Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/151/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200368
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5021200368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: DOPRAVEX
kameňolomy, s.r.o., so sídlom Príbovce 175, 038 42 Príbovce, IČO: 48 081 655, právne zastúpený:
Burian&partners,s.r.o.,advokátskakancelária,sosídlomVojtechaTvrdéhoč.819/1,01001Žilina,IČO:
47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100851311/2021
zo dňa 18.05.2021

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Žilina (ďalej aj ,,správny orgán I. stupňa“
alebo ,,správca dane“) vykonaná daňová kontrola zameraná na daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ,,DPH“)
za zdaňovacie obdobie máj 2017 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101722331/2017 zo dňa
08. 08. 2017, ktorá bola začatá dňa 06. 09. 2017. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol č.

101556116/2018 zo dňa 13. 08. 2018. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril, o tejto
skutočnosti spísal správca dane úradný záznam.

2. Správny orgán I. stupňa - Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 101877237/2020 zo dňa 01.12.2020
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 40
949,25 Eur. Správca dane na základe zistení v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho
konania po druhom odvolacom konaní nepriznal nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr

od dodávateľa MENUDI, s.r.o., Haniska 315, 044 57 Haniska, IČO: 46 777 717 (ďalej ako „spoločnosť
MENUDI, s.r.o.“) v celkovej sume 39 781,80 Eur a zo zjednodušených faktúr od dodávateľa Orange
Slovensko, a.s., v celkovej výške 1.167,45 Eur.

3. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 100851311/2021 zo dňa 18.05.2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“

alebo ,,druhostupňové rozhodnutie“) s poukazom na ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (ďalej len ,,daňový poriadok“) konajúc o odvolaní žalobcu, potvrdil. Žalovaný zopakoval skutkový
stav zistený správcom dane a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že pri vyrubení rozdielu dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH.Žalovaný má za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní všetky
dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotil v ich vzájomnej súvislosti
a prihliadol na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane viedol

dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne
zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné doklady a dôkazy.
Správcadanenevykonalibaformálnukontroludokladov,alezameralsapredovšetkýmnavecnéplnenie.

5. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ktorý na základe zisteného skutkového stavu neuznal

žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 39 781,80 Eur z faktúr č. 170005, 170006
od dodávateľa MENUDI, s.r.o., pretože nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na
faktúrach a vznik daňovej povinnosti u tohto dodávateľa.

6. Žalovaný sa tiež stotožnil so závermi správcu dane, ktorý na základe zisteného skutkového stavu
neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 167,45 Eur, z dôvodu, že žalovaný

počas výkonu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní nepredložil
zjednodušené faktúry a faktúru č. DF 17/187 od dodávateľa Orange Slovakia, a.s..

Správna žaloba a žalobné body

7. V zákonom stanovenej lehote podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci, obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.. Žalobca mal za to, že naplnil formálne aj

materiálne podmienky na uplatnenie si práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr.
9. V správnej žalobe žalobca uviedol, že žalovaný opiera svoje závery z daňového konania prevažne
o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu – spoločnosti MENUDI, s.r.o., ktorá však nepatrí do sféry
vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že si spoločnosť MENUDI,
s.r.o. pred začatím obchodnej spolupráce overil všetkými dostupnými prostriedkami, prostredníctvom

Finančného riaditeľstva SR, Sociálnej poisťovne i internetovej stránky finstat, v obchodnom registri,
či spoločnosť existuje. Žalobca teda konal s dostatočnou starostlivosťou pri výbere obchodného
partnera. Žalobca však nemá zákonné možnosti preverovať konkrétne fyzické osoby konajúce za
uvedenú spoločnosť. Rovnako tak žalobca ako podnikateľský subjekt nemá prístup k účtovníctvu svojich
obchodných partnerov, nemá možnosť ich kontrolovať či podávajú daňové priznania, a už vôbec nemá

nijakú možnosť tieto skutočnosti ovplyvniť. Uvedené by bolo popretím konkurenčného podnikateľského
prostredia, ak by mali odberatelia prístup ku všetkým obchodným partnerom svojho dodávateľa. Preto
nemá dôvod ani kompetenciu preverovať prostredie dodávateľa.

10. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu vyslovenom v Rozsudku 6Sžf/10/2012

zo dňa 28.11.2012, v zmysle ktorého dôkazné bremeno, v záujme ústavne súladného výkladu, nie
je možno extenzívne vykladať na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukazovaním skutočnosti,
ktoré svojou činnosťou nezabezpečoval. Žalobca uviedol, že nie je jeho dôkaznou povinnosťou ako
daňového subjektu preukazovať skutočnosti týkajúce sa iných subjektov, vo vzťahu ku ktorým žalobca
ako daňový subjekt nedisponuje žiadnou autoritatívnou právomocou. Podľa žalobcu v zásade nie je

možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy
u iných subjektov pred a po uskutočnení zdaniteľných plnení. Žalobca má za to, že správca dane počas
výkonu daňovej kontroly nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Sžf 1/2010 zo dňa 19.8.2010, sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010, sp. zn. 5Sžf/49/2010

zo dňa 30.6.2011, z ktorých vyplýva, že voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú
treba objasniť. Objasnenie všetkých otázok, okolností či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane
podsunúť pod dôkaznú povinnosť žalobcu ako daňového subjektu.11. Žalobcovi tiež nie je zrejmé, akým spôsobom malo z jeho strany dôjsť k porušeniu zásady poctivého
obchodného styku, na ktorú žalovaný v rozhodnutí poukazuje. Pokiaľ mal žalovaný správny orgán
záujem založiť svoje závery v rozhodnutí v neprospech žalobcu na týchto skutočnostiach, mal presne

definovať, akým spôsobom k porušeniu zásady obchodného styku podľa jeho názoru zo strany žalobcu
došlo a mal toto porušenie preukázať. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zásadami poctivého
obchodného styku sa v zmysle ust. § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník posudzuje výkon
práva, pričom výkonom práva sa pritom rozumie nielen uskutočnenie právneho úkonu, ale aj akékoľvek
faktické konanie. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov

pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní, pričom by o takéto konanie išlo vtedy, ak by
výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov. Žalobca má za to, že pri jeho
obchodnej činnosti nedošlo k výkonu práva, ktoré by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, ktoré by nepožívalo právnu ochranu.

12.Žalobcauviedol,žesijevedomýtoho,žeťarchadôkaznéhobremenaleží,samozrejmenasamotnom

žalobcovi ako kontrolovanom daňovom subjekte, úlohou daňových orgánov je však stanoviť pevné
hranice a pravidlá dokazovania, mať jasnú predstavu o tom, preukázanie akých konkrétnych skutočností
sa žiadanými dôkazmi sleduje, dbať o to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s platnou právnou
úpravu a následne vyvodiť zo získaných dôkazov logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou
odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžf

8/2016 z 24. mája 2017). Žalobca si tak dovoľuje poukázať aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
(sp. zn. 3 Sžf 1/2011, 8 Sžf 5/2012, 6 Sžf 10/2012), v ktorých bolo NS SR vyslovené, že na daňovom
subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom rozsahu. Žalobca je preto toho názoru, že žalovaný
správny orgán pochybil, keď pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré
netvorili dôkazné bremeno žalobcu, na základe ktorých rozhodol v neprospech žalobcu, čím na neho tak

preniesol nedostatky iného daňového subjektu. Má za to, že svoje dôkazné bremeno uniesol v zmysle
zákonných požiadaviek, pričom uvádza, že počas celého konania preukazoval vykonanie uvedených
služieb dodávateľom, pričom správca dane či žalovaný správny orgán relevantným dôkazom jeho
dôkazy nevyvrátili, pričom ich spochybňujú iba na základe skutočností na strane dodávateľa MENUDI,
s.r.o.. Tieto skutočnosti však žalobca nedokáže ovplyvniť a nemá zákonné možnosti na vyvrátenie týchto

pochybností.

13. Žalobca uviedol, že z výsluchu svedkov ako dôkazných prostriedkov, boli zistené dôkazy jasne
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia, a teda dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, preto
poukazuje na skutočnosť, že žalovaný správny orgán prihliada iba na dôkazy, ktoré sa mu takpovediac

hodia, nakoľko dôkazy – vyjadrenia zástupcu daňového subjektu a vyjadrenia zástupcov spoločnosti
MENUDI, s.r.o., teda dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, neberie do úvahy. Podľa názoru žalobcu
došlo zo strany správnych orgánov k neprimeranému zásahu do práv žalobcu. Ďalej poukázal na to,
že správca dane a žalovaný správny orgán nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom, nakoľko
bez akýchkoľvek relevantných argumentov a dôkazov odmietli vykonať výsluch p. A. B., ktorý žalobca

navrhoval na preukázanie obchodného vzťahu, ktorý napriek tomu, že bol riadne preukázaný, správca
dane opätovne spochybňoval. Žalobca má za to, že zo strany správcu dane a žalovaného správne
orgánu došlo v rámci konania k závažnému procesnému pochybeniu, keď nevyužili všetky oprávnenia,
ktoré im na zabezpečenie prítomnosti svedka na ústnom pojednávaní umožňuje. Daňový poriadok, ale
bez akéhokoľvek relevantného argumentu vo vzťahu k predmetu konania považujú tento výsluch za

irelevantný.

14. Žalobca tiež uvádza, že žalovaný správny orgán sa bez akejkoľvek relevantnej argumentácie
nevysporiadal s recentnou judikatúrou, na ktorú žalobca poukazoval, ale iba odvolávajúc sa na
skutočnosť, že žalobca nemal preukázať v čom nastala zhoda skutkového stavu v posudzovanom

prípade. Žalobca má za to, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento si vopred stanovil cieľ
nepriznať nárok žalobcovi, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť v rámci daňového konania
a z toho dôvodu vedome svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy,
ktoré svedčili v neprospech žalobcu, resp. ktoré spochybňovali jeho obchodného partnera a úmyselne
nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu.

15. Podľa žalobcu sú tvrdenia žalovaného založené iba na domnienkach, ktoré však vyvracajú dôkazy
získané počas daňového konania. Napriek záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, žalobca
uvádza, že v konaní jednoznačne preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich vykonanie predmetnouspoločnosťou – ktoré bolo potvrdené nielen písomnými dokladmi v administratívnom spise vzťahujúcimi
sa na dodanie zdaniteľného plnenia, ale aj vyjadrením samotného kontrolovaného daňového subjektu
a taktiež bola táto skutočnosť priamo potvrdená výpoveďou svedka – C. D., ktorý vo svojej výpovedi

priamo potvrdil spoluprácu so žalobcom a dodanie zdaniteľného plnenia v zmysle faktúr, keď ako aj
sám žalovaný správny orgán uvádza, potvrdil, že preverované faktúry vystavil aj podpísal a takisto
evidoval v účtovníctve, pečiatka patrila spoločnosti MENUDI, s.r.o. a taktiež potvrdil uzatvorenú
rámcovú objednávku a obchodnú spoluprácu. Okrem uvedeného treba dodať, že samotná existencia
zdaniteľného plnenia nie je správnymi orgánmi ani spochybňovaná, keď k zdaniteľnému plneniu od

spoločnosti MENUDI, s.r.o. počas konania uvádzajú, že „Skutočnosť, že daňový subjekt vlastní tovar,
ktorý dokladuje predloženou fotodokumentáciou ešte neznamená, že tento mu dodala spoločnosť
MENUDI, s.r.o. ...“ Správca dane ako aj žalovaný správny orgán spochybňuje dodanie uvedeného
zdaniteľného plnenia, nie jeho samotnú existenciu. Ak však správca dane a následne i žalovaný správny
orgán nespochybňuje samotné zdaniteľné plnenie, ktoré je predmetom faktúr, ktoré bolo v rámci daňovej
kontroly kontrolované, bez ďalšieho nemožno konštatovať, že tieto zdaniteľné plnenia neboli dodané

spoločnosťou uvedenou na faktúre. Toto zdaniteľné plnenie musel kontrolovaný daňový subjekt od
niekoho získať. Potom je logické, že zdaniteľné plnenie muselo byť vykonané spoločnosťou, od ktorej
si tieto služby objednal a ktorá vystavila predmetnú faktúru a ktorej zástupca tieto skutočnosti výslovne
potvrdil. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Sžf/1/2011.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že žiada žalobu zamietnuť ako
neopodstatnenú.

17. V odôvodnení vyjadrenia žalovaný podrobne popísal priebeh administratívneho konania pričom
k námietke žalobcu, že žalovaný nesprávne danú vec vyhodnotil a dospel k nesprávnym skutkovým
a správnym záverom uviedol, že uvedená námietka je neopodstatnená. Žalobca až vo vyrubovacom
konaní po odvolacom konaní predložil faktúry č. 170005 a 170006 od dodávateľa MENUDI, s.r.o., z
ktorých si odpočítal daň v celovej výške 39 781,80 Eur. Žalobca neposkytol žiadne vyjadrenia ani iné

písomné dôkazy k obchodom so spoločnosťou MENUDI, s.r.o. Žalobca vôbec nepredložil zjednodušené
faktúry,uktorýchcelkovávýškaodpočítanejdanebola1163,45EuranepredložilfaktúručísloDF17/187
od dodávateľa Orange Slovensko, a.s., z ktorej bola odpočítaná DPH vo výške 4,00 eur, z ktorých si
taktiež odpočítal daň.

18. K námietke, že žalovaný opieral svoje závery prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa
MENUDI, s.r.o., čo však nepatrí do sféry žalobcu, žalovaný uviedol, že uvedená námietka je
neopodstatnená. Samotný žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal reálnu existenciu
plnenídeklarovanýchnafaktúrachoddodávateľaMENUDI,s.r.o.anazákladevykonanéhodokazovania
reálne dodanie plnení nepotvrdil dôkazmi ani dodávateľ MENUDI, s.r.o.

19. K námietke žalobcu, že tento nemal dôvod ani kompetenciu preverovať prostredie dodávateľa a
nemal byť zaťažený preukazovaním skutočností, na ktoré nemal vplyv, žalovaný uvádza, že zákon č.
222/2004 Z.z. o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie materiálnej
aj formálnej podmienky nároku na odpočítanie dane. Žalobca bol teda povinný preukázať, že faktúry

na základe ktorých si odpočítal DPH odrážali skutočne realizované plnenia, čo v prípade žalobcu
preukázané nebolo. Predloženie faktúr nebolo postačujúcim dôkazom na preukázanie nároku na
odpočítanie dane pretože deklarovaným plneniam chýbal materiálny podklad. Nebolo preukázané ako
boli tovary žalobcovi prepravené, kde boli uskladnené, nebola preukázaná komunikácia a obchodná
spolupráca s dodávateľom MENUDI, s.r.o. Správca dane odôvodnene spochybnil plnenia uvedené

na faktúrach a žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane tým, že by poskytol správcovi dane
nespochybniteľné dôkazy, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane.

20. Žalovaný ďalej uviedol, že dôkazné bremeno zaťažovalo primárne žalobcu, ktorý disponoval svojim
právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z

pridanej hodnoty, bol iniciátorom odpočítania dane pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil,
preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúžilo až na následnú verifikáciu skutočností adokladov predkladaných žalobcom. Keďže žalobca na ktorom spočívalo dôkazné bremeno svoje
tvrdenia nepreukázal, nemohol byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

21. K námietke, že žalovaný prihliadal iba na dôkazy, ktoré sa mu hodili a neprihliadal na dôkazy
svedčiace v prospech žalobcu uviedol, že správca dane viedol dokazovanie za účelom získania
poznatkov a informácií o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie
pritom nebol viazaný iba návrhmi žalobcu. Správca dane bol povinný zisť skutkový stav čo najúplnejšie.
V rámci daňovej kontroly správca dane overoval skutočnosti, ktoré deklaroval žalobca v daňovom

priznaní a na základe vykonaného dokazovania nebolo potvrdené, že plnenia uvedené na faktúrach
od dodávateľa MENUDI, s.r.o. boli uskutočnené tak ako boli deklarované. Správca dane spochybnil
dodanie deklarovaných plnení ako aj dodávateľa, ktorý bol uvedený na faktúrach. Správca dane získané
dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom postupoval v zmysle zásady voľného
hodnoteniadôkazovazásadyobjektívnejpravdy.Vzmyslezásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovhodnotil
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach, pritom prihliadal na všetko čo

v daňovom konaní vyšlo najavo. Vyhodnotenie zistených skutkových okolností zodpovedalo zásadám
logického myslenia a správnej aplikácie zákonných ustanovení. Bolo na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to
predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré mal správca dane v priebehu konania k

dispozícii.

22. K námietke žalobcu, že došlo k neprimeranému zásahu do jeho práv, tým že mu nebolo priznané
právo na odpočítanie dane napriek tomu, že splnil podmienky pre nadmerný odpočet žalovaný uvádza,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal reálnosť plnení uvedených na

faktúrach a ich poskytnutie dodávateľom uvedeným na faktúrach, čím nesplnil hmotnoprávne podmienky
nároku na odpočítanie dane. Žalobca neuviedol aké konkrétne jeho práva boli porušené v daňovom
konaní ani akým spôsobom sa neprimerane zasahovalo do právnej istoty žalobcu preto žalovaný
považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú.

23. Žalovaný uviedol, že správca dane nežiadal, aby žalobca sledoval a kontroloval výrobné procesy
a obstarávacie procesy u iných subjektov, ale žiadal len predloženie dokladov, ktoré by preukazovali
dodanie tovaru, fakturovaného spoločnosťou MENUDI, s.r.o., uvedenou na predmetných faktúrach.
Následky, ktoré vznikli v dôsledku požiaru v sklade kde mal odvolávajúci sa, uskladnené účtovné
doklady spoločnosti, nezbavili žalobcu povinnosti niesť dôkazného bremeno na preukázanie skutočností

rozhodujúcich pre správne určenie dane.

24. V súvislosti s použitou judikatúrou Najvyššieho súdu a Súdneho dvora Európskej únie žalobca
nepreukázal v čom nastala zhoda skutkového stavu v posudzovanom prípade žalobcu so skutkovým
stavom uvedenom v citovaných rozsudkoch. Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených

prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) a rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 a 3Sžf 2/2010, ktoré žalobca uvádza sa vzťahujú na prípady,
kedy došlo k podvodnému konaniu v rámci reťazca spoločností, pričom reálna existencia plnení nebola
spochybnená. Z vykonaného dokazovania, ako aj záveru správcu dane jednoznačne vyplývalo, že bola
spochybnená reálna existencia tovaru od dodávateľa, ktorý bol deklarovaný na faktúrach.

25. K námietke, že závery správcu dane nie je možné považovať za súbežné s princípom legality s
poukázaním na zabezpečenie uplatnenia princípov právneho štátu, dodržiavania princípov právneho
štátu garantovaného Ústavou SR, zákonmi, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
i európskou legislatívou, žalovaný uviedol, že správca dane v celom procese daňovej kontroly a vo

vyrubovacom konaní postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu,
pritom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Žalobca neuviedol v čom boli porušené jeho práva garantované Ústavou SR ani aké základné ľudské
právaaslobodynebolidodržanéataktiežneuviedolvčomneboldodržanýprincíplegality,pretožalovaný
považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú. Žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone daňovej

kontroly a vo vyrubovacom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie. Správca dane viedol dokazovanie
s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový
stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správcadane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie a to vo
všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

26. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

27. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol

zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

28. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13

SSP nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej
aj len „SSP“), preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4
SSP dňa 27. 07. 2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na
úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 12. 07. 2023 do 28. 07. 2023.

29. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

30. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

31. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len ,,daňový poriadok“), pri správe

daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

33. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

34. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

35. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, Daňový subjekt preukazuje:
a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

36. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

37. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

38. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH“),
dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.39. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

40. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

42. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

43. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel správny
súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom
možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého
rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci
rozsiahle, efektívne a dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie,

o čom svedčí aj obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové
závery, keď svoje úvahy k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový
stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane
a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane

a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovi nebolo priznané odpočítanie
dane z pridanej hodnoty vo výške 39 781,80 Eur z faktúr č. 170005, 170006 od dodávateľa MENUDI,
s.r.o., pretože nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach a vznik daňovej
povinnosti u tohto dodávateľa a žalobcovi nebolo priznané odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške
1 167,45 Eur, z dôvodu, že žalovaný počas výkonu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní

po odvolacom konaní nepredložil zjednodušené faktúry a faktúru č. DF 17/187 od dodávateľa Orange
Slovakia, a.s..

44. Z administratívneho spisu vyplýva, že spoločnosť MENUDI, s.r.o. bola dňa 11.10.2017 vymazaná

z Obchodného registra SR a zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťami IPEC- Management,
s.r.o. DANO s.r.o., Eurotransfer, spol. s r.o.. Prvý právny nástupca IPEC-Management, s.r.o. bol dňa
26.01.2018 vymazaný z Obchodného registra SR a zanikol v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou DANO
s.r.o., Okružná 3239, Modra. Spoločnosť DANO s.r.o. bola vymazaná dňa 11.04.2018 z Obchodného
registra SR a zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r.o., Trenčianska 53,

Bratislava. Za účelom preverenia zdaniteľných plnení u dodávateľa MENUDI, s.r.o. správca dane v
rámci výkonu daňovej kontroly zaslal dožiadanie číslo 102490121/2017 zo dňa 30.11.2017. Podľa
odpovede číslo 100444863/2018 zo dňa 26.02.2018, evidovanej pod číslom 123455/2018 zamestnanci
dožiadaného daňového úradu predvolali E. F., konateľa spoločnosti IPEC – Management, s.r.o.,
ktorá sa stala právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti MENUDI, s.r.o. a zaslali mu predvolanie

č.100111297/2018 zo dňa 12.01.2018. Písomnosť predvolanie č.100111297/2018 sa vrátila na Daňový
úrad Bratislava neprevzatá s poznámkou pošty „adresát je neznámy.“ Podľa výpisu z Obchodného
registra SR E. F. bol jediným konateľom spoločnosti IPEC – Management, s.r.o., v období od
30.07.2015 do 25.01.2018 t.j. bezprostredne pred jej výmazom. Dožiadaný správca dane zaslal
predvolanie č. 100315623/2018 zo dňa 07.02.2018 spoločnosti DANO s.r.o., právnemu nástupcovi

zaniknutej spoločnosti IPEC – Management, s.r.o. Uvedená písomnosť sa vrátila na Daňový úrad
Bratislava neprevzatá s poznámkou pošty „adresát je neznámy.“ Daňový subjekt DANO s.r.o. bol
registrovaným platiteľom DPH od 19.10.2013 do 15.11.2013 a posledné priznanie pre DPH podal za
zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012. Dožiadanému správcovi dane sa napriek vykonaným úkonom
nepodarilo preveriť skutočnosti týkajúce sa spoločnosti MENUDI, s.r.o. a jej právnych nástupcov IPEC

– Management, s.r.o., DANO s.r.o Jediným konateľom spoločnosti MENUDI, s.r.o., v čase kedy boli
vystavené sporné faktúry pre odvolávajúceho sa bol G. C. (konateľom bol v období od 22.11.2016 do
10.10.2017). G. C. v svedeckej výpovedi uvedenej v zápisnici č. 101094937/2020 uviedol, že spoločnosť
MENUDI, s.r.o. v čase, keď bol jej konateľom sa zaoberala stavebnou činnosťou, reklamnou činnosťoua kúpou za účelom ďalšieho predaja. G. C. splnomocnil na zastupovanie spoločnosti MENUDI, s.r.o.
C. D., ktorý sa nakontaktoval na spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o.. G. C. nebol v osobnom
kontakte so spoločnosťou DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o., pretože ho zastupoval C. D.. Správca dane

poskytol svedkovi k nahliadnutiu predmetné faktúry, ktoré vystavila spoločnosť MENUDI, s.r.o. pre
žalobcu DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. Svedok sa nevedel vyjadriť k dodaniu tovaru, ktorý bol uvedený
na faktúrach, nebol prítomný pri tomto obchodnom prípade, nevedel zdokladovať dodanie tovaru, nemal
k dispozícii doklady spoločnosti MENUDI, s.r.o.. Svedok nevedel kto vyhotovil predmetné faktúry ani čí je
podpis uvedený na predmetných faktúrach, uviedol len že podpis nie je jeho a pre názornosť predložil pri

ústnom pojednávaní správcovi dane k nahliadnutiu občiansky preukaz a vodičský preukaz, na ktorých
boli jeho podpisy. G. C. uviedol pri ústnom pojednávaní, že typ pečiatky ktorý je uvedený na predmetných
faktúrach používala spoločnosť MENUDI, s.r.o. V spoločnosti MENUDI, s.r.o používali dve pečiatky,
jednu používal G. C. druhú pán D.. Svedok tiež uviedol, že faktúry boli zaevidované v účtovnej evidencii
a uvedené v záznamoch DPH ako aj v priznaní pre DPH za máj 2017. G. C. však nemal k dispozícii
doklady spoločnosti MENUDI, s.r.o., pretože doklady spoločnosti MENUDI, s.r.o. odovzdal osobne v

notárskej kancelárii notára Kavečenského na D. H. X I. D., o čom bol vyhotovený preberací protokol.
G. C. sa nevedel vyjadriť k úhradám faktúr ani ich zdokladovať. G. C. pri ústnom pojednávaní uviedol,
že pri každej príležitosti sa uzatvárala mandátna zmluva, tú však predložiť nevedel. G. C. nevedel kto
zabezpečoval jednotlivé objednávky za spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. ani akým spôsobom
prebiehala komunikácia ohľadne preverovaných dodávok ani ako bol tovar objednávaný uviedol len,

že za spoločnosť MENUDI, s.r.o. komunikoval pán D.. G. C. nevedel ani to, či mala spoločnosť
MENUDI, s.r.o. skladové priestory, nevedel kde sa predmetný tovar nakladal, nevedel uviesť ani
doložiť dokladmi kto za spoločnosť MENUDI, s.r.o. tovar odovzdával ani kto za spoločnosť DOPRAVEX
kameňolomy, s.r.o. tovar preberal. G. C. nevedel akým spôsobom sa s tovarom manipulovalo ani
či mala spoločnosť MENUDI, s.r.o. zariadenia a techniku potrebnú na manipuláciu s predmetným

tovarom, nevedel kto uskutočnil prepravu predmetného tovaru a nevedel ani kde bol tovar vyložený.
Na základe opatrení prijatých v zápisnici č. 101094937/2020 bol miestne príslušnému správcovi dane e
mailom zaslaný Protokol o prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti MENUDI, s.r.o., podľa ktorého
boli doklady spoločnosti MENUDI, s.r.o. odovzdané dňa 29.06.2017 likvidátorovi spoločnosti Bankrot,
s.r.o., Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO:46459944, DIČ: XXXXXXXXXX (ďalej len Bankrot, s.r.o.),

ďalej bola poskytnutá Zmluva o vykonaní činnosti likvidátora zo dňa 29.06.2017 uzatvorená medzi
G. C. ako objednávateľom a spoločnosťou Bankrot, s.r.o. ako likvidátorom, predmetom ktorej bola
likvidáciaobchodnejspoločnostiMENUDI,s.r.o.azabezpečenieaspracovanievšetkejpísomnejagendy
súvisiacej s realizáciou likvidácie spoločnosti MENUDI, s.r.o. a bolo predložené Plnomocenstvo zo dňa
02.01.2017, podľa ktorého spoločnosť MENUDI, s.r.o. konajúca prostredníctvom G. C. splnomocnila na

zastupovanie C. D., bytom J. XXXX/X, D.. Vyššie uvedené písomnosti zaslané e mailom, tvorili prílohu
odpovede na dožiadanie. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro,
vložka číslo: 77768/B spoločnosť Bankrot, s.r.o. vstúpila dňa 23.12.2019 do likvidácie a jej likvidátorom
sa stal K. L. L., K. M. L., # XX, N. L. XXX XX, O. P. N., ktorý je zároveň od 01.07.2013 aj jediným
konateľom tejto spoločnosti. Ku dňu 28.10.2020 bola v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I

zapísaná zmena názvu spoločnosti a uvedená spoločnosť vystupuje pod obchodným menom AC MEX,
s.r.o. v likvidácii. Správca dane nahliadol v informačnom systéme finančnej správy do spisu daňového
subjektu Bankrot, s.r.o., o čom spísal úradný záznam č. 101589621/2020 zo dňa 15.10.2020 a v súlade
s ustanovením § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku použil ako dôkaz informácie
získané z miestneho zisťovania vykonaného dňa 04.03.2020 na adrese sídla spoločnosti Bankrot,

s.r.o., pri ktorom správca dane zistil, že na adrese sídla sa nachádzal rodinný dom, bez označenia
názvu spoločnosti Bankrot, s.r.o. (úradný záznam č. 100595458/2020 zo dňa 04.03.2020). Podľa
informácií získaných z informačného systému finančnej správy daňový subjekt Bankrot, s.r.o. nemal
splnomocneného zástupcu. Z informačného systému finančnej správy bolo ďalej zistené, že spoločnosť
MENUDI, s.r.o. nemala u správcu dane evidovaného splnomocneného zástupcu podľa § 9 zákona

č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku. Správca dane prostredníctvom dožiadania č. 101507394/2020
zo dňa 01.10.2020 požiadal Daňový úrad Košice o vypočutie svedka C. D., bytom J. XXXX/X, D. a
v predmetom dožiadaní požiadal o zaslanie fotokópií všetkých účtovných a daňových dokladov ako
aj zaslanie záznamov a evidencií, ktoré súvisia s predmetným prípadom. Miestne príslušný správca
dane zaslal svedkovi C. D. predvolanie č. 101553531/2020 zo dňa 08.10.2020 na ústne pojednávanie

na deň 05.11.2020 a o mieste a čase konania svedeckej výpovede upovedomil žalobcu písomnosťou
upovedomenie č. 101553751/2020 zo dňa 08.10.2020, ktoré bolo doručené dňa 26.10.2020. Dňa
05.11.2020 sa uskutočnilo ústne pojednávanie so svedkom C. D., z ktorého bola spísaná zápisnica č.
101680418/2020 zo dňa 05.11.2020, Žalobca nevyužil svoje právo byť prítomný pri vypočutí svedka. C.D. v svedeckej výpovedi nevedel vysvetliť, prečo plná moc zo dňa 02.01.2017, ktorou ho splnomocnil
daňový subjekt MENUDI, s.r.o. na zastupovanie nebola zaevidovaná u správcu dane. Z výpovede C.
D. vyplývalo, že so spoločnosťou DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. obchodoval nie len cez spoločnosť

MENUDI, s.r.o. ale aj s inými spoločnosťami, ktoré zastupoval. Vo väčšine prípadov išlo o predaj rôznych
súčiastok, ktoré spoločnosť MENUDI, s.r.o. nakupovala ako šrot. Spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy,
s.r.o. to kupovala, repasovala a predávala ďalej. So spoločnosťou DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o.
obchodovali aj prostredníctvom iných firiem. Kedy a akým spôsobom nadviazala spoločnosť MENUDI,
s.r.o. spoluprácu so spoločnosťou DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. C. D. uviesť nevedel. C. D. ďalej

uviedol, že za spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. vystupoval A. B. a za spoločnosť MENUDI,
s.r.o. to bol on a pán C.. K preverovaným faktúram, ktoré mu správca dane predložil k nahliadnutiu C. D.
uviedol, že ich vystavil aj podpísal a takisto evidoval v účtovníctve. Pečiatka uvedená na predmetných
faktúrach patrila spoločnosti MENUDI, s.r.o., túto pečiatku používal C. D.. C. D. nedisponoval žiadnymi
dokladmi, keďže spoločnosť MENUDI, s.r.o. bola predaná a predložil Zmluvu o vykonaní činnosti
likvidátora zo dňa 29.06.2017 a Protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti

MENUDI, s.r.o. zo dňa 29.06.2017. C. D. tiež uviedol, že bola uzatvorená rámcová objednávka na celý
rok, avšak doklady už nemal a nevedel preukázať ani úhrady faktúr. Podľa výpovede C. D. spoločnosť
MENUDI, s.r.o. nemala skladové priestory, čerpadlá, motory boli uskladnené v sklade na Textilnej 4,
Košice v bývalom areáli mäsopriemyslu , kde mala sklad jeho manželka. Preukázať to dokladmi však
nevedel, lebo žiadne doklady k tomu nemal. Podľa vyjadrenia C. D. tovar sa nachádzal na uvedenom

sklade, kým si poň neprišli. Vo väčšine prípadov tovar odovzdával C. D.. Tovar sa prevážal na paletách,
paletový vozík bol v sklade. Motory mali približne 100 kg, takže nebola potrebná veľká technika. Podľa
C. D. prepravu tovaru riešila spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. prostredníctvom pána B.. C.
D. nevedel, kde sa tovar vykladal. K nadobudnutiu preverovaného tovaru uviedol, že sa jednalo o šrot
od fyzických osôb a firiem a domnieval sa, že čerpadlá a motory boli pôvodom z Ukrajiny. Správca dane

z informačného systému finančnej správy získal informácie o zamestnancoch spoločnosti DOPRAVEX
kameňolomy, s.r.o. za rok 2017 a o osobách, ktoré boli oprávnené konať za túto spoločnosť, či už v
postavení štatutára alebo splnomocneného zástupcu. Tieto informácie zisťoval správca dane za účelom
preverenia osoby s menom A. B. vo vzťahu k spoločnosti DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o., z dôvodu,
že svedok C. D. uviedol A. B. ako osobu, ktorá vystupovala za spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy,

s.r.o. Podľa Hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2017 daňového
subjektu DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. podaného elektronickým podaním č. 6/06559332/2018 bolo
zistené, že A. B. nebol v roku 2017 zamestnancom spoločnosti DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. A. B.
nikdy nebol ani štatutárnym zástupcom ani osobou splnomocnenou konať za spoločnosť DOPRAVEX
kameňolomy, s.r.o. . Spoločnosť MENUDI, s.r.o. zanikla zlúčením a jej právnymi nástupcami sa postupne

stali spoločnosti IPEC- Management, s.r.o., DANO s.r.o., Eurotransfer, spol. s r.o. Na spoločnosť
Eurotransfer, spol. s r.o. bol dňa 24.08.2019 vyhlásený konkurz a správcom konkurznej podstaty sa stal
JUDr. Juraj Puskailer. Správca dane zaslal v súlade s ustanovením § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009
Z. z. daňového poriadku výzvu číslo 100680119/2020 zo dňa 13.03.2020 adresovanú JUDr. Jurajovi
Puskailerovi správcovi úpadcu Eurotransfer, spol. sr.o. Predmetná výzva bola doručená dňa 24.03.2020.

Uvedenou výzvou správca dane žiadal o vydanie účtovných, daňových a iných dokladov a záznamov
a evidencií súvisiacich s obchodnými transakciami uskutočnenými medzi spoločnosťou MENUDI, s.r.o.
a spoločnosťou DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. v mesiaci máj 2017. E. E. A. nereagoval na výzvu
správcudaneažiadenzpožadovanýchdokladovnepredložil.Správcadanežiadosťouozrušeniestupňa
utajenia č. 100714347/2020 zo dňa 24.03.2020 požiadal FRSR Odbor boja proti podvodom o zrušenie

stupňa utajenia „VYHRADENÉ“,za účelom získania údajov z kontrolných výkazov. V zmysle odpovede
č. 161155/2020 doručenej dňa 31.03.2020 spoločnosť MENUDI, s.r.o. v kontrolných výkazoch v časti
A1 (údaje z vyhotovených faktúr, ktoré je platiteľ dane povinný vyhotoviť podľa §71 až §75 zákona
č. 222/2004 Z.z. o DPH a z ktorých je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku podľa § 69 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH) neuviedla v mesiaci máj 2017 žiadne faktúry vystavené pre odberateľa

DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o..

45. Vzhľadom na uvedené súd považoval námietku žalobcu, že nebol vypočutý p. B. za nedôvodnú.
Správca dane pri označení osoby p. B., ktorý mal údajne zastupovať spoločnosť DOPRAVEX

kameňolomy s.r.o. a obchodovať spolu s C. D. ako zástupcom MENUDI s.r.o. vykonal šetrenie a zistil,
že táto osoba bola bez akejkoľvek právnej väzby k spoločnosti DOPRAVEX kameňolomy s.r.o.46. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie
DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak
zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie

DPH zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady
o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže
byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu
priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu
preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane

je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ
dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak
správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je
na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na
odpočítanie dane. Žalobca v konaní nedoložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturovaný
tovar a služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou MENUDI,

s.r.o.). Správca dane nadobudol pochybnosti okrem iného aj tým, či sporné faktúry boli vystavené
dodávateľskou spoločnosťou pre žalobcu v predmetnom zdaňovacom období. Rovnako sám žalobca
nevedel uviesť bližšie okolnosti ohľadne dodania tovaru. Až dokazovaním správcu dane boli zistené
niektoré z osôb, ktoré boli vypočuté, avšak podľa názoru správneho súdu tieto nepotvrdili, že tovar bol
reálne dodaný.

47. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt
(žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca

dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne
rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však
povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane,
kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery
vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov

a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so
zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom
stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto

vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej
aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie
nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním

vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

48.Správnysúdkonštatuje,žepotrebaskúmaniaekonomickéhodôvodudaňovejtransakciesaprejavuje
ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu
právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna
existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie

dohodnutých prác (resp. dodanie služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú
podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe
ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44). V
tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý
obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej

spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o
obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale
aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu
orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorýnepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým
subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku
oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa,

ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či
tovar alebo služby boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú
uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický
zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za
zneužitie objektívneho daňového práva.

49. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru
alebo služby. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní,
musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo
tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná

povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným
bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom
nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o
spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky

z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z
21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom
uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom
odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom
stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie

spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR
zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III.
ÚS/78/2011-17).

50. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.
a)a§51ods.1písm.a)zákonaoDPHniejeviazanévýlučnenaichformálnepreukázanie,alepodstatné
je,abyformálnedeklarovanéúkonymalisvojreálnyapreukázateľnýzáklad.Nároknaodpočetjeviazaný
nabezpodmienečnésplneniezákonnýchpodmienokuvedenýchvcitovanýchprávnychnormách,pričom
ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej

osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k
namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu
zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal
existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli

reálne uskutočnené, a služby reálne dodané (§ 9 zákona o DPH) konkrétnym subjektom uvedeným
na faktúre. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje
iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí
daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou
na faktúre. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k dodaniu služieb dodávateľom MENUDI s.r.o., ako aj k

uhradeniu faktúr súvisiacich s takýmto dodaním tovaru tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo
jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet dane zákon o DPH stanovil. V prípade ak, si žalobca ako daňový
subjekt uplatnil nárok odpočet dane z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z
ktorých vyplýva uplatnenie práva na odpočet dane majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak ako

je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a neboli vykonané len formálne
uvedením na dodávateľských faktúrach.

51. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal v bodoch

správnej žaloby, čím mali byť porušené jeho práva vyplývajúce z daňového poriadku, zo zákona o
DPH, je potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola a po nej nasledujúce vyrubovacie konanie, zavŕšené
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a naň nadväzujúce odvolacie konanie, neprebiehali bez
vedomosti a už vôbec nie bez aktívnej ingerencie žalobcu ako účastníka administratívneho konania.Žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane
prostredníctvom práv prináležiacich mu daňovým poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam
správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle daňového poriadku zaujímal stanoviská,

s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa
týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť
oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a
efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho
tvrdení.Správnysúdmáďalejzato,žesprávneorgánynáležitezistiliskutkovýstav,keďdospelikzáveru,

že nebolo preukázaná dodávka služieb subjektom uvedeným na faktúrach, a že žalobca v tejto časti
neuniesol dôkazné bremeno, pričom naviac identifikovali subjekty, ktoré reálne služby poskytli. Rovnako
tak má správny súd za to, že závery správnych orgánov uvedené v rozhodnutiach zodpovedajú obsahu
administratívneho spisu a majú v ňom oporu, pričom vec správne orgány aj správne posúdili na podklade
zisteného skutkového stavu a rozhodnutie aj dostatočne odôvodnili

52. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uvádza, že z administratívneho spisu
vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil
sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky
potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech

alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je
ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom
prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k
realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu
totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca

je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na
odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým
nadaňovomsubjekte.Správnysúdsatedanestotožňujestvrdenímžalobcu,žežalovanýasprávcadane
nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca
dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a

navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje.
Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V
zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo
nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný
obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar

od dodávateľa označeného na sporných faktúrach. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je
to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia.
Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný. Aj
túto žalobcovu námietka uvedenú v správnej žalobe hodnotí správny súd ako nedôvodnú.

53. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti
predmetných obchodov, o identite skutočného dodávateľa na základe sporných faktúr sú založené
na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia
tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú

rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného
na sporných faktúrach a skutočných dodávateľov služby. Správca dane mal právo preveriť existenciu
zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však
povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť
vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť

svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Postup správcu
dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich
vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení,
vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým
stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie

nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena
na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené.
Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno,je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol,
nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.

54. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností
urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade
aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre
odpočítaniedanezvyššieuvedenýchdôvodovapopreskúmanívecisprávnysúddospelkzáveru,žeani
v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové

orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli
v daňovom konaní najavo.

55. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 170 SSP).

56. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.

57. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo
veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).