Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/75/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010295
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6718010295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA

a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného ml. P. O.,
stíhanéhoprezločinlúpežepodľa§188ods.1Tr.zák.,naverejnomzasadnutíkonanomdňa10.augusta
2023, konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/58/2018, zo
dňa 20. 03. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp.zn.
5T/58/2018 zo dňa 20.03.2023 vo výroku o treste odňatia slobody.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e

obžalovaného ml. P. O., nar. XX.XX.XXXX,

podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 5, § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák., § 49

ods. 2 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/58/2018, zo dňa 20. 03. 2023 uznal obžalovaného ml.
P. O. vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že
dňa 25.12.2017 v presnejšie nezistenom čase okolo 01:30 hod. v meste P., okres P. na T. S. na chodníku
pri parkovisko na úrovni III. Základnej školy P. v úmysle zmocniť sa cudzej veci pýtal od X. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P., W. XX peniaze a to tak, že pri náhodnom stretnutí ako X. Y. prechádzala

po ulici jej išiel oproti, zastal pri nej a povedal jej: „daj mi všetky peniaze čo pri sebe máš, lebo ťa to
bude stáť život!“, na čo X. Y. zo strachu a obavy o svoj život a zdravie vybrala z vrecka kabáta dámsku
peňaženku ružovej farby, ktorú mu podala a tento si odtiaľ sám vybral všetky bankovky a mince, podal
peňaženku späť X. Y. a z miesta odišiel, pričom k zraneniu poškodenej X. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P., W. XX nedošlo, avšak vznikla jej škoda odcudzením finančnej hotovosti vo výške cca 50,-Eur,
pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 3T/143/15 zo dňa 01.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.02.2016, odsúdený pre zločin

lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 24 mesiacov podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 26 mesiacov do 01.04.2018
s probačným dohľadom za súčasného uloženia povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu.Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 5, § 39 ods.1, ods.3
písm. e/ Tr. zák., § 49 ods.2 , § 117 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
12 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenej X. Y.,
nar. XX. XX. XXXX vo G., trvale bytom P., W. XX, spôsobenú škodu vo výške 50,- Eur.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že obžalovaného zo skutku usvedčuje
predovšetkým výpoveď poškodenej X. Y., ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj vo výpovedi na hlavnom

pojednávaní konzistentne, zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania, opísala priebeh skutku,
poskytla opis osoby, ktorá sa mala dopustiť predmetného skutku s tým, že zároveň s poškodenou
bola vykonaná aj rekognícia, pri ktorej jednoznačne opoznala páchateľa a to osobu obžalovaného.
Rovnako osobu obžalovaného opoznala na hlavnom pojednávaní dňa 29.5.2019. Zároveň mal okresný
súd za to, že vykonanou rekogníciou potvrdila svoju výpoveď. Zároveň mal za to, že z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že tvrdenie obžalovaného, že skutok spáchala iná osoba, a to H. O.,

sa nepreukázalo, nakoľko ten poprel svoju prítomnosť na mieste skutku v daný deň a uviedol, že sa
nachádzal doma, spolu so svojimi rodičmi, starými rodičmi, bratom a sestrou. Zároveň v tejto súvislosti
dal súd do pozornosti to, že dňa 16.04.2018, po vznesení obvinenia za účasti obhajcu obžalovaného,
bola vykonaná aj ďalšia rekognícia, kde jedným z figurantov bol aj H. O., pričom poškodená tohto ako
páchateľa trestného činu neopoznala. Rekognícia bola vykonaná podľa fotografie 6 figurantmi, z ktorých

minimálne piati mali tmavé, krátke vlasy v zmysle popisu poškodenej. Z týchto dôvodov mal okresný
súd jednoznačne preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný. Zároveň pri úvahách o druhu a výmere
trestu, súd aplikoval ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa. Uviedol,
že podľa § 97 Tr. zák. účelom trestu mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana,

pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť spoločnosť;
uložený trest má súčasne viesť k obnovu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do
rodinného a sociálneho prostredia. Účelom ochranného opatrenia, výchovného opatrenia mladistvého
je kladne ovplyvniť duševný, mravný a sociálny vývoj mladistvého, so zreteľom na dosiahnutý stupeň
jeho rozumového a mravného vývoja, na jeho osobné vlastnosti, rodinnú výchovu a prostredie, z ktorých

pochádza a tým mladistvého zároveň chrániť pred škodlivými vplyvmi pred páchaním trestnej činnosti.
Okresný súd mal za to, že v prospech obžalovaného nesvedčí žiadna poľahčujúca okolnosť, priťažovala
mu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. a to že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený. Obžalovaný
sa navyše dopustil opätovne spáchania zločinu, teda pri ukladaní trestu súd prihliadal aj na ust. § 38
ods. 5 Tr. zák. a zároveň aj na skutočnosť špeciálnej recidívy, keďže sa opätovne dopustil spáchania

zločinu podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. mu bolo možné uložiť trest vo výmere 3 až
8 rokov, vzhľadom na jeho vek mladistvého, bol tento znížený podľa § 117 Tr. zák. na polovicu, pričom
horná hranici zníženej trestnej sadzby nesmela prevyšovať 7 rokov a dolná hranica zníženej trestnej
sadzby 2 roky. Obžalovanému teda bolo možné uložiť trest v rozmedzí 18 mesiacov až 4 roky, pričom
obžalovanému súd ukladal trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, za použitia ust. § 39 ods. 1,

3 písm. e) Tr. zák., pričom prihliadal k tomu, že sa jedná o mladistvého, u ktorého má trest viesť k jeho
výchove za riadneho občana.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho
obhajcu, kde v písomných dôvodoch uviedol, že jediným dôkazom preukazujúcim spáchanie jeho
trestnej činnosti, je výpoveď poškodenej a vykonanie rekognície. Poukázal na to, že napriek tomu, že

trestnejčinnostisamaldopustiťH.O.,tohtosícevypočuli,avšakjehovýpoveďpotvrdilajehomatkaX.Z..
Len táto jediná svedkyňa preukázala, že H. O. sa na mieste spáchania trestného činu nenachádzal, čo
môže byť vzhľadom k tomu, že v danom čase prebiehal u nich oslava a požíval sa alkohol, nevierohodná.
Poukázal na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní žiadnym spôsobom nevykonali dokazovanie
vo vzťahu k osobe poškodenej a jej opitému stavu a ani k tomu, akým spôsobom bola schopná

vypovedať o skutočnostiach, zapamätať si tieto skutočnosti. Zároveň poukázal na skutočnosti týkajúce
sa rekognície, kde mal za to, že figuranti zúčastnení na rekognícii, boli tak rozdielni od obžalovaného,
že poškodená mala jedinú možnosť a to označiť za páchateľa jedine jeho osobu. V neposlednom rade
poukázal na svoje detstvo a na skutočnosť, že okresný súd nevzal do úvahy všetky okolnosti týkajúce
sa výchovy jeho dieťaťa, ako aj skutočnosti, že nepodmienečný trest odňatia slobody mu úplne zmení

život. Zároveň predložil s odvolaním aj nájomnú zmluvu o nájme bytu a pracovnú zmluvu a dohodu o
dočasnom pridelení zamestnanca.
Na verejnom zasadnutí obhajca, ako aj obžalovaný zotrvali na písomných dôvodoch odvolania, pričom
opätovne poukázal obhajca obžalovaného na skutočnosť, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadals výpoveďou poškodenej a vierohodnosťou tejto výpovede. Zároveň nad rámec odvolania uviedol, že
konštatácia okresného súdu o tom, že nepodmienečný trest, ktorý obžalovaný vykonal, na neho nemal
prevýchovný dosah, podľa jeho názoru nie je správna, nakoľko tento trest vykonal až po spáchaní skutku

a to v rokoch 2018 - 2020, pričom od vtedy sa nedopustil ani priestupku, ani trestného činu a preto mal
za to, že takýto trest mal prevýchovný charakter.
Obžalovanýpoukázalnaskutočnosť,žejehopriateľkavprípadeuloženianepodmienečnéhotrestu stratí
bývanie a zároveň tým, že sa v súčasnosti stará o súrodencov, z dôvodu, že obaja jeho rodičia sú vo
výkone trestu a on pracuje a snaží sa žiť riadnym životom, takéto rozhodnutie naruší jeho život.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého výroku rozsudku , proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je

dôvodné.

V súvislosti so záverom prvostupňového súdu o uznaní viny, sa rovnako ako prvostupňový, aj krajský
súd priklonil k názoru a konštatácii, že v predmetnej veci prvostupňový súd v súlade s ust. § 168 ods. 1
Tr. por. podrobne v odôvodení svojho rozhodnutia rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Jednoznačne možno konštatovať, že prvostupňový súd sa správne vysporiadal aj s namietanou
rekogníciou zo strany poškodenej, nakoľko aj samotný krajský súd musí konštatovať, že figuranti využití
pri predmetnej rekognícii v dostatočnej miere naplnili všetky potrebné atribúty na vykonanie riadnej a

zákonnej rekognície.

Zároveň krajský súd konštatuje, v súlade s tým, čo uviedol okresný súd, že obhajoba obžalovaného
bola vyvrátená aj pri rekognícii zo dňa 16.04.2018, kde poškodená neopoznala osobu H. O., pričom
rekognícia bola vykonaná podľa fotografii so 6 figurantmi, z ktorých minimálne piati mali tmavé

krátke vlasy, v zmysle popisu poškodenej. Je teda zrejmé, že ani samotná poškodená žiadnym
spôsobom osobu H. O. neoznačila ako osobu, ktorá by spáchala predmetný trestný čin. Z tohto
dôvodu argumentácia obžalovaného, týkajúca sa nedôveryhodnosti svedkyne matky H. O. sa javí ako
nedôvodná a účelová.

Zároveň krajský súd konštatuje, že čo sa týka uloženia trestu okresný súd postupoval správne z hľadiska
určenia sadzby, ktorá obžalovanému hrozila, zároveň mal za to, že okresný súd správne vyhodnotil aj
skutočnosti týkajúce sa predchádzajúceho odsúdenia a to nezahladenia odsúdenia na základe žiadosti
zo dňa 23.01.2023, zároveň aj skutočnosti vyplývajúce z registra trestov, ako aj z registra priestupkov,
pričom je zrejmé, že obžalovaný sa počas celého obdobia opakovane dopúšťal síce drobných porušení

predpisov, ale na viacerých úsekoch, a teda je zrejmé, že celkový postoj obžalovaného ku porušovaniu
noriem je flagrantný a celkovo nerešpektujúci.

Z tohto dôvodu ani krajský súd nemôže konštatovať, že by mal za to, že predchádzajúci nepodmienečný
trest by u obžalovaného viedol k jeho náprave a preto má za to, že len uložený trest nepodmienečný

môže byť pre neho dostatočným varovaním , aby sa ďalej trestnej činnosti nedopúšťal.

Avšak vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v súčasnosti žije usporiadaným životom, t. j. vychováva
dieťa, podľa svojho tvrdenia sa stará o súrodencov a zároveň pracuje, pričom súčasťou jeho podaného
odvolania bola aj zmluva o nájme bytu ako aj pracovná zmluva, je zrejmé, že na jeho prevýchovu

postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania a preto krajský súd pristúpil k zrušeniu výroku o
treste, sám mu uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby po použití § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Tr. zák.
a to vo výmere 6 mesiacov.

Krajský súd takýto trest považuje za dostatočný z hľadiska výchovného pôsobenia na obžalovaného

a zároveň nie je likvidačný, nakoľko v takomto rozsahu je schopný obžalovaný si zariadiť podmienky
týkajúce sa výchovy jeho dieťaťa, ako aj nájmu v takej miere, aby tieto boli počas jeho výkonu trestu
v dostatočnej miere saturované.Z hore uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.