Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 23, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713214656
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8713214656.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., D. – E. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Peter Ďuriš, advokát, s.r.o., Sadová 3507/12,
058 01 Poprad, IČO: 47 239 468, proti žalovaným: 1) C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXXX/XX,
zastúpený splnomocnenou zástupkyňou žalovanou v 2), 2) H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXXX/
XX, zastúpená Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01
Poprad,IČO:44250029,3)G.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.,G.XXXX/XX,zastúpený:Beňo&partners
advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, 4a) G.

F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXXX/XX, C. – F. F., 4b) F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/
XX, C. – F. F. o neoprávnený zásah do vlastníctva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 15C/40/2013 – 352 zo dňa 20.10.2021 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II., v časti výroku III. vo vzťahu k žalovaným 3 a 4, vo výroku IV.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., v časti výroku III. vo vzťahu k žalovaným v 1 a 2 a vo výroku V.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade
zodpovedným spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady ako aj o
výške náhrady trov konania pred prvoinštančným súdom rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 3. a 4a), 4b) rade n e p r i z n
á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto:

I. Žalovaní 1/ C. F. a 2/ H. F. sú povinní vydať žalobcovi A. B. pozemok parcelné číslo XXXX/X o výmere
306 m2 - orná pôda zapísaný na LV č. XXXX pre obec C., k. ú. F. F., vedený na Okresnom úrade Poprad,
odbore katastrálnom, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní 3/ G. F. a 4/ G. F. sú povinní vydať žalobcovi A. B. pozemok parcelné číslo XXXX/X o výmere
231 m2 - orná pôda zapísaný na LV č. XXXX pre obec C., k. ú. F. F., vedený na Okresnom úrade Poprad,
odbore katastrálnom, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaní 1/ C. F., 2/ H. F., 3/ G. F. a 4/ G. F. sú povinní na svoj náklad odstrániť plot spojený so

zemou pevným betónovým základom s oceľovými rúrkami upevnenými pozdĺžnymi železnými plechmi
na hranici medzi parcelou č. XXXX/X a parcelou č. XXXX/X po celej dĺžke označený v rozsahu bodov
26-735 až 26-637 čiernou priamkou podľa vytyčovacieho náčrtu vypracovaného znalcom z odboru
geodézie a kartografie Ing. Ladislavom Tichým, číslo plánu 15C 40/2013-112 zo dňa 24.04.2017, ktorýchvlastníctvo má žalobca A. B. zapísané na LV č. XXXX pre obec C., k. ú. F. F., vedený na Okresnom
úrade Poprad, odbore katastrálnom, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ odstrániť plot spojený so zemou pevným

betónovým základom z parcely č. XXXX/X, zapísanej Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom
na LV č. XXXX, obec C., k. ú. F. F., a v časti o uloženie povinnosti žalovaným 3/ a 4/ odstrániť plot spojený
so zemou pevným betónovým základom z parcely č. XXXX/X, zapísanej Okresným úradom Poprad,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX, obec C., k. ú. F. F., zastavuje.
V. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ až 4/ vo výške 100%.

Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1) a 2) rade vydať
pozemok, ktorý presne špecifikoval v žalobe a odstrániť oplotenie na tomto pozemku. Žalobca v žalobe
uviedol, že nehnuteľnosť zdedil po svojich právnych predchodcoch, títo boli jej vlastníkmi a vlastníkom
sa stal po dedičskom rozhodnutí aj on.

2. Pôvodne sa žalobca domáhal svojich nárokov rovnako voči žalovaným v 1) a 2) rade a aj voči

žalovaným v 3) a 4) rade. Prvým rozsudkom v prejednávanej veci č.k. 15C/40/2013 – 235 zo dňa
23.01.2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 15C/40/2013 – 267 zo dňa 12.07.2019 prvoinštančný
súd o nároku žalobcu rozhodol a to samostatným výrokom voči žalovaným v 1) a 2) rade a samostatným
výrokom voči žalovaným v 3) a 4) rade, uložil žalovaným vydať žiadané nehnuteľnosti žalobcovi.
Ďalšími výrokmi prvoinštančný súd voči žalovaným v 1) a 2) rade a voči žalovaným v 3) a 4) rade nariadil

žalovaným odstrániť plot, ktorý je postavený na uvedených nehnuteľnostiach, ktoré majú žalovaní vydať
s tým, že v časti, kde žalovaní v 1) a 2) a žalovaní v 3) a 4) rade majú odstrániť plot spojený so
zemou pevnými betonóvými základmi z parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX a z parc. č. XXXX/
X, zapísanej na LV č. XXXX, bolo konanie pre späťvzatie žaloby zastavené.
Proti tomuto prvému rozsudku prvoinštančného súdu bolo podané odvolanie ale len žalovanými v 1) a 2)

rade do vyhovujúcich výrokov. Žalovaní výrok o zastavení konania nenapadli.
Žalovaní v 3) a 4) rade sa proti rozsudku neodvolali a odvolaním nenapadli žiaden výrok, ktorým
im bola uložená akákoľvek povinnosť. Preto tak, ako to konštatoval už odvolací súd v uznesení č.k.
17Co/104/2019 – 283 zo dňa 29.09.2020, v tejto časti sa stáva rozsudok voči žalovaným v 3) a 4)
rade, a to rozsudok 15C/40/2013 – 235 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 15C/40/2013 – 267,

právoplatným.
Právoplatným sa stal aj dopĺňací rozsudok voči žalovaným v 1) a 2) rade.

3. Predmetom ďalšieho konania pred prvoinštančným súdom bolo už len skúmanie uplatneného nároku
žalobcu voči žalovaným v 1) a 2) rade, a to nároku na vydanie pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 306

m2 – orná pôda zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. F. F. a odstránenie plota spojeného so zemou pevným
betónovým základom s oceľovými rúrkami upevnenými pozdĺžnými železnými plechmi na hranici medzi
parcelou č. XXXX/X po celej dĺžke označený v rozsahu bodov 26 – 735 až 26 – 637 čiernou priamkou
podľa vytyčovacieho návrhu vypracovaného znalcom z odboru geodézie a kartografie I. A. J., č. plánu
15C/40/2013 – 112 zo dňa 24.04.2017, ktorých vlastníctvo má žalobca A. B. zapísané na LV č. XXXX pre

obec C., k.ú. F. F., vedený na Okresnom úrade Poprad, odbore katastrálnom, do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Nerozhodnuté ostali trovy konania, pretože tento výrok bol odvolacím súdom aj v vzťahu k žalovaným
1), 2) zrušený.

4. Prvoinštančný súd po zrušení veci odvolacím súdom sám konštatoval, že uplatňovaný nárok bude
predmetom konania len vo vzťahu k žalovaným v 1) a 2) rade. Prvoinštančný súd vychádzal zo
znaleckého posudku Ing. Tichého č. 1/2016, podľa ktorého vydaním výmeru o vlastníctve pôdy v roku
1948 podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. pozemok, a to časť katastrálnej parcely č. XXX o výmere 2425
m2, prešla do vlastníctva K. B., nar. XX.XX.XXXX v polovici a druhá polovica do vlastníctva L. B., nar.

XX.XX.XXXX v polovici. Výmer o vlastníctvo pôdy bol zapísaný do katastra až v roku 2001 ( ROEP ).
Medzičasom K. B. a L. B. zomreli, dedičstvo po poručiteľoch vo vzťahu k prídelovým nehnuteľnostiam
uvedeným vo výmere o vlastníctve pôdy prevzal žalobca. Znalec na svojom znaleckom posudku zotrval
aj počas výsluchu pred prvoinštančným súdom.
Ďalej prvoinštančný súd zistil, že žalovaní v 1) a 2) rade pre účely výstavby rodinného domu získali do

osobného užívania pozemok parc, č. XXX/X, k.ú. F. F. vo výmere 498 m2.
Prvoinštančný súd skúmal naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP a zistil, že na strane
žalobcu je daný.Súd vec právne posúdil podľa § 150 CSP a vychádzal z ustanovenia § 126 ods. 1 OZ, § 132 ods. 1 OZ,
§ 134 ods. 1, 3 OZ. Dospel k záveru, že pokiaľ žalovaní v priebehu konania predložili súdu doklad JRD
Spišská Sobota zo dňa 26.11.1962 o potvrdení, že poľnohospodárska pôda o výmere 0,625 ha bola

vroku1955začlenenádoJRDnaspoločnéobrábanie,tentodôkaznepovažovalzadôkaz,podľaktorého
by právny predchodcovia žalobcov stratili vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam získaným na
základe výmeru o vlastníctve pôdy.
To, že žalovaní vedeli, že neužívajú vlastnú nehnuteľnosť, svedčí aj vyjadrenie Okresnej
poľnohospodárskej správy zo dňa 21.08.1984, podľa ktorého na základe žiadosti žalovaných na

využívanie poľnohospodárskej pôdy pre záhradkárske účely parcela, ktorá je predmetom sporu
predstavuje „preluku“ poľnohospodárskej pôdy, ktorá z dôvodu jestvujúcej výstavby z obidvoch strán je
pre poľnohospodárske využívanie z dôvodu neprístupnosti mechanizačnými prostriedkami nevhodná.
Pretotátoparcelabolavyužívanánazáhradkárskeúčelypohranicuobhospodarovanejornejpôdy,ktorej
užívateľom je JRD Poprad. JRD Poprad zaujal kladné stanovisko k tomu, aby táto preluka bola užívaná
na záhradkárske účely.

Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaní nemohli vydržať uvedenú nehnuteľnosť, pretože boli len
jej užívateľmi. Neboli oprávnení na výkon vlastníckeho práva. Žalovaní nehnuteľnosť nevydržali, neboli
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú vlastníkom tohto pozemku. To, že nehnuteľnosť
je konfiškátom a okolnosť, že žalovaní nie sú jej vlastníkom podľa prvoinštančného súdu má svedčiť aj
samotné vyjadrenie žalovaných, že sa zaujímali o možnosť odkúpiť tento pozemok.

Pokiaľ sa žalovaní bránili aj okolnosťou, že sa nebohý K. B. a nebohá L. B. vzdali pridelených parciel
a vzdali sa v prospech socialistického sektora v roku 1955 tým, že pôda bola začlenená do honov
JRD, prvoinštančný súd toto nepovažoval za dôkaz toho, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným
v spore. Naopak, nebolo jednoznačne preukázané o aký prejav vôle právnych predchodcov žalobcu
sa jednalo. Štát nemohol byť vlastníkom takýchto pozemkov. Takým spôsobom, ako sa mali právny

predchodcovia žalobcu vzdať svojich práv, štát nemohol nadobudnúť vlastnícke právo. Nehnuteľnosti
boli začlenené do socialistického sektoru s cieľom užívať ich pre účely JRD. Tým sa menilo len
obhospodarovanie, nie vlastníctvo pozemkov. Nebolo preto jednoznačne preukázané, žeby sa právny
predchodcovia žalobcu vzdali svojich vlastníckych nárokov vo vzťahu k tomuto pozemku.
Prvoinštančný súd poukázal na ustanovenie § 132 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka a na

spôsob zániku vlastníctva k veci. Právny úkon, prejav vôle právnych predchodcov žalobcu nebol
preukázaný, ich vôľa reálne nebola rozpoznateľná, ani uplatniteľná a preto žalovaní neuniesli dôkazné
bremeno predložením listín o začlenení pozemkov do socialistického sektora o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu.
Preto návrh žalobcu súd považoval za dôvodný a žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa §

255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej strane nárok na náhradu trov konania.

5.Porozhodnutíprvoinštančnéhosúdubolozistené,žežalovanáv4)radeG.F.,M.G.,nar.XX.XX.XXXX
dňa XX.XX.XXXX zomrela. Dedičské konanie po poručiteľke bolo prejednané dňa 10.05.2022 súdnym
komisárom notárom Mgr. Tomášom Gerberym, pod sp. zn. 20D/14/2022 – 41 a do úvahy ako dedičia

zo zákona prichádzali po poručiteľke manžel G. F. a deti G. F. a B. F.. Uznesením Krajského súdu
v Prešove č.k. 17Co/42/2022 – 396 odvolací súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi poručiteľky
tak, že žalovaný v 3) rade ostáva stranou sporu a za žalovanú v 4) rade prichádza do úvahy právne
nástupníctvo v osobe 4a) dcéry poručiteľky G. F. a 4b) syna poručiteľky Branislava Sýkoru. Dedičia
prijímajú stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu, t.j. ku dňu úmrtiu právnej

predchodkyne.

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaná v 2) rade a to v rozsahu výroku č. I a výroku č. III.
a žalovaný v 3) rade odvolanie v rozsahu výroku č. II. a III.

7. Podľa odvolania podstatou sporu je vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu.
Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie nerozlišoval pri rozhodovaní o uplatnenom nároku medzi
tzv. pozemkami združenými k spoločnému družstevnému hospodáreniu a štátnymi pozemkami.
Jednotné roľnícke družstvá hospodárili v dvojakom režime, a to so združenými pozemkami a vlastnými
pozemkami. Združené pozemky boli pozemky vlastníkov, ktoré boli družstvám zverené do užívania

a vlastnícke právo ostávalo zachované. Vlastné pozemky boli tie, ktoré patrili štátu a na ktorých družstvo
hospodárilo. Teda JRD hospodárilo ako na združených pozemkoch, cudzích, tak aj na vlastných,
štátnych, pozemkoch.V prejednávanej veci je nesporné, že na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu hospodárilo JRD, ale
spornou ostáva otázka, či išlo o združené alebo štátne pozemky. Žalovaní poukázali na ustanovenia
§ 132 ods. 1 a § 119 písm. a) prvá veta Stredného občianskeho zákonníka. V rozhodnom čase

v danom prípade vzdať sa vlastníctva mohlo na základe jednostranného adresovaného právneho úkonu
oprávneného štátnemu orgánu. V prípade pridelových pozemkov bol týmto orgánom národné výbory.
Pokiaľ sa teda prídelca vzdal prídelu, jeho vlastnícke právo zaniklo a prídel nadobudol spätne štát.
Dôvody pre vzdanie sa prídelu boli rôzne.
Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že právny predchodcovia žalobcu K. B. a L. B. sa svojho

prídelu vzdali v roku 1955. Uvedené sa potvrdzuje aj v listine zo dňa 28.11.1962 Rada mestského
národného výboru v Poprade a to dokonca na vlastnú žiadosť právnych predchodcov žalobcu. Pani
L. B. bola dokonca zamestnankyňou družstva. Vzdanie nemohlo byť nedobrovoľné. Na základe tohto
potvrdenia sa konštatoval stav, ktorý nastal v roku 1955. Úvaha súdu je nelogická. Ak chceli B. vstúpiť
do družstva, nemali by žiadny dôvod vzdávať sa svojho majetku, pretože vlastníctvo k združeným
nehnuteľnostiam na spoločné družstevné hospodárenie zostávalo zachované. B. sa však preukázateľne

vzdali a tento majetok bol následne už ako štátny majetok určený k obhospodárovaniu družstvu. Ku
dňu svojej smrti teda nemohli byť vlastníkmi nehnuteľností a tieto nemohol zdediť žalobca. Žalobca teda
nemá aktívnu vecnú legitimáciu.
Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaných, že tieto nehnuteľnosti vydržali, v odvolaní žalovaní poukázali na
to, že prídel ani jeho vzdanie nebolo zaevidované v evidencii nehnuteľností. V pozemkovej knihe

ostalo zapísané vlastníctvo pôvodných konfiškovaných vlastníkov. Aj v rámci ROEP sa zapísalo
vlastníctvo rodičov žalobcu na základe prídelu a výkazu výmeru z roku 1948 a až tak sa následne
stalo predmetom dedičského konania. V čase, keď žalovaní začali užívať pozemok, objektívne nemohli
mať žiadnu vedomosť ani o prídele, ani o vzdaní sa prídelu a dôvodne sa domnievali, že ide o štátny
pozemok v užívaní družstva. Naviac, celá pôvodná parcela č. 646/1, teda konfiškát, po jeho vzdaní

sa bol vyňatý z poľnohospodárskeho pôvodného fondu na základe rozhodnutia Východoslovenského
krajského výboru zo dňa 24.06.1980 a táto parcela bola rozdelená na viaceré časti na účely výstavby
rodinných domov. Žalovaní preto, aj v prípade, pokiaľ za súhlasu Okresnej poľnohospodárskej správy
v Poprade zo dňa 21.08.1984 a za predchádzajúceho súhlasu JRD Družba zo dňa 08.08.1984 o tom,
že parcely sú ťažko obrábateľné, pretože sú vklinené medzi už existujúce záhrady, sa domnievali, že im

aj k týmto parcelám vzniklo právo osobného užívania. Žalovaní túto nehnuteľnosť užívali 35 rokov pred
podaním žaloby s tým, že osobné užívanie bolo zmenené na vlastnícke právo. Pokiaľ by aj ich vlastnícke
právo nevzniklo rozhodnutím štátneho orgánu, vzniklo by najneskôr dňa 01.04.2001 vydržaním. Preto
žalovaní v 2) a 3) rade žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie, prípadne aby rozhodol o tom, že žalobu zamieta.

8. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalobca. Žalobca uviedol, že rozhodnutie prvoinštančného
súdu je správne, preto žiadal, aby ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Uplatnil si
trovy odvolacieho konania. Na strane žalovaných nie sú dané odvolacie dôvody. Žalovaní neuniesli
dôkazné bremeno a nepreukázali plnenie zákonných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Žalovaní nemohli byť na základe všetkých okolností
v dobrej viere, že sú vlastníkom pozemku a všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov
občianskoprávnych vzťahov je prelomená ustanovením § 133 ods. 2 OZ spolu s § 49 ods. 1 OZ kde
sa vyžaduje písomná forma zmluvy, či už ide o prevod nehnuteľností odplatný alebo bezodplatný.
Žalovaní nemohli byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sú vlastníkmi veci. Pri obvyklej

miere opatrnosti sa mali oboznámiť so zákonnými úpravami vlastníckych vzťahov a vzťahy usporiadať
právnymi prostriedkami, čo nevyužili. Tým, že Okresná poľnohospodárska správa v Poprade dňa
21.08.1984 dala vyjadrenie, resp. doporučila užívanie nevznikol a ani nebol vydaný štatut záhradkovej
osady a tým ide o neoprávnené pridelenie pozemku. Žalovaní nikdy nemali úmysel v roku 1964
nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do vlastníctva a tieto nehnuteľnosti nemali ani v budúcnosti, naviac

keď v roku 2013 boli ochotní za nich uhradiť kúpnu cenu žalobcovi. Žalovaní nikdy nezaplatili kúpnu
cenu za sporné nehnuteľnosti, nemohli sa domnievať, že sú vlastníkmi a jediný úkon, ktorým chceli
nadobudnúť vlastníctvo k spornému pozemku bola ponuka na odkúpenie pozemku v roku 2013, ktorou
učinili návrh žalobcovi. Nepredložili žiaden dôkaz o úhrade kúpnej ceny. Ak sa niekto chcel stať
vlastníkom pozemku musel v prvom rade zaplatiť kúpnu cenu, to sa však doposiaľ nestalo. Procesne

žalovaný v 1) rade odvolanie nepodal. Odvolanie podali žalovaní v 2) a 3) rade a preto voči žalovanému
v 1) rade považuje žalobca za právoplatné. Pokiaľ sa týka žalovaného v 3) rade a v 4) rade, voči nemu
bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu právoplatné a už v minulosti nepodali odvolanie. Rozhodnutieprvoinštančného súdu voči žalovanému v 3) a 4) rade je res judikata. Žalobca si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

9. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a násl. CSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrário a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vzťahu
k žalovaným v 3) a 4) rade nie je správne. Vo zvyšku rozhodnutie prvoinštančného súdu je vo výroku
správne.

10. Tak ako to už odvolací súd uviedol vyššie, rozhodnutie prvoinštančného súdu o uplatnenom nároku
žalobcov voči žalovaným v 3) a 4) rade ( t.j. aj vo vzťahu k právnym nástupcom v 4) rade, ktorí
prijímajú stav konania ku dňu smrti poručiteľky ) nie je správny, pretože sa voči pôvodnému rozhodnutiu
prvoinštančného súdu neodvolali. V rámci konania po čiastočnom zrušení veci odvolacím súdom voči
žalovaným v 1) a 2) rade ( 17Co/104/2019 – 283 ) prvoinštančný súd bez bližšieho uvedenia začal ďalej

konať, resp. pokračoval v konaní so žalovanými v 3) a 4) rade s tým, že žalovaný v 3) rade dokonca
predložil prvoinštančnému súdu aj prlnomocenstvo na zastupovanie.
Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.
Nedostatok procesnej podmienky môže namietať v odvolaní strana sporu, pretože je to aj samostatný

odvolací dôvod. V prejednávanej veci žalovaní však uvedenú okolnosť nenamietali.
Podľa § 161 ods. 1 CSP súd je povinný prihliadať kedykoľvek počas konania na to, či sú splnené
procesné podmienky. Táto povinnosť je uložená aj odvolaciemu súdu a to aj vtedy, ak nedostatok
procesných podmienok nebol vyslovene uvedený ako odvolací dôvod. Ide o jediný prípad, kedy odvolací
súd odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( § 380 ods. 1, 2 CSP ).

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci bolo o nároku žalobcu
voči žalovaným v 3) a 4) rade už právoplatne rozhodnuté. Je celkom zjavné z obsahu spisu, že na
ďalšie opätovné rozhodovanie o tom istom nároku žalobcu voči žalovaným v 3) a 4) rade po tom, čo
rozsudok voči žalovaným v 3) a 4) rade sa stal právoplatným, neboli splnené procesné podmienky
a bránila tomu prekážka právoplatne rozsúdenej veci. Prekážka res iudikata je prekážkou v nedostatku

podmienky konania, tzv. negatívne procesné podmienky. Prekážka rozhodnutej veci je neodstrániteľným
nedostatkom procesnej podmienky konania a vždy vedie k zastaveniu konania.
Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Tým, že prvoinštantný súd o uplatnenom nároku žalobcu voči žalovaným v 3) a 4) rade už právoplatne
rozhodol, v tomto rozsahu je rozhodnutie prvoinštančného súdu právoplatné a nezmeniteľné, nie je

možné opätovne o tomto nároku rozhodovať. Súd ex offo musí na túto podmienku konania, resp.
prekážku konania prihliadať.

Keďže prvoinštančný súd o nárokoch žalobcu voči žalovaným 3), 4) rozhodol opätovne a opätovne
rozhodol aj o zastavení konania, keď zastavenie konania bolo právoplatne ukončené taktiež v pôvodnom

konaní prvoinštančného súdu vo vzťahu k žalovaným v 1) a 2) rade, ale aj vo vzťahu k žalovaným v 3)
a 4) rade, v tomto rozsahu odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil. Nebol dôvod na vydanie
takéhoto rozhodnutia, ktoré už bolo právoplatné a vykonateľné. Prvoinštančný súd v tomto rozsahu
porušil zásadu ne bis in idem.

11. Predmetom ďalšieho konania bol len nárok žalobcu voči žalovaným v 1) a 2) rade.
Len pre účely prehľadnosti skutkových a právnych, okolnosti dôležitých pre posúdenie uplatneného
nároku žalobcu a na to, aby odvolací súd dal adekvátnu odpoveď aj odvolacím námietkam žalovaných
v 1) a 2) rade, je potrebné uviesť, že právny predchodcovia žalobcu K. B. a L. B. získali na základe
Výmeru o vlastníctve pôdy nehnuteľnosť zapísanú v k.ú. F. F. celkove o výmere 6 248 m2 s tým, že išlo

o pôvodnú parcelu XXX a časť parcely XXX. Tieto nehnuteľnosti získali do vlastníctva každý v pomere
1. Vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy SR. Robilo sa tak na základe nariadenia č. 104/1946 Zb. Podľa tohto nariadenia
výmer je verejnou listinou, ktorá preukazuje vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej
nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech

prídelcu bez akejkoľvek ďalšej podmienky.
Výmer o vlastníctve pôdy právnych predchodcov žalobcu spĺňa všetky náležitosti originálneho spôsobu
nadobudnutia vlastníckeho práva k presne označeným nehnuteľnostiam v prospech K. B. a manželky
L. B. každému v polovici. Výmer má všetky náležitosti, je vydaný oprávneným orgánom a nikto tentovýmer v priebehu času od vydania, až po súčasnú dobu, jeho platnosť nespochybnil. Ide teda o riadne
vydanú verejné listinu.
Tým, že išlo o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, výmer o vlastníctve pôdy nebolo

podmienkou zaevidovať v evidencii nehnuteľnosti, teda intabulovať. Nedostatok zápisu nemá vplyv na
vlastníctvo prídelcu. Nie je rozhodujúce, či vlastníctvo K. B. a L. B. bolo zaevidované v pozemkovej knihe
alebo v evidencii nehnuteľností.
V priebehu konania žalovaní tvrdili, že právny predchodcovia žalobcu sa svojho vlastníckeho práva
kprídelenémumajetkuvzdali,atedažežalobcaniejeaktívnevecnelegitimovaný,žežalobcovinesvedčí

nárok, keďže tieto nehnuteľnosti jeho právny predchodcovia pred smrťou nevlastnili, a preto ani ich
nemohol žalobca zdediť. Tvrdili, že nehnuteľností sa vzdali tým, že v roku 1955 obaja sa pôdy vzdali
v prospech socialistického sektoru, pričom táto pôda bola začlenená do honov JRD v Poprade – Spišská
Sobota.
V roku 1955 malo dôjsť k tzv. vzdaniu sa pridelenej pôdy v prospech socialistického sektora. Spôsob
zániku vlastníckeho práva upravovali zákon č. 141/1950 Zb. Stredný občiansky zákonník.

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. vlastníctvo sa stráca najmú tým, že ho nadobudne niekto
iný alebo že sa ho vlastník vzdal.
Podľa § 119 písm. a) prvej vety zákona č. 141/1950 Zb. vec, ktoré nepatria inému, sú vo vlastníctve
štátu, ak nemajú cenu len nepatrnú.
Prvoinštančný súd správne vo svojom rozhodnutí poukázal na citované ustanovenia a správne uzavrel,

že žalovaní nepreukázali, akým právnym úkonom došlo k vzdaniu sa vlastníckeho práva právnym
predchodcom žalobcu a teda k nadobudnutiu vlastníckeho práva v prospech štátu, čo nakoniec
akcentuje aj žalovaný v 2) rade v odvolaní.

Žalovaní v 1) a 2) rade v priebehu konania nepreukázali nielen okolnosť, že malo dôjsť k vzdaniu sa

vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcu, ale majú dôkazné bremeno aj o samotnom prejave
vôle, kde by bolo „vzdanie sa“ jednoznačne zo strany právnych predchodcov žalobcu preukázané.
Je potrebné totiž posúdiť tento právny úkon právnych predchodcov žalobcu ako obranu žalovaných
v 1) a 2) rade. Podľa § 132 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka totiž vlastníctvo sa strácalo
tým, že sa ho vlastník vzdal na základe jednostranného právneho úkonu, ktorým došlo následne

k prechodu vlastníctva na štát. Zákon v tom čase pre platnosť vzdanie sa vlastníckeho práva vyžadoval
písomnú formu, z právneho úkonu muselo byť jednoznačne a nezameniteľne zrejmé, že vôľa vlastníka
bola vzdať sa vlastníctva určitej veci, teda v danom prípade sporných pozemkov pridelených na
základe výmeru o vlastníctve pôdy. Okrem potvrdenia rady mestského národného výboru, z ktorého
potvrdenia nie je jednoznačne zistiteľné, či išlo o vzdanie sa vlastníckeho práva podľa § 132 ods. 1

Stredného občianskeho zákonníka alebo išlo o poskytnutie pôdy na kolektívne obhospodarovanie, resp.
na obhospodarovanie socialistickom sektore niet o tom žiaden dôkaz. Preto nie je možné len samotné
potvrdenie Rady mestského národného výboru v Poprade zo dňa 28.11.1962 považovať za vzdanie sa
vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcu.
Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno svedčiace o existencii takéhoto úkonu podľa § 132 ods.

1 Stredného občianskeho zákonníka. Z Potvrdenia, ktoré bolo prvoinštančnému súdu predložené
z Jednotného roľníckeho družstva Poprad – Spišská Sobota zo dňa 26.11.1962 vyplýva, že
poľnohospodárskapôdavovýmere0,625habolavroku1955začlenenádoJRDnaspoločnéobrábanie,
teda išlo o kolektívne hospodárenie so zachovaním vlastníctva podľa výmeru o vlastníctve pôdy.
Z uvedeného vyplýva, že k prechodu vlastníctva z K. B. a L. B. na štát nedošlo.

12. Žalovaní nespochybnili vlastnícke právo žalobcu a ani vlastnícke právo jeho právnych predchodcov.
Žalobca podľa preukázaných listín v prejednávanej veci je aktívne vecne legitimovaným. Dôkazne
bremeno žalovaní na preukázanie nedostatku aktívne vecnej legitimácie žalobcu neuniesli.

13. Pokiaľ sa týka vydržania, na to aby bolo možné platne vydržať nehnuteľnosť, je potrebné, aby
žalovaní preukázali splnenie určitých podmienok.

14. Pokiaľ žalovaní namietali, že nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním
z dôvodu, že parcely sú ťažko obrábateľné a sú vklinené medzi záhrady a preto tieto nehnuteľnosti im

boli poskytnuté na užívanie na záhradu, je potrebné uviesť, že potvrdenia Okresnej poľnohospodárskej
správy v Poprade zo dňa 21.08.1984 vyplýva, že bolo zistené, že sporná parcela predstavuje preluku
poľnohospodárskej pôdy z dôvody existujúcej výstavby z obidvoch strán, nie je možné túto parcelu
využívať poľnohospodárskymi strojmi, pretože je neprístupná. Preto túto nehnuteľnosť je možnévyužívať na záhradkárske účely po hranicu obhospodarovanej pôdy, ktorej užívateľom je JRD Poprad.
Žalovaní v 1) a 2) rade už vtedy mali skúsenosť z toho, že ostatná poľnohospodárska pôda, ktorá bola
vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a bola určená na výstavbu rodinných domčekov, im bola

zverená na užívanie na základe dohody o osobnom užívaní pozemku, kde tento pozemok mohli žalovaní
v 1) a 2) rade zastavať stavbou, ku ktorej dostali stavebné, neskôr aj kolaudačné rozhodnutie. Nie je
možné ich subjektívny pocit, že na základe vyjadrenia Okresnej poľnohospodárskej správy v Poprade
z 1984 o nemožnosti užívať preluku v poľnohospodárskej pôde JRD Spišská Sobota považovať za
titul vstupu žalovaných v 1) a 2) rade do dobromyseľnej držby. Ani dlhodobé užívanie tohto pozemku

( 35 rokov pred podaním žaloby podľa uvedenia v odvolaní ) nepreukazuje skutočnosť, ktorá by mohla
u žalovaných vyvolať presvedčenie že sa stali oprávnenými držiteľmi ( prípadne že im vzniklo právo
osobného užívania ) pozemku. Takýto subjektívny dojem nepostačuje na nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním. Vzhľadom na skúsenosti s osobným užívaním pozemku pre účely výstavby rodinného
domčeka mohli žalovaní v 1) a 2) rade pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti prejednávanej veci požadovať, mať pochybnosti že užívajú nehnuteľnosť, ktorá im vlastnícky

nepatrí, už aj s poukazom na to, že túto nehnuteľnosť vlastnícky na verejnej listine nebola zapísaná
v ich prospech.

15. Keďže nebolo preukázané, žeby za poskytnutie využívania záhradky žalovaní poskytli komukoľvek
akúkoľvek odmenu či náhradu, nie je možné sa domnievať, že by žalovaní v 1. a 2. rade držanú vec

nadobudli poctivým spôsobom.
Žalovaní v 1) a 2) rade žiadnu z týchto okolností nepreukázali, nebolo jednoznačne zistené, že by boli
vlastníkmi nehnuteľnosti a chránilo ich vlastnícke právo.

16. Vzhľadom na uvedené okolnosti odvolací súd považoval odvolanie žalovaných v 1) a 2) rade za

nedôvodné a preto rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
Žalovaní v 1) a 2) rade v odvolacom konaní boli neúspešnou stranou sporu, preto im nárok na náhradu

trov odvolacieho konania nevznikol. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalobca, preto
v súlade s princípom úspechu v spore žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O trovách prvoinštančného konania ako aj o trovách odvolacieho konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.
O trovách konania vo vzťahu k žalovaným v 3) a 4a), 4b) rade rozhodol odvolací súd podľa § 396

ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Zastavenie konania žalobca a ani žalovaní v 3) a 4)
rade nezavinili. Preto odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú
ekonómiu rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).