Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/138/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200022
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Potásch
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200022.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedusenátuprof.JUDr.PhDr.Petra
Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., v
právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NeoTec Martin, s.r.o., so sídlom Brezová 13, 036 01 Martin, IČO: 31
595 375, právne zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248
327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102455091/2019 zo dňa 29.10.2019, v konaní
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/14/2020-287 zo dňa 14.
septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny
súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102455091/2019 zo

dňa 29.10.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101336686/2019 zo dňa 03.06.2019 vo veci
vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi v sume 6.762,50 eura za zdaňovacie obdobie máj
2016. Správny súd rozsudkom č. k. 30S/14/2020-208 zo dňa 28.04.2022 žalobu zamietol a zamietol aj
návrh žalobcu na prerušenie správneho súdneho konania a podanie návrhu na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa § 100 ods. 2 písm. a) a § 100 ods. 1 písm. c) zákona

č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“); účastníkom konania právo na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Dňa 22.07.2022 bola správnemu súdu doručená kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 30S/14/2020 zo dňa 28.04.2022. Na základe podanej kasačnej sťažnosti správny
súd dňa 08.08.2022 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok vo

výške 70 eur za podanú kasačnú sťažnosť podľa položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov,
prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení (ďalej aj „zákon o súdnych
poplatkoch“). Zároveň žalobcu poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v podobe zastavenia
konania. Výzva správneho súdu na zaplatenie súdneho poplatku z podanej kasačnej sťažnosti bola dňa
08.08.2022 doručená právnemu zástupcovi žalobcu do elektronickej schránky. Lehota na zaplatenie
súdneho poplatku uplynula dňa 18.08.2022.3. Žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty zo dňa 23.08.2022, doručenou krajskému súdu dňa
24.08.2022, požiadal žalobca o odpustenie zmeškania lehoty na uhradenie súdneho poplatku. Ako
dôvod včasného nesplnenia poplatkovej povinnosti uviedol, že ho síce právny zástupca upovedomil o

výzve súdu na úhradu súdneho poplatku, no z dôvodu administratívnej chyby a čerpania dovolenky
povereného zamestnanca žalobcu nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku v stanovenej lehote - t. j. do
18.8.2022; tento bol uhradený až dňa 22.08.2022, o čom malo svedčiť predložené potvrdenie o vykonaní
platby.

4. Návrh na odpustenie zmeškania lehoty zamietol krajský súd uznesením č. k. 30S/14/2020-287 zo 14.
septembra 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). V odôvodnení správny súd poukázal na zákonom
stanovené predpoklady odpustenia zmeškania lehoty podľa § 70 SSP, pričom vo vzťahu k okolnostiam
prípadusabližšievenovalpodmienkeexistencieospravedlniteľnéhodôvodunastranežalobcu,prektorý
mal zmeškať lehotu na úhradu súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť. Zdôraznil, že takýmto
dôvodomjevovšeobecnostiskutkováokolnosťmimovôleúčastníkakonaniaazaospravedlniteľnúsadá

považovať len za predpokladu, že medzi ňou a zmeškaním lehoty existuje príčinná súvislosť. Dodal, že
je výhradne na uvážení súdu, čo možno považovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty, avšak
v každom prípade je nutné hodnotiť subjektívnu stránku, a teda či strana mohla preukázateľne predvídať
alebo odvrátiť okolnosť, ktorá spôsobila zmeškanie lehoty. Odkazom na komentár k SSP správny súd
formuloval záver, že administratívnu chybu zamestnanca žalobcu a čerpanie dovolenky povereného

zamestnanca nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod.

5. V súvislosti s ospravedlniteľnosťou žalobcom uvádzaného dôvodu zmeškania lehoty správny súd
uviedol, že bolo povinnosťou konateľov zabezpečiť všetky povinnosti plynúce z výkonu funkcie konateľa
tak, aby neboli ohrozené záujmy spoločnosti. Rovnako sa takéto konanie s náležitou odbornou

starostlivosťouprirodzeneočakávaloajodprávnehozástupcužalobcu,ktorýmalpodľanázorukrajského
súdu taktiež dohliadnuť na vykonanie úkonu úhrady súdneho poplatku v stanovenej lehote.

6. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty tak správny súd nevidel dôvod, aby v
danej veci odpustil zmeškanú lehotu, keďže výzva bola riadne doručená právnemu zástupcovi žalobcu

a bolo jeho povinnosťou, aby povinnosti, ktoré táto výzva obsahovala, splnil v lehote určenej výzvou.

II.
Kasačná sťažnosť

7. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Kasačnú
sťažnosť sťažovateľ odôvodnil § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a žiadal, aby kasačný súd napadnuté
uznesenie zrušil, alternatívne aby zmenil napadnuté uznesenie tak, že odpustí sťažovateľovi zmeškanie
lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za kasačnú sťažnosť.

8. Právne posúdenie veci krajským súdom považuje sťažovateľ za nesprávne, nakoľko podľa jeho
názoru vážnosť ospravedlniteľného dôvodu v zmysle § 70 SSP je potrebné posudzovať vo vzťahu k
vážnosti samotného úkonu, ktorý sa mal vykonať (ktorý sa vykonal oneskorene). Pri úhrade súdneho
poplatku, ktorého výška bola 70 eur, išlo v porovnaní s hodnotou sporu, ktorá predstavuje 6.762,50 eura
len o formálny úkon. Sťažovateľ poukázal na to, že oneskorenie bolo nepatrné, zavinené okolnosťami,

ktorým sa v ich súhrne nedalo zabrániť, pričom oneskoreným zaplatením nemohla vzniknúť súdu ani
štátu všeobecne žiadna škoda.

9. Sťažovateľ ďalej argumentoval tým, že existuje záujem na prejednaní merita veci (kasačnej sťažnosti
voči rozsudku správneho súdu zo dňa 28.04.2022), nakoľko v doposiaľ štyroch obdobných prípadoch

Najvyšší správny súd SR vyhodnotil konanie finančných orgánov ako hrubo porušujúce práva daňového
subjektu a vytkol nedostatočné dokazovanie, byrokratický a formalistický prístup.

10. V súvislosti s argumentom správneho súdu, že za zaplatenie súdneho poplatku boli zodpovední
konatelia spoločnosti, sťažovateľ uviedol, že títo boli v posledný deň lehoty na úhradu odvolaní na

neodkladnú služobnú pracovnú cestu pri plnení pracovných povinností, a teda nevedeli vykonať úhradu.

11. Sťažovateľ namietal, že ak by sa zmeškanie lehoty posudzovalo len formalisticky, tak definitívne
stratí možnosť domôcť sa zákonných a spravodlivých rozhodnutí vo svojej veci.12. Za nesprávny považoval sťažovateľ aj postup, ktorým krajský súd zamietol žiadosť o odpustenie
zmeškania lehoty, a to z dôvodu, že v tomto prípade bol daný dôvod podľa § 10 ods. 2 písm. e) zákona

o súdnych poplatkoch, a teda že pre nezaplatenie poplatku súd nezastaví konanie, ak už začal konať
vo veci samej. Má za to, že správny súd už v relevantnom čase konal vo veci samej a teda ani nebol
oprávnený takúto žiadosť zamietnuť.

13. Po podaní kasačnej sťažnosti túto sťažovateľ doplnil dodatočne, takmer tri týždne po uplynutí

zákonnej lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, o doklady preukazujúce služobnú cestu konateľov
spoločnosti v trvaní od 17.8.2022 do 20.8.2022.

14. K podanej kasačnej sťažnosti sa žalovaný nevyjadril.

III.

Konanie na kasačnom súde

15. Prejednávaná vec bola dňa 29.11.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a bola náhodným výberom technickým
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie

senátu 4S - sp. zn. 4Sfk/138/2022.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal uznesenie správneho súdu
v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2

písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2
SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

IV.

Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 70 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty,
ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený
z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i

zmeškaný úkon.

19. Predmetom právneho posúdenia kasačného súdu už bol skutkovo obdobná vec sťažovateľa
(odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za kasačnú sťažnosť), o ktorej rozhodol
Najvyšší správny súd uznesením sp. zn. 2Sfk/1/2023 zo dňa 27. februára 2023 tak, že kasačnú

sťažnosť zamietol, pričom rozdielnosť spočíva len v tom, že sa v merite veci jednalo o iné zdaňovacie
obdobie (január 2017). Okrem uvedeného sa však prakticky jedná o totožný skutkový stav veci, a
to najmä s ohľadom na to, lehota na zaplatenie súdneho poplatku uplynula v oboch prípadoch dňa
18.08.2022, v oboch veciach bol správny poplatok uhradený ten istý deň (22.08.2022) a dňa 24.08.2022
bola správnemu súdu doručená žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Totožná je aj argumentácia

sťažovateľa v podanej kasačnej sťažnosti. V tomto kontexte kasačný súd uvádza, že je povinnosťou
všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca
o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v
rozhodovacej činnosti súdov korešponduje zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým
spôsobom.

20.Zvyššieuvedenýchdôvodovkasačnýsúdodkazujenasvojeskoršieprávneposúdeniesťažnostných
námietok v zmysle § 464 ods. 1 SSP uvedené v odôvodnení uznesenia sp. zn. 2Sfk/1/2023 zo dňa 27.
februára 2023, ktorým kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť:„11. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť správnosť
výkladu a aplikácie § 70 SSP zo strany krajského súdu. Kasačný súd v zhode so správnym súdom
vychádzal z toho, že lehota určená súdom na dodatočné splnenie poplatkovej povinnosti nie je lehotou

prepadnou a jej zmeškanie možno odpustiť, ak konajúci súd na základe žiadosti poplatníka usúdi,
že stanovenú lehotu zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a zároveň poplatok zaplatil do 15 dní po
odpadnutí prekážky, ktorá mu v tom bránila.
12. Kasačný súd musí upozorniť na to, že poplatková povinnosť za podanie kasačnej sťažnosti vzniká
už podaním kasačnej sťažnosti na súd (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona o poplatkoch). Tejto povinnosti si

sťažovateľ zastúpený advokátom musel byť pri jej podaní správnemu súdu vedomý. Keďže si sťažovateľ
povinnosť zaplatiť splatný súdny poplatok nesplnil, postupoval správny súd v súlade s § 10 ods. 1
zákona o súdnych poplatkoch, keď vyzval sťažovateľa na dodatočné zaplatenie poplatku v lehote 10 dní
od doručenia výzvy a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti spočívajúcich v obligatórnom
zastavení konania.
13. Pokiaľ ide o vyhodnotenie sťažovateľom uplatneného dôvodu zmeškania lehoty, kasačný súd

považuje záver krajského súdu k tejto otázke za zákonný a vecne správny. Sťažovateľ vidí prekážku,
ktorá mu mala zabrániť v zaplatení poplatku, v administratívnej chybe zamestnanca, resp. čerpaní
dovolenky povereného zamestnanca, pričom táto mala existovať až do zaplatenia súdneho poplatku -
t. j. do dňa 22.8.2022.
14.Kasačnýsúdsastotožňujesnázoromkrajskéhosúdu,žeuvedenýdôvodzmeškanialehotynemožno

považovať za ospravedlniteľný a dokonca je tej mienky, že v prípade sťažovateľa nemožno hovoriť ani
o prekážke, ktorá by ho zo zaplatenia poplatku v ktorýkoľvek okamih po jeho splatnosti vylučovala.
Celkom jasným a logickým faktom totiž je, že sťažovateľ mohol zaplatiť súdny poplatok kedykoľvek
od okamihu podania kasačnej sťažnosti a ďalej v ktorýkoľvek deň od doručenia výzvy súdu až do
uplynutia 10-dňovej lehoty. Iba ak by vykonávanie procesných úkonov v rámci zákonom stanovených

lehôt narušila nepredvídateľná a prechodná okolnosť, vtedy je možné pripustiť uplatňovanie zákonných
výnimiek, ktorou je aj inštitút odpustenia zmeškania lehoty podľa § 70 SSP. Správny súdny
poriadok ospravedlniteľný dôvod nedefinuje, avšak možno ustáliť, že sa jedná o objektívne závažné
dôvody na strane žiadateľa o odpustenie zmeškanej lehoty, ktoré treba posudzovať osobitne podľa
okolností konkrétneho prípadu. Môže ísť napríklad o nehodu, úraz, živelnú pohromu, závažné rodinné

komplikácie, náhle ochorenie, s tou podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie účastníka konania
z možnosti urobiť úkon.
15. Ak poverený zamestnanec poplatníka, ktorým je obchodná spoločnosť, čerpá v čase plynutia lehoty
na úhradu súdneho poplatku dovolenku, nejde o nepredvídateľnú okolnosť, na ktorú by sa spoločnosť
nevedela pripraviť a zabezpečiť pre prípad neprítomnosti zamestnanca povereného agendou úhrad

poplatkov na pracovisku alternatívne plnenie týchto povinností tak, aby spoločnosť nečelila negatívnym
následkom spojených s ich omeškanou úhradou. Sťažovateľovu argumentáciu, že závažnosť dôvodov,
ktoré spôsobili zmeškanie lehoty, by sa mala posudzovať vo vzťahu k vážnosti samotného úkonu,
ktorý sa mal vykonať, prípadne k dĺžke prekročenia lehoty, nemožno v tomto ohľade akceptovať.
Naznačené selektívne vyhodnocovanie a posudzovanie ospravedlniteľnosti dôvodov na zmeškanie

lehoty na vykonanie úkonu by bolo v rozpore s princípom rovnosti strán v súdnom konaní a rovnakého
prístupu k súdnej ochrane.
16. Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd za jednoznačné, že sťažovateľovi nič nebránilo splniť
si riadne a včas poplatkovú povinnosť za podanie kasačnej sťažnosti. Správny súd rozhodol o jeho
žiadostioodpusteniezmeškanialehotyvsúladesozákonomaanidôvodykasačnejsťažnostizákonnosť

jeho rozhodnutia nijako nespochybnili. Kasačný súd preto musí uzavrieť, že o prístup k súdnemu
preskúmaniu rozhodnutia žalovaného sa sťažovateľ pripravil sám, keď vlastným pričinením nesplnil
včas jednu zo zákonom stanovených podmienok konania o správnej žalobe. Prijatie sťažovateľovej
argumentácie o absencii finančnej ujmy na strane štátu a potrebe uprednostnenia takého výkladu
zákona, ktorý by mu umožnil prístup k súdu, by bez primeraného dôvodu spochybnilo ustanovenia

zákona o právnych následkoch nedodržania lehôt v poplatkových záležitostiach a prinieslo by právnu
neistotu do rozhodovania súdov o zastavení konania pre nesplnenie poplatkovej povinnosti.
17. Pokiaľ ide o argument sťažovateľa, že úhradu nemohli vykonať ani samotní konatelia spoločnosti,
ktoríbolidňa17.8.2022,t.j.vpredposlednýdeňdodatočnejlehotynaúhradusúdnehopoplatku,odvolaní
na neodkladnú služobnú pracovnú cestu pri plnení pracovných povinností, kasačný súd uvádza, že tento

dôvod sťažovateľ formuloval až v kasačnej sťažnosti, nie v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, a
teda naň dodatočne nemožno prihliadať. Je však potrebné pripomenúť, že ak by aj tento bol uplatnený
už v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, celkom určite by nenapĺňal atribút ospravedlniteľnosti. Je
nesporné, že sťažovateľ mal vytvorený dostatočný časový priestor na splnenie si poplatkovej povinnosti,pričom na uvedenom by nič nemenila ani okolnosť v podobe neprítomnosti konateľov sťažovateľa v
posledné dva dni dodatočnej lehoty na úhradu súdneho poplatku.
18. Sťažovateľ zastáva názor, že správny súd nebol oprávnený zamietnuť jeho žiadosť o odpustenie

zmeškania lehoty, nakoľko už v čase rozhodovania o nej konal vo veci samej, čo podľa § 10 ods. 2 písm.
a) zákona o súdnych poplatkoch zakladá dôvod na nezastavenie konania aj v prípade nezaplatenia
súdneho poplatku. Na tomto mieste kasačný súd najprv pripomína, že podaním kasačnej sťažnosti
bolo konanie o správnej žalobe sťažovateľa pred krajským súdom právoplatne ukončené. Úkonom
podania kasačnej sťažnosti bolo začaté nové, tzv. kasačné konanie, ktorého predmetom v medziach

sťažnostných bodov preskúmať zákonnosť rozsudku krajského súdu v daňovej veci sťažovateľa. V
tomto konaní, ktoré je vedené na kasačnom súde pod sp. zn. 2Sfk/119/2022, správny súd vo veci
samej žiadnym spôsobom nekonal, doručil len právnemu zástupcovi žalobcu výzvu na úhradu súdneho
poplatku. V okolnostiach prípadu je preto predmetné ustanovenie § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych
poplatkoch neaplikovateľné.
19. Kasačný súd poukazuje tiež na konzistentnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky pri

rozhodovaní o ústavných sťažnostiach proti súdnym rozhodnutiam o žiadostiach účastníkov súdnych
konaní o odpustenie zmeškanej lehoty na zaplatenie súdnych poplatkov, ktoré v podobných prípadoch
boli odmietnuté ako zjavne neopodstatnené (sp. zn. IV. ÚS 155/2019-30 zo dňa 11.1.2019, IV. ÚS
92/2018-7 zo dňa 01.02.2018, IV. ÚS 115/2019-13 zo dňa 28.07.2020). Napríklad v rozhodnutí IV.
ÚS 92/2018-7 ústavný súd konštatoval, že „po preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého

uznesenia krajského súdu dospel k záveru, že krajský súd by síce za určitých podmienok mohol
postupovať tak, že uzná dôvody práceneschopnosti na strane sťažovateľky, ktoré viedli k zmeškaniu
lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, avšak vzhľadom na všetky súdu známe skutočnosti (najmä
správanie samotnej sťažovateľky) dôvodne nepovažoval zmeškanie lehoty na zaplatenie súdneho
poplatku za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, keďže vznik poplatkovej povinnosti je zo zákona viazaný

na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľka vzhľadom na obligatórne zastúpenie kvalifikovaným
právnym zástupcom už pri podaní uvedenej sťažnosti mohla a mala vedieť, že je povinná poplatok
uhradiť buď priamo pri podaní kasačnej sťažnosti (napríklad prevodným bankovým príkazom - tak ako
to urobila po súdom stanovenej lehote 31. októbra 2017), alebo účinne najneskôr do uplynutia lehoty
stanovenej súdom.““

21. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na
zrušenie napadnutého uznesenia, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, kasačnú
sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods.
1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania
prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených
podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdneho spisu nenastali, preto kasačný súd
účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

23. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.