Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, August 6, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/115/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204806
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7817204806.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v
Bratislave, pobočka Rožňava, Štítnická 12, IČO: 30 807 484 proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. XXX/XX, 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpený JUDr. Martinou
Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 7, 3. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom

v C., J. K. XX, 4. L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. XX, zastúpený JUDr. Viktóriou Kerekešovou,
advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 71, o zaplatenie 1.618,80 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného v 2. a 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 6C/24/2017-108 zo dňa 21.
júna 2018

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovaných v 1. až 4. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1 618,80
eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) s tým, že žiadnej zo strán sporu právo
na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.618,80 eur od žalovaných v

1. až 4. rade z titulu náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dôchodkových dávok v dôsledku
zavineného protiprávneho konania žalovaných v 1. až 4. rade.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 9.11.2012 v čase od 22.00 h. do 23.00 h. v Rožňave, na ulici
Letnej, pod vplyvom alkoholických nápojov žalovaní v 1. až 4. rade fyzicky napadli F. M. tak, že mu
spôsobili zranenia, a to viacpočetné pomliaždeniny tváre a hlavy a A. B. mu najmenej dvakrát udrel

hlavou o betónový chodník, v dôsledku čoho poškodený F. M. utrpel zlomeninu pravostrannej spánkovej
kosti, pomliaždeninu ľavého spánkového laloka mozgu a poúrazové podlebečnicové zakrvácanie v
oblasti ľavého laloka mozgu. Týmto protiprávnym konaním spáchali: žalovaný v 1. rade zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 246/2012 Z. z. v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. v znení zákona č. 246/2012 Z. z., žalovaný v 2. až 4. rade v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného

zákona prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona
č. 246/2012 Z. z. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 246/2012 Z. z. a boli rozsudkom Okresného súdu Rožňava
č. 1T/32/2013 zo dňa 15.05.2013 uznaný vinnými.

4. Poškodený F. M. si uplatnil nárok na invalidný dôchodok, nakoľko v dôsledku úrazu bol poškodený

odo dňa 09.11.2012 uznaný za invalidného. V dôsledku tohto úrazu, z dôvodu vzniku invalidity
boli poškodenému za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 vyplatené dôchodkové dávky formouinvalidného dôchodku vo výške 1 618,80 eur, ktorý invalidný dôchodok vyplatila Sociálna poisťovňa, ako
orgán príslušný pre výplatu dôchodkových dávok. Z dôvodu vzniku práva žalobcu voči tretím osobám
na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho

konania v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
vydal žalobca žalovaným výzvu č. 16/2017 na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu,
ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok vo výške 1 618,80 eur v lehote do 15 dní od doručenia výzvy.

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v

zmysle § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 438 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže mal za preukázané, že žalobca v dôsledku zavineného konania
žalovaných v 1. až 4. rade vyplatil za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 dávky dôchodkového
poistenia, a to invalidný dôchodok poškodenému F. M. vo výške 1.618,80 eur. Žalovaní zásielku s
výzvou žalobcu na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla žalobcovi
výplatou dôchodkových dávok prevzali a žalovanú sumu neuhradili a nakoľko z rozsudku Okresného

súdu Rožňava č. k. 9C/72/2016 zo dňa 30.05.2017 súd zistil, že tamojší súd v takmer identickej veci, s
rovnakýmistranamisporusrozdielomlenvobdobívyplatenýchdôchodkovýchdávokformouinvalidného
dôchodku a to od 01.01.2015 do 31.12.2015 žalobe žalobcu vyhovel, rozhodol, že žalovaní v 1. až
4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.618,80 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v 2. rade odvolanie z dôvodov,

ktoré v predmetnom konaní využíva ako procesnú obranu. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn.
5Co/386/2017 zo dňa 10.05.2015 napadnutý rozsudok potvrdil a uviedol, že v súdenom spore nebolo
dôvodné a odvolací súd súhlasí s právnym názorom prvoinštančného súdu, že pri vyjadrení zásady
solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov, práve viacerí škodcovia voči poškodenému zodpovedajú
spoločne a nerozdielne, dôsledky takejto zodpovednosti treba posudzovať podľa § 511 ods. 1 OZ, ktorý

upravuje vzťah solidárnych dlžníkov voči veriteľovi (podľa tohto ustanovenia môže veriteľ požadovať
celé plnenie od ktoréhokoľvek solidárneho dlžníka). Solidárna zodpovednosť viacerých škodcov však
nebráni ani tomu, aby poškodený požadoval náhradu škody od všetkých spoločných škodcov spoločne.
Pri solidárnej zodpovednosti, ak jeden z viacerých škodcov nahradí celú škodu, povinnosť ostatných
škodcov nahradiť škodu poškodenému zanikne, tým však nie je ešte vyriešená otázka vzájomného

vyporiadania náhrady medzi tými, kto škodu nahradil. Apeloval na to, že v konaní bolo preukázané,
že z dôvodu vzniku práva žalobcu voči tretím osobám o náhradu škody, keďže v dôsledku úrazu
bol poškodený odo dňa 9.11.2012 uznaný za invalidného, boli vyplatené dôchodkové dávky formou
invalidného dôchodku. Invalidný dôchodok nepochybne vyplatila sociálna poisťovňa ako orgán zo
zákona povolaný pre výplatu dôchodkových dávok. So zreteľom na odvolacie dôvody preto nie je možné

už aj vzhľadom na trestné konanie (podľa rozsudku 1T/32/2013 OS Rožňava) meniť skutkový stav a
odvolateľ ani neuvádza, že by sa nepodieľal na ublížení na zdraví, len vytýka súdu prvej inštancie, že
podiel celkovej náhrady škody je minimálny, keď predeľuje tento podiel 9,76% na každého z obvinených,
ktorí právoplatne boli odsúdení v trestnom konaní za úmyselný trestný čin. Odvolacie dôvody súd
vyššieho stupňa považoval za neopodstatnené. S poukazom na uvedené rozhodnutia prvoinštančného

a najmä odvolacieho súdu - Krajského súdu v Košiciach súd prvej inštancie zdôrazňujúc skutočnosť v
skoro totožnej veci sa stotožnil aj poukázal na hore uvedené skutočnosti a keďže žaloba bola podaná
dôvodne, tejto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného
sporového poriadku, keďže v danom prípade bol v konaní v plnom rozsahu úspešný žalobca, ktorý je v

zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) oslobodený od platenia
súdneho poplatku a náhradu trov konania si neuplatnila rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný v 2. rade a žalovaný v 4. rade.

7. Žalovaný v 2. rade v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Namietal,
že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil iba rozhodnutím vo veci pod sp. zn. 9C/72/2016 zo
dňa 30.5.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/386/2017, voči ktorým

už žalovaný v 2. rade podal mimoriadny opravný prostriedok, nakoľko ich považuje za nezákonné a
v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov, ako aj jednou zo základných zásad právneho poriadku SR.
Mal za to, že súd prvej inštancie sa tvrdeniami žalovaného v 2. rade vôbec nezaoberal a nevykonal ani
dôkaz oboznámením sa s rozhodnutím Okresného súdu Rožňava v trestnom konaní sp. zn. 1T/32/2013,v ktorom konaní bol za hlavného vinníka a jedinú osobu, ktorá bola zodpovedná za ťažké ublíženie na
zdraví F. M. označený žalovaný v 1. rade. Napadnutý rozsudok podľa názoru žalovaného v 2. rade,
závažným spôsobom nerešpektuje právoplatné rozhodnutie v trestnej veci, pokiaľ sa mierou zavinenia

páchateľov zaoberá rozdielne a to dokonca tak, že popiera právoplatné odsúdenie páchateľa, ktorý
spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvej
inštancie za nezákonné, v rozpore s § 193 CSP, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného priestupku, a o tom, kto ich spáchal. Zastával názor, že súd prvej inštancie sa nezaoberal

trestným rozsudkom, pokiaľ dospel k solidárnej zodpovednosti páchateľov za celý škodlivý následok na
poškodenom, keďže v trestnom konaní došlo k rozsiahlemu dokazovaniu ohľadom miery zodpovednosti
za škodu a príčinnú súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom, ktorým bolo poškodenie zdravia
F. M.. Žalovaný v 2. rade uviedol, že solidárna zodpovednosť viacerých subjektov za spôsobenú ujmu
je podľa § 438 ods. 1 OZ pravidlom a delená zodpovednosť za spôsobenú ujmu je v zmysle § 438
ods. 2 OZ výnimkou zo všeobecného pravidla, preto ju možno vysloviť len v odôvodnených prípadoch

a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 187/2013, v zmysle ktorého kritériom
delenej zodpovednosti nie je miera zavinenia každého zo zodpovedných subjektov, ale ich účasť na
spôsobení škody, čo je pojem širší, než miera zavinenia a preto úvahu o účasti viacerých zodpovedných
subjektov na spôsobenej ujme je potrebné založiť na porovnaní charakteru a významu povinností a
závažnosti ich porušenia. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu voči žalovanému v

2. rade zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne zruší a vec
vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaný v 4. rade rovnako navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu voči žalovanému
v 4. rade zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukazoval na rovnaké skutočnosti
ako žalovaný v 2. rade s tým, že uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam žalovaného v 2. rade a žalovaného v 4. rade navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu. K námietkam žalovaného v 2. a 4. rade uviedol, že súd

prvej inštancie sa dostatočne oboznámil s obsahom rozsudku v trestnej veci po č.k. 1T/32/2013, na
čo súd poukázal na str. 3 odôvodnenia rozsudku. Žalobca zastával názor, že vychádzajúc zo zásady
solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov, viacerí škodcovia zodpovedajú poškodenému spoločne a
nerozdielne podľa § 511 ods. 1 OZ a teda poškodený môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek
solidárneho dlžníka, resp. od všetkých spoločných škodcov spoločne. Zdôraznil, že pri solidárnej

zodpovednosti ak jeden z viacerých škodcov nahradí celú škodu, povinnosť ostatných škodcov nahradiť
škodu poškodenému zanikne, čím ale nie je vyriešená otázka vzájomného vyporiadania náhrady medzi
tými, kto škodu nahradil.

10. Žalovaný v 4. rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol,

že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o dôkladnom oboznámení súdu s rozsudkom Okresného súdu
Rožňava č.k. 1T/32/2013, nakoľko súd prvej inštancie zodpovednosť za povrchové zranenia zhodnotil
ako zodpovednosť za spoločné konanie všetkých žalovaných s rozdielnou právnou kvalifikáciou skutkov,
pričom však žalovaný v 1. rade bol odsúdený za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona a žalovaní v 2. až 4. rade boli odsúdení za prečiny ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

Trestného zákona. Žalovaný v 4. rade sa stotožnil v tvrdeniami žalovaného v 2. rade uvádzanými v jeho
odvolaní o delenej zodpovednosti žalovaných, ktorá bola ustálená v trestnom konaní sp. zn. 1T 32/2013.
Uviedol, že je v rozpore s dobými mravmi požadovať od všetkých žalovaných, aby sa spolupodieľali
na náhrade škody v rovnakom rozsahu, ak je zrejmé, že škodlivý následok nastal najmä protiprávnym
konaním žalovaného v 1. rade a v uvedených intenciách Okresný súd Rožňava v rozsudku 1T 32/2013

použil výnimku v zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozdelil zodpovednosť za škodu medzi
žalovaného v 1. rade a len v ďalšom nepatrnom rozsahu medzi ďalších žalovaných v 2. až 4. rade. Preto
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu voči žalovanému v 4. rade zamietnuť a zaviazať žalobcu
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Žalovaný v 2. rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu a odvolanie žalovaného v 4. rade zotrval v celom
rozsahu na podanom odvolaní a mal za to, že v danom prípade súd splnené podmienky na uplatnenie
§ 438 ods. 2 OZ o delenej zodpovednosti.12. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v 4. rade uviedol, že zotrváva na svojich doterajších písomných
vyjadreniach, nakoľko súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vec správne právne posúdil, keď
žalovaných v 1. až 4. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 1.618,80 eur z titulu náhrady

škody, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dôchodkových dávok v dôsledku zavineného protiprávneho
konania žalovaných v 1. až 4. rade.

13. Krajský súd v Košiciach v spore o odvolaní žalovaných v 2. a 4. rade už rozhodol rozsudkom č.k.
3Co/45/2019-218 zo dňa 29. apríla 2020 tak, že potvrdil rozsudok a nepriznal stranám sporu nárok

na náhradu trov odvolacieho konania, pričom z dôvodu podaného dovolania žalovaným v 2. rade proti
rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Cdo/206/2021 zo
dňa 27. apríla 2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, nakoľko vo veci je sporné určenie zodpovednosti žalovaného v 2. rade na vzniku škody,
ako aj v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a preto je rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný v zmysle
§ 393 ods. 2 CSP.

14. Po zrušení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky odvolací súd z obsahu spisu zistil, že na
dovolacom súde rovnako prebieha konanie o dovolaní žalovaného v 2. rade, ktoré je vedené pod sp. zn.
2Cdo/250/2020, kde zo zápisnice o výsluchu B. K., posudkového lekára žalobcu má vyplývať, že bola
vyvrátená príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných v 2. a 4. rade a vznikom invalidity poškodeného

F. M., a teda výpoveď svedka potvrdzuje nedôvodnosť žalobného návrhu voči žalovanému v 2. rade (viď
aj zápisnicu o pojednávaní vo veci 8C/39/2019 na č.l. 286 spisu).

15.Vzhľadomktejtoskutočnosti,keďžejespornéustáleniezavinenia,atýmajzavineniežalovanéhov2.
radenavznikuškody,zktoréhoprameníuplatnenýnárok,KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34

CSP), po opätovnom preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania žalovaného v 2. rade prejednal vec
beznariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysle§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcom
z ust. § 379 CSP a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích námietok a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného v 2. a 4. rade je dôvodné, keďže ako prvé je potrebné ustáliť zavinenie žalovaných
navznikuškodyvzmysledôvodneuplatnenýchodvolacíchdôvodovpodľa§365ods.1písm.f)ah)CSP.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

18. Odvolací súd uvádza, že v predmetnom konaní, keďže zavinenie žalovaných v 2. a 4. rade je sporné,
mal súd prvej inštancie za predčasne preukázané, že vzniklo žalobcovi právo voči tretím osobám (t.j.
aj voči žalovaných v 2. až 4. rade) nárok na náhradu škody, aj keď v dôsledku úrazu bol poškodený F.
M. odo dňa 9.11.2012 uznaný za invalidného a žalobcom mu boli vyplatené dôchodkové dávky formou

invalidného dôchodku vo výške 1.618,80 eur, ktorý dôchodok vyplatil žalobca ako orgán povolaný zo
zákona pre výplatu dôchodkových dávok.19. S ohľadom na námietky uvádzané žalovaným v 2. a 4 rade v podaných odvolaniach, aj keď žalovaní v
2.a4.radenepopreli,žebysanepodieľalinaublíženínazdraví,ktoráskutočnosť jezrejmávzhľadomna
zistený skutkový stav už v samotnom trestnom konaní Okresného súdu Rožňava č.k. 1T/32/2013 s tým,

že namietajú a vytýkajú súdu prvej inštancie len to, že vo svojom rozhodnutí nezohľadnil podiel celkovej
náhrady škody, ktorý je podľa názoru odvolateľov v prípade žalovaného v 2. rade a žalovaného 4. rade
minimálny, keďže predeľuje podiel 9,76 % na každého z obvinených, ktorí boli právoplatne odsúdení v
trestnom konaní za úmyselný trestný čin, a že súd prvej inštancie neaplikoval v danej veci princíp delenej
zodpovednosti, ako spravodlivej vo vzťahu k žalovaným v 2. a 4. rade, keďže s odkazom na konanie

vedené na NS SR pod sp. zn. 2Cdo/250/2020 a výsluch posudkového lekára žalobcu B. K. k príčinnej
súvislosti žalovaných v 2. a 4. rade a vznikom invalidity poškodeného F. M., je záver súdu o naplnení
zákonného predpokladu zavinenia aj na strane žalovaných v 2. a 4. rade na vzniku škody, z ktorého
pramení aj tento uplatnený nárok zo strany žalobcu, predčasný.

20. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

21. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

22. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí,
ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

23. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

24. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú tak odvolacie námietky žalovaných v 2. a 4. rade
právne dôvodné, berúc do úvahy aj závery vyplývajúce z konania vedeného na súde prvej inštancie

pod sp. zn. 8C/39/2019 v znení dovolania vedeného na NS SR pod sp. zn. 2Cdo/250/2020, ktoré
majú potvrdzovať nedôvodnosť žalobného návrhu aj voči žalovanému v 2. a 4. rade, t.j. príčinnú
súvislosť medzi ich konaním a vznikom invalidity poškodeného F. M.. Preto je rozhodnutie o ich zavinení
predčasné a tým aj dôvodnosť uplatneného nároku aj voči žalovaným v 2. a 4. rade vo veci žalobcu ako
orgánu povoleného zo zákona pre výplatu dôchodkových dávok, keďže je doposiaľ sporné naplnenie

zákonných predpokladov titulom náhrady škody aj voči žalovaným v 2. a 4. rade v zmysle § 420 OZ,
berúc zreteľ na konanie vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2Cdo/250/2020 s odkazom aj
na rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/72/2016-56 zo dňa 30.05.2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 10.05.2018 sp. zn. 5Co/386/2017 a to titulom priznaného invalidného
dôchodku žalobcovi aj keď za iné obdobie.

25. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a § 391 ods. 1, 2
CSP a ukladá súdu prvej inštancie ako prvé preskúmať aj zavinenie žalovaných v 2. a 4. rade na vzniku
škody s odkazom na rozhodnutie Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 8C/39/2019, ako aj na rozhodnutie

NS SR sp. zn. 2Cdo/250/2020, keďže ustálenie zavinenia aj voči žalovaným v 2. a 4. rade má relevantný
vplyv na vykonanie dôkazov aj ich vyhodnotenie, ako aj správne právne posúdenie v danom spore a to
aj s odkazom na naplnenie zákonných predpokladov riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220
ods. 2 CSP tak, ako na to poukazoval vo svojom odôvodnení aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.

26. V zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie taktiež rozhodne aj o nároku
na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 § 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).