

71. Pre správne určenie miesta dodania nepostačuje len samotná konštatácia žalovaného, že sa

v prípade žalobcu jedná o na seba nadväzujúcu prepravu tovarov. Za účelom správneho určenia
takéhoto miesta je vždy potrebné posúdiť všetky jedinečné okolnosti danej veci, čo žalovaný ako aj
správca dane podľa názoru správneho súdu neurobil.72. Správca dane a žalovaný sa podľa správneho súdu sústredili primárne na identifikovanie jednotlivých
článkov prepravy, ktoré vo výsledku vyhodnotili spoločne a všeobecne, a nie konkrétne a určito vo
vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2018.

73. To, kedy presne a prečo došlo k nadobudnutiu práva žalobcu nakladať s tovarom ako vlastník,
žalovaný a ani správca dane v napadnutých rozhodnutiach neuviedli.

74. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS

259/2022-37 zo dňa 12.10.2022 (bod 24) spochybnenie zo strany správcu dane musí byť preukázateľné
vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných daňovým
subjektom. V tomto prípade však správca dane riadnou štruktúrovanou správnou úvahou nepreukázal
unesenie dôkazného bremena ohľadom jeho skutkových záverov.

75. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté

rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho
nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak.
Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď
napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne
odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej

správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená
jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli
orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená
na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí
pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o

rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom,
alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová.J., Fečík,M.,
Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944).

76. Žalovaný a rovnako aj správca dane sa podľa správneho súdu nedostatočne vysporiadali s tým,

ako žalobca mohol ovplyvniť jednotlivé realizácie prepravy, v závislosti od konkrétnosti toho ktorého
zmluvného vzťahu a jednotlivých častí prepráv.

77. Skutkové závery orgánov verejnej správy ohľadom prepravy pohonných hmôt, ktoré zabezpečoval
Laser Systems s.r.o. a PETROLCO s.r.o. sú príliš všeobecné, súhrnné, neobsahujúce riadne

preskúmateľnú a štruktúrovanú správnu úvahu, v ktorej by bolo uvedené, ako sa orgán verejnej správy
vysporiadal s tým, kedy, kde a prečo žalobca mohol s tovarom fakticky nakladať, akoby bol vlastníkom
tohto majetku a mal možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého
majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho.

78. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku ohľadom porušenia princípov právnej
istoty a legitímnych očakávaní, keď po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mal súd za
preukázané, že žalobca v odvolaní zo dňa 22.07.2022 k rozhodnutiu správcu dane tento odvolací dôvod
vzniesol a pripojil k odvolaniu dôkazy, čo napokon ani sám žalovaný nerozporoval ani v napadnutom
rozhodnutí a rovnako tak ani vo vyjadrení k žalobe. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len stroho

uviedol, že v každom daňovom konaní je resp. bolo vykonané samostatné dokazovanie a zistené
skutočnosti boli vyhodnotené poverenými zamestnancami v jednotlivých konaniach v súlade s § 3 ods.
3 daňového poriadku. Takéto vyhodnotenie odvolacieho dôvodu vzneseného žalobcom nie je podľa
správneho súdu riadne odôvodnené, a preto vykazuje znaky nepreskúmateľnosti správnej úvahy.

79. Správny súd dodáva, že zaoberať sa žalobnou námietkou nesprávneho právneho posúdenia
považoval v tomto štádiu za predčasné, a to najmä so zreteľom na to, že napadnuté rozhodnutia sú
nepreskúmateľné.

80. Na základe uvedeného správny súd postupujúc podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil napadnuté

rozhodnutiežalovaného vspojenísrozhodnutímprvostupňovéhoorgánuprenepreskúmateľnosť, avec
vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v ktorom tento odstráni vady, pre ktoré boli napadnuté
rozhodnutia zrušené.81. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

82. Otrováchkonania súdrozhodolpodľa§167ods.1SSP,podľaktoréhoúspešnémužalobcovipriznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne

správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

83. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.