Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56Cb/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123234069
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5123234069.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: O., právne zastúpený: E., proti odporcovi: M., o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Žilina dňa
XX.XX.XXXX. doplnený podaním zo dňa XX.XX.XXXX zamieta.

II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ domáhal voči
odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť vydať a
umožniť navrhovateľovi prevziať a odviezť hnuteľné veci bližšie špecifikované v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

2. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že ako dlhoročný obchodný partner firiem zastrešujúcich
globálne renomované značky z oblasti odievania, obuvi, výrobkov z kože a príslušenstva je
navrhovateľ dovozcom/nadobúdateľom a vlastníkom výrobkov dodávaných týmito obchodnými
partnermi. Spoločnosť O.. je obchodná spoločnosť prevádzkujúca ako nájomca, prípadne ako
podnájomník, obchodné priestory vhodné na ponúkanie a predaj luxusných odevov, obuvi, výrobkov z
kože,doplnkovapríslušenstvadisponujúcapersonálnymialogistickýmikapacitamiumožňujúcimipredaj

tovaru vo vlastníctve komitenta. Navrhovateľ ako vlastník tovaru a komitent uzavrel dňa XX.XX.XXXX
komisionársku zmluvu so spoločnosťou O. ako komisionárom, za účelom predaja tovaru navrhovateľa.
Základnou povinnosťou predajcu bol predaj tovaru vo vlastníctve navrhovateľa, a to vo vlastnom mene,
avšak pre navrhovateľa a na jeho účet. Do predajne O. nachádzajúcej sa v M. taktiež prevádzkovanej
predajcom dodal navrhovateľ tovar špecifikovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v celkovej hodnote XXX.XXX,XX eur. Predajca ako prevádzkovateľ obchodného priestoru sa dostal

do sporu s odporcom v súvislosti s realizáciou práv a povinností vyplývajúcich z ich zmluvného
vzťahu, predmetom ktorého bol prenájom (podnájom) obchodného priestoru. Odporca si voči predajcovi
uplatňuje peňažné nároky vo výške XX.XXX,XX eur, ktoré predajca podľa ním poskytnutých informácii
považuje za sporné a namieta ich. Nájomný vzťah medzi odporcom a predajcom bol ukončený listom o
odstúpení od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX., v súvislosti s ktorou skutočnosťou odporca vyzval predajcu
na vypratanie priestorov. Odporca však napriek výzve na vypratanie znemožnil vstup predajcu do

obchodného priestoru a zamedzil mu nakladanie s vecami v obchodnom priestore, neumožnil mu
priestor riadne vypratať a ani z neho odviezť veci patriace navrhovateľovi. O uvedenej skutočnosti
predajca bezodkladne informoval navrhovateľa ako vlastníka vecí. Predajca zároveň informoval odporcu
o vlastníctve navrhovateľa k veciam nachádzajúcim sa v obchodnom priestore. Zo strany navrhovateľa
boli zaslané odporcovi požiadavky na poskytnutie súčinnosti pri odovzdaní a prevzatí vecí vo vlastníctve
navrhovateľa, resp. výzvy na zdržanie sa protiprávneho konania a sprístupnenie zadržiavaných vecí.

3. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s odporcom, nie je jeho dlžníkom
a nie je odporcovi zaviazaný ani z iného dôvodu. Navrhovateľ s ohľadom na charakter zadržiavanýchvecí operatívne vytvoril pre odporcu elektronický prístup na server, na ktorom boli lokalizované všetky
dokumenty a údaje potrebné na overenie vlastníctva tovaru zadržiavaného v obchodnom priestore,
prípadne v iných prevádzkach. Zároveň v prílohe mailovej správy zo dňa 2X.XX.XXXX zaslal odporcovi

dokumentáciu o stave skladov v obchodných prevádzkach a zoznamom vecí (tovaru) nachádzajúcich
sa v týchto prevádzkach ako aj výber faktúr od dodávateľov s vyznačením konkrétnych tovarov. Medzi
navrhovateľom a odporcom prebehla aj telefonická komunikácia, kde navrhovateľ poskytol odporcovi
všetky informácie, ktoré požadoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal navrhovateľ za to, že aj
odporca považuje vlastníctvo navrhovateľa k zadržiavaným veciam za dostatočne overené.

4. V snahe ponechať si cudzie veci a získať tak prostriedky na donútenie predajcu ale aj navrhovateľa
k splneniu požiadaviek právne nesúvisiacich s jeho povinnosťou vydať veci vlastníkovi, odporca
účelovo neposkytol pri preukazovaní vlastníctva dostatočnú a včasnú súčinnosť, čim sa snažil udržovať
aspoň fiktívny „dôvod“ pre svoje konanie. Tento postup odporcu mal byť prostriedkom nátlaku voči
predajcovi v snahe vynútiť si od neho ním namietané a v súdnom konaní rozporované plnenia, ale
aj voči navrhovateľovi, s ktorým odporca nie je a nebol v zmluvnom vzťahu, v snahe vynútiť si od

navrhovateľaakceptáciuprenehoneakceptovateľnýchlogistickýchpostupovvsúvislostisvypratávaním
prevádzky, resp. akceptáciu podmienok odpredaja jeho zariadení v obchodných prevádzkach odporcovi.
Navrhovateľ odmietol uvedené požiadavky odporcu a ďalej žiadal o bezpodmienečné sprístupnenie
priestorov pre odvoz svojich neoprávnene zadržiavaných vecí. Odporca však do dnešného dňa priestory
nesprístupnil a tovar jeho vlastníkovi nevydal. Po odmietnutí svojich požiadaviek, odporca začal bez

súhlasu vlastníka či predajcu a bez ohľadu na spôsobené následky svojvoľne nakladať s tovarom
navrhovateľa zadržiavaným v obchodných prevádzkach. Odporca tým, že nevykonal súpis resp. iné
ochranno-preventívne opatrenie, podľa názoru navrhovateľa navodzuje situáciu, kedy bude obzvlášť
zložité dokázať, ktoré veci sa v danom čase nachádzali v ktorom priestore, v akom boli stave, prípadne
ktoré boli konaním odporcu poškodené, odňaté či odcudzené. Svojim konaním tak marí možnosť

neskoršieho dôsledného dokazovania a tým aj výrazne sťažuje prípadný výkon rozhodnutia.
5. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že úmyselné a svojvoľné zadržiavanie jemu patriacich
vecí je protiprávne a hrubo zasahujúce do práv navrhovateľa. Uvedené platí bez ohľadu na to, či
odporca vedel o vlastníctve tretej osoby k veciam v čase zneprístupnenia obchodných priestorov, resp.
či sa o vlastníctve dozvedel neskôr, resp. aj v prípade, ak by sa o vlastníctve nedozvedel vôbec. Ďalej

poukázal na všeobecnú úpravu záložného a zádržného práva, ako aj osobitnú úpravu zabezpečenia
pohľadávky na nájomnom, ktoré je podľa jeho názoru vylúčené aplikovať na konanie odporcu. Tým,
že odporca protiprávne zadržiava luxusné tovary navrhovateľa a znemožňuje vlastníkovi nakladanie s
týmto tovarom, okrem škody spôsobenej navrhovateľovi marením jeho základnej obchodnej činnosti
a znemožnení obratu daného tovaru v obchodnom styku a teda aj získania výnosov z ich predaja,

výrazne a bez možnosti akejkoľvek mitigácie zo strany navrhovateľa spôsobuje vlastníkovi škody
nezvratným znížením obchodnej ceny daného tovaru v čase. Ďalšie vážne škody a ohrozenie existencie
predstavuje zadržanie tovaru z dôvodu jeho vplyvu na cash-flow navrhovateľa a jeho celkovú možnosť,
ďalej obchodovať. Protiprávne zadržovanie tovaru zároveň bráni navrhovateľovi v realizácii ďalších
obchodných vzťahov, ktorých súčasťou sú aj aktíva zahŕňajúce zadržiavaný tovar a zariadenia.

6. V závere svojho podania uviedol, že napriek tomu, že odporca nemá voči navrhovateľovi žiadne
peňažné ani nepeňažné nároky či práva, hodnota vecí vo vlastníctve navrhovateľa neoprávnene
zadržiavaných vecí odporcom predstavovala v čase znemožnenia nakladania s nimi sumu XXX.XXX,XX
eur.. Sporné nároky odporcu voči predajcovi pritom predstavujú výšku XX.XXX,XX eur. Táto skutočnosť
predstavuje zásadný nepomer v aktuálnej situácii, a dokladuje rozsah a intenzitu protiprávneho a

neodôvodniteľného zásahu do práv navrhovateľa. Ďalším dôvodom potreby nariadenia neodkladného
opatrenia sú podľa názoru navrhovateľa spôsobené škody, ich vysoká aktuálna výška a najmä
značné narastanie týchto škôd. Svojvoľné konanie odporcu a ním navodený a predlžovaný protiprávny
stav poškodzujúci navrhovateľa podľa jeho názoru dosahuje vzhľadom na časový faktor takú mieru
závažnosti a intenzity, že jeho predlžovaním sa nielen navyšujú škody spôsobené navrhovateľovi, ale

nezvratne je ohrozené aj právo a zmysel domáhať sa nápravy v štandardnom konaní a prostredníctvom
výkonu prípadného rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Inštitút neodkladného opatrenia je podľa
názoru navrhovateľa jediný procesno-právny inštitút, ktorý úpravou pomerov medzi účastníkmi v tejto
fáze zabezpečí, aby v prípade úspechu vo veci došlo k naplneniu účelu tohto konania a bol umožnený
jeho výkon.

7. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ súdu doručil podanie, ktorým doplnil svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, pričom doložil dôkazné prostriedky, ktoré podľa jeho tvrdení preukazujú
skutočnosť, že požadované veci sa ku dňu zneprístupnenia prevádzok zo strany odporcu nachádzali
v predmetnej prevádzke (obchodnom priestore). Navrhovateľ najmä odkázal na priložený Inventárnyzápis o inventúre, ktorú dňa XX. apríla XXXX navrhovateľ v kooperácii s predajcom (komisionárom)
vykonal vo všetkých prevádzkach prenajatých predajcom od odporcu v nadväznosti na avizované
ukončenie nájomného (resp. podnájomného) vzťahu, a to bezprostredne pred svojvoľným uzamknutím

prevádzok odporcom a zamedzením vstupu nájomcu do prevádzok a protiprávnym zadržaním vecí v
prevádzkach. Navrhovateľ poukázal na fotografie vyhotovené osobne konateľom navrhovateľa dňa
XX. júna XXXX (počas avizovaného súpisu vecí a prenesení z prevádzok), z ktorých je podľa jeho
názoru evidentné, že jednotlivé boxy sú označené číslami zhodnými s priloženou inventarizáciou.
Uviedol, že z fotografie vyhotovenej osobne konateľom navrhovateľa dňa XX. júna XXXX o XX:XX

hod. je evidentné, že spriaznená osoba odporcu (M. presúva v rámci nákupného centra M. jednotlivé
boxy označené číslami zhodnými s inventarizáciou pre prevádzku predajcu v nákupnom centre
M. prevádzkovanou spriaznenou spoločnosťou odporcu. Uvedenými skutočnosťami je podľa názoru
navrhovateľa preukázané, že spriaznené osoby odporcu neoprávnene nakladajú s inventarizovaným
tovarom navrhovateľa a tento tovar sa naďalej neoprávnene nachádza v ich dispozícii aj v rámci
prevádzok v iných „odporcovi spriaznených“ nákupných centrách.

8. Na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností navrhovateľ ako dôkazy označil zoznam
a identifikáciu zadržiavaného tovaru, zoznam faktúr A. zoznam faktúr Y. (vystavené spoločnosťou A.),
Komisionársku zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (znenie k XX.XX.XXXX), zúčtovaciu faktúru komitenta P. za
tovar predaný komisionárom z XX.XX.XXXX, odstúpenie od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie

O. vlastníckom práve zo dňa XX.XX.XXXX spolu so spriev. správou, upovedomenie O. o vlastníctve a
žiadosť o poskytnutie súčinnosti XX.XX.XXXX spolu so spriev. správou, predžalobnú výzvu na vydanie
protiprávne zadržiavaných vecí zo dňa XX.XX.XXB. mailovú správu navrhovateľa z XX.XX.XXXX
(komisionárska zmluva a dokumentácia pre overenie vlastníctva), mailové správy navrhovateľa z
XX.XX.XXXX (poskytnutie súčinnosti k overeniu vlastníctva), list zo dňa XX.XX.XXXX (list K. a

sprístupnenie dokumentácie o vlastníctve), mailovú správu odporcu z XX.XX.XXXX (predloženie
návrhov kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu), kúpnu zmluva a preberací protokol (vzorové návrhy)
predložené navrhovateľovi odporcom (v prílohe mailu z XX.XX.XXXX), mailovú správu odporcu z
XX.XX.XXXX (harmonogram vypratávania, výška sporných nárokov voči predávajúcemu, návrh ceny
za odkúpenie zariadení vo vlastníctve odporcu), fotodokumentáciu zatvorených prevádzok, list (mail)

odporcu z XX.XX.XXXX - súpis a presun vecí, výzvu na zdržanie sa protiprávneho konania z
XX.XX.XXXX, fotografiu dokumentujúcu svojvoľné nakladanie s tovarom navrhovateľa, nezrealizované/
zrušené on-line objednávky za mesiac M., uznesenie Okresného súdu G., uznesenie Okresného
súdu Žilina z XX.XX.XXXXX, sp.zn.XXCb/XX/XXXX, inventárny zápis s prílohami, fotodokumentáciu z
prevádzky, fotografiu z M. s vyznačenými číslami boxov, Inventárny zápis M. stav skladu na prevádzke

M., list odporcu zo dňa XX.XX.XXXX a povolenie výkonu prác.
9. Dňa XX.XX.XXXX odporca súdu doručil vyjadrenie do konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom uviedol, že vzťah medzi navrhovateľom a spoločnosťou O.. predstavuje vzťah osôb
prepojených jednou fyzickou osobou, a to Ing. Q. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru odporcu
potrebné na tieto dve spoločnosti nahliadať ako na spriaznené osoby, ktorých kroky boli organizované

a motivované cieľmi jedinej osoby. Uviedol, že spoločnosť O. neuhradené faktúry nikdy nerozporovala
ani žiadnym spôsobom nereklamovala, avšak len ich nebola schopná uhradiť, pričom zároveň predložil
harmonogram komunikácie, tak ako táto prebiehala medzi dotknutými stranami. Vo vzťahu k údajnému
vlastníckemu právu navrhovateľa uviedol, že ak by aj navrhovateľ bol vlastníkom nábytku v predajniach
tak ako to tvrdí, práve uvedené hnuteľné veci nežiada vydať. Naopak žiada vydať len tovar, o ktorom

tvrdí, že je jeho vlastníkom, k čomu doložil faktúry a Komisionársku zmluvu, preto nie je jednoznačne
určiteľné či vlastnícke právo má alebo nemá. P. H. má podľa jeho názoru záujem neuhradiť svoje
splatné záväzky za spoločnosť O. a súčasne si chce zobrať tovar, avšak zanechať v prevádzke
hnuteľné veci. Práva navrhovateľa ako žalobcu majú byť teda podľa podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia chránené, ale práva prenajímateľa nemajú požívať žiadnu právnu ochranu,

naopak prenajímateľ má z dôvodu podnikateľského neúspechu navrhovateľa preberať na seba ďalšie
záväzky a náklady. Odporca poukázal na skutočnosť, že je otázne či tovar, ktorý je uvedený v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa nachádza práve v danej prevádzke, alebo či sa tento tovar
vôbec v niektorej prevádzke nachádza, nakoľko tovar bol spoločnosťou O. zabalený do škatúľ ešte pred
tým ako došlo k uplatneniu zádržného práva, pričom odporcovi nie je zrejmé čo je obsahom týchto

škatúľ. Odporca poukázal na priloženú Notársku zápisnicu č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX., z ktorej
je zrejmé, že prevádzky odporcu boli uzatvorené, no napriek tomu sa p. Konečný dostal do prevádzky Y.
a začal z nich odnášať tovar cez zadný vchod a nakladať do pripravených vozidiel, k čomu bola privolaná
aj policajná hliadka. Vzhľadom na uvedené sa odporca domnieva, že dôkladné preskúmanie veci aspravodlivé rozhodnutie súdu má väčší dosah, ako to vyplýva z návrhu, a preto prípadné nariadenie
neodkladného opatrenia zasiahne výrazným spôsobom do práv odporcu bez toho, aby bolo vykonané
akékoľvek ďalšie dokazovanie. Odporca súčasne zdôraznil, že navrhovateľ svoje vlastnícke právo

nepreukázal,atonapriekviacerýmžiadostiamodporcu.NavrhovateľsasíceodvolávanaKomisionársku
zmluvu uzavretú so spoločnosťou O. tá však vlastnícke právo nedokladuje. Poukázal, že H., ktoré bola
navrhovateľom predložená súdu je odlišná od zmluvy, ktorá bola doručená odporcovi listom zo dňa
XX.XX.XXXX. Odporca Komisionársku zmluvu nepovažuje za platný právny úkon, nakoľko doba jej
trvania skončila v deň jej uzatvorenia, keďže zmluvné strany Komisionárskej zmluvy neprejavili vôľu

dohodnúť odlišné obdobie platnosti zmluvy. Uviedol, že je otázne či účelové uzatvorenie Komisionárskej
zmluvy, ktorej jediným cieľom sa nateraz javí vytvorenie štruktúry, v rámci ktorej spoločnosť nevlastní
tovar, ktorého predaj je jej hlavnou obchodnou činnosťou a teda sa značne zhorší vymožiteľnosť
pohľadávok voči spoločnosti O. napr. v prípade konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti, alebo v
prípade exekúcie vykonateľného rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie, neodporuje zákonu a či
tento postup nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, teda či požíva právnu ochranu.

Odporca ďalej poukázal na úpravu zádržného práva a na ňu nadväzujúcu súdnu prax a rozhodnutia,
ako aj na prípadný zásah nariadeného neodkladného opatrenia do budúceho konkurzného konania a
rozmnožovanie sporov. Vzhľadom na uvedené je odporca toho názoru, že nariadenie neodkladného
opatrenia môže medzi stranami nastoliť nezvrátiteľný stav a to napriek tomu, že navrhovateľ sa tohto
práva môže domáhať v riadnom konaní o vydanie veci. Zároveň, vzhľadom na rozsah zásahu je

nevyhnutné riadne zhodnotiť, či je skutočne vzhľadom na špecifické okolnosti konkrétneho prípadu daná
potreba takejto úpravy pomerov iba na základe veľmi zjednodušeného jednostranného dokazovania.
Osobitne je podľa odporcu potrebné uvážiť, aby sa nariadeným neodkladným opatrením účelovo
nepredbiehal, resp. neobchádzal súdny spor a aby nedošlo k situácii, že by navrhovateľ priamo na
základe nariadeného neodkladného opatrenia bez riadneho prejednania veci po stránke právnej a aj

skutkovej zámerne docielil stav, ktorý je žiaduce dosiahnuť rozhodnutím vo veci samej.
10. Vo svojom podaní odporca označil a v prílohe súdu predložil splatné neuhradené faktúry vystavené
voči spoločnosti O., list O. odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX na list Upovedomenie o vlastníctve, uplatnenie
zádržného práva a výzva na zaplatenie XX.X.XXXX, predžalobnú výzva zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveď
na predžalobnú výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, doručenie výzvy zo dňa

XX.XX.XXXX, odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa XX.XX.XXX, mailovú komunikáciu, list E.,
odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, Notársku zápisnicu zo dňa XX.XX.XXXX, Komisionársku zmluvu a stav
daňových záväzkov a záväzkov zo sociálneho a zdravotného poistenia O.XX. V rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s listinnými dôkaznými
prostriedkami, ktoré boli predložené navrhovateľom spolu s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, doplneným podaním zo dňa XX.XX.XXXX.
12. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súdmôženanávrhnariadiťneodkladnéopatrenie.Neodkladnéopatreniesúdnariadiibazapredpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby d)
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje

predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také
vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
17. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

18. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.19. Podľa Článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

20. Podľa Článku 2 ods. 1, 2 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

21. Pred posúdením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúmal jeho
obligatórne náležitosti pričom zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti.
22. Všeobecne k inštitútu neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 326 ods. 1 CSP
súd uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia je navrhovateľ povinný opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená a zároveň je navrhovateľ povinný opísať skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí
osvedčiť, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá
ohroziť jemu prislúchajúce subjektívne právo. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom
dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom
neodkladného opatrenia je prostredníctvom poskytnutia predovšetkým dočasnej a provizórnej úpravy

právnych pomerov účastníkov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli či už pred začatím
konania alebo už aj v začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených
právnych vzťahov je však možné zabezpečiť a účastníkom poskytnúť v súlade s Článkom 17 CSP
len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako sa toto vykonáva v
základnom konaní, a teda, že nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom

dokazovaní práva uplatneného vo veci samej. V nadväznosti na uvedené súd pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy
skúma iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej
miere pravdepodobnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností.
23. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil

so samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom preskúmal splnenie jednotlivých
kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené
navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v kontexte predložených dôkazných
prostriedkov súd vyhodnocoval otázku, či navrhovateľom opísané skutočnosti a predložené listinné
dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ďalej

potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľom a súčasne vecnú
legitimáciu osôb, ktoré vystupujú ako procesné strany tohto konania. Nevyhnutným predpokladom je tiež
splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami nevytvoril nenávratný
stav, a podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, všetko pri zohľadnení miery
ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa odôvodňujúcich navrhovaný zásah do právnych vzťahov

strán sporu. Všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia súd posudzoval kumulatívne, tzn. že
v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu neodkladného opatrenia vyhovieť.
24. Po preskúmaní vyššie uvedených podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to z dôvodu že navrhovateľ dostatočne neosvedčil dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a následne z toho vyplývajúcej

chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov voči odporcovi, ktorú navrhovateľ neosvedčil v takej
miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť. K potrebnosti a naliehavosti dočasnej úpravy
pomerov strán súd uvádza, že právny záujem na úprave pomerov strán sa prejavuje skutočnou
potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní,
prípadnevytvoríúčinnýaefektívnyprostriedoknariešenieakútnejsituáciemedzistranamisporu,pričom

obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia
alebo ohrozenia práva navrhovateľa, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným
spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu.
25. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú skutkové tvrdenia
navrhovateľa o neoprávnenom zadržiavaní tovaru vo vlastníctve navrhovateľa, ako aj o svojvoľnom

nakladaním s týmto tovarom. Naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia a danosť práva
na strane navrhovateľa navrhovateľ odôvodnil neoprávneným zadržiavaním luxusného tovaru v hodnote
XXX.XXX,XX eur, znemožnením nakladania s týmto tovarom, a s tým súvisiacou škodou spôsobenou
marením základnej obchodnej činnosti navrhovateľa, ako aj škodou spôsobenou podstatným zníženímobchodnej ceny zadržiavaného tovaru. Navrhovateľ doložil na preukázanie vlastníckeho práva k tovaru
faktúry. Súd mal za to, že aj keď by navrhovateľ priloženými faktúrami od dodávateľov preukázal,
že je vlastníkom hnuteľných vecí, na ktoré si odporca podľa tvrdení navrhovateľa uplatnil zádržné

právo, navrhovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil, že konkrétne tie veci, ktoré sú uvedené
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sú tými, ktoré by mal odporca podľa tvrdenia
navrhovateľa neoprávnene zadržať v označenej predajni, prípadne v iných priestoroch. Súd mal
za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom súdu neozrejmil a nepreukázal na základe akých
skutočností dospel k záverom, že práve tovar uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia je odporcom skutočne zadržiavaný. Vzhľadom na uvedené súd nemá za osvedčené splnenie
zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ svoje skutkové
tvrdenia ohľadom neoprávnene zadržiavaného tovaru hodnoverným spôsobom neosvedčil. Osvedčenie
uvedených skutočností je pritom jedným z primárnych predpokladov, ktorý musí byť naplnený pre prijatie
záveru o dôvodnosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko súd bez ďalšieho
nemôže odporcovi uložil povinnosť vydať navrhovateľovi veci, ktorých skutočné zadržiavanie nemá

hodnoverne preukázané. V tejto súvislosti súd považuje za podstatné uviesť, že pri neodkladnom
opatrení súd nevykonáva dokazovanie. Navrhovateľom uvádzané tvrdenia tak zostávajú výlučne v
rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom potrebnom
rozsahu. Súd nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia strany, ktoré bez relevantných
listinných dôkazov ostávajú len v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve navrhovateľ je

povinný svoje tvrdenia hodnoverne osvedčiť. Súd uvádza, že navrhovateľ neuviedol žiadne tvrdenia
ani nepripojil relevantné listiny, z ktorých by bolo možné prijať spoľahlivý záver o osvedčení jeho
nároku na vydanie práve ním označeného tovaru voči odporcovi. Konkrétne navrhovateľ dostatočne
neosvedčil skutočnosť, že práve odporca v označenej prevádzke navrhovateľovi bráni a znemožňuje mu
uskutočňovať jeho práva vo vzťahu k tovaru, ktorého vydania sa domáha. Inými slovami, navrhovateľ

dostatočne neosvedčil skutočnosť, že tovar, ktorý mu má byť zo strany odporcu aktuálne zadržiavaný
je skutočne ten, ktorý v návrhu konkretizoval a označil. Rovnako súd nemá dostatočne preukázané, že
uvedený tovar je skutočne tovarom, ktorý sa aktuálne nachádza v priestoroch odporcu a práve tento
má byť aj ním zadržiavaný.
26. Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ ako dôkazy v prevažnej väčšine doložil len svoje

jednostranné vyjadrenia adresované odporcovi, pričom nedoložil žiadnu relevantnú reakciu odporcu
(s výnimkou listu zo dňa XX.XX.XXXX) na výzvy navrhovateľa ohľadom údajne zadržiavaných vecí.
Pokiaľ ide o jednotlivé dôkazy doložené navrhovateľom do spisu, súd poukazuje na to, že v mailovej
správe zo dňa XX.XX.XXXX je uskutočnené oznámenie pána H. o vlastníctve veci nachádzajúcich sa
v prevádzkach v Q. pričom ako príloha bol zaslaný list - oznámenie o vlastníckom práve k hnuteľným

veciam zo dňa XX.XX.XXXX adresovaný spoločnosťou O.. odporcovi, v ktorom spoločnosť O. oznámila
odporcovi, že v nebytových priestoroch č. N. sa nachádzajú výlučne veci vo vlastníctve navrhovateľa.
Z predmetného listu nie je zrejmé, o ktoré veci konkrétne ide, pričom tieto nie je žiadnym spôsobom
možné stotožniť s vecami označenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorých vydania
sa navrhovateľ domáha. V ďalšom maily zo dňa XX.XX.XXXX. je žiadosť pána Konečného o poskytnutie

súčinnosti s vyprataním prevádzok v Q., pričom prílohou predmetného mailu je list navrhovateľa
adresovaný odporcovi, ktorým žiada odporcu o poskytnutie súčinnosti na nerušené vypratanie predajní z
dôvodu blížiaceho sa ukončenia nájomných vzťahov, pričom v predmetnom liste navrhovateľ informoval
odporcu, že veci nachádzajúce sa v predajni č. N.., a to tovar a vybavenie, sú vo vlastníctve navrhovateľa
a nie vo vlastníctve spoločnosti O... V dotknutom liste opäť nebol tovar a ani zariadenie žiadnym

spôsobomkonkretizovaný.Navyše,taktiežanivpredžalobnejvýzveadresovanejodporcovi,navrhovateľ
nijako nešpecifikoval, ktoré konkrétne veci žiada vydať, tak aby tieto mohli byť súdom stotožnené s
vecami uvedeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z mailovej komunikácie zo dňa
XX.XX.XXXX taktiež nie je zrejmé, o ktoré konkrétne veci ide. Ani z listu zo dňa XX.XX.XXXX. nie je
zrejmé, ktoré veci právny zástupca navrhovateľa žiada vydať. Pokiaľ ide o mailovú komunikáciu na

č.l. XXXX súdneho spisu, opäť z nej nie je zrejmé, ktorých konkrétnych vecí sa týka a zároveň nie
je doložená žiadna reakcia odporcu, z ktorej by táto skutočnosť vyplývala. Pokiaľ ide o návrh kúpnej
zmluvy na č.l. XXXX. a nasl. a preberacieho protokolu na rube č.l. XXXX a č.l. XXXX, opäť tovar, ktorý je
uvedenývčlánkuIIKúpnejzmluvy,nieješpecifikovaný.RovnakojetomutakajpriPreberacomprotokole
a pri Výzve na upustenie od protiprávneho konania na č.l. XXXX. Uvedené nie je zrejmé ani z mailu zo

dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa uvádza, ktoré prevádzky je potrebné vypratať a aká je navrhnutá cena za
technické zhodnotenie priestorov. Čo sa týka mailu zo dňa XX.XX.XXXX ani z neho nie je zrejmé, o ktoré
konkrétneveciide,pričompodľa uvedenéhomailumaloeštelendôjsťkspísaniuvecínachádzajúcichsav prevádzke. Uvedené nevyplýva ani z ďalších príloh, ktoré boli doložené do súdneho spisu - zúčtovacia
faktúra komitenta č. XXXXXXXX, nakoľko ide o tovar, ktorý bol predaný spoločnosťou O. k XX.XX.XXXX.
27. Osobitne vo vzťahu k priloženému Inventárnemu zápisu, ktorým navrhovateľ mienil súdu osvedčiť

skutočnosť, že tovar, ktorého vydania sa domáha, sa skutočne nachádzal v predmetnom obchodnom
priestore, súd konštatuje, že tento sám o sebe hodnoverne nepreukazuje že by sa mal uvedený tovar
nachádzať na danej prevádzke, a práve ten mal byť v súčasnosti zadržiavaný. Súd poukazuje na
zrejmý rozpor v skutkových tvrdeniach uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
kde navrhovateľ najprv uviedol, že súpis vecí nachádzajúcich sa v prevádzke nebol vykonaný, resp.

nemá vedomosť o jeho vykonaní, čím bude zložité dokázať, ktoré veci sa v danom čase nachádzali
v ktorom priestore, avšak následne súdu svoj vlastný súpis predkladá, a to aj spolu s fotografiami, o
ktorých tvrdí, že sú vyhotovené z odporcom práve z avizovaného súpisu a presunu vecí. Súd ďalej
poukazuje na tú skutočnosť, že údajná inventarizácia vecí bola vykonaná dňa XX.XX.XXXX, teda viac
ako štyri mesiace pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a rovnako ešte pred
samotným odstúpením odporcu od nájomnej zmluvy. Z uvedeného má súd teda osvedčené len to,

ktoré veci sa na prevádzke (pokiaľ na ňu boli dodané) mohli nachádzať pred tým, ako odporca odstúpil
od nájomnej zmluvy a vyzval navrhovateľa na vypratanie predmetu nájmu. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľ mal možnosť s predmetom nájmu nakladať a tento (čo i len čiastočne) z predajne vypratať.
Rovnako v uvedenom čase mohlo dôjsť k predaju tovaru nachádzajúceho sa v predajni pred ukončením
nájomného vzťahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že odporcovi bez ďalšieho nemôže

uložiť povinnosť vydať tovar, o ktorom nemá s istotou preukázané, že je skutočne odporcom zadržiavaný
a že sa skutočne nachádza v prevádzke (príp. iných priestoroch) odporcu. Súd ďalej poukazuje na
tú skutočnosť, že navrhovateľ nijako súdu nepreukázal od ktorého konkrétneho dňa malo zo strany
odporcu dôjsť k zamedzeniu vstupu navrhovateľa do jeho prevádzky. Navrhovateľ teda hodnoverne
nepreukázal, ktorý tovar má byť ku dnešnému dňu skutočne zadržiavaný, a to najmä s poukazom na

všetky listinné dôkazy pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako celku, v ktorých
navrhovateľ ani odporca vo vzájomnej komunikácii nijako nešpecifikovali tovar, ktorý sa má na predajni
po jej zneprístupnení údajne nachádzať. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z priložených faktúr
navyše vyplýva, že značná časť označeného tovaru bola doručená do inej prevádzky ako M.. Neuniklo
pozornosti súdu, že navrhovateľ (zrejme účelovo) súdu v návrhu nepredkladá tvrdenia a odpovede, resp.

komunikáciu odporcu týkajúcu sa práve tovaru, ktorý sa má v predmetnej prevádzke nachádzať, ale
naopak predkladá samostatne zhotovený súpis tovaru, ktorý, tak ako to vyplýva z predmetného návrhu,
odporcovi zaslaný nebol. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že zo strany odporcu nikdy nedošlo k spochybneniu
rozsahu zadržiavaných vecí, navrhovateľ túto skutočnosť súdu nijakým spôsobom nepreukázal, pričom
práve z priloženého listu odporcu zo dňa XX.XX.XXXX. vyplýva jej rozpor, kedy odporca od navrhovateľa

vyslovene požadoval presnú špecifikáciu vecí, ktoré má údajne vo svojom vlastníctve a ktoré sa majú v
jeho prevádzke nachádzať. Taktiež pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporcovi v rámci mailovej komunikácie
zo dňa XX.XX.XXXX zaslal dokument obsahujúcu stav skladu v jednotlivých prevádzkach, ktorý odporca
nikdy nespochybnil, túto skutočnosť súd nemá preukázanú, nakoľko uvedená príloha nebola súdu
doložená v rámci predmetnej komunikácie, avšak navrhovateľ uvedený dokument predložil až následne

ako samostatný dokument práve bez nadväznosti reakcie odporcu. Vo vzťahu k priloženým fotografiám z
prevádzky M. ktorými navrhovateľ mienil preukázať manipuláciu s boxami, ktoré majú zhodné označenie
ako priložený inventárny zápis pre prevádzku v nákupnom centre M. súd záverom uvádza, že uvedené
sa týka odlišnej prevádzky a teda tieto skutočnosti nie sú relevantné pre toto konanie, pričom navyše z
priložených fotografií opätovne nie je možné hodnoverne uvedený tovar stotožniť, a to aj s poukazom

na vyššie uvedené skutočnosti.
28. V predmetnej veci zaslal súdu vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odporca,
napriek tomu, že mu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 1X.XX.XXXX ako
aj doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX nedoručoval a na
vyjadrenie ho nevyzýval. V predmetnom vyjadrení odporca spochybňuje či tovar, ktorý je uvedený

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nachádza práve v danej prevádzke alebo či sa
tento tovar vôbec v niektorej prevádzke nachádza, nakoľko tovar bol spoločnosťou O. zabalený do
škatúľ ešte predtým ako došlo k uplatneniu zádržného práva, odporca tieto škatule neotváral, takže mu
nie je zrejmé, čo je obsahom týchto škatúľ. Odporca bol nútený veci premiestniť z danej obchodnej
jednotky do skladu, aby mohol nebytový priestor užívať, pričom o úkone bola spísaná notárska zápisnica

č. J. Vo svojom vyjadrení odporca uvádza, že z priloženej notárskej zápisnice vyplýva, že sa p. H.
dostavil k notárskemu súpisu hnuteľných vecí, ktoré boli premiestnené do skladu. Pán H. sa snažil
zabrániť spísaniu vecí notárkou a požadoval zachovať status quo, tejto požiadavke p. H. bolo vyhovené
všetky 3 prevádzky boli uzamknuté a kľúče boli zapečatené v obálke, notárka opustila centrum oXX.XX. Následne pán Konečný sám narušil ním požadované status quo, nakoľko z jeho strany došlo
k manipulácii so zámkom na dverách v prevádzke Y. v obchodnom centre M. ktorý sa tak dostal do
prevádzok a začal z nich cez zadný vchod prevádzky vynášať tovar aj za pomoci iných, odporcovi

neznámych osôb a nakladať do pripravených vozidiel, k čomu bola privolaná policajná hliadka aj
notárka. Odporca uvedené doložil príslušnou notárskou zápisnicou, ktorej súčasťou sú aj príslušné
fotografie dokumentujúce priebeh osvedčovaného deja. Odporca zároveň do spisu doložil aj vzájomnú
komunikáciu medzi ním a spoločnosťou O., príp. právnym zástupcom, príp. pánom Konečným, z ktorých
vyplýva, že odporca opätovne žiadal o preukázanie vlastníckeho práva k tovaru ako aj o zoznam vecí,

ktoré žiada navrhovateľ vydať (viď list zo dňa XX.XX.XXXX - č.l.XXXX súdneho spisu, viď list zo dňa
XX.XX.XXXX - č.l. XXXX súdneho spisu, viď list zo dňa XX.XX.XXXX - č.l. XXXX súdneho spisu, viď list
zo dňa XX.XX.XXXX - č.l. XXXX súdneho spisu)
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy z ohrozenia
právnehopostavenianavrhovateľaakovlastníkanímoznačenéhotovaruzostranyodporcu.Navrhovateľ
neosvedčil, že mu odporca bráni v užívaní a zadržiava práve ten tovar, ktorého vydania sa domáha, a

teda že z existujúceho stavu je založený nárok navrhovateľa vo vzťahu k osobe, voči ktorej neodkladné
opatrenie navrhovateľ smeruje. Prijatie tohto záveru neumožňuje ani k návrhu pripojený navrhovateľom
vytvorený zoznam a identifikácia zadržiavaného tovaru či zoznam faktúr A., zoznam faktúr O., keďže
vôbec nemajú výpovednú hodnotu o tom, či tento tovar bol v návrhom dotknutej prevádzke v čase
jeho navrhovateľom tvrdeného zadržania odporcom, ako aj v čase vydania uznesenia o neodkladnom

opatrení. Otázne je i to, prečo navrhovateľ dokladal ako dôkaz faktúry, ktoré sa týkajú tovaru, ktorý
mal byť dodaný do inej prevádzky ako M.. Súd taktiež opätovne poukazuje na skutočnosť, že i sám
navrhovateľ v návrhu konštatuje, že v prípadnom konaní vo veci samej bude bez vykonaného súpisu
tovaru obzvlášť zložité dokázať, ktoré veci sa nachádzali v tom ktorom priestore odporcu. Neodkladným
opatrením možno uložiť odporcovi povinnosť vydať len tie individuálne určené veci, ktoré skutočne

neoprávnene zadržal. Dôkazné bremeno nesie pritom navrhovateľ, ktorý musí súdu osvedčiť, o ktoré
konkrétne veci ide. Pričom túto povinnosť si musí splniť do vydania uznesenia súdu prvej inštancie,
nakoľko podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie. Nakoľko neodkladným opatrením je možné poskytnúť ochranu len
nároku, ktorý je dôvodný a ktorý trvá, navrhovateľ musí vo svojom návrhu osvedčiť existenciu, trvanie

a dôvodnosť svojho nároku, uvedené nemožno ničím nahradiť, lebo tieto sú základnou podmienkou
pre vydanie neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, súd je povinný
poskytnúť ochranu nie len tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je

vykonateľné doručením ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto môže súd návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť len v tom prípade, keď má riadne osvedčené, ktoré konkrétne veci sú
v čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia reálne zadržiavané, lebo len ohľadom
týchto možno uložiť povinnosť ich vydať.
30. Súd ďalej uvádza, že pokiaľ navrhovateľ naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia

odvodzoval od možnosti vzniku škody, takúto škodu nemožno v kontexte vyššie uvedeného považovať
za osvedčenú, reálnu a bezprostrednú.
31. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, nakoľko navrhovateľ neosvedčil základné relevantné
okolnosti, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, súd v podmienkach danej veci nevzhliadol naliehavosť danú situáciu riešiť bezprostredným

zásahom súdnej moci v podobne neodkladného opatrenia, a preto návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol. Vychádzajúc z tohto konštatovania nevzhliadol súd priestor zaoberať sa
skúmaním osvedčenia ďalších predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k úprave
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 3 CSP, súd konštatuje, že
pri zohľadnení vymedzenia predmetu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sledovaný účel

neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorý inštitút slúži
výlučne na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia v postavení
potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní voči dlžníkovi /odporcovi/. Uvedené však súd
konštatuje pri zohľadnení primárneho argumentu, pre ktorý rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, a ktorým je neosvedčenie skutočnej potreby úpravy pomerov prostredníctvom

navrhovaného neodkladného opatrenia.
32. Uvedené zhodnotenia vykonané súdom prvej inštancie sú len v štádiu predbežného posúdenia
osvedčenia, resp. neosvedčenia nároku navrhovateľa pre účely rozhodovania o navrhovanom
neodkladnom opatrení. Teda nie je vylúčené, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania vprípadnom konaní vo veci samej a pri uplatnení všetkých princípov civilného sporového konania súd
dospeje k iným skutkovým a právnym záverom, teda odlišným od posúdenia vykonaného súdom v rámci
rozhodovania o neodkladnom opatrení.

33. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Nakoľko zamietnutím návrhu neodkladného opatrenia sa konanie končí, súd rozhodoval aj o nároku
na náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 CSP. Súd konštatuje, že odporcovi ako úspešnej procesnej strane svedčí nárok na náhradu
trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko však v prejednávanej veci nebolo preukázané, že odporcovi
vznikli odôvodnené výdavky v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva nakoľko odporca
z vlastnej iniciatívy súdu predložil vyjadrenie, ktoré nebolo predpokladané zákonom, pričom k tejto

procesnej aktivite taktiež nebol súdom vyzvaný, rozhodol súd tak, že odporcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.
36. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktorým
odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, súd súčasne uvádza, že následné rozhodnutie o
výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, preto o výške trov konania samostatným

uznesením nebude rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotov kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Uznesenie, ktorým súd nariaďuje neodkladné opatrenie,
je vykonateľné doručením, ako osobitný predpis neustanovuje inak.

V Žiline dňa 05. septembra 2023

JUDr. Michaela Brašková
sudkyňa