Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 23, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010324
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8315010324.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.08.2023, v trestnej
veci proti obžalovaným A. B. a C. D., pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods.2 písm. b) Tr.
zákona účinného do 31.12.2005 a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Humenné, sp. zn. 2T/101/2015 zo dňa 02.06.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaných A. B. a C.
D. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom pre skutok kvalifikovaný ako trestný
čin lúpeže podľa § 234 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v súbehu s trestným
činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods.1, ods.3 Tr. zákona formou spolupáchateľstva

podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

- dňa 02.08.2003 okolo 01.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli cez neuzamknuté okno
do domu č.XXX/X na ulici E. v obci F. G. H. tým spôsobom, že pod okno vedúce do spálne priniesli
lavičku, pomocou ktorej vošli obaja najprv do spálne a následne prešli do obývacej izby, kde ležala
majiteľka domu C. B. a tam s kuklami na hlavách a nožom ju vyzvali, aby spolupracovala, že sa jej nič

nestane a žiadali od nej peniaze, pričom C. B. im z obavy vydala finančnú hotovosť 1.200,- Sk, s ktorou
obaja ušli,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresná prokurátorka, v ktorom

uviedla, že nesúhlasí s odôvodnením predmetného rozsudku, podľa ktorého okresný súd uveril
procesnej obrane obvinených, kedy obž. B. vinu popieral počas celého trestného konania a obž. D.
po tom, ako sa vo svojej pôvodnej výpovedi priznal, následne zmenil svoju výpoveď a vinu poprel so
všeobecným odôvodnením, že má byť na neho vyvíjaný nátlak zo strany príslušníkov PZ. Svedok I.
viackrát menil svoju výpoveď, kde v jednej zo svojich výpovedí usvedčoval práve obvinených, súd však
túto verziu výpovede svedka I. neakceptoval. Okresný súd sa podľa názoru prokurátorky nedostatočne

vysporiadal so skutočnosťou, že výpoveď obžalovaného D., v ktorej sa priznal ku skutku a svedka I.,
ktorý usvedčil práve obžalovaných, sú bez výrazných vzájomných rozporov a pokiaľ by nemali reálny
základ, je vylúčené, aby sa zhodovali v detailoch. Navyše uvedené výpovede podľa názoru prokurátorky,
korelujú aj s ostatnými dôkazmi, ktoré boli v tejto veci zabezpečené, a ktoré okresný súd vo svojom
oslobodzujúcom rozsudku opomína. S prihliadnutím na zásadu náležitého zistenia skutkového stavu
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie vyjadrenej v § 2 ods.10 Tr. poriadku aj napriek kontradiktórnemu

procesu je čiastočne aj súd viazaný, aby z vlastnej iniciatívy doplnil dokazovanie, pokiaľ sám dospeje
k pochybnostiam o skutkovom stave. Pokiaľ mal konajúci súd pochybnosti o verziách výpovedí, ničmu nebránilo, aby sa podrobne zaoberal tým, ktorá z verzií je pravdivá, aby dokazovanie zameral aj
na okolnosti vzniku týchto výpovedí, správaniu sa vypočúvaných osôb pri týchto výpovediach a takto
získané dôkazy citlivo vyhodnotil a na základe takého dokazovania by sa následne mohol objektívne

prikloniť k niektorej z rôznych verzií výpovede. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil tomuto súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

V posudzovanej trestnej veci bolo podľa názoru krajského súdu na okresnom súde vykonané

dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre
správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Okresný súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným
v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.

Je treba uviesť, že ide v poradí o druhé rozhodovanie krajského súdu v uvedenej trestnej veci, keď

najskôr rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T203/2003 zo dňa 28.01.2004 boli obžalovaní
A. B. a C. D. uznaní vinnými v bode 1/ zo spolupáchateľstva trestného činu lúpeže podľa § 9 ods.2
Tr. zákona k § 234 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zákona v súbehu so spolupáchateľstvom trestného činu
porušovania domovej slobody podľa § 238 ods.1, ods.3 Tr. zákona a v bode 2/,3/,4/ rozsudku zo
spolupáchateľstva trestného činu krádeže podľa § 247 ods.2, ods.3 písm. b) Tr. zákona, v bodoch 2/ a 3/

rozsudku dokonaný, v bode 4/ rozsudku v štádiu pokusu podľa § 8 ods.1 Tr. zákona, v bode 2/ v súbehu
strestnýmčinomporušovaniadomovejslobodypodľa§238ods.1,ods.2Tr.zákonaspolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/dňa 02.08.2003 okolo 01.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli cez neuzamknuté okno

do domu č. XXX/X na ulici E. v obci F. G. H. tým spôsobom, že pod okno vedúce do spálne priniesli
lavičku, pomocou ktorej vošli obaja najprv do spálne a následne prešli do obývacej izby, kde ležala
majiteľka domu C. B. a tam s kuklami na hlavách a nožmi v rukách ju vyzvali, aby spolupracovala, že
sa jej nič nestane a žiadali od nej peniaze, pričom C. B. im z obavy vydala najmenej 1.200,- Sk a potom
obaja ušli,

2/ dňa 27.06.2003 okolo 23.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vnikli do riadne oploteného
dvora rodinného domu č.XXX/XX na ulici J. v obci F. G. H., kde doneseným kovovým predmetom vypáčili
zadné vchodové dvere do domu, vošli do domu, ktorý prehľadali a odcudzili odtiaľ videorekordér zn.
AIWA v hodnote 2.400,- Sk, DVD prehrávač zn. Orava 502X v hodnote 6.291,- Sk, WIFI vežu Yamaha
v hodnote 8.090,- Sk, 12 dielový príbor CAPRICE a väčšie množstvo šperkov zo žltého a bieleho kovu,

v hodnote 63.313,- Sk, čím spôsobili majiteľovi domu K. L. I. odcudzením vecí škodu vo výške 80.098,-
Sk a poškodením zariadenia škodu vo výške 1.500,- Sk,
3/dňa 20.08.2003 okolo 01.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vnikli do penziónu zv.
E. C. v obci F. G. H. tým spôsobom, že prineseným páčidlom vypáčili vchodové dvere vedúce do
objektu penziónu, prešli do priestorov baru, odkiaľ odcudzili rôzne druhy alkoholických nápojov, cigariet

rôznych značiek, rôzne cukrovinky, zapaľovače a telefónne karty, čím spôsobili majiteľovi objektu L. L.
odcudzením tovaru škodu vo výške 2.000,- Sk,
4/ dňa 21.08.2003 okolo 23.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli k predajni M. N. na ulici
M. v obci F. G. H., kde nezisteným predmetom vypáčili dvojité zaistené okno do predajne a chystali sa
vniknúť do objektu, no vzhľadom na to, že pri predajni zastavilo neznáme motorové vozidlo, od ďalšieho

konania upustili a ušli, pričom majiteľke predajne E. A. žiadnu škodu nespôsobili.

Za to im okresný súd uložil podľa § 234 ods.2 Tr. zákona, § 35 ods.1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 rokov, pre výkon trestu obžalovaných zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Rovnako okresný súd podľa § 288 ods.1 Tr. poriadku uložil obom obžalovaným zaplatiť spoločne

a nerozdielne škodu poškodenej C. B. vo výške 1.200,- Sk, L. I. vo výške 81.590,- Sk a M. L. 12.513,50
Sk.Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/9/2004 zo dňa 28.01.2004 bol rozsudok okresného
súdu zrušený v celom rozsahu a obžalovanému A. B. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5
rokov a 6 mesiacov a obžalovanému C. D. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého

boli obaja obžalovaní zaradení do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 3Nt/2/2005 zo dňa 11.06.2008 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/92/2008 zo dňa 05.11.2008 bola na základe návrhu podaného
prokurátorom Okresnej prokuratúry Humenné podľa § 278 ods.1 Tr. poriadku povolená obnova konania

v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 4T/203/2003, avšak len vo vzťahu ku
skutku uvedenému v bode 1/ rozsudku a vec bola vrátená v tomto bode prokurátorovi na došetrenie.
Dôvodom bolo, že svedok O. F. na verejnom zasadnutí uviedol, že skutku sa dopustil on spolu s C. M.,
ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok C. I., ktorý uviedol, že v nočných hodinách došiel za ním O. F. a C.
M. a prehovárali ho, aby spolu išli prepadnúť nejakú ženu v obci F. G. H., na druhý deň mu títo povedali,
že prepadli poškodenú B. a vzali jej 1.050,- Sk.

Následne po skončení vyšetrovania po tom, čo bola vec vrátená v dôsledku povolenia obnovy konania
do prípravného konania, podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné dňa 19.06.2015 na
obžalovaných A. B. a C. D. opätovne obžalobu pre skutok, pre ktorý boli v predchádzajúcom rozsudku
uznaní za vinných v bode 1/ rozsudku Okresného súdu Humenné (sp. zn. 4T203/2003).

Krajský súd konštatuje, že v pôvodnom konaní bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že sa skutok stal, keď vychádzal predovšetkým z výpovede svedkyne poškodenej C. B.,
ktorá tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom uviedla, že v piatok
01.08.2003 okolo 15.00 hod. prišla do domu v obci F. G. H., kde plánovala stráviť víkend, v noci sa

zobudila na to, že niekto buchol do gamatky vo vedľajšej izbe, potom o chvíľu nad ňou stáli dvaja mladí
muži vo veku asi 18 rokov oblečení v tmavom odeve vysokí asi 175 cm, mali na hlave kukly a na rukách
mali rukavice, jeden mal v ruke nôž a povedal, aby bola kľudná, že sa jej nič nestane, aby im dala
peniaze, načo si ona na gauči sadla a z kresla vedľa gauča vzala kabelku, z nej vybrala peňaženku
a dala im 1.200,- Sk, oni sa medzi sebou rozprávali, že je to málo, potom odišli, do rána nespala a ráno to

povedala susedovi B., ktorý zavolal policajtov. Výšku páchateľov uviedla len orientačne, presne ju uviesť
nevedela, lebo bola tma, jeden jej svietil baterkou do očí a obaja stáli nad ňou, kým ona sedela na gauči.
S odstupom piatich mesiacov sa svedkyňa nevedela vyjadriť na hlavnom pojednávaní na okresnom
súde dňa 14.01.2004 k tomu, či hlasy obžalovaných sú hlasmi páchateľov, ktorí ju prepadli.

Jedinýmdôkazom,ktorýusvedčovalzospáchaniaskutkupráveobžalovanýchC.D.aA.B.bolavýpoveď
obžalovaného C. D. z prípravného konania, keď po tom, čo bol tento obmedzený na osobnej slobode
po spáchaní skutku uvedeného v bode 4/ pôvodného rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.
4T203/2003dňa22.08.2003o17.00hod.,uviedol,žedodomupoškodenejB.vošlicezpootvorenéokno,
prehľadávali jednu miestnosť, keď sa vo vedľajšej izbe rozsvietilo svetlo a vo dverách stála poškodená,

B. od nej pýtal peniaze a mal pritom v ruke nôž, on (obž. D.) sa vtedy zľakol a ušiel von, na druhý deň
mu B. dal 700,- Sk a svoju výpoveď zopakoval aj pri konfrontácii s obžalovaným B. 22.08.2003. Pred
sudcom okresného súdu pri rozhodovaní o väzbe obžalovaný D. uviedol, že sa pred vyšetrovateľom
priznal dobrovoľne, avšak už 25.09.2003 zmenil svoju prvotnú výpoveď, keď uviedol, že bol v strese,
v skutočnosti spáchal len pokus krádeže do predajne E. A. (pôvodný skutok 4), ostatných troch skutkov

sa on nedopustil, policajti naňho tlačili, aby sa priznal, že keď sa prizná, bude prepustený na slobodu,
avšak to nebola pravda, o skutkoch sa dozvedel tak, že sa o nich hovorilo v miestnom obchode, kde
ľudia tieto skutky rozoberali, na polícii bol vtedy vyšetrovaný po prvýkrát.

Obžalovaný B. tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred okresným súdom poprel spáchanie skutku

kladeného mu za vinu, na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2003 uviedol, že v čase skutku bol doma
s bratom P. B.. Aj tento obžalovaný sa priznal len k spáchaniu skutku uvedenému v bode 4/ rozsudku.

Obžalovaný B. následne v rámci konania o povolenie obnovy konania uviedol, že mu do výkonu trestu
napísal list svedok C. I., kde sa priznal, že ho volali O. F. a C. M., aby išli vykradnúť poškodenú C. B.,

on však nešiel, na druhý deň sa mu obaja ku skutku priznali.

Svedok C. I. v konaní o povolení obnovy konania uviedol, že sa mu priznali C. M. a O. F., že to boli oni,
kto spáchali uvedenú lúpež, uvedené potvrdil aj pri konfrontácii so svedkom C. M. dňa 10.12.2010, a privýpovedi dňa 31.07.2012. Následne pri konfrontácii s obžalovaným A. B. už vypovedal, že na to, aby
označil za páchateľov lúpeže F. a M., ho naviedol obžalovaný B. vo výkone trestu odňatia slobody, kde
vykonávali obaja tresty v rovnakom čase a že mu obžalovaný B. sľúbil peniaze. Zo záverov znaleckého

posudku znalkyne z odboru psychológia plynie, že svedok C. I. má vysoké lži skóre a boli u neho zistené
aj psychopatologické črty osobnosti.

Svedok O. F. vypovedal v konaní o povolenie obnovy konania 17.04.2009 a následne aj pred
vyšetrovateľom 26.04.2011 pri konfrontácii so svedkom M. a pri výpovedi 13.03.2012, že uvedenej

lúpeže sa dopustil on spolu so svedkom C. M., pričom uviedol, že poškodená v čase skutku ležala
na posteli a peniaze vybrala spod vankúša, jeho popis skutku bol tak takmer v zhode s výpoveďou
samotnej poškodenej C. B.. Zo záverov znalkyne z odboru psychológia plynie, že svedok F. nemá sklony
skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Pri výsluchu dňa 08.04.2015 však svedok O. F. uviedol, že keď
predtým opakovane vypovedal, že on spáchal lúpež spolu so svedkom M., klamal a ďalej využil právo
a vo veci odmietol vypovedať. Na hlavnom pojednávaní dňa 29.10.2018 svedok na otázku, prečo 10

rokov tvrdil, že on spáchal uvedenú lúpež uviedol, že on sa lúpeže nedopustil, vyšetrovateľovi vtedy
vydal lovecký nôž, ktorý patril otcovi, aby mal dôkaz, že spáchal lúpež, myslel si, že 15 ročný nedostane
za lúpež väzenie, pokiaľ sa priznával ku skutku lúpeže, vypovedal tak pod nátlakom vyšetrovateľa.

Svedok C. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako vyšetrovateľ po povolení obnovy konania

vypočúval opakovane svedka O. F. a v zápisnici uvádzal skutočnosti, ktoré tento svedok vypovedal,
nevyvíjali na svedka žiaden nátlak. Uviedol, že za skutok boli odsúdené iné osoby, preto je nelogické,
a nebol žiaden dôvod vyvíjať na svedka nátlak.

Na hlavnom pojednávaní po povolení obnovy konania tak obžalovaný D. ako aj obžalovaný B.

vypovedali, že sa skutku lúpeže nedopustili, obžalovaný D. zmenil svoje predchádzajúce výpovede, keď
začal tvrdiť, že ho policajti prinútili k priznaniu nie len vyvíjaním psychického nátlaku, že ak sa prizná,
pôjde domov, ale začal tvrdiť, že ho aj fyzicky napadli, že dostal 2 až 3 facky.

Aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom na vykonané dokazovanie bolo v posudzovanej veci

nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal, avšak aj po vykonaní
a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov naďalej trvajú pochybnosti o tom, kto sa skutku dopustil.
Je pravdou, že ku skutku sa pôvodne priznal obžalovaný D. a toto priznanie zopakoval aj pred sudcom
okresného súdu pri rozhodovaní o väzbe a aj pri konfrontácii s obžalovaným B.. Obžalovaný D.
ale popisoval v týchto výpovediach priebeh skutku odlišne od toho, ako ho popísala poškodená C.

B., pričom však tieto rozpory vo výpovediach neboli odstraňované, keď obžalovaný D. uvádzal, že
poškodená B. ich prekvapila, keď prehľadávali vedľajšiu izbu a stála vo dverách, poškodená však
vypovedala, že ona ležala na gauči a v takejto polohe nad ňou stojac páchatelia od nej pýtali peniaze.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný D. následne zmenil výpoveď, keď poprel spáchanie skutku,
poškodená zomrela, nie je možné tento podstatný rozpor odstraňovať, pritom je možné, že takúto

verziu si obžalovaný D. vymyslel, aby zmiernil podiel svojej účasti na skutku, každopádne mal byť
tento rozpor odstraňovaný a súd sa s ním mal vysporiadať v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.
poriadku. V opačnom prípade existujú pochybnosti o tom, či sa obžalovaný skutku dopustil. Verzia
svedka I. a svedka O. F. sa aj krajskému súdu javí ako menej pravdepodobná, vykonaná v snahe
pomôcť obžalovaným D. a B. za situácie, že títo vykonávali v čase výpovede svedka I. a F. päťročný trest

odňatia slobody, svedok F. sám uviedol, že v čase lúpeže bol mladistvý (mal 15 rokov), preto mohol rátať
s podmienečným trestom odňatia slobody, avšak ani táto verzia nebola jednoznačne a bez pochybností
vyvrátená, zvlášť za situácie, keď svedok F. popísal skutok takmer zhodne ako samotná poškodená,
a pre trestné činy krádeží a porušovania domovej slobody bol, ako to sám uviedol v inkriminovanom
období, odsúdený a to pre osem skutkov. Za takejto situácie, keď iné objektívne dôkazy, ktoré by

jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností svedčili pre niektorú z dvoch verzií, neboli
vo veci vykonané, a tak obžalovaní ako aj svedkovia I. a F. sú nedôveryhodní, správne okresný súd
použijúc jednu z hlavných zásad trestného konania in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, obžalovaných B. a D. podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby
prokurátora okresnej prokuratúry.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.