Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 42C/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121211535
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7121211535.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v právnom spore žalobcu: A.

B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D., právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Tomáš
Čverčko, so sídlom Čajakova 5, Košice, proti žalovanej: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. XXX, A.
C., I., právne zastúpená JUDr. Michaelou Šterbákovou, advokátkou so sídlom Kováčska 40, Košice, o
relatívnu neplatnosť závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.12.2021, doplneným dňa 14.2.2022 žiadal, aby súd určil
relatívnu neplatnosť závetu.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 20.11.2021 na dedičskom konaní bol otvorený závet, v ktorom

bol opomenutý, preto žiadal, aby dedil to, čo mu zo zákona náleží. Dodal, že otec ním opovrhoval, hoci
žalobca viedol riadny a usporiadaný život, preto otcove pohnútky sú pre neho nepochopiteľné. Aj po
snahe s otcom vychádzať a pomáhať mu skončila komunikácia vyhrážkami, nadávkami, odmietnutím.
Požiadal, aby ho súd v prípade nejasností predvolal. K podaniu doložil fotokópiu závetu z 21.11.2018
s jeho úradným prekladom.

3. V zápisnici z výsluchu zo dňa 22.6.2022 doplnil, že poručiteľ bol jeho otec, dedičské konanie je

prerušené,pretožepodalžalobu,ktoroupožadujeurčenierelatívnejneplatnostizávetu.Otecnezanechal
listinu o jeho vydedení. Zároveň doložil znalecký posudok vypracovaný v spore o zapretie otcovstva
poručiteľa a lekárske správy poručiteľa.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 23.11.2022 žiadala žalobu zamietnuť, tvrdiac, že je jedinou dedičkou
po svojom nebohom otcovi J. B.. Jej nebohý otec zriadil 21.11.2018 závet v jej prospech za svojho
života a v plnej spôsobilosti na právne úkony, kde ju ustanovil za výlučnú dedičku v celom rozsahu

všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku. Obsah závetu skutočne zodpovedá vôli poručiteľa o tom,
kto má byť jeho dedičom. Poručiteľ nemal záujem, aby po ňom dedil jeho syn – žalobca, keďže žalobca
sa k svojmu otcovi správal spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a všeobecne uznávanými
predstavami spoločnosti o tom, ako sa má chovať budúci potenciálny dedič k poručiteľovi. Práve pretozriadil poručiteľ závet len v prospech svojej dcéry – žalovanej. Namietala ďalej, že žalobca vôbec
neuvádza popis vzťahov, ktoré pretrvávali medzi ním a poručiteľom; a z akých dôvodov nebohý J. B.
zriadil závet len v prospech svojej dcéry - žalovanej. O týchto skutočnostiach chcela žalovaná osobne

vypovedať na pojednávaní a tiež osvedčiť tieto skutočnosti prostredníctvom svedeckých výpovedí.
Žalovaná tvrdila, že žalobca nie je spôsobilý dediť podľa § 469 Občianskeho zákonníka. Konanie
žalobcu, keď pred smrťou poručiteľa (18.11.2020) vnikol do jeho bytu na K. L. M.X K. D. a zobral
všetky tam sa nachádzajúce dokumenty, považuje žalovaná za zavrhnutiahodné a za pokus o zničenie
závetu poručiteľa; avšak žalobcovi sa to nepodarilo, keďže závet mala žalovaná. Podľa žalovanej je

takým zavrhnutiahodným konaním aj snaha - pokus žalobcu zmeniť existujúci závet v tom zmysle,
že najprv tvrdí jeho absolútnu neplatnosť a potom sa domáha vyslovenia jeho relatívnej neplatnosti. I
konanie žalobcu, keď najprv tvrdil absolútnu neplatnosť závetu „zo zdravotných dôvodov“ (viď dôkaz -
zápisnica o pojednávaní na Notárskom úrade JUDr. Kašperovej z 22.11.2021 a tiež žalobcom spolu so
žalobou predložené zdravotné záznamy nebohého J. B.) a následne podal žalobu o relatívnu neplatnosť
závetu (vo vzťahu ku ktorej sú zdravotné záznamy nebohého J. B. irelevantné), je konaním proti prejavu

poručiteľovej poslednej vôle; pretože sa snaží vyvolať usporiadanie dedičskej postupnosti v rozpore s
vôľou poručiteľa. Žalovaná ďalej poukázala na prebiehajúce (resp. prerušené) konanie na Okresnom
súde Košice I sp. zn. 19C/27/2017 o určenie vlastníckeho práva. Žalobcom v tomto konaní je bývalá
manželka poručiteľa N. N. B. a žalovaným poručiteľ - J. B.; pričom predmetom je určenie vlastníckeho
práva k bytu na Vodárenskej ulici č.5 v Košiciach (ktorý závetom odkázal poručiteľ žalovanej). K podaniu

predložila zápisnicu z pojednávania v dedičskej veci sp.zn. D/500/2020 z 22.11.2021.

5. Žalobca vo vyjadrení z 2.1.2023 uviedol, že o existencii závetu nemal vedomosť, s listinou sa
oboznámil až v priebehu dedičského konania. Vyslovil predpoklad, že poručiteľ závet nenapísal
z vlastného presvedčenia. Zotrval na tvrdení, že namietal neplatnosť závetu už v dedičskom konaní a bol

vyzvaný súdnym komisárom, aby podal žalobu o neplatnosť závetu. Poprel tvrdenia žalovanej ohľadom
správania sa k otcovi v rozpore s dobrými mravmi. Zdravotný stav poručiteľa v čase spísania závetu
nepovažoval zlý či kritický. Ďalej namietal existenciu dôvodov vydedenia a tvrdenom vniknutí do bytu
poručiteľa. Dodal, že nakoľko nie sú dané dôvody vydedenia žalobcu,. žalobca sa domáhal neplatnosti
závetu v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka. Následne navrhol zmenu žaloby, požadoval, aby súd

určil, že žalobca je dedičom po poručiteľovi.

6. Žalovaná v podaní z 9.2.2023 naďalej tvrdila, že žalobca nie je spôsobilý dediť podľa § 469
Občianskehozákonníka;zdôvodovtuuvedenýchvbodoch4.a7.,apodrobnepopísanýchvjejvyjadrení
z 23.11.2022. Žalovaná uvádza, že konanie žalobcu, keď postupne namietal absolútnu neplatnosť

závetu „zo zdravotných dôvodov“, potom podal žalobu o relatívnu neplatnosť závetu a napokon sa
zmenou žaloby z 3.1.2023 domáha určenia, že je dedičom po poručiteľovi (bez uvedenia právneho titulu
dedenia), je konaním proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle; pretože sa snaží vyvolať usporiadanie
dedičskej postupnosti v rozpore s vôľou poručiteľa.

7. Pojednávanie nariadené a 23.6.2023 bolo odročené z dôvodu kolízie pojednávaní právneho zástupcu
žalobcu na deň 6.9.2023.

8. Uznesením č.k. 42C/45/2021-173 z 7.8.2023 súd pribral do konania za účelom tlmočenia na
pojednávaní tlmočníčku.

9. Na pojednávaní dňa 6.9.2023 súd nepripustil navrhovanú zmenu žaloby, vyslovil predbežné právne
posúdenie a zamietol návrhy na vykonanie dokazovania.

10. Súd zistil nasledujúci skutkový stav:

11.Zozápisnicezpojednávaniazodňa22.11.2021vdedičskejvecisp.zn.D/500/2020,Dnot10002/2020
vedenej pred súdnym komisárom súd zistil, že účastníkom dedičského konania okrem strán sporu je
aj dcéra poručiteľa - O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., O. XX, C. a Q., ktorá prostredníctvom
splnomocnenej zástupkyne vyhlásila, že je spôsobilá dediť, uznáva závet poručiteľa za platný v celom

rozsahu a nenamieta relatívnu ani absolútnu neplatnosť závetu. Zároveň vzala na vedomie, že v ďalšom
nebude považovaná za účastníčku dedičského konania. Žalobca namietol absolútnu neplatnosť závetu
z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti, notár uložil žalobcovi podať žalobu o neplatnosť závetu na príslušný
súd v lehote 30 dní.12. Z osvedčeného prekladu závetu poručiteľa z 21.11.2018 vyplýva, že poručiteľ všetok majetok
zanechal žalovanej.

13. Súd vec posúdil podľa podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
14. Podľa § 476 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou,
alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. (2) V
každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. (3) Spoločný

závet viacerých poručiteľov je neplatný.

15. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

16. Podľa § 40 a) Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

17. Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,

odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

18. Dôvod relatívnej neplatnosti závetu podľa žaloby spočíval v tom, že v závete bol vynechaný

neopomenuteľnýdedič.Predmetomsporubolotedaurčenierelatívnejneplatnostiprávnehoúkonu. Bolo
nesporné, že dedičom po poručiteľovi sú strany sporu a dcéra poručiteľa Ira Prelič. Nespornou bola
skutočnosť, že nedošlo k vydedeniu žalobcu počas života poručiteľa a že poručiteľ mal spôsobilosť na
právne úkony, keďže strany sporu zhodne počas konania zotrvali na tomto tvrdení.

19. Súd nepripustil zmenu žaloby, o určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi jednak z dôvodu,
že tvrdenia, ktorými žalobca odôvodňoval rozšírenie uplatneného práva sa týkali relatívnej neplatnosti
závetu a preto neodôvodňovali pripustenie zmeny žaloby. Súd dodáva, že žalobca ako pán sporu
disponuježalobou,tvrdeniaodedičskejnespôsobilostiavydedenívsporetvoriliobranužalovanej,ipreto
súd považoval návrh na pripustenie zmeny žaloby za nedôvodný. Navyše súd je názoru, že notár ako

súdny komisár sám v dedičskom konaní určí, kto je dedičom po poručiteľovi, nakoľko určenie, kto je
dedičom je v tomto kontexte právnou otázkou, ktorú posudzuje notár.

20. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Pre sporové konanie, začaté
na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi, treba považovať všetkých účastníkov konania

o dedičstve za nerozlučných spoločníkov, tak ako na strane žalobcu, tak i na strane žalovaných.
Postavenie žalobcu je určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, preto ostatní dedičia
musia vystupovať ako žalovaní, i keď sa v dedičskom konaní niektorí z nich k sporenej otázke nestávali
odmietavo, prípadne vystupovali pasívne, či vôbec nevystupovali (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Cdo/131/99, publikované i v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSSR 4/2003). Obdobné závery

vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/54/2017 z 28.3.2018. Súd uvádza, že
podanie návrhu na určenie, či je závet platný alebo nie, je súčasne určením existencie tohto závetu,
a teda predpokladom pre určenie, či určitá osoba je dedičom poručiteľa. Podľa názoru súdu, v prípade,
ak by bol závet určený ako neplatný, toto určenie by malo vplyv na postavenie dcéry poručiteľa O. P.,
ktorá dedičstvo podľa zhodných tvrdení strán sporu neodmietla, teda bolo by ju potrebné považovať

za dediča, preto i táto dcéra poručiteľa mala vystupovať v spore ako strana sporu, keďže výsledok
prejednávanej veci sa jej týka, má vplyv na jej právne postavenie, bez ohľadu na jej postoj v dedičskom
konaní, kde nenamietala neplatnosť závetu. Z dôvodu, že nebol dodržaný okruh dedičov, ktorí tvoria
nerozlučné spoločenstvo, teda z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie súd žalobu zamietol.21. Súd vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie s ohľadom
na zachovanie princípu hospodárnosti a efektívnosti konania, nevykonal navrhované dokazovanie

výsluchmi svedkov a výsluchmi strán.

22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 (podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s §
255 ods. 2 CSP (podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo) tak, že súd
priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bola žalovaná
v spore plne úspešná. Súd nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v spore.

23. Vzhľadom na to, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému
rozumie, znáša štát, súd nepriznal štátu nárok na náhradu trov tlmočníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP). V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 CSP).

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené v konaní

pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prevej inštancie (§ 366 CSP).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.