Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 16, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123203643
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4123203643.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nitre sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcov: 1/ A. B., narodený

XX.X.XXXX, bytom C. XX, 2/ D. E. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. A. XXXX/XX, G., 3/ E. H.,
narodenáXX.XX.XXXX,bytomF.A.XXXX/XX,G.a4/A.B.,narodenýXX.XX.XXXX,bytomC.XX,všetci
zastúpení advokátkou: JUDr. Lucia Lehmanová, so sídlom Fraňa Mojtu 43, Nitra, proti žalovanému:
Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava,
IČO: 173 353 45, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Sud určuje, že neb. E. B., I. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bola ku dňu smrti výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.u. C., ako parcely registra „E“ parc.č. XXX – orná

pôda o výmere 836 m2, parc.č. XXX – orná pôda o výmere 1118 m2 v celosti.

II. Žalobcovia nemajú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou požadovali, aby súd určil, že neb. E. B., I. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX
bola ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. C., ako parcely
registra „E“ parc. č. XXX-XXXX pôda o výmere 836 m2 a parc. č. XXX – orná pôda o výmere 1118 m2
v celosti.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú zákonnými dedičmi po E. B., ktorá bola dcérou J. C. a E. C., ktorí
kúpnou zmluvou zo dňa 28.3.1953 odkúpili predmetné pozemky od G. K., I. L., ktorá mala sestru G.
J., v tom čase C., I. L.. Pozemky boli pôvodne vedené v pkv. č. 1, z ktorej boli odpísané do pkv. č.
XXX, po tom ako ich kúpili sestry G. a G. každá v podiele 1-ina k celku a manželia J. C. a E. C.
boli zapísaní do pkv. č. XXX každý v pomere 1-ina k celku. Kúpnopredajnú zmluvu schválil ONV vo
Vrábľoch dňa 16.6.1953, súd povolil jej zápis do pkv. č. XXX pod č.d. 222/53 a rozhodnutím Odboru
pre výstavbu rady ONV vo Vrábľoch zo dňa 4.8.1959 im bola povolená stavba rodinného domu na

uvedených nehnuteľnostiach, ktorý aj postavali a zostala s nimi žiť matka G. C.. V roku 1970, keď si na
opačnom konci postavil svoj rodinný Imrichov brat M., prišlo k reálnej deľbe nehnuteľností, ale podielové
spoluvlastníctvo manželov C. a G. C. nebolo zrušené a právne rozdelené. Po smrti matky sa súrodenci
dohodli, že polovicu pozemkov po matke si ponechá brat M. a druhú, kde sa nachádzal aj dom so súp. č.
XXX si ponechajú manželia C.. Tento stav celá rodina rešpektovala a doposiaľ sú nehnuteľnosti aj takto
užívané. C. M. si svoju časť vysporiadal a momentálne ju vlastní jeho dcéra N. O.. Druhá polovica zostala
právne nevysporiadaná, hoci ju v dedičskom konaní po manželoch C. zdedila ich dcéra E. B.. Tieto

nehnuteľnosti neboli zaevidované do katastra nehnuteľností a ako ich vlastník bola v roku 2010 zapísaná
Slovenskárepublika.KeďževšakE.B.vstúpiladooprávnenejdržbypozemkovkudňusmrtisvojejmatky,
so započítaním vydržacej doby svojich právnych predchodcov, s poukazom na zákon č. 509/1991 Zb.,
ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník s účinnosťou od 1.1.1992, stala sa vlastníčkou spornýchparciel vydržaním k 1.1.1992. Námietky žalovaného v konaní o potvrdení vydržania, že kúpna zmluva
z roku 1953 je neplatná, pretože v roku 1950 bolo podľa zákona č. 81/1949 Zb. odňaté vlastnícke právo
v prospech Jednotného roľníckeho družstva v Babindole sú nedôvodné, pretože vlastníci boli vzhľadom

na schválenie kúpnej zmluvy a povolenie jej vkladu do katastra nehnuteľností dobromyseľní v tom, že
im vlastnícke právo patrí a nikto ich v užívaní nehnuteľností nerušil.

3. K žalobe pripojili osvedčenie o dedičstve po E. B., rozhodnutie v dedičskej veci po J. C., E. C., G.
J., kópiu katastrálnej mapy, uznesenie Okresného súdu vo Vrábľoch zo dňa 20.5.1935, kúpnopredajnú

zmluvu zo dňa 28.3.1953, uznesenie Ľudového súdu vo Vrábľoch zo dňa 11.9.1953, rozhodnutie
Okresného národného výboru zo dňa 29.6.1953, čestné prehlásenie zo dňa 30.8.1991, výpisy z listu
vlastníctva č. XXX P. Q. XXX pre kat. ú. C., výpisy z pkv. č. 1 a 377 pre k.ú. C., výkaz plôch ku
geometrickému plánu zo dňa 20.4.1959, rozhodnutie Odboru pre výstavbu rady Okresného národného
výboru vo Vrábľoch o povolení stavby rodinného domčeka zo dňa 4.8.1959, čestné prehlásenie J. C.,
A. B., N. O. a potvrdenie o pridelení súpisného čísla a navrhli, aby súd pripojil spis sp.zn. 8Vyd/1/2023

a vypočul strany sporu a svedkov podľa vyhlásení.

4. Zástupca žalovaného namietal, že kúpna zmluva z roku 1953 je neplatná, pretože z pkv. č. 1 pre
kat. úz. C. vyplýva, že pozemky parc. č. XXX P. XXX boli ako spoločný pasienok bývalých urbarialistov
zapísané v roku 1950 do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva v Babindole, čo bolo deklarované

výmerom Okresného národného výboru vo Vrábľoch a preto podiel X/XXX-XXX k pozemku zapísanému
vpkv.č.Xnebolvtomčasevovlastníctvepredávajúcich.Uvedenákúpnopredajnázmluvapretonemohla
u právnych predchodcov vyvolať „s prihliadnutím na všetky okolnosti“ vnútorné presvedčenie, že im
žalované pozemky patria v celosti a sú ich oprávnenými a dobromyseľnými držiteľmi a preto nemohla
E. B. nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.

5. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní dňa 13.7.2023 na podanej žalobe trvala s odôvodnením,
že čiastka na spoločných pozemkoch, ktorá bola predmetom kúpnopredajnej zmluvy bola presne
vymedzená a preto je kúpna zmluva z roku 1953 platná. Predmetom konania sú pozemky, ktoré boli
odpísané z pkv. č. X do pkv. č. XXX a v súčasnosti im zodpovedá výmera pozemkov parc. č. XXX P. XXX

tak ako sú zapísané v LV č. XXX, pretože z pkv. č. X neboli pozemky v zodpovedajúcej výmere odpísané,
pričom susediace pozemky sú už vysporiadané a predložila geometrické plány z roku 2010 a 1988. Na
pojednávanídňa17.8.2023záveromnavrhlažalobevyhovieť,pretožebolovkonanípreukázané,žepani
E. B. bola dobromyseľná vo vzťahu k užívaniu nehnuteľností a užívala ich počas celej vydržacej doby.

6. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 13.7.2023 uviedla, že predmetom kúpno- predajnej
zmluvy zo dňa 13.11.1934 bola „čistka“ zo spoločného pozemku vo veľkosti 8/578, ktorá je synonymom
slova „podiel“, ktorú nadobudli sestry G. a G. každá v podiele 1-ina, ktorý bol zapísaný do pkv.
č. XXX a bol predmetom prevodu medzi G. a manželmi C. v roku 1953 a preto nemohli byť od
počiatku dobromyseľní v tom, že vlastníkmi sporných nehnuteľností v celosti. Nespochybnila, že niektoré

pozemky, resp. z pkv. č. X sú už v súčasnosti vysporiadané, ale namietala, že požadovaná výmera
pozemkov nezodpovedá tomuto podielu a preto nie je zrejmé, čo bolo predmetom kúpnej zmluvy z roku
XXXX a navrhla predložiť identifikáciu parciel. Na pojednávaní dňa 17.8.2023 záverom uviedla, že
vzhľadom na stotožnenie pozemkov po podaní žaloby ponecháva rozhodnutie na úvahu súdu a netrvá
na svojich námietkach voči neplatnosti zmluvy z roku 1953.

7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vypočul žalobcu 4/ a
svedkyňu N. O., pripojil spis sp. zn. 8Vyd/1/2023, ale dokazovanie čítaním a oboznámením listín
nevykonal, pretože všetky boli stranám doručené a neboli a to ani ich obsah spochybnené a za
preukázané mal nasledovné skutočnosti:

8. Z pozemnoknižnej vložky č. X pre kat. úz. C. vyplýva, že tam bola zapísaná pod por. č. 2 parcela parc.
č. XXX o výmere XXX siah a pod por. č. 3 parc. č. XXX o výmere XXX siah.

9. Z uznesenia Okresného súdu vo Vrábloch zo dňa 20.5.1935 č.d. 688/35 vyplýva, že na základe

kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 7.12.1934 a schválenej dňa 13.11.1934 sa povolil vklad vlastnícke
na nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v kat. úz. C. vo vl. č. 1 na strane A vedeného spoločného pasienku
patriacu X/XXX čiastku pod B v celosti zapísané na meno I. B. titulom kúpy v prospech vdovy G. C., I.
L. v pomere 1 čiastky a mal. G. L. v pomere 1 čiastky.10. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX pre kat. úz. C. vyplýva, že zo spoločnej pasienky vo vl. 1 na strane
A 8/578 bola odpísaná čiastka 8/578, na základe kúpnopredajnej zmluvy z 13.11.1934 a bolo zapísané

vlastnícke právo vdove G. C., I. L. v 1-ine a mal. G. L. v 1-ine.

11.Zkúpnopredajnejzmluvyzodňa28.3.1953uzavretejmedziG.K.,I.L.akopredávajúcouaJ.C.ajeho
manželkou E. C. ako kupujúcimi vyplýva, že bola uzavretá zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
zapísané v pzkn. vložke č. XXX kat. úz. C. pod A III, r.č. 1 dľa B r.č. 3/b v 1-ine ktorá pozostáva z 1-iny

domu s dvorom a 1-iny stavebného miesta.

12. Z uznesenia Ľudového súdu vo Vrábľoch zo dňa 11.9.1953 čd XXX/XX vyplýva, že bol povolený
vklad vlastníckeho práva manželov C. k uvedenej nehnuteľnosti každému v podiele 1-ina.

13. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX pre kat. úz. C. vyplýva, že dňa 9.9.1953 bolo na základe čd 222

na podiel G. L. v rozsahu 1-ina zapísané vlastnícke právo pre J. C. na 1-ine a E. C. na 1-ine.

14. Z výkazu plôch Oblastného ústavu geodézie a kartografie ku geometrickému plánu zo dňa 20.6.1959
vyplýva, že ako doterajší vlastník parc. č. XXX, XXX/X P. XXX/X zapísanej vo vl. č. XXX je G. J. (predtým
C.) a J. C. na 1 a manželka E. na 1.

15. Z rozhodnutia Odboru pre výstavbu rady Okresného národného výboru vo Vrábľoch o povolení stavy
rodinnéhodomčekazodňa4.8.1959vyplýva,žemanželomC.bolapovolenástavbarodinnéhodomčeka
na pozemku parc. č. XXX.

16.ZčestnéhoprehláseniaM.J.zodňa30.8.1991vyplýva,žepotvrdil,žedňa30.8.1991prevzalodE.B.
4000 Kčs za svoj podiel na rodinnom dome, ktorý obýval jeho otec O. J. č.d. 383, ktorý jej tým odpredal.

17. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre zo dňa 15.2.1979 č.k. D/170/79 vyplýva, že G. J. zomrela
dňa X.X.XXXX a jej dedičmi sú jej deti J. C., M. J. a O. J. každý v pomere 1/3-ina a predmetom dedenia

boli nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v k.ú. C. a sú zapísané vo vl. č. XXX podiel spoločného pasienku
vo vl. č. 1 na strane A 8/578 pod B2/a v 1-ina spolu s rodinným domom so súp. č. XXX.

18. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre zo dňa 29.5.1981 č.k. D/581/81 vyplýva, že J. C. zomrel
dňa XX.X.XXXX a jeho dedičmi sú jeho manželka E. C. a dcéra E. B., ktoré zdedili parcely zapísané vo

vl. č. XXX pod B3/a v 1-ine a B 2/a v 2-6- tinách k.ú. C. spolu s rodinným domom so súp. č. XXX, pričom
syn J. C., mladší sa vzdal svojho podielu v prospech matky.

19. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre zo dňa 9.8.1988 č.k. 2D/160/88 vyplýva, že E. C. zomrela
dňa X.X.XXXX a jej dedičkou je jej dcéra E. B., ktorá zdedila parcely zapísané vo vl. č. XXX pod B3/a

a 2/a v XX/XX-XXX k.ú. C. spolu s rodinným domom so súp. Q. XXX bezodplatne voči ustupujúcemu
dedičovi J. C., mladšiemu.

20. Z osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. Heleny Rozborovej zo dňa 3.12.2003 č.k. D/2488/2002
vyplýva, že E. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX a jej dedičmi sú žalobcovia 1/ až 4/ a sporné pozemky v ňom

neboli prejednané.

21. Z potvrdenia o zmene súp. čísla N. C. zo dňa 30.11.2022 vyplýva, že rodinný dom postavený na
parc. č. XXX/X v kat. území C. so súp. č. XXX, bol v roku 1996 z dôvodu prečíslovania budov v obci
prečíslovaný a bolo mu pridelené nové súpisné číslo XX.

22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. vyplýva, že ako výlučný vlastník rodinného domu
so súp. č. XX postaveného na parcele parc. č. XXX/X je žalobca 1/ titulom darovacej zmluvy N 208/13.

23. Z pozemnoknižnej vložky č. X pre kat. úz. C. vyplýva, že dňa 9.5.1950 bolo vložené vlastnícke právo

Jednotnému roľníckemu družstvu v Babindole k celku podľa § 3 ods. 4 zákona č.81/1949 Zb. a výmeru
Okresného národného výboru vo Vrábľoch zo dňa 23.3.1950.24. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. vyplýva, že ako výlučný vlastník parcely registra
„E“ parc. č. XXX orná pôda o výmere 836 m2 a parc. č. XXX orná pôda o výmere 1118 m2 je žalovaný
a to na základe zákona SNR č. 81/1949 Zb. s tým, že správcom je Slovenský pozemkový fond.

25. Z čestného prehlásenia J. C., syna manželov C. a brata E. B. zo dňa 5.12.2022 vyplýva, že jeho
rodičia kúpili od G. K. dom so súp. č. 383 aj s polovicou pozemku. V dome bývali a v jeho zdanej časti
bývala jeho stará matka Vilma s prvým manželom J. C. a po jeho smrti aj s druhým manželom O. J..
Pôvodne mal pozemok výmeru približne 40 árov a z jednej a druhej strany bol ohraničený obecnými

komunikáciami a vlastnili ho sestry G. a G.. Dom so súp. č. XXX (aktuálne súp. č. XX) zdedila po rodičoch
jeho sestra E. B., pričom pozemky neboli vysporiadné a teraz ho užíva jej manžel žalobca 4/ s deťmi.
V hornej časti pozemku si postavil svoj dom so súp. č. XX v roku 1970 otcov brat M. J. a teraz ho vlastní
jeho dcéra N. O.. Po smrti starej matky G. jej podiel zdedili jej traja synovia J., O. a O., pričom v roku 1988
bola vykonaná reálna deľba pozemku na dve časti tak, že jednu polovicu užívali jeho rodičia a druhú
brat jeho otca M. s rodinou. Po rodičoch sa vzdal on svojho podielu v prospech sestry.

26. Z čestného prehlásenia žalobcu 4/, manžela E. B., zo dňa 8.12.2022 vyplýva, že prehlásil rovnaké
skutočnosti ako J. C., o ktorých mal vedomosť z rozprávania rodičov jeho manželky.

27.ZčestnéhoprehláseniaN.O.vyplýva,žejejstarámatkaVilmamalatrochsynov,zprvéhomanželstva

Imricha a z druhého M., jej starého otca, a O., pričom s jedným aj druhým manželom bývala v dome so
súp. č. XXX G. C.. Keď sa jej syn M. oženil, kúpili v roku 1953 od sestry jej starej matky G. K. 1 domu aj
všetkých pozemkov a nasťahoval sa do prednej časti domu so súp. č. XXX. Jej otec M., potom ako sa
oženil, si so súhlasom všetkých, postavil, približne v roku 1970, dom na opačnom konci pozemku, ktorý
mal celkovú výmeru zhruba 40 árov, v ktorom teraz býva ona, ktorého nároku sa vo vzťahu k pozemku

J. s manželkou zriekol a oni súhlasili, aby si vysporiadal svoje vlastníctvo k polovici pozemku, kde stojí
dom, teraz už so súp. č. XX. Reálna deľba pozemkov nastala niekedy po roku 1988, keď zomrela stará
matka G.. Prehlásila, že nemá žiadne výhrady voči tomu, aby si dedičia po manželoch C. usporiadali
svoje vlastníctvo.

28. Z výsluchu žalobcu 4/ vyplýva, že po dedičských konaniach po manželoch C. boli v domnení, že
pozemky sú vysporiadné a až po smrti jeho manželky, ich dcéry, zistili, že to tak nie je. Oni a aj manželkini
rodičia pozemok dlho užívali a nik ich v jeho užívaní nerušil.

29. Z výsluchu svedkyne N. O. vyplýva, že pozemok sa rozdelil medzi bratov M., jej otca a J., otca jej

sesternice E. B. po smrti starých rodičov na polovicu, pričom podiel ich ďalšieho brata, ktorý žije v Žiline
dostaljejotecapredmetnépozemky,oktoréjesporužívalJ.sosvojhorodinou,čoonivšetciakceptovali.

30. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:

31. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1,
ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na
verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom,
akoajprávaknehnuteľnostiamvyplývajúceznájomnýchzmlúv,zozmlúvoprevodesprávymajetkuštátu
alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce sa do katastra zapisujú záznamom,

a to na základe verejných listín a iných listín.

33. Žalobcovia sa žalobou domáhajú určenia, že ich manželka a matka E. B., I. C., nar. XX.X.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX bola ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX, k.ú. C., ako parcely registra „E“ parc. č. XXX-XXXX pôda o výmere 836 m2 a parc. č. XXX – orná

pôda o výmere 1118 m2 v celosti.

34. Uvedená žaloba je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP a preto súd prioritne skúmal, či
žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Keďže uvedená žaloba poskytujeochranu vlastníckemu právu žalobcov, táto skutočnosť a skutočnosť, že vlastníkom sporných parciel,
ktoré sú predmetom tohto konania je žalovaný, odôvodňuje naliehavý právny záujem žalobcov na
požadovanom určení, že ich právna predchodkyňa bola ku dňu svojej smrti vlastníkom sporných parciel.

Na základe tohto rozsudku bude zapísaná do katastra nehnuteľností podľa § 34 ods. 1 katastrálneho
zákona. Žalobný petit je síce naformulovaný vo vzťahu parcelám, ktoré sú zapísané do registra „E“,
ale keďže ide o samostatnú vec, ktorá môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov a záväzným
údajom katastra nie je podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona druh pozemku, pričom v katastrálnom
území C. bol vyhotovený Register obnovenej evidencie pozemkov sú tieto parcely aj dostatočne

identifikované a nezameniteľné.

35. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

36. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

37. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú

mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

38. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

39. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

40. Žalobcovia tvrdili, že E. B. bola ku dňu svojej smrti t.j. 21.10.2002 vlastníčkou sporných parciel,

pretože vlastnícke právo nadobudla vydržaním k 1.1.1992 a preto boli povinní preukázať splnenie
všetkých zákonných podmienok vydržania a to spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a
dobromyseľnosť držiteľov po zákonom stanovenú dobu 10 rokov, počas ktorej musí mať držiteľ vec
nepretržite v držbe, do ktorej sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca, ktoré skutočnosti preukázali.

41. Vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej
dobromyseľnej držby veci. Jeho účelom je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený
držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri
ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. Vydržanie súčasne odstraňuje právnu

neistotu spojenú s vadami alebo nedostatkom nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti nemohol o týchto vadách vedieť alebo sa, naopak, mohol domnievať, že nadobúdací
titul riadne existuje. Vydržanie tiež predstavuje určitú výnimku z nepremlčateľnosti vlastníckeho práva
(§ 100 ods. 2 OZ). Samotným nevykonávaním síce vlastnícke právo nikdy nezaniká, ak však k tomu
pristúpi dlhodobý výkon oprávnenej držby zo strany inej osoby, dôjde vydržaním k zániku vlastníctva

u pôvodného vlastníka a k jeho vzniku u vydržateľa.

42. Na území Slovenska platilo do 31.12.1950 obyčajové právo a vlastnícke právo vydržaním nadobudol
ten, „kto nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne má v držbe“. O pokojnú držbu išlo, ak
pozemnoknižný vlastník nepodal voči držiteľovi žalobu na vydanie nehnuteľnosti, pretože podaním

takejto žaloby sa plynutie vydržacej doby prerušovalo, okrem prípadu, ak nový pozemnoknižný vlastník
vedel o plynutí vydržacej doby alebo o nej nevedel z vlastnej hrubej nedbanlivosti. Pre vydržanie bola
dostačujúca dobromyseľnosť len na začiatku držby. Do plynutia vydržacej doby sa započítavala aj
držba právneho predchodcu, vrátane takého, od ktorého bola držba získaná zmluvne mimo pozemkovej
knihy. S účinnosťou od 1.1.1951 kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. boli

zadefinované podmienky vo vzťahu k vydržaniu a to 1/ predmetu vydržania (hnuteľné a nehnuteľné
veci), 2/ vydržacej doby (tri roky pri hnuteľných a desať rokov pri nehnuteľných veciach, pričom tá
vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa skončila uplynutím tejto doby, avšak najneskôr
1. januára 1961 (§ 566) a do oprávnenej držby vydržateľa sa naďalej započítavala aj oprávnená držbajeho právneho predchodcu (§ 116 ods. 2) a 3/ dobromyseľnosť držiteľa, ktorá sa vyžadovala počas
celej vydržacej doby a to so zreteľom ku všetkým okolnostiam (§ 145 ods. 1). Zásadnú zmenu vo
vzťahu k vydržaniu obsahoval Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý vo svojom znení účinnom od

1.4.1964 takýto spôsob nadobúdania vlastníctva vôbec neupravoval, ak teda vydržacia doba neuplynula
najneskôr do 31.3.1964, k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním následne nedošlo. Vydržanie bolo
reaktivované až novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinnou od 1.4.1983 (§ 135a) a bolo
zúžené len na fyzické osoby a týkalo sa vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve, vydržacia doba bola
opätovne stanovená na tri roky pre hnuteľné a desať rokov pre nehnuteľné veci (§ 135a ods. 1 v znení do

31.12.1991). Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky (ich časti), ktoré mali občania nepretržite
v držbe desať rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k nim
totiž nadobúdal štát a občan nadobúdal len právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní
pozemku (§ 135a ods. 2 OZ v znení do 31.12.1991). Do plynutia vydržacej doby sa však opätovne
mohla započítať doba držby právneho predchodcu a to aj keď išlo o držbu vykonávanú pred 1. 4.1983,
teda v čase, keď vydržanie nebolo možné, avšak k uplynutiu vydržacej doby mohlo dôjsť najskôr jeden

rok po účinnosti zákona č. 131/1982 Zb. t.j. 1.4.1984. Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá
v Občianskeho zákonníka bola zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 1. 1.1992 a do vydržacej
doby je možné podľa prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 OZ započítať aj dobu držby uskutočňovanú
pred 1.1.1992, a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred týmto
dňom (§ 135a ods. 3 OZ v znení do 31.12.1991).

43. V konaní nebolo sporné, že pozemky, ku ktorým požadujú žalobcovia určiť vlastnícke právo ich
právnejpredchodkyne,súspôsobilýmpredmetomvydržaniapodľa§134ods.2Občianskehozákonníka.

44. V konaní však bolo spočiatku sporné, či bola E. B. a jej právni predchodcovia, jej rodičia J. C. a E. C.,

oprávnenýmidržiteľmipodľa§130ods.1Občianskehozákonníka,čibolisozreteľomnavšetkyokolnosti
dobromyseľní v tom, že im sporné pozemky patria, pretože žalovaný v konaní o potvrdení vydržania,
ktoré predchádzalo tomuto sporu a spočiatku aj v tomto konaní namietal, že kúpna zmluva, ktorú v roku
1959 uzavreli s G. K. nie je platná, pretože v roku 1950 bolo do pozemnoknižnej vložky č. X zapísané
vlastnícke právo Jednotného roľníckeho družstva v Babindole k sporným pozemkom a pozemky nie sú

dostatočne identifikované.

45. V konaní nebolo sporné a aj bolo kúpnou zmluvou, uznesením Okresného súdu vo Vrábľoch a aj
výpisom z pozemnkonižných vložiek preukázané, že sestry G. a G. kúpili v roku 1934 v kat. úz. C.
čiastku 8/578 na pozemku, ktorý bol pôvodne evidovaný v pozemnoknižnej vložke č. X, pričom išlo

o spoločný pasienok o výmere približne 40 árov a to každá v podiele 1-ina k celku, ktorá čiastka bola
z pozemnoknižnej vložky č. X následne v roku 1935 odpísaná a bola zapísaná do vložky č. XXX a
keďže v danom prípade už nešlo o spoločné nehnuteľnosti pasienkového spoločenstva, nemohli z tohto
dôvodu v roku 1950 prejsť na základe zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového
majetkubývalýchurbárnikov,komposesorátovapodobnýchprávnychútvarovdovlastníctvaJednotného

roľníckeho družstva v C. a následne do vlastníctva žalovaného a preto je kúpna zmluva, ktorú v roku
1953 uzavreli manželia C. s G. K. platná a uvedené prvotné námietky žalovaného nedôvodné.

46. V konaní nebolo sporné a aj bolo výsluchom žalobcu 4/, svedkyne N. O., ich čestnými prehláseniami
a aj čestným prehlásením J. C. mladšieho, kúpnou zmluvou, uznesením Ľudového súdu a výpisom z

pozemnoknižnej vložky č. XXX preukázané, že Vilma mala troch synov a to z prvého manželstva syna
J. C. a z druhého manželstva synov M. J. a O. J., z ktorých syn J., potom ako sa oženil s manželkou E.,
kúpili v roku 1953 od jej sestry Verony, ako súd už uviedol, jej podiel v rozsahu 1-ina a 1 rodinného
domu so súp. č. XXX a do pozemnoknižnej vložky bol povolený vklad ich vlastníckeho práva každému
v podiele 1-ina. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané rozhodnutím Štátneho notárstva v Nitre,

že podiel Vilmy na spornom pozemku a rodinnom dome po jej smrti zdedili všetci traja jej synovia
rovným dielom t.j. v pomere 1/3-ina. V konaní nebolo sporné a aj bolo čestnými prehláseniami a aj
výpoveďou žalobcu 4/ a svedkyne preukázané, že následne sa dohodli a pozemok si reálne rozdelili tak,
že M. J. pripadol pozemok na hornom konci, kde mal postavený svoj rodinný dom, ktorý v súčasnosti
vlastní jeho dcéra N. O. a J. C. pripadla druhá časť pozemku, kde sa nachádza dom so súp. č. XXX,

ktorý má aktuálne súp. č. XX, ktorý aktuálne vlastní žalobca 1/, z ktorého podiel M. J. jeho matka
E. B. vyplatila. Výkazom plôch Oblastného ústavu geodézie a kartografie, ktorý bol vyhotovený ku
geometrickému plánu v roku 1958, geometrickým plánom č. 244-251-0242-88 z roku 1988, ktorým si
svoje vlastnícke právo usporiadali susedia, čím prišlo z zmenšeniu pôvodnej výmery pozemkov parc. č.XXX P. XXX a aj čestnými prehláseniami a výsluchom svedkyne bolo preukázané, že 1-ine z pôvodného
pozemku zodpovedajú v súčasnosti pozemky parcely registra „E“ parc. č. 979-orná pôda o výmere 836
m2 a parc. č. XXX – orná pôda o výmere 1118 m2 zapísané na LV č. XXX, k.ú. C. a preto námietky

žalovaného nie sú dôvodné. V konaní napokon ani nebolo sporné, že žalobcovia na rozdiel od ostatných
príbuznýchasusedovnemajúdoposiaľsvojevlastníckehoprávousporiadané.Hocinebolospornéabolo
preukázané dedičskými rozhodnutiami a aj čestným prehlásením J. C. mladšieho, že podiel manželov J.
a E. C. zdedila ich dcéra E. B., ale v dedičskom konaní po nej už nebol prejednaný, pretože ako vlastník
parciel, ktoré mu zodpovedali bol v tom čase evidovaný už žalovaný.

47. Keďže E. B. a rovnako aj jej právni predchodcovia, jej rodičia J. C. a E. C., boli z uvedených dôvodov
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že im sporné pozemky patria, sú oprávnenými
držiteľmi podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a keďže bolo preukázané, že pozemky takto v
dobrej viere užívali ako svoje vlastní a to manželia C. do svojej smrti (J. C. zomrel dňa XX.X.XXXX, E. C.
zomrela dňa X.X.XXXX) a po ich smrti ich dcéra E. B., nikým a ničím nerušení, počas 10 ročnej vydržacej

doby podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože pôvodní vlastníci a aj ich nástupcovia tento
faktický stav rešpektovali ako stav právny a naďalej udržiavali normálne rodinné vzťahy, boli splnené
všetky zákonné podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva E. B. vydržaním k 1.1.1992 k sporným
pozemkom a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že bola ku dňu svojej smrti výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. C., ako parcely registra „E“ parc. č. XXX-XXXX

pôda o výmere 836 m2 a parc. č. XXX – orná pôda o výmere 1118 m2 v celosti.

48. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na
náhradu trov konania. Keďže však v konaní úspešní žalobcovia náhradu trov konania nežiadali priznať,
súd podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že nemajú nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému

žalovanému.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.