Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6322010277
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6322010277.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr.
Ivana Datlová a JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. septembra
2023 v trestnej veci obžalovaného I. Q., stíhaného pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa
§ 306 ods. 1 Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Brezno
sp. zn. 6T 79/2022 zo dňa 20. 4. 2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného I. Q. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 6T 79/2022 zo dňa 20. 4. 2023 bol obž. I. Q. uznaný vinným
z prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. a prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a to za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
v presne nezistených dňoch, počas mesiacov máj až jún 2021 v katastrálnom území obce U. nad F.,

okres N., na parcelách č. XXX/XX a č. XXX/XX registra „C“, evidovaných na liste vlastníctva č. XX, druh
pozemku lesné pozemky, ktorých vlastníkom sú U. Z. republiky, š.p. N. N., so sídlom N. N., Z. 8,
L.: 36 038 351, začlenené do lesného celku G. nad F., v lokalite zvanej A., v rozpore s ustanovením §
24 ods. 1 a § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 326/2005
Z. z. o lesoch, v lesnom poraste (dielci) č. XXXBO dal vyrúbať 66 ks stromov dreviny smrek obyčajný (lat.
Picea abies) v objeme 69,52 m3 a v lesnom poraste č. XXXAX - 8 ks stromov dreviny smrek obyčajný

(lat. Picea abies) v objeme 7,43 m3 a následne túto vyťaženú drevnú hmotu priblíženú na lesnom sklade
odpredal, čím pre Lesy Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, SNP
8, IČO: 36 038 351 spôsobil majetkovú škodu spočívajúcu v cene dreva a nákladov vynaložených na
opätovné zalesnenie a starostlivosť spolu vo výške 4.615,24 Eur a škodu spočívajúcu v hodnote straty
efektovmimoprodukčnýchfunkciílesavovýške2.002,83Eur,tedacelkomškoduvovýške6.618,07Eur.

Za túto trestnú činnosť ho Okresný súd Brezno odsúdil podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), §
37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods.
1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obvinený povinný nahradiť poškodenému LESY Slovenskej

republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351 škodu vo výške
4.615,24 Eur.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojim odvolaním, cestou svojej
splnomocnenej obhajkyne, napadol obž. I. Q..

V týchto písomných dôvodoch v podstate v súlade so svojimi tvrdeniami, či už v prípravnom konaní
alebo na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom obžalovaný uvádzal, že sa necítil byť vinným zospáchania trestnej činnosti. Nepopiera, že vyrúbal určité množstvo stromov, avšak konal v domnienke,
že tieto sú v jeho vlastníctve, pričom súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil prebiehajúce konanie,
ktoré sa vedie na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 6C 8/2022, ktoré inicioval obžalovaný a to vo

vzťahu k sporným parcelám, na ktorých malo dôjsť k výrubu.

Podľaobhajkyneobžalovanéhovsúladestvrdeniamiobžalovanéhomajúzato,žeskutokniejetrestným
činom, nakoľko neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, pretože obžalovaný
nakladal s vecou v domnení, že ide o jeho vec, pričom ku konaniu malo dôjsť v období mesiacov máj

až jún 2021, pričom presná hranica pozemkov medzi susediacimi parcelami nebola absolútne zrejmá a
ustálená a stalo sa tak až na základe vytyčovacieho náčrtu ohliadkou miesta samom, ohliadkou miesta
samého dňa 13. 9. 2021. Keďže potom sa výrub vykonával na hranici lesných porastov obžalovaný sa
domnieval, že výrub vykonáva na vlastnom pozemku.

Ďalej obhajkyňa za obžalovaného v odvolaní uviedla, že pán B., lesník, Lesnej správy G., ktorý mal

pridelený lesný obvod, v ktorom sa nachádzali lesné porasty, kde malo dôjsť k ťažbám niekoľkokrát
potvrdil, že nevedel určiť presnú hranicu pozemkov. Teda nielen obžalovaný, ale ani zástupca
poškodenej strany, v čase ťažby nevedeli, kde je hranica pozemkov. Na základe toho je absolútne
vylúčený úmysel obžalovaného, aby vedel, že ťaží na cudzom pozemku. Z uvedeného potom pre
obžalovaného vyplýva, že ani sám poškodený, resp. jeho zamestnanci nevedeli kde sa vykonáva

ťažba a nesplnili si svoju povinnosť nakladať so svojim majetkom, tak aby im nevznikla škoda. Vo veci
išlo o kalamitné drevo, tzn. že obžalovaný neťažil zdravé lesné porasty, ale lesné porasty poškodené
kalamitou.

Zo znaleckého posudku znalca Ing. N. vyplýva, že výška majetkovej škody, ktorá vznikla poškodením

a vyrúbaním drevín predstavuje spolu sumu 4 335,19 eur, ako cenu dreva na pni. Zároveň malo dôjsť
k strate na efekte mimoprodukčných funkcií lesa vo výške 2 002,83 eur a ďalej z tohto posudku tiež
vyplýva, že náklady na opätovné zalesnenie a starostlivosť o les, predstavujú za obdobie 5 rokov,
len sumu 280,05 eur. Na základe tohto má obhajoba za to, že nebolo nespochybniteľne preukázané
množstvo drevnej hmoty a v nadväznosti na to ani objektívne určená výška škody, za ktorú mal byť

obžalovaný zodpovedný. Od vzniku údajnej škody v období mesiacov máj až jún 2021, až po ohliadku
miesta činu vykonanú dňa 13. 9. 2021, prešla dlhá doba a objektívne nie je možné pripísať všetok
lesný porast, ktorý mohol byť vyťažený v tomto období, na ťarchu obžalovaného. Znalecké posudky síce
ustálili množstvo vyťaženého dreva a výšku škody, avšak s prihliadnutím na dlhú dobu, t.j. 4 mesiace od
vykonanej ťažby až po ohliadku nie je možné automaticky uviesť, či toto všetko drevo vyťažil obžalovaný.

V konečnom dôsledku obhajkyňa za obžalovaného uviedla v odvolaní, že pri trestných činoch tak ako
je za ne stíhaný obžalovaný, je potrebné zohľadniť aj materiálny korektív a to v zmysle § 10 ods. 2 Tr.
zák. s poukazom na spôsob vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, ako aj mieru zavinenia
a taktiež treba vziať do úvahy aj princíp ultima ratio a preto je potrebné skúmať, či takéto protiprávne

konanie dosahuje mieru trestného činu alebo či nejde len o priestupok, prípadne či nie je možné sa
uchýliť k iným sankciám na domoženie sa nápravy a prevýchovy obžalovaného.

Vzhľadom na tieto skutočnosti preto obhajkyňa navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok Okresného
súdu Brezno zrušil a vo veci rozhodol sám tak, že buď postúpi vec obžalovaného na priestupok,

prípadne, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby, v krajnom prípade, ak by dospel k záveru, že je
potrebné doplniť dokazovanie tak, aby potom napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici určil termín verejného zasadnutia v

danej trestnej veci a na toto verejné zasadnutie predvolal jednak obžalovaného, jednak jeho obhajkyňu,
zástupcu poškodenej strany, ako aj krajského prokurátora.

Obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil, jeho obhajkyňa jednak písomne zaslala krajskému
súdu ospravedlnenie obžalovaného so žiadosťou o vykonanie verejného zasadnutia v jeho

neprítomnosti, resp. aj sama na verejnom zasadnutí takéto podanie krajskému súdu predložila k
nahliadnutiu, pričom následne so súhlasom krajského prokurátora, potom krajský súd uznesením
rozhodol, že verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného.Zástupkyňa krajskej prokuratúry potom v konečnom návrhu uviedla, že ona sa v celom rozsahu
stotožňuje s napadnutým rozsudkom, okresný súd rozhodol správne a zákonne, a preto navrhla, aby
bolo odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuté.

Obhajkyňa obžalovaného v konečnom návrhu uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných
dôvodov odvolania, pokiaľ ide o trestný čin krádeže, v tomto smere navrhuje obžalovaného spod
obžaloby oslobodiť v zmysle písomných dôvodov odvolania a pokiaľ ide o prečin porušovania ochrany
stromov a krov v tejto časti navrhuje vec postúpiť okresnému úradu na prejednanie priestupku.

Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že
odvolanie obž. I. Q. nie je dôvodné.

Krajský súd následne po preskúmaní predloženého trestného spisu a splnení si prieskumnej povinnosti

zistil, že Okresný súd Brezno vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy,
ktoré potreboval, aby správne objasnil skutkový stav, ktorý by mu umožnil spravodlivé rozhodnutie ako
to uvádza ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrnne tak,
ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd konštatuje, že v súlade s § 168 ods.
1 Tr. por. okresný súd v tomto odôvodnení uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za preukázané, o
ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a existenciu, ktorých skutočností pokladal so zreteľom na
výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné. Taktiež jednoznačne uviedol akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali, ako sú tvrdenia

obžalovaného a zástupcov poškodenej strany.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo
výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a na hlavnom
pojednávaní bolo ním jednoznačne a nepochybne preukázané, že obž. I. Q. sa dopustil prečinu

porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. a taktiež i prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. a) Tr. zák. za tých okolností a spôsobov, ako je to uvedené vo výroku
napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o výrok o uloženom treste, aj tu krajský súd musí konštatovať, že okresný súd rozhodol

správne a zákonne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda pri
dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a tento mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu
12 mesiacov, u obžalovaného ide o dôchodcu, ktorý sám uvádza, že má dôchodok len 540,- eur a preto
žiadny iný druh alternatívneho trestu u neho ukladať do úvahy neprichádzal.

Správny je aj výrok o náhrade škody poškodenej strane Lesom Slovenskej republiky vo výške 4 615,24
eur, tak ako to vyplýva aj z dokazovania na prvostupňovom súde.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia ako aj právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne
a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto

skutočnostiach žiadne pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu
osvojuje a aj na ne odkazuje.

Pokiaľ ide o údaje uvádzané v odvolaní obžalovaného, v súvislosti s prebiehajúcim civilným konaním
na Okresnom súde Brezno, kde je žalobcom I. Q. a žalované sú U. Slovenskej republiky o určenie

vlastníckeho práva a toto konanie v súčasnosti vedené pod sp. zn. na Okresnom súde Banská Bystrica,
pracovisko Brezno pod č. BR-6C/8/2022 tak krajský súd si vyžiadal z okresného súdu informáciu v
súvislosti s týmto civilným konaním, kde Okresný súd Brezno oznámil, že uvedené konanie doposiaľ
skončené nie je, keďže bolo prerušené z dôvodu právoplatného skončenia dedičského konania po M. O.,
ktorý je v danej veci žalovaný v rade 2/ a ešte toto dedičské konanie neskončilo. Naviac v tejto súvislosti

krajský súd poznamenáva, že tak ako je to zrejmé, uvedené konanie bolo obžalovaným iniciované až v
roku 2022, teda viac ako pol roka po tom, čo sa dopustil trestnej činnosti, preto táto skutočnosť nemá
žiadny právny význam pre prebiehajúce trestné konanie, pretože obžalovaný od začiatku vedel, že je
pochybnosť o tom, kto je vlastníkom parciel, na ktorých vykonal ťažbu, resp. požiadal firmu, aby za nehovykonala ťažbu, a až po tom čo sa dopustil protiprávneho trestnej činnosti sa začal súdnou cestou a
teda zákonne domáhať určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom.

Pokiaľ ide o námietku obhajoby v súvislosti s tým, že obžalovaný ťažil len kalamitné drevo, takáto
skutočnosť z trestného spisu vôbec nevyplýva, znalec vykonal ohliadku miesta činu a nekonštatoval,
že by boli vyťažené choré alebo kalamitné stromy, sám obžalovaný priznal, že vyťažené drevo predal
cestou lesného skladu, pričom v prípade, ak by išlo o choré alebo kalamitné drevo, tak lesný sklad by
takéto drevo neodkúpil a nebol by ho ďalej predával. Ani s touto obranou obžalovaného sa preto krajský

súd nestotožnil a preto nemohol potom vyhovieť návrhu obhajoby, že obžalovaný nemal byť odsúdený
za prečin krádeže alebo mal by byť oslobodený.
Je síce pravdou, že hodnota zalesnenia parcely, kde bola vyťažená ťažba bola len 280,05 eur, avšak
samotná spôsobená škoda na vyťaženom dreve a aj na efekte mimoprodukčných funkcií lesa je značná,
niejemožnépretoaplikovaťust.§10ods.2Tr.zák.,žespoločenskánebezpečnosťkonaniajeminimálna
a preto ani s návrhom obhajoby, aby krajský súd trestnú vec obžalovaného postúpil na prejednanie na

priestupku nemohol byť úspešný a krajský súd sa s ním nestotožnil.

Z týchto dôvodov, keďže potom nevyhovel odvolaniu obžalovaného a považoval napadnutý rozsudok
vo všetkých jeho výrokoch za zákonný a správny, odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Tr.
por. zamietol.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.