Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 31, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/96/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714213734
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5714213734.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Petra Straku v právnom spore žalobcov: 1/ E.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. A. XXXX/XX,
XXX XX M., 2/ M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. A. XXXX/XX, XXX XX M., obaja zastúpení žalobkyňou
3/akosplnomocnenouzástupkyňou,3/M..N.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.X,XXXXXG.J.,zastúpená
splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. PhDr. Zuzana Tománková Miková, PhD., MPH, advokátka so sídlom
Z. XXX, XXX XX K., proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 2, 036
01 Martin, IČO: 00 365 327, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Gabriela Reichová,

advokátka so sídlom Z. G. X., XXX XX M., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
1/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/280/2014-1207 zo dňa 26. novembra
2021, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Vo výroku III., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a to sčasti ohľadom sumy 920,26

eur rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec v r a c i a okresnému súdu

na ďalšie konanie.

Vo výroku II. rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Vo výroku III., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a to sčasti ohľadom sumy

20.000,- eur zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Vo výrokoch IV. a VI. rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a

okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo výroku V. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobkyne 2/ a 3/ majú

voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žalobkyne 2/ a 3/ m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
7C/280/2014-1207 zo dňa 26.11.2021 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ titulom

náhrady škody sumu 440,87 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalovaný je povinný
zaplatiť titulom nemajetkovej ujmy žalobcovi 1/ sumu 25.000,- eur, žalobkyni 2/ sumu 15.000,- eur a
žalobkyni 3/ sumu 18.000,- eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vo
zvyšku žalobu zamietol (výrok III.). Zároveň rozhodol, že žalobca 1/ má právo na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 77 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok IV.). Žalobkyne 2/ a 3/ majú právo na

náhradu trov konania voči žalovanému z prisúdenej sumy v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(výrok V.). Štát má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 77 % a voči žalobcovi
1/ v rozsahu 23 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok VI.)

1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu podaním dňa 14.10.2014
domáhali vo vzťahu k žalovanému náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Čo sa týka náhrady škody,
uplatnili si ju vo výške 1.361,13 eur (náklady spojené s pohrebom) a nahradenie nemajetkovej ujmy vo
vzťahu k žalobcovi 1/ vo výške 28.000,- eur a vo vzťahu k žalobkyniam 2/ a 3/ pri každej jednotlivo po
25.000,- eur (ujma na osobnostných právach, právach na rodinný život a súkromie a ich ochranu pred

neoprávneným zásahom spôsobeným stratou blízkej osoby). Žalobcovia tvrdili, že manželke žalobcu
1/ a matke žalobkýň 2/ a 3/ bola nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť a z tohto dôvodu došlo
k jej smrti.
1.2 Žalovaný návrhom uplatnené nároky neuznával, považoval ich za nepreukázané. Mal za to, že u
neho nie je daná zodpovednosť za spôsobenú škodu žalobcovi 1/, ani povinnosť k náhrade nemajetkovej

ujmy vo vzťahu k žalobcom 1/ - 3/. Jeho postupom pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientke V. M.
v období od 14.10.2011 do 23.10.2011 nebol spôsobený zásah do osobnostných práv žalobcov tak, ako
sa jeho odškodnenia domáhajú a že úmrtie pacientky nebolo následkom jeho (nesprávneho) postupu.
V tomto prípade nie je teda danosť uvedeného nároku zo strany žalobcov nijako preukázaná.
1.3 Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s písomnou výpoveďou žalobkyne

2/ (trvale žije v USA), s listinami, znaleckým posudkom č. 5/2018 v spojení s Dodatkom č. 1
vypracovaným M.. Q. M., znaleckým posudkom č. 99014/2021 znaleckého ústavu forensic.sk Inštitút
forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., výsluchom znalcov, spisom Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS) č. 34703/2014/502.
1.4 Pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 420 ods. 1, 2, 3, § 449 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 2 ods. 1,
2, 3, 6, 9, 10, 20, 21 a 25 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona
č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti“ /účinného v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti
žalovaným/).

1.5 Konštatoval, že predmetom podanej žaloby je nárok žalobcov na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy z dôvodu, že nemala byť správne poskytnutá zdravotná starostlivosť ich matke a manželke V. M.
u žalovaného, čím došlo ku smrti tejto osoby.
1.6 Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový priebeh poskytnutia zdravotnej starostlivosti:
V. M. bola dňa 14.10.2011 privezená sanitkou Rýchlej lekárskej pomoci (ďalej len RLP“) Vrútky do

Univerzitnej nemocnice Martin (ďalej len „UNM“), teda na pracovisko žalovaného pre náhle vzniknutú
bolesť hlavy, kolaps, točenie hlavy, bolesti hlavy, pomočenie a nevoľnosť. Poskytovateľ RLP Záchranná,
a.s., ktorá prišla k tejto pacientke o 9.51 hod., po vyšetrení pacientky a podaní Torecanu odviezla
pacientku na ambulanciu Pohotovostného príjmu UNM o 10.20 hod. a M.. T. W., lekárka ambulancie
pohotovostného príjmu, po konziliárnom neurologickom vyšetrení, realizovanom M.. B. J., podala

pacientke infúziu (Ringer 500 ml + MgS04 10%), intravenózne aplikovala Novalgin a vnútrosvalovo
Almiral. V diagnostickom závere konštatovala predkolapsový stav s následnou cefaelou CC prechodu
v. S. pri vyšších hodnotách TK a CC sy. bez mengeálnej symptomatiky. V rovnaký deň bola po 12.21
hod. pacientka prepustená domov s odporúčaním šetriaci režim, kontroly TK 2-krát denne, v pondelok
kontrola PL s kontrolným TK, pri bolestiach hlavy NSAID p. p. Po príchode domov sa pacientka

osprchovala, pre celkovú slabosť a vyčerpanosť sa uložila na lôžko, opakovane zvracala, sťažovala sana pretrvávajúcu silnú bolesť hlavy a závraty. Onedlho po príchode domov sa stav pacientky postupne
zhoršil. Znova zvracala, opätovne sa sťažovala na točenie hlavy, neskôr ťažšie komunikovala. Preto
rodina pacientky o 13.45 hod. privolala RLP, ktorá sa bezodkladne dostavila. Zasahujúca lekárka

M.. Z. evidovala pacientku ako ženu, ktorú už v ten deň do nemocnice viezli z pracoviska a pred
manželom pacientky vyjadrila prekvapenie, že už po predchádzajúcom prevoze do UNM nebola
pacientka hospitalizovaná a bola prepustená do domácej starostlivosti. V čase opätovného príjmu RLP
už bola pacientka komatózna, s Glasgow ComaScale 5 bodov s miotickými zrenicami, kvantitatívnou
poruchou vedomia a poruchou dýchania. Po vykonaní neodkladných životných zachraňujúcich úkonov

bola transportovaná do UNM, kde je boli robené CT mozgu, ktorý potvrdil dve aneuryzmy, ako aj
subarachnoidálne krvácanie s tým, že opakované CT dňa 15.10.2011 potvrdilo nález, a to rozsiahly
hemocefalus, intracerebrálny hematóm, F-B vpravo bez zmeny veľkosti komôr. Dňa 16.10.2011 bola na
odporúčanie neurochirurga pacientka odtlmená, odpojená od umelej pľúcnej ventilácie, bola naďalej v
bezvedomí. V skorých ranných hodinách dňa 17.10.2011 po odtlmení pacientky konštatoval neurológ
cerebrálnu areflexiu a klinický stav mozgovej smrti s tým, že po konštatovaní mozgovej smrti od

popoludňajších hodín dňa 17.10.2011 do 23.10.2011 sa pokračuje v bazálnej liečbe, postupne dochádza
k rozvratu vnútorného prostredia a nekompenzovateľnej hypotenzii. Dňa 23.10.2011 o 22.45 hod.
dochádza k asystoli a smrti pacientky.
1.7 Žalobcovia namietali správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti, osobitne v predhospitalizačnom
štádiu ochorenia pacientky, kedy sa dalo pri úrovni poznatkov a lekárskej starostlivosti zabrániť fatálnym

následkom, teda v konečnom dôsledku smrti pacientky. Namietali, že bola namiesto riadnej diagnostiky
symptomaticky a farmokologicky utlmená, poslaná domov, kde sa jej zdravotný stav zhoršil natoľko, že
zomrela. V tejto súvislosti podali aj podnet na ÚDZS.
1.8 Okresný súd znalecký posudok č. 5/2018 v spojení s Dodatkom č. 1 vypracovaným M.. Q. M.
neakceptovalakoriadnyznaleckýposudokpretoženespĺňalzákonompožadovanéformálneaobsahové

náležitosti, a to ani po výzvach súdu na ich doplnenie, zároveň bolo preukázané výpoveďou znalca, že
tento nemal pri jeho vypracovávaní všetky písomnosti týkajúce sa zdravotnej dokumentácie zomrelej a
pri jeho vypracovávaní vychádzal len z listín o zdravotnej starostlivosti obsiahnutých v pripojenom spise
ÚDZS, čo považoval za neprípustné.
1.9 V súvislosti s návrhom na ďalšie znalecké dokazovanie súd oslovil znalecký ústav forensic.sk

Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. V rámci znaleckého posudku znalecký ústav označil za
nesprávny postup zamestnankyne žalovaného neurologičky M.. B. J. a identifikoval ho ako nesprávny
diagnostický postup v tom, že lekárka nevykonala všetky úkony, ktoré mala a mohla vykonať na správne
určenie diagnózy zomrelej V. M.. Ako privolaná konziliárna neurologicky na oddelenie pohotovostného
príjmu odobrala anamnézu, pacientku vyšetrila a odporučila kľudový režim, stabilizáciu krvného tlaku

a ordinovala nesteroidné antireumatická a antiflogitiká podľa potreby a neurologickú kontrolu podľa
potreby. Vzhľadom na údaje (anamnézu) uvedené v správe od M.. M. V. (lekárka RLP - bol ňou
dodržaný diagnostický a liečebný postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti) a M.. T. W. (lekárka
na oddelení pohotovostného príjmu dodržala diagnostický a liečebný postup na základe anamnézy
a vyšetrenia, jej privolala urgentne neurologičku, podala symptomatickú liečbu a riadila sa záverom

neurologického vyšetrenia, jej postup nemožno hodnotiť ako nesprávny, aj keď jej klinický úsudok
mohol byť aj v nesúlade so záverom konziliárneho vyšetrenie neurológa, čo však nie je možné potvrdiť
objektívnymi záznamami) bola zaznamenaná anamnéza M.. B. J. pomerne stručná, sústredená hlavne
na prekolapsový/kolapsový stav. Nebolo však spomenuté pomočenie, neboli bližšie upresnené ostatné
neurologické symptómy a to závratový stav, bolesť hlavy a opakované zvracanie. Aj napriek tomu,

že pri neurologickom vyšetrení nebola zistená ložisková neurologická symptomatika, ani meningeálny
syndróm malo byť jednoznačne realizované CT vyšetrenie mozgu na vylúčenie možnej intrakraniálnej
(vnútrolebečnej)patológieapacientkamalabyťprijatánahospitalizáciuscieľomdoriešeniazdravotného
stavu. K otázke pochybení lekárov v správnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti znalecký ústav
uviedol, že u M.. M. V. (RLP) a M.. T. W. nebolo zistené odborné medicínske pochybenie. U M.. B.

J. mala byť dôkladnejšie odobratá anamnéza so zameraním na bližší popis všetkých neurologických
symptómov, malo byť zohľadnené možné prekrytie symptomatiky v čase vyšetrenia už podanou liečbou,
malo byť realizované akútne CT vyšetrenie mozgu s cieľom vylúčiť vnútrolebečný patologický proces
a mala byť pacientka prijatá na hospitalizáciu s cieľom doriešenia zdravotného stavu, aj keby natívne
CT vyšetrenie bolo bývalo negatívne. Zároveň znalecký ústav konštatoval, že postup M.. B. J. nebol

realizovaný odborne medicínsky správne, išlo o postup non lege artis. U pacientky mali byť zohľadnené
všetky symptómy, ktoré mala od momentu začatia vzniku náhleho zhoršenia stavu, ktoré nastalo v
práci, mali byť zvažované v rámci diferenciálnej diagnostiky aj iné možné a vážnejšie diagnózy, ako
len cerviko-kraniálny syndróm. Mala byť vylúčená vnútrolebečná patológia a to akútnym CT vyšetrenímmozgu, pacientka teda mala byť prijatá na hospitalizáciu s cieľom diagnostického doriešenia. Stanovenie
diagnózy cerviko-kraniálneho pôvodu bolo predčasné, nakoľko táto bola len jednou z možných diagnóz
- ochorení, ktoré sa môžu prejaviť podobnou symptomatikou a ktoré v rámci diferenciálnej diagnostiky

prichádzali do úvahy. Práve cephalea cerviko-kraniálneho pôvodu bola tá menej nebezpečná diagnóza,
čo do rizika vývoja život ohrozujúcich komplikácií. Stanovenie tejto diagnózy bolo predčasné, nakoľko
neboli diferenciálne diagnosticky vylúčené iné vážnejšie diagnózy. Zároveň znalecký ústav konštatoval,
že prepustenie pacientky do domáceho ošetrenia s príznakmi popisovanými v zdravotnej dokumentácii
nemožno hodnotiť ako správny odborný medicínsky postup. Na otázku, či bolo možné dospieť k

správnemu ustanoveniu diagnózy - teda zisteniu subarachnoidálneho krvácania už pri prvom vyšetrení
pacientky, znalecký ústav uviedol, že bolo to možné, ak by bolo na danú diagnózu diferenciálne
diagnosticky myslené. Takáto diferenciálne diagnostická rozvaha bola však na základe zaznamenaných
príznakov v danom čase dostupná a nutná. Krvácanie pod arachnoideu mozgu u pacientky bolo možné
diagnostikovať - realizovaním CT mozgu natíve a CT AG (angiografia), ktoré bolo dostupné v UNM
a ktoré bolo následne realizované pri príjme pacientky na KAIM UNM o 15.06 hod. dňa 14.10.2011.

Na otázku pre znalecký ústav, či sa mohlo včasným stanovením diagnózy SAK - subarachnoidálne
krvácanie (teda pri prvom príjme o 10.20 hod.) predísť smrti pacientky, znalecký ústav uviedol, že ak
by sa bolo na diagnózu SAK myslelo a bolo by sa zrealizovalo CT mozgu natívne a CT AG v čase,
kedy bola pacientka privezená z práce na oddelenie pohotovostného príjmu bolo možné že známky SAK
na natívnom CT mozgu by ešte nemuseli byť viditeľné. Takáto možnosť je reálna. Ak by sa však na

možné SAK myslelo a bolo by doplnené aj CT AG, t. z. vyšetrenie vnútro-lebečných mozgových ciev,
tak dve aneuryzmy, ktoré boli diagnostikované v čase o 15.06 hod. by bolo možné zachytiť. Ak by sa
diagnostikovali dve aneuryzmy od tohto momentu, by pacientka mala prísny kľud na lôžku, liečbu podľa
odporučení ako pri SAK a stav by sa neodkladne konzultoval s neurochirurgami, prípadne s invazívnymi
rádiológmi, ktorí by indikovali operačné či intervenčné riešenie podľa možnosti poskytovateľa a roku

2011. Ak by ale v čase do realizácie operačného riešenia aj napriek prísnemu kľudu na lôžku a liečbe
podľa terapeutických postupov nastalo masívne krvácanie, ako sa tomu stalo doma pred 13.41 hod.,
bolo možné, že by smrti pacientky nebolo možné zabrániť. Táto otázka má významné limity relevantného
zodpovedania, pretože do úvahy vstupujú zároveň pôsobiace premenné mnohých pôsobiacich faktorov
k prípadu. Správne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou pri vyšetrení pri OPT UNM by šance na

prežitie u pacientky boli vyššie, ako tomu bolo po vzniku už masívneho krvácania do mozgu.
1.10 Znalecký ústav sa vyjadroval aj k obsahu odborného stanoviska primára M.. B. Z., O.., M., M., ktorý
v závere odborného stanoviska uviedol, že napriek zlému konečnému výsledku nedošlo k odbornému
pochybeniu, resp. zanedbaniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti u pacientky zo strany UNM.
Taktiež, že sa dá diskutovať o indikovaní CT dňa 14.10.2011 pri prvom prevoze do UNM, ktoré by

pravdepodobne ukázalo príčiny ťažkostí pacientky. Na druhej strane vzhľadom na rýchly priebeh bol
predpokladhraničiacisistotou,žeanirýchladiagnostikabyvtomtoprípadepacientkenezachránilaživot.
Znalecký ústav sa nestotožnil s daným vyjadrením a nemohol ho potvrdiť. Ako bolo už zodpovedané, ak
by bolo na diagnózu SAK myslené a bolo by sa realizovalo CT vyšetrenie natívne a CT AG (angiografia)
v čase, kedy bola pacientka privezená z práce na OPP Martin, tak by sa diagnostikovali dve aneuryzmy.

Od tohto momentu by pacientka mala ordinovaný prísny kľud na lôžku, liečbu podľa doporučení ako
pri SAK a stav by sa neodkladne konzultoval s neurochirurgami, či intervenčnými rádiológmi, ktorí by
indikovali operačné riešenie.
1.11 Znalecký ústav označil nesprávny postup zamestnankyne žalovanej neurologičky M.. B. J. a
identifikoval ho ako nesprávny diagnostický postup v tom, že lekárka nevykonala všetky úkony, ktoré

mala a mohla vykonať na správne určenie diagnózy zomrelej pacientky. Lekár pri určovaní pôvodu
a dôvodu klinicky prejavených ťažkostí pacienta postupuje cestou tzv. diferenciálnej diagnostiky, t.j.
uvažuje, aké ochorenie môže byť príčinou prejavených ťažkostí/symptómov. Niektoré ochorenia môžu
mať spoločných viacerých chorobných prejavov/symptómov a je potrebné, aby lekár správne určil,
ktorému ochoreniu dané symptómy zodpovedajú a zároveň aby vylúčil ochorenie, ktoré pacient nemá

napriek tomu, že niektoré symptómy pre dané ochorenie svedčia. V rámci tohto postupu je podstatné,
aby sa diagnostickými postupmi a realizovanými vyšetreniami diferenciálne-diagnosticky predovšetkým
vylúčili ochorenia, ktoré pacienta bezprostredne ohrozujú na živote. Pri prvej vizite pacientky v nemocnici
bolo potrebné vzhľadom na súbor príznakov (popísaný v zázname RLP a príznakov prítomných
pri vyšetrení neurologičkou) zaoberať sa v diagnostickej úvahe tým, či u pacientky nie je prítomný

chorobný vnútro-lebečný proces, nakoľko takýto proces sa prejavuje okrem iného i príznakmi, ktoré
boli u nebohej prítomné. Prítomnosť alebo neprítomnosť tohto chorobného procesu (presakovanie
z aneuryzmy, ako aj prítomnosť samotnej aneuryzmy v počte dva) bolo pomerne ľahko a finančne
nie náročné diagnostikovateľné vykonaním zobrazovacej techniky - počítačovej tomografie s použitímkontrastnej látky na zobrazenie stavu ciev. Toto však neurologička, ako vyplynulo zo znaleckého
posudku ako špecialistka privolaná na konziliárne vyšetrenie, neurobila. Predčasne stanovila diagnózu
cerviko-kraniálneho syndrómu a tomuto syndrómu pripísala aj bolesť hlavy nebohej. Takýto postup z

medicínskeho hľadiska možno nazvať postupom non lege artis a z hľadiska právneho je potrebné ho
klasifikovať ako postup v rozpore s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Súd k
vypracovanému znaleckému posudku vypočul aj znalcov znaleckého ústavu, ktorí sa zúčastnili na jeho
vypracovaní a ich výsluch potvrdil závery predloženého znaleckého posudku.
1.12 Súd ďalej mal za to, že námietka žalovaného poukazujúca na vadu znaleckého posudku

predstavujúcu, že na vypracovaní posudku sa podieľala okrem iného aj M.. B. A., ktorá je v zmysle
§ 16 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z. z.“) označená ako osoba, ktorá môže pred
súdom alebo orgánom verejnej moci osobne potvrdiť správnosť znaleckého posudku a podať ďalšie
žiadané vysvetlenia v čase spracovania znaleckého posudku znalcom (znaleckým ústavom) a táto

nebola riadne zapísaným znalcom a jeho nepripustenia ako dôkazného prostriedku do konania, je
nedôvodná. Súd v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie zástupcu znaleckého ústavu M.. G. M.,
O.. na pojednávaní dňa 14.09.2021, v ktorom sa odvolával aj na e-mail z Ministerstva spravodlivosti
SR zaoberajúci sa otázkou vykonávania znaleckej činnosti znaleckého ústavu prostredníctvom osôb
nezapísaných v zozname. V súčasnej právnej úprave nie sú ustanovenia, ktoré by upravovali osobitosti

výkonu znaleckej činnosti znaleckého ústavu (prostredníctvom ktorých osôb môže byť vykonávaná jeho
znalecká činnosť). Znalecké ústavy sú na rozdiel od znaleckých organizácií zapisované do znaleckých
odborov, nie do znaleckých odvetví. Znalecký ústav je na základe zápisu oprávnený vykonávať znaleckú
činnosťvovšetkýchodvetviachspadajúcichpododbor,doktoréhobolzapísaný.Ztohotedaniejemožné
požadovať existenciu právnych vzťahov rovnako ako v prípade § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. o

znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákona č. 382/2004 Z. z.“). Pod znalecké odbory spravidla spadá množstvo
znaleckých odvetví, pričom pre niektoré odvetvia je príznačné, že znalecké skúmanie z tejto oblasti je
potrebné vykonať zriedkavo, a preto by bolo nesprávne požadovať existenciu dlhodobého právneho
vzťahu na základe ktorého by boli na účet fyzickej osoby uskutočňované úhrady aj počas niekoľko rokov

trvajúceho obdobia, v rámci ktorého by sa táto osoba možno vôbec nepodieľala na znaleckej činnosti
znaleckého ústavu. Druhým dôvodom je skutočnosť, že v niektorých prípadoch je potrebné, aby bola
znalecká činnosť znaleckého ústavu vykonávaná prostredníctvom osôb nezapísaných v zozname a
takéto prípady by mali byť úplne výnimočné a odôvodnené práve tým, že znalecká činnosť nemôže byť
vykonávaná prostredníctvom fyzickej osoby zapísanej v zozname, resp. že by bolo vykonanie takejto

činnosti spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. Okrem toho rozhodnutia Ministerstva
spravodlivosti SR vo veci správnych konaní nemožno označiť za judikatúru, teda ustálenú rozhodovaciu
prax, na ktorú aplikáciu by mal súd v tomto konaní pristupovať a to ani prostredníctvom inštitútu právnej
istoty podľa ust. čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“.
Súd konštatoval, že znalecký ústav vypracoval znalecký posudok č. 99014/2021 ku dňu 06.02.2021

a menovite v znaleckom posudku v zmysle § 16 vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z. z. uviedol, kto
vypracoval predmetný znalecký posudok, kto môže konať pred súdom alebo iným orgánom verejnej
moci, potvrdiť správnosť znaleckého posudku a podať žiadané vysvetlenia, či doplnenia. Znalecký ústav
podľa odborného rámca konkrétneho prípadu poveruje konkrétne osoby, ktoré majú konkrétny znalecký
posudokvypracovať.Výbertýchtoosôbjeplnevkompetenciiznaleckéhoústavu.M..B.A.jevpracovno-

právnom vzťahu k znaleckému ústavu, je kvalifikovaným neurológom a plne odborne spôsobilou osobou
pre posúdenie neurologického rozsahu posudzovaného prípadu. Znalecký ústav určil aj poveril M.. B.
A. za osobu, ktorá môže potvrdiť správnosť znaleckého posudku, čo zodpovedá zákonu č. 382/2004
Z. z., ako aj § 16 vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z. z. Poverenie M.. B. A. je zreteľne a jasne uvedené
na str. 96 znaleckého posudku. Žalovaný ďalej namietal aj formálne a obsahové požiadavky, ktoré

nemali byť splnené v súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom. K týmto sa vyjadril znalecký
ústav. V konaní mal súd ďalej preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom žalobkyne 3/ podali
podnet na ÚDZS s tým, či bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v prípade ich matky a manželky lege
artis t.j. v súlade so zákonom. ÚDZS vydal protokol č. 206/2014 o vykonanom dohľade na mieste, v
ktorom konštatoval zistené nedostatky pri výkone dohľadu a záverom uviedol, že zdravotná starostlivosť

poskytnutá pacientke poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - žalovaným nebola v súlade s § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Proti tomuto protokolu boli podané námietky zo
strany žalovaného. Na základe stanoviska M. B. Z., O.., M.., M.. úrad sa stotožnil s jeho stanoviskom
k poskytnutej zdravotnej starostlivosti z neurologického hľadiska, t.j. zdravotná starostlivosť bola zneurologického hľadiska poskytnutá správne. Žalovaný v konaní poukazoval na toto stanovisko M..
B. Z., O.., M., M. a navrhoval, aby ho súd vypočul. Návrh na doplnenie dokazovania súd zamietol,
nakoľko mal dostatočne preukázané namietané skutočnosti znaleckým posudkom vypracovaným v

tomto konaní znaleckým ústavom. Keďže išlo o odborné stanovisko v rámci žiadosti ÚDZS konštatoval,
že vypracovaný znalecký posudok znaleckého ústavu vykazuje vyššie znaky odbornosti, mal v tomto
konaní vyššiu právnu silu a s jeho závermi sa v celom rozsahu stotožnil.
1.13 Zo znaleckého posudku, ako aj z výsluchu znalcov jednoznačne a bez akýchkoľvek spochybnení
súd ustálil, že žalovaný neposkytol pacientke zdravotnú starostlivosť správne, nerealizoval riadne

diagnostiku ochorenia pri prvom vyšetrení v zdravotníckom zariadení, pacientku prepustil do domáceho
ošetrenia, kde došlo k postupu patologických dejov, ktoré neboli diagnostikované včas v jej organizme
s následkom smrti. Závery znalcov boli jednoznačné: - nesprávne vyhodnotenie záznamu M.. M.
V. zo zasahujúcej RLP vyšetrujúcou neurologičkou žalovaného M.. B. J., - nedostatočne odobratá
anamnéza, nedodržanie diagnostického postupu neurologičkou M.. B. J., odoslanie pacientky do
domáceholiečenia,neordinovaniehospitalizácienaobservačnomlôžku;nerealizovanievyšetreniahlavy

počítačovou tomografiou, nevylúčenie vnútrolebečnej patológie pri diferenciálnej diagnostike M.. B.
J., nesprávne stanovenie diagnózy pre kolapsový stav a ťažkosti cervikovertebrogénneho charakteru
M.. B. J., ordinovanie symptomatickej liečby M.. B. J. a tým možné sťaženie stanovenia závažnej
diagnózy vnútrolebečného krvácania pacientky, - nestanovenie správnej diagnózy (subarachnoidálneho
krvácania), aj napriek tomu, že to bolo v danom čase možné, vzhľadom na klinické príznaky a materiálne

a technické možnosti žalovaného, čím sa zmarila šanca pacientky na prežitie v dôsledku non lege
artis postupu M.. B. J. a smrť pacientky bola v príčinnej súvislosti s pochybeniami pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Lokalizácia chorobnej vydutiny mozgovej cievy, z ktorej pacientka krvácala,
bola taká, že túto bolo možné ošetriť operačným zákrokom. Medicínske závery znalcov vyjadrené,
že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, bolo v právnej argumentácii uzavretá tak, že

žalovaný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, konal teda protiprávne a naplnil kritériá zodpovednosti za škodu/
ujmu (protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť), ktorá vznikla žalobcom jeho konaním, teda
konaním zamestnancov, ktorých na svoju činnosť používa.
1.14 Nakoľko súd skonštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, to znamená, že

tým došlo k poškodeniu zdravia s následkom smrti vo vzťahu k manželke a matke, vznikol žalobcom
nárok na náhradu škody na zdraví.
1.15 Žalobca 1/ si v rámci podanej žaloby uplatnil ako poškodený nárok na náhradu nákladov spojených
s pohrebom - 1.361,13 eur, a to v súlade s ust. § 449 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Uplatňoval si
náklady na pohreb - 789,60 eur, poplatok za obradnú sieň - 27,90 eur, kamenárske práce - dodávka

a montáž náhrobného pomníka - 551,85 eur ako 1/4-tina z celkovej sumy 2.207,22 eur, poplatok za
hrobové miesto, ktoré v zmysle zmluvy s obcou A. bol vo výške 50,- eur a 25,- eur je z toho 1-ica, pretože
je to dvojhrob, doprava pozostalých na miesto pohrebu - 53,76 eur a poštové známky vo výške 24,-
eur. Celková suma predstavovala čiastku 1.472,11 eur, avšak uplatnená suma bola nižšia a na tejto
žalobca1/vpodanejžalobezotrval.Žalovanývzniesolnámietkupremlčaniavtomsmere,ženákladyboli

vynaložené v októbri 2011 (poplatok za hrobové miesto 25,- eur, náklady na pohreb 789,60 eur, poplatok
za obradnú miestnosť 27,90 eur, doprava pozostalých 53,76 eur, poštové známky 24,- eur), pričom
žalobcovia podali žalobu na súd v októbri 2014. K nároku na dopravu pozostalých na miesto pohrebu
žalovaný poukázal na ust. § 101 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, kde
takýto nárok na cestovné, na dopravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu má len fyzická osoba,

ktorá s poškodeným buď žila ku dňu smrti v spoločnej domácnosti, alebo ide o nezaopatrené dieťa, v
prípade žalobkyne 3/ nejde o takúto osobu. V tomto smere súd však poukázal na to, že predmetný nárok
si uplatnil žalobca 1/ ako manžel pozostalej osoby.
1.16 Podľa súdu v zmysle ust. § 100 ods. 1, 2, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keďže ide
o náhradu škody spôsobenej na zdraví sa objektívna premlčacia doba pri práve na náhradu škody

spôsobenej na zdraví neuplatní. Uplatní sa iba subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začína
plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá bez ohľadu na to, kedy
sa tak stane. V danom prípade poškodený žalobca 1/ ako manžel, pozostalý, ktorý s pacientkou býval
v spoločnej domácnosti nadobudol preukázateľne vedomosť o škode vyjadriteľnú v peniazoch práve v
októbri 2011, čo vyplynulo z dokladov, ktoré v súvislosti s nákladmi na pohreb doložil do konania. Všetky

tieto doklady sú datované z obdobia októbra 2011, 27.10.2011, 25.10.2011, 27.10.2011, 25.10.2011,
27.10.2011. dodávka montáž náhrobného pomníka je z 10.10.2013, faktúra v súvislosti s nákladmi
na pohreb je z 25.10.2011 a úhrada faktúry vo výške 2.207,22 eur z 10.10.2013, tzn. že o škode
preukázateľne vyčísliteľnej v peniazoch sa žalobca 1/ ako poškodený dozvedel jednak v období od 25.do 27.10.2011 a jednak zaplatením faktúry za pomník, z ktorej si uplatnil len 1-tinu zo sumy 2.207,22 eur,
t.j. išlo vlastne o kamenárske práce týkajúce sa hrobu a to uplatnil si z tejto celkovej umy sumu 551,85
eur ako 1-tinu zo sumy 2.207,22 eur a predmetná faktúra bola reálne uhradená zo strany poškodeného,

teda žalobcu 1/ dňa 10.10.2013.
1.17 Keďže bola vznesená zo strany žalovaného námietka premlčania nároku na náhradu škody
spočívajúcej v nákladoch spojených s pohrebom, súd na túto námietku prihliadal a považoval nárok
žalobcu 1/ pozostávajúci z nákladov na pohreb v sume 789,60 eur, v sume 27,90 eur, v sume 25,- eur, v
sume 53,76 eur, v sume 24,- eur, spolu v sume 920,26 eur za premlčaný. Žalobca 1/ sa vlastne dozvedel

o škode, ktorá mu vznikla vo vzťahu k žalovanému v období od 25. do 27.10.2011 a žaloba bola podaná
na súd dňa 14.10.2014, t.j. po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Čo sa týka ďalšieho
nároku,ktorýsiuplatnilžalobca1/,atonákladpozostávajúcizdodávkyamontáženáhrobnéhopomníka,
kde tento náklad mal vzniknúť dňa 10.10.2013, tak tento súd posudzoval len vo výške 440,87 eur, nie vo
výške551,80eur,akosiuplatnilžalobca1/ako1/4-inuzcelkovejsumy2.207,22eur.Dôvodombolo,žesi
celkovo uplatnil sumu 1.361,13 eur, teda nižšiu a na tejto nižšej trval, to znamená, že netrval na rozšírení

žaloby v súvislosti s predmetným nárokom. Čo sa týka tohto nároku, ako náklady na zriadenie pomníka,
týmto sa súd zaoberal vo výške 440,87 eur a mal za to, že žalobcovi 1/ vznikol nárok, kde preukázateľne
sa o tejto dozvedel žalobca 1/, teda úhradou faktúry za dodávku a montáž náhrobného pomníka dňa
10.10.2013 a žaloba na predmetný nárok bola podaná dňa 14.10.2014. Znamená to, že bola podaná
v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe. Z tohto dôvodu súd, čo sa týkalo nároku na náhradu škody

pozostávajúcej z nákladov spojených s pohrebom, priznal žalobcovi 1/ vo vzťahu k žalovanému právo
na zaplatenie sumy 440,87 eur. Vo zvyšku nárok zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania.
1.18 V súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy súd citoval ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka a konštatoval, že pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorej sa žalobcovia domáhali v podanej
žalobe,taktátovyjadrujenáhraduzautrpenépocityfrustrácie,šoku,stresu,smútku,stratyzospoločnosti

s milovanou osobou. Bolo nepochybné, že úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva
na súkromie žalobcov 1/ - 3/ ako jedného z čiastkových osobnostných práv každej fyzickej osoby. Išlo o
zásah neoprávnený a bola daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi. Predpoklady
v súvislosti so vznikom občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej
osoby boli teda vo vzťahu k žalovanému splnené. Podľa názoru súdu žalobcovia preukázali intenzitu

vzťahov medzi nimi a nebohou poškodenou u všetkých troch žalobcov. Presný obsah vzťahu je u
každého zo žalobcov iný, ktorý je daný postavením v rodine, v hierarchii rodiny a v možnostiach,
akými ten vzťah udržiaval a užíval. Jednoznačne však bolo preukázané, že u všetkých žalobcov
je blízky osobný vzťah so zomrelou, existencia citového puta. Súd pri určení peňažnej náhrady
prihliadal na nenapraviteľný smrteľný následok vzniknutý v dôsledku protiprávneho konania žalovaného,

ako aj na dôsledky, ktoré smrť matky a manželky vyvolala u žalobcov 1/ - 3/. Účelom finančného
zadosťučinenia nie je kompenzovať žalobcom stratu matky, manželky, partnerky, účelom bolo do istej
miery kompenzovať emocionálne útrapy žalobcov jej smrťou vyvolané. Pri určení výšky voľnou úvahou
prihliadal na zákonné kritériá okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobností a
konštatoval, že výška náhrady nemajetkovej ujmy sa líši od prípadu k prípadu a podľa okolností prípadu.

V tejto súvislosti prihliadol na to, že smrť pacientky nebola spôsobená úmyselne, išlo skôr o nedbanlivosť
lekárky a ako zamestnankyni žalovaného, ktorá neposkytla zdravotnú starostlivosť správne.
1.19 Čo sa týka zomrelej, tak táto bola vo vzťahu k žalobcovi 1/ jeho manželkou a vo vzťahu k
žalobkyniam 2/ a 3/ ich matkou. Výpoveďou žalobcu 1/ bolo preukázané, že išlo o zásah do jeho
spoločenského, citového, súkromného, rodinného života, ako aj zásah do jeho zdravia práve v dôsledku

smrti jeho manželky a partnerky, s ktorou prežil veľkú časť svojho života. Bolo jednoznačne preukázané
zhoršenie zdravotného stavu, zásah do spoločenského života. Manželka zomrela vo veku XX rokov, to
znamená, že mala ešte veľa rokov života pred sebou, bol preukázaný dopad udalostí na aj duševnú
sféru žalobcu 1/. Čo sa týka žalovaného, tak k porušeniu a neposkytnutiu zdravotnej starostlivosti došlo
síce v nedbanlivosti, ale súd prihliadal aj na majetkové pomery žalovaného. Súd považoval za primeranú

náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalobcovi 1/ vo výške 25.000,- eur. V tejto súvislosti poukázal
na viaceré rozhodnutia súdov ohľadom náhrady nemajetkovej ujmy v rámci zdravotníckej starostlivosti
a zásahu do súkromia (rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/330/2012 zo dňa 02.10.2013, sp.
zn. 25Co/18/2023 z 25.09.2013, Krajského súdu Trenčín sp. zn. 9Co/270/2011, Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/244/2011).

1.20 Vzťah medzi zomrelou a žalobkyňou 2/ ako jej mladšou dcérou bol vysokej intenzity, čo sa týkalo
času, keď táto bola na Slovensku. Od 18 rokov žalobkyňa 2/ trávila táto veľa času mimo územia SR, bol
tam síce kontakt ale od r. 2001 si vytvorila svoju vlastnú rodinu (vydala sa odišla natrvalo do USA), na
Slovensko chodila raz za 2 roky, to znamená, že tá odkázanosť vo sférach života nebola preukázaná.Išlo o vzťah na diaľku, stretávanie sa fyzické, má úplne diametrálne odlišnú intenzitu ako skypovanie,
písanie si listov. Z toho dôvodu súd priznal žalobkyni 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,-
eur a vo zvyšku nárok zamietol.

1.21 Čo sa týka žalobkyne 3/, išlo o vzťah medzi matkou a dcérou. Žalobkyňa 3/ má svoju vlastnú rodinu,
žila a žije v G. J.. Stretávala sa s matkou, ale kvalita tohto vzťahu nebola už takej intenzity ako v čase,
keď bola ako maloleté dieťa odkázaná na matku, keďže už má vlastnú rodinu. Intenzita tohto zásahu
bola veľká, ale kontakt bol intenzívnejší ako u žalobkyne 2/. Z toho dôvodu výšku peňažnej náhrady
nemajetkovej ujmy súd priznal vo vzťahu k žalobkyni 3/ vo výške 18.000,- eur.

1.22 Pokiaľ ide o ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (výsluch M.. M. V., M.. B. J., M.. T. W. a M.. B.
Z., O.., M., M. zamietol. Mal za to, že ich vykonanie v tomto štádiu konania po vypracovaní znaleckého
posudku znaleckým ústavom by bolo nehospodárne, neúčelné a nijakým spôsobom by toto dokazovanie
neobjasnilo skutkové okolnosti, ktoré boli dostatočne zistené práve v dôsledku vypracovania znaleckého
posudku. Bol toho názoru, že v tomto štádiu konania by výsluch týchto lekárov, ktorí poskytovali
zdravotnú starostlivosť, nebol objektívny, hospodárny, účelný, nakoľko už bol vypracovaný znalecký

posudok s určitými závermi, s ktorými sa súd stotožnil. Výsluch týchto lekárov po 10-tich rokoch od
poskytnutia zdravotnej starostlivosti vzhľadom na dlhú dobu a závery znaleckého posudku by rozhodne
neprispeli k objasneniu alebo zmene skutkových okolností v súvislosti s danou vecou. Bolo by namieste
v čase pred vypracovaním znaleckého posudku tak, ako to navrhovali aj žalobcovia, avšak v tom čase
k nemu nedošlo podľa rozhodnutia predtým určeného zákonného sudcu.

1.23 O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Vychádzal z toho, že žalobca 1/ si
podanou žalobou uplatnil dva nároky, a to nárok na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy.
Žalobkyne 2/ a 3/ si uplatnili len jeden nárok a to nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
1.24 Čo sa týka žalobcu 1/, tak vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody predstavuje jeho
úspech 32 % (uplatňoval si sumu 1.361,13 eur a bol mu priznaný nárok v sume 440,87 eur), úspech

žalovaného predstavuje časť žalobného návrhu, ktorý súd zamietol, čo v percentuálnom vyjadrení po
zaokrúhlení predstavuje 68 %. Čiže čistý úspech žalovaného pri tomto nároku teda predstavuje 36 %
(68 % - 32 %). Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bol úspech žalobcu
1/ v konaniach závislý iba od úvahy súdu. Žalobca 1/ mal v danej veci plný úspech, čo do základu
uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z jeho procesného úspechu závisela výlučne

od úvahy súdu. Bolo možné považovať ho za procesne úspešného, čo sa týka tohto nároku podľa §
255 ods. 1 CSP. Preto mu v časti nároku na náhradu trov konania vznikol nárok v plnom rozsahu,
avšak pri výpočte konkrétnej výšky trov konania so zohľadnením prisúdenej sumy. Následne pri priznaní
celkového nároku na náhradu trov konania žalobcu 1/ súd vychádzal z priemeru úspechu žalobcu, t.j.
že žalobca 1/ bol úspešný pri prvom nároku vo výške 32 %, pri druhom nároku vo výške 100 %. Z toho

dôvodu mu priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 66 %, t.j. 132 % : 2.
1.25 Čo sa týka náhrady trov konania žalobkýň 2/ a 3/, tak v tomto smere mal za to, že mali plný
úspech, čo do základu uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a výška plnenia vyplývajúca
z ich procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. Považoval ich preto za plne procesne
úspešné podľa § 255 ods. 1 CSP a v časti nároku na náhradu trov konania ohľadne nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy im vznikol nárok v plnom rozsahu, avšak pri výpočte konkrétnej výšky trov konania so
zohľadnením prisúdenej sumy. Z toho dôvodu súd priznal žalobkyniam 1/ a 2/ vo vzťahu k žalovanému
právozprisúdenejsumyvplnejvýškestým,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodnepoprávoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.
1.26 Čo sa týka štátu, tak tomuto vznikli trovy konania v súvislosti so zaplatením znaleckého posudku,

ako aj v súvislosti so znaleckým úkonom, ktorý vykonal znalecký ústav, a to účasť na pojednávaní. Z
toho dôvodu súd priznal štátu právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 77 % a vo
vzťahu k žalovanému 1/ (správne žalobcovi - poznámka odvolacieho súdu) v rozsahu 23 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocneného
zástupcu, a to do výrokov I., II., IV., V. a VI. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
2.1 Podľa žalovaného závery súdu o jednoznačnom preukázaní non lege artis jeho postupom, ako aj

o jednoznačne preukázanej existencii príčinnej súvislosti medzi jeho postupom a škodlivým následkom,
nie sú správne. Rovnako tak považoval za nesprávne posúdenie jeho zodpovednosti ako objektívnej, z
ktorej sa môže len vyviniť a ktorú nie je potrebné preukazovať.2.2 Žalovaný mal za to, že pri svojom závere o postupe non lege artis vychádzal súd zo záverov
znaleckého posudku znaleckého ústavu, keď v procese poskytovanej zdravotnej starostlivosti bol
ako nesprávny prvok určený postup neurologičky M.. B. J., ktorá poskytovala zdravotnú starostlivosť

pacientke v rámci konziliárneho vyšetrenia na oddelení jeho pohotovostného príjmu, ktoré mali spočívať
v nedostatočnom odobratí anamnézy pacientke a nevykonaní konkrétnych vyšetrení (CT a CTAG).
V danej súvislosti považoval za potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že pacientke bola riadne neurologicky vyšetrená, pričom v danom čase objektívne vôbec neboli
prítomné známky meningeálneho dráždenia. Konštatovanie, že ložisková neurologická symptomatika

ani meningeálny syndróm neboli vyšetrením zachytené, obsahuje znalecký posudok ústavu. Vykonanie
vyšetrenia meningeálnych príznakov s negatívnym záverom potvrdila za znalecký ústav aj M.. B. A.
v rámci svojho výsluchu. Zo znaleckého posudku nevyplynulo z akého dôvodu (na podklade akých
diagnostických záverov) mala neurologička vykonať CT vyšetrenie natívne a najmä ani to, z akého
dôvodu mala (keď samotný znalecký ústav pripustil, že takéto vyšetrenie mohlo byť v danom čase reálne
negatívne) vykonať aj CT vyšetrenie kontrastnou látkou. Žalovaný trval na tom, že takéto hodnotenie

znalca o nedostatočne odobratej anamnéze a o potrebe vykonania (ním naznačenej) širšej diagnostike
na základe v danom čase zistených (všetkých) anamnestických údajov od pacientky sú z jeho pohľadu
jednoznačne ovplyvnené až následne zistenými skutočnosťami a ďalším vývojom zdravotného stavu
pacientky. Súd takéto závery znaleckého posudku v plnom rozsahu akceptoval a to napriek tomu, že
závery znaleckého ústavu o nesprávnom postupe konziliárnej neurologičky sú v priamom rozpore s iným

vykonaným dôkazom - stanoviskom odborného konzultanta ÚDZS M.. B. Z. O.., M., M., ktorý správnosť
postupu jeho ako žalovaného posudzoval. K obdobným záverom dospel aj súdom ustanovený znalec
M.. Q. M.. Podľa žalovaného súd neuviedol akým spôsobom sa v tomto smere vyporiadal s týmito
konkrétnymi závermi ÚDZS posudzujúcim postup jeho neurologičky (opačne ako znalecký ústav) za
správny a z akého dôvodu mal za jednoznačne postavený záver o postupe neurologičky ako non lege

artis.
2.3 Mal tiež za to, že súd v tejto súvislosti nevykonal ani navrhované dokazovanie (v rámci jeho
vyjadrenia zo dňa 05.03.2021), ktorým navrhoval výsluch odborného konzultanta ÚDZS M.. B. Z., O..,
M., M. a lekárky M.. B. A. (poverenej podať k posudku znaleckého ústavu potrebné vysvetlenia),
prípadne aj formou ich vzájomnej konfrontácie práve za účelom odstránenia ich zásadného odborného

rozporu v ich posúdení (ne)správnosti postupu jeho neurologičky M.. B. J.. Súd nijako bližšie ani
neodôvodnil prečo výsluch M.. B. Z., O.., M., M. nevykonal ale naopak pristúpil len k výsluchu M.. B.
A., Mal za to, že jeho stanovisko nemožno úplne prehliadať najmä s poukazom na jeho postavenie
ako odborného konzultanta inštitúcie, ktorej zákon priamo zveruje posudzovanie odborných otázok
poskytovania zdravotnej starostlivosti jednotlivými poskytovateľmi. Odstránenie uvedených rozporov je

aj z dôvodu, že k obdobným zisteniam a záverom ako odborný konzultant dospel aj súdny znalec M.. Q.
M..Odôvodnenienevykonaniadôkazupovažovalzanedostatočnéaarbitrárne.Zanesprávnepovažoval
aj nevykonanie výsluchov jeho konajúcich lekárok M.. B. J. a M.. T. W., ktoré mohli prispieť k objasneniu
rozhodujúcich okolností zdravotnej starostlivosti poskytnutej pacientke.
2.4 V tejto súvislosti sa žalovaný nestotožnil s hodnotením súdu, že vypracovaný znalecký posudok

znaleckého ústavu vykazuje vyššie znaky odbornosti a má v konaní vyššiu právnu silu. Podľa čl. 15
ods. 2 Základných princípov CSP žiadny dôkaz nemá predpísanú právnu silu. V prípade posudku
znaleckého ústavu v tomto konaní navyše nesúhlasil s hodnotením tohto dôkazu ako riadneho posudku
znaleckého ústavu. Tento znalecký posudok za znalecký ústav v jeho nosnej časti vypracovala osoba,
ktorá nemá/nemala v čase spracovania posudku postavenie znalca. Z uvedeného dôvodu takýto

postup trpí zásadnou formálnou vadou. Postup súdu, kedy túto jeho zásadnú námietku vo vzťahu k
znaleckému posudku ústavu neakceptoval, považoval za nesprávny. Nebolo možné akceptovať záver,
že posudok spracovaný v jeho podstatnej časti neznalcom, bolo potrebné akceptovať ako riadny
posudok znaleckého ústavu. V praxi by to totiž znamenalo, že hoci M.. B. A. kompetenciu podať znalecký
posudok ako fyzická osoba nemá, môže tak urobiť pod hlavičkou znaleckého ústavu a dokonca v

tomto prípade má ísť o znalecký posudok najvyššej odbornej autority. Spracovanie znaleckého posudku
osobou neznalcom by (aj podľa predloženého stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR) malo byť
celkom výnimočnou situáciou čo v danom prípade nebolo splnené. Podľa názoru žalovaného teda
neexistoval akceptovateľný dôvod v rámci platného zákona o znalcoch ani osobitné výnimočné okolnosti
na to, aby znalecký posudok vypracoval za znalecký ústav neznalec. V tejto súvislosti považoval za

nesprávne posúdenie validity posudku M.. Q. M., ktorý súd v rámci svojho hodnotenia dôkazov ako
použiteľný dôkaz úplne diskvalifikoval.
2.5 V ďalšej časti odvolania sa žalovaný nestotožnil ani s posúdením jeho zodpovednosti súdom ako
objektívnej (bod 29. rozsudku), rovnako tak, že znalecký posudok ústavu dáva jednoznačnú odpoveď,že smrť pacientky bola v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinností z jeho strany a tým
sú naplnené všetky zodpovednostné predpoklady na jeho strane, teda porušenie právnej povinnosti,
škodlivý následok a kauzálny nexus medzi porušením právnych povinností a škodlivým následkom.

Z vykonaného dokazovania (a to ani z posudku znaleckého ústavu) podľa jeho názoru nevyplýva, že
medzi jeho konaním a smrťou pacientky bola daná jednoznačná a priama príčinná súvislosť. Pomerne
jednoznačné závery k otázke príčinnej súvislosti vyplynuli len zo stanoviska odborného konzultanta M..
B. Z., O.., M., M. a obdobne znalca M.. Q. M., avšak úplne opačné, ktoré existenciu príčinnej súvislosti
dokoncasvysokoumierouurčitostivylučujú;vzhľadomnarýchlypriebehjepredpokladhraničiacisistou,

že ani rýchla diagnostika by v tomto prípade nezachránila pacientke život. Žalovaný tak zastával názor,
že otázka príčinnej súvislosti naopak nebola v konaní preukázaná, keď túto nemožno len predpokladať.
2.6 Žalovaný napádal odvolaním aj výrok súdu o náhrade trov konania (IV., V. a VI. ako závislé výroky).
Konkrétne uviedol, že považuje za nesprávne rozhodnutie, že žalobkyne 2/ a 3/ majú právo na náhradu
trov konania z prisúdenej sumy v celom rozsahu (výrok V.). Uviedol, že tieto sa domáhali len náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorej prisúdená výška nie je pre určenie náhrady trov konania vôbec rozhodujúca.

V prípade prisúdenej náhrady nemajetkovej ujmy v akejkoľkovek výške má totiž úspešný žalobca nárok
na náhradu počítanú nie z prisúdenej sumy, ale pre účely náhrady trov konania sa paušálne vychádza
zo sumy 2.000,- eur (§ 10 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, ďalej len „vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z.“). Výška samotnej prisúdenej nemajetkovej ujmy nie je rozhodujúca.

3. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie aj žalobca 1/ proti výroku III. (v spojení s výrokom
I.), výrok IV. a VI. a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Žalobcovia 1/ a 2/ žiadali
o doplnenie chýbajúceho výroku rozsudku.
3.1 Žalobca 1/ odôvodnil odvolanie nesprávnym vyhodnotením námietky premlčania v tom smere, kedy

on získal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Uviedol, že vedomosť o škode získal vynaložením
základov, ktoré si uplatnil v žalobe. Predpoklad o osobe škodcu získal až v čase, kedy podal podnet
ÚDZS (12.02.2014) a vedomosť o osobe škodcu získal až z oznámenia ÚDZS z 28.11.2014. Mal za to,
že ust. § 106 Občianskeho zákonníka vyžaduje „dozvedenie sa“ (nie možnosť dozvedieť sa) o tom, kto
za škodu zodpovedá. Preto vedomosť o osobe, ktorá za škodu zodpovedá, korešponduje s doručením

oznámenia ÚDZS. Nárok na náhradu škody si preto uplatnil včas.
3.2. Ďalej podľa žalobcu 1/ súd nesprávne posúdil sumu nákladov na zriadenie pomníka a rozhodnutie
v tejto časti, teda vo výške presahujúcej 440,87 eur nie je ani dôvodné, ani preskúmateľné.
3.3 Tiež vytýkal súdu nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania vo výroku IV. a VI. V prvom rade
uviedol, že pri zmene výroku o náhrade škody stratí opodstatnenie aj výrok o náhrade trov konania z

dôvodu zmeny procesného úspechu strán sporu. Okrem toho rozhodnutie o trovách konania vo výroku
IV. bolo potrebné špecifikovať vo vzťahu ku každému, žalobou uplatnenému a rozhodnutím priznanému,
nároku samostatne. Nebolo teda možné rozhodnutie „sumarizovať“ tak, ako to urobil súd. Ide totiž o
dva samostatné nároky, z ktorých každý je vyjadrený inou sumou základu tarifnej odmeny (pri nároku
na náhradu škody je základom pre výpočet náhrady trov konania suma 1.361,13 eur, pri nároku na

náhradu majetkovej ujmy suma 25.000,- eur). Už len z tohto logického a matematického dôvodu nebolo
možné tieto 2 odlišné nároky v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania sčítať a spriemerovať. Preto
rozhodnutie, ktorým mu súd priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 77 % je
nesprávny. Správny by bol postup, ktorým by súd vyhodnotil zákonným spôsobom úspech strán v spore
vo vzťahu k obidvom nárokom: - nárok na náhradu škody: od úspechu žalovaného sa odpočíta úspech

žalobcu a rozdiel tvorí právo žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/; - nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy: žalobca 1/ má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %
z prisúdenej sumy, pri zohľadnení ust. § 13 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Napokon podľa
žalobcu 1/ výroky rozsudku IV. a V. sú v rozpore s odôvodnením, keď nimi súd vyčísľuje jeho úspech a
jeho právo na náhradu trov (resp. mieru povinnosti podieľať sa na náhrade nákladov štátu) vo výroku

číslom 77 % a v odôvodnení číslom 66 %. Ďalej považoval bez podkladu v odôvodnení rozhodnutia výrok
VI. o náhrade trov konania štátu. Pri rozhodovaní o náhrade trov štátu bolo potrebné vychádzať z otázky,
ktorámalabyťznaleckýmposudkomzodpovedá.Bolozrejmé,žeznaleckýposudokneriešilvýškuškody,
otázku premlčania, ale otázku zodpovednosti žalovaného za smrť V. M., ktorú žalovaný od začiatku
popieral, napriek záveru ÚDZS v pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Rozhodnutie súdu

vo výroku VI. o náhrade trov znaleckého dokazovania nemá preto podklad v obsahu súdneho spisu ani
v odôvodnení rozsudku.
3.4 Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli v zmysle ust. § 255 CSP doplniť rozsudok okresného súdu o chýbajúci
výrok, a to: „Súd vracia žalobcom zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania.“ Ide opreddavok v súvislosti so znaleckým posudkom M.. Q. M.. V rozsudku totiž absentuje vyporiadanie nimi
zloženého preddavku, ktoré zabraňuje tak použiť zložený preddavok na úhradu trov (iného) znaleckého
dokazovania ako aj vráteniu zloženého preddavku zložiteľom.

3.5 Žalobca 1/ tak navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch III., IV. a VI. zmenil
tak, že a/ zruší výrok III. rozsudku o zamietnutí nároku na náhradu škody v sume prevyšujúcej 440,87 eur
a zmení výrok I. rozsudku tak, že mu priznáva nárok na náhradu škody vo výške 1.361,13 eur, b/ zmení
výrok IV. rozsudku tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania proti žalovanému z prisúdenej sumy
nemajetkovej ujmy vo výške 100 % a vo vzťahu k náhrade škody prizná žalovanému proti nemu nárok

na náhradu trov konania vo výške 12 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, c/ zmení výrok VI. rozsudku tak,
že štát má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % a o výške náhrady trov
konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Žalovaný sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v podaní zo dňa 03.02.2022 vyjadril k

odvolaniu žalobcu.
4.1 Mal za to, že žalobca 1/ nárok na náhradu škody špecifikoval (až) na pojednávaní dňa 28.10.2021
tak, že tento pozostáva z: - nákladov pohrebnej služby (Silencia) vo výške 789,60 eur - nákladov na
obradnú sieň vo výške 27,90 eur - kamenárskych prác (zhotovenie pomníka) v alikvotnej časti 551,85
eur - poplatok za hrobové miesto vo výške 25 eur - dopravu pozostalých na pohreb 53,76 eur - poštové

známky 24,- eur spolu vo výške 1.472,11 eur, z ktorých si uplatňoval len sumu 1.361,13 eur. Rozdiel
medzi sumárom jednotlivých položiek a uplatnenou celkovou náhradou škody v konaní (1.472,11 eur -
1.361,13 eur = 110,98 eur) odôvodnil súdu sám tak, že k nemu došlo v položke kamenárskych prác,
ktorá bola uvedená v nižšej výške (viď vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu 1/ na pojednávaní dňa
28.10.2021). Podľa žalovaného námietka žalobcu 1/, že súd neoprávnene redukoval uplatnený nárok na

náhradu škody za zriadenie pomníka (kamenárske práce) z 551,85 eur na 440,87 eur preto neobstojí,
pretože tento uplatnil nárok na náhradu škody v tejto položke sám v redukovanej výške, ktorú aj súdu
odôvodnil jeho chybným zadaním tejto konkrétnej položky, čo malo za následok jej uplatnenie v nižšej
výške (551,85 eur - 110,98 eur = 440,87 eur). Súd prvej inštancie naopak postupoval správne, keď
nemohol rozhodnúť o priznaní nároku nad žalobou uplatnený rozsah, hoci by tento bol aj preukázaný.

Žalovaný preto v tejto časti považoval odvolacie námietky žalobcu 1/ za nedôvodné.
4.2 Rovnako nesúhlasil ani s názorom žalobcu 1/ o tom, že o osobe zodpovednej za škodu sa
dozvedel až z oznámenia ÚDZS. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe bol rozhodujúcim kritériom pre
získanie vedomosti o osobe škodcu získanie vedomostí o takých skutočnostiach, ktoré umožňujú viesť
k záveru o zodpovednosti konkrétnej osoby. Pre začatie plynutia premlčacej doby sa teda nevyžaduje

nespochybniteľná istota o takejto osobe vyplývajúca z iného rozhodnutia resp. v danom prípade
stanoviska správneho orgánu, ktorý v konečnom dôsledku ani otázku zodpovednosti žalovaného za
škodlivý následok neriešil. Otázky skutočnej zodpovednosti konkrétneho škodcu za konkrétny následok
sa napokon posudzujú samostatne v rámci civilného konania o uplatnenom nároku na náhradu škody,
bez toho, že by bolo potrebné, aby tento záver postavil predbežne iný orgán/subjekt. Žalovaný naďalej

tvrdil, že vedomosti o okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých mohol určiť osobu škodcu, mal
žalobca 1/ bezprostredne po úmrtí svojej manželky dňa 23.10.2011, keď v tento deň poznal všetky
skutkové okolnosti, ktoré mu umožňovali urobiť (vlastný) záver o osobe zodpovednej za škodu a voči
tejto sa predmetného nároku domáhať žalobou v civilnom konaní. Žalobca 1/ nepochybne mal už vtedy
informáciu o tom, že jeho manželka bola hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení žalovaného, kde aj

došlo k jej úmrtiu. Od začiatku tak poznal identitu osoby, o ktorej aj tvrdil, že škodu spôsobila a aj mal
všetky informácie o rozhodujúcich skutkových okolnostiach v tomto smere, čo v tom čase nepochybne
stačilo na podanie žaloby na súde. Definitívne ustálenie osoby škodcu je až následne predmetom
dokazovania a konečného rozhodnutia o nároku na náhradu škody v súdnom konaní. S poukazom
na uvedené, nebol teda správny názor žalobcu 1/, že samotnú vedomosť o osobe škodcu mal získať

až s odstupom niekoľkých mesiacov z vyjadrenia ÚDZS v prebiehajúcom správnom konaní. Otázka
existencie zodpovednosti za škodu je odlišná od otázky zodpovednosti určitej osoby za správny delikt.
Ani rozhodnutie ÚDZS o porušení právnej povinnosti žalovaným nie je tak okolnosťou formujúcou vznik
vedomosti poškodeného o škode (škodcovi). Rozhodnutie správneho orgánu o osobe zodpovednej za
priestupok/správny delikt tak nemá žiadny vplyv na vznik vedomosti poškodeného o osobe škodcu, ktorá

sa viaže len na zistenie relevantných skutkových okolností umožňujúcich tento záver. Podľa žalovaného
súd námietku premlčania posúdil správne, pričom súčasne poznamenal, že viaceré náklady, ktoré tvoria
uplatnený nárok na náhradu škody boli preukázateľne vynaložené inou osobou (žalobkyňou 3/), nie
žalobcom 1/, ktorý však tieto nároky ako vlastnú škodu v konaní uplatnil. Ani z tohto dôvodu, prenedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie, teda ním uplatnený nárok na náhradu škody v takejto časti
nemôže obstáť.
4.3 Ďalej žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu 1/, že pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je

základom pre výpočet náhrady trov konania žalobcu 1/ suma 25.000,- eur nie je správna. V zmysle ust. §
10 ods. 8 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka je
tarifnou hodnotou 2.000,- eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Pre účely rozhodnutia o náhrade
trov konania (a najmä jeho následného vyčíslenia) teda nie je v prípade uplatnenej nemajetkovej ujmy
rozhodujúca výška skutočne prisúdenej sumy, ktorá by mala byť tarifnou hodnotou, ale platí osobitná

právna úprava, ktorá výšku tarifnej hodnoty presne stanovuje. Uvedené námietky sú aj predmetom jeho
odvolania. Nesúhlasil ani s tým názorom žalobcu 1/, že rozhodnutie o rozsahu jeho procesného úspechu
v prípade nároku na náhradu škody má zohľadňovať § 13 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v tom
zmysle, že percento jeho miery úspechu (ako rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom) má byť
krátené na 1/3-inu. Takýto postup nemá oporu v právnom predpise. Ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. stanovuje spôsob určenia základnej sadzby tarifnej odmeny v spojených veciach, ale nie je možné

ho interpretovať tak, že by umožňovalo krátenie (na 1/3-tinu) aj miery úspechu sporovej strany v konaní.
4.4 Napokon žalovaný považoval za nesprávny aj názor žalobcu 1/, že náhradu trov konania štátu (jej
rozsah) bolo potrebné hodnotiť z pohľadu, aká otázka mala byť znaleckým posudkom zodpovedaná,
keď tento uvádza, že je zrejmé, že znalecký posudok neriešil výšku škody, otázku premlčania, ale otázku
zodpovednosti žalovaného. Rozhodnutie o rozsahu náhrady trov konania štátu sporovými stranami

by malo korešpondovať s konečnou mierou úspechu, či neúspechu konkrétnej strany sporu tak, ako
vyplýva z meritórneho rozhodnutia súdu o samotnom nároku. Výrok o povinnosti náhrady trov konania
nemôže zohľadňovať ako určujúce také jednotlivé okolnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania (v danom
prípade existenciu príčinnej súvislosti medzi jeho konaním ako žalovaného a škodlivým následkom),
keď napokon žaloba bola napriek tomu v časti zamietnutá a žalobca 1/ bol teda s uplatneným nárokom

v určitej časti neúspešný. Jeho neúspech v spore by mal byť v zodpovedajúcom rozsahu premietnutý
do pomeru, ktorým súd ustáli aj povinnosť strán sporu k náhrade trov konania štátu.

5. Žalobkyňa 3/ prostredníctvom splnomocneného zástupcuvo vyjadrení zo dňa 09.02.2022 k vyjadreniu
žalovaného uviedla, že rozhodnutie súdu vo vzťahu k žalobnému nároku sa jej priamo týka vo výroku

súdu II. a V., ktoré boli napadnuté odvolaním žalovaného.
5.1 Podľa nej žalovaný svoje odvolanie podal z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ (nevykonanie
dôkazov potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností), f/ (súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam), h/ (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci) CSP, pričom vo svojej následnej argumentácii túto nečlení podľa jednotlivých odvolacích

dôvodov.
5.2 V čl. II. bod 1. žalovaný oproti odôvodneniu rozsudku súdu (bod 17. a bod 29. rozsudku)
argumentuje nasledovne: „Zastávame názor, že závery súdu o jednoznačnom preukázaní non lege artis
postupu žalovaného, ako aj o jednoznačne preukázanej existencii príčinnej súvislosti medzi postupom
žalovaného a škodlivým následkom nie sú správne. Rovnako tak považujeme za nesprávne posúdenie

zodpovednosti žalovaného ako objektívnej, z ktorej sa môže len vyviniť, a ktorú nie je potrebné
preukazovať". V tomto bode svojho odvolania však žalobkyňa (správe žalovaný - poznámka odvolacieho
súdu) podľa žalobkyne 3/ nijako neodôvodňuje, ako k tomuto právnemu argumentu dospel. V čl. II.
bod 2. zase žalovaný polemizuje o odborných otázkach, pričom oproti záverom znaleckého posudku
znaleckého ústavu stavia svoje vlastné odborné tvrdenia. V tejto súvislosti žalobkyňa 3/ uviedla, že tak

v konaní pred súdom, ako aj v odvolacom konaní súd nemôže posudzovať otázky, pre zodpovedanie
ktorých sú potrebné odborné vedomosti, čo otázky poskytovanej zdravotnej starostlivosti rozhodne sú.
V tomto prípade pre udržateľnosť a odôvodnenosť záverov súdu bolo potrebné zabezpečiť do konania
vyjadrenia odborníkov (odborné vyjadrenia, znalecké posudky znalca, ev. znaleckého ústavu) a toto
súd vykonal. Následne bolo nevyhnutné s odbornými závermi sa oboznámiť a tieto logicky aplikovať

v rozhodovaní o právnej otázke (protiprávnosti konania a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním a škodlivým následkom). Túto aplikáciu bolo potrebné vykonať logicky a správne; pričom
táto požiadavka je vzťahovaná k súdu (pretože ten rozhoduje o dôvodnosti žalovaného nároku), ale
rovnako je kladená i na sporové strany. Ak teda žalobkyňa (správne žalovaný - poznámka odvolacieho
súdu) tvrdí, že „...vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v rámci konziliárneho vyšetrenia

bola pacientka riadne neurologicky vyšetrená...", nesprávne interpretuje odborný názor. Ak pacientka
bola riadne neurologicky vyšetrená, tak možno pripustiť, že pacientka bola vyšetrená výlučne klinicky
(avšak ani to nie riadne!). To znamená lekárom (odobratím anamnézy, pohľadom, posluchom...), avšak
nebola vyšetrená prístrojovými /laboratórnymi/ postupmi. Práve toto redukované vyšetrenie zdravotnéhostavu malo za následok, že nedošlo k identifikovaniu patologického procesu, ktorý jednoznačne bol
už u pacientky prítomný v čase prvého vyšetrenia. Pacientka nebola komplexne vyšetrená, napriek
tomu, že vyšetrená mala a mohla byť, pretože vyšetrenie počítačovou tomografiou je nezaťažujúce,

okamžite dostupné a finančne nie náročné. Taktiež žalobkyňa 3/ tvrdila, že to, že pacientka bola „riadne
vyšetrená" nevyplynulo z dokazovania pred súdom (preto súd ani pri rozhodovaní nemohol z takejto
skutkovej okolnosti vychádzať), ale takéto extenzívne pozitívne hodnotenie prináša výlučne žalovaný.
Podľa nej v konaní pred súdom bolo naopak preukázané, že záznam v zdravotnej dokumentácii o
vyšetrení pacientky je strohý, stručný a nedostatočný (chýba podrobná charakteristika bolesti ako

klinického prejavu, pričom bolesť hlavy má desiatky príčin a zamestnankyňa žalovaného sa priklonila
k pripísaniu bolesti jednej z benígnych príčin - cervikokraniálnemu syndrómu, teda bolesti majúcej
pôvod v krčnej chrbtici, ktorý ale dôvod/diagnóza nijako neohrozuje pacienta na živote a zanedbala
diferenciálne-diagnostickým postupom vylúčiť pôvod bolesti v akútne život ohrozujúcich ochoreniach; k
takýmto ochoreniam patrí i krvácanie z vydutiny na cieve, v dôsledku ktorého pacientka zomrela. Ďalej
žalobkyňa 3/ nepovažovala za účelné, vyjadrovať sa k ďalšiemu medicínskemu exkurzu žalovaného

uvedenému v tomto istom bode odvolania. K argumentácii žalovaného uviedla, že súd sa veľmi jasne
v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril k ním nastoleným pochybnostiam uvedeným v odvolaní (bod
25. odôvodnenia rozsudku). Z odôvodnenia rozsudku bolo tak zrejmé, že znaleckým ústavom bola
riešenáotázkaodborná-atourčeniepríčinnejsúvislostimedzinediagnostikovanýmkrvácanímasmrťou
pacientky. Následne, oboznámením sa s týmto odborným posúdením súd ustálil príčinnú súvislosť

medzi porušením zákona (§ 4 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti poskytovať zdravotnú
starostlivosťsprávne)aškodlivýmnásledkom(smrťpacientky)akootázkuprávnu,pričomustálilpríčinnú
súvislosť ako danú/preukázanú a to zavinením žalovaného.
5.3 K osobe M.. B. Z., O.., M., M. žalobkyňa 3/ uviedla, že jeho odborné stanovisko bolo vypracované
ako stanovisko konzultanta na základe zadania ÚDZS a bolo jedným z podkladov k vypracovaniu

Protokolu z vykonaného dohľadu, v ktorom úrad pre dohľad ako špecializovaný dozorový orgán
konštatoval porušenie zákona zo strany žalovaného (napriek stanovisku prizvaného konzultanta M..
B. Z., O.., M., M.) - „nesprávne stanovená diagnóza u pacientky - stav mal byť hodnotený ako kolaps
alebo synkopa; nedostatočná diferenciálna diagnostika na stanovenie správnej diagnózy pri zistených
ťažkostiach pacientky; nedostatočná diferenciálna diagnostika na stanovenie správnej diagnózy pri

zistených ťažkostiach pacientky; nesprávny manažment liečby u pacientky s novozistenou artériovou
hypertenziou; absencia monitoringu stavu pacientky pred prepustením" (str. 12 Protokolu č. 206/2014 o
vykonanom dohľade zo dňa 08.09.2014 ). Zároveň so závermi odborného stanoviska M.. B. Z., O.., M.,
M. sa vysporiadal i posudok znaleckého ústavu, ktorý sa s jeho závermi nestotožnil.
5.4 Čo sa týka argumentácie žalovaného znaleckým posudkom M.. Q. M. žalobkyňa 3/ uviedla, že znalec

pri vypracovaní posudku urobil viacero formálnych chýb, ktorých charakter však mal zásadný dopad
na obsah znaleckého posudku a najmä jeho závery. Z tohto dôvodu ich súd nemohol považovať za
správne, s čím sa v odôvodnení rozsudku aj dostatočne vysporiadal. Znalcovi ani nepriznal odmenu za
vypracovanie posudku, pričom proti uzneseniu znalec nepoužil opravný prostriedok. Následnú absenciu
znaleckého posudku súd vyriešil nariadením znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. 5.5

Pokiaľ ide o námietku nevykonania dokazovania v celom rozsahu tak, ako to navrhoval žalovaný
explicitne vypočutia M.. B. Z., O.., M., M. a vypočutia zamestnankýň žalovaného - M.. B. J. a M.. T. W.
žalobkyňa 3/ mala za to, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré sporové strany navrhujú
a je len na ňom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V tomto prípade sa súd rozhodol, že predmetné
výsluchy nevykoná a svoj postup riadne v rozsudku odôvodnil. K návrhu na vypočutie M.. B. Z., O..,

M., M. dodala, že tento návrh zo strany žalovaného ani nebol riadne odôvodnený i s poukazom na
hospodárnosťkonania,pretoženebolozrejmé,akénovéskutočnostimalpreukázaťvýsluchlekára,ktoré
doposiaľ v konaní nevyšli najavo a prečo by výsluch svedka mal byť relevantnejším dôkazom než je jeho
vlastné písomné odborné stanovisko, ktoré je súčasťou spisu.
5.6 K spochybňovaniu znaleckého posudku znaleckého ústavu forensic.sk Inštitút forenzných

medicínskych expertíz žalobkyňa 3/ uviedla, že torpédovanie M.. B. A. nemá oporu v zákone. Súd
sa priklonil k vyhodnoteniu jej participácie na vypracovaní znaleckého posudku tak, že legitimitu
uvedenejlekárkyvznaleckomdokazovaníakceptoval.Považovalarovnakozarovnakodôležitéaprávne
konformné,žesúdsastotožnilajsjejprávnouargumentáciouohľadomtoho,žerozhodnutiaMinisterstva
spravodlivosti SR vo veci správnych konaní nemožno označiť za judikatúru, teda ustálenú rozhodovaciu

prax súdov. Zároveň dodala, že spochybňovanie odbornosti samotnej lekárky pre (iba) participatívne
vypracovanie znaleckého posudku nie je namieste a to najmä s poukazom na jej odborné charakteristiky,
ktoré v konaní vyšli najavo (výsluch znalca na pojednávaní súdu dňa 14.09.2021), ako aj stanovisko
Ministerstva spravodlivosti SR predložené súdu M.. G. M., O.. na pojednávaní súdu dňa 14.09.2021.Poukázala aj na tú skutkovú okolnosť, že M.. B. A. pôsobila ako znalkyňa v odbore 480000 zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie 481000 neurológia v období od 26.10.2011 do 02.09.2018 (dostupné z verejne
prístupného zdroja - zoznamu znalcov). Mala tak za to, že v tomto prípade súd postupoval v rozmedzí

svojej diskrečnej právomoci, nakoľko daná vec nie je vymedzená tak, ako ju interpretuje žalobkyňa
(správne žalovaný - poznámka odvolacieho súdu) v nejakom zákonnom ustanovení.
5.7 Podľa žalobkyne 3/ ust. § 207 ods. 3 CSP vymedzuje, že návrh na nariadenie znaleckého
dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si
osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. V danej veci sa zbiehalo

viacero medicínskych špecializácií (interná medicína, neurológia, urgentná medicína, súdne lekárstvo)
a bolo do konania predložených viacero odborných názorov, ktoré boli vo vzájomnom rozpore (z časti
alebo úplne). Bolo preto namieste, aby súd ustanovil na posúdenie odborných medicínskych otázok
ústav, pri čom súčasťou posudzovania bolo i zaujatie odborného stanoviska k záverom iných lekárov.
Mala za to, že súd ani nepostupoval tak, ako to prezentuje žalovaný, že by dôkazu - znaleckému
posudku ústavu pripísal vyššiu mieru dôkaznej sily výlučne z dôvodu, že má postavenie znaleckého

ústavu. Osvojil si závery znaleckého ústavu nie z dôvodu, že je ústavom, ale že jeho znalecký posudok
vykazuje „vyššie znaky odbornosti" (bod 24. rozsudku). Na záver žalobkyňa 3/ uviedla, že v konečnej
fáze, v Slovenskej republike nie je jednoduché dosiahnuť posúdenie sporovej veci znaleckým ústavom
v prípade, ak ide o odbor zdravotníctvo a farmácia, nakoľko na takúto znaleckú činnosť sú zapísané
iba dva ústavy, pri tom jeden z nich - Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol.

s r.o. je výlučne oprávnený pre odvetvie psychológie a druhý z nich je forensic.sk Inštitút forenzných
medicínskych expertíz (pre odbor zdravotníctvo a farmácia bez špecifikácie odvetvia). Ak by sa mal súd
stotožniť s argumentáciou žalovaného ohľadne procesnej neupotrebiteľnosti znaleckého posudku, ktorý
bol vypracovaný znaleckým ústavom forensic.sk z dôvodu, že na ňom participovala zamestnankyňa
ústavu, ktorá nie je samostatne zapísaná ako znalec, a tento právny názor by bol potvrdený i súdmi

vyššej inštancie, nastala by veľmi zaujímavá situácia, kedy by stovky až tisícky znaleckých posudkov
vypracovaných Kriminalistickým a expertíznym ústavom (zapísaným v odbore 490000 Kriminalistika)
znalcami z čiastkových odvetví kriminalistiky, ktorí sú v pozícii zamestnancov avšak nie znalcov
zapísaných v zozname, mohli byť spochybnené; následkom čoho by bolo možné spochybniť všetky
doposiaľ právoplatné rozsudky založené na takto vypracovaných znaleckých posudkoch.

5.8 Žalobkyňa 3/ sa stotožnila s rozhodnutím súdu vo výroku V. týkajúcom sa priznania jej trov konania
a jeho odôvodnením.
5.9 S odvolaním žalovaného a s jeho odôvodnením, sa preto nestotožnila nakoľko toto nepoukazuje na
žiadne také pochybenie súdu, ktoré by zakladalo nezákonnosť napadnutého rozsudku.
5.10 S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdil a priznal jej trovy konania vo výške 100 %.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu
podaním zo dňa 02.05.2022.
6.1 V podaní uviedli, že podľa nich záver súdu o jednoznačnom preukázaní non lege artis postupu

žalovaného a príčinnej súvislosti medzi postupom žalovaného a následkom (smrťou V. M.) je správny
a založený na výsledkoch dokazovania, a to nielen na závere dohľadového konania ÚDZS, ale aj (a
to predovšetkým) na výsledkoch znaleckého dokazovania. V otázke príčinnej súvislosti poukázali aj na
aktuálny nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2021-33, podľa ktorého problematika príčinnej
súvislosti nie je len otázkou skutkovou ale i právnou a všeobecnými súdmi vyžadované preukázanie 100

% príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom práve v týchto špecifických
prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti je neudržateľné. V biologických procesoch ide vždy len
o väčšiu či menšiu pravdepodobnosť. V tejto súvislosti sa odvolávali aj na rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 716/2016 a Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1919/08.
6.2 Ďalej žalobcovia 1/ a 2/ uviedli žalovaný v odvolaní polemizuje nie s rozsudkom, ale so závermi

znaleckého posudku. Odvolacie konanie nie je procesné štádium na vykonávanie dokazovania, a
polemika so znaleckým posudkom bola namieste v rámci vyjadrenia k znaleckému posudku alebo k
ústnemu podaniu znaleckého posudku, nie až v konaní odvolacom. V tejto časti je preto odvolanie
žalovaného úkonom oneskoreným, popierajúcim zásadu koncentrácie konania a úpravu procesného
postupu strán v konaní. Rovnako stanovisko M.. B. Z., O.., M., M. na ktoré sa odvoláva žalovaný, bolo

vyhodnotené už v dohľadovom konaní ÚDZS, a preto ani toto, v rámci dohľadového konania zjavne
excesívnestanovisko,niejespôsobiléprivodiťzmenurozsudku.Pokiaľžalovanýpovažujezanesprávne
nevykonanie výsluchov konajúcich lekárok oni poukazujú na vyjadrenia a písomné podania žalovaného,
v ktorých práve tento dôkaz, navrhovaný nimi odmietal ako nadbytočný a nepotrebný. Ide preto ozásadnú zmenu stanoviska žalovaného (k vykonávaniu dokazovania) - avšak znova až v odvolacom
konaní. Žalovaný mal možnosť pripojiť sa k ich návrhu na vykonanie tohto dôkazu, a to v čase, kedy
pamäťové stopy navrhovaných svedkov boli aktuálne, nepoznačené časom.

6.3 Vo vzťahu k námietke ohľadom znaleckého posudku znaleckého ústavu, pokiaľ ide o námietku,
že M.. B. A. nie je znalkyňou, poukázali žalobcovia 1/ a 2/ na argumentáciu z konania pred súdom
prvej inštancie, ktorej sa pridržiavajú v plnom rozsahu. Žalovaný chybne stotožňuje, napriek výrazne
odlišnej právnej úprave, postavenie znalca - fyzickej osoby, znaleckej organizácie a znaleckého ústavu,
čo je neprípustné. Za správne a pre rozhodnutie postačujúce a zároveň zákonné považovali žalobcovia

argumentáciu súdu, ktorý sa aj s touto otázkou v konaní aj v rozhodnutí samotnom vysporiadal.
6.4 Znalecký posudok M.. Q. M. nie je podľa žalobcov 1/ a 2/ znaleckým posudkom, pre nesplnenie
základnej úlohy, ktorú znalcovi uložil súd (oboznámiť sa so zdravotnou dokumentáciou zomrelej V. M.),
ako aj pre zásadné formálne nedostatky, ktoré znalec neodstránil ani po výzve súdu.
6.5 Pokiaľ žalovaný polemizuje so znaleckým posudkom znaleckého ústavu, v rovine predpokladov,
pre tieto však nepredkladá žiadne relevantné dôkazy. Ak by v inkriminovanej dobe vykonal žalovaný

prístrojové vyšetrenia, ktoré sú svojou povahou bežné, paušálne, štandardné, a ich výsledky by
nepreukazovali poškodenie zdravia V. M., bol by súd povinný výsledky týchto vyšetrení v rámci
posúdenia skutkového stavu brať do úvahy a vysporiadať sa s nimi. Pretože výsledkami týchto vyšetrení
žalovaný nedisponuje z prostého dôvodu, že ich nevykonal, sú všetky jeho úvahy hypotetické, bez
akéhokoľvek podkladu.

6.6 Podľa žalobcov 1/ a 2/ znalecký ústav pred súdom, nielen v znaleckom posudku, obhájil svoj záver,
že pochybenie žalovaného je nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Non lege artis postup
(ajvzmyslecitovanéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSR)zakladáobjektívnuzodpovednosťžalovaného.
Zároveňznaleckýústavkonštatoval,žeišloopochybeniezásadné,inakpovedané,ohrubúnedbanlivosť
s fatálnym následkom.

6.7 Čo sa týka rozhodnutia o výške trov konania toto nebolo predmetom rozhodnutia a nie je obsiahnuté
vo výroku rozhodnutia. Námietka žalovaného, smerujúca k výške trov konania, je preto nepatričná a
v tomto štádiu konania neprípustná. Žalobcovia 1/ a 2/ tvrdili, že v tejto časti nemá žalovaný zákonné
oprávnenie podať odvolanie, keďže odvolaním napáda výpočet výšky trov konania, o ktorej výške však
súd bude rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

6.8 Z dôvodov uvedených vyššie, ako aj v predchádzajúcich písomných podaniach a ústnych
prednesoch považovali žalobcovia 1/ a 2/ rozhodnutie súdu za správne, riadne odôvodnené, reagujúce
na všetky argumenty strán sporu aj na vykonané dokazovanie, a tiež za rozhodnutie formálne správne,
ku ktorému súd dospel zákonným procesom.
6.9 Zároveň splnomocnená zástupkyňa žalobcov 1/ a 2/ požiadala súd o odpustenie zmeškania

lehoty na podanie vyjadrenia, pre práceneschopnosť, ktorá bola ukončená 15.04.2022, pri súčasnej
práceneschopnosti jej advokátskeho koncipienta. Zároveň s podaním žiadosti o odpustenie zmeškania
lehoty podala zmeškaný úkon - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného.

7. Následne okresný súd uznesením č. k. 7C/280/2014-1281 zo dňa 16.05.2022 rozhodol, že návrh

žalobcov 1/ a 2/ na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného proti
rozsudku č. k. 7C/280/2014-1207 zo dňa 26.11.2021, uloženej vo výzve zo dňa 11.01.2022, zamieta.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2022.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP),

oprávnenými subjektmi - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolania žalobcu 1/ a žalovaného majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP)ažeodvolateliapoužilizákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365CSP)preskúmalrozhodnutiev
napadnutomrozsahuazdôvodovuvedenýchvodvolaní(§380,§379CSP),beznariadeniaodvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), vo výroku III., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a to sčasti ohľadom
sumy 920,26 eur rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§
389 ods. 1 písm. c/ § 391 ods. 1 CSP), vo výroku III., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a to
sčasti ohľadom sumy 20.000,- eur zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, vo výrokoch IV. a VI.

rozsudok (súvisiacich s výrokom III.) rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a vo výroku V. rozsudok okresného súdu zmenil (§ 388
CSP).9. V preskúmavanej veci sa voči žalovanému žalobca 1/ domáhal náhrady škody z titulu ublíženia na
zdraví a žalobcovia 1/ - 3/ náhrady nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do ich osobnostných práv pričom
k uvedenému došlo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré podľa ich tvrdení bolo v rozpore s §

4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.

10. Okresný súd rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ titulom náhrady
škody sumu 440,87 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalovaný je povinný zaplatiť
titulom nemajetkovej ujmy žalobcovi 1/ sumu 25.000,- eur, žalobkyni 2/ sumu 15.000,- eur a žalobkyni

3/ sumu 18.000,- eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vo zvyšku žalobu
zamietol (výrok III.). Zároveň rozhodol, že žalobca 1/ má právo na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 77 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok IV.). Žalobkyne 2/ a 3/ majú právo na náhradu trov
konania voči žalovanému z prisúdenej sumy v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude
súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok V.). Štát

má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 77 % a voči žalobcovi 1/ v rozsahu
23 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (výrok VI.)

11. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca 1/ a žalovaný.

12. Podľa § 380 ods. 1 C. s. p. odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov taxatívne
uvedených v ust. § 365 ods. 1 CSP. Uvedenie dôvodov z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie

považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou
odvolania podľa § 363 CSP. V súlade so zásadou koncentrácie odvolacieho konania odvolací súd je
podľa § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, čo znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní,
prípadne podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd preto

pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré boli odvolateľom uplatnené v lehote na podanie odvolania
a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Prítomnosť, resp. naplnenie iných odvolacích dôvodov,
odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nezisťuje a ani ich neposudzuje
s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 161 ods. 1 CSP), na ktoré podľa § 380 ods.

2 CSP prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

14. Žalovaný odvolaním napadol výroky I., II., IV., V. a VI. rozsudku okresného súdu.

15. Predpokladom uplatňovania a úspešnosti nárokov na náhradu škody na zdraví a náhrady

nemajetkovej ujmy v medicínskych sporoch je: a/ zavinené porušenie právnej povinnosti (postup non
lege artis) alebo existencia právom predpokladanej inej okolnosti - objektívna zodpovednosť, b/) vznik
škody alebo zásah do práva na ochranu osobnosti, c/ existencia príčinnej súvislosti.

16. K vzniku zodpovednosti dochádza vo všeobecnosti vtedy, ak osoba poskytujúca túto zdravotnú

starostlivosť ju neposkytla v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona č. 576/2004 Z. z. o
zdravotnej starostlivosti. Je nutné skúmať, či postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri jej
poskytovaní je možné označiť ako postup lege artis. Tento postup používaný v medicíne v podstate
znamená súladnosť postupu pri poskytovaní zdravotníckych služieb spôsobom predpokladaným
ustanoveniami § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Zodpovednosť

zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho zdravotnícke služby podľa § 420 Občianskeho zákonníka
je závislá od toho, či postup subjektu poskytujúceho zdravotnícke služby bol postupom lege artis
alebo bol non lege artis. K samotnému postupu non lege artis môže dôjsť tak aktívnym (komisívnym),
ako aj omisívnym konaním. Za postup lege artis nemožno považovať iba konanie, ktoré je expressis
verbis upravené právnymi predpismi, ale zákonná povinnosť postupovať lege artis je ustanovená

všeobecnejšie a znamená postupovať spôsobom, ktorý zodpovedá aktuálnemu stavu lekárskej vedy.

17. Preukázanie všetkých týchto predpokladov zaťažuje v tomto prípade žalobcu, ktorý musí uniesť tak
bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu.18. Okresný súd zo znaleckého posudku ako aj z výsluchu znalcov jednoznačne a bez akýchkoľvek
spochybnení ustálil, že žalovaný neposkytol pacientke zdravotnú starostlivosť správne, nerealizoval

riadne diagnostiku ochorenia pri prvom vyšetrení zdravotníckom zariadení, pacientku prepustil do
domáceho ošetrenia, kde došlo k postupu patologických dejov, ktoré neboli diagnostikované včas, v
jej organizme s následkom smrti. Žalovaný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti tak porušil ust. §
4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti konal teda protiprávne a naplnil kritériá
zodpovednosti za škodu/ujmu, ktorá vznikla žalobcom jeho konaním, teda konaním zamestnancov,

ktorých na svoju činností používa.

19. Žalovaný v odvolaní namietal, že závery súdu o jednoznačnom preukázaní non lege artis jeho
postupom, ako aj o jednoznačne preukázanej existencii príčinnej súvislosti medzi jeho postupom
škodlivým následkom, nie sú správne. Tvrdil, že súd akceptoval v plnom rozsahu závery znaleckého
posudku podaného znaleckým ústavom o nesprávnom postupe konziliárnej neurologičky M.. B. J., ktorú

sú však v priamom rozpore s iným vykonaným dôkazom. Nevykonal tiež ním navrhované dokazovanie.
Nestotožnil sa s hodnotením súdu, že vypracovaný znalecký posudok znaleckého ústavu vykazuje
vyššie znaky odbornosti a má v konaní vyššiu právnu silu.

20. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

21. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

22.Dôkazysúdhodnotípodľavlastnejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 CSP). Po skončení
dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a
prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci samej nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy

hodnotí z hľadiska pravdivosti. V kontradiktórnom spor sa zásadne zmenil spôsob zadovažovania
dôkazov, ktoré je vedené primárne procesnej aktivite sporových strán.

23.Podľa§207ods.1CSPakrozhodnutiesúduzávisíodposúdeniaskutočností,naktorétrebavedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi

znaleckédokazovanieaustanovíznalca.Aksúdustanovilviacerýchznalcov, môžuvypracovaťspoločný
posudok.

24. V zmysle čl. 15 ods. 2 CSP nemá žiaden dôkaz predpísanú dôkaznú silu, t.j. každý dôkaz (tak listina
alebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv.

váhu) predpisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie
princípu voľného hodnotenia dôkazov.

25. Pravidlá hodnotenia dôkazov sa spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký
posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej

logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania, vierohodnosti
teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob
vyvodzovania záverov znalca.

26. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu ako aj vykonanými dôkazmi tiež dospel k záveru,

že konziliárna neurologička ako zamestnanec žalovaného už na začiatku poskytovania zdravotnej
starostlivosti nehodnotila v diagnostickom procese, zahŕňajúcom tiež i jej rozhodovanie o použití alebo
nepoužití dostupných diagnostických metód, zistiteľný stav podľa v tom čase známych poznatkov
lekárskej vedy. Správne preto okresný súd hodnotil jej postup ako non lege artis. Námietky žalovaného,
že závery znaleckého ústavu o nesprávnom postupe konziliárnej neurologičky sú v priamom rozpore

s iným vykonaným dôkazom - stanoviskom odborného konzultanta ÚDZS M.. B. Z., O.., M., M. ako i
znalca M.. Q. M. nie sú dôvodné. Pokiaľ ide o znalecký posudok M.. B. M. okresný súd ho pre vady
neakceptoval. Znalecký ústav sa vyjadril k obsahu odborného stanoviska M.. B. Z., O.., M., M., pričom
sa v znaleckom posudku s daným vyjadrením nestotožnil a nepotvrdil ho. V tomto smere znaleckýústav vysvetlil (otázka 23. posudku, str. 95), že „ak by bolo na diagnózu SAK myslené a bolo by sa
realizovalo CT vyšetrenie natívne a CTAG (angiografia) v čase, kedy bola pani V. M. privezená z práce
na OPP UN Martin, tak by sa diagnostikovali 2 aneuryzmy. Od tohto momentu by pani V. M. mala

ordinovaný prísny kľud na lôžku na lôžku, liečbu doporučenú ako pri SAK a stav by sa neodkladne
konzultoval s neurochirurgami či intervenčnými radiológmi, ktorí by indikovali operačné riešenie. Ak by
sa operačné riešenie stihlo realizovať do rozvoja masívneho krvácania, šance na prežitie u pani V. M. by
boli samozrejme vyššie. Ak by ale v čase do realizácie operačného riešenia, aj napriek prísnemu kľudu
na lôžku a liečby podľa teraupetických postupov nastalo masívne krvácanie, ako sa tomu stalo doma

pred 13.41 hod. je možné, že by nebolo možné smrti pani M. zabrániť. Správne poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou pri vyšetrení na oddelení pohotovostného príjmu, by však šance na prežitie u pani V. M.
boli vyššie, ako tomu bolo po vzniku masívneho krvácania“. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani
výtku žalovaného ohľadom nevykonania súdom navrhovaného dokazovania týkajúcu sa výsluchu M.. B.
Z., O.., M., M. a lekárky M.. B. A. (poverenej podať k posudku znaleckého ústavu potrebné vysvetlenia)
prípadne aj formou ich vzájomnej konfrontácie. Výsluch lekárky B.. B. A. na pojednávaní považoval za

postačujúci pre posúdenie veci. S ohľadom na značný odstup času od vykonania nesprávneho postupu
žalovaného ani odvolací súd nevidel dôvod na vykonanie výsluchov konajúcich lekárok M.. B. J. a M..
T. W.. Ich vyjadrenia sú napokon aj súčasťou pripojeného spisu ÚDZS.

27. V ďalšej časti odvolania žalovaný v súvislosti s posudkom znaleckého ústavu nesúhlasil s jeho

hodnotením ako dôkazu. Mal za to, že znalecký posudok za znalecký ústav v jeho nosnej časti
vypracovala osoba, ktorá nemá/nemala v čase spracovania posudku postavenie znalca. Z uvedeného
dôvodu takýto postup trpí zásadnou formálnou vadou. Postup súdu, kedy túto jeho zásadnú námietku
vo vzťahu k znaleckého posudku ústavu neakceptoval, považoval za nesprávny.

28. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že za znalecký ústav (forensic.sk Inštitút forenzných
medicínskych expertíz s.r.o., zapísaný v zozname znalcov pod č. 900022) znalecký posudok č.
99014/2021 zo dňa 06.02.2021 vypracovali M.. B. A., M.. M. K., M.. G. M., O.., V.. M.. B.. O. C., O.. N.
O... Vypracovaný znalecký posudok bol podpísaný osobou zodpovednou za výkon znaleckej činnosti
(M.. L. Z.) a hlavným konzultantom znaleckého ústavu a zároveň konateľom znaleckého ústavu (M..

G. M., O..), ktorí v zozname znalcov zapísaní sú a ktorí za znalecký ústav konajú a v danom ohľade
je posudok „v poriadku“. Zákon č. 382/2004 Z. z. osobitne neupravuje znaleckú činnosť znaleckého
ústavu,dokoncazmailuministerstvaspravodlivostiSRzodňa24.06.2021predloženéhonapojednávaní
konanom dňa 14.09.2019 vyplýva, že z praktického hľadiska by nebolo možné požadovať existenciu
právnych vzťahov tak, ako je tomu pri znaleckej organizácii podľa § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004

Z. z. Z ust. § 19 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. len vyplýva, že znalecký ústav „vykonáva znaleckú
činnosť....“ bez bližšieho definovania podmienok výkonu. Z daného mailu však rovnako vyplýva, že nie
je dôvod, aby boli na znalecké ústavy kladené nižšie nároky týkajúce sa personálneho obsadenia, a
s tým súvisiacej znaleckej činnosti. Predložený znalecký posudok vypracúvala, okrem iného, aj M.. B.
A., u ktorej však absentuje postavenie znalca, keď v čase vypracovania znaleckého posudku nebola

znalcom zapísaným v zozname znalcov (ako znalec bola vedená len do 03.09.2018). Zároveň sa jedná
o osobu, ktorá sa na vypracovaní znaleckého posudku podieľala výraznou mierou, čo možno usudzovať
aj zo skutočnosti, že bola ústavom poverená na súčinnosť pri otázkach týkajúcich sa vypracovaného
posudku (napr. ďalšie stanoviská). Z obsahu podaného znaleckého posudku nevyplýva, že by sa zo
strany M.. B. A. jednalo len o konzultačnú činnosť pre ostatných znalcov, ktorý posudok vypracúvali,

ale je vedená vyslovene ako osoba vypracúvajúca posudok. Uvedené do určitej miery korigoval vo
svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 14.09.2021 M.. G. M., O.., ktorý ozrejmil, že M.. B.
A. vykonávala znaleckú úlohu ako súčasť pracovnej skupiny, do ktorej bola nominovaná znaleckým
ústavom ako subjektom, ktorému je zverená znalecká činnosť. Vyjadrenie M.. G. M., O.. „...čiže riešenie
tejto situácie, ktoré sme aj navrhli ministerstvu spravodlivosti, mám tu e-mail, ktorý vám môžem dať k

dispozícii je, že buď budete akceptovať, že pani doktorka A. bola znaleckým ústavom poverená v tomto
prípade ďalej vo veci konať ako neurologička a pokiaľ by vám nestačila jej pozícia k pracovno-právnemu
vzťahu k znaleckému ústavu ako k právnickej osobe...“, „...právna úprava znaleckej činnosti na túto
situáciu nepamätá, to znamená - my sme vystupovali aj postupovali podľa vyhlášky a podľa príslušného
zákona, ale je pravdou, že právnická osoba, konkrétne znalecký ústav, nemá v legislatíve znaleckej

činnosti presne vymedzené, ako má postupovať v prípade, ak do konania priberá, resp. poveruje osobu,
ktorá nie je zapísaná v zozname ako fyzická osoba, t.j. pravda...“. Ako logické a prihliadajúce na možné
okolnosti vypracúvania znaleckého posudku sa javí vyjadrenie ministerstva spravodlivosti SR, podľa
ktorého je niekedy potrebné, že je znalecká činnosť za znalecký ústav vykonala aj osoba nezapísanáv zozname, k čomu dodáva, že by sa malo jednať o výnimočné a riadne odôvodnené prípady. Zároveň
možno súhlasiť s názorom odvolateľa, že takýto postup je „na hrane“ a môže sa stať, že znalecký ústav,
ktorý bol zapísaný ako subjekt do zoznamu znalcov pri splnení zákonom stanovených predpokladov,

môže dať vypracovať znalecký posudok „komukoľvek“, keďže za samotný ústav bude posudok ako
taký podpisovať poverená osoba, ktorá znalcom je. Uvedená problematika bola riešená v rozhodnutí
Krajského súdu v Bratislave (ako súdu správneho) sp. zn. 2S/92/2019 zo dňa 23.02.2022, keď znalecký
ústav bol v rámci administratívneho konania uznaný za vinného (a pokutovaný) zo spáchania správneho
deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, okrem

iného aj z dôvodu, že vypracoval znalecký posudok prostredníctvom osoby, ktorá v čase vykonania
činnosti nemala postavenie znalca zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (bod u/
rozhodnutia správneho orgánu, str. 3 rozhodnutia správneho súdu). Konkrétne správne orgány ako aj
správny súd vychádzali zo situácie, keď sa v znaleckých posudkoch sa nenachádza odôvodnenie, či
bol „neznalec“ vypracúvajúci posudky pribratý ako konzultant na zodpovedanie len čiastkových otázok,
čo je však povinnou náležitosťou znaleckého posudku podľa § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. v

znení účinnom do 30.06.2018 (aktuálne § 16 ods. 6). Z uvedeného dôvodu v popísanej situácii súd
vyhodnotil,že„neznalec“nevypracovalznaleckýposudokakoprizvanýkonzultant,aleakofyzickáosoba
nezapísaná v zozname znalcov. „Znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované vedecké a
odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti
zapísanejvzozname.Znaleckýústavvykonávaznaleckúčinnosťnajmävobzvlášťobťažnýchprípadoch

vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie (§ 19 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.). Pre zápis znaleckého
ústavu do zoznamu sa vyžaduje splnenie všeobecných podmienok určených v § 6 ods. 1 a osobitných
podmienok vyplývajúcich z § 19 (znenie účinné do 30.06.2018), medzi ktoré patrí aj určenie zodpovednej
osoby za výkon znaleckej činnosti, ktorá musela byť zapísaná v zozname ako znalec a zároveň
musela byť jej spoločníkom, členom, štátnym zamestnancom, štatutárnym orgánom alebo členom

jeho štatutárneho orgánu. Podľa názoru správneho súdu aj v právnom stave účinnom do 30.06.2018
existovala jediná možnosť, že znalecký posudok spíše znalec, pretože ide o úkon znaleckej činnosti
vykonávaný znalcami (§ 16 ods.1 zákona č. 382/2004 Z. z.). Je pravdou, že znalecký ústav musel ako
predpoklad žiadosti o zápis označiť aspoň troch svojich spoločníkov, členov, štátnych zamestnancov
alebo zamestnancov v pracovnom pomere dohodnutom na neurčitý čas, ktorí sú znalcami zapísanými

v príslušnom odbore a zároveň nie sú spoločníkmi, členmi alebo zamestnancami inej právnickej osoby
zapísanej v zozname (§ 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 19 ods. 3 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.
z. v znení účinnom do 30.06.2018), no ide o predpoklady zápisu právnickej osoby ako znaleckého
ústavu. Stále platilo, že znalecký ústav musel zároveň určiť zodpovednú osobu za výkon znaleckej
činnosti, ktorá musela byť zapísaná v zozname ako znalec a zároveň musela byť jej spoločníkom,

členom, štátnym zamestnancom, štatutárnym orgánom alebo členom jeho štatutárneho orgánu (§ 6 ods.
1 písm. c/ v spojení s § 19 ods. 3 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018).
Z uvedeného vyplýva, že znalecký posudok vyhotovený znaleckým ústavom do 30.06.2018 mohol
vyhotoviťlenznalecvpozíciizodpovednejosobyzavýkonznaleckejčinnosti;vprípade,žesapodieľalna
znaleckom posudku aj zamestnanec, ktorý nie je znalcom, vystupoval v pozícii konzultanta pre čiastkové

otázky a jeho prizvanie musel znalec ako zodpovedná osoba za výkon znaleckej činnosti v znaleckom
posudku riadne odôvodniť. Takéto odôvodnenie v znaleckom posudku však absentuje, preto orgány
verejnej správy oboch stupňov správne vyhodnotili, že znalecký posudok vypracovala fyzická osoba
nezapísaná v zozname znalcov, a teda ide o pochybenie, ktoré odporuje ustanoveniam § 16 ods. 1,
2, § 19 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do

30.06.2018. Ak aj žalobca poukazuje na novelizáciu zákona č. 382/2004 Z. z. realizovanú zákonom č.
65/2018 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2018 s tým, že podľa § 16 ods. 3 znalecká organizácia je povinná
vykonávať znaleckú činnosť prostredníctvom znalcov, nič to nemení na závere uvedenom vyššie, že
znaleckú činnosť mohol vykonávať len znalec a znalecký ústav na tento účel určoval zodpovednú
osobu, ktorá bola zapísaná v zozname znalcov - § 16 ods. 1, ods. 2, § 19 ods. 3 písm. a/ v spojení

s § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2018, ktorá mala znalecký
posudok vyhotoviť a podpísať za znalecký ústav. Ak aj zákonodarca reagoval na nežiaduci stav v
praxi, kedy znaleckú činnosť vykonávali aj neznalci, zavedením ustanovenia § 16 ods. 3 len expressis
verbis vyjadril svoj úmysel, ktorý existoval aj skôr, no niektoré znalecké organizácie ho obchádzali. To
však žalobcu nezbavuje zodpovednosti za správny delikt“. Vzhľadom na uvedené je podľa odvolacieho

súdu zrejmé, že môže nastať stav, kedy je potrebná pri vypracovaní znaleckého posudku znaleckým
ústavom súčinnosť buď znalca ktorý nie je súčasťou ústavu, či osoby „neznalca“ v zamestnaneckom
či inom pomere k znaleckého ústavu, avšak vždy by sa malo jednať o konzultačnú činnosť podľa §
16 ods. 3, 6 zákona č. 382/2004 Z. z. (analogicky). S ohľadom na výpovede v konaní, kde boli mimoiné aj ozrejmované dôvody, pre ktoré sa na vypracovaní znaleckého posudku podieľala M.. B. A., by
však bolo možné pripodobniť jej postavenie ku konzultantovi (s formálnymi nedostatkami posudku), keď
takýto postup nebol odôvodnený v samotnom znaleckom posudku, ale v rámci výpovede M.. G. M., O..

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s posudkom znaleckého ústavu ako dôkazom.

29. K námietke žalovaného v odvolaní ohľadom skúmania zavinenia odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku vykonaného znaleckým ústavom, kde mal de facto
vyriešené odborné skutkové otázky, pričom súd absolútne prioritizoval posudok ústavu pred inými

dôkazmi v spore a preto považoval námietku za nedôvodnú.

30. Ďalej žalovaný v odvolaní mal za to, že z vykonaného dokazovania (a to ani z posudku znaleckého
ústavu)podľajehonázorunevyplýva,žemedzijehokonanímasmrťoupacientkyboladanájednoznačná
a priama príčinná súvislosť.

31. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O
vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny
úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a
vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí
ibapravdepodobnosťpríčinnejsúvislosti,čiokolnostinasvedčujúcejejexistencii;príčinnúsúvislosťtreba

vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej
rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom prípade
bezpečne preukázaná - naisto daná a nemožno ju len predpokladať. Pri škodách na zdraví, resp.
úmrtiach ide o zistenie, či protiprávny úkon bol vyvolávajúcim činiteľom poškodenia zdravia, resp. úmrtia.

32. Podľa odvolacieho súdu je nesporné, že V. M. zomrela a nesporná je aj príčina smrti. Súd uviedol,
že „žalovanému sa nepodarilo v konaní preukázať, že by škodlivému následku nemohol zabrániť“.
U M.. B. J. bol v rámci znaleckého posudku ústavu konštatovaný postup non lege artis (otázka 4
posudku, str. 88) a rad pochybení pri diagnostike (otázky 7.-10., 12. posudku). V rámci otázky 17.
týkajúcej sa možnosti predídenia smrti V. M. znalecký ústav uviedol, že pri správnom diagnostikovaní a

pri „pracovaní“ s možnosťou SAK ak by bol nastavený iný režim a vykonávané iné vyšetrenia/zákroky,
avšak aj napriek uvedenému, pokiaľ by došlo k masívnemu krvácaniu tak, ako došlo po prepustení
do domácej liečby (táto možnosť nebola vyhodnotená ako nereálna), je možné, že by smrti nebolo
možné zabrániť. Pri otázke pravdepodobnosti prežitia (otázka č. 18. posudku, str. 92) ústav uvádza, že
v doobedných hodinách (pri prepustení) sa V. M. nachádzala podľa popisovaných klinických príznakov

vo fáze stupňa 1 (30 % mortalita) a v poobedných hodinách medzi 4. a 5. stupňom (80 - 90 % mortalita).
Včasným operačným zákrokom by sa zvýšili jej šance na prežitie (otázka 20. posudku, str. 94). „Správne
poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, pri vyšetrení na OPP UN Martin, by šance na prežitie u pani V.
M. boli vyššie, ako tomu bolo po vzniku už masívneho krvácania do mozgu“ (otázka 21. posudku, str.
94). Podľa odvolacieho súdu v danom prípade, ak je poskytnutie starostlivosti lekárom žalovaného non

lege artis a tým zvýšenie možnosti úmrtia V. M. možno považovať za pravdepodobnú príčinu smrti, je
daný kauzálny nexus a z toho dôvodu aj podstatná podmienka k uzavretiu zodpovednosti žalovaného
za škodu a za nemajetkovú ujmu.

33. Žalobca 1/ odvolaním napadol výrok III. rozsudku v spojení s výrokom I. Odvolanie odôvodnil

nesprávnym vyhodnotením námietky premlčania ohľadom vedomosti o osobe škodcu, ktorú získal až
z oznámenia ÚDZS z 28.11.2014 nakoľko ust. § 106 Občianskeho zákonníka vyžaduje „dozvedenie
sa“ (nie možnosť dozvedieť sa) o tom, kto za škodu zodpovedá. Preto vedomosť o osobe, ktorá za škodu
zodpovedá,korešpondujesdoručenímoznámeniaÚDZS.Nároknanáhraduškodysipretouplatnilvčas.

34. Podľa okresného súdu, keďže ide o náhradu škody spôsobenej na zdraví začatie plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty je viazané na preukázateľnú vedomosť poškodeného jednak od
skutočnosti vedomosť poškodeného o škode, to znamená, že poškodený musí nadobudnúť subjektívnu
vedomosť o konkrétnej majetkovej, prípadne odškodňovanej nemajetkovej ujmy určitého druhu a
rozsahu, ktoré je vyčísliteľné v peniazoch. Druhou skutočnosťou je subjektívna vedomosť o osobe, ktorá

za škodu zodpovedá. Podľa súdnej praxe je rozhodujúcim získanie vedomosti o takých skutkových
okolnostiach, ktoré môžu (ale nevyhnutne nemusia) viesť k záveru o zodpovednosti konkrétneho
subjektu. Žalobca 1/ sa dozvedel o škode, ktorá mu vznikla vo vzťahu k žalovanému v období od 25.
do 27. októbra 2011. Súd preto na námietku premlčania vznesenú žalovaným prihliadal a považovalnárok z časti, a to pokiaľ ide o sumu 920,26 eur (789,60 eur, 27,90 eur, 25,- eur, 53,76 eur a 24,- eur)
za premlčaný.

35. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110 Občianskeho
zákonníka). Na premlčanie prihliadne súd len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

36. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,

kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

37. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode (nie o protiprávnom
úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu,
ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu

škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom
nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaní; b/ o tom, kto za vzniknutú
škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže
byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Pri
posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, ktoré posúdenie

žalobca 1/ v odvolaní namieta, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o
tomto prvku (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom).

38. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd, pokiaľ rozhodoval o vznesenej
námietke premlčania, nepostupoval v súlade s citovaným ustanoveniami Občianskeho zákonníka a túto

nesprávne vyhodnotil. Pri premlčaní práva na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka nie je totiž
relevantné len to, kedy sa osoba dozvie o škode, ale aj keď sa dozvie, kto za škodu zodpovedá. V
danom prípade je potrebné vychádzať z oznámenia ÚDZS zo dňa 28.11.2014, lebo až vtedy sa žalobca
1/ relevantným spôsobom dozvedel o osobe zodpovednej za škodu. Vzhľadom na čas podania žaloby
(14.10.2014) tak uplatnené nároky žalobcu 1/ na náhradu škody nie sú premlčané, ani čiastočne.

39. Ďalej žalobca 1/ v odvolaní namietal v súvislosti s nárokom na náhradu škody nesprávne posúdenie
nákladov na zriadenie pomníka, ktoré boli uplatnené v sume 551,85 eur ako 1-ina zo sumy 2.207,22
eur v kontexte celkových uplatnených nákladov v sume 1.361,13 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia nie
je podľa neho zrejmé, prečo súd uplatnený nárok redukoval na sumu 440,87 eur. Zamietnutá výška

presahujúca sumu 440,87 eur nie je ani dôvodná ani preskúmateľná.

40. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že čo sa týka nároku na náhradu škody žalobca 1/ si uplatnil
túto za dodávku a montáž náhrobného pomníka, kde tento náklad mal vzniknúť dňa 10.10.2013 pričom
ho posudzoval len vo výške 440,87 eur, nie vo výške 551,85 eur ako si žalobca 1/ uplatnil ako 1-inu z

celkovej sumy 2.207,22 eur. Dôvodom bolo, že si celkovo uplatnil sumu 1.361,13 eur, teda nižšiu a na
tejto nižšej trval, to znamená, že netrval na rozšírení žaloby v súvislosti s predmetným nárokom.

41. Podľa odvolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu nie je vysvetlené, prečo okresný
súd takýmto spôsobom postupoval (zrejme k priznanej sume 440,87 eur dospel nasledovne: 1-ina zo

sumy2.207,22eurpredstavuje551,85eur,odskutočnejškody1.472,11eurodpočítaluplatňovanúsumu
1.361,13 eur, rozdiel predstavuje sumu 110,18 eur a od dôvodne uplatňovanej sumy 551,85 eur týkajúcej
sa nákladov na zriadenie pomníka odpočítal sumu 110,18 eur, ktorý rozdiel predstavuje priznanú sumu
440,87 eur) a uplatnenú položku (dodávka a montáž náhrobného pomníka) krátil, keď žalobca 1/ si
uplatnil na danú položku sumu 551,85 eur a táto nebola ani podľa názoru súdu premlčaná.

42. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch týkajúcich sa náhrady škody
a to výroku I. ako vecne správny potvrdil a vo výroku III., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a to sčasti
ohľadom sumy 920,26 eur týkajúcej sa náhrady škody rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa bude okresný súd opätovne zaoberať nárokom

žalobcu 1/ týkajúcim sa náhrady škody so zameraním na preukázanie uplatnenej škody z jeho strany a
v tejto súvislosti aj námietkou žalovaného vo vyjadrení ohľadom aktívnej vecnej legitimácie.43. Pokiaľ ide o výrok II. týkajúci sa náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom 1/, 2/ a 3/ odvolací súd
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Vo výroku III., ktorým súd vo zvyšku žalobu
zamietol a to sčasti ohľadom sumy 20.000,- eur zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý nakoľko

nebol napadnutý odvolaním.

44. Žalovaný aj keď v odvolaní namietal základ nároku, priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy
žalobcov 1/ - 3/ zásahom do ich osobnostných práv (práva na súkromie a rodinný život) nespochybňoval.

45. Aj podľa odvolacieho súdu v danom prípade nespochybniteľne došlo k zásahu do osobnostných práv
žalobcov 1/ - 3/ v tej najhoršej možnej intenzite, keď zásah nie je možné odčiniť len ospravedlnením či
prinavrátením do pôvodného stavu.

46. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť
svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pri tom na dve hľadiská, a to tak na závažnosť

vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to ako na strane žalobcov,
tak aj na strane žalovaných. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom
na jej intenzitu, rozsah a dĺžku jej trvania. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom
na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkami spravodlivosti, pričom slovenský právny
poriadok nepozná minimálnu ani maximálnu hranicu výšky finančného zadosťučinenia. Pri rozhodovaní

o náhrade nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí mať súd preukázané, že
sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ust. § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov.

47. Súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný život, zahŕňajúci vzťahy medzi blízkymi

príbuznými, a preto rešpektovanie súkromného, teda i rodinného života musí zahŕňať právo na
vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby bolo možné okrem iného tiež rozvíjať
a napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom k vzájomným úzkym a
pevným sociálnym, morálnym a citovým väzbám predstavovať natoľko závažnú nemateriálnu ujmu pre
rozvíjanie a napĺňanie osobnosti pozostalého, že môže byť len kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho

dôstojnosť, či vážnosť v spoločnosti. Strata blízkej osoby je pre väčšinou ľudí tou najväčšou stratou, s
ktorou sa môžu vo svojom živote stretnúť.

48.Úmrtieblízkejosobyjezakaždýchokolnostítraumatizujúcouskutočnosťou,ktorámánegatívnyvplyv
na pozostalých. Tento vplyv sa prejavuje u každej osoby rozdielne v závislosti od individuality jednotlivca,

môže byť viditeľný navonok, ale aj skrytý vo vnútri. Každý človek smúti za svojimi blízkymi inak. Samotný
smútok nad stratou zomrelej osoby je však sám o sebe v prvom rade následkom straty blízkeho človeka.

49. Oboznámením sa s obsahom spisu a napadnutým rozsudkom odvolací súd konštatuje, že okresný
súd pri výške náhrady nemajetkovej ujmy prihliadal na zákonom stanovené kritéria priznávania

uplatneného nároku v peniazoch. Bolo bez pochýb, že smrť manželky žalobcu 1/ bola nečakaná,
šokujúca, tragická. Manželka žalobcu 1/ bola v čase úmrtia vo veku XX rokov, v produktívnom, aktívnom
veku. So žalobcom 1/ žili v usporiadanom harmonickom manželskom a rodinnom vzťahu. Úmrtím
manželky žalobcu 1/ došlo k zániku manželstva a strate viesť manželský a rodinný život v ďalšej
podstatnej časti jeho života. Pokiaľ ide o žalobkyne 2/ a 3/ ako plnoleté dcéry nebohej nakoľko existovalo

medzi nimi a nebohou silné puto vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, dospel odvolací
súd k zhodnému záveru ohľadom výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Strata rodiča predstavuje ujmu
v každom veku aj keď absencia rodiča vo veku plnoletosti má iný rozmer ako v maloletosti keď dieťa
je citovo závislé na svojom rodičovi. Neznamená to teda, že by dospelé deti prestali mať vzťah k
svojich rodičom úplne, ale len toľko, že intenzita tohto vzťahu klesá v porovnaní so vzťahom, ktorý si k

sebe vytvárajú manželia alebo ktorý majú naopak rodičia k svojim deťom. Okresný súd preto správne
rozlíšil náhradu u jednotlivých žalobcov pokiaľ ide o ich vzťah k nebohej. Vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu, posúdiac závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti za akých k zásahu došlo a vychádzajúc aj z
rámca rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva (v niektorých
prípadoch porušenia osobnostných práv dospel k záveru, že dostatočným zadosťučinením je samotné

konštatovanie porušenia práv, pričom v iných prípadoch, okrem záveru o porušení týchto práv, súčasne
priznal sťažovateľom i náhradu za utrpenú nemajetkovú ujmu) odvolací súd považoval za primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy určenú okresným súdom. Rozhodnutie okresného súdu v tomto smere
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP). Záverom odvolacísúd dodáva, že hodnota straty rodinného života, ako i hodnota ľudského života ako daru aj pre život
najbližších príbuzných, nie je vyčísliteľná v peniazoch a peniazmi za takúto ujmu nemožno poškodeným
osobám poskytnúť skutočnú satisfakciu, ale možno ňou ujmu aspoň zmierniť.

50. Ďalej odvolací súd vo výrokoch IV. a VI. týkajúcich sa trov konania a trov štátu vo vzťahu k žalobcovi
1/ (ktorý výroky tiež napadol odvolaním) rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie. Dôvodom bola závislosť uvedených výrokov od rozhodnutia výroku III. týkajúceho
sa náhrady škody ohľadom sumy 920,26 eur, ktorý bol odvolacím súdom zrušený a vrátený okresnému
súdu na opätovné rozhodnutie.

51. Napriek uvedenému odvolací súd k námietke žalobcu 1/ v odvolaní uvádza, že okresný súd žalobcu
1/ považoval za úspešného v nároku na náhradu škody v rozsahu 32 %, pri nároku na náhradu na
nemajetkovú ujmu v rozsahu 100 %, keďže nárok ako taký bol priznaný a výška závisí od úvahy súdu.
Žalobcovia 2/ a 3/ boli úspešní v rozsahu 100 %, keďže žalovali len nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,
ktorý im bol (hoci v inej výške), priznaný. V tomto smere je neštandardný postup súdu prvej inštancie,

ktorý „spočítal“ hodnotu čistého úspechu žalobcu 1/ z oboch nárokov (nárok na náhradu škody čistý
úspech 32 % a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy 100 %) a potom výslednú hodnotu 132 % vydelil
počtom úkonov, čím dostal hodnotu 66 %. Odvolacia argumentácia žalobcu má zmysel v tom, že takéto
matematické „zjednodušenie“ by mohlo v realite kolidovať s hodnotou jednotlivých úkonov. Je možné
uvažovať o možnosti, aby bol tento spoločný výrok rozdelený na dva samostatné - a/ nárok žalovaného

voči žalobcovi 1/ v časti konania o náhrade škody a b/ nárok žalobcu 1/ voči žalovanému v časti konania
o náhradu nemajetkovej ujmy (bližšie napr. rozhodnutie NS SR 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Vo
výroku o trovách konania však došlo pravdepodobne k pisárskej chybe alebo inej zrejmej nesprávnosti,
na základe ktorého je v odôvodnení popísaný postup, ktorým sa súd dopracoval k hodnote 66 % a
vo výroku je uvedená hodnota 77 %. Pri trovách štátu okresný súd svoje úvahy nezdôvodnil, nie je

zrejmé, ako k daným hodnotám dospel. Zhrnúc teda odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o trovách
konania došlo k chybe (nekorešpondujúce odôvodnenie s výrokovou časťou), aj s prihliadnutím na iné
dôvodné námietky sa pravdepodobne pristúpi k zmene pomeru úspechu strán vo veci a možnosť úvahy
o rozdelení výroku o trovách konania samostatne pre každý uplatnený nárok.

52. Ďalej žalobcovia 1/ a 2/ navrhli súdu doplniť rozsudok o nový výrok: „Súd vracia žalobcom zložený
preddavok na trovy znaleckého dokazovania.“ Uvedené žiadali doplniť v zmysle ustanovenia § 225 CSP
majúc za to, že súd žiadnym výrokom rozsudku nerozhodol o vrátení žalobcami zloženého preddavku
na trovy znaleckého dokazovania (v súvislosti so znaleckým posudkom M. Q. M., ktorý nebol súdom
akceptovaný). Preto v rozsudku absentuje vysporiadanie zloženého preddavku, ktoré zabraňuje tak

použiť zložený preddavok na úhradu trov (iného) znaleckého dokazovania ako aj vráteniu zloženého
preddavku zložiteľom. O uvedenom návrhu rozhodol okresný súd uznesením č. k. 7C/280/2014-1265
zo dňa 21.04.2022 tak, že návrh žalobcov 1/ a 2/ na doplnenie rozsudku tunajšieho súdu zo dňa
26.11.2021 č. k. 7C/280/2014-1207 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2022. Aj
napriek uvedenému odvolací súd dodáva, že tento žalobcami zaplatený preddavok môže mať vplyv na

rozhodnutie o výške trov konania, o ktorej bude okresný súd rozhodovať v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

53. Žalovaný v odvolaní napádal aj výroky o náhrade trov konania (IV., V. a VI. ako závislé výroky).
Konkrétne uviedol, že považuje za nesprávne rozhodnutie, že žalobkyne 2/ a 3/ majú právo na náhradu

trov konania z prisúdenej sumy v celom rozsahu (výrok V.). Uviedol, že tieto sa domáhali len náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorej prisúdená výška nie je pre určenie náhrady trov konania vôbec rozhodujúca.
V prípade prisúdenej náhrady nemajetkovej ujmy v akejkoľkovek výške má totiž úspešný žalobca nárok
na náhradu počítanú nie z prisúdenej sumy, ale pre účely náhrady trov konania sa paušálne vychádza
zo sumy 2.000,- eur (§ 10 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v platnom

znení). Výška samotnej prisúdenej nemajetkovej ujmy nie je rozhodujúca.

54. Túto námietku žalovaného odvolací súd považuje za dôvodnú a stotožňuje sa s ňou. Vo výroku V.
rozsudok preto okresného súdu zmenil tak, že žalobkyne 2/ a 3/ majú voči žalovanému nárok na náhradu
trov prvoinštačného konania v rozsahu 100 %.

55. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúc z ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalobkyne 2/ a 3/, preto majú voči žalovanémunárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods.
2 CSP).

56. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).