Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200149
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200149.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobcu: O. Z., narodený XX. L. XXXX, bytom v J., B. Č.. XXX, právne zast.: JUDr. Danicou Birošovou,
advokátkou a konateľkou Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom v Trenčíne,
Piaristická č. 46/276, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke
združenie„Žľab"Drietoma,sosídlomvTrenčíne,Sibírskač.697/14,právnezast.:Advokátskakancelária
JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 6667, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného - Uznesenia členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho

združenia „Žľab" Drietoma z 27. februára 2022, Číslo: 1/2022, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 09. augusta 2022, č. k. 11S/38/2022-76, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 09. augusta 2022, č.
k. 11S/38/2022-76 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného

- Uznesenie členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia „Žľab“
Drietoma z 27. februára 2022, Číslo: 1/2022, ktorým žalovaný zamietol žalobcom podané odvolanie a
potvrdil disciplinárne rozhodnutie z 05. decembra 2021, Č.j. 1/2021 o vylúčení žalobcu zo Slovenského
poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia „Žľab“ Drietoma a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2. Krajský súd predovšetkým skúmal svoju právomoc (vecnú príslušnosť) vo veci rozhodnúť, pričom
mal za to, že je v jeho právomoci prejednať žalovanú vec. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcu,

že výkon práva poľovníctva je regulovaný samostatným zákonom a je potrebné ho považovať za
záujmovú samosprávu, ktorá sa vykonáva na záujmovom princípe a s presahom do verejnej správy,
ktorá odôvodňuje aplikáciu § 4 písm. d/ SSP. Krajský súd mal za to, že oblasť poľovníctva (vrátane
disciplinárnehotrestania)zasahujedoširokejškályverejnýchvzťahov,apretojepoľovníctvosamostatne
upravené zákonom č. 274/2009 Z.z. Uviedol, že povahou rozhodnutia v disciplinárnom konaní sa
zaoberal už Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v uznesení zo 04.
júna 2014, sp. zn. 4Nds/2/2014 konštatoval cit.: „ (...) Disciplinárny poriadok slúži, prostredníctvom

úpravy trestania previnení proti interným predpisom SPZ, t. j. aj proti jeho stanovám, okrem iného aj
na zabezpečenie dodržiavania zákona o poľovníctve, nakoľko stanovy SPZ musia byť s ním v súlade
a podliehajú schváleniu štátnym orgánom na úseku správy poľovníctva. Ako represívna norma, resp.
kódex uvedenej záujmovej korporácie, slúžiaca na administratívne trestanie uzavretého okruhu osôb,založenom na ich príslušnosti k záujmovej korporácii v súvislosti so štátom regulovaným výkonom
práva poľovníctva, je svojou povahou administratívna norma. Je nepochybné, že návrhom napadnuté
rozhodnutia odporcu, t. j. rozhodnutia vydané v rámci dvojinštančného disciplinárneho konania, majú

charakter individuálneho správneho aktu, ktorý svojím enunciátom zásadne zasahuje do práv a
povinností navrhovateľa vo vzťahu k jeho právu výkonu poľovníctva v rámci poľovníckeho združenia ako
záujmovej korporácie.“ Krajský súd sa s uvedeným právnym názorom plne stotožnil a pri posudzovaní
právomoci z uvedeného názoru aj vychádzal.

3. Krajský súd konštatoval, že trestanie (správne) je vážnym zásahom do práv dotknutej osoby
a každý proces trestania a uloženia trestu v právnom štáte je založený na iných princípoch ako
občianskoprávne vzťahy. Súčasne je toho názoru, že výkon práva poľovníctva je prísne regulovaný
právnymi predpismi a nejedná sa o bežný občianskoprávny vzťah. Regulácia výkonu práva poľovníctva
má presahy (prieniky) s verejnou správou, hoci ide o reguláciu záujmovej samosprávy. Tento prienik je
aj v oblasti trestania členov poľovného združenia. Základným princípom trestania (aj správneho) je, že

sa dokazuje vina obvinenému, a na tomto princípe je postavené aj trestanie záujmovou samosprávou
(poľovným združením) svojho člena. Následne aj prieskum takéhoto rozhodnutia je postavený na
prieskume rozhodnutia, či boli splnené podmienky na jeho vydanie, či je preskúmateľné, keďže uvedené
rozhodnutia zásadným spôsobom zasahujú do základných práv občanov. Na rozdiel od uvedeného
postupu v občianskoprávnom vzťahu a spore musí každý žalobca preukázať svoj nárok (že má

pravdu), čo podlieha zásadne inému procesnému postupu zo strany súdu. Preto aj právna úprava
občianskoprávnych sporov je upravená zákonom č. 160/2015 Z.z. - Civilným sporovým poriadkom a
prieskum správnych žalôb zákonom č. 162/2015 Z.z., pričom oba uvedené predpisy upravujú priebeh
súdneho konania zásadne odlišným spôsobom. Ak by krajský súd prijal výklad žalovaného o príslušnosti
občianskoprávneho súdu, tak by žalobca musel pred týmto súdom dokázať svoju nevinu, keďže to by

bola jeho povinnosť v rámci preukázania dôvodnosti žaloby v občianskoprávnom konaní podľa zákona
č. 160/2015 Z.z. Krajský súd mal za to, že uvedený postup by poprel základné zásady ochrany občana
v právnom štáte a došlo by k denegatio iustitiae v podobe odopretia práva na prístup k súdu.

4. Následne po ustálení svojej právomoci vo veci konať krajský súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu

správnej žaloby so záverom, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
keď napadnuté rozhodnutie po formálnej stránke nezodpovedalo ustanoveniu § 13 ods. 3 Stanov
Slovenského poľovníckeho zväzu, absentovali v ňom úvahy, ktoré viedli žalovaného k jeho rozhodnutiu,
žiadnym spôsobom sa žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu podanými v odvolaní s tým, že
nestačí uviesť, že prvostupňový orgán podrobne zdôvodnil napadnuté rozhodnutie, prípadne, že stav

vyplýva zo zápisníc, ako aj záznamov.

5. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci
nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve (§ 440 ods. 1 písm. a/ SSP), rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

8. Žalovaný v prvom rade považoval za potrebné sa vyjadriť k otázke právomoci správneho súdu riešiť
spory medzi členmi poľovníckeho združenia a vo vnútri poľovníckeho združenia. Poukázal na to, že

v danom prípade sa nejednalo o spor v rámci práv a povinností členov Slovenského poľovníckeho
zväzu alebo Slovenskej poľovníckej komory a ani sa neriešili práva a povinnosti občana v štátnej správe
na úseku poľovníctva. Naopak, riešil sa vzťah žalobcu ako člena súkromnej organizácie - poľovného
združenia k tomuto združeniu. Rozhodnutím žalovaného tak nemohlo byť dotknuté postavenie žalobcu
v rámci Slovenského poľovníckeho zväzu ani k výkonu jeho práva poľovníctva ako takého, a teda

nebolo dotknuté právo žalobcu v oblasti verejnej správy, čím je vylúčené, aby bola založená právomoc
správneho súdu podľa § 4 SSP. Žalovaný ako poľovnícke združenie v zmysle § 26 Stanov Slovenského
poľovníckeho zväzu je organizačnou zložkou s právnou subjektivitou pôsobiacou na území poľovného
revíru, ktorý má v užívaní. Preto nie je orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva a nie je aniSlovenským poľovníckym zväzom. Právne postavenie tak vyplýva z § 32 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z.
o poľovníctve v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z. z.“) a nadväzne na to v Stanovách
Slovenskéhopoľovníckehozväzu(ďalejlen„StanovySPZ“).Vzmysle§29ods.3StanovSPZ,členstvov

poľovníckom združení zaniká vylúčením z poľovníckeho združenia, o ktorom rozhoduje v 1. stupni výbor
poľovníckehozdruženiaavodvolacomkonaníčlenskáschôdzapoľovníckehozdruženia,pričomžalobca
bol upozornený, že týmto vylúčením z poľovníckeho združenia mu nezaniká členstvo v Slovenskom
poľovníckom zväze. Vo vzťahu k právomoci prejednávať tieto prípady správnym súdom, žalovaný
poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu z 20. marca 2012, sp. zn. 6Nds/3/2012, zo 04. júna 2014,

sp. zn. 4Nds/2/2014 a tiež rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu ako judikát
R 19/2018, z ktorého vyplynulo, že „na určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze poľovníckeho
združenia sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, na ktoré je v 1. inštancii vecne príslušný
okresný súd“.

9. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti popísal postup, ktorý viedol až k prijatiu uznesenia členskej schôdze,

v rámci ktorej bol žalobca vylúčený z poľovníckeho združenia. Dodal, že rozhodnutie členskej schôdze
o vylúčení žalobcu z poľovníckeho združenia spĺňa všetky náležitosti vyžadované Stanovami SPZ, ako
aj Disciplinárnym poriadkom Slovenského poľovníckeho zväzu.

10. Záverom navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok

krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

11. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním zo 07. decembra 2021 s tým, že sa

stotožnil so závermi, ku ktorým dospel krajský súd; námietky žalovaného uplatnené v kasačnej sťažnosti
považoval za nedôvodné. Vo vzťahu k právomoci správneho súdu na prejednanie danej veci poukázal
na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Sdo/4/2012, sp. zn. 4Nds/2/2012, sp. zn. 6Nds/1/2014 a sp.
zn. 4Sžo/15/2016. V ďalšom sa tiež stotožnil so záverom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie je
neprekúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatok základných náležitostí.

12. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného ako
nedôvodnú zamietol.

IV.

13. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanému dňa 14. decembra 2022 na
vedomie.

V.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný
(§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce
jeho vydaniu a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP dospel k záveru, že kasačná

sťažnosť žalovaného je dôvodná.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právom alebo právom
chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušujealebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

18. Podľa § 4 písm. d/ SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby
a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 7 písm. d/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

21. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z., na účely toho zákona sa poľovníckou organizáciou
rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená na
účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov,
a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku
poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky; je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie

ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými,
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

22. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z., poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné
zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.

23. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z., orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva sú:
a/ ministerstvo,
b/ okresný úrad v sídle kraja,
c/ okresný úrad.

24. Podľa § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z.z., občianske združenie registrované na výkon práva
poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.

25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), správnym orgánom je štátny orgán, orgán
územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon
zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy.

26. Od 01. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici,
Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“). V zmysle § 3 ods. 1
zákona č. 151/2022 Z.z., správne súdy začnú svoju činnosť 01. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza
od 01. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna daná

právomoc správnych súdov.

27. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil
uzneseniečlenskejschôdzeSlovenskéhopoľovníckehozväzu,Poľovníckehozdruženia„Žľab“Drietoma
(ďalej len „Poľovnícke združenie“) z 27. februára 2022, Číslo: 1/2022, ktorým bol žalobca s konečnou

platnosťou vylúčený z Poľovníckeho združenia z dôvodu konania proti záujmom poľovníckeho združenia
a porušenia interných predpisov a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov. V danom prípade, spornou otázkou zostalo, či správnemu súdu z ustanovení
SSPvyplývaprávomocpreskúmavaťrozhodnutia(uzneseniačlenskejschôdzepoľovníckehozdruženia)
všeobecne, čo sa týka postavenia poľovníckych združení, respektíve konkrétne v prejednávanom

prípade možnosť preskúmavať rozhodnutie vo veci vylúčenia člena poľovníckeho združenia, a teda, či
je daná v tejto veci právomoc správneho súdu, alebo naopak je daná právomoc civilného súdu. Z tohto
dôvodu najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na zodpovedanie tejto otázky, ktorú v danom
prípade považoval za kľúčovú.28. Na začiatok najvyšší správny súd uvádza, že do prijatia zákona č. 274/2009 Z.z., t.j. do 31. augusta
2009, bolo poľovnícke združenie občianskym združením, registrovaným na výkon práva poľovníctva, na

ktoré sa vzťahovali ustanovenia zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení účinným do 31.
augusta 2009 (pozri § 1 ods. 3 menovaného zákona v uvedenom znení). Následne dňa 01. septembra
2009 došlo k prijatiu zákona č. 274/2009 Z.z., ktorá skutočnosť sa previla aj v novelizácii ustanovenia
§ 1 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb., na základe ktorej sa na združovanie občanov za účelom výkonu
právapoľovníctvaužzákonč.83/1990Zb.nevzťahoval.Inakpovedané,počnúcnadobudnutímúčinnosti

zákona č. 274/2009 Z.z. došlo k vyňatiu poľovníckych združení spod pôsobnosti zákona č. 83/1990 Zb. a
k ich „autonómnemu zastrešeniu“ pod samostatný zákon č. 274/2009 Z.z., ktorý komplexne rieši otázky
vecne týkajúce sa oblasti výkonu poľovníctva.

29. Poľovnícke združenie, o aké sa jedná v tu prejednávanej veci, je poľovníckou organizáciou
podľa § 32 v spojení s § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z.z. Poľovnícke združenie ako organizačná

zložka Slovenského poľovníckeho zväzu je prostredníctvom Slovenského poľovníckeho zväzu členom
Slovenskej poľovníckej komory s tým, že ako člen Slovenskej poľovníckej komory sa podieľa na chove
zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie vrátane jej lovu. Má vlastné stanovy upravujúce
jeho názov, poslanie, pôsobnosť, cieľ a rozsah, organizačnú štruktúru, členstvo, práva a povinnosti
členov,orgány(členskáschôdza,výbor,dozornárada),členskúdisciplínu,hospodárenie,zánik.Stanovy

poľovníckeho združenia následne dopĺňa Domáci poriadok, ktorý bližšie definuje práva a povinnosti
členov, systém prác a riadenia činnosti poľovníckeho združenia tak, aby výkon práva poľovníctva a jeho
organizácia boli v súlade so zákonmi, predpismi, záujmami a cieľmi poľovníctva a spoločnosti. V oblasti
disciplinárnejsapoľovníckezdruženieriadiDisciplinárnymporiadkomSlovenskéhopoľovníckehozväzu.

30. Poľovnícke združenie nie je orgánom štátnej správy ani orgánom územnej samosprávy. Rovnako
podľa názoru súdu nie je orgánom záujmovej samosprávy, na rozdiel od Slovenskej poľovníckej
komory, ktorú možno považovať za verejnoprávnu korporáciu a nositeľa záujmovej samosprávy. Tá
predstavuje jednu z foriem výkonu verejnej moci. V slovenskom právnom poriadku to formálne dokazuje
napríklad aj § 1 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správnym orgánom je štátny orgán, orgán

územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon
zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy. Takéto postavenie Správny poriadok nepriznáva orgánom
občianskych či iných združení. Samospráva (či už územná, alebo aj záujmová) je totiž verejnou správou
uskutočňovanou inými verejnoprávnymi subjektmi než štátom (pozri napr. Skulová, S. Základy správní

vědy. Brno : Masarykova univerzita, 2014. s. 52). Záujmovú samosprávu je potrebné považovať za prvok
demokratickejformyvlády,pretožerovnakoakoprávnyštát,sktorýmsaspájaústavnáochranamnohých
princípov, tak aj demokratický štát implikuje súbor princípov, foriem a metód uplatňovania verejnej
moci a jednou z nich je záujmová samospráva. Aspektom demokratického štátu je totiž nepochybne aj
decentralizácia výkonu verejnej moci nemysliteľná bez samosprávneho prvku (nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo 16. marca 2016, sp. zn. PL. ÚS 19/2014).

31. Poľovnícke združenie je právnickou osobou zriadenou podľa zákona č. 274/2009 Z.z., ktorá nie
je založená na účel dosiahnutia zisku, združujúcou občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi
poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich

členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky; je zapísaná v centrálnom
registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto
zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa SSP sa za orgány verejnej
správy považujú aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti

verejnej správy (§ 4 písm. d/ SSP). Rozhodnutia poľovníckeho združenia by podliehali súdnemu
prieskumu v správnom súdnictve v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie
predpis nižšej právnej sily, alebo interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať
o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Aj keď pojem „verejnej správy“ nie
je možné dostatočne pozitívne vymedziť, možno ho charakterizovať tak, že sa jedná o realizáciu

verejnej moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ alebo záujem alebo realizáciu zákona, ktorá je
vykonaná osobami, ktoré nie sú osobami nezávislými (od štátu). Možno pod ňou rozumieť správu
verejných záležitostí, realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte, je správou vo verejnom záujme
a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako zákonom uloženú povinnosť, a to z titulu svojhopostavenia ako verejno-právnych subjektov. Verejnú správu v zmysle organizačnom predstavujú nielen
subjekty ich primárneho výkonu, t.j. štát prostredníctvom vlastných orgánov, ale tiež prostredníctvom
verejnoprávnych subjektov ako predstaviteľov a nositeľov verejnej moci. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne

súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. S
poukazom na podstatu prejednávanej veci je nesporné, že rozhodnutie, o aké ide v tu prejednávanej
veci, je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby, ale nie je

rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy); jedná sa o rozhodnutie vydané
výlučne v rámci vnútornej autonómie poľovníckeho združenia. V prejednávanej veci sa žalobca dopustil
porušenia Stanov a Domáceho poriadku poľovníckeho združenia, t.j. predpisov vykazujúcich výlučne
súkromnoprávny charakter, keďže boli vydané poľovníckym združením, ktoré má povahu právnickej
osoby. Ani zákon č. 274/2009 Z.z., ani žiaden iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu
právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou

záležitosťou združenia. Zákon č. 274/2009 Z.z. neupravuje priamo vzťahy medzi členmi poľovníckej
organizácie - poľovníckeho združenia, iba všeobecne ustanovuje, že poľovnícka organizácia riadi svoju
činnosť stanovami (§ 32 ods. 1 písm. d/).

32. Podporne možno poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 08. novembra 2018, sp. zn.

1KO/35/2018, v ktorom súd uviedol cit.: „ (...) Najvyšší súd Slovenskej republiky už podľa prechádzajúcej
právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok) účinnej do 30. júna 2016 sa ustálil v názore, že
orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávne osoby rozhodujú na základe Stanov združenia v
záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej a že na konanie
nie sú splnené podmienky pre súdny prieskum ich rozhodnutia podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku, upravujúcej správne súdnictvo. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú
žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú
Stanovy. Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril
rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou,
súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto ich rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu

v správnom súdnictve v zmysle § 244 ods.2 O.s.p. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak
by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v
tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.“
V obdobnom zmysle rozhodol najvyšší súd tiež vo veci vedenej pod sp. zn. 1KO/4/2020.

33. Záverom najvyšší správny súd poukazuje tiež na právny názor vyslovený Ústavným súdom
Slovenskej republiky v náleze zo 16. marca 2016, sp. zn. PL. ÚS 19/2014 týkajúci sa postavenia
poľovníckych organizácií, v rámci ktorého poukázal na predchádzajúcu judikatúru najvyššieho súdu
a uviedol, že cit.:„ (...) Druhou obdobne problematickou črtou praktického chápania postavenia
poľovníckych organizácií je judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) zjavne vychádzajúca z právneho názoru, podľa ktorého sú poľovnícke organizácie subjektmi
záujmovej samosprávy, a teda sú nadané výsadami verejnej moci. Spočiatku síce najvyšší súd vo
väzbe na § 32 zákona o poľovníctve správne judikoval, že „v prípade rozhodnutia orgánov poľovníckeho
združenia o vylúčení niektorého z členov združenia... takéto rozhodnutie je síce rozhodnutím o právach
a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby, ale nie je rozhodnutím vydaným v oblasti verejnej

správy. Orgány poľovníckeho združenia... rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti
svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou
verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis
združenia, ktorým sú Stanovy.“ (uznesenie najvyššieho súdu z 20. marca 2012 vo veci sp. zn. 6 Nds
3/2012). Neskôr však najvyšší súd svoj postoj zmenil, a to počnúc rozsudkom z 22. augusta 2012 vo

veci sp. zn. 2 Sdo 4/2012, v ktorom na podklade podrobnej rekapitulácie právnej úpravy poľovníctva
vykazujúcej črtu verejného záujmu jednoznačne zaujal názor, podľa ktorého „podľa zákona č. 274/2009
Z. z. sa poľovnícke združenie považuje za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva“.
Citovaný názor bol neskôr zopakovaný napríklad v uznesení sp. zn. 6 Nds 1/2014 z 10. apríla 2014.
Ústavný súd k ustaľujúcej sa judikatúre najvyššieho súdu uvádza, že v právnom štáte je absolútne

vylúčené priznať akejkoľvek právnickej osobe verejno-mocenské oprávnenia bez explicitnej opory v
zákone. Zákon o poľovníctve žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva.
Eventuálne rozhodnutie stanovami určeného orgánu poľovníckej organizácie o vylúčení svojho člena nie
je výkonom verejnej moci (ani verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu(poľovníckejorganizácieakoprávnickejosoby)osvojomčlenovi,atedaosúkromno-právnychpomeroch
tohto člena. Na tom nič nemení skutočnosť, že zákon o združovaní sa na združovanie občanov na
výkon práva poľovníctva nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty poľovníckych organizácií iba

formálna záležitosť. Nič na tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon práva poľovníctva vykazuje
evidentný verejnoprávny rozmer. V slovenskom právnom prostredí existuje množstvo občianskych
združení a iných subjektov tzv. tretieho sektora, ktorých nezisková aktivita je vecne orientovaná na
sféru priraditeľnú k verejnému záujmu (oblasť starostlivosti o sociálne odkázaných, oblasť zdravotníctva,
sféra starostlivosti a ochrany o životné prostredie, o kultúrne pamiatky a pod.). U žiadneho z týchto

subjektov to však ipso facto nemá za následok jeho právnu kvalifikovateľnosť ako subjektu záujmovej
samosprávy podieľajúceho sa na výkone verejnej moci. Samotná orientácia aktivity príslušného subjektu
na spoločenské vzťahy zahŕňajúce evidentný prvok verejného záujmu nepostačuje pre záver o danosti
verejnomocenského postavenia tohto subjektu. K popísanej orientácii nevyhnutne musí pristúpiť aj
explicitné zákonné zakotvenie pôsobnosti a právomoci, v súhrne teda kompetencie ako nevyhnutnej
podmienky verejno-mocenského postavenia. V právnom štáte je totiž iba zákonodarca oprávnený takéto

postavenie priznať.“ Uvedený záver potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky aj v relatívne aktuálnom
uznesení z 08. decembra 2022, sp. zn. III. ÚS 684/2022.

34. Možno teda uzavrieť, že uznesenie členskej schôdze poľovníckeho združenia o vylúčení člena z
poľovníckeho združenia je síce svojou povahou rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia

(fyzickej osoby), nie je však rozhodnutím, ktoré by bolo vydané vo verejnom záujme, respektíve v
dôsledku výkonu verejnej moci ako takej. Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom
súkromnoprávnym, o ktorom sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, preto nespadá do oblasti
verejnej správy.

35. Vzhľadom na zistenú procesnú vadu - nedostatok právomoci správneho súdu - najvyšší správny súd
sa bližšie nezaoberal ďalšími námietkami uplatnenými žalovaným v kasačnej sťažnosti.

36. Vychádzajúc tak z vyššie uvedeného, a najmä na skutočnosť o nedostatku právomoci správneho
súdu v predmetnej veci konať a rozhodnúť, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovaného

vyhodnotil ako dôvodnú, a preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil
Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie (pozri bod 26 tohto rozsudku). Správny súd v
Banskej Bystrici rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 SSP.

37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.