Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 23, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204721
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6719204721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcov: I. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C., C. X/X, II. D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., C. X/X, zastúpená advokátkou JUDr. Luciou
Fabriciusovou, Advokátska kancelária v Banskej Bystrici, J. A. Komenského 18B, proti žalovaným: 1.
Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast. advokátskou
kanceláriou E. F. a partneri, s. r. o. so sídlom v Košiciach, Bočná 10, IČO: 36 863 017, 2. DUPOS
dražobná, s. r. o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935, 3. DPS financial
Consulting, s. r. o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17, IČO: 46 713 930, žalovaní v rade 2. a 3.

zastúpení PETKOV&Co, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 50 430 742, 4. DIFFEWA, s.
r. o., so sídlom v Trnave, Nám. Jozefa Herdu 1/579, IČO: 47 498 561, o určenie neplatnosti opakovanej
dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobkyne v II. rade proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
17C/33/2019-588 zo dňa 10. 01. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa v rade II. je povinná zaplatiť žalovaným 2. a 3. náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % a o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie.

III. Žalovaným v rade 1. a 4. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd zamietol žalobu podanú dňa 01. 10. 2019, ktorou sa žalobcovia v rade I. a II. domáhali
určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby, konanej dňa 02. 07. 2019 o 10,00 hod., ktorej
priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1408/2019, Nz 21010/2019, NCRIs 21630/2019 zo dňa
02. 07. 2019, spísanou notárom Mgr. Tomášom Gerberym, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v kat.
úz. C., evidované na LV č. XXXX a LV č. XXX, ktoré nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov.

2.1. Okresný súd mal preukázané, že predmetom dražby boli nehnuteľnosti v kat. úz. C. evidované na
LV č. XXX a na LV č. XXXX s tým, že záložné právo k týmto nehnuteľnostiam bolo pôvodne zapísané
v prospech žalovaného v rade 1. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 12. 2018 došlo
k zmene záložného veriteľa, ktorým sa stal žalovaný v rade 3., ktorý bol aj navrhovateľom opakovanej
dražby.
2.2. Predmet opakovanej dražby bol ocenený na sumu 169.000 EUR znaleckým posudkom č. 11/2019
zo dňa 08. 02. 2019, ktorý vyhotovil G. A. E.. Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 102.500 EUR

a vydražiteľom bol žalovaný v 4. rade.

3. Okresný súd Zvolen predošlým rozsudkom č. k. 17C/33/2019-454 zo dňa 19. 08. 2021 žalobu
zamietol. Zamietnutie žaloby voči žalovanému v 1. rade bolo odôvodnené tým, že v konaní nie je vecnepasívne legitimovaný, lebo podľa § 21 ods. 4 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách,
sú účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. Žalovaná v rade 1. Slovenská sporiteľňa, a. s. nemá

postavenie niektorého zo subjektov, menovaných v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách.

4.1. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že záložná zmluva je neplatná a neplatná je aj zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 17. 12. 2018, ich skutkové tvrdenia neboli podložené. Žalobcovia neuviedli konkrétny
dôvod absolútnej neplatnosti uvedených právnych úkonov a v konaní žiadna taká skutočnosť nebola

zistená.
4.2. Predmetom konania o neplatnosť dražby nie je zisťovanie výšky pohľadávky, ktorá bola postúpená
zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 3. rade. Nesprávne uplatnená výška pohľadávky nespôsobuje
neplatnosť dražby, ale zodpovednosť za škodu.

5. Žalobcovia ďalej namietali, že všeobecná hodnota predmetu dražby nezodpovedá skutočnej

všeobecnej hodnote nehnuteľností. Okresný súd uviedol, že zabezpečiť ohodnotenie dražených
nehnuteľností znaleckým posudkom je povinnosťou dražobníka. Zodpovednosť za obsah znaleckého
posudku znáša znalec a dražobník vystupuje k znaleckému posudku v postavení zadávateľa a je
povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. Dražobník nemá vplyv na obsah znaleckého
posudku. Žalovaný v 2. rade preukázal, že splnil svoju zákonnú povinnosť týkajúcu sa ohodnotenia

a obhliadky nehnuteľností, zaslal žalobcom oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe a znalecký
posudok č. 11/2019. Pri opakovanej dražbe nemá dražobník povinnosť nechať vyhotoviť nový odhad,
ak predchádzajúci nie je starší ako 1 rok. Namietaný znalecký posudok nebol starší ako 5 mesiacov.

6.1. Žalobkyňa v rade II. ďalej namietala ako dôvod neplatnosti dražby skutočnosť, že nehnuteľnosti

boli dražené najnižším podaním za 102.500 EUR, t. j. 60,65 % znaleckej hodnoty. Najnižšie podanie
nezodpovedalo § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, pretože najnižšie podanie nemohlo byť
nižšie ako 3 hodnoty predmetu dražby v prípade, ak je predmetom dražby dom, v ktorom má dlžník
hlásený trvalý pobyt. Podľa žalobkyne u najnižšie podanie nemalo byť nižšie ako 126.750 EUR.
6.2. Okresný súd v súvislosti s uvedenými tvrdeniami uviedol, že žalobcovia mali v čase konania

opakovanej dražby trvalý pobyt na adrese C., C. X/X, na adrese domu súp. č. 2, ktorý je evidovaný na LV
č. XXX a ktorý bol jedným zo súboru viacerých nehnuteľností, ktoré boli predmetom opakovanej dražby.
V rozostavanom dome, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX žalobcovia nemali hlásený trvalý pobyt a pri
tejto nehnuteľnosti nemôže byť najnižšie podanie nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby.
6.3. Pokiaľ žalobkyňa II. namietala, že podľa iného znaleckého posudku č. 17/2013 vyhotoveného

znalkyňou G. H. A., boli predmetné nehnuteľnosti ohodnotené sumou 178.000 EUR a v medziobdobí
došlo k výraznému rastu cien nehnuteľností, okresný súd uviedol, že dva znalecké posudky, ktoré
sa týkajú rôznych časových období, nepreukazujú porušenie povinností dražobníka, ktorý zabezpečil
ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom.

7.1. Na základe odvolania žalobkyne v II. rade Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
16Co/68/2021-527 zo dňa 27. 07. 2022 rozsudok Okresného sudu Zvolen č. k. 17C/33/2019-454 zo
dňa 19. 08. 2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. z procesných dôvodov, na ktoré musel odvolací
súd prihliadnuť z úradnej moci, pretože sa týkajú podmienok konania.
7.2. Dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie bola skutočnosť, že v Obchodnom vestníku

č. 171/2019, ktorý bol publikovaný dňa 05. 09. 2019 je pod zn. K078069 zverejnené rozhodnutie
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/857/2019, ktorým bol na žalobkyňu v II. rade vyhlásený
konkurz. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súde 01. 10. 2019 a účinky vyhlásenia konkurzu
na žalobkyňu v II. rade nastali zverejnením v obchodnom vestníku skôr, súdne konanie bolo postihnuté
procesnouvadou,pretožezažalobkyňuvII.radeboloprávnenýkonaťsprávcakonkurznejpodstatyB.B.

I. so sídlom kancelárie J., B. C. XX, ktorý „spravuje“ spoluvlastnícky podiel k draženým nehnuteľnostiam,
pripadajúci na žalobkyňu v rade II. Aj keď žalobkyňa ako úpadca ostáva procesnou stranou sporu, došlo
v dôsledku vyhlásenia konkurzu k strate procesnej spôsobilosti a jej zákonným zástupcom je podľa §
167b ods. 1 ZKR správca. Okresný súd je povinný ďalej konať aj so správcom konkurznej podstaty, ktorý
koná za žalobkyňu v rade II.

8.1. V ďalšom konaní žalovaný v rade 2., a 3. poukázali na právnu úpravu § 167h ods. 3 v spojení
s § 167k zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Majetok dlžníka, na ktorom viaznu zabezpečovacie
práva podlieha konkurzu len vtedy, ak to ustanovuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii, inak takýtomajetok dlžníka do konkurzu nepatrí, pretože prednostný veriteľ sa do konkurzu na žalobkyňu v rade
II. neprihlásil.
8.2. Žalovanívrade2.a3.ďalejktvrdeniamžalobkyneuviedli,žekoeficient75%bolprirodinnomdome,

v ktorom mali žalobcovia hlásený trvalý pobyt, dodržaný a výška podania bola stanovená správne, lebo
zákon stanovuje uvedenú hranicu na dom alebo byt, nie na pozemky a príslušenstvo.

9.1. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom č. k. 17C/33/2019-588 zo dňa 10. 01. 2023 žalobu
zamietol. Pokiaľ ide o skutočnosti, týkajúce sa konkurzu na majetok žalobkyne v rade II., okresný súd

zistil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom opakovanej dražby, nepatria do konkurzu lebo pohľadávka
veriteľa viaznúca na týchto nehnuteľnostiach, nebola prihlásená do konkurzu žalobkyne v rade II..
Žalovaný v rade 1. uviedol, že do konkurzu zabezpečenú pohľadávku neprihlásil, čo potvrdil aj B.
B. I., správca konkurznej podstaty žalovanej II., podľa ktorého majetok, ktorý bol predmetom dražby,
konkurzu nepodlieha, s týmto majetkom ako správca konkurznej podstaty nakladať nemôže a do
konania vedeného na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 17C/33/2019 nemal dôvod vstúpiť.

9.2. Okresný súd ďalej zistil, že v Obchodnom vestníku č. 175/2019 zo dňa 03. 09. 2019 bolo pod
zn. K080049 uverejnené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/850/2019 z 03. 09.
2019, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu v I. rade a za správcu konkurznej podstaty bola
ustanovená G. B. K. so sídlom kancelárie v L., D. X.
9.3. Okresný súd so správcami konkurznej podstaty na strane žalobcov nekonal, pretože záložný veriteľ

svoje pohľadávky do konkurzu na žalobcov neprihlásil a podľa § 167k ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii, zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu iba vtedy, ak sa prihlási
prednostný zabezpečený veriteľ. Okresný súd ďalej uviedol, že s tvrdeniami žalobcov sa vysporiadal už
v predošlom rozhodnutí a dôvodmi zamietnutia žaloby sa o opakovane nezaoberal, pretože odvolací súd
v zrušujúcom rozhodnutí podporil ako vecne správne už uvedené odôvodnenie predošlého rozsudku

okresného súdu.

10.1. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 7 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 5, § 12 ods. 1, ods.
2, ods. 4, § 16 ods. 6, § 21 ods. 2, ods. 4, § 22 ods. 1, ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách, v znení neskorších predpisov.

10.2. V konaní boli úspešní žalovaní v rade 1. až 4., ktorým okresný súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP priznal od žalobcov náhradu trov v rozsahu 100 %, ktoré sú žalobcovia v rade I. a II. povinní
uhradiť spoločne a nerozdielne.

11.1.ProtirozhodnutiuokresnéhosúdupodalaodvolaniežalobkyňavII.rade,ktoránamietalanesprávne

právne posúdenie. Jej podstatným argumentom pre určenie neplatnosti opakovanej dražby bolo
porušenie § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách a to na základe skutočnosti, že predmetom
dražby bol súbor nehnuteľností pozostávajúci z rodinného domu súp. č. 2, v ktorom mali žalobcovia
hlásenýtrvalýpobyt,zrozostavanéhorodinnéhodomubezsúpisnéhočíslaapozemky,pričomporušenie
zákona podľa žalobkyne je dané tým, že najnižšie podanie predmetu dražby bolo nižšie ako tri štvrtiny

hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Uvedený súbor nehnuteľností vzhľadom na
svoje umiestnenie a využitie tvorí jeden funkčný celok. Jedná sa o dve domové nehnuteľnosti so
spoločným dvorom, spoločným plotom. V jednej z nehnuteľností, v rodinnom dome, mali žalobcovia
v čase dražby hlásený trvalý pobyt a druhou nehnuteľnosťou je rodinný dom s príslušenstvom,
ktorý žalobcovia spoločne postavili a ktorý nie je skolaudovaný, avšak slúži na bývanie a je riadne

užívaný.Uvedenýsúbornehnuteľnostíurčilakopredmetdražbysamotnýnavrhovateľdražby,čovyplýva
z notárskej zápisnice o priebehu dražby. Uvedené nehnuteľnosti boli znalcom ohodnotené ako celok
jednou sumou a tak boli vydražené.
11.2. Najnižšie podanie, ktoré v zmysle § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách nemôže byť
nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby zákon neviaže len na samotnú nehnuteľnosť, v ktorej

má dlžník hlásený trvalý pobyt, ale na predmet dražby, ktorým bol súbor nehnuteľností.
11.3. Okresnému súdu žalobkyňa vytýkala, že neskúmal okolnosti, pre ktoré dom, ktorý žalobcovia
užívali, nebol skolaudovaný a preto nebolo možné evidovať trvalý pobyt. Žalobcovia tvrdili, že dom sa
nepodarilo skolaudovať, pretože im chýbali doklady, ktoré mali predložiť stavebnému úradu. Následne
veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, u žalobcov sa zmenila rodinná situácia.

11.4. Žalobkyňa v rade II. ďalej tvrdila, že žalobou sa domáha aj ochrany majetkovej hodnoty,
ktorá má slúžiť na uspokojenie pohľadávky z výťažku dražby, lebo výška najnižšieho podania domu
a rozostavaného domu ako predmetu dražby nesmela byť nižšia ako 126.750 EUR. Najnižšie podaniebolo vskutočnostiurčenévovýške102.500EURazatútocenudošloaj kvydraženiu súboruuvedených
nehnuteľností.
11.5. Z uvedených dôvodov žalobkyňa v rade II. navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

12. Žalovaní v rade 2. a 3. v spoločnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že odvolacie námietky žalobkyne
boli nedôvodné. Stanovenie najnižšieho podania sa vzťahuj len na dom, v ktorom majú dlžníci trvalý
pobyt. Trvalý pobyt mali dlžníci v dome súp. č. 2, ktorý bol iba jednou z vecí, ktoré tvorili predmet dražby.

Pôsobnosť § 16 ods. 6 v časti určujúcej minimálnu výšku najnižšieho podania nehnuteľnosti, v ktorej
majú dlžníci hlásený trvalý pobyt, je daná iba vo vzťahu k domu, nie k pozemkom ani k príslušenstvu
čo bolo rešpektované. Najnižšie podanie bolo stanovené ako 75 % hodnoty nehnuteľností, ktoré
tvorili predmet dražby, okrem rozostavaného rodinného domu, čo zodpovedalo sume 102.500 EUR.
Ak by navrhovateľ dražby stanovil 75 % hodnoty nehnuteľností len na rodinný súp. č 2, bolo by
najnižšie podanie 92.441,27 EUR. Najnižšie podanie bolo stanovené vo výške presahujúcej o 10.058,73

EUR sumu najnižšieho podania v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobkyňa prezentuje
absurdný výklad, lebo navrhovateľ dražby, ktorý chce zmenšiť náklady výkonu dražby, čo je na prospech
a dlžníka a záložcu tým, že vykoná jednu dražbu súboru vecí, je fakticky v horšom postavení, ako by
bol navrhovateľ dražby, ktorý vykoná viacero dražieb tých istých vecí, dražených jednotlivo. Žalovaní
v rade 2. a 3. navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a uplatnili si náhradu trov

odvolacieho konania.

13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne v rade II., viazaný
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

14. Odvolanie nebolo dôvodné. Žalobkyňa platnosť dobrovoľnej dražby a vecnú správnosť rozhodnutia
okresného súdu svojimi tvrdeniami nespochybnila.

15. Žalobkyňa odôvodnila svoje odvolanie nesprávnym právnym posúdením ustanovenia § 16 ods.

6 Zákona o dobrovoľných dražbách, v tej časti právnej normy, ktorá znie: „ ...v prípadoch, ak je
predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt
podľaosobitnéhopredpisu,najnižšiepodanienemôžebyťnižšieakotrištvrtinyhodnotypredmetudražby
určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica
hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom..“.

16. Odvolací súd už v predošlom zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci uviedol, že účelom najnižšieho
podania, predpísaného podľa § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, nie je ochrana vlastníckeho
práva alebo trvalého bydliska dlžníka, ale ochrana majetkovej hodnoty, ktorá má slúžiť na uspokojenie
pohľadávky z výťažku dražby. Žalobcovia sa dožadujú posúdenia vydraženej nehnuteľnosti, ktorá

je evidovaná na LV č. XXXX, ako rozostavaný rodinný dom ako obydlia, slúžiaceho na bývanie,
v ktorom majú dlžníci trvalý pobyt, aj bez potreby evidencie trvalého bydliska vo verejnom registri a to
z dôvodu funkčného užívania súboru nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby. Ustanovenie, ktoré
chráni hodnotu obydlia v spojení s trvalý pobytom, však nemožno rozširovať mimo význam, ktorý
právna úprava predpokladá. V prípade podhodnotenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti predmetu

dražby podľa § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, môže dotknutá osoba uplatniť iba nárok
na náhradu škody.

17. V posudzovanom prípade boli predmetom dražby súbor nehnuteľností v rámci ktorého boli aj
dva rodinné domy, v jednom z nich mali žalobcovia evidovaný trvalý pobyt. Každý dom samostatne

predstavuje vec v právnom zmysle a v rámci spornej dražby tvorili súbor vecí (súbor nehnuteľností).

18.1. Z ustanovenia § 16 ods. 6 nie je možné vyvodiť, že pokiaľ je predmetom dražby súbor
nehnuteľností, najnižšie podanie tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom sa
vzťahuje na aj dom žalobcov, ktorý tvoril funkčný celok s domom, v ktorom mali žalobcovia hlásený trvalý

pobyt podľa osobitného predpisu a ktorý bol predmetom tej istej dražby v jednom súbore nehnuteľností.
18.2. Najnižšie podanie tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby sa odvodzuje z právnej úpravy trvalého
pobytu dlžníka. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky
a registri obyvateľov Slovenskej republiky trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktoráje označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie podľa
stavebných predpisov. Ustanovenie § 16 ods. 6 treba vykladať tak, že najnižšie podanie spája s domom
(budovou), ktorý má súpisné číslo.

18.3.Rozširujúcivýklad,ktoréhosadomáhažalobkyňa,niejemožnýanizdôvodu,žetočije predmetom
dražby jednotlivá vec alebo súbor vecí, určuje navrhovateľ dražby, nie dlžník. Navyše, osoba dlžníka
nemusí byť totožná s osobou vlastníka vecí, ktoré sú predmetom dražby. Teda skutočnosť, že žalobcovia
boli dlžníkmi navrhovateľa dražby a do udelenia príklepu na dražbe boli predchádzajúcimi vlastníkmi
súborunehnuteľností,nemôžebyťnaťarchunavrhovateľadražbyanezakladážalobcamitvrdenýdôvod,

že hodnota najnižšieho podania bola stanovená nesprávne. Zo zákona o dobrovoľných dražbách nie
je možné vyvodiť, že najnižšie podanie tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby sa v posudzovanej veci
malo vzťahovať na dom bez súpisného čísla, len z dôvodu, že uvedená budova tvorila súbor dražených
nehnuteľností.

19. Súd nemohol prihliadnuť na to, že žalobcovia ako dlžníci nemali v rodinnom dome trvalý pobyt,

pretože nebol skolaudovaný. Uvedená skutočnosť, že dom, ktorý riadne užívali na bývanie, nebol
skolaudovaný a nemal pridelené súpisné číslo a preto žalobcovia nemohli mať v dome trvalý pobyt, je
na ťarchu žalobcov.

20. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že okresný súd sa v ďalšom konaní vysporiadal s procesnými

podmienkami konania, ktoré boli dôvodom zrušenia jeho predošlého rozhodnutia a odvolací súd na tieto
dôvody odkazuje. Osobitná právna úprava Zákona o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje uspokojiť
pohľadávku prednostného veriteľa mimo konkurz a to dobrovoľnou dražbou, preto vyhlásenie konkurzu
nebránilo ani v konaní dobrovoľnej dražby, ani v konaní o jej neplatnosť. Procesná spôsobilosť žalobcov
nebola vyhlásením konkurzu na ich majetok obmedzená a správca konkurznej podstaty v takom prípade

nie je zákonným zástupcom na strane žalobcov. Preto nebolo potrebné so správcami konkurznej
podstaty na strane žalobcov konať.

21. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval
príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie je preto

vecne správne.

22.1. Žalovaní v rade 1/, 2/ a 3/ a 4/ boli v odvolacom konaní úspešní, ale účelné trovy odvolacieho
konania vznikli len žalovaným v rade 2/ a 3/, ktorým krajský súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania.

22.2. Žalovaným v rade 1. a 4. v odvolacom konaní žiadne preukázané trovy nevznikli, preto im odvolací
súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ, ktorý je fyzickou osobou a v dôsledku materiálnej núdze nemôže využívať právne služby,

môže požiadať o poskytnutie právnej pomoci Centrum právnej pomoci za podmienok upravených
v zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Žiadateľovi,
ktorému hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže požiadať o predbežné poskytnutie právnej
pomoci, o ktorej Centrum právnej pomoci rozhodne ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie
právnej pomoci.